{"guid": "e33a7d42-7abe-450c-b7f6-d9be2999a265:1815059d-4bcd-45dc-984e-9e21089717bd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200426.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/2/2020 z 28. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2022, sp. zn. 10Sžfk/2/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200426.1", "identifikacne_cislo": "7016200426", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2022-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2", "nazov": "§ 250j ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-441"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-441"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1815059d-4bcd-45dc-984e-9e21089717bd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200426.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200426.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7016200426.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžfk/2/2020\n7016200426\n28. 03. 2022\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2022:7016200426.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v\nprávnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Olšanka spol. s r.o., Košické Olšany 305, 044 42\nKošické Olšany, IČO: 317 277 27, zastúpeného: GOREJ Legal, s.r.o., Krmanova 14, Košice, IČO:\n47 231 939, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská\nBystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 313092/2016 zo dňa 22. marca 2016, v konaní o\nkasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/29/2016 z 31. januára 2019,\nECLI:SK:KSKE:2019:7016200426.1, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím č. 1781554/2015 zo 16.12.2015 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“)\nvyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „daň“ alebo „DPH“) za zdaňovacie obdobie\njúl 2011. Toto rozhodnutie bolo vydané potom, ako bolo vo veci predchádzajúce rozhodnutie správcu\ndane zrušené žalovaným z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu.\n2. Rozhodnutím č. 313092/2016 z 22.03.2016 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) žalovaný podľa\n§ 74 ods. 4 Daňového poriadku ako odvolací orgán zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že vyrubený\nrozdiel dane znížil z 58.409,80 € na 48.674,80 € (kvôli nesprávnemu výpočtu).\n3. Žalovaný sumarizoval priebeh daňovej kontroly aj vyrubovacieho konania, vychádzal z toho, že\nrozhodujúci pre vyrubenie rozdielu dane bol záver správcu dane, že sťažovateľ nesplnil a nepreukázal\nsplnenie zákonných podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní do iného členského štátu v zmysle\n§ 43 ods. 1, ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“),\nkeď nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno vo veci prepravy repky. Pri nesplnení\npodmienok na oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru musí byť podľa žalovaného\npredaj zdanený tak, ako keby bol tovar predaný v tuzemsku, podľa § 8 zákona o DPH. Sporné dodanie\ntovaru bolo spojené s faktúrou pre poľského odberateľa ECCONOVA Sp. z o.o. (ďalej len „odberateľ“)\nza predaj 10.200,20 q repky v celkovej sume 484.509,50 € bez DPH; správca dane dospel k záveru,\nže preprava zo Slovenska do Poľska bola uskutočnená iba v množstve 4.051,80 q repky, v sume\n\n192.460,50 €, pričom správca dane v prvostupňovom rozhodnutí uviedol tých 27 dodávok, v ktorých\nnebola potvrdená preprava, aj so súvisiacimi dôkazmi.\n4. Žalovaný sumarizoval aj relevantné skutkové zistenia správcu dane, spochybňujúce sťažovateľom\npredložené dôkazy. Žalovaný nepovažoval za podstatné, že neboli vypočutí označení šoféri ako\nsvedkovia, pretože ich výpovede by nemali vplyv na zistenia o trasách ich vozidiel. Svedok S. podľa\nžalovaného bol vypočutý v prítomnosti zástupcu sťažovateľa. Žalovaný považoval za podstatné, že\nsa predložené CMR doklady ukázali ako nevierohodné, lebo v nich uvedené údaje nezodpovedajú\nskutočnosti. Pritom dôkazné bremeno o deklarovaných obchodoch nesie daňový subjekt (sťažovateľ).\nSprávca dane podľa žalovaného postupoval podľa príslušných ustanovení Daňového poriadku.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 8S/29/2016-123,\nECLI: SK:KSKE:2019:7016200426.1 z 31.01.2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 ods. 1\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu sťažovateľa, ktorý sa domáhal\nzrušenia preskúmavaného rozhodnutia i prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému.\nSprávny súd po rozsiahlej rekapitulácii priebehu konania okrem iného konštatoval, že správca dane\nvyhodnotil všetky dôkazy získané počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní, pričom vychádzal z\núdajov uvedených na dodacích listoch, CMR dokladoch, v bilancii vážení, ktoré mu predložil sťažovateľ;\nz detailných záznamov o pohybe vozidiel získaných od Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ako aj z\nvyjadrení svedka a z vyjadrení sťažovateľa, že preprava repky sa uskutočnila z Košických Olšan do\nHažlína a následne z Hažlína do Poľska.\n6. Podľa správneho súdu správca dane dospel k dostatočne preukázanému záveru, že z\nvyfakturovaného množstva repky bola preprava zo Slovenska do Poľska uskutočnená iba v časti, a\npreprava tovaru v množstve 6.148,40 q v sume 292.049,00 eur nebola potvrdená. Námietky sťažovateľa\npovažoval za neopodstatnené, nevidel problém v nevypočutí svedkov, keď svedok S. bol vypočutý\n28.07.2015 a výpovede šoférov by nemali vplyv na zistené trasy automobilov, o ktorých správca dane\nzabezpečil jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy. Správny súd uzavrel, že sťažovateľ neuniesol\ndôkazné bremeno a neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane na faktúre pre odberateľa. Uviedol, že\nsplnenie podmienky prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu je povinný preukázať platiteľ,\nktorý uplatňuje oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty a preto je v jeho\nzáujme, aby si overil pravdivosť údajov na dokladoch, ktorými preukazuje podmienky oslobodenia od\ndane.\n7. Správny súd poznamenal, že pre záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z dôvodu neunesenia\ndôkazného bremena postačuje dôvodné spochybnenie dôkazov o dodaní do iného členského štátu. Pre\nrozhodnutie podľa neho nebola dôležitá otázka, aké boli konkrétne právne vzťahy medzi sťažovateľom\n(dodávateľom) a odberateľom, ale či sťažovateľ naozaj (a nielen „na papieri“) vykonal dodávku do iného\nčlenského štátu, ktorá je predpokladom uplatnenia postupu podľa zákona o dani z pridanej hodnoty.\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu\nA)\n8. Sťažovateľ zastúpený advokátom podal kasačnú sťažnosť, ktorou navrhol, aby kasačný súd zrušil\nnapadnutý rozsudok, alebo aby ho zmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie.\n9. Nezákonnosť napadnutého rozsudku videl v tom, že krajský súd nesprávne aplikoval právnu normu\nna zistený skutkový stav, a že jeho odôvodnenie je z hľadiska kvality nepreskúmateľné. Tvrdil, že krajský\nsúd nekriticky prevzal odôvodnenie nevykonania navrhnutých dôkazov (výsluchov svedkov - zástupcu\nodberateľa a šoférov nákladných vozidiel) od správnych orgánov. Na poukaz krajského súdu, že svedok\nS. vypočutý bol, sťažovateľ reagoval tým, že výsluch sa uskutočnil 28.07.2015, kedy správca dane ešte\nnemal k dispozícii vyjadrenia NDS, o ktorých bol sťažovateľ informovaný až 01.10.2015. Na základe toho\ntvrdil, že pri výsluchu nebolo možné odstrániť tieto neskoršie pochybnosti. Pritom podľa sťažovateľa boli\nnavrhnutí svedkovia, ktorí priamo vnímali skutočnosti tvrdené na dokladoch. Tvrdil, že odmietnutie tohto\ndokazovania nie je v tejto súvislosti odôvodnené, a že nebolo podstatné, či záznamy mýtneho systému\n\nvyvrátili skutočnosti deklarované na dokladoch, ale to, ako bola preprava uskutočnená a či je možné\nju zobjektivizovať.\n10. Sťažovateľ tvrdil, že správny súd sa s jeho námietkami nevysporiadal. Tvrdil, že napadnutý rozsudok\nje arbitrárny pre absenciu vlastných dôvodov a nekritické prevzatie dôvodov uvádzaných žalovaným.\n11. Sťažovateľ tiež tvrdil, že je stotožnený s právnou úpravou i judikatúrou, podľa ktorej pre oslobodenie\ntovaru od dane pri vývoze je podmienené preukázaním vývozu do iného členského štátu. Nevedel sa\nvšak stotožniť s tým, že voči nemu bola uplatnená zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena\nohľadom skutočností deklarovaných kupujúcim či prepravcami, pri nepreukázaní podvodného úmyslu.\nPoukazoval na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne C-409/04 Teleos (ECLI:\nECLI:EU:C:2007:548) a C-108/17 Enteco Baltic UAB (ECLI: ECLI:EU:C:2018:473), pričom tvrdil, že z\nnich vyplýva nemožnosť zaťažiť dodávateľa daňou, ak konal v dobrej viere a nie je mu preukázaná účasť\nna daňovom podvode. To však krajský súd podľa sťažovateľa nebral do úvahy.\n12. Právne posúdenie veci podľa sťažovateľa nebolo v súlade so skutkovými zisteniami ani právnou\núpravou vo vzťahu k neutralite DPH a ochrane legitímnej dôvery. Tvrdil, že v skutkových zisteniach sú\nnezrovnalosti logického a právneho charakteru a v aktivite správneho súdu sa nenachádzajú odpovede\nna relevantné argumenty o týchto pochybnostiach.\n13. Sťažovateľ zhrnul, že nesprávnym právnym posúdením je v tomto prípade nesprávne podriadenie\nzisteného skutkového stavu pod právnu normu upravujúcu rozloženie dôkazného bremena medzi\ndaňový subjekt a správcu dane, rozsah dôkazného bremena a okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt\nštandardne uchováva, s akcentom na zásadu neutrality DPH a ochranu legitímnej dôvery. Tiež videl\nnesprávne právne posúdenie v nezohľadnení práva sťažovateľa konajúceho v dobrej viere na priznanie\npráva na oslobodenie od dane pri nepreukázaní jeho podvodného konania.\nB)\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol jej zamietnutie. Poukázal na svoje vyjadrenie\nk žalobe a uviedol, že sťažnostné body sú síce zamerané na spochybnenie dôkazov správcu\ndane o preprave tovaru, ale správca dane preveroval všetky predložené dôkazy k deklarovanému\noslobodeniu od dane a vypracoval podrobnú analýzu jednotlivých dodávok - prepráv vyplývajúcich zo\nspornej faktúry. Žalovaný zopakoval skutkové zistenia správcu dane, ktoré podľa neho preukázali, že\npochybnosti správcu dane o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených prepravných dokladov\nboli odôvodnené.\n15. Tvrdil, že sťažovateľ nepreukázal, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných obchodov tak, ako\nje to deklarované preverovanou faktúrou. Konštatoval neunesenie dôkazného bremena sťažovateľom a\nnepreukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle\nzákona o DPH.\nII. Výber z relevantných právnych predpisov\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené\ninak.\nPodľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nIII. Právne závery kasačného súdu\n16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných\nsťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v\nspojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho\nsúdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení,\nže kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2\npísm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\n\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť zamietol.\n17. Kasačný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nebolo nanovo posudzovať všetky otázky, ktoré sa v\nktoromkoľvek štádiu konania vyskytli alebo mohli vyskytnúť, ale pripadlo mu posúdiť sťažnostné body,\nktorými bol viazaný.\n18. Sťažovateľ tvrdil, že došlo k naplneniu dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f)\nSSP, keď sa správny súd nevysporiadal s jeho námietkami, a konkretizoval, že odôvodnenie finančných\norgánov, prečo nevykonali navrhnuté dôkazy (výsluchy šoférov a zástupcu odberateľa), si správny\nsúd osvojil nekriticky. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal konkrétne na body 36 a 38 napadnutého\nrozsudku. Osobitne poukazoval na sled udalostí v administratívnom konaní, keď výsluch svedka S.\nbol uskutočnený v čase, kedy správca dane ešte nemal k dispozícii vyjadrenia NDS. Naznačoval, že\nprípadné pochybnosti a nezrovnalosti by bolo možné odstrániť vyjadrením týchto svedkov. Odmietnutie\nvykonania dokazovania považoval za neodôvodnené, na čom nič nemenia ani závery správneho súdu.\nTakisto tvrdil, že nebolo podstatné, či záznamy mýtneho systému vyvrátili skutočnosti deklarované\nna prepravných dokladoch, ale to, ako sa preprava uskutočnila a či je možné prepravnú trasu\nzobjektivizovať.\n19. Kasačný súd dospel k záveru, že táto námietka nebola dôvodná. Sťažovateľovi sa môže zdať,\nže si správny súd osvojil odôvodnenie žalovaného nekriticky. Správny súd však nemusí nevyhnutne\nvymýšľať nové myšlienkové konštrukcie a úzkostlivo sa vyhýbať formuláciám správneho orgánu, pokiaľ\nsa s právnym posúdením správneho orgánu stotožňuje. To kasačný súd pripomína len na okraj.\n20. V súdenej veci je však podstatné to, že v správnej žalobe sťažovateľ proti nevykonaniu navrhnutých\ndôkazov vôbec nenamietal. V žalobe sťažovateľ v bodoch 1-3 (s. 1-7 žaloby) sumarizoval obe\nrozhodnutia finančných orgánov, a v rámci toho uviedol aj obsah svojho odvolania. V administratívnom\nodvolaní sťažovateľ takúto námietku vzniesol a dostal na ňu odpoveď od žalovaného. Avšak tvrdené\ndôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (žalobné body) sú uvedené v bode 5 žaloby (s.\n8-10 žaloby), kde sa námietka proti nevypočutiu svedkov nenachádza. Kasačný súd tak konštatuje, že\nsťažovateľ v kasačnej sťažnosti tvrdí, že dostal zo strany správneho súdu nedostatočnú odpoveď na\nnámietku, ktorú v žalobe nevzniesol. Kasačný súd pripomína, že správny súd bol viazaný žalobnými\nbodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP (a aj § 250j ods. 1, ods. 2, § 250ja ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku, za ktorého účinnosti bola správna žaloba podaná) a nie je namieste mu vyčítať,\nže sa nedostatočne či nesprávne vysporiadal s neexistujúcim žalobným bodom. Námietka proti kvalite\nodôvodnenia rozhodnutia je tak v tomto zmysle nedôvodná.\n21. Tvrdenia v bodoch 4 až 7 kasačnej sťažnosti, kde sa sťažovateľ snaží presvedčiť o tom, že\nneuskutočnené výsluchy svedkov mali potenciál zvrátiť závery správcu dane, sú z pohľadu kasačného\nsúdu neprípustnou novotou v kasačnej sťažnosti v zmysle § 441 SSP. Preto kasačný súd nevidí ani\ndôvod zaujímať meritórne stanovisko k samotnej otázke, či žalovaný týchto svedkov pri riadnom vedení\ndokazovania vypočuť mal. Nevypočutie svedkov nebolo predmetom správneho súdneho konania a na\ntom nič nemení ani fakt, že správny súd sa podujal širšie vysvetľovať tento problém (spolu s ďalšími)\naj bez priameho podkladu v správnej žalobe.\n22. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu,\nktorý podľa sťažovateľa mal aplikovať na vec ním citovanú judikatúru Súdneho dvora. Dovolával sa\nv podstate toho, že ak konal v dobrej viere a nebola mu preukázaná účasť na daňovom podvode,\nnemožno ho ako dodávateľa zaťažiť daňou, keď predložil doklady o vývoze tovaru do iného členského\nštátu od odberateľa. Aj pri tomto sťažnostnom bode však platí, že v správnej žalobe sa sťažovateľ\nnedomáhal svojej dobromyseľnosti ani absencie účasti na daňovom podvode a toho, aby mu bolo\noslobodenie od dane priznané napriek nepreukázaniu vývozu. V žalobe argumentoval, že došlo k\nporušeniu zásad voľného hodnotenia dôkazov a zákonnosti zo strany správcu dane. Tvrdil napríklad, že\nnezaregistrovanie jázd v mýtnom systéme mohlo byť dôsledkom vypnutia palubnej jednotky dopravcami.\nĎalej argumentoval, že doložil zákonom predpokladané doklady, ktoré dokazujú, že vzniklo právo na\noslobodenie od dane. Tvrdil, že objektívne splnil podmienky oslobodenia podľa zákona a nemohol\npredložiť ďalšie doklady. Nedomáhal sa toho, aby mu na základe výkladu príslušnej európskej smernice\no DPH bolo priznané oslobodenie napriek neuskutočnenému vývozu.\n23. Aj sťažovateľom citované rozsudky Súdneho dvora (C-409/04 Teleos, bod 42, C-108/17 Enteco Baltic\nUAB, bod 66) však podľa kasačného súdu zdôrazňujú, že základným predpokladom oslobodenia od\ndane je fyzický pohyb tovaru cez hranice, a iba za splnenia určitých predpokladov (čo treba považovať\nza výnimku z pravidla) je možné aj napriek absencii tohto fyzického premiestnenia tovaru do iného\nčlenského štátu priznať dodávateľovi oslobodenie. Týmito predpokladmi sú okrem predloženia dokladov\nod nadobúdateľa (odberateľa) aj dobromyseľnosť dodávateľa a fakt, že tento dodávateľ prijal všetky\n\nrozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú\nuskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (C-409/04 Teleos, bod 68). K splneniu týchto\npredpokladov žalobca dokazovanie nepožadoval v podanom odvolaní, a ani v správnej žalobe sa ich\nnedovolával.\n24. Kasačný súd opäť pripomína, že úlohou správneho súdu nie je samostatne urobiť komplexné nové\nposúdenie zisteného skutkového stavu, a tým nahrádzať činnosť orgánu verejnej správy. Správny súd\nmá v medziach žalobných bodov posúdiť, či sa žalovaný na ťarchu žalobcu nedopustil v konaní a\nvýslednom rozhodnutí určitej žalobcom konkrétne označenej nezákonnosti. Ak žalobca tvrdí, že orgán\nverejnej správy vec nesprávne právne posúdil, musí v správnej žalobe aj zrozumiteľne vysvetliť, v čom\ntáto nesprávnosť väzí. Preto argumentácia sťažovateľa, že napriek nesplneniu podmienky skutočného\nvývozu mal mať právo na oslobodenie od dane na základe dobrej viery a neúčasti na daňovom podvode,\nje taktiež neprípustnou novotou v zmysle § 441 SSP.\n25. Kasačný súd preto uzatvára, že sťažnostné body ho nepresvedčili o porušení sťažovateľovho práva\nna spravodlivý proces, ani o nesprávnom právnom posúdení veci (v medziach žalobných bodov) zo\nstrany správneho súdu. Preto neostávalo iné, ako kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP a contrario k § 167\nods. 1 a § 168 SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania,\npretože sťažovateľ nebol v kasačnom konaní úspešný a vo vzťahu k žalovanému nedošlo k naplneniu\npredpokladu obsiahnutého v § 168 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}