{"guid": "8a861a22-1d5e-425b-b7a6-73fb60510bf6:4223dcc9-c34c-49eb-86f4-b4ee175f0a99", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200934.1", "spisova_znacka": "1Sžik/2/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžik/2/2021 z 28. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. júla 2022, sp. zn. 1Sžik/2/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200934.1", "identifikacne_cislo": "7017200934", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443", "nazov": "§ 443 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-444", "nazov": "§ 444 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-444", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-444"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-444"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4223dcc9-c34c-49eb-86f4-b4ee175f0a99", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200934.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200934.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200934.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžik/2/2021\n7017200934\n28. 07. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7017200934.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa) v právnej veci žalobcov (sťažovateľov):\n1. I. J., S. Č.. XX, XXX XX T.,\n2. G. J., S.L. XX, XXX XX T.,\nobaja právne zastúpení: JUDr. Marcel Jurko, advokát, Dominikánske námestie 11, 040 01 Košice, proti\nžalovanému: Mesto Košice, ul. Trieda SNP č. 48/A, 040 11 Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného č. MK/A/2017/17314 zo dňa 15.08.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcov proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.: 8S/57/2017 - 71 zo dňa 17. septembra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/57/2017 - 71\nzo dňa 17. septembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobcovia podali spoločne dňa 14.07.2017 žiadosť o sprístupnenie informácie podľa zákona č.\n211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon\no slobode informácií) v znení neskorších predpisov, adresovanú Mestu Košice - Mestskej polícii Košice\n(ďalej „povinná osoba“) a žiadali sprístupniť:\n1. meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka Mestskej polície, stanica - Západ, ktorý dňa 04.03.2017\npodal dvom iným príslušníkom mestskej polície informáciu o tom, že v prípade dvoch priestupkov, ktoré\noznámili žalobcovia v ten deň, sa nejedná o priestupky;\n2. z akého zdroja informácií vychádzal tento koordinujúci príslušník, keď dal uvedený pokyn;\n3. z akého dôvodu O.. P. (pozn. podľa žalobcov osoba, ktorá sa mala dopustiť skutkov, ktoré žalobcovia\npovažovali za priestupok, súvisiacich s prejazdením zelene v záhradkárskej oblasti), v trestnom konaní\nvedenom na KR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, do zápisnice o výsluchu svedka uviedol určitý\npopis udalostí, týkajúcich sa komunikácie so žalobcami v súvislosti s poškodením príjazdovej cesty v\nzáhradkárskej oblasti;\n4. na základe akých podkladov/dôkazov bola v konaní o dvoch priestupkoch, ktoré dňa 04.03.2017\noznámili žalobcovia, použitá zásada podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej „zákon o priestupkoch“), že za viac priestupkov toho istého páchateľa\n\nprejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok\nnajprísnejšie potrestateľný;\n5. kópiu právneho predpisu, usmernenia, metodického pokynu, resp. iného právneho predpisu, podľa\nktorého personál tunajšej stanice objasňuje priestupky na úseku životného prostredia;\n6. názvy a číselné označenia všetkých zákonov, Všeobecne záväzných nariadení Mesta Košice, vrátane\nvšeobecne záväzných nariadení jednotlivých jeho mestských častí, resp. aj iných právnych predpisov,\nna základe ktorých tunajšia stanica objasňuje priestupky na úseku ochrany životného prostredia;\n7. kópiu právneho predpisu, usmernenia, metodického pokynu, resp. iného právneho predpisu, podľa\nktorého personál tunajšej stanice vykonáva aplikáciu § 19 ods. 3-5 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej\npolícii.\nŽiadosť okrem uvedených bodov obsahovala rozsiahly, ale ťažko zrozumiteľný, popis incidentov medzi\nsťažovateľmi, G.. P. a príslušníkmi obecnej polície v záhradkárskej osade, z ktorého možno vyvodiť\nnespokojnosť žalobcov s prešetrením udalostí.\n2. Povinná osoba vybavila žiadosť vydaním štyroch dokumentov zo dňa 18.07.2017:\na. Sprístupnenie informácie- odpoveď, list č. MsP-Inf/2017/12-001 adresovaný I.. J.\nb. Sprístupnenie informácie- odpoveď, list č. MsP-Inf/2017/12-002, totožný dokument s\npredchádzajúcim, adresovaný G.. J.\nc. Rozhodnutie o nesprístupnení informácie MsP-Inf/2017/12-003, adresované I.. J.\nd. Rozhodnutie o nesprístupnení informácie MsP-Inf/2017/12-004, totožné s predchádzajúcim,\nadresované G.. J..\n3. V listoch sprístupňujúcich informácie povinná osoba uviedla:\n- K bodu 1. žiadosti - informáciu, že rozhodnutie o nesprístupnení informácie je žiadateľovi zaslané v\nrozhodnutí\n- K bodu 2. žiadosti - vysvetlenie postupu koordinátora\n- K bodu 3. žiadosti - referujúc na predchádzajúcu komunikáciu so žiadateľmi v súvislosti s prešetrovaním\npriestupkov, že jej nie sú známe dôvody vyjadrenia G.. P.,\n- K bodu 4. žiadosti - vysvetlenie postupu príslušníka v priestupkovom konaní,\n- K bodu 5. žiadosti - vysvetlenie s odkazom na ustanovenia zákona o priestupkoch,\n- K bodu 6. žiadosti - informácia, že požadovaný predpis neexistuje.\n4. V rozhodnutiach o nesprístupnení informácie povinná osoba citovala ustanovenie § 21 ods. 1 zákona\nč. 564/1991 Zb. o obecnej polícii o tom, ako sa preukazuje príslušnosť k obecnej polícii (meno a\npriezvisko tam uvedené nie je) a § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií o tom, že osobné údaje fyzickej\nosoby možno sprístupniť len, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho\npísomného súhlasu dotknutej osoby. Uzavrela, že žiadaná informácia je osobným údajom a dotknutá\nosoba k jej sprístupneniu nedala súhlas, preto ju nie je možné sprístupniť.\n5. Žalobcovia podali odvolanie, postup povinnej osoby považovali za nezákonný a žiadali informácie\nsprístupniť. Hoci je text odvolania obsiahly a veľmi zle zrozumiteľný (celkovo 30 strán textu, ktorý nie je\ntakmer vôbec členený do viet), žalobcovia okrem opätovného popisu incidentov namietali nesprávnosť\nzáveru povinnej osoby o nesprístupnení mena a priezviska koordinujúceho príslušníka, poukazovali\nna § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií o poskytovaní informácií o verejných funkcionároch\na ďalších tam uvedených kategóriách osôb. Podľa ich názoru takto treba nahliadať aj na osobu\nkoordinujúceho príslušníka, keďže ide o osobu, ktorá plní služobné úlohy a vykonáva právomoci\nupravené zákonom a preto musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad svojou činnosťou. Poukázali\nna rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1165/1998ako aj závery Ústavného súdu\nSR k tejto otázke. K viacerým bodom žiadosti, kde im boli sprístupnené informácie, tieto považovali za\nnedostatočné alebo nepravdivé a preto zastávali názor, že povinná osoba rozhodla formou fikcie podľa\n§ 18 ods. 3 zákona o slobode informácií a teda ide o nezákonné rozhodnutia.\n6. Žalovaný vydal dňa 15.08.2017 rozhodnutie č. MK/A/2017/17314 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),\nktorého výrok je formulovaný nasledovne:\n1. rozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 v bode 1. výroku potvrdzuje,\n2. rozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-003 a č. MsP-Inf/2017/12-004 potvrdzuje,\n3. rozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 v bodoch 2,3,4 potvrdzuje,\n\n4. mení fiktívne rozhodnutie č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 vo veci sprístupnenia\nkópie právneho predpisu, usmernenia, metodického pokynu, resp. iného právneho predpisu, podľa\nktorého personál tunajšej stanice objasňuje priestupky na úseku životného prostredia tak, že „Žiadateľom\nsa požadovaná informácia nesprístupňuje“,\n5. rozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 v bode 5 potvrdzuje,\n6. mení fiktívne rozhodnutie č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 vo veci sprístupnenia\nkópie právneho predpisu, usmernenia, metodického pokynu, resp. iného právneho predpisu, podľa\nktorého personál mestskej polície vykonáva aplikáciu § 19 ods. 3-5 zákona č. 456/1991 Zb. o obecnej\npolícii tak, že žiadosti vyhovuje.\n7. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že:\na. Pokiaľ ide o vybavenie bodov 1-4 žiadosti, považuje závery povinnej osoby za logické a správne.\nDodal, že tvrdenia žiadateľov ohľadom vyjadrenia G.. P. sú nedôvodné, lebo v spise sa nenachádzajú\nžiadne dokumenty preukazujúce tvrdenia žiadateľov;\nb. K bodu 5. žiadosti uviedol, že sa jedná o šikanózny výkon práva, ktorý nepožíva ochranu, lebo\nnesmeruje k naplneniu cieľa zákona o slobode informácií. Cieľom zákona o slobode informácií nemôže\nbyť poskytovanie kópií všeobecne známych právnych predpisov, navyše občanom voľne prístupným;\nc. K bodu 6 žiadosti sa stotožnil so záverom povinnej osoby;\nd. Ohľadom sprístupnenia kópie právneho predpisu, usmernenia, metodického pokynu, resp. iného\nprávneho predpisu, podľa ktorého personál mestskej polície vykonáva aplikáciu § 19 ods. 3-5 zákona\nč. 456/1991 Zb. o obecnej polícii, žalovaný zistil, že takýto predpis existuje. Povinná osoba teda podľa\nžalovaného vydala v tejto časti fiktívne rozhodnutie, ktoré bolo potrebné zmeniť, tak, že sa požadovaná\ninformácia sprístupní.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n8. Žalobcovia podaním doručeným 23.10.2017 osobne na Krajský súd v Košiciach (ďalej „správny súd“)\nžiadali zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť žalobcom trovy konania.\nUviedli, že k žalobe bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov a náležitostí podľa § 182 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) pristúpili len z dôvodu\ndodržania lehoty na podanie žaloby a zaviazali sa doručiť chýbajúce náležitosti v čo najkratšom čase.\n9. Uznesením zo dňa 27.04.2018 súd vyzval žalobcov, aby svoje podanie doplnili o chýbajúce náležitosti\nžaloby v zmysle § 182 a § 57 SSP v lehote 15 dní. V odôvodnení je uvedené, že okrem chýbajúcich\nnáležitostí žaloby žalobcovia nepredložili doklad o zastúpení, ani o tom, že majú vysokoškolské\nprávnické vzdelanie, hoci podľa § 49 ods. 1 SSP ide o prípad povinného zastúpenia.\n10. Podaním zo dňa 25.05.2018 požiadali žalobcovia o predĺženie lehoty na odstránenie vád žaloby z\ndôvodu nešpecifikovaných rodinných, právnych a iných komplikácií, do 24.06.2018.\n11. Dňa 25.06.2018 doručili správnemu súdu podanie označené ako „Oprava a doplnenie nášho podania\npodaného dňa 23.10.2017...“, kde uviedli:\na. v danom konaní nie je potrebné povinné zastúpenie podľa § 49 ods. 2 písm. c) SSP;\nb. zopakovali obsah žiadosti o informácie zo dňa 14.07.2017;\nc. zopakovali obsah vybavenia žiadosti povinnou osobou;\nd. zopakovali obsah odvolania, zdôrazňujúc námietku, že nesúhlasia s rozhodnutiami č. MsPInf/2017/12-003 a č. MsP-Inf/2017/12-004, ani s bodom 1. listov č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsPInf/2017/12-002, poukazujúc na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií o poskytovaní informácií o\nosobách, ktoré sú verejnými funkcionármi a ďalšími tam uvedenými osobami s tým, že tieto verejne činné\nosoby vzhľadom na posty, ktoré zastávajú, musia strpieť zásah do súkromnej sféry. Podľa žalobcov\nmožno toto ustanovenie v obmedzenej miere aplikovať aj na príslušníkov mestskej polície v súvislosti s\n\nkonkrétnym prípadom, úkonom alebo činnosťou, pri ktorej policajt zasiahol do súkromnej sféry inej osoby\na poskytnúť hodnosť, meno a priezvisko konkrétneho policajta, poukázali v tomto smere na súdnu prax,\ne. k bodu 2. listov č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 argumentovali, že im boli\nsprístupnené nepravdivé informácie, trvali na svojom vnímaní incidentu, ktorý mal byť podľa nich\nvyhodnotený ako priestupok, a prejavili nesúhlas so závermi priestupkových konaniach,\nf. k bodu 3. listov č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 tiež uviedli, že im boli\nsprístupnené nepravdivé informácie, argumentujúc svojím vnímaním udalostí a poznatkami, ktoré mali\nz priestupkových konaní, a prejavili nesúhlas so závermi priestupkových konaniach,\ng. k bodu 4. a 5. žiadosti trvali na sprístupnení informácií, pri priestupkoch na úseku ochrany životného\nprostredia argumentovali, že nie je pravdou, že by žalovaný, resp. povinná osoba vychádzali pri ich\nobjasňovaní len zo zákona o priestupkoch, keďže tento odkazuje v tejto súvislosti aj na iné predpisy,\nh. k bodu 7. žiadosti uviedli, že aj tu im bola sprístupnená nepravdivá informácia, lebo mesto Košice\n- Mestská polícia Košice celkom určite disponuje celou plejádou smerníc, usmernení, metodických\npokynov a iných právnych predpisov, podľa ktorých personál mestskej polície vykonáva aplikáciu § 19\nods. 3-5 zákona č. 456/1991 Zb. o obecnej polícii a tiež, že Košice - Mestská polícia Košice celkom\nurčite disponuje celou plejádou smerníc, usmernení, metodických pokynov a iných právnych predpisov,\npodľa ktorých personál mestskej polície vykonáva objasňovanie priestupkov na úseku ochrany životného\nprostredia, resp. na úseku ochrany majetku, len im ich z neznámeho dôvodu nechce sprístupniť,\ni. informácie poskytnuté v bodoch 2. - 7. listov č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 sa jedná\no informácie čiastočne alebo úplne nepravdivé, alebo o informácie, ktoré žalobcovia nežiadali, preto sa\njedná o nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie, následkom čoho sú obe\nrozhodnutia č. MsP-Inf/2017/12-001 a č. MsP-Inf/2017/12-002 vydané formou fikcie podľa § 18 ods. 3\nzákona o slobode informácií a sú plne nezákonné,\nj. k napadnutému rozhodnutiu žalovaného uviedli, že toto je plne nezákonné už len z procesného dôvodu,\nlebo v celkovo troch bodoch potvrdzuje fiktívne rozhodnutie, ktoré je nepreskúmateľné pre nedostatok\ndôvodov,\nk. za nezákonný s nepreskúmateľný považujú aj postup, keď žalovaný zmenil fiktívne rozhodnutie\npovinnej osoby,\nl. považujú ho aj za vecne nesprávne, pokiaľ ide o nesprístupnenie údajov o koordinujúcom príslušníkovi\nMestskej polície, poukázal na nález Ústavného súdu II. ÚS 44/00-133 z 5.1.2001,\nm. zopakovali, že pokiaľ ide o výroky rozhodnutia žalovaného pod bodmi 2.-7, tieto považuje za fiktívne\nrozhodnutie,\nn. zopakovali, že žiadajú, aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nrozhodnutie, žiadali tiež náhradu trov konania.\n12. Žalovaný dňa 21.9.2018 navrhol zamietnuť správnu žalobu ako nedôvodnú.\nIII.\nRozhodnutie správneho súdu\n13. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č.k.: 8S/57/2017 -71 zo dňa 17.\nseptembra 2020 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n14. K procesnému postupu správny súd uviedol, že žalobcovia podali včas blanketnú žalobu na súd\n23.10.2017, ktorá je žalobou podľa § 177 a nasl. SSP, napadnuté rozhodnutia prevzali 22.8.2017.\nKonanie o ich správnej žalobe nie je možné považovať za konanie podľa § 199 SSP, lebo napadnuté\nrozhodnutie nevydal orgán tam uvedený. Žalobcom bolo uznesením z 27.4.2018 priznané oslobodenie\nod povinnosti platiť súdny poplatok.\n15. K rozsahu preskúmavacej právomoci súdu v správnom súdnictve považoval správny súd za potrebné\nuviesť, že v konaní o všeobecnej správnej žalobe preskúma rozhodnutie a postup orgánu verejnej\nsprávy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. v medziach žalobných bodov. Zo\nžaloby musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má a môže súd napadnuté rozhodnutie\nskúmať a žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení\nzákona a musí tiež poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného\npráva, ktoré boli rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Žalobcovia mali žalobné\n\ndôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná a plynie od oznámenia\npreskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu a ich žaloba musí obsahovať žalobné body, z ktorých\nmusí byť zrejmé z akých skutkových a právnych dôvodov považujú rozhodnutia za nezákonné (§ 182\nods. 1 písm. e) SSP). S poukazom na ústavný aspekt založený čl. 46 ods. 1 Ústavy SR hoci konanie o\npredloženej správnej žalobe nie je možné považovať za konanie podľa § 199 SSP, správny súd pristúpil\nk jej preskúmaniu len s poukazom na to, že ide o fyzické osoby, ktoré nie sú a nemusia byť právne\nzastúpené a postupoval pri odstraňovaní vád podania i správnej žaloby.\n16. K veci súd konštatoval, že opatrením Mesta Košice - Mestská polícia zo dňa 18.7.2017, pod č.\nInf/2017/12-001, MsP-Inf/2017/12-002, vyplýva, že obsahovali otázky žalobcov uvedené v ich žiadosti\no sprístupnenie informácií zo dňa 14.7.2017 a odpovede povinnej osoby k požiadavke na sprístupnenie\ninformácie v jednotlivých bodoch 1- 6. V týchto opatreniach sa Mesto Košice - Mestská polícia rozhodlo\nposkytnúť odpovede.\n17. Správny súd ďalej uviedol, že predmetom prieskumu správneho súdu môžu byť len rozhodnutia\npovinnej osoby č. Inf/2017/12-003, MsP-Inf/2017/12-004, ktorými nesprístupnila informácie.\n18. Súd konštatoval, že žalovaný uviedol, že podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám\npovinná osoba meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka polície nesprístupnila. V odôvodnení\nuviedol odkaz na § 3, 8 až 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a § 9 ods.2 tohto zákona,\nako aj § 21 ods.1 zákona č. 564/1991 o obecnej polícii. Odvolací orgán uviedol, že existenciu informácií\npožadovaných žalobcami vo vymedzenej žiadosti nie je možné poskytnúť a konštatoval, že uvedená\ninformácia spadá pod ustanovenia, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 3 ods.1, § 17 ods.1, § 18 ods.2,\n3, § 19 ods.1 a 2 zákona o slobode informácií.\n19. Súd dodal, že v konaní o sprístupnenie informácii je potrebné konštatovať, že nejde o osobu, ale\núrad, ktorý koná. Mestská polícia aj podľa žalobcov konala vo veci podnetu na priestupok na úseku\nochrany životného prostredia, ale vec uzavrela odložením veci, o čom boli žiadatelia o informáciu\nvyrozumení. Informácia o mene príslušníka polície, ktorí službu konajúcich príslušníkov mestskej polície\ninformoval, nie je nevyhnutnou informáciou, ktorá sa sprístupňuje, s poukazom na to, že obsah\npolicajného spisu z priebehu popísanej udalosti žalobcami vyplýva zo záveru riešenia. Zasahujúci\npríslušníci mestskej polície konali spôsobom, ktorý žalobcovia neakceptovali. Správny súd poukazujúc\nna významný fakt uvedený aj v § 11 zákona o slobodnom prístupe k informáciám konštatuje, že sa\nrozlišuje i to, či informácia už existuje a či je povinná osoba oprávnená ju zverejniť. Podľa názoru\nsprávneho súdu medzi takéto informácie nepatrí meno službu konajúceho operačného príslušníka\nmestskej polície. Ide o verejnú osobu podliehajúcu právnemu režimu zákona o obecnej polícii a i na\núseku oznamovateľov pri ochrane životného prostredia platí postup podľa týchto právnych úprav.\n20. Správny súd zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyvodil, že nemožno poskytovať\ninformáciu z obsahu spisov alebo ich získavať, vyžadovať, zhromažďovať, vyhodnocovať alebo\nvyhľadávať alebo dokonca spracovávať, ak sa v originálnej podobe v dokumentácii povinnej osoby\nnachádzajú. Pokiaľ žiadatelia žiadali o sprístupnenie informácií na základe kritérií, ktoré sami žalobcovia\nstanovili vo svojej žiadosti, povinná osoba nie je povinná poskytnúť údaje hraničiace s porušením práv\na oprávnených záujmov právom chránených práv tretích osôb. Podľa súdu zo zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám nevyplýva povinnosť poskytnutie informácie z obsahu spisu alebo iných databáz.\nSúčasne tiež nemá povinnosť zhromažďovať, získavať, vyhodnocovať alebo spracovávať materiály,\nktoré sa v originálnej podobe v jeho spisovej dokumentácii nachádzajú, ani ak ide o povinnosti úradnej\nosoby v postavení verejného činiteľa a služobný postup možno kontrolovať podľa príslušného zákona\ntýkajúceho sa príslušníka ozbrojeného zboru.\n21. Tu sa súd odvolal aj na stanovisko uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/31/2018\nz 26.02.2009, z ktorého vyplýva, že zákon o slobode informácií v žiadnom z ustanovení neukladá\npovinnému subjektu spracovávať údaje do databáz a vytvárať ich. Zároveň súd opakovane uvádza,\nže povinnej osobe zákon neukladá povinnosť vytvárať informácie, ktoré v momente podania žiadosti\nneexistujú a povinná osoba nie je povinná nakladať s informáciami, ktoré má k dispozícii operáciami,\nktoré by viedli ku vzniku nových informácií.\n\n22. Ďalej súd poukázal na § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, podľa ktorého povinná osoba\nobmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu,\nvrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie,\nktorá sa sprístupní podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej\nčasti druhej hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia, vrátane opisu\nskutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom\nchránené záujmy.\n23. Správny súd hodnotil ako nedôvodnú žalobnú námietku, podľa ktorej žiadatelia postupovali podľa\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, hoci s odkazom na ust. § 214 zákona\nč. 301/ 2005 Z.z. (1) prokurátor alebo policajt postúpi vec inému orgánu, ak výsledky vyšetrovania\nalebo skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť\npriestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom konaní. (2)\nPolicajt postúpi vec inému orgánu, iba ak vo veci nebolo vznesené obvinenie. (3) Uznesenie o postúpení\nveci sa doručuje obvinenému a poškodenému a ak oznamovateľ nie je poškodeným, aj oznamovateľovi;\nuznesenie policajta sa najneskôr do 48 hodín doručí aj prokurátorovi.(4) Proti uzneseniu podľa odseku\n1 môže obvinený, poškodený a oznamovateľ podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.\n24. Správny súd sa stotožňuje so žalovaným v otázke hodnotenia včasnosti poskytovaných informácií\ns odkazom na text zákona o slobodnom prístupe k informáciám konštatuje, že konanie podľa zákona\no povinnom poskytovaní informácií nie je pokračovaním konania podľa zákona o priestupkoch a zákon\nneukladá povinnosť vytvárať informácie na základe formulovanej žiadosti.\n25. Vychádzajúc z tohto skonštatoval, že žalobcom bol doručený ako oznamovateľom spôsob vybavenia\nich oznámenia o priestupkoch, v súvislosti s ktorým žiadali informácie s limitom podľa § 9 zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods.\n1 písm. c) a d) SSP, správny súd považuje za neopodstatnenú a stotožňuje sa s výkladom zákona\no slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorej nemožno zo zákona vyvodzovať, že informáciou je\naj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že informáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov\npodľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako z neho nevyplýva\npovinnosť, ktorá by povinnému subjektu ukladala povinnosť získavať, vyžadovať, zhromažďovať,\nvyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály požadované žiadateľom o informáciu,\nak sa v ich originálnej podobe v jeho dokumentácii nenachádzajú. Oprávnené osoby môžu požadovať\nlen informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré je\npovinná na žiadosť poskytnúť.\n26. Napokon súd pripomína, že je potrebné vychádzať aj z porovnania práv a z proporcionality práva\nna informácie v posudzovanej veci podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám. Správne potom\nuzavrel správny orgán prvého stupňa i žalovaný, že informácie nie je žalobcom možné poskytnúť aj pre\nkolíziu s ustanovením § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo sa týkajú osôb\na to fyzických, ktorých by sa pri spracovaní informácií tieto dotkli aj pri výkone a plnení ich povinností.\n27. Správny súd s poukazom na hore citované pokladá rozhodnutia oboch správnych orgánov za\nsprávne a zákonné. V danom prípade súd posudzoval v rámci obsahu správnej žaloby žalobné námietky\nvo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov a má za to, že formulovaná žiadosť o sprístupnenie\ninformácií povinnou osobou zahŕňala aj také informácie, o ktorých správny orgán prvého stupňa\nkonštatoval, že sú zneužívaním práva.\n28. Vzhľadom na formulované žiadosti, správny súd nezistil pochybenia správneho orgánu prvého\nstupňa, ani žalovaného v konaní pri zisťovaní skutkového stavu, ani v právnom posúdení povinnosti\nžalovaného a povinnej osoby poskytnúť informáciu podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\npreto nie je daný žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP ani § 191 ods. 1 písm. c) SSP.\nRozhodnutia oboch správnych orgánov sú dostatočne, hoci stručne, odôvodnené a tak zrozumiteľné\na nie je daná ani žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vychádzajúc z hore uvedených\nskutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným postupom podľa § 190 SSP.\n\nIV.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n29. Proti rozsudku správneho súdu podali žalobcovia (sťažovatelia) prostredníctvom advokáta kasačnú\nsťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhli, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil\na vec mu vrátil na nové konanie.\n30. Uviedli, že:\na. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné z procesného hľadiska, lebo potvrdzuje, ale zároveň aj mení\nfiktívne rozhodnutie povinnej osoby, teda rozhodnutie, ktoré je vydané v rozpore s § 47 ods. 1-5 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a ktoré je nezákonné\na nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov;\nb. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z vecnej stránky, keď potvrdil výrok rozhodnutia k bodu 1.\nnašej žiadosti, ktorým sme žiadali meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka, ktorý dal pokyn dvom\niným osobám s odôvodnením, ktoré sa neskôr ukázalo ako nepravdivé;\nc. Následne boli vydané dve rozhodnutia o odmietnutí sprístupniť meno a priezvisko koordinujúceho\npríslušníka s odôvodnením o ochrane osobných údajov;\nd. Informácie, ktoré sa neskôr ukázali ako nepravdivé, boli zneužité proti nám ako oznamovateľom\npriestupku, oznamovaný priestupok bol úspešne dokonaný, priestupca unikol priestupkovej\nzodpovednosti;\ne. V prípade koordinujúceho príslušníka sa jedná o verejného činiteľa, ktorý ako taký v rámci výkonu\nsvojej verejnej činnosti nepožíva až takú ochranu ako iné fyzické osoby, poukazujeme na Nález\nÚstavného súdu sp. zn. II. ÚS 44/00-133z 5.1.2001, neobstojí preto výrok s odôvodnením, že fyzická\nosoba súhlas na sprístupnenie osobných údajov nedala. Bolo zo strany odvolacieho orgánu na mieste\ntento výrok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie alebo informáciu priamo\nsprístupniť;\nf. Čo sa týka neexistujúcich výrokov a neexistujúcich odôvodnení povinnej osoby k bodom 2. - 6. napadli\nsme ich všetky odvolaním a jedná sa o fikciu podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií;\ng. Na súde sme sa žalobou domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia primátora a\npredchádzajúceho postupu, nielen rozhodnutí len povinnej osoby č. Inf/2017/12-003 a MsPInf/2017/12-004, správny súd však uviedol, že predmetom prieskumu môžu byť len tieto rozhodnutia;\nh. Správny súd nás vyzval, aby sme naše podanie zo dňa 23.10.2017 doplnili o chýbajúce náležitosti.\nDňa 25.06.2018 sme tak urobili. Nenaplnili sme to, čo je uvedené v § 62 v spojení s § 183 SSP, že\nžalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby, resp. rozšíriť alebo doplniť ju o ďalšie žalobné body len v\nlehote na podanie žaloby, lebo naše podanie z 23.10.2017 bolo podané v zákonom stanovenej lehote a\nžiadali sme prieskum rozhodnutia primátora, ako aj predchádzajúceho postupu. Neobstojí konštatovanie\nsúdu o ústavnom aspekte prieskumu žaloby a prieskum len rozhodnutí č. Inf/2017/12-003 a MsPInf/2017/12-004;\ni. Zotrvávame na tom, čo sme ohľadom argumentácie o nezákonnosti rozhodnutia primátora uviedli v\nopravenej žalobe zo dňa 23.10.2017 (pozn. v kasačnej sťažnosti je premietnutá rozsiahla časť textu);\nj. Máme za to, že správny súd si zamenil koordinujúceho pracovníka Mestskej polície za fyzickú osobu,\nktorej by sa spracovaním informácií tieto dotkli aj pri výkone a plnení jej povinností, čo je nesprávny\nprávny názor.\n31. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n32. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.\n422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj\nako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods.\n4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\n\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom\nna rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n33. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná.\nIII. A\nK procesnému postupu správneho súdu\n34. V prvom rade kasačný súd reaguje na procesný postup správneho súdu pri podávaní žaloby a\npovažuje ho za nesprávny. Za zmätočné považuje úvahy správneho súdu o tom, či ide o konanie podľa\n§ 199 SSP (žaloba v sociálnych veciach). Žalobcovia takto svoje podanie neoznačili, ani jeho obsah\nto nenaznačuje.\n35. Ďalej, kasačný súd považuje za chybný postup vyzývanie žalobcov na doplnenie blanketnej žaloby.\nNevyhnutnou náležitosťou žaloby je podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP uvedenie dôvodov žaloby, z ktorých\nmusí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté\nvýroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Tieto môže žalobca meniť/rozširovať/\ndopĺňať len v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby (§183 SSP). Podľa § 181 ods. 4 SSP\nzmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť.\n36. Kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súd SR, sp. zn. 5Sž 60/2008 cit: „I keď sa\nv zásade treba stotožniť s právnym názorom ústavného súdu vyslovenom v náleze zo 14. októbra\n2009 č. k. I. ÚS 224/09-36, že z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 250b ods.\n1 OSP je podľa ustanovenia § 82 OSP dôležitý okamih podania návrhu na začatie konania bez\nohľadu na skutočnosť, či ide o perfektný návrh obsahujúci všetky zákonom predpísané náležitosti alebo\nneperfektný návrh vyžadujúci si odstránenie jeho nedostatkov v zmysle § 43 OSP a že samotné podanie\nžaloby o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve (nie v správnom konaní, ako uvádza vo\nsvojom rozhodnutí ústavný súd) bez ohľadu na to, či spĺňa všetky zákonné náležitosti, spôsobuje začatie\nsúdneho konania s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt, na žalobu v správnom\nsúdnictve zákon kladie predsa len prísnejšie požiadavky ako na návrhy či žaloby vo všeobecnom\nsúdnictve (§ 79 OSP) a tieto prísnejšie požiadavky sa vťahujú aj na odstraňovanie vád správnej\nžaloby, keď s ohľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa ustanovenie § 43 OSP v\nsprávnom súdnictve použije iba primerane. Vychádzajúc z ustanovenia § 250b ods. 1 OSP ako aj §\n250h ods. 1 OSP podanie tzv. bianco žaloby je v správnom súdnictve prakticky vylúčené, pokiaľ nie je\ndoplnená v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Pokiaľ žaloba nemá zákonom požadované\nnáležitosti, súd je síce povinný vyzvať žalobcu, aby vady odstránil v lehote, ktorú mu súčasne určí,\navšak je tu závažný problém, že doplnená žaloba obsahujúca všetky náležitosti v zmysle § 249 ods.\n2 OSP a 247 ods. 1 OSP musí byť podaná v lehote na podanie žaloby. Takto potom, ak sa žalobca v\nlehote na podanie žaloby obmedzil iba na ohlásenie žaloby, ktorej chýba akékoľvek tvrdenie dôvodov\nnezákonnosti a neobsahuje žiadnu právnu argumentáciu, poučenie súdu s výzvou na odstránenie vád\nžaloby by bolo úlohou celkom nadbytočnou, ak by opravená a doplnená žaloba nebola podaná do\nuplynutia dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, k uplatneným argumentom\nžalobcu by súd vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie žaloby už nemohol prihliadať. K odstraňovaniu\nvád žaloby pristupuje správny súd najmä vtedy, ak žalobné dôvody sú formulované nedostatočne\npresne, no napriek tomu z nich možno aspoň v najhrubších rysoch dovodiť, že žalobca má napadnuté\nsprávne rozhodnutie za nezákonné, alebo ak v žalobe chýbajú iné náležitosti ako žalobné dôvody alebo\nvymedzenie rozsahu napadnutého správneho rozhodnutia.“\n37. Podobne uvádza aj odborná spisba cit: „Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu\ntvrdiť, že správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu\npredpisu, a toto tvrdenie právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,\nžalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné\n\nbody nemožno považovať ani prostý výpočet paragrafov správneho poriadku, ktoré údajne žalovaný\nporušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špeci?kácie (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR,\nsp. zn. 8 Azs 134/2005 - www.nssoud.cz).“\n38. Taktiež kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 34/2010 cit: „V\nsprávnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak\nrozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu\nkonania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na\nvyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí\nlehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať.“\n39. Z uvedeného vyplýva, že nebolo povinnosťou správneho súdu vyzývať žalobcov na doplnenie\nžalobných bodov, keďže tieto predstavujú samotnú podstatu žaloby, a už vôbec nie po uplynutí lehoty\nna jej podanie.\n40. Vzhľadom na to, že postup správneho súdu pri vyzývaní žalobcov na doplnenie žalobných bodov v\nnich mohol vzbudiť legitímne očakávania, že žaloba bude meritórne prejednaná, nemohol byť chybný\npostup správneho súdu pričítaný na ťarchu žalobcov a odmietnutie žaloby v neskoršom štádiu konania,\npo tom, čo boli žalobné dôvody uvedené, by nebolo spravodlivé a ústavne súladné. Správny súd však\nmal v tomto prípade svoj postup odôvodniť inak ako s nedôvodným poukazom na to, že žalobcovia\nneboli právne zastúpení.\nIII. B\nK predmetu prieskumu, k viazanosti správneho súdu žalobnými dôvodmi a kvalite odôvodnenia rozsudku\nsprávneho súdu\n41. Kasačný súd považuje za dôvodné výhrady sťažovateľov vzťahujúce sa k určeniu predmetu súdneho\nprieskumu. Ako vyplýva už prvého podania na súd z 23.10.2017, žalobcovia žiadali preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia primátora a predchádzajúceho postupu, nielen rozhodnutí povinnej osoby č.\nInf/2017/12-003 a MsP-Inf/2017/12-004. Z kontextu prípadu je zrejmé, že v prvom stupni povinná osoba\nžiadosť sťažovateľov vybavila štyrmi dokumentami (dvoma totožnými dokumentami vo vzťahu ku\nkaždému z nich), zatiaľ čo primátor ako orgán rozhodujúci o odvolaní rozhodol jedným rozhodnutím. To\nsa však vzťahovalo k spoločne podanej žiadosti a ku všetkým výstupom povinnej osoby ako k celku.\n42. Vzhľadom na to, že sťažovatelia žalobou napadli celkové vybavenie ich žiadosti o informácie\nv podobe rozhodnutia primátora, malo byť predmetom súdneho prieskumu toto rozhodnutie a jemu\npredchádzajúci postup ako celok a nie, ako konštatoval správny súd v bode 13. rozsudku, len\nrozhodnutia povinnej osoby č. Inf/2017/12-003 a MsP-Inf/2017/12-004. Výhrady sťažovateľov v odvolaní\na žalobe smerovali totiž aj k tomu, že im boli poskytnuté neúplné alebo nepravdivé informácie, čo\npovažovali za vydanie fiktívneho rozhodnutia. Neobstojí argumentácia správneho súdu, že ak sa v\nopatreniach Inf/2017/12-001, MsP-Inf/2017/12-002 Mesto Košice - Mestská polícia rozhodlo poskytnúť\nodpovede, predmetom prieskumu správneho súdu môžu byť len rozhodnutia povinnej osoby č.\nInf/2017/12-003, MsP-Inf/2017/12-004, ktorými informácie nesprístupnila. Takýmto prístupom by totiž\nmohlo dochádzať k tomu, že by výstupy povinných osôb, ktoré by neboli označené ako rozhodnutie o\nnesprístupnení informácie a žiadateľom by sa nimi poskytovali nejaké informácie, neboli preskúmateľné,\naj kedy poskytnuté informácie boli neúplné, nepravdivé či inak vadné.\n43. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2014, sp. zn.\n6 Sži 4/2013 cit: „Aj písomne vyhotovený list, resp. prípis povinnej osoby, podpísaný osobou oprávnenou\nrozhodovať, ktorý nie je označený ako rozhodnutie alebo neobsahuje náležitosti rozhodnutia, sa\npovažuje za rozhodnutie, ak z obsahu takého listu vyplýva, že žiadosť o informácie bola zamietnutá.\nPri posúdení otázky, či ide o rozhodnutie, je potrebné vždy vychádzať z obsahu písomnosti, a nie z jej\nnázvu, označenia či formy. Nie je teda rozhodujúce, ako je akt správneho orgánu označený, alebo či je\nvôbec nejako označený. Podstatné je, či správny orgán takýmto aktom autoritatívne zasiahol do právnej\nsféry fyzickej alebo právnickej osoby.“\n\n44. V tomto duchu NS SR v rozhodnutí 5Sži/9/2013 uviedol, že za spôsobilý predmet súdneho\nprieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom.\n45. Pokiaľ ide o výhrady žalobcov, ktorí poskytnutie neúplných či nepravdivých informácií stotožňujú\ns vydaním fiktívneho rozhodnutia, kasačný súd dodáva, že cit: „Fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu\nneexistenciu rozhodnutia a je nástrojom proti nečinnosti povinnej osoby“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSR z 15. augusta sp. zn. 5 Sži 8/2012).\n46. V kontexte uvedených názorov Najvyššieho súdu SR bude úlohou správneho súdu vysporiadať\nsa v ďalšom konaní v rozsahu žalobných bodov aj s výhradami žalobcov k formálne poskytnutým\ninformáciám, či takýto postup nemôže predstavovať reálne odmietnutie poskytnutia informácie.\n47. Kasačný súd ďalej konštatuje, že hoci správny súd uviedol, že predmetom posúdenia môžu byť\nlen rozhodnutia povinnej osoby č. Inf/2017/12-003 a MsP-Inf/2017/12-004, v odôvodnení sa zaoberal aj\ninými otázkami, napríklad sa vyjadril k zneužívaniu práva. V bode 26. rozsudku uvádza, že cit.: „V danom\nprípade súd posudzoval v rámci obsahu správnej žaloby žalobné námietky vo vzťahu k rozhodnutiam\nsprávnych orgánov a má za to, že formulovaná žiadosť o sprístupnenie informácií povinnou osobou\nzahŕňala aj také informácie, o ktorých správny orgán prvého stupňa konštatoval, že sú zneužívaním\npráva.“\n48. Kasačný súd upresňuje, že v posudzovanom prípade záver o zneužití práva neformuloval\nprvostupňový, ale až druhostupňový orgán. Súd sa k tejto otázke okrem citovanej vety bližšie nevyjadril,\nhoci ide o veľmi závažné konštatovanie. Kasačný súd dáva správnemu súdu do pozornosti vysoký\nštandard, ktorý musí povinná osoba splniť na to, aby mohla dospieť k takémuto záveru a poukazuje na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sžik 5/2020 z 31. marca 2022,\nz ktorého vyplýva, že:\na. Odmietnutie sprístupnenia informácií s poukazom na zneužitie práva je potrebné chápať ako riešenie\nultima ratio. Povinná osoba odmietajúca prístup k informáciám z dôvodu zneužitia práva je povinná\npreukázať nad všetku rozumnú pochybnosť, že žiadateľ nemal úmysel naplniť legitímny účel zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám, ale spôsobiť povinnej osobe ujmu.\nb. Veľký počet žiadostí podaných tým istým subjektom na vyvodenie záveru o zneužití práva bez ďalšieho\nnepostačuje. Potrebné je prihliadať aj na ďalšie okolnosti podania žiadostí, najmä na obsah a kvalitu\npožadovaných informácií, spôsob formulácie a stupeň konkrétnosti požadovaných informácií, úroveň\nobťažnosti ich sprístupnenia vo väzbe na zákonné lehoty na ich vybavenie a ich spôsobilosť privodiť\npovinnej osobe neprimeranú ujmu v prípade ich sprístupnenia či zmysel a hodnotu požadovaných\ninformácií pre žiadateľa a výkon spoločenskej kontroly.\nc. Na konštatáciu zneužitia práva musí byť prítomný dostatočný počet indícií či dôkazov a rozhodnutie\npovinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií musí byť s poukazom na uvedené indície a dôkazy\ndôkladne odôvodnené.\n49. Ak teda správny súd mienil vysloviť záver o zneužití práva, bolo pri jeho odôvodnení potrebné\nrešpektovať uvedené požiadavky.\n50. Kasačný súd uzatvára, že odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu nespĺňa kvalitatívne\npožiadavky, ktoré na rozsudok kladie § 139 SSP. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces, zaručeného v čl. 6 ods.\n1 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej „Dohovor“) a toto právo je podľa judikatúry\nÚstavného súdu SR implikované aj v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ústavný súd SR opakovane judikuje,\nže súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj\nprávo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nJudikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“) nevyžaduje, aby na každý argument\núčastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,\nbod 29; Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins v. Francúzsko z 19. 2. 1998). V odôvodnení je súd povinný vysvetliť, akým spôsobom a z akých\n\ndôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Správny súd dbá, aby odôvodnenie jeho rozsudku bolo\npresvedčivé (§ 139 ods. 2 veta tretia SSP) a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu.\n51. Predmetný rozsudok správneho súdu uvedené požiadavky nespĺňa, nie je jednoznačne ustálený\npredmet prieskumu a dielčie závery nie sú podložené zrozumiteľnou a logickou argumentáciou. Na\nuvedené nedostatky považoval kasačný súd za potrebné upozorniť napriek tomu, že si je vedomý svojej\nlimitov kasačného prieskumu podľa § 453 SSP (viazanosť rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti).\nIII. B\nK záverom o nesprístupnení mena a priezviska koordinujúceho príslušníka\n52. Kasačný súd považuje za relevantný kasačný dôvod námietku nesprávneho posúdenia možnosti\nsprístupniť meno a priezvisko koordinujúceho príslušníka.\n53. Správny súd svoj záver o správnosti rozhodnutia povinnej osoby podložil touto argumentáciou:\na. Informácia o mene príslušníka polície, ktorí službu konajúcich príslušníkov mestskej polície\ninformoval, nie je nevyhnutnou informáciou, ktorá sa sprístupňuje, s poukazom na to, že obsah\npolicajného spisu z priebehu popísanej udalosti žalobcami vyplýva zo záveru riešenia. ... Správny\nsúd poukazujúc na významný fakt uvedený aj v ust. § 11 zákon o slobodnom prístupe k informáciám\nkonštatuje, že sa rozlišuje i to, či informácia už existuje a či je povinná osoba oprávnená ju zverejniť.\nPodľa názoru správneho súdu medzi takéto informácie nepatrí meno službu konajúceho operačného\npríslušníka mestskej polície. Ide o verejnú osobu podliehajúcu právnemu režimu zákona o obecnej polícii\na i na úseku oznamovateľov pri ochrane životného prostredia platí postup podľa týchto právnych úprav.\nb. zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám nevyplýva povinnosť poskytnutie informácie z obsahu\nspisu alebo iných databáz. Súčasne tiež nemá povinnosť zhromažďovať, získavať, vyhodnocovať alebo\nspracovávať materiály, ktoré sa v originálnej podobe v jeho spisovej dokumentácii nachádzajú, ani ak ide\no povinnosti úradnej osoby v postavení verejného činiteľa a služobný postup možno kontrolovať podľa\npríslušného zákona týkajúceho sa príslušníka ozbrojeného zboru (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sžso/31/2018 z 26.02.2009, že zákon o slobode informácií v žiadnom z ustanovení\nneukladá povinnému subjektu spracovávať údaje do databáz a vytvárať ich).\nc. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá\nsa sprístupní podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho oddielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia, vrátane opisu\nskutku, ak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom\nchránené záujmy.\nd. konanie podľa zákona o povinnom poskytovaní informácií nie je pokračovaním konania podľa zákona\no priestupkoch a zákon neukladá povinnosť vytvárať informácie na základe formulovanej žiadosti.\ne. žalobcom bol doručený ako oznamovateľom spôsob vybavenia ich oznámenia o priestupkoch v\nsúvislosti s ktorým žiadali informácie s limitom podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nSprávny súd sa stotožňuje s výkladom zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorej\nnemožno zo zákona vyvodzovať, že informáciou je aj poskytovanie obsahu spisov, prípadne, že\ninformáciou by malo byť (štatistické) spracovanie údajov podľa požiadaviek, resp. pokynov toho, kto o\nposkytnutie informácie žiada.\nf. je potrebné vychádzať aj z porovnania práv a z proporcionality práva na informácie v posudzovanej\nveci podľa zákona o verejnom prístupe k informáciám. Správne uzavrel správny orgán prvého stupňa\ni žalovaný, že informácie nie je žalobcom možné poskytnúť aj pre kolíziu s ustanovením § 9 ods. 1 a\n2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, lebo sa týkajú osôb a to fyzických, ktorých by sa pri\nspracovaní informácií tieto dotkli aj pri výkone a plnení ich povinností.\n54. Kasačný súd konštatuje, že správny súd použil argumenty, ktoré sa v odôvodnení správnych orgánov\nvôbec nenachádzajú a nahradil tak ich odôvodnenie, čo je neprípustné. Úlohou súdu v správnom\nsúdnictve je prieskum rozhodnutia, nie jeho nahradenie. Žalovaný ani povinná osoba vôbec netvrdili, že\ninformáciu o mene a priezvisku koordinujúceho príslušníka nie je možné sprístupniť z dôvodu, že ide o\ninformáciu, ktorú treba vytvárať, ani že nie je možné ju sprístupniť z dôvodu, že sa týka rozhodovacej\nčinnosti orgánu činného v trestnom konaní. Argumentovali ustanovením § 21 ods. 1 zákona č. 564/1991\nZb. o obecnej polícii o tom, ako sa preukazuje príslušnosť k obecnej polícii (meno a priezvisko tam\n\nuvedené nie je) a § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií o tom, že osobné údaje fyzickej osoby\nmožno sprístupniť len, ak to ustanovuje osobitný zákon, alebo na základe predchádzajúceho písomného\nsúhlasu dotknutej osoby.\n55. Túto argumentáciu sťažovatelia vyvracali a správny súd na ich argument o použiteľnosti § 9 ods.\n3 zákona o slobode informácií o poskytovaní informácií o osobách, ktoré sú verejnými funkcionármi a\nďalšími tam uvedenými osobami s tým, že tieto verejne činné osoby vzhľadom na posty, ktoré zastávajú,\nmusia strpieť zásah do súkromnej sféry, vôbec nereagoval. Sťažovatelia pritom upozorňovali na rozdiely\nmedzi ochranou osobných údajov fyzickej osoby pri sprístupňovaní informácií všeobecne, ktorú upravuje\n§ 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií, a medzi ochranou, ktorá je poskytovaná vybraným kategóriám\nosôb uvedených v § 9 ods. 3 tohto zákona.\n56. Kasačný súdu preto považuje závery správneho súdu za nedostatočné a odôvodnenie jeho\nrozhodnutia za nezrozumiteľné. Ohľadom riešenej problematiky dáva kasačný súd do pozornosti\nsprávneho súdu niektoré dostupné závery súdnej praxe a odbornej literatúry o sprístupňovaní informácií\no konajúcich príslušníkoch mestskej polície, s ktorými sa v ďalšom konaní bude zaoberať a v ich kontexte\nposúdi žalobné námietky a správnosť záverov žalovaného o možnosti poskytnutia mena a priezviska\nkoordinujúceho príslušníka mestskej polície:\n· „Za súčasť základného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy v zmysle § 11 OZ však\npri verejnom činiteľovi (napr. zamestnanec mestskej polície) nemožno považovať výkon jeho služobnej\nprávomoci na verejnosti. V dôsledku toho pri výkone práva na informácie podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy\nSR nie je verejný činiteľ oprávnený v zmysle § 12 ods. 1 OZ poukazovať na absenciu privolenia na\nzhotovenie obrazovej snímky počas výkonu svojej služobnej právomoci na verejnosti.“ (Ikrényi, P.,\nIkrényi, I. Tkáč, J., Vokálová, D., Bako, M.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Komentár.\nWolters Kluwer. 2015).\n· „Účinná kontrola verejnej moci tak nie je skutočná (efektívna) bez možnosti prijímať informácie\nvzťahujúce sa na jednotlivé osoby, ktoré túto moc vykonávajú. Verejný záujem na informáciách o\npríjmoch jednotlivých osôb uvedených v § 9 ods. 3 prvej vete zákona č. 211/2000 Z. z. pritom reflektuje\naj skutočnosť, že informácia o pravidelných i nepravidelných (mimoriadnych) príjmoch môže mať\nvýpovednú hodnotu z hľadiska faktického postavenia a účasti týchto osôb na prijímaní rozhodnutí\norgánov verejnej moci, a to politického aj nepolitického charakteru. Túto skutočnosť treba zvlášť\nzdôrazniť s ohľadom na spoločenskú realitu, keď významná časť nielen vedúcich miest v štátnych\ninštitúciách, resp. inštitúciách financovaných z verejných rozpočtov je obsadzovaná reflektujúc aktuálne\npolitické pomery. ... Z hľadiska rozhodovania ústavného súdu bol ďalej významný už zmienený záver,\nže osoby podieľajúce sa na výkone verejnej moci musia počítať s vyššou mierou obmedzenia ich\nzákladného práva na súkromie.“ Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 1/09 - Povinnosť \"povinných\nosôb\" sprístupniť údaje podľa § 9 ods.3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám a základné práva\npodľa čl. 19 ods.3 a čl. 22 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky\n· „Pri uplatňovaní týchto základných práv ide o vytvorenie primeranej rovnováhy medzi právom na\ninformácie na strane jednej a právom na súkromie toho (tých), o ktorom sa informácie získavajú, pričom\nsa uznáva, že u osôb verejného záujmu dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku\nčoho sa primerane znižuje aj úroveň ochrany ich osobnostných práv. ... Parlamentné zhromaždenie\nRady Európy vo svojej rezolúcii 1165 z 26. júna 1998 venovanej právu na súkromie uvádza, že verejne\nčinné osoby (public figures) ... musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti\n(a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich\nsúkromie“. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí (a v dôsledku toho) strpieť zvýšenú kontrolu\nverejnosti nad takouto svojou činnosťou. … Podľa tvrdenia odporcu nakoľko aj zamestnanci mestskej\npolície majú právo na ochranu svojej osobnosti podľa § 11 a 12 Občianskeho zákonníka aj podľa\nčl. 19 ods. 3 ústavy, jej zamestnanec mal právo „ohradiť sa proti zhromažďovaniu záznamov voči\nsvojej osobe“, ako sa to stalo počas jeho fotografovania v priebehu petičnej akcie navrhovateľom 10.\nmarca 2000. Ako už bolo spomenuté, niet sporu o tom, že aj zamestnanci obecnej polície ako verejní\nčinitelia (podľa § 5 ods. 1 zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov) majú\nprávo domáhať sa na súde ochrany svojej osobnosti, do ktorej bolo zasiahnuté niektorou z foriem,\npred ktorou chránia fyzické osoby ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka. Nakoľko ale predmetom\nochrany podľa tohto ustanovenia sú len rýdzo osobné práva fyzickej osoby ovplyvňujúce rozvoj jeho\n\nosobnosti (sú s ním úzko späté), hlavným zmyslom a cieľom takejto občianskoprávnej ochrany je\nvšestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. … Podľa právneho názoru ústavného súdu za súčasť\nzákladného práva na súkromie a ani za prejav osobnej povahy (v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka)\nnemožno u verejného činiteľa - zamestnanca mestskej polície považovať výkon jeho zákonom upravenej\nslužobnej právomoci na verejnosti. Zatiaľ čo do súkromia osôb, a teda aj do predmetu ochrany osobnosti\npatria zásadne otázky týkajúce sa ich intímnej sféry (písomnosti osobnej povahy, zvukové záznamy\nprejavov osobnej povahy), v prípade výkonu ústavnej alebo zákonnej právomoci verejných činiteľov na\nverejnosti ide o diametrálne odlišné otázky verejnej, a nie súkromnej sféry, ktoré nemožno v žiadnom\nprípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie. … V prípade výkonu ústavných alebo\nzákonných právomocí verejných činiteľov na verejnosti ide totiž o takú ich činnosť, ktorá podlieha (môže\npodliehať) rôznym služobným príkazom, usmerneniam, ako aj zákonnému režimu kontroly buď odbornej,\nalebo laickej verejnosti. Verejnosť sa k spôsobu, akým verejní činitelia vykonávajú svoje ústavné alebo\nzákonné právomoci, môže vyjadrovať napríklad prostredníctvom otázok, sťažností a pod. Otázkou\nverejného záujmu je (a v dôsledku uvedeného) preto slobodné získavanie informácií o spôsoboch,\nakým verejní činitelia vykonávajú na verejnosti svoje ústavné alebo zákonné právomoci. Verejní činitelia\nsi musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti verejnosti a budú musieť akceptovať výkon\npráva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom rozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné\nprávomoci vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s verejnosťou. Takémuto právnemu režimu prirodzene\nnepodliehajú otázky spadajúce do rozsahu základného práva na súkromie fyzickej osoby. Pre úplnosť\nmožno uviesť, že ak by pôsobenie verejného činiteľa na verejnosti (predstavujúce výkon jeho ústavných\nalebo zákonných právomocí) bolo nutné považovať za súčasť jeho základného práva na súkromie,\nresp. za prejavy jeho osobnej povahy, akékoľvek zásahy do neho (vrátane získavania informácií o\nspôsobe výkonu tejto právomoci konkrétnym verejným činiteľom) by boli možné len v rámci výnimiek z\ncelkového režimu ochrany a nezasahovania do takto definovaného základného práva na súkromie. V\nširšom kontexte takéhoto výkladu základného práva na súkromie by preto aj akákoľvek kritika, napríklad\nzlej povesti toho štátneho alebo samosprávneho orgánu, na ktorého čele stojí alebo v rámci ktorého\npôsobí verejný činiteľ, mohla (hoci implicitne) predstavovať zásah do jeho osobných alebo osobnostných\npráv. Je však zrejmé, že verejného činiteľa a ten orgán, na ktorého čele stojí alebo v rámci ktorého\nkoná, nemožno stotožňovať, nakoľko ide o dva celkom odlišné a samostatné subjekty s rozdielnymi\nrežimami zodpovednosti. Nakoľko výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa - zamestnanca Mestskej\npolície v Prešove na verejnosti nebolo možné (a v dôsledku uvedeného) považovať za prejav jeho\nosobnej povahy a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, pri výkone práva navrhovateľa na\ninformácie v zmysle čl. 26 ods. 2 ústavy s ním nebol oprávnený spájať zákonné oprávnenie podľa § 12\nods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. privolenie na zhotovenie svojej obrazovej snímky. … Vychádzajúc\nz uvedeného ústavný súd uzavrel, že postupom mesta Prešov - Mestskej polície v Prešove, ktorej\nzamestnanec podmienil zhotovenie obrazových snímok zachytávajúcich ho pri výkone jeho zákonnej\nprávomoci na verejnosti svojím privolením, došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa P. S. podľa\nčl. 26 ods. 1 a 2 ústavy, nakoľko k obmedzeniu výkonu jeho základného práva na informácie odporcom\nnedošlo z dôvodu „ochrany práv a slobôd iných“ v zmysle čl. 26 ods. 4 ústavy.“ Nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. II. ÚS 44/00 zo dňa 5. januára 2001\nIV.\nZáver\n57. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky Najvyšší správny súd SR rozsudok správneho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie ( §462 SSP).\n58. Dôvodom zrušenia rozsudku správneho súdu boli v prvom rade vytýkané vážne pochybenia\nspočívajúce v nerešpektovaní viazanosti rozsahom žalobných dôvodov. V súvislosti s právnym\nvyhodnocovaním obsahu požadovaných informácií treba zdôrazniť, že úlohou správneho súdu bolo\nv rozsahu žalobných dôvodov preskúmať a vyhodnotiť namietanú zákonnosť postupov správnych\norgánov, vykonať požadované právne hodnotenie a vo veci vydať riadne odôvodnené rozhodnutie. Len\npre úplnosť kasačný súd pripomína, že je zákonnou povinnosťou správneho súdu svoje rozhodnutie\nzrozumiteľne a presvedčivo odôvodniť (bod 50 tohto rozhodnutia ) Pri novom rozhodovaní bude správny\nsúd viazaný názormi kasačného súdu vyslovenými v tomto smere.\n\n59. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n60. Kasačnému súdu neušlo, že správny súd označil žalovaného ako primátor mesta Košice, pričom\nsprávne označenie má byť mesto Košice. Kasačný súd preto odchylne od správneho súdu označil v\ntomto rozsudku žalovaného ako mesto Košice.\n61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8S/57/2017", "guid": "79f5155a-ab27-415a-baa3-80b69cd1179d:19d5495e-af37-4364-a982-1204da31367d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}