{"guid": "55b34543-d4ac-41c3-a791-6cc03739841f:38d02240-eb5f-4371-b59a-4a4d05bd6ed7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200796.3", "spisova_znacka": "4Asan/2/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/2/2021 z 25. 8. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 25. augusta 2022, sp. zn. 4Asan/2/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200796.3", "identifikacne_cislo": "7018200796", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-08-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-76.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-76"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-76", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/38d02240-eb5f-4371-b59a-4a4d05bd6ed7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200796.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200796.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200796.3/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Asan/2/2021\n7018200796\n25. 08. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018200796.3\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): V.. C. W., Y. XX, Y.,\nprávne zastúpený: JUDr. Frederika Birková, advokátka, Strojárenská 11/C, Košice, proti žalovanému:\nOkresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti oznámenia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2018/024900/GEC z 15. júna 2018, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sa/48/2018 - 30 z 25. októbra 2019,\ntakto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj len „krajský súd“) napadnutým uznesením č. k. 1Sa/48/2018\n- 30 z 25. októbra 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP1-2018/024900/GEC z 15. júna 2018 (ďalej aj\nlen ,,napadnuté rozhodnutie“) a súčasne aj rozhodnutia č. OU-KE-OVVS2-2018/003944, č. priestupku\nVVS-Pr/1202/2017/ZAO z 20. februára 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), v ktorom Okresný\núrad Košice, Odbor všeobecnej vnútornej správy, Komenského 52, Košice (ďalej aj len ,,prvostupňový\norgán“) zastavil konanie z dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo nie je priestupok a zároveň stanovil\npovinnosť navrhovateľovi - žalobcovi uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur.\n2. Krajský súd uviedol, že žalobca nie je osobou aktívne procesne legitimovanou na podanie žaloby v\nzmysle § 178 ods. 1 SSP. Podľa právneho názoru krajského súdu žalobca nie je oprávnenou osobou\nna podanie žaloby, pretože napadnutým rozhodnutím žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán konanie vo veci priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zastavil podľa ust. § 76 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej aj len ,,zákon o priestupkoch“ alebo ,,priestupkový zákon“)\nz dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. V nadväznosti na uvedené konštatoval, že\nv priestupkovom konaní sa rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie priestupcovi a týmto\nkonštitutívnym rozhodnutím nebol žalobca ukrátený na právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa\nosobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu\nani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. K tomu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Sži/10/2009.\n3. Proti uzneseniu správneho súdu podal sťažovateľ zastúpený advokátkou, včas kasačnú sťažnosť\nz dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. j), g) a f) SSP. Namietal závery správneho súdu, podľa ktorých\nnebol aktívne legitimovanou osobou, keďže aj v samotnom petite žaloby navrhoval zrušiť rozhodnutia\nsprávnych orgánov a to aj vo vzťahu k uloženiu mu povinnosti zaplatiť trovy konania. Podstata\n\nkasačnej sťažnosti spočíva v tom, že sťažovateľ za nezákonné považuje odmietnutie žaloby aj v časti\nsmerujúcej voči výroku o trovám. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/10/2009 považuje za\nneaplikovateľný, keďže v predmetnej veci nebolo rozhodnuté o povinnosti úhrady trov, pričom v jeho\nprípade mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 3Sžo/97/2014, ktoré pripúšťa ako predmet súdneho prieskumu výrok o trovách navrhovateľa\npriestupkového konania, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS/688/2016-27 a rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sžk/12/2017. Namietal, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie, prečo\nvýrok žalovaného o trovách správneho konania, ktoré sťažovateľ dostal za povinnosť uhradiť, nemohlo\nbyť predmetom súdneho konania, preto napadnuté uznesenie považuje za nepreskúmateľné. Okrem\nuvedeného uviedol, že v žalobe namietal celé konanie pred správnym orgánom a teda aj vo vzťahu k\nuloženiu povinnosti uhradiť trovy konania.\n4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n5. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004\nZ. z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 28. januára 2021 a bola\nzaregistrovaná pod sp. zn. 4Asan/2/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o\npredmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z. z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako\nkasačný súd (§ 11 písm. h) SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú\nsťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n6. Kasačný súd zistil, že o kľúčovej otázke, ktorá je predmetom posudzovania v tomto konaní, teda či\nje navrhovateľ na začatie konania o priestupku aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby (a\nteda i na súdny prieskum podľa SSP) vo vzťahu k rozhodnutiu, ktorým príslušný správny orgán rozhodol\no zastavení konania podľa § 76 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona a zároveň navrhovateľovi uložil\npovinnosť nahradiť trovy štátu (podľa § 79 ods. 1 priestupkového zákona) - v časti o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia správnych orgánov o povinnosti navrhovateľa zaplatiť štátu trovy konania podľa\n§ 79 ods. 1 priestupkového zákona, toho času prebiehalo konanie pred veľkým senátom Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky, vedené pod sp. zn. 1SVs/1/2022 na základe postupujúceho\nuznesenia sp. zn. 4Svk/2/2021 z 02. februára 2022. Kasačný súd bol názoru, že právna otázka riešená\nveľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky s ohľadom na úlohu, ktorú veľký\nsenát plní a záväznosť jeho rozhodnutí pre kasačné senáty, naplnila podmienky prerušenia konania\npodľa § 100 ods. 2 písm. a) SSP a preto konanie uznesením sp. zn. 4Asan/2/2021 z 26. apríla 2022\nprerušil. Keďže veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR uznesením sp. zn. 1SVs/1/2022 z 30. júna\n2022 (ďalej aj len ,,uznesenie veľkého senátu“) v tejto veci rozhodol, odpadla tak prekážka, pre ktorú sa\nkonanie prerušilo a tak predsedníčka senátu podľa § 100 ods. 3 SSP rozhodla o pokračovaní v konaní\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa uznesením sp. zn. 4Asan/2/2021 z 02. augusta 2022.\n7. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom spisu mal za preukázané, že sťažovateľ bol v postavení\nnavrhovateľa vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona\no priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený M. Y. tým, že dňa 04. júla 2017 na ústnom\nprejednaní priestupku v konaní č. OU-KE-OVVS2-2017/020461, číslo priestupku: 2017/587/BUS, sa\nmal k sťažovateľovi navrhovateľovi - sťažovateľovi chovať hrubo a napriek upozorneniu zo strany\nnavrhovateľa, že si to neželá, mu mal opakovane tykať a opakovane ho nazvať bezdomovcom, na\nadresu navrhovateľa - sťažovateľa sa mal vyjadriť cit.: „Keby debilita kvitla, tak si tu najkrajší“ a na otázku\nnavrhovateľa, či vie, o čom rozpráva a aký je rozdiel medzi paranojou a psychopatom, mal odpovedať,\ncit.: „Áno viem, si živým dôkazom toho“, čím mal sťažovateľovi ublížiť na cti tým, že ho mal vydať na\nposmech a uraziť. Konanie o priestupku bolo podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavené\nz dôvodu, že skutok, o ktorom sa konalo, nie je priestupkom. Vzhľadom na uvedené bola podľa § 79\n\nods. 1 zákona o priestupkoch uložená navrhovateľovi - sťažovateľovi povinnosť uhradiť trovy konania\nvo výške 16,- eur.\n8. Kasačný súd sa oboznámil aj s obsahom žaloby, pričom z petitu vyplýva, že sťažovateľ sa\ndomáhal okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového rozhodnutia, pričom\nsťažovateľ v petite požadoval zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového\nrozhodnutia, pričom v rámci jeho identifikácie označil jeho číslo a odcitoval ako výrokovú časť týkajúcu\nsa zastavenia konania, tak aj výrokovú časť týkajúcu sa povinnosti uhradiť trovy konania podľa § 79\nods. 1 zákona o priestupkoch. Výrok o trovách prvostupňového rozhodnutia odcitoval sťažovateľ aj v\nodôvodnení žaloby, kedy citoval celú výrokovú časť prvostupňového rozhodnutia.\n9. V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje na to, že veľký senát Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky v uznesení veľkého senátu vyslovil okrem iného právny názor, cit.:\n,, 35. Veľký senát v prvom rade deklaruje, že je nepochybné, že v kasačnej sťažnosti sťažovateľka\nprimárne brojí proti tomu, že z dôvodu postupu orgánov verejnej správy (neuplatnenie spoločného\nkonania o priestupku) jej vznikla povinnosť platiť trovy konania štátu v takom rozsahu, v akom by jej táto\npovinnosť nevznikla, keby orgány verejnej správy postupovali v súlade s § 57 Priestupkového zákona,\nčo však krajský súd odignoroval.\n36. Podľa názoru veľkého senátu skutočnosť, že podávateľ podnetu, resp. navrhovateľ (v priestupkovom\nkonaní) nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby na prieskum meritórneho výroku\nrozhodnutia o priestupku nemôže byť sporná a predstavuje dlhodobú, resp. ustálenú rozhodovaciu prax\nnajvyšších súdnych autorít. V podrobnostiach je možné poukázať napr. na právne názory ústavného\nsúdu vyslovené napr. v nasledovných veciach: č. k. I. ÚS 166/2011-12 - zo dňa 9. júna 2011: „Ústavný súd\nsa v tejto otázke v plnom rozsahu stotožňuje s názorom najvyššieho súdu, že rozhodnutie o priestupku sa\ntýka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej sféry sťažovateľa a ani nespôsobuje\nzmenu jej právneho postavenia.“), príp. č. k. II. ÚS 259/2011-34 - zo dňa 4. júla 2012: „V danom\nprípade sa v priestupkovom konaní rozhodovalo o obvinení z priestupku a uložení sankcie [....], pričom\nrozhodnutím o zastavení konania z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, nemohol\nbyť sťažovateľ ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby\nobvinenej z priestupku a svojimi účinkami neovplyvňuje právnu pozíciu sťažovateľa, teda nezasahuje do\njeho právnej sféry a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia.“ alebo - č. k. IV. ÚS 242/2011-9\n- zo dňa 9. júna 2011: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Rozhodovanie o žalobách\nproti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.) nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho\nkonania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom konať), ale zároveň musel byť ako\núčastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti ktorého sa domáha, ako aj postupom\nsprávneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe\n(actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho\norgánu.“\n37. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že predmetné právne názory ústavného súdu boli vyslovené v\nnadväznosti na zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, avšak zákonná požiadavka ukrátenia\nna právach alebo právom chránených záujmoch (ako podmienky pre status žalobcu v správnom súdnom\nkonaní) platí identicky aj podľa právnej úpravy účinnej v súčasnosti (t. j. v prípade konaní podľa\nSprávneho súdneho poriadku).\n38. Veľký senát privolil sťažovateľke, že ani jedna z uvedených vecí (na ktoré odkazuje krajský súd v\nbode 23. uznesenia) nie je identická s jej vecou, čo však neznamená, že všeobecné princípy vyslovené\nv citovaných rozhodnutiach najvyšších súdnych autorít nie sú aplikovateľné aj v tejto veci. V zhode\nso skoršími rozhodnutiami najvyššieho súdu, resp. ústavného súdu, aj podľa názoru veľkého senátu\nje nesporné, že rozhodnutím o zastavení priestupkového konania sa nevstupuje do právnej sféry\npodávateľa podnetu, resp. navrhovateľa (v priestupkovom konaní). Veľký senát v tejto súvislosti dopĺňa,\nže v procesnom postavení podávateľa podnetu (oznamovateľa priestupku) a navrhovateľa (v prípade\nnávrhových priestupkov) nepochybne existuje kvalitatívny rozdiel, tento však nie je takej povahy, že\nby negoval právne názory vyslovené najvyššími súdnymi autoritami spojené s tým, že rozhodnutím o\npriestupku (vrátane zastavenia konania) sa nevstupuje do práv a právom chránených záujmov týchto\n\nsubjektov. Výrok o uznaní osoby za vinnú z priestupku, príp. o zastavení priestupkového konania totiž\nvo svojej podstate dopadá na práva a právom chránené záujmy obvineného z priestupku.\n39. Ak má sťažovateľka za to, že dôvodom pre jej aktívnu legitimáciu vo vzťahu k výroku o zastavení\nkonania je jej údajná majetková ujma spôsobená tým, že orgán verejnej správy neviedol o jej návrhoch\njedno konanie (§ 57 Priestupkového zákona), ale o každom návrhu konal a rozhodol samostatne, tak\ns týmto názorom veľký senát nesúhlasí.\n40. Na strane druhej, veľký senát identifikoval v argumentácii sťažovateľky racionálne jadro v časti, kde\nnamietala vlastnú skutočnosť, že trovy, ktoré celkovo musela vo veciach jej priestupkových návrhov\nuhradiť, boli vyššie ako by boli, keby orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom (a všetky jej\nnávrhy by spojil do jedného konania). Sťažovateľka má za to, že podmienky na takýto postup splnené\nboli.\n41. Podľa názoru veľkého senátu je však táto okolnosť preskúmateľná v rámci súdneho konania práve\no výroku prvostupňového rozhodnutia v časti o trovách konania. Sťažovateľka totiž veľmi kvalifikovane\nnamietala už v texte žaloby (v časti 1.1) nesprávnosť postupu orgánov verejnej správy, ktoré nespojili\nkonania o jej návrhoch do spoločného konania, čím mali porušiť § 57 Priestupkového zákona. Analogicky\ntomu prezentuje sťažovateľka svoje námietky aj v kasačnej sťažnosti (časť B.1 kasačnej sťažnosti).\nTúto argumentáciu pritom neviazala explicitne na prvý, ani druhý výrok prvostupňového rozhodnutia,\nale na rozhodnutie ako celok. Preto - inými slovami povedané - ak aj nie je daná aktívna legitimácia\nsťažovateľky na podanie žaloby v časti o zastavení priestupkového konania, jej tvrdenie o zvýšených\ncelkových (súhrnných) trovách vyvolaných údajným nesprávnym postupom orgánov verejnej správy v\npriestupkovom konaní súdnemu prieskumu podliehať bude, a to práve v rámci prieskumu druhého výroku\nprvostupňového rozhodnutia (trovy konania).\n(...)\n47. Veľký senát preto uvádza, že v súlade s právnym názorom predkladajúceho senátu, stotožňuje sa s\ntým, že v rámci správneho súdneho konania pred krajským súdom nemôže byť zo súdneho prieskumu\nvylúčené rozhodnutie orgánu verejnej správy o povinnosti účastníka konania uhradiť štátu trovy konania.\nTakéto rozhodnutie je totiž verejnomocenským aktom, ktorým sa vstupuje do majetkovej sféry účastníka\nkonania. Za vstup do majetkovej sféry sťažovateľky je podľa veľkého senátu potrebné považovať aj takú\nsituáciu, pri ktorej jej ako účastníčke priestupkového konania bola uložená povinnosť platiť trovy konania\nvo väčšom rozsahu ako by bola povinná platiť, keby orgány verejnej správy spojili konanie o jej návrhoch\ndo jedného spoločného konania (podľa § 57 Priestupkového konania) - ak na takýto postup boli splnené\nzákonné predpoklady.\n48. Podľa názoru veľkého senátu, vylúčenie prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov o\npovinnosti uloženej účastníkovi konania zaplatiť štátu trovy priestupkového konania -- by predstavoval\nzásah nielen do subjektívnych práv konkrétneho navrhovateľa/žalobcu, ale vážnym spôsobom ohrozuje\naj princípy právneho štátu.\n49. Absencia aktívnej legitimácie na strane sťažovateľky na prieskum rozhodnutia správneho orgánu\nv časti o zastavení priestupkového konania bez ďalšieho nediskvalifikuje sťažovateľku z možnosti\núčinne žiadať správnou žalobou o súdny prieskum v tej časti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorou\nsa jej uložila povinnosť zaplatiť trovy konania, a ktorá povinnosť sa odvíja od vlastného zastavenia\npriestupkového konania začatého na jej návrh.\n50. Akcesorickosť rozhodnutia správneho orgánu o zastavení priestupkového konania a výroku o trovách\nkonania nemôže byť podľa veľkého senátu vykladaná absolútne, resp. tak, že tieto výroky sú pre účely\nsúdneho prieskumu neoddeliteľné. Hoci správna žaloba podaná sťažovateľkou smerovala proti celému\nrozhodnutiu, keďže výroky prvostupňového rozhodnutia sú vo svojej podstate samostatné a oddeliteľné,\nnie je dôvod nevnímať ich takto aj pre účely súdneho prieskumu.\n51. Veľký senát preto v súdenej veci dospel k záveru, že sú dôvodné tie body kasačnej sťažnosti, v\nktorých sťažovateľka namieta, že krajský súd nezákonne odmietol jej žalobu v časti výroku o povinnosti\nuhradiť trovy priestupkového konania.\n\n52. Pozornosti veľkého senátu v tejto súvislosti neušlo ani uznesenie ústavného súdu (sp. zn. III. ÚS\n536/2021 zo dňa 30. septembra 2021), ktorým tento odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky vo vzťahu\nk rozhodnutiu NS SR - sp. zn. 10Asan/23/2019 (pozn. jedno z odlišných rozhodnutí - k tomu pozri bod\n16. tohto uznesenia). Podanou ústavnou sťažnosťou sa sťažovateľka domáhala zrušenia uvedeného\nrozhodnutia NS SR - namietajúc - okrem iných - porušenie jej práva na spravodlivé súdne konanie, a\nto aj na tom právnom základe, že v rozhodnutí sp. zn. 10Asan/23/2019 sa senát 10S v otázke aktívnej\nlegitimácie sťažovateľky (súdny prieskum povinnosti nahradiť trovy priestupkového konania) odklonil od\nskoršieho právneho názoru senátu 8S najvyššieho súdu (sp. zn. 8Asan/13/2019). Mala za to, že za týchto\nokolností mal senát 10S vec predložiť veľkému senátu NS SR, čo však neurobil a napriek tomu rozhodol\nv identickej právnej a skutkovej otázke inak ako senát 8S. Ústavný súd zjavnú neopodstatnenosť podanej\nsťažnosti identifikoval primárne v tom, že (i) rozhodnutím NS SR - sp. zn. 8Asan/13/2019 došlo k\nzrušeniu rozhodnutia krajského súdu vo veci z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, t. j. že otázka aktívnej\nlegitimácie sťažovateľky je ešte „otvorená“ a (ii) že z ústavnoprávneho hľadiska bol právny názor senátu\nNS SR - 10S - vyjadrený v rozhodnutí sp. zn. 10Asan/23/2019 dostatočne odôvodnený, logický, resp.\nvyčerpávajúco vysvetlený a v súdenom kontexte správny.\n53. Na strane druhej, oboznámiac sa s uvedeným rozhodnutím ústavného súdu, veľký senát nemohol\npri svojom rozhodovaní v tejto veci opomenúť, že v rozhodnutí sp. zn. 8Asan/13/2019 bol vyslovený\nexplicitný právny názor senátu 8S (bod 20. uznesenia sp. zn. 8Asan/13/2019, resp. bod 27. a bod 28.\ntohto rozhodnutia veľkého senátu), podľa ktorého na strane sťažovateľky aktívna legitimácia na súdny\nprieskum v časti trov priestupkového konania daná je. Preto ak ústavný súd v odmietajúcom uznesení\nuviedol, že otázka aktívnej legitimácie sťažovateľky bola aj po rozhodnutí senátu 8S „otvorená“ (bod\n15. uznesenia ÚS SR - III. ÚS 536/2021), tento záver má oporu v predmetnom rozhodnutí NS SR\n(sp. zn. 8Asan/13/2019) len čiastočne (a to v rovine kvality odôvodnenia), keďže na otázku aktívnej\nlegitimácie sťažovateľky senát najvyššieho súdu záväzný a jednoznačný právny názor vyslovil, a to taký,\nže sťažovateľka na súdny prieskum (v časti trov priestupkového konania) aktívne legitimovanou je.“\n10. Kasačný súd v súvislosti s uznesením veľkého senátu konštatuje, že si osvojuje jeho kľúčový\nzáver resp. všeobecné východisko spočívajúce v tom, že zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov\no povinnosti uloženej účastníkovi konania (vrátane osoby v postavení navrhovateľa v priestupkovom\nkonaní) zaplatiť štátu trovy priestupkového konania a teda výrok o uložení povinnosti zaplatenia\ntrov priestupkového konania je preskúmateľná v rámci správneho súdnictva. Uvedené všeobecné\nvýchodisko je však potrebné vnímať vo vzájomnej súvislosti so zvyškom odôvodnenia, z ktorého jasne\nvyplynulo, že súdny prieskum takého rozhodnutia v časti výroku o trovách je determinovaný žalobnými\nresp. následne sťažnostnými bodmi, ktoré obsahujú argumentáciu, z ktorej je možno odvodiť, z akých\ndôvodov je zákonnosť tejto časti rozhodnutia správneho orgánu namietaná. V uznesení veľkého senátu\ntotiž sťažovateľka výslovne uvádzala argumentáciu spočívajúcu v namietaní procesného postupu, na\nzáklade ktorého jej bola uložená povinnosť zaplatiť trovy (podľa jej tvrdenia) vo vyššom rozsahu resp.\nvýške.\n11. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k súdnemu prieskumu výroku o trovách konania nie je v\nprejednávanej veci možné uplatňovať súdny prieskum nad rozsah žalobných bodov a teda nie je možné\naplikovať § 195 SSP, kedy by súd nebol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, kasačný súd s poukazom\nna obsah žaloby konštatuje, že sťažovateľ formulovaním žalobných bodov a s tým súvisiacou žalobnou\nargumentáciou určil rozsah predmetu súdneho prieskumu, o ktorý v danej veci žiadal. Kasačný súd\npripúšťa, že zmienka ohľadom výroku o trovách sa v žalobe nachádzala, avšak túto je možné vnímať\nlen ako súčasť identifikácie prvostupňového rozhodnutia, ktoré sťažovateľ označil v odôvodnení a petite\nžaloby. Okrem presnej citácie výroku o trovách konania v prvostupňovom rozhodnutí však sťažovateľ\nv žalobe k uvedenému neuviedol žiadnu argumentáciu, na základe ktorej by bolo zrejmé, že (a prečo)\nnamieta nezákonnosť dotknutého výroku o trovách. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na závery\nvyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/114/99 z 29. februára 2000,\nv zmysle ktorých súd nevyhľadáva za účastníka konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho\norgánu, ktoré majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom.\n12. Kasačný súd s poukazom na obsah kasačnej sťažnosti uvádza, že sťažovateľ v tejto namietal\nnezákonnosť odmietnutia žaloby z dôvodu, že krajský súd nepreskúmal výrok o trovách a napadnuté\nuznesenie neobsahuje odôvodnenie, prečo tento výrok nemohol byť predmetom súdneho konania.\n\nLen pre úplnosť kasačný súd konštatuje, že rovnako ako žaloba, ani kasačná sťažnosť neobsahuje\nkonkrétnu argumentáciu, na podklade ktorej by mohol byť jasne stanovený rozsah resp. dôvody súdneho\nprieskumu dotknutého výroku o trovách. Vzhľadom na uvedené ako aj s poukazom na uznesenie veľkého\nsenátu kasačný súd musí akceptovať a stotožniť sa s názorom sťažovateľa, že bolo pochybením, pokiaľ\nkrajský súd napadnutým uznesením odmietol žalobu ako celok a teda ju odmietol aj v časti súdneho\nprieskumu dotknutého výroku o trovách. Podľa kasačného súdu mal krajský súd z hľadiska procesnej\nčistoty žalobu v tejto časti nie odmietnuť, ale ju zamietnuť ako nedôvodnú vzhľadom na absenciu\nžalobnej argumentácie k výroku o trovách, na podklade ktorej by bolo možné realizovať súdny prieskum\nv tejto časti, pričom uvedené mal aj reflektovať vo svojom odôvodnení.\n13. Kasačný súd tak konštatuje pochybenie krajského súdu avšak pridŕžajúc sa vyššie uvedeného z\nhľadiska procesnej ekonómie nepovažuje za vhodné, aby sa v prípade zrušenia napadnutého uznesenia\na vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie len formálne zopakoval proces pred krajským súdom,\nktorého výsledok by nepriniesol pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti\nkasačný súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného súdu SR, podľa ktorej sa napadnuté rozhodnutie\nzásadne nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces, ak výsledok konania nemôže priniesť pre\nsťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 246/2018,\nIII. ÚS 152/2019). S ohľadom na uvedené preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP zamieta ako\nnedôvodnú, pričom nedôvodnosť v tomto prípade nie je vecná, ale treba ju vnímať ako nedôvodnosť vo\nvzťahu k zrušeniu napadnutého uznesenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n14. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní\nnemal úspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich\nnáhrada nevyplýva zo zákona.\n15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta\nprvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/48/2018", "guid": "655d8822-59be-4e06-9325-9eabb277183f:a39644df-eeff-46db-9c2a-d7aefb139960", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78e45b69-d3dc-440d-9e3d-4df99f9326c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.536.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 536/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 536/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.536.2021.1"}, {"guid": "ussr:27563b31-2671-471d-96b1-85c6a27c7a31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.152.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 152/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/2019 z 17. 12. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-12-17", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.152.2019.1"}, {"guid": "ussr:37a02dd2-e01a-4c86-9149-8aad17cf3b58", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.246.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 246/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 246/2018 z 20. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.246.2018.1"}, {"guid": "ussr:3c32ca90-853f-4fd0-816c-2cf0cd79456e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2011 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 134, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3c32ca90-853f-4fd0-816c-2cf0cd79456e"}, {"guid": "ussr:301220ff-1eb6-4261-a892-c11f42a2b467", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:301220ff-1eb6-4261-a892-c11f42a2b467"}, {"guid": "ussr:aaf4a0c5-a105-4b8f-a658-d3074275b4b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 166/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 166/2011 z 9. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-09", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaf4a0c5-a105-4b8f-a658-d3074275b4b3"}, {"guid": "89316c0f-7d73-4490-aa58-70bee51a1d1a:db40c66c-9aca-474d-9208-0d21b5ffb073", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:2018200082.1", "spisova_znacka": "10Asan/23/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/23/2019 z 28. 4. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:2018200082.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7938c508-774b-4030-b712-f42db595c551:ed514336-c3b9-46f5-8733-12e61d94b4b6", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2023:5822202484.2", "spisova_znacka": "ZA-35Sa/5/2023", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ZA-35Sa/5/2023 z 20. 8. 2023", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2023-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2023:5822202484.2"}]}