{"guid": "e23988f7-5574-4e50-a45b-5889076d0d5a:3f33c8c0-1ae8-4a30-8eb8-a8c24af22439", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2021 z 24. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. februára 2022, sp. zn. 1Vs/1/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1", "identifikacne_cislo": "7018200499", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2022-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-5b.odsek-6", "nazov": "§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-5b.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-5b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-441"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "nazov": "§ 453 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-453.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-453"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/327#paragraf-5b", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-6", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-441", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-453"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f33c8c0-1ae8-4a30-8eb8-a8c24af22439", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Vs/1/2021\n7018200499\n24. 02. 2022\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018200499.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Trenčana a sudkýň a sudcov JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Fečíka, prof.\nJUDr. Petra Potáscha, PhD., JUDr. Anity Filovej (sudkyňa spravodajkyňa), JUDr. Petry Príbelskej, PhD.\na JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): V.. C. H., dátum narodenia: X. B. XXXX,\nadresa trvalého pobytu XXX XX G. XX, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov,\nso sídlom Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO\n1N 4915/2018, 34054/2018 z 13. marca 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 8S/36/2018 zo 7. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť s a z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nVymedzenie veci\n1. Táto vec bola predložená veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(pôvodne bola vec predložená veľkému senátu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) na posúdenie\notázky, či je Centrum právnej pomoci povinné skúmať pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie právnej\npomoci podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej\nnúdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.\n455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nzákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“ alebo „zákon č. 327/2005 Z.\nz.“) aj to, či sú tu dôvody na postup podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, ak sa postupu podľa tohto\nustanovenia žiadateľ vo svojej žiadosti výslovne nedomáha.\nII.\nDoterajší priebeh konania\n2. Žalobca požiadal 17. januára 2018 žalovaného o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci pred\nsúdom vo veci o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci v exekučnom konaní vedenom\nOkresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 Er 198/2017.\n3. V exekučnom konaní ide o vymoženie pohľadávky 330,30 eur, kde oprávnenou je obec Studenec,\nna podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný výkaz daňových nedoplatkov zo 17. januára\n2017 zostavený oprávnenou na základe evidencie daňových nedoplatkov podľa právoplatných a\n\nvykonateľných rozhodnutí o poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Uznesením č.\nk. 2 Er 198/2017 z 19. septembra 2017 uvedený súd námietky žalobcu proti exekúcii zamietol. Podľa\ntvrdenia žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu bola podaná sťažnosť, ďalej tiež návrh na zastavenie\nexekúcie a doplnenie námietok proti exekúcii, ako aj návrh na zapretie pravosti a výšky pohľadávky.\nŽalobca tvrdil, že o uvedených podaniach nebolo rozhodnuté.\n4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nepriznal podľa § 10 ods. 5 zákona o poskytovaní právnej\npomoci žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci. Žalovaný dôvodil, že po preskúmaní skutočností\nrozhodných podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci, ako aj zákona č. 514/2003 Z. z. o\nzodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) dospel k záveru, že predmet sporu, s ktorým\nsa žalobca obrátil na žalovaného, činí jeho žiadosť zrejme bezúspešnou podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona\no poskytovaní právnej pomoci.\n5. Žalovaný poukázal na to, že z predložených dokladov nevyplývalo, že by akékoľvek rozhodnutie\nOkresného súdu Spišská Nová Ves vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Er 198/2017 bolo zrušené\nalebo zmenené pre jeho nezákonnosť a preto žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok\npožadovaných § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Uzavrel, že nesplnenie hoci len jednej z\npodmienok pre priznanie nároku na poskytovanie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie\no tomto nároku. Vzhľadom na potrebu splniť podmienky podľa § 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci\nkumulatívne sa žalovaný skúmaním splnenia ďalších zákonných podmienok nezaoberal.\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca dňa 3. mája 2018 správnu žalobu. Na pojednávaní 7.\nnovembra 2019 žalobca argumentoval, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z. z. zbavujúce ho povinnosti podať proti súdnemu rozhodnutiu, na nezákonnosti\nktorého zakladá svoje právo na náhradu škody, opravný prostriedok.\n7. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach správnu žalobu zamietol. Krajský súd uznal, že\ntu išlo o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je na úspech v spore\npotrebné o. i. aj to, aby bolo súdne rozhodnutie, vydaním ktorého malo dôjsť k vzniku škody, zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Mal za to, že ani existencia dôvodov hodných\nosobitného zreteľa podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. nezbavuje žalobcu povinnosti podľa odseku\n1 tohto ustanovenia preukázať zrušenie alebo zmenu súdneho rozhodnutia pre nezákonnosť dodajúc,\nže nesplnenie tejto podmienky ako jednej z troch podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc,\nktoré musia byť splnené súčasne, je dôvodom na zamietnutie žiadosti.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť sa opiera o\nexplicitne označené dôvody podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).\n9. Uvádza v nej, že žalovaný mu dlhodobo nasledujúcim postupom neposkytuje žiadnu právnu pomoc.\nCentrum nepriznanie nároku odôvodňuje § 6 ods. 1 až 3 zákona č. 514/2003 Z. z., avšak obchádza\nskutočnosť, že splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Má\nza to, že správny súd mu nedal priestor na pojednávaní, iba požadoval veľmi stručne oboznámiť s vecou.\nUviedol, že voči konajúcemu senátu (najmä sudcovia JUDr. Pavol Naď a JUDr. Jozef Kuruc) vzniesol\nnámietku zaujatosti, ktorú títo nerešpektovali. Tiež dôvodí, že záver žalovaného o bezúspešnosti\nnepodporujú viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) a to\nrozsudky sp. zn. 5Sžo/61/2013, 5Sžo/62/2013 a 7Sžo/13/2014.\n10. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Pre prípad\núspechu si sťažovateľ uplatnil právo na náhradu trov kasačného konania.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť\nzamietol ako nedôvodnú.\n12. Vec bola predložená Najvyššiemu súdu 21. februára 2020, zaregistrovaná pod sp. zn. 1 Sžk 7/2020\n(ďalej aj ako „predkladajúci senát“).\n\nIII.\nPostúpenie veci veľkému senátu\n13. Po posúdení veci dospel predkladajúci senát k záveru, že žalovaný nie je povinný aplikáciu § 5b ods.\n6 zákona č. 327/2005 Z. z. bez opory v argumentácii žalobcu vykonať (bod 27 uznesenia o postúpení\nveci) a preto bolo potrebné vec predložiť na rozhodnutie veľkému senátu, vtedy ešte Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky. Urobil tak uznesením o postúpení z 23. februára 2021, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť 30. marca 2021, a to po tom, čo sa ubezpečil, že nenastali dôvody na odmietnutie kasačnej\nsťažnosti.\n14. Predkladajúci senát identifikoval, že z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8\nSžo 4/2018 z 25. októbra 2018, sp. zn. 6 Sžk 20/2020 z 10. septembra 2020 a sp. zn. 4 Sžk 4/2020 zo 4.\nnovembra 2020 (ďalej aj ako „odlišné rozhodnutia“ alebo „konkurujúce rozhodnutia“) vyplýva v podstate\nzáver, že žalovaný je povinný pri posudzovaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci podanej podľa §\n10 zákona č. 327/2005 Z. z. posudzovať túto aj z hľadísk uvedených v § 5b ods. 6 daného zákona, teda\nči tu nie sú dôvody na úhradu peňažných prostriedkov na účely poskytnutie právnej pomoci osobám,\nktoré inak nespĺňajú podmienky na poskytovanie tejto pomoci podľa citovaného zákona [8 Sžo 4/2018; 6\nSžk 20/2020, bod 22; 4 Sžk 4/2020], a odôvodniť, prečo toto ustanovenie nepoužil a to aj bez toho, aby\nsa takého postupu žiadateľ domáhal [8 Sžo 4/2018], pričom uvedená povinnosť skúmania podmienok\npodľa § 5b ods. 6 citovaného zákona sa vzťahuje aj na správny súd [6 Sžk 20/2020, bod 20].\n15. Predkladajúci senát tiež poznamenal, že v uvedených odlišných rozhodnutiach zrejme z nejakého\ndôvodu, ktorý sa z ich odôvodnenia ani v náznakoch nedá vyčítať, aj napriek viazanosti kasačného súdu\na neprípustnosti vnášania nových sťažnostných bodov do kasačnej sťažnosti, tieto senáty kasačného\nsúdu mimo (v rozsudku uvedených) žalobných bodov vyhoveli námietke sťažovateľov z kasačnej\nsťažnosti o vade rozhodnutia žalovaného kvôli chýbajúcemu posúdeniu podmienok podľa § 5b ods. 6\nzákona č. 327/2005 Z. z., zmenili zamietajúce rozhodnutia krajského súdu a zrušili tam preskúmavané\nrozhodnutia. V tejto súvislosti predkladajúci senát tiež skonštatoval, že z uvedených rozsudkov nemal\nako zistiť, aký právny názor tieto senáty hodlali zaujať vo vzťahu k prelomeniu zákonnej úpravy o\nviazanosti sťažnostnými bodmi a novotách v kasačnej sťažnosti a prečo o takomto sťažnostnom bode\nmeritórne rozhodovali.\n16. Podľa mienky predkladajúceho senátu nemožno z právneho poriadku vyvodiť, a to ani s poukazom\nna ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu, povinnosť pre žalovaného odôvodňovať, prečo\nnepostupoval podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Predkladajúci senát odkazuje\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na prístup k súdu nie je absolútne,\na podľa ktorej požiadavka na povinné právne zastúpenie nie je sama osebe nesúladná s požiadavkami\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n17. Predkladajúci senát vymedzil otázku, ktorú považuje za potrebné vyriešiť nasledovne:\nJe Centrum právnej pomoci povinné preskúmať mu predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci aj\nv zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z. z., na základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom\nstanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci\nžiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov\nCentra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k\nspravodlivosti, a to v prípade, ak to žalobca v žiadosti výslovne neuvádza?\nIV.\nPrávomoc veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu\n18. Uvedená vec bola predložená veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 10. mája 2021\na zaregistrovaná pod sp. zn. 1 Vs 1/2021. Dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s\n§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky.\n\n19. Najvyšší správny súd považuje na úvod poukázať na funkciu svojho veľkého senátu.\n20. Vývoj právnych názorov na určitú otázku je prirodzený, ba niekedy až žiadúci. Demokratická\nspoločnosť je založená na úcte k pluralite názorov a preferencií s tým, že demokracia si nevyžaduje\nvypätú jednotnosť, ale práve rôznorodosť.\n21. V priestore demokracie sa prirodzene nachádzajú aj súdy a preto aj vývoj názorov sudcov na\nprávne otázky je a bude prirodzený a častokrát aj žiadúci. Žiadúci práve preto, že rigidné právne názory,\nnereflektujúce vývoj právnej úpravy, spoločenských pomerov, náuky a doktríny, hrozia delegitimizáciou\nsúdnej moci a jej označením za inštitúciu, ktorá prestala byť aktívnym participantom na demokratickom\ndiskurze.\n22. Kým sa však názorový vývoj v širšej spoločnosti môže diať v akejkoľvek forme bez\ninštitucionalizovaných rámcov, rovnaká sloboda sa nevzťahuje aj na vývoj právnych názorov na úrovni\nsúdnych orgánov. Je tomu tak preto, že súdne rozhodnutia, prijaté úzkou skupinou na to výberovými\nprocesmi a kompetentnosťou legitimizovaných sudcov (porov. nález Ústavného súdu zo 17. marca 2021\nsp. zn. PL. ÚS 6/2018, body 39 a 41), majú celospoločenský dopad, a spoločnosť ich nemôže len tak\nzvrátiť. Je tomu tak aj preto, že súdne rozhodovanie je procesom rozumovým, nie vôľovým (porov.\nnález Ústavného súdu z 13. decembra 2012 sp. zn. II. ÚS 16/2011, č. 54/2012, bod 8), každý názor\nformulovaný súdom musí sprevádzať primerané odôvodnenie, čo platí o to viac vo vzťahu k právnemu\nnázoru, ktorý prináša zmenu v podobe odklonu od doterajšej praxe na úrovni vrcholného súdu, proti\nrozhodnutiam ktorého, už nie sú prípustné žiadne opravné prostriedky.\n23. V tomto kontexte je potrebné uvažovať nad funkciou veľkého senátu. Aby nedochádzalo ku\nkabinetnej, netransparentnej či spontánnej (neuvedomenej) zmene judikatúry, je tu veľký senát a\npožiadavky kladené na „malé“ senáty na predkladanie vecí doň. Veľký senát pôsobí ako vnútrosúdne\nzjednocovacie teleso, ako akási „superformácia“ pre rozsúdenie rôznych právnych názorov senátov\nNajvyššieho správneho súdu.\n24. Požiadavky na konzistentnosť judikatúry a jej zmeny sú formulované Európskym súdom pre ľudské\npráva. Tento súd uznáva, že vývoj a zmena judikatúry nie sú samy osebe v rozpore s požiadavkami\nDohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože by to brzdilo rozvoj právneho\nuvažovania (napr. rozsudok veľkej komory z 20. októbra 2011 vo veci Nejdet Şahin and Perihan Şahin\nv. Turecko, č. sťažnosti 13279/05, bod 58). Rovnako to platí aj na úrovni vrcholných súdov (rozsudok z\n20. mája 2008 vo veci Santos Pinto v. Portugalsko, č. sťažnosti 39005/04, bod 41).\n25. Vnútroštátne právo musí upravovať mechanizmy na zjednocovanie rôznych právnych názorov, a\nto práve prostredníctvom judikačnej činnosti vrcholných súdov (rozsudok zo 6. decembra 2007 vo\nveci Beian v. Rumunsko (č. 1), č. sťažnosti 30658/02, bod 37), aby tak nenastal stav pretrvávajúceho\nvydávania rôznych rozhodnutí o tých istých otázkach (napr. rozsudok veľkej komory z 20. októbra 2011\nvo veci Nejdet Şahin a Perihan Şahin v. Turecko, č. sťažnosti 13279/05, body 54 a 55). Vrcholné súdy\nvšak majú odstraňovať tieto rozdiely práve svojou zjednocovacou funkciou, a majú zabraňovať tomu,\naby medzi nimi vznikali ďalšie rozpory (rozsudok zo 6. decembra 2007 vo veci Beian v. Rumunsko (č.\n1), č. sťažnosti 30658/02, bod 37). Vývoj judikatúry považuje za legitímny aj Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky (nález z 10. septembra 2019 sp. zn. I. ÚS 247/2019, č. 18/2019, bod 61).\n26. Tento príkaz na nekabinetnú, transparentnú a systémovú zmenu judikatúry, ako aj požiadavky\nkladené na súdne rozhodovania Európskym súdom pre ľudské práva a Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky, sú premietnuté do § 22 ods. 1 písm. a) Správneho súdneho poriadku. Raison d´etre veľkého\nsenátu sa nachádza práve v tom, aby autorizoval zmenu judikatúry.\n27. Ďalej je potrebné objasniť, čo sa má s ohľadom na právnu úpravu uvedenú v § 22 ods. 1 písm. a)\nSSP v spojení s § 466 SSP považovať za judikatórny odklon, ktorý musí byť potvrdený alebo odmietnutý\nveľkým senátom. Správny súdny poriadok vyžaduje predloženie veci veľkému senátu, ak sa chce\nsenát Najvyššieho správneho súdu pri svojom rozhodovaní odkloniť od právneho názoru, ktorý už bol\nvyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu (správneho kolégia Najvyššieho súdu) a rovnako\naj vtedy, ak sa chce odkloniť od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí veľkého senátu. Takýto\nodklon môže mať vo svojej podstate dve podoby. V rámci prvej ide o zjednotenie dvoch alebo viacerých\n\njudikatúrnych línií a pri druhej podobe ide o odklon zavádzajúci úplne novú judikatúrnu líniu. Musí ísť\nvšak o odklon od právneho názoru, pričom o odklon sa nejedná a teda nebude daný dôvod na postúpenie\nveci veľkému senátu, ak medzi senátmi dôjde k odlišnému spôsobu hodnotenia rozdielneho skutkového\nstavu, avšak konečné právne posúdenie veci bude identické.\n28. Povinnosť predložiť vec veľkému senátu nevzniká tiež, ak sa síce senát dostáva do kolízie s právnym\nnázorom vysloveným kasačným senátom v inom rozhodnutí, ale jeho právny názor zostáva plne v zhode\ns právnym názorom vysloveným samotným veľkým senátom. A rovnako vtedy, ak senát nasledujúc\nustálenú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu (správneho kolégia Najvyššieho súdu) sa\ndostáva do rozporu s právnym názorom ojedinele vysloveným v inom rozhodnutí senátu, ktorý túto\nustálenú rozhodovaciu činnosť nenasledoval a ani predpísaným spôsobom neinicioval jej zmenu (práve\npredložením veci veľkému senátu).\n29. S postúpením veci veľkému senátu sa spája procedurálna povinnosť zaťažujúca predkladajúci\nsenát v podobe samotného zdôvodnenia ponúkaného odklonu. Nepostačuje, ak predkladajúci senát len\npoukáže na rôznorodosť právnych názorov. Naopak, v prípade existencie rôznych právnych názorov\nje povinný zvoliť si stranu a argumentovať v prospech niektorého už použitého právneho riešenia,\nalebo ponúknuť celkom nové právne riešenie (podobne aj uznesenie veľkého senátu správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. júla 2020 sp. zn. 1 Vs 2/2020, bod 19). Osobitne naliehavo to\nplatí v prípade, ak už v skutkovo obdobnej veci medzi tými istými účastníkmi konania bolo rozhodované v\nkasačnom konaní (uznesenie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 8. júla 2020 sp. zn. 1 Vs 2/2020, bod 18).\n30. Napokon, vzhľadom na to, že Najvyšší správny súd nie je historicky prvým vrcholným súdom pre\nveci správneho súdnictva v Slovenskej republike, je potrebné preskúmať, či predkladacia povinnosť pre\nkasačný senát vzniká aj v situácii, ak by sa chcel odkloniť od právneho názoru vysloveného kasačným\nsenátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prípadne senátom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky rozhodujúcom o odvolaní proti rozhodnutiam krajských súdov v správnom súdnictve. Na túto\notázku je potrebné odpovedať kladne.\n31. Dňa 1. augusta 2021 síce vznikol Najvyšší správny súd ako nový súdny orgán, pričom nešlo o\npersonálne či organizačné nástupníctvo voči bývalému správnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Je však tiež pravdou, že Najvyšší správny súd ako nový súdny orgán prevzal právomoci, ktoré\npredtým vykonával Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom správnom kolégiu. Tieto právomoci v\noblasti správneho súdnictva tu boli už od 1. januára 1992, keď vzniklo v Slovenskej republike moderné\nsprávne súdnictvo (zákon č. 519/1991 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok a\nnotársky poriadok).\n32. Najvyšší správny súd teda rozhoduje v tých právnych oblastiach a interpretuje tie právne normy, v\nktorých rozhodovalo a ktoré normy interpretovalo bývalé správne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky. Najvyšší správny súd preto z hľadiska svojich právomocí nezačína na „zelenej lúke“ (odznova),\nale nadväzuje na tradíciu správneho súdnictva založenú naposledy v roku 1992. Korpus judikatúry\nbývalého správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je preto pre Najvyšší správny súd\nbohatým a inšpiratívnym zdrojom úvah a záverov, s ktorými sa musí argumentačne vždy vysporiadať,\nako keby išlo o jeho vlastné rozhodnutia. Preto je namieste považovať rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na účely ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho súdneho poriadku za rozhodnutia\nkasačného súdu.\n33. Najvyšší správny súd tak zachováva so zreteľom na kompetenčnú kontinuitu existujúcu medzi ním a\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky ako správnym súdom právnu istotu účastníkov konania a dobrú\nvieru v predtým existujúcu ustálenú rozhodovaciu prax v správnom súdnictve.\n34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, veľký senát Najvyššieho správneho súdu nezistil dôvod, pre ktorý\nby mal vec vrátiť predkladajúcemu senátu (§ 466 ods. 7 SSP).\nV.\nRelevantná právna úprava\n\n35. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej\npomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré\nv dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu\nsvojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o\nadministratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o\nzaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej\nprotispoločenskej činnosti 1aaa) (ďalej len „protispoločenská činnosť“) alebo osobe, voči ktorej bola\npozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu\nvzniku právnych sporov.\n36. Podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. ak ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby\nzabezpečenia prístupu k spravodlivosti, môže riaditeľ po predchádzajúcom stanovisku rady rozhodnúť\no úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré nespĺňajú\npodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov centra.\n37. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci\nbez finančnej účasti, ak\na) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a\nnemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,\nb) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a\nc) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu\nsporu vyčísliť v peniazoch.\n38. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. fyzická osoba, ktorá má záujem o poskytnutie právnej\npomoci, sa môže obrátiť na centrum alebo na advokáta zapísaného v zozname advokátov podľa\nosobitného predpisu, ktorí jej poskytnú predbežnú konzultáciu v rozsahu nevyhnutnom na účely odseku\n2, najviac však jednej hodiny.\n39. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. účelom predbežnej konzultácie je najmä\na) vysvetlenie podmienok na uplatnenie nároku na poskytnutie právnej pomoci,\nb) oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady,\nc) pomoc pri vypĺňaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „žiadosť“).\n40. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum alebo advokát pri predbežnej konzultácii upozorní\nfyzickú osobu, ktorá má záujem o poskytnutie právnej pomoci, na možnosť požiadať o predbežné\nposkytnutie právnej pomoci podľa § 11, ak na základe oboznámenia sa s prípadom zistí, že hrozí\nnebezpečenstvo zmeškania lehoty.\n41. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej\nlen „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti\nuvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v\nstave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko\nžiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej\nlehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie\nnároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti\nzabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické\nosoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.\n42. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia\nžiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku\nna poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní\nnároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto\nrozhodnutia.\n43. Podľa § 10 ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie\nprávnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu 16) musí obsahovať aj poučenie, že ak\nodpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať\nžiadosť opätovne.\n\nVI.\nPrávne posúdenie predloženej otázky veľkým senátom\n44. Predkladajúci senát je v podstate toho názoru, že žalovaný nie je povinný vždy, teda aj bez\nsamotného návrhu žiadateľa, posudzovať, či tu nebol dôvod na postup podľa § 5b ods. 6 zákona o\nposkytovaní právnej pomoci. Implicitne namieta aj záver, že by tu taká povinnosť na strane správneho\nsúdu bola aj mimo žalobných bodov, resp. na strane kasačného súdu na základe novôt uvedených v\nkasačnej sťažnosti.\n45. Kolidujúce právne názory, vyslovené súčasne, alebo aj osobitne, v troch iných rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (v podstate v dvoch rozhodnutiach, keďže rozhodnutie sp. zn.\n4Sžk/4/2020 odkazuje na rozhodnutie sp. zn. 6Sžk/20/2020), označených predkladajúcim senátom, v\npodstate hovoria, že žalovaný je povinný, s ohľadom na imperatív uvedený v článku 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, skúmať vždy aj podmienky pre postup podľa § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní\nprávnej pomoci, ba dokonca, že to má, aj mimo uplatnených žalobných bodov, robiť správny súd. V\nzmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/4/2018 je žalovaný povinný\nvyhodnocovať status žiadateľa v intenciách ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a v súlade\ns touto právnou úpravou rozhodnúť ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného.\n46. Veľký senát zastáva názor, že otázky nastolené predkladajúcim senátom je potrebné zodpovedať\npo zohľadnení štruktúry článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a vzájomného vzťahu medzi\nrežimom podľa § 6 a § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ktoré upravujú konanie o nároku\nna poskytnutie právnej pomoci podmienené splnením relatívne konkrétne vymedzených zákonných\npodmienok, a režimom podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, ktorý, naopak, upravuje iba možnosť\nriaditeľa Centra právnej pomoci po predchádzajúcom stanovisku Rady Centra právnej pomoci (ďalej len\n„rada“) rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci osobám, ktoré\nnespĺňajú podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z.\n47. Z uvedených ustanovení vyplýva, že kompetencia rozhodovať o nároku na poskytnutie právnej\npomoci podľa § 6 a § 10 zákona o poskytovaní právnej pomoci je zverená žalovanému, kým kompetencia\nrozhodovať o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci podľa § 5b ods. 6\ncitovaného zákona je zverená riaditeľovi Centra právnej pomoci po obdržaní stanoviska rady.\n48. Ďalej je zrejmé, že § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci umožňuje riaditeľovi Centra\nprávnej pomoci rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci v\nprípade, že žiadateľ nespĺňa iné podmienky na priznanie nároku na právnu pomoc, kedykoľvek, a to i\nbez toho, aby sa takéhoto postupu výslovne žiadateľ o právnu pomoc domáhal. Ide o akýsi nástroj na\nodstránenie tvrdosti zákona. Využitie tejto zákonnej možnosti je však výlučne v kompetencii riaditeľa s\ntým, že rozhodnúť môže až po predchádzajúcom stanovisku rady Centra právnej pomoci. Prirodzene\nsa predpokladá, že to bude práve žalovaný, ktorý po vyhodnotení, že v danom prípade nie sú splnené\npodmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z., túto predloží riaditeľovi\nna postup podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona, ak pôjde o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby\nzabezpečenia prístupu k spravodlivosti.\n49. Rovnako je však zrejmé, a to je moment, v ktorom veľký senát deklaruje odklon od doterajších\nprávnych názorov, že zo znenia § 5b ods. 6 zákona o poskytovaní právnej pomoci nie je možné nijako\nvyvodiť, že by sa uvedené ustanovenie malo aplikovať vždy, a to aj v prípade, ak sa ho sám žiadateľ o\nprávnu pomoc nedomáha. Inak povedané ustanovenie § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. nezakladá\nprávny nárok na vydanie rozhodnutia o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej\npomoci. Tento záver následne znamená, že žalovaný nie je povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia\nv každom jednotlivom prípade, teda aj v prípade, ak sa žiadateľ postupu podľa § 5b ods. 6 zákona č.\n327/2005 Z. z. nedomáha, uvádzať dôvody nepredloženia žiadosti riaditeľovi Centra právnej pomoci na\nrozhodnutie podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. To súčasne znamená, že žalovaný bude mať\npovinnosť odôvodniť svoj záver o nepotrebnosti využitia ustanovenia § 5b ods. 6 citovaného zákona iba\nza situácie, ak sa daného postupu bude žiadateľ výslovne domáhať (bližšie bod 52 rozsudku).\n50. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžo/4/2018 z 25. októbra 2018 (v poradí ďalšie\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na tento rozsudok nadviazali) založil svoj záver o\n\npovinnosti žalovaného postupovať a rozhodovať podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a to aj vtedy\npokiaľ sa žiadateľ postupu a rozhodovania podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. nedomáha, na\nčlánku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd.\n51. Podľa názoru veľkého senátu, z relatívne otvorenej klauzuly článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky však nie je možné vyvodiť, že by tento ukladal povinnosť poskytovať (súdnu aj mimosúdnu)\nprávnu ochranu mimo rámcov, v ktorých sa tejto právnej ochrany domáha osoba brániaca svoje práva.\nZ článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky teda nevyplýva právo na sua sponte iniciované konania\nbrániace práva dotknutej osoby, ani na to, aby v rámci takých konaní existovali nejaké námietky povahy\nex officio. Rovnako je namieste zdôrazniť, že právo na právnu pomoc nepožaduje bez ďalšieho ani\nDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež, že právo na prístup k súdu nie je z dôvodu\nabsencie právnej pomoci automaticky porušené (najmä rozsudok Siałkowska v. Poľsko, resp. Airey v.\nÍrsko). Veľký senát v uvedenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva neidentifikoval, že by bolo\npotrebné skúmať prípadný titul nároku na právnu pomoc aj bez toho, aby sa tohto nároku (nejakým\ntitulom) domáhala osoba, ktorej sa má právna pomoc poskytovať. S poukazom na uvedené, argumenty\nvyplývajúce z konkurujúcich rozhodnutí neobstoja.\n52. Veľký senát z dôvodu potreby komplexného posúdenia nastolenej aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6\nzákona č. 327/2005 Z. z. považuje za potrebné vyjadriť sa k žiadanému postupu žalovaného v situácii,\nkeď žiadateľ v samotnej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci uvedie, že sa domáha aj postupu podľa\n§ 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. V takomto prípade, pokiaľ žalovaný nebude považovať danú\nvec za vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti, v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uvedie dôvody, ktoré boli relevantné pre prijatie daného záveru a predmetnú žiadosť\nriaditeľovi Centra právnej pomoci predkladať nebude.\n53. Na strane druhej, žalovaný bude predkladať žiadosť riaditeľovi na rozhodnutie, pokiaľ na základe\nvlastného uváženia (správna úvaha) dospeje k záveru, že v prípade žiadateľa, ktorý nespĺňa podmienky\nna poskytnutie právnej pomoci podľa zákona č. 327/2005 Z. z. z prostriedkov centra, ide vec hodnú\nosobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k spravodlivosti. Na predloženie veci riaditeľovi\nteda nebude relevantnou skutočnosť, či sa žiadateľ v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci domáha\nalebo nedomáha aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. Následne o úhrade\npeňažných prostriedkoch na účely poskytnutia právnej pomoci rozhodne riaditeľ po predchádzajúcom\nstanovisku rady. Rozhodnutie riaditeľa bude mať povahu skôr vydaného rozhodnutia podľa § 27 ods.\n1 Správneho súdneho poriadku, ktoré nie je samostatne spôsobilým predmetnom súdneho prieskumu.\nToto rozhodnutie však bude, na základe návrhu žalobcu podľa ustanovenia § 191 ods. 3 písm. b)\nSprávneho súdneho poriadku, preskúmateľné v spojení s meritórnym rozhodnutím vo veci žiadosti o\nposkytnutie právnej pomoci, práve podľa už uvedeného ustanovenia § 27 ods. 1 SSP, nakoľko bolo pre\nvydanie negatívneho meritórneho rozhodnutia žalovaného vo veci záväzné.\n54. Veľký senát v súvislosti s rozhodnutiami, od ktorých deklaruje odklon považuje za potrebné tiež\nuviesť, že senáty (6S a 4S kasačného súdu) posudzovali aplikáciu ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č.\n327/2005 Z. z. až na základe uplatnenej sťažnostnej námietky, ktorá však má z pohľadu ustanovenia\n§ 441 Správneho súdneho poriadku jednoznačnú povahu novoty, nakoľko nebola uplatnená v správnej\nžalobe pred krajským súdom. V tejto súvislosti veľký senát zdôrazňuje, že ustanovenie § 441 Správneho\nsúdneho poriadku neumožňuje v kasačnej sťažnosti uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem tých,\nktoré majú preukázať prípustnosť a včasnosť podanej kasačnej sťažnosti, čo sa však nevzťahuje na daný\nprípad. Naviac veľký senát súhlasí s predkladajúcim senátom, že z odôvodnení týchto rozhodnutí nie je\nzrejmý dôvod, prečo dané senáty prihliadli na uvedenú sťažnostnú námietku. Len na doplnenie, veľký\nsenát mal z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 8Sžo/4/2018 dokonca preukázané, že navrhovateľ (išlo o\nkonanie podľa tretej hlavy OSP) danú námietku nevzniesol ani v podanom opravnom prostriedku a ani\nnásledne v podanom odvolaní (OSP), pričom absencia postupu podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005\nZ. z. bola práve dôvodom zmeny napadnutého rozsudku v podobe zrušenia rozhodnutia žalovaného (v\ntom čase odporcu) a vrátenia mu veci na ďalšie konanie aj spolu so záverom, že aplikáciu ustanovenia §\n5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. má rovnako ex offo skúmať aj správny súd. S uvedeným záverom sa\nveľký senát nestotožňuje majúc za to, že vo veci, o ktorú v danom prípade ide, je správny súd viazaný\nrozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP).\n\n55. Pochopiteľne nie je vylúčené, že nastane situácia, že žiadateľ v rámci žiadosti nebude požadovať pre\nprípad nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, postup\npodľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. a absenciu postupu podľa § 5b ods. 6 citovaného zákona\nnamietne až v správnej žalobe. Pri posudzovaní dôvodnosti takejto správnej žaloby, bude namieste\nprezumovať, že „mlčanie“ žalovaného v odôvodnení rozhodnutia ohľadom (ne)aplikácie § 5b ods. 6\nzákona č. 327/2005 Z. z. znamená, že tento postup neuplatnil, nakoľko vo veci neidentifikoval dôvody\nhodné osobitného zreteľa, čo súčasne ale znamená, že otázkou aplikácie ustanovenia § 5b ods. 6\nzákona č. 327/2005 Z. z. sa zaoberal a nepovažoval ju za dôvodnú. Správny súd následne v rozsahu\nuplatnených žalobných bodov vyhodnotí povahu veci, ktorej sa predmetná žiadosť týka s tým, že\npokiaľ bude mať za to, že by predmetná žiadosť mala byť práve z dôvodu jej podstaty posudzovaná\naj podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na\nďalšie konanie, v rámci ktorého žalovaný predloží žiadosť riaditeľovi na rozhodnutie podľa § 5b ods.\n6 zákona č. 327/2005 Z. z. Tento postup správneho súdu však nemôže byť pravidlom, ale vždy bude\nzávisieť od okolností konkrétneho prípadu, jeho závažnosti a dôležitosti, na ktoré správny súd poukáže\nv odôvodnení svojho rozhodnutia. Uvedený záver môže evokovať rozpor s prijatým záverom veľkého\nsenátu, ktorý uviedol v bode 49, avšak nie je tomu tak. Veľký senát v tejto súvislosti opakuje, že žalovaný\nnie je povinný zdôvodňovať prečo neaplikoval ustanovenie § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z., pokiaľ\nto žiadateľ výslovne neuvádza vo svojej žiadosti. V takomto prípade bude ale zároveň platiť, že aplikáciu\nustanovenia § 5b ods. 6 citovaného zákona nepovažoval za dôvodnú.\n56. Nad rámec uvedenej veci veľký senát ešte dáva do pozornosti možnosť využitia tzv. predbežnej\nkonzultácie podľa § 9 zákona č. 327/2005 Z. z., v rámci ktorej sú žiadateľovi vysvetlené podmienky\nuplatnenia nároku na poskytnutie právnej pomoci.\n57. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočnosti veľký senát na nastolenú otázku predkladajúceho\nsenátu odpovedá nasledovne:\nCentrum právnej pomoci nie je povinné preskúmať mu predloženú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci\naj v zmysle § 5b ods. 6 zák. č. 327/2005 Z. z., na základe ktorého by mohol riaditeľ po predchádzajúcom\nstanovisku rady rozhodnúť o úhrade peňažných prostriedkov na účely poskytnutia právnej pomoci\nžiadateľovi, ktorý nespĺňa podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona z prostriedkov\nCentra právnej pomoci, pokiaľ ide o vec hodnú osobitnej ochrany a potreby zabezpečenia prístupu k\nspravodlivosti, ak to žalobca v žiadosti výslovne neuvádza.\nVII.\nPosúdenie dôvodnosti kasačnej sťažnosti veľkým senátom\n58. Veľký senát z dôvodu hospodárnosti konania považuje za vhodné sám o podanej kasačnej sťažnosti\nrozhodnúť [§ 466 ods. 5 písm. a) SSP].\n59. Veľký senát po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou\nosobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP) a má\npredpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia\npojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, pričom dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n60. Veľký senát sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a aby zbytočne neopakoval\npriebeh skutkového stavu a argumentáciu správneho súdu obmedzí sa len na skutočnosti, ktoré\npovažuje za potrebné zvýrazniť za účelom preukázania záveru o vecnej správnosti napadnutého\nrozsudku vo vzťahu k vzneseným kasačným námietkam.\n\n61. Na prvom mieste veľký senát zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä\nčl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (v\npreskúmavanej veci sťažovateľa), t. j. na zodpovednosti za obranu svojich práv (vigitantibus leges\nsunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si\npodľa Správneho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti preskúmavanému\nrozhodnutiu či postupu žalovaného a následne proti napadnutému rozsudku. Kasačný súd preto nie je\noprávnený do tejto procesnej slobody vstupovať.\n62. V uvedenej súvislosti musí veľký senát tiež zdôrazniť, že právo na súdnu ochranu (čl. 46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky) nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu\nspravodlivosti podlieha určitým obmedzujúcim podmienkam (čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).\nTo platí aj v prípade kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku (§ 438 ods. 1 SSP),\nktorý nie je možné použiť „celoplošne“ na odstránenie nespokojnosti účastníka konania s akýmkoľvek\nrozhodnutím správneho súdu.\n63. Zo zásady, že kasačný súd je dôvodmi kasačnej sťažnosti viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) jednoznačne\nvyplýva procesná povinnosť sťažovateľa, a to aj v prípade, ak v konaní nie je zastúpený, objasniť\nzákonným spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť opravného prostriedku a náležite vymedziť dôvod\nkasačnej sťažnosti [§ 440 v spojení s § 445 ods. 1 písm. c) SSP]. V dôsledku spomenutej viazanosti,\nkasačný súd nekoná nad rozsah, ktorý sťažovateľ vymedzil v kasačnej sťažnosti uplatnenými dôvodmi,\npričom na nekonkrétne dôvody označené v kasačnej sťažnosti len všeobecným odkazom na uvedené\nustanovenia Správneho súdneho poriadku veľký senát neprihliadal.\n64. Ako prvý dôvod kasačnej sťažnosti vyhodnocoval veľký senát dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f)\nSSP, t. j. vytýkaný nesprávny procesný postup, ktorým správny súd mal znemožniť účastníkovi konania\n(sťažovateľovi), aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, nakoľko tento dôvod je zásadnou prekážkou vykonania prieskumu podľa\niného vyššie namietaného dôvodu kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Uvedený dôvod\nkasačnej sťažnosti o nepreskúmateľnosti však v medziach sťažnostných bodov nepovažuje veľký senát\nza naplnený.\n65. Veľký senát po preskúmaní obsahu, štruktúry a logických nadväzností vyhodnotenia jednotlivých\nskutkových dôvodov v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správny súd postupoval v intenciách\nustanovenia § 139 ods. 2 SSP, t. j. odôvodnenie napadnutého rozsudku umožňuje jeho preskúmateľnosť.\nIba pre úplnosť veľký senát k forme a štruktúre odôvodnenia využitým správnym súdom konštatuje,\nže v úvode napadnutého rozsudku (body 1 až 4 napadnutého rozsudku) sa nachádza stručný priebeh\nkonania a stručné zhrnutie preskúmavaného rozhodnutia. Nasleduje podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného (body 5 a 6 napadnutého rozsudku). Po všeobecnej časti odôvodnenia\nsvojej právomoci a prehľade dotknutých právnych ustanovení (body 7 až 12 napadnutého rozsudku) už\nsprávny súd prezentoval posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov (body 13\naž 20 napadnutého rozsudku).\n66. Pre veľký senát je odôvodnenie napadnutého rozsudku dostatočne presvedčivé, pričom za procesnú\nvadu konania podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP nemožno považovať to, že správny súd neodôvodnil svoje\nrozhodnutie podľa predstáv sťažovateľa.\n67. Vo vzťahu k tvrdeniu sťažovateľa, že mu správny súd neposkytol dostatočný priestor na pojednávaní,\nveľký senát uvádza, že toto tvrdenie je podané iba vo všeobecnej rovine. Navyše po oboznámení sa s\nobsahom zápisnice veľký senát zistil, že v tejto nie sú zaprotokolované námietky s týmto obsahom, a\npreto uvedené tvrdenie vyhodnotil ako irelevantné.\n\n68. Sťažovateľ ďalej namietal, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Vo vzťahu k uvedenej námietke\nveľký senát uvádza, že sťažovateľ bližšie nekonkretizoval námietky, pre ktoré mali byť namietaní\nsudcovia vylúčení. Z uvedeného dôvodu sa touto všeobecnou námietkou rovnako nezaoberal.\n69. Ďalej sťažovateľ v kasačnej sťažnosti výslovne namietal odklon od rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu krajským súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. h) SSP dôvodiac, že sa pri svojom rozhodovaní\nodklonil od rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/61/2013 a sp. zn.\n5Sžo/62/2013 oba zo dňa 31. januára 2014 a sp. zn. 7Sžo/13/2014 z 24. septembra 2014. K uvedenej\nnámietke veľký senát konštatuje, že táto je takisto nedôvodná. Sťažovateľ jednak uviedol iba spisové\nznačky týchto rozsudkov bez akejkoľvek argumentácie, v čom je daný odklon správneho súdu od\ncitovaných rozsudkov a jednak, po oboznámení sa s odôvodnením citovaným rozsudkov, musí veľký\nsenát konštatovať, že sa nejedná o skutkovo obdobné prípady, konkrétne uvedené rozsudky neriešili\notázky zrejmej bezúspešnosti sporu v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.\nz. Preto k odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe napadnutým rozsudok dôjsť nemohlo.\n70. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, sťažovateľ všeobecne argumentuje, že správny súd\nnesprávne právne posúdil ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. a ich aplikáciu žalovaným na niektoré\nustanovenia zákona č. 327/2005 Z. z.\n71. V tejto súvislosti veľký senát poukazuje, v zmysle svojej ustálenej rozhodovacej praxe (napríklad\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2018 z 13. septembra 2019) na to, že s\ntýmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a zákonným\nspôsobom zistený skutkový stav [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] bez vád zaťažujúcich jeho rozhodovanie\n[písmena a) až f)] nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci, v medziach a vo väzbe na takto\nzistený skutkový stav, bez možnosti opory v doterajšej rozhodovacej praxi kasačného súdu [a contrario\npísmeno h) citovaného odseku 1].\n72. Sťažovateľ na podporu svojho dôvodu brojí najmä proti svojim negatívnym poznatkom z minulosti,\nt. j. nestrannosti, resp. zaujatosti tak pridelených advokátov, resp. osoby konajúcej v mene Kancelárie\nPrešov, a tento svoj negatívny prístup k službám spravodlivosti ďalej rozširuje nielen na Okresný súd\nSpišská Nová Ves, ale aj na správny súd. Tieto argumenty však nemajú svoju oporu v § 440 ods. 2 SSP\na preto ich dôvodnosť veľký senát neposudzoval.\n73. Sťažovateľ na účely priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci argumentuje, že v jeho\nprípade, ide o prípad hodný osobitného zreteľa a to s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 2 zákona\nč. 514/2003 Z. z. K uvedenému argumentu veľký senát uvádza, že mal obsahom podanej žiadosti a\nadministratívneho spisu preukázané, že sťažovateľ si prostredníctvom žaloby podľa zákona č. 514/2003\nZ. z. plánoval uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenú v exekučnom konaní, avšak bez toho, aby\nbolo akékoľvek súdne rozhodnutie vydané v exekučnej veci sp. zn. 2Er/198/2017 právoplatne zrušené\nalebo zmenené pre nezákonnosť na to oprávneným orgánom v predpísanom konaní. Preto celkom\nzrejme neboli splnené podmienky podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom úspech sťažovateľovi\nnemohla priniesť ani ním namietaná aplikácia ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Uvedené\nustanovenie sa totiž vo vzťahu k priznaniu práva na náhradu škody netýka splnenia zákonnej podmienky\nv podobe zrušenia alebo zmeny rozhodnutia pre nezákonnosť, ale toto z dôvodov hodných osobitného\nzreteľa nevyžaduje splnenie zákonnej podmienky v podobe povinnosti podať proti rozhodnutiu riadny\nopravný prostriedok podľa osobitných prípadov, ktorý inak zákon vyžaduje. Povedané inými slovami,\nna účely priznania práva na náhradu škody zákon č. 514/2003 Z. z. vždy vyžaduje zrušenie alebo\nzmenu rozhodnutia pre nezákonnosť. Táto skutočnosť však v prípade sťažovateľa preukázaná nebola.\nS poukazom na uvedené bol daný zákonný dôvod na nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci\nsťažovateľovi, nakoľko nesplnením zákonnej podmienky ustanovenej v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz., nebola v prípade sťažovateľa splnená jedna z troch kumulatívne nastavených zákonných podmienok\nna priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci v podobe vylúčenia, že nejde o zrejmú bezúspešnosť\nsporu [§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.].\n74. Záverom veľký senát dodáva, že mal obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj obsahom\nsprávnej žaloby preukázané, že sťažovateľ nepožadoval aplikáciu ustanovenia § 5b ods. 6 zákona č.\n327/2005 Z. z. Preto, s ohľadom na právne závery uvedené v tomto rozsudku, žalovaný nebol povinný\n\nzabezpečiť postup podľa § 5b ods. 6 zákona č. 327/2005 Z. z. z vlastnej iniciatívy a následne aplikáciu\nustanovenia § 5b ods. 6 citovaného zákona nebol povinný pri svojom rozhodovaní zohľadniť ani správny\nsúd.\n75. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov veľký senát postupom podľa § 466 ods. 5 písm. a) v\nspojení s § 461 Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n76. O trovách kasačného konania rozhodol veľký senát Najvyššieho správneho súdu podľa § 167 ods.\n1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že účastníkom náhradu trov kasačného konania nepriznal\na to z dôvodu, že sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného\nkonania zo zákona nevyplýva.\n77. Toto rozhodnutiu bolo prijaté veľkým senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v\npomere hlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8S/36/2018", "guid": "9fc66b12-c275-42af-9c9b-ace01e5b7769:45dc3b75-bdb8-428c-b7a3-bae1564355da", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}