{"guid": "27db024e-6401-4320-9f9f-695ce76ef63c:49d63065-0732-4aac-856b-8ba7d48cc31e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200844.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/58/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/58/2021 z 25. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. mája 2022, sp. zn. 1Sžfk/58/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200844.1", "identifikacne_cislo": "7018200844", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464", "nazov": "§ 464 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/289", "nazov": "zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/289", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/289-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/289/#paragraf-17", "nazov": "§ 17 zákona č. 289/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/289/#paragraf-17", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/289-2008/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2008/289#paragraf-17", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/49d63065-0732-4aac-856b-8ba7d48cc31e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200844.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200844.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200844.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/58/2021\n7018200844\n25. 05. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018200844.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa), v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Milan Dranga DRAOR, so sídlom Poničanova\n16, 040 17 Košice, IČO: 43 810 233, právne zast. JUDr. Tomášom Čverčkom, advokátom, so sídlom\nČajakova 5, 040 01 Košice proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom:\nLazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n101205178/2018 zo dňa 21. júna 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č. k. 7S/122/2018 zo dňa 18. novembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Košice (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 100440465/2018 zo dňa 23. februára\n2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), na základe vykonanej daňovej kontroly dane z pridanej\nhodnoty za rok 2014, z ktorej vyhotovil protokol č. 102051824/2017 zo dňa 27. septembra 2017, podľa\n§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 1.643,31 EUR na dani\nz pridanej hodnoty v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2014. Správca dane mal za to,\nže žalobca síce daň na doklade z elektronických registračných dokladov uviedol, túto daň evidoval v\nevidencii predaja tovaru alebo služieb v pokladničnom programe PAS, ktorý bol súčasťou elektronických\nregistračných pokladníc (ďalej len „ERP“), ale táto daň nebola uložená do fiškálnej pamäte pokladníc,\na teda nebola podkladom pri vyhotovení denných uzávierok. Na základe vykonaného dokazovania\nkonštatoval, že žalobca porušil § 8 a § 9 zákona o DPH tým, že nepriznal dodanie tovaru a služby vo\nvýške 9.859,90 EUR (ZD: 8.216,57 EUR, 20% DPH: 1.643,31 EUR) na predajných miestach reštaurácia\nČertov dvor a reštaurácia Grill House 27, na základe vydaných pokladničných dokladov, ktoré boli\nzaevidované v pokladničnom softvéri PAS - predaj a sklady, ktorý riadil činnosť ERP. Z vykonanej\ndaňovej kontroly vyplynulo, že výška zdaniteľných obchodov, ktoré žalobca vykázal v daňovom priznaní\nnezodpovedá zisteniam správcu dane.\n\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v zmysle ktorého mal za to, že\nrozhodnutie nemá zákonom predpísané náležitosti, správca dane dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevykonal navrhnuté dôkazy, rozhodnutie je\nnepreskúmateľné a vyrubovacie konanie má vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nPodľa žalobcu bolo rozhodnutie vydané na základe nezákonných a neprípustných dôkazov (Protokol z\ndaňovej kontroly, Expertíza Colného úradu) a nebol dostatočne zistený skutkový stav.\n3. Rozhodnutím č. 101205178/2018 zo dňa 21. júna 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že\nsprávca dane postupoval v súlade s § 68 ods. 5 daňového poriadku, keď vo výroku svojho rozhodnutia\nuviedol ustanovenie procesnoprávneho predpisu, ktoré ho k vyrubeniu rozdielu dane, zisteného podľa\nzákona o DPH oprávňovalo, a zároveň uviedol aj hmotnoprávny predpis (zákon o DPH), podľa ktorého\nbola výška rozdielu dane z pridanej hodnoty vyrubená. Daňový poriadok nešpecifikuje, že vo výroku\nrozhodnutia musí byť uvedené ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Z uvedeného vyplýva, že výrok\nprvostupňového rozhodnutia je formulovaný presne, určito, stručne a úplne vyjadruje záver správcu dane\no otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia.\n4. K námietkam týkajúcim sa znaleckého dokazovania, výsluchu navrhovaných svedkov a neprípustnosti\ntechnickej expertízy colného úradu ako dôkazu žalovaný poukázal na § 25a ods. 1 daňového poriadku,\nv zmysle ktorého má správca dane možnosť, nie povinnosť požiadať znalca o vypracovanie znaleckého\nposudku. V danom prípade na to správca dane nemal dôvod, pretože vo veci pozmeňovania údajov na\nERP bolo vedené samostatné konanie, ktorého výsledkom bola technická expertíza vykonaná Colným\núradom Bratislava podľa zákona č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a\no zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a\no zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 289/2008 Z. z.“). Vo vzťahu k navrhovaným výsluchom uviedol, že autor expertízy je osobou\nzúčastnenou na správe daní ako zamestnanec správcu dane, keďže služobným úradom pracovníkov\ncolných aj daňových úradov je Finančné riaditeľstvo SR. Správca dane nemal dôvod spochybňovať\nvýsledky technickej expertízy, a teda nemal dôvod na ústne pojednávanie s expertmi, ktorí ju vykonali.\nAk žalobca disponoval dôkazmi k objasneniu skutkových otázok v danej veci, počas daňovej kontroly a\nvyrubovacieho konania ich mal správcovi dane poskytnúť v rámci svojho dôkazného bremena.\n5. Žalovaný nesúhlasil s tým, že expertízy sú iba odvodeným nepriamym dôkazom a nie sú splnené\npredpoklady vzniku daňovej povinnosti, lebo správca dane nedisponuje fyzickými pokladničnými\ndokladmi, na ktorých by bola uvedená neodvedená daň z pridanej hodnoty a nebolo preukázané, že\nzáznamy v databázach PAS sa týkajú reálne vydaných pokladničných dokladov, ktoré boli vydané\nzákazníkom. Pokladničné doklady z ERP sú tlačené a vydávané konečnému spotrebiteľovi, a teda\nje logické, že ich správca dane nemohol mať k dispozícii. Správca dane však disponoval údajmi z\nkontrolných záznamov, resp. denných uzávierok ERP a databázovým programom PAS, ktoré porovnal\na zistil rozdiel medzi vykázanou výškou prijatej tržby a výškou predajov v databázových súboroch z\nprogramu PAS. Rovnako poukázal aj na právoplatné rozhodnutia, ktorými bola žalobcovi vyrubená daň\nz príjmu fyzických osôb, pričom pozmeňovaním (znižovaním) tržieb žalobca nielen nepriznal príjmy v\ndaňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, ale nadväzne nepriznal a neodviedol daň z pridanej\nhodnoty. Z podaných daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby žalovaný zistil, že žalobca v\nrokoch, za ktoré colný úrad vykonal technickú expertízu zabezpečených ERP (2011-2015), vykazoval\nstratu.\n6. K poukázaniu žalobcu na vyjadrenie Ministerstva financií SR (ďalej len „MF SR“) žalovaný uviedol,\nže Colný úrad Bratislava skúmal pokladničný program PAS, pretože tento bol súčasťou ERP a ako\njediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru a služieb, a preto bol v pozícií vlastného registračného\nprogramu. Predložené vyjadrenie MF SR malo byť odpoveďou adresovanou AVDPERP na mailový\ndopyt, týkajúci sa povinnosti aktualizovať vstavaný registračný program a nadstavbový program. Z\nuvedeného vyjadrenia nevyplýva, že program PAS netvoril neoddeliteľnú funkčnú súčasť konkrétnych\npreverovaných ERP, preto nie je dôkazom o nesprávnosti postupu a záverov správcu dane.\n7. Žalobcovi boli dňa 28. augusta 2015 doručené rozhodnutia Colného úradu Košice o prepadnutí\nERP z dôvodu, že výsledky expertízy Colného úradu Bratislava preukázali, že došlo k pozmeneniu\núdajov v kontrolnom zázname. Išlo o samostatné konania, preto námietky týkajúce sa zabezpečenia\na prepadnutia ERP nemôžu byť predmetom preskúmania napadnutého rozhodnutia. Ak mal žalobca\n\npochybnosti o záveroch colného úradu, mal možnosť odvolať sa, čo však nespravil a až do podania\nodvolania v danej veci ich nespochybňoval, konkrétne sa k nim nevyjadril a obmedzil sa len na\nodmietanie ich použitia ako dôkazného prostriedku pri daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.\n8. Tvrdenie žalobcu že daňová kontrola, ako aj protokol sú nezákonné, pretože zamestnanci daňového\núradu neboli vo veci kontroly poverení riaditeľom daňového úradu, a teda realizovali kontrolu bez\nplatného poverenia, považoval žalovaný za neopodstatnené. Podpisovanie písomností správcu dane\nje upravené interným riadiacim aktom Finančného riaditeľstva SR č. 4/2016 platným od 1. augusta\n2016 (podpisovým poriadkom finančnej správy) a Poverenie na výkon daňovej kontroly žalobcu č.\n104150077/2016 zo dňa 20. októbra 2016 bolo podpísané v súlade s uvedeným interným predpisom.\nK návrhu žalobcu na prerušenie daňového konania podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku z\ndôvodu podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného vo veci dane z príjmov fyzickej osoby\nžalovaný nevzhliadol dôvodnosť prerušenia daňového konania, pričom zohľadnil aj možnú dĺžku trvania\npredmetného procesu.\n9. Žalovaný konštatoval, že z obsahu spisu a predložených dôkazov dospel k záveru, že postup\nsprávcu dane pri vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014\nzodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti, a to predovšetkým z\nhľadiska zákonnosti, pravdivosti a preukaznosti. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery boli\nvecne správne a sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňového poriadku.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n10. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby\nKrajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n11. Žalobca stručne popísal priebeh konania, ktoré predchádzalo začatiu daňovej kontroly, kde poukázal\nna postup Colného úradu Košice, ktorý rozhodnutiami č. 1095691/1/215141/2015 zo dňa 25. mája 2015\na č. 1095691/1/216993/2015 zo dňa 27. mája 2015 zabezpečil žalobcovi fiskálne tlačiarne a počítače,\nrozhodol o prepadnutí registračných pokladníc, uložil žalobcovi sankciu podľa § 16c zákona č. 289/2008\nZ. z. a požiadal Colný úrad Bratislava o technickú expertízu registračných pokladníc.\n12. Podľa žalobcu rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, keď žalovaný nevykonal ani\njediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že vo veci došlo k skutočnému dodaniu tovarov/služieb neuvedeného\nv kontrolných záznamoch ERP, ktoré by zakladalo zdaniteľnú udalosť. Určitý zápis v databáze programu\nPAS sám o sebe nepreukazuje, že k skutočnému dodaniu zdaniteľného plnenia vo veci došlo. Expertízy\nboli a sú iba odvodeným nepriamym dôkazom. Žalovaný neskúmal splnenie právnych predpokladov pre\nvznik povinnosti na DPH, ale vychádzal iba zo záverov rozhodnutia na dani z príjmov, ktoré bolo vydané\nv inej veci a za iné zdaniteľné obdobie (oproti DPH sa jednalo o celý rok 2014). Preto nedošlo k riadnemu\nstotožneniu príslušných pokladničných dokladov pre konkrétne zdaňovacie obdobie na DPH. Žalobca\ntiež poukázal na to, že dôkazné bremeno vo veci podozrenia z ďalšieho reálneho dodania služieb a\ntovaru, neuvedeného v kontrolnom zázname, zaťažuje žalovaného. Žalobca zotrval na tvrdení, že vo\nvýroku napadnutého rozhodnutia nie je uvedené konkrétne ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na\nzáklade ktorého bol rozdiel dane vyrubený.\n13. Poukázal na to, že žalovaný založil svoje rozhodnutie na dôkazoch (CD nosičoch), ktoré neboli riadne\nvykonané v rámci vyrubovacieho konania (resp. daňovej kontroly). Voči žalobcovi bolo vedených viacero\ndaňových kontrol a vyrubovacích konaní, avšak žalovaný disponoval iba jedným CD pre jednu ERP,\nktorá nemohla byť dôkazom, resp. súčasťou dôkazných materiálov, tvoriacich daňový spis v 5 daňových\nkonaniach. Žalobca preto namietal, že obsah týchto CD mal byť kompletne prepísaný (vytlačený) do\nlistinnej podoby a zaradený do všetkých daňových spisov. Žalovaný sám selektívne a účelovo vyberal\nz CD nosičov dôkazné informácie bez toho, aby umožnil žalobcovi prístup ku kompletnému obsahu\nCD nosičov v jednotlivých daňových veciach a správca dane vykonal také dôkazy, ktoré netvorili\nobsah daňového spisu príslušnej daňovej veci (CD nosiče). Taktiež žalovaný do vyrubovacieho konania\n\nnezabezpečil originálny prameň dôkazu - samotné registračné pokladnice, a to napriek tomu, že prepadli\nv prospech štátu.\n14. Žalobca naďalej zotrval na tom, že výsluchy svedkov ako aj zamestnancov, ktorí vypracovali\nexpertízu, boli relevantné pre posúdenie skutkových okolností danej veci. Správca dane nemal dôvod\nspochybňovať výsledky technickej expertízy a otázka, či neboli pozmeňované údaje v ERP ani nebola\npredmetom daňovej kontroly. Žalobca namietal obsahovú stránku expertíz vo svojom odvolaní, a preto\nbolo potrebné doplniť dokazovanie o výsluch osôb vykonávajúcich expertízu, ktorá bola vykonaná\ntakpovediac „za zavretými dverami“. Podľa žalobcu nie je prijateľné, že žalovaný, resp. správca dane\nvykoná dôkazy na odstránenie rozporov len ak ich sám spochybňuje. Vyrubovacie konanie je iný právny\nproces ako bolo konanie o prepadnutí ERP, preto žalobcovi nezaniklo právo trvať na vypočutí svedkov aj\npo tom, čo bolo konanie o prepadnutí ERP právoplatne skončené. Keďže sa jednalo o jediný dôkaz, ktorý\npodľa správcu dane svedčil v neprospech žalobcu, ktorý si nemal ako inak overiť závery z expertízy,\nmalo mu byť umožnené tieto závery preveriť výsluchom osôb. Postup správcu dane, keď skutočnosti\nuvedené v technickej expertíze konzultoval s pracovníkmi Colného úradu Košice, považoval žalobca\nza nezákonný, keďže daňový poriadok nepozná konzultáciu ako procesný spôsob vykonania dôkazu.\nŽalobca vo vzťahu k samotnej expertíze poukázal na to, že jedna osoba by súčasne na dvoch miestach\nnemohla vystavovať napodobeniny pokladničných blokov a prijímať hotovosť od zákazníkov, pričom by\nsama na jednej ERP vystavila cca 16 444 dokladov (približné číslo, u ktorého sa odhaduje vystavenie\nnapodobenín na ERP č. 6981072168207005).\n15. K záverom o tržbách žalobcu dospel Colný úrad Bratislava nie na základe expertízy fungovania\nregistračných pokladníc, ale analýzou databáz programu PAS. Tieto databázy neboli a netvorili zápisy\nv prevádzkovej pamäti ani vo fiskálnej pamäti fiskálnej tlačiarne. V prípade týchto databáz sa jednalo\no samostatné súbory uložené v pamäti počítačov. Databázy, ktoré pri expertíze analyzoval Colný\núrad Bratislava neboli súčasťou programu PAS. Zabezpečenie takýchto databáz, iných samostatných\nprogramov (t. j. programov, ktoré nie sú vlastným registračným programom), resp. iných softvérových\nsúčastí počítačov nemalo prebehnúť postupom podľa § 17a zákona č. 289/2008 Z. z., ale podľa § 39\ndaňového poriadku.\n16. Žalobca ďalej namietal záver, že program PAS bol vlastný registračný program. Na pamäťových\nmédiách sú CD súbory rôzne od databázového, grafického, obrazového, resp. iného digitálneho\nformátu či typu. Na CD nosiče bol v dôsledku zaistenia ERP kopírovaný z počítačov žalobcu celý\nrad súborov, a to aj súborov iného formátu. Žalobca namietal postup Colného úradu Košice pri\nzabezpečení elektronických registračných pokladníc. Uviedol, že počítače boli v obidvoch rozhodnutiach\no zaistení ERP označené ako príslušenstvo tvoriace neoddeliteľný celok. Rovnako namietal nesprávny\nvýrok rozhodnutia o zabezpečení registračných pokladníc, ktorý podľa neho mal pozostávať z dvoch\nsamostatných výrokov, v ktorých mali byť v počítači vymedzené ako samostatné veci.\n17. Žalobca ďalej poukázal na formu expertízy, o ktorej mal byť vyhotovený úradný záznam v zmysle\ndaňového poriadku. Z právnej úvahy správcu dane a žalovaného vyplýva, že dôkaznú silu expertízy\nradí na úroveň znaleckého posudku, a preto malo byť žalobcovi umožnené, aby kládol pôvodcovi\nexpertízy otázky. Dôvodom pre zabezpečenie registračnej pokladnice a vykonanie expertízy je len\npreukázanie toho, či táto spĺňa požiadavky podľa zákona č. 289/2008 Z. z., pričom podľa výkladu\nsubjektívnej vôle zákonodarcu v tejto súvislosti existujú vecné a účelové limity právomocí Colného\núradu Bratislava, ktorý v danej veci nebol oprávnený realizovať činnosti správy daní, ktoré boli de\nfacto miestnym zisťovaním, keďže sa pri expertízach jednalo o vyťažovanie informácii o daňových\npovinnostiach žalobcu z elektronického nosiča. Colný úrad Bratislava mal ukončiť expertízu na základe\núdajov, ktoré zistil o fungovaní programu PAS bez vstupu do jednotlivých databáz nachádzajúcich sa\nv počítačoch žalobcu, pričom následne mal informovať Colný úrad Košice o podozrení z porušenia\ndaňových predpisov. Napriek tomu však formuloval svoj názor o tom, v ktorej databáze sa nachádzajú\nsprávne údaje o obratoch žalobcu.\n18. Žalobca ďalej namietal nedostatok poverenia osôb vykonávajúcich daňovú kontrolu, z čoho vyvodil\nzáver o nezákonnosti protokolu o daňovej kontrole. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že\npoverenie na výkon daňovej kontroly mohol podpísať podľa podpisového poriadku finančnej správy\npriamy vedúci zamestnanec zamestnanca, ktorý písomnosť vyhotovil. Podľa žalobcu toto poverenie\n\nmôže podpisovať iba riaditeľ daňového úradu, čo má vyplývať zo systematického výkladu ustanovenia\n§ 5 ods. 6 zákona č. 479/2009 Z. z., podľa ktorého za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového\núradu alebo ním poverený zamestnanec.\n19. Žalobca napokon namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným pre riadne posúdenie\nveci. Poukázal na to, že existujú tri rozdielne skutkové zistenia/podozrenia vyplývajúce z údajov\ntechnickej expertízy: (I) program PAS ovplyvňoval fungovanie registračných pokladníc a to takým\nspôsobom, že tieto nespĺňajú požiadavky podľa zákona č. 289/2008 Z. z., (II) niektorý z databázových\nsúborov vytvorený programom PAS, obsahuje/neobsahuje údaje o skutočných tržbách na prevádzkach\nžalobcu, (III) zneužitím defektov vo fungovaní registračných pokladníc skutočne došlo/nedošlo ku\nzmene v evidencii tržieb oproti údajom vo fiškálnej pamäti a zároveň údaje o tom, aké boli skutočné\ntržby žalobcu obsahuje niektorá z databáz programu PAS.\n20. Žalobca namietal, že prípadný technický defekt registračnej pokladnice automaticky neznamená,\nže ho zneužil na skreslenie evidencie, a teda na zatajenie časti zdaniteľného príjmu. Pri oboch\nregistračných pokladniciach sa pokúsil Colný úrad Bratislava o tlač napodobeniny pokladničného\ndokladu. Pri registračnej pokladnici s daňovým kódom ERP končiace štvorčíslím 7005 Colný úrad\nBratislava konštatoval, že pokus o simuláciu takejto tlače nebol pri vykonávaní technickej expertízy\núspešný. Preto správca dane do vyrubenia rozdielu dane nemal zahrnúť pre účely vyrubenia rozdielu\ndane z pridanej hodnoty údaje z databáz programu PAS zaznamenaných v ERP koncové štvorčíslie\n7005. Vo vzťahu k ERP, koncové štvorčíslie 7003, Colný úrad Bratislava rovnako nasimuloval\nvyhotovenie napodobeniny pokladničného dokladu. Odpovede na žiadosť o technickú expertízu však\nnezaznamenávajú to, či simuláciou vyhotovená „napodobenina“ pokladničného dokladu bola skutočne\nzaznamenávaná v databázach programu PAS, pričom išlo o rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k\nvlastnej daňovej povinnosti žalobcu.\n21. Žalobca tiež namietal aj nedostatky v zisteniach žalovaného, pretože pri fungovaní programu PAS\nmalo teda dochádzať k párovaniu súborov (doklad s rovnakým číslom podľa databázového súboru\nh.dbf (mal ďalej obsahovať informácie o vystavených dokladov) k dokladu s rovnakým číslom podľa\ndatabázového súboru a.dbf (mal ďalej obsahovať informácie o celkovej sume úhrady)). Ak by bol záver\no fungovaní programu PAS a jeho databázových súborov správny, potom vydaný počet dokladov (ktoré\ninterne mal evidovať program PAS) musí byť rovnaký ako počet dokladov, za ktoré zaznamenal program\nPAS prijatie tržby. Preto údaj o počte dokladov by mal byť identický v databázovom súbore 2014 1h.dbf a\ndatabázovom súbore 2014 1a.dbf. Zároveň pri oboch ERP nebol riadne zdokumentovaný a preukázaný\npočet dokladov, na základe ktorých mal údajne prijať daňový subjekt platbu (- y) mimo kontrolného\nzáznamu.\n22. Žalobca ďalej vyjadril pochybnosť o tom, že pokladničné doklady, ktorých tlač bola možná v ERP\n(koncové číslo 7003), boli napodobeninami pokladničných dokladov. Žalovaný a správca dane poukázali\npráve na rozdiely medzi platným pokladničným dokladom a dokladom vytlačeným cez program PAS.\nColný úrad Bratislava v rámci expertízy nevykonal porovnanie symbolu tzv. ochranného znaku, ktorý\nsa mal nachádzať na simulovanom účtovnom doklade a zákonným ochranným znakom pokladničného\ndokladu (ktorého vzor obsahuje príloha č. 2 zákona č. 289/2008 Z. z.). Bez prítomnosti ochranného\nznaku sa nemohlo jednať o napodobeninu pokladničného dokladu, ktorý mohol byť zameniteľný s\npokladničným dokladom.\n23. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval skutkovú a právnu argumentáciu z napadnutého\nrozhodnutia a navrhol, aby správny súd žalobu na nariadenom pojednávaní v celom rozsahu zamietol.\n24. K jednotlivým bodom žaloby uviedol, že pozmeňovaním (znižovaním) tržieb žalobca nielen nepriznal\npríjmy v daňovom priznaní dani z príjmu fyzickej osoby, ale nadväzne nepriznal a neodviedol daň\nz pridanej hodnoty súvisiacu s týmito tržbami. Znižovanie tržieb žalobcom bolo jednoznačne\npreukázané, ako to vyplýva z rozhodnutí colného úradu o prepadnutí ERP, pretože na preverovaných\nERP boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých presné a iné kópie sa neprenášali do\nprevádzkovej pamäte, (do kontrolného záznamu vytváraného v zmysle § 2 písm. y) zákona č. 289/2008\nZ. z.) a ich sumárne údaje do fiškálnej pamäte. Správca dane síce (logicky) nemohol mať k dispozícii\npokladničné doklady týkajúce sa pozmeňovaných údajov (pokladničné doklady sú vydávané konečným\n\nspotrebiteľom), ale disponoval údajmi z kontrolných záznamov, resp. denných uzávierok ERP na jednej\nstrane a databázovým súborom z programu PAS na druhej strane, pričom tieto porovnal a tak zistil rozdiel\nmedzi vykázanou výškou prijatej tržby evidovanej v kontrolných záznamoch (resp. fiškálnej pamäte ERP)\na výškou predajov uvedených v databázových súboroch z programu PAS.\n25. K žalobnému dôvodu, týkajúcemu sa zákonných náležitostí rozhodnutia žalovaného poukázal na\nvyhodnotenie tejto námietky vo svojom rozhodnutí. K námietke týkajúcej sa CD nosičov a ich prepísania\ndo listinnej podoby uviedol, že elektronické súbory uložené na CD nosičoch, ktoré colný úrad stiahol\nz PC zariadenia žalobcu, nie sú určené prioritne (a v niektorých prípadoch vôbec) pre tlač do listinnej\npodoby. Okrem textových, tabuľkových súboroch a kontrolných záznamoch sú na pamäťových médiách\nCD súbory rôzneho databázového, grafického/obrázkového, resp. iného digitálneho formátu, či typu.\nPredmetné CD nosiče vo svojom plnom rozsahu a obsahu neboli a ani nie sú určené správcovi dane\nna spracovanie a tlač do listinnej podoby. Správca dane zo súborov uložených na tomto pamäťovom\nmédiu CD pracoval so súbormi editovateľnými v programovom vybavení Excel, ktoré obsahuje podrobné\nčíselné údaje o tržbách zaregistrovaných ako tržby prijaté do predmetných ERP tak, ako boli zistené\nexpertnou skupinou colného úradu. K požiadavke žalobcu o vytlačenie obsahu predmetných CD nosičov\nuviedol, že reálne je uskutočniteľná tlač do listinnej podoby celého obsahu CD nosiča, ako pamäťového\nmédia v podobe súpisu úplného obsahu CD, spočívajúceho v tlači zoznamu a presného definovania\nelektronických súborov, teda pomenovanie v podobe: názov súboru a prípona súboru charakterizujúca\ndigitálny formát daného súboru.\n26. K žalobným dôvodom týkajúcim sa nezákonnosti zabezpečenia primárneho prameňa dôkazu registračných pokladníc a databázových súborov programu PAS a nedodržania postupu podľa § 39\ndaňového poriadku vo vzťahu k databázovým súborom žalovaný uviedol, že tieto žalobné dôvody\npovažuje za nedôvodné, pretože konanie o zabezpečenie ERP je samostatným konaním podľa §\n41 daňového poriadku, v nadväznosti na zákon č. 289/2008 Z. z.. V prípade, ak žalobca považoval\npostup Colného úradu Košice pri zabezpečení ERP za nesprávny, tak mal možnosť uplatniť voči\ntomuto postupu opravný prostriedok v zmysle § 41 ods. 2 daňového poriadku. Aj keď žalobca\nvytrvalo odmietal skutočnosť, že Colný úrad Košice postupoval v súlade s daňovým poriadkom, keď\nzabezpečil počítač aj fiškálnu tlačiareň (pretože v zmysle § 2 písm. a) bod 2 zákona č. 289/2008 Z.\nz. elektronickou registračnou pokladnicou sa rozumie počítač s vlastným registračným programom a\nfiškálnou tlačiarňou), jeho postup bol správny a v súlade s platnými právnymi predpismi.\n27. Colný úrad Bratislava skúmal pokladničný program „PAS - predaj a sklady“ z dôvodu, že tento bol\nsúčasťou ERP a ako jediný v ERP slúžil na evidenciu predaja tovaru alebo evidenciu predaja služieb,\na preto bol v pozícii vlastného registračného programu. K tvrdeniam žalobcu, ktorými opakovane\nnapáda skutočnosť, že program PAS bol vlastným registračným programom, pričom poukazuje aj na\nustanovenie autorského zákona, žalovaný zopakoval, že pre činnosť ERP boli dôležité dva základné\nprogramy, a to vlastný registračný program (v danom prípade PAS - predaj a sklady) a vstavaný\nregistračný program nachádzajúci sa vo fiškálnej tlačiarni. Štandardná činnosť ERP znamená, že vlastný\nregistračný program pripraví údaje o evidovanej tržbe a tieto pošle na základe vopred definovaných\npríkazov a sekvencií do fiškálnej tlačiarne (do vstavaného registračného programu). Z expertíz je\njednoznačné, že program „PAS - predaj a sklady“ zasahoval do činnosti ERP ako celku tak, že riadil\nevidenciu tržieb spôsobom, kedy vstavanému registračnému programu, nachádzajúcemu sa vo fiškálnej\ntlačiarni posielal údaje, ktoré nedefinoval ako pokladničné doklady (tržby), ale ako „nedaňové“ údaje, t.\nj. údaje, ktoré nie sú tržbou a takým spôsobom zasahoval do štandardnej a certifikovanej činnosti ERP\nako celku. Je preto absurdné považovať súčasť ERP (počítač + PAS) za niečo čo netvorí ERP a čo\nnemohlo byť predmetom skúmania colného úradu, resp. predmetom zabezpečenia zo strany Colného\núradu Košice.\n28. Vo vzťahu k žalobnému dôvodu týkajúcemu sa nevykonania doplnenia dokazovania vypočutím\nsvedkov - zamestnancov žalobcu a zamestnancov Colného úradu Bratislava, ktorí vypracovali\nodpovede, resp. technické analýzy registračných pokladníc a vykonania znaleckého dokazovania,\nžalovaný poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe neuviedol akými dôkazmi\n(vzhľadom na vysoko odbornú problematiku) mohli navrhovaní zamestnanci preukázať, či existoval\nkauzálny vzťah medzi defektom registračnej pokladnice a zatajovaním zdaniteľných príjmov.\n29. Posudzovanie obsahu databáz KASA_PVH.DBF v ERP s koncovým číslom 005 a 003 je odborná\notázka, a preto je priamo v § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z. z. upravené, že v prípade, ak existuje\n\ndôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP, technickú expertízu ERP vykoná Colný úrad\nBratislava. Za týmto účelom bolo na Colnom úrade Bratislava zriadené oddelenie certifikácie a forenznej\nanalýzy, ktoré disponuje odborníkmi, ktorí sú oprávnení vykonávať technickú expertízu ERP (aj ERP\nžalobcu), aj za účelom zistenia, či je na pokladniciach možné generovať napodobeninu pokladničného\ndokladu, ktorý nie je evidovaný v kontrolnom zázname fiškálnej tlačiarne a obrat nie je započítaný v\ndennej uzávierke fiškálnej tlačiarne. Expertízou zistená skutočnosť, že pozmeňovanie údajov v ERP\n(obchádzanie štandardných činností ERP) bolo realizované inštaláciou nadradeného programového\nvybavenia „PAS - predaj a sklady“ nezodpovedá formulácii, že išlo o prípadný defekt vo fungovaní\nregistračnej pokladnice, ako to uvádza žalobca, ale o cielený zásah do fungovania ERP vykonaný za\núčelom pozmeňovania údajov o prijatých tržbách.\n30. Podľa zistení Colného úradu Bratislava pri obidvoch pokladniciach, na ktorých daňový subjekt\nevidoval tržby, došlo za preverované zdaňovacie obdobie ku kráteniu tržieb, ktoré predstavuje\nrozdiel medzi vykázanou výškou prijatých tržieb evidovaných v uvedených v databázových súboroch\nKASA_PVH.DBF z programu „PAS - predaj a sklady“ a výškou prijatých tržieb v kontrolných\nzáznamoch (resp. fiškálnej pamäti). Preukázané bolo aj skutkové zistenie o podobnosti medzi korektným\npokladničným dokladom a „napodobeninou“, t. j. dokladom tlačeným prostredníctvom programu „PAS“\nneuloženým vo fiškálnej pamäti ERP. Dôkazom toho sú porovnania korektne tlačených pokladničných\ndokladov s napodobeninami pokladničných dokladov, kde bol zistený rozdiel jednak vo vizuálnom\nvyobrazení dokladu, ako aj v umiestnení ochranného znaku MF. Dokazovanie v danej veci nevykonal\nsprávca dane ani žalovaný, ale zákonom určený Colný úrad Bratislava a správca dane ani žalovaný\nnemali dôvod výsledky dokazovania (expertízy), vzhľadom na odbornosť problematiky, spochybňovať.\n31. Žalovaný rovnako nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že konzultácia správcu dane s colným úradom\nnebola v súlade s právnymi predpismi, pretože z interných metodických konzultácií, či pracovných\nstretnutí pracovníkov jednotlivých organizačných zložiek Finančnej správy SR sa nevyhotovuje zápisnica\no ústnom pojednávaní, pretože nie sú procesnými úkonmi v konkrétnej daňovej kontrole. Vo vzťahu\nk tvrdeniu, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože daňovú kontrolu vykonali osoby,\nktoré na túto činnosť neboli platne poverené riaditeľom daňového úradu, ako aj k námietke týkajúcej\nsa podpisovania písomností vyhotovených na daňovom úrade žalovaný poukázal na obsah svojho\nrozhodnutia.\n32. Žalovaný v závere písomného vyjadrenia uviedol, že žalobca sa na Krajskom súde v Košiciach\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí správcu dane o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmov\nfyzických osôb za roky 2012 až 2015, ktoré sa týkajú identickej veci - pozmeňovania (znižovania)\ntržieb. Správny súd rozsudkom sp. zn. 6S/12/2018 zo dňa 25. októbra 2018 už rozhodol vo veci\nvyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2015, a to tak, že žalobu ako nedôvodnú\nzamietol. Z uvedeného vyplýva, že správny súd nespochybnil závery správcu dane o pozmeňovaní\n(znižovaní) tržieb. Žalovaný opakovane poukázal na skutočnosť, že žalobca znižovaním tržieb nielen\nnepriznal príjmy z predaja tovarov alebo služieb, ale nepriznal ani daň z pridanej hodnoty, keďže\nsúčasťou predajnej ceny pri predaji tovarov alebo služieb konečnému spotrebiteľovi je u platiteľa dane\nzodpovedajúca suma dane z pridanej hodnoty.\n33. Žalobca v podanej replike zotrval na žalobných dôvodoch, pričom namietal nezákonnosť\nzabezpečenia programu PAS. V danom prípade poukázal na to, že ani prípadné neuplatnenie\nopravných prostriedkov v konaní o zabezpečení/prepadnutí ERP neznamená konvalidáciu zákonnosti\ndôkazov získaných v rozpore s právom. Ak takáto vada nebola odstránená v rámci nadväzujúceho\ndaňového konania, je povinnosťou súdu prihliadnuť na túto vadu pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného. Žalobca navrhoval vypočutie zamestnancov ohľadom toho, či dochádzalo k manipulácii s\nERP, resp. zneužívaniu narušeného fungovania ERP za účelom zatajenia dodania zdaniteľných plnení.\nTáto skutková otázka je pre vyrubenie rozdielu dane rozhodujúca. Žalobca zároveň opätovne poukázal\nna rozpory v počte dokladov evidovaných v databázových súboroch programu PAS a na vady expertízy\nColného úradu Bratislava.\nIII.\nRozhodnutie správneho súdu\n\n34. Správny súd rozsudkom č. k. 7S/122/2018-79 zo dňa 18. novembra 2020 podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnu žalobu\nzamietol.\n35. Správny súd, po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi\nžalovaného i správcu dane, poukázal na iné konania týkajúce sa rovnakých účastníkov (Milan Dranga\nDRAOR, Finančné riaditeľstvo SR), v rámci totožného predmetu konania (preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného o vyrubení rozdielu na DPH, iba za iné zdaňovacie obdobia - január, august,\ndecember 2013; január, marec, jún, júl, október 2014; máj, marec 2015 a ďalšie), v ktorých vydal\nrozhodnutia, ktorými podľa § 190 SSP žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol (napr. rozsudok č. k.\n7S/114/2018-80 zo dňa 19. augusta 2020, rozsudok č. k. 7S/117/2018-80 zo dňa 19. augusta 2020, č.\nk. 8S/72/2018 zo dňa 23. januára 2020). Dôvody, obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia\nžalovaného korešpondujú s dôvodmi jeho rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v bode\n4 odôvodnenia citovaných konaní. Žalobné dôvody, obsiahnuté v uvedených žalobách, korešpondujú so\nžalobnými dôvodmi, uvedenými v správnej žalobe, pričom vo všetkých veciach bolo potrebné posúdiť,\nči žalobca bol osobou povinnou platiť daň v zmysle § 19 zákona o DPH z dôvodu dodania tovaru a\nslužieb. V tejto súvislosti správny súd konštatoval, že uvedené rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH\nboli vydané na základe výsledkov viacerých daňových kontrol, zameraných na zistenie a preverenie\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktorých výsledky\na závery však navzájom korešpondujú.\n36. Správny súd po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel k záveru, že žiadna zo vznesených\nžalobných námietok (žalobných bodov) nemá právny potenciál pre zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného, ktoré vychádzajúc zo záverov správcu dane, obsiahnutých v odôvodnení\nprvostupňového rozhodnutia, opierajúcich sa o dôkazný stav veci, obsahovo vyčerpávajúcim spôsobom\nreagujúcim aj na odvolacie námietky žalobcu, ktoré obsiahlo všetky právne významné skutočnosti\na hodnotiace právne závery týkajúce sa zisteného rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za\nzdaňovacie obdobie august 2014.\n37. Správny súd v súlade s § 140 SSP poukázal na svoje rozhodnutia v právnych veciach č. k.\n7S/114/2018-80, č. k. 7S/117/2018-80 a č. k. 8S/72/2018, pričom mal za to, že ani v tomto prípade\nnie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu obsiahnutú v predmetnej správnej žalobe a neexistuje\nžiadny relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru, obsiahnutého v citovaných\nrozsudkoch.\nIV.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n38. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť s poukazom na rozhodnutie\nsprávneho súdu sp. zn. 8S/72/2018 zo dňa 23. januára 2020, na ktoré správny súd vo svojom rozhodnutí\npodľa § 140 SSP odkázal.\n39. Sťažovateľ vo vzťahu k zákonnosti dôkazov pri daňovej kontrole, nesúhlasí s právnym názorom\nsprávneho súdu, podľa ktorého nie je povinný posudzovať zákonnosť dôkazu použitého vo vyrubovacom\nkonaní, ak bol takýto dôkaz získaný správcom dane v rámci iných činností, voči ktorým mohol daňový\nsubjekt podať opravný prostriedok. Údaje v databázach programu PAS a samotný program PAS mali\nbyť zabezpečené postupom podľa § 40 ods. 1 daňového poriadku a nie v rámci zabezpečenia a\nprepadnutia ERP podľa zákona č. 289/2008 Z. z.. Uvedené rozhodnutie považuje sťažovateľ za nulitné\npre účely daňovej kontroly. Správny súd v zásade nereagoval na námietky sťažovateľa, iba prevzal\nargumentáciu žalovaného. Vo vzťahu k simulácii pokladničných dokladov sťažovateľ poukázal na to,\nže informácie o tržbách (resp. počte pokladničných dokladov) sa v údajoch získaných z jednotlivých\ndatabáz rozchádzali. Pri fungovaní programu PAS malo dochádzať k párovaniu týchto súborov (doklad\n\ns rovnakým číslom podľa databázového súboru h.dbf (mal ďalej obsahovať informácie o vystavených\ndokladov) k dokladu s rovnakým číslom podľa databázového súboru a.dbf (mal ďalej obsahovať\ninformácie o celkovej sume úhrady)). Ak by bol záver o fungovaní programu PAS a jeho databázových\nsúborov správny, potom vydaný počet dokladov (ktoré mal evidovať PAS) musí byť rovnaký ako počet\ndokladov, ktoré zaznamenal program PAS za prijatie tržby. Preto údaj o počte dokladov mal byť identický\nv databázovom súbore 2014 1h.dbf a v databázovom súbore 2014 1a.dbf. Sťažovateľ ďalej poukázal\nna svoju argumentáciu vo vzťahu k ERP s daňovým kódom končiacim štvorčíslím č. 7003 a 7005,\npričom uzavrel, že pri oboch ERP nebol riadne zdokumentovaný a preukázaný počet dokladov, na\nzáklade ktorých mal prijať platby mimo kontrolného zoznamu. Vo vzťahu k väzbe vydaných dokladov na\npredaj tovaru na prevádzkach sťažovateľ poukázal na to, že konštatácia uvedená v bode 32 rozsudku\nsprávneho súdu si vyžaduje vytlačenie simulovaného dokladu, ktoré vo vzťahu k jednej ERP nebolo\nmožné realizovať. Žiaden údaj získaný pri expertízach nepreukazuje, že tovar bol skutočne zákazníkom\ndodaný (či už s pokladničným blokom alebo bez) a k tomu mohli poskytnúť relevantnú informáciu len\nzamestnanci sťažovateľa.\n40. Sťažovateľ ďalej namietal neúplnosť daňového spisu, pričom poukázal na závery správneho súdu\nuvedené v bodoch 36 a 40 odôvodnenia rozsudku, podľa ktorých každý dôkaz použitý pri správe daní\nsa musí viazať na prameň dôkazu tvoriaci súčasť daňového spisu. Situácia, kedy dôkaz, na ktorý sa\nodvolávajú rozhodnutia daňových orgánov nie je súčasťou spisu, naplňuje dôvod vymedzený zákonom\npre zrušenie rozhodnutia správneho orgánu. Uvedené platí v prípade, ak dôkaz, ktorý nie je súčasťou\nspisu je jediným a rozhodujúcim dôkazom vo veci, pričom správny orgán takýto dôkaz nevykonal a\nzaložil na ňom svoju právnu úvahu. Sťažovateľ sa vo svojich podaniach adresovaných správcovi dane\ndomáhal pripojenia CD nosiča k daňovému spisu alebo jeho kompletného vytlačenia. Nie je pravdou, že\nsa do zápisnice vyjadril, že s obsahom záznamov súhlasí, práve naopak, v zápisnici č. 100508008/2017\nuviedol, že tieto čísla sú preňho absolútne nereálne. V danej veci došlo k pretrhnutiu postupnosti\nprameňov dôkazu, keď registračné pokladnice neboli do konania zabezpečené a obsah z nich získaných\núdajov nebol v celosti zabezpečený na dátovom nosiči, alebo v papierovej podobe.\n41. V súvislosti s nevypočutím zamestnancov správcu dane a znaleckým dokazovaním sťažovateľ\npoukázal na bod 32 rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) č. 3 Sžfk\n44/2019 zo dňa 10. septembra 2019, pričom záver o nemožnosti vypočutia zamestnancov Colného\núradu Bratislava považoval za nesprávny. Osoby vykonávajúce expertízu nie sú zaujaté vo vzťahu\nk výsluchu ohľadom priebehu a výsledkom expertízy vo väčšej miere než znalci, ktorých použitie\npripúšťa § 25a daňového poriadku. Zároveň prípadná zaujatosť apriórne nevylučuje relevantnosť tohto\ndôkazu. V neposlednom rade osoba v postavení zamestnanca správcu dane vykonávajúceho príslušnú\ndaňovú kontrolu alebo konanie nie je vylúčená z pozície svedka. V prípade navrhovaného vypočutia\nzamestnancov Colného úradu Bratislava nešlo o osoby, ktoré by priamo vykonávali procesné úkony\nv daňovom konaní/kontrole. Uvedený postup teda predstavuje zásadnú vadu, keďže zhatil možnosť\nkonfrontovať zistenia uvedené v expertíze výsluchom týchto osôb. Súd zlyhal vo svojej úlohe garanta\nzákonnosti administratívnych konaní, keď odobril stav, za ktorého je dokazovanie správcom dane\nvykonané povrchne a formálne, pričom správca dane nehodnotil dôkazy vo vzájomnej súvislosti a svoju\nprávnu úvahu založil na jedinom dôkaze (ktorý nie je súčasťou daňového spisu).\n42. Vo vzťahu k porušeniu zásady in dubio pro mitius sťažovateľ uviedol, že správny súd vo\nsvojom stanovisku iba jednoducho poukázal na závery expertízy bez toho, aby právnu úvahu správcu\ndane ohľadom skutočnej výšky základu dane sťažovateľa podrobil akémukoľvek hlbšiemu prieskumu.\nSťažovateľ si uvedomuje, že v tomto prípade ide o technické otázky, ktoré nie sú priamo prístupné\npre správnu úvahu. Na druhej strane však ide o otázky, ktoré sa priamo týkajú výšky vlastnej daňovej\npovinnosti sťažovateľa a jeho ústavného práva vlastniť majetok. V prípade, že takýto rozpor nie je\nmožné vysvetliť na základe vykonaného dokazovania, je nutné sa prikloniť k záverom priaznivejším pre\ndaňový subjekt. Právna úvaha daňových orgánov takto vedie k logickému sporu, keďže pochybnosti o\nsprávnosti údajov v kontrolnom zázname ERP (z hľadiska narušeného fungovania a možných zásahov\nsťažovateľom) nahradil pravdepodobnou správnosťou údajov v súboroch programu PAS. Súdne autority\ndostatočne, jasne, presne a určito neodôvodnili, prečo bez ďalšieho akceptovali záver správcu dane\n(ktorý je iba prebratým záverom Colného úradu Bratislava). Týmto súd poprel zmysel a podstatu voľného\nhodnotenia pri správe daní (§ 3 ods. 3 daňového poriadku) a rozhodol v rozpore s § 191 ods. 1 písm.\nd) SSP.\n43. Nesprávnosť právnych záverov súdu možno sumarizovať v nesprávnej aplikácii zásady úzkej\nsúčinnosti podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, čím bolo znemožnené aby sťažovateľ efektívne\n\nvykonával svoje práva pri dokazovaní. Správny súd sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu,\npričom v súvislosti s výkladom rozdelenia dôkaznej povinnosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutia NS\nSR č. k. 5 Sžf 97/2009, 8 Sžf 51/2010 a 8 Sžf 9/2012.\n44. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na argumentáciu, ktorú uvádzal v priebehu\nsúdneho konania a námietky uvedené v kasačnej sťažnosti považoval za neodôvodnené, pričom\nnavrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný zdôraznil, že predmetom\nsúdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a správcu dane vo veci určenia rozdielu dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 a nie konanie o zabezpečení ERP.\nV.\nPosúdenie kasačného súdu\n45. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.\n422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako\n„kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia NS SR v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej\nveci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade\ns rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná\nvec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod\npôvodnou spisovou značkou.\n46. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je nedôvodná.\n47. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci sa\nurčenia, či správny súd správne posúdil predmetnú vec, keď zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu\ndane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 v\nsume 1.643,31 EUR.\n48. Predmetom kasačného konania (účastníkov: žalobcu Milan Dranga DRAOR, proti žalovanému\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa vyrubenia rozdielu dane\nz pridanej hodnoty pri zohľadnení dôkazov získaných v priebehu daňovej kontroly, ktorých zákonnosť\na úplnosť bola žalobcom spochybnená. Keďže obdobná vec rovnakých účastníkov konania, v rámci\nposúdenia prakticky rovnakej právnej otázky (daň z príjmov fyzickej osoby), bola predmetom konania\na rozhodovania kasačného súdu v právnej veci sp. zn. 1 Sžfk 15/2020 zo dňa 16. decembra 2021, a\nrozhodovania NS SR v právnej veci sp. zn. 3 Sžfk 44/2019 zo dňa 10. septembra 2019, kasačný súd\nv súlade s § 464 ods. 1 SSP na tieto rozhodnutia poukazuje, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje a\nna vybrané časti rozhodnutí odkazuje:\n38. Je nesporné, že sťažovateľ ako daňový subjekt podal dňa 31.03.2014 daňové priznanie k dani z\npríjmov fyzickej osoby za rok 2013, v ktorom uviedol príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti a z prenájmu. Okrem účtovných dokladov mal správca dane pri kontrole príjmov k dispozícii\naj zápisnice Colného úradu Košice o miestnych zisťovaniach zameraných na kontrolu dodržiavania\nustanovení zákona č. 289/2008 Z.z., vykonaných v dvoch prevádzkach sťažovateľa, a to v reštaurácii\nČertov dvor, Mlynská 12, Košice a Grill House, Kováčska 27, Košice, ktorými bolo zistené, že vydané\npokladničné záznamy neboli uložené v kontrolných záznamoch. Na základe týchto zistení vzniklo\ndôvodné podozrenie z pozmeňovania údajov v ERP alebo v kontrolných záznamoch sťažovateľa.\nNásledne Colný úrad Bratislava v zmysle § 17a ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z. vydal rozhodnutia o\nzabezpečení oboch ERP a tieto zabezpečené ERP boli odovzdané na vykonanie technických expertíz.\n\n39. V prípade existencie dôvodného podozrenia z pozmeňovania údajov v ERP tak, ako v prípade\nsťažovateľa, vykonáva posudzovanie obsahu databáz KASA_PVH.DBF v ERP s daňovým kódom\npokladnice (ďalej len „DKP“) č. 6981072168207003 a DKP č. 6981072168207005 technickú expertízu\nERP Colný úrad Bratislava, Oddelenie certifikácie a foréznej analýzy (ďalej aj „OCaFA“), ktorému\nzákonodarca zveril túto kompetenciu v § 17a ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z. Výsledky technickej\nexpertízy zabezpečených ERP jednoznačne preukázali, že pokladnice č. 698f1072168207003 a\nč. 6981072168207005 mali nainštalované programové vybavenie „PAS - predaj a sklady“, ktoré\numožňovalo obchádzanie evidencie tržieb. Tieto ERP tlačili doklady s ochranným znakom „MF“\npripomínajúce pokladničné doklady, avšak tržby na nich uvedené neboli zaznamenané ani v kontrolných\nzáznamoch, ani vo fiskálnej pamäti. Používaním predmetných ERP dochádzalo podľa záverov Colného\núradu Bratislava, OCaFA u sťažovateľa za obdobie roka 2013 ku kráteniu tržieb v celkovej sume\n146.567 €. Uvedené vyčíslenie krátenia tržieb predstavuje rozdiel medzi vykázanou výškou prijatých\ntržieb evidovaných v kontrolných záznamoch, resp. fiskálnej pamäti a výškou predajov - prijatých tržieb,\nuvedených v databázových súboroch z programu „PAS - predaj a sklady“.\n40. V prvom rade považoval kasačný súd za potrebné vysporiadať sa s námietkami sťažovateľa\nohľadom dokazovania v predmetnom konaní. Zásada objektívnej pravdy, ovládajúca daňové konanie,\nnepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb\nnepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadom ním v daňovom priznaní uvádzaných a\nsprávcom dane preverovaných skutočností. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na\njeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu\na schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým\ns prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci\nsprávy daní a v priebehu konania.\n41. Ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku iba demonštratívne vymenúva dôkazy, ktoré je možné\npoužiť pre dokazovanie, pričom nezakazuje použitie aj iných dôkazov získaných v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi. Aj kasačný súd považuje právoplatné rozhodnutia o prepadnutí ERP\na predovšetkým výsledky technickej expertízy za dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, o ktorých dôveryhodnosti nemal dôvod pochybovať. Je bežným postupom správcu\ndane postupovať v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané informácie ako\ndôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu dane. Správca dane ani nie je oprávnený vypracovávať\nznalecký posudok v takýchto veciach, nakoľko ide o odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie\nColným úradom Bratislava, OCaFA, ktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické\nexpertízy ERP. Na základe výsledkov technickej expertízy ERP vykonali zamestnanci správcu dane ich\nporovnanie s predloženým účtovníctvom sťažovateľa za dané zdaňovacie obdobie roku 2013 za účelom\nzistenia rozdielu základu dane, rozdielu dane alebo daňovej straty. Pre spracovanie získaných databáz z\nERP a ich porovnanie s predloženým účtovníctvom sťažovateľa postačoval správcovi dane jednoduchý\neditor (MS EXCEL).\n42. Nemožno súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že správcovi dane nič nebránilo požiadať o vykonanie\ntechnickej expertízy počas daňovej kontroly, pričom by sťažovateľovi bolo umožnené na uvedený\ndôkazný prostriedok priamo reagovať. Vzhľadom na to, že správca dane už mal k dispozícii výsledky\ntechnickej expertízy vykonanej Colným úradom Bratislava, OCaFA, bolo by duplicitné opätovne požiadať\nten istý štátny orgán o vykonanie ďalšej expertízy. Navyše, sťažovateľ bol oboznámený s priebehom\nkontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 ako aj s výsledkami technických expertíz vykonaných\nColným úradom Bratislava, OCaFA a zároveň bol vyzvaný, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril.\nDo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.03.2017 uviedol: „O vyššie uvedenom probléme viem\na z technického hľadiska som si vedomý toho, čo spôsobilo dané nezrovnalosti v účtovníctve. Bol\nsom súčinný pri kontrole aj s kontrolórmi z colného úradu a pracovníkmi finančnej správy, ktorým som\nposkytoval svoje vyjadrenia\".\n43. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa ohľadom nesprávnosti postupu pri zabezpečovaní ERP, kasačný\nsúd uvádza, že konania vo veci zabezpečenia ERP predstavujú samostatné konania, ktorých výsledkom\nboli meritórne rozhodnutia o zabezpečení ERP a o ich prepadnutí v prospech štátu. Všetky námietky\ntýkajúce sa týchto konaní a rozhodnutí sťažovateľ mohol a mal uplatniť v rámci nich. Účelom daňovej\nkontroly v prejednávanej veci totiž nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v ERP\n\nalebo kontrolnom zázname, ale kontrola zdaniteľných príjmov sťažovateľa a vyrubenie rozdielu dane z\npríjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2013.\n44. Správca dane nepovažoval za potrebné vykonať výsluch zamestnancov navrhovaný sťažovateľom\nohľadom otázky, či dochádzalo k manipulácii s ERP. Tu je potrebné poznamenať, že výber druhu\ndôkazného prostriedku je na správcovi dane a závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Tak isto je\nna správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je viazaný len návrhmi daňových subjektov. V\nzávislosti od objasňovanej skutočnosti, od jej spôsobilosti vyvrátiť podstatné tvrdenia sťažovateľa ako\nkontrolovaného daňového subjektu ako i miery ovplyvniť rozhodnutie vo veci, mal kasačný súd za to,\nže ich výsluch nebol potrebný.\n45. Na jednej strane je potrebné prisvedčiť sťažovateľovi, že každý dôkaz použitý pri správe daní sa musí\nviazať na prameň dôkazu tvoriaci súčasť daňového spisu príslušnej daňovej veci. Taktiež je pravdou, že\nžaloba sa týkala dane z príjmu za zdaňovacie obdobie roku 2013, pričom CD nosič pri vyrubení rozdielu\ndane z príjmu za rok 2013 netvorí súčasť daňového spisu k prejednávanej veci, ale sa nachádza v\ndaňovom spise týkajúcom sa vyrubenia rozdielu dane z príjmu za rok 2014. Správca dane mal predmetný\nCD nosič priložiť aj do tohto daňového spisu, avšak s ohľadom na skutočnosť, že elektronické súbory\nstiahnuté colným úradom z počítačového zariadenia sťažovateľa a uložené na CD nosiči nemajú sami\nosebe vypovedaciu schopnosť, ale sú určené na analýzu v príslušnom softvéri expertíznych zložiek\ncolnej správy, nemalo podľa názoru kasačného súdu toto pochybenie správnych orgánov za následok\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Navyše, sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa\ns týmto CD nosičom v rámci daňovej kontroly za rok 2014. Krajský súd v tejto súvislosti správne\npoznamenal, že správca dane pri práci s CD nosičom pracoval iba so súbormi editovateľnými v\nprogramovom vybavení MS EXCEL, obsahujúcom podrobné číselné údaje o tržbách zaregistrovaných\nako tržby prijatých do predmetných ERP tak, ako boli zistené expertíznou skupinou colného úradu. Tieto\nsúbory sú určené na odborné spracovanie v príslušnom softvéri, ktorým disponujú expertízne zložky\ncolnej správy a takýto softvér sa pri vykonávaní daňovej kontroly kontrolnou skupinou ani nepoužíva.\nSprávca dane tieto súbory v každom protokole o daňovej kontrole presne definoval, vytlačil ich a predložil\nk nahliadnutiu sťažovateľovi na ústnom pojednávaní, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č.\n100508089/2017 zo dňa 22.03.2017. Na uvedenom ústnom pojednávaní sťažovateľ uviedol, že nemá\nžiadne návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice a svojím podpisom vyjadril súhlas s\njej obsahom.\n46. Rovnako námietku sťažovateľa týkajúcu sa podpisovania písomností správcom dane kasačný súd\nv zhode s právnym názorom krajského súdu uvedeným v bode 18 napadnutého rozsudku považoval\nza nedôvodnú, pretože podpisovanie písomností na daňových úradoch upravuje interný riadiaci akt\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 4/2016, platný od 01.08.2016 - Podpisový poriadok\nfinančnej správy. Vyhotovenie poverenia a jeho podpísanie zamestnancom správcu dane na vykonanie\ndaňovej kontroly u sťažovateľa zo dňa 20.10.2016 bolo v súlade s Daňovým poriadkom aj uvedeným\ninterným predpisom.\n47. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti\nvyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n49. Kasačný súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný\nsúd“) sp. zn. IV. ÚS 306/2020-20 zo dňa 23. júna 2020, ktorým bola odmietnutá ústavná sťažnosť\nsťažovateľa (v obdobnej právnej veci) vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv právnej veci sp. zn. 3 Sžfk 44/2019 zo dňa 10. septembra 2019, v ktorom Ústavný súd reagoval na\ntotožné výhrady sťažovateľa, pričom tieto posúdil ako zjavne neopodstatnené.\n\nVI.\n\nZáver\n50. Kasačný súd poukazujúc na vyššie uvedené rozhodnutia konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje závery\nformuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol relevantné\nskutočnosti, ktorými spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Z vyššie uvedených\ndôvodov kasačný súd, postupom podľa § 461 SSP, kasačnú sťažnosť zamietol.\n51. Kasačný súd zároveň poznamenáva, že Najvyšší správny súd v súvislosti s otázkou prípustnosti,\nresp. povinnosti zohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že\nuvedenú konštantnú prax (bod 42) judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity\nrozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného\nsúdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 SSP za rozhodujúce, že odo\ndňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 6). V súlade\ns princípom právnej istoty a legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti\nnajvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou správneho kolégia NS SR.\n52. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170\npísm. a) SSP\n53. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/122/2018", "guid": "01d9b097-8332-4628-87b4-95c58d2809f3:aeb09496-4e67-4ce9-9890-fab11cfc2e78", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cea62363-e4d6-4b84-b438-51db13eaf223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.306.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 306/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 306/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.306.2020.1"}], "citovane_v": []}