{"guid": "d66458cc-539a-45bc-8fae-232c015bb6e0:7af43ba6-123b-4958-abe8-592c6a9ed7c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200053.1", "spisova_znacka": "8Sžk/28/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/28/2021 z 28. 3. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2022, sp. zn. 8Sžk/28/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200053.1", "identifikacne_cislo": "6020200053", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2022-03-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252", "nazov": "§ 252 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-252", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-252"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "nazov": "§ 177 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-252", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7af43ba6-123b-4958-abe8-592c6a9ed7c6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200053.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200053.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6020200053.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžk/28/2021\n6020200053\n28. 03. 2022\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2022:6020200053.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nTrenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej a prof. JUDr. Juraja Vačoka, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Electra Works Limited, so sídlom Suite 6, Atlantic Suites, Europort Avenue, Gibraltár,\nzastúpeného: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02\nBratislava, IČO 36 856 584, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova\n949/9, 811 04 Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 24Sa/3/2020-30 ECLI:SK:KSBB:2021:6020200053.1 zo dňa 25. marca 2021, v konaní o správnej\nžalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nUznesenie\nKrajského\nsúdu\nv\nBanskej\nBystrici\nsp.\nzn.\n24Sa/3/2020-30\nECLI:SK:KSBB:2021:6020200053.1 zo dňa 25. marca 2021 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie\nkonanie.\nodôvodnenie:\nI. Postup orgánu verejnej správy pred začatím správneho súdneho konania\n1. Dňa 14.07.2017 vykonalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo“)\nu žalobcu dozor nad poskytovaním zakázanej ponuky podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 171/2005 Z.\nz. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z. z.“), pričom zistilo,\nže na adrese webového sídla (<https://www.bwin.com>) žalobca ponúka hazardné hry prevádzkované\nprostredníctvom internetu, na ktoré nebola udelená licencia podľa zákona č. 171/2005 Z. z. Finančné\nriaditeľstvo zaslalo žalobcovi výzvu na ukončenie poskytovania zakázanej ponuky v lehote 10 dní\na nakoľko v tejto lehote nebolo jej poskytovanie ukončené, zaradilo toto webové sídlo na zoznam\nzakázaných webových sídiel.\n2. Na základe žiadosti Finančného riaditeľstva zo dňa 10.08.2017 podanej podľa § 15b ods. 7\nveta prvá, ods. 8, 9 zákona č. 171/2005 Z. z. Krajský súd v Banskej Bystrici príkazom č. p.\n6Ntn/1/2017 zo dňa 11.08.2017 zamedzil prístup k webovému sídlu <https://www.bwin.com> v rozsahu\ndostupnosti internetových stránok prevádzkovaných pod doménou bwin.com z územia SR, vrátane\nvšetkých príslušných domén nižšej úrovne, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka\nvoči právnickým osobám a fyzickým osobám a poskytovateľom elektronických komunikačných sietí a\nelektronických služieb.\n3. Na základe ďalšej žiadosti Finančného riaditeľstva zo dňa 04.09.2017 podanej podľa toho istého\nustanovenia zákona č. 171/2005 Z. z. Krajský súd v Banskej Bystrici príkazom č. p. 6Ntn/6/2017 zo\ndňa 18.09.2017 zamedzil vykonanie platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu:\nIBAN:W ktorý používa žalobca ako osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri\nposkytovaní zakázanej ponuky voči právnickým osobám alebo fyzickým osobám poskytujúcim platobné\nslužby, a to dovtedy, kým nepominú dôvody na vydanie príkazu.\n\nII. Konanie pred správnym súdom\n4. Žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej aj len „správny súd“) voči Finančnému\nriaditeľstvu žalobu proti inému zásahu orgánu verejnej správy, pričom za nezákonné zásahy Finančného\nriaditeľstva do svojich práv a právom chránených záujmov považoval zaradenie webového sídla žalobcu\nna zoznam zakázaných webových sídiel a podanie žiadostí o vydanie súdnych príkazov (označených\nv bode 2 a 3 tohto uznesenia) na zamedzenie prístupu k webovým sídlam a zamedzenie vykonania\nplatobnej operácie alebo platobnej služby (ďalej aj „súdne príkazy“), pričom navrhol zakázať Finančnému\nriaditeľstvu pokračovať v napadnutých zásahoch a uložiť mu povinnosť obnoviť stav pred zásahmi tak,\nže Finančné riaditeľstvo bude povinné vyradiť webové sídlo www.bwin.com <http://www.bwin.com> zo\nzoznamu zakázaných webových sídiel, o vyradení upovedomiť súdy, ktorým podalo žiadosti o vydanie\nsúdnych príkazov a tiež ich požiadať bezodkladne o zrušenie príkazov č. p. 6Ntn/1/2017 zo dňa\n11.08.2017 a č. p. 6Ntn/6/2017 zo dňa 18.09.2017. Navrhol tiež rozhodnúť (určiť), že žalovaný (Finančné\nriaditeľstvo) vykonal neoprávnený zásah tým, že požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici o vydanie\nsúdnych príkazov.\n5. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že následky uvedených zásahov do jeho práv a právom\nchránených záujmov naďalej pretrvávajú. Poukázal na to, že je právnickou osobou založenou\npodľa práva štátu Gibraltár a je oprávnený na základe platných licencií prevádzkovať hazardné hry\nprostredníctvom internetu na území Európskej únie. Tvrdil, že boli porušené jeho práva garantované\nčlánkom 49 a článkom 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ohľadom slobody trhu EÚ, slobody\nusadzovania a slobody poskytovania služieb. Namietal tiež, že nemal možnosť sa proti postupu\nFinančného riaditeľstva účinne brániť, keďže mu nebola doručená zápisnica o vykonanom dozore zo\ndňa 14.07.2017, neboli mu doručené ani súdne príkazy a dozvedel sa o nich len po ich zverejnení na\ninternetových stránkach Finančného riaditeľstva.\n6. Správny súd uznesením č. k. 24Sa/15/2017-146 zo dňa 31.05.2018 postupom podľa § 98 ods. 1\npísm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) správnu žalobu odmietol\nako neprípustnú. Na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd“) ako súd kasačný uvedené uznesenie správneho súdu zrušil uznesením sp. zn.\n8Sžk/41/2018 zo dňa 29.01.2020 (ďalej aj „zrušujúce uznesenie“) a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n7. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení najprv konštatoval, že štátny dozor nad prevádzkovaním\nhazardných hier vykonávalo Finančné riaditeľstvo podľa zákona č. 171/2005 Z. z., ktorý platil do\n28.02.2019. Uvedený zákon bol s účinnosťou od 01.03.2019 zrušený a nahradený zákonom č. 30/2019\nZ. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 30/2019 Z.\nz.“), podľa ktorého prešiel výkon štátnej správy v oblasti hazardných hier z Finančného riaditeľstva a\nostatných orgánov finančnej správy na Úrad pre reguláciu hazardných hier (žalovaného), ktorý sa stal\naj procesným nástupcom Finančného riaditeľstva v konaní o prejednávanej veci.\n8. Najvyšší súd sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že aplikovaná právna úprava, podľa\nktorej Finančné riaditeľstvo postupovalo, má bližšie k právnej úprave trestného práva a poukázal na\nto, že Finančné riaditeľstvo ani žalovaný nie sú orgánmi činnými v trestnom konaní. Zdôraznil, že\notázka zaradenia webového sídla žalobcu do zoznamu zakázaných webových sídiel v oblasti regulácie\nhazardných hier je vecou pôsobnosti orgánov štátnej správy podľa zákona o hazardných hrách. Mal za\nto, že ustanovenia o dozore nad poskytovaním zakázaných ponúk upravené v § 15b zákona č. 171/2005\nZ. z. je potrebné vyhodnocovať v kontexte s predmetom a účelom zákona, ktorým je úprava pôsobnosti\norgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier. Poukázal na to, že túto štruktúru právnej úpravy\nhazardných hier následne prevzal aj nový zákon č. 30/2019 Z. z., ktorý za orgány štátnej správy v tejto\noblasti považuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky a žalovaného, ktorý má v zmysle § 77 zákona\nč. 30/2019 Z. z. vymedzenú kompetenciu nielen vykonávať kontrolu, ale aj dozor nad dodržiavaním\ntohto zákona vo väzbe na jeho predmet a účel vymedzený v § 1. Najvyšší súd dospel k záveru, že\nsprávny súd vec nesprávne právne posúdil, pretože neboli splnené podmienky pre odmietnutie žaloby\nako neprípustnej z dôvodov uvedených správnym súdom, ktorý bol povinný pristúpiť k meritórnemu\nprejednaniu veci v rozsahu žalobných bodov správnej žaloby.\n9. Po vrátení veci na ďalšie konanie správny súd na základe pokynu najvyššieho súdu doručil\nžalobcovi stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 07.12.2017 k otázke nástupníctva\nžalovaného po Finančnom riaditeľstve a vyzval žalobcu na vyjadrenie, ako navrhuje vo veci rozhodnúť,\na na zosúladenie petitu žaloby s okolnosťami predmetnej veci. Žalobca v písomnej reakcii zotrval\nna žalobe a uviedol, že nepožaduje, aby žalovaný vyradil webové sídlo www.bwin.com <http://\n\nwww.bwin.com> zo zoznamu zakázaných webových sídiel, keďže podľa jeho informácií tak už žalovaný\nurobil.\n10. Uznesením č. k. 24Sa/3/2020-30 zo dňa 25.03.2021 správny súd zamietol správnu žalobu a\nžalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že\nnakoľko žalobca už nepožaduje, aby žalovaný vyradil jeho webové sídlo zo zoznamu zakázaných\nwebových sídiel, pôvodnému petitu žaloby v tejto časti nebolo možné vyhovieť a iný petit žaloby\nzodpovedajúci aktuálnemu skutkovému stavu žalobca neuviedol. Správny súd poukázal na to, že z\npodania žalobcu vôbec nie je zrejmé, čo bolo dôvodom vyradenia jeho webového sídla zo zoznamu\nzakázaných webových sídiel (ani kedy sa tak stalo), teda či žalobca preukázal, že neposkytuje zakázanú\nponuku, alebo preukázal, že poskytovanie zakázanej ponuky ukončil (§ 85 ods. 6 zákona č. 30/2019\nZ. z.).\n11. Predmetom súdneho prieskumu teda podľa správneho súdu zostala žaloba len v rozsahu tvrdeného\nnezákonného zásahu v súvislosti s podaním žiadosti žalovaného o vydanie príkazu na zamedzenie\nprístupu k webovému sídlu a príkazu na zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo platobnej\nslužby, ku ktorým žalobca navrhol, aby správny súd uložil povinnosť žalovanému bezodkladne požiadať\nKrajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie súdnych príkazov.\n12. Podľa správneho súdu fakt, že sudca trestného kolégia krajského súdu príslušného podľa zákona č.\n166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov\n(zákon o ochrane pred odpočúvaním), na ktorého použitie odkazuje § 15b ods. 8 zákona č. 171/2005 Z.\nz., vydal predmetné súdne príkazy, osvedčuje skutočnosť, že došlo k potvrdeniu naplnenia zákonných\npodmienok pre vydanie týchto príkazov, teda podmienok, pre ktoré bol žalobca zaradený na zoznam\nzakázaných ponúk. Správny súd mal za to, že mu neprináleží revidovať alebo posudzovať zákonnosť\nsúdnych príkazov krajského súdu vydaných na trestnom úseku. Uviedol, že v hierarchii súdov nie je\nsprávny súd nadriadený súdom trestnému súdu, ktorý pred vydaním príkazov posúdil opodstatnenosť\nžiadostí Finančného riaditeľstva.\n13. Správny súd konštatoval, že iba v prípade, ak by pominuli dôvody na vydanie súdnych príkazov\npodľa § 15b ods. 7 zákona č. 171/2005 Z. z., môže žalovaný požiadať príslušný súd o ich zrušenie\nv zmysle § 15b ods. 14 tohto zákona, pričom ide o jediný zákonom stanovený dôvod a spôsob ich\nzrušenia. To sa však nemôže stať na základe rozhodnutia správneho súdu, ktorým by bola uložená\npovinnosť žalovanému požiadať Krajský súd v Banskej Bystrici o zrušenie jeho súdnych príkazov.\nSprávny súd vyslovil domnienku, že by nanajvýš mohol uložiť žalovanému posúdiť, či stále pretrvávajú\ndôvody pre vydanie príkazov alebo už pominuli. Tohto sa však žalobca v zmysle ním formulovaného\npetitu nedomáhal, a navyše, o tom, či skutočne pominuli dôvody pre vydanie príkazov, rozhoduje na\nžiadosť žalovaného ten súd, ktorý príkazy vydal, po posúdení okolností, z ktorých vychádzal pri vydávaní\npríkazov a ich porovnaním s novými pomermi odôvodňujúcimi ich zrušenie. Správny súd preto uzavrel,\nže nemôže rozhodnúť o nezákonnom zásahu do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, ak\nparalelne boli vydané iné rozhodnutia súdu, ktoré zákonnosť a správnosť postupu žalovaného (predtým\nFinančného riaditeľstva) potvrdili.\n\nIII. Kasačná sťažnosť žalobcu\n14. Proti uzneseniu správneho súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. i/, g/, f/ SSP, namietajúc nerešpektovanie záväzného právneho názoru\nvysloveného v zrušujúcom rozhodnutí o predchádzajúcej kasačnej sťažnosti, ďalej nesprávne právne\nposúdenie veci a porušenie práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom správneho\nsúdu. Napadnuté uznesenie navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.\n15. V sťažnostných bodoch sťažovateľ k argumentácii správneho súdu zdôraznil, že sa nedomáhal,\naby súdne príkazy zrušil priamo správny súd, ale navrhoval, aby správny súd preskúmal postup\nžalovaného, ktorý sťažovateľ považuje za protiprávny, a uložil žalovanému, aby v namietaných\nzásahoch nepokračoval, najmä aby požiadal o zrušenie súdnych príkazov; tiež sa domáhal výroku o\nneoprávnenosti žiadostí o ich vydanie.\n16. Sťažovateľ vyslovil presvedčenie, že správny súd má právomoc preskúmať správnosť a zákonnosť\npostupu žalovaného pri podaní žiadostí o vydanie súdnych príkazov a má aj právomoc uložiť\nžalovanému, aby požiadal súd o ich zrušenie. Tvrdil, že žalovaný ako orgán verejnej správy v\nnamietanom rozsahu zasiahol do práv a oprávnených záujmov sťažovateľa a preto je správny súd\n\npovolaným k súdnej kontrole takýchto zásahov, ako to podľa sťažovateľa vyplynulo aj z uznesenia\nNajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 8Sžk/41/2018, ktorého právnym názorom sa podľa jeho mienky správny\nsúd neriadil.\n17. Podľa sťažovateľa správnemu súdu pri tomto meritórnom prieskume nebráni ani skutočnosť, že\nnamietané zásahy viedli k vydaniu súdnych príkazov v režime podľa zákona o hazardných hrách.\nPoukázal na to, že krajský súd vydáva príkazy na základe žiadostí žalovaného, bez ich vecného\nprieskumu, pritom nevykonáva súdnu kontrolu verejnej moci, ku ktorej je naopak povolaný správny súd.\nSkutočnosť, že vo veci boli vydané súdne príkazy podľa sťažovateľa nijako neobmedzuje správny súd\nv tom, aby preskúmal zákonnosť a správnosť žiadostí žalovaného (namietaných zásahov), ktoré viedli\nk vydaniu príkazov. Takisto mu podľa jeho názoru nič nebráni v tom, aby žalovanému uložil v týchto\nzásahoch nepokračovať.\n18. Sťažovateľ namietal, že správny súd svoju právomoc preskúmať a zrušiť sťažovateľom označené\nzásahy už druhýkrát odmietol, čím sa podľa jeho názoru dopustil jednak nesprávneho právneho\nposúdenia a jednak tým nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu. Právny názor\nsprávneho súdu, že v rámci svojej právomoci by mohol iba vyzvať žalovaného na opätovné preskúmanie,\nči trvajú dôvody pre pokračovanie zásahov, označil sťažovateľ za nezmyselný a poukázal na to, že\nvyzvať žalovaného k tomu istému môže aj sám sťažovateľ a nepotrebuje na to súdny prieskum. Navyše\nmal sťažovateľ za to, že dôvody vykonania zásahov nikdy nevznikli.\n19. K záverom správneho súdu o neadekvátnej zmene žalobného petitu sťažovateľ uviedol, že na\npôvodnom žalobnom petite zotrváva s výnimkou návrhu, aby žalovaný odstránil jeho webové sídlo z\n„blacklistu“. Mal za to, že žalobný petit obsahuje adekvátne nároky na prieskum ostatných namietaných\nzásahov a tiež nárok na vydanie určovacieho výroku.\n20. Žalovaný sa k obsahu kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\nIV. Výber z relevantnej právnej úpravy\nPodľa § 2 písm. u/ zákona č. 171/2005 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie poskytovaním zakázanej\nponuky propagovanie hazardnej hry alebo prevádzkovanie hazardnej hry dostupnej na území Slovenskej\nrepubliky bez licencie podľa tohto zákona prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete.\nPodľa § 15b ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. dozorom nad poskytovaním zakázaných ponúk sa\nrozumie vyhľadávanie poskytovania zakázaných ponúk formou dozoru na diaľku a zostavenie zoznamu\nwebových sídiel, prostredníctvom ktorých právnické osoby alebo fyzické osoby poskytujú zakázané\nponuky (ďalej len „zoznam zakázaných webových sídiel“), na základe vykonaného dozoru na diaľku.\nPodľa ods. 2 zoznam zakázaných webových sídiel zostavuje a zverejňuje Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky vždy v prvý pracovný deň v týždni na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky zodpovedá za správnosť údajov podľa odseku 3.\nPodľa ods. 5 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky nezaradí do zoznamu zakázaných webových\nsídiel alebo vyradí z tohto zoznamu dozorovaný subjekt, ktorý preukáže, že neposkytuje zakázanú\nponuku, alebo ak bolo poskytovanie zakázanej ponuky ukončené.\nPodľa ods. 7 právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje elektronické komunikačné siete a\nelektronické komunikačné služby, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky zamedziť prístup k webovému sídlu, prostredníctvom\nktorého sa poskytuje zakázaná ponuka. Právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje platobné\nslužby, je povinná na základe príkazu súdu vydaného na základe žiadosti Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky zamedziť vykonaniu platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu,\nktorý používa osoba poskytujúca zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu pri poskytovaní zakázanej\nponuky.\nPodľa ods. 8 na vydanie príkazu podľa odseku 7 je príslušný sudca súdu príslušného podľa osobitného\npredpisu. Proti príkazu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok.\nPodľa ods. 14 ak pominú dôvody na vydanie príkazu súdu podľa odseku 7, Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky požiada príslušný súd o jeho zrušenie.\nV. Právne závery kasačného súdu\n\n21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal\nnapadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1\npísm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou\nosobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je\nkasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 455 S.s.p. nenariadil pojednávanie\na po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n22. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu vyhodnotiť\nopodstatnenosť záverov správneho súdu, že mu neprináleží zaväzovať žalovaného žiadať o zrušenie\nsúdnych príkazov a že ich zrušenie môže nariadiť len ten súd, ktorý ich vydal, a to výlučne pre pominutie\ndôvodov, ktoré viedli k ich vydaniu. Sťažovateľ tvrdí, že správnemu súdu patrí právomoc preskúmať\nzákonnosť postupu žalovaného (predtým Finančného riaditeľstva) pri podaní žiadosti o vydanie súdnych\npríkazov a uložiť mu, aby požiadal o ich zrušenie. Namieta, že hoci správny súd žalobu formálne\nzamietol, meritórne sa jej nevenoval, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a nerešpektoval\nzáväzný právny názor kasačného súdu uvedený v zrušujúcom uznesení.\n23. Ešte pred vyhodnotením sťažnostných bodov kasačný súd poznamenáva, že po prijatí zákona č.\n30/2019 Z. z. správny súd v súlade s právnou úpravou pokračoval v konaní so žalovaným, na ktorého\nprešli s účinnosťou od 01.03.2019 právomoci Finančného riaditeľstva v oblasti štátneho dozoru nad\nposkytovaním zakázaných ponúk. Tu je treba pripomenúť, že správny súd sa vecou zaoberal už po\ndruhý krát, po predchádzajúcom zrušení jeho uznesenia o odmietnutí správnej žaloby Najvyšším súdom,\nktorý v zrušujúcom uznesení konštatoval, že Finančné riaditeľstvo pri vykonaní namietaných zásahov\nvykonávalo pôsobnosť orgánu verejnej správy v oblasti regulácie hazardných hier, nie orgánu činného\nv trestnom konaní. Dospel k záveru, že správny súd má pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci v\nmedziach žalobných bodov. Správny súd sa vecou znovu zaoberal a správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietol, avšak ani v tomto štádiu nepristúpil k posúdeniu kľúčovej otázky, či bola ponuka sťažovateľa\nzakázaná, teda či bol sťažovateľ oprávnený prevádzkovať hazardnú hru prostredníctvom internetovej\nsiete bez príslušnej licencie udelenej podľa zákona o hazardných hrách.\n24. Správny súd dôvodne poukázal na to, že sťažovateľ ustúpil zo žalobného návrhu (čiže ho vzal\nspäť) v časti o uloženie povinnosti vyradiť jeho webové sídlo zo zoznamu zakázaných sídel vedeného\nžalovaným (predtým Finančným riaditeľstvom) bez toho, aby vysvetlil dôvod zmeny tohto svojho\nprocesného postoja. Sťažovateľ len uviedol, že podľa jeho informácií k vyradeniu jeho webového sídla\nzo zoznamu pristúpil sám žalovaný. Kasačný súd však upozorňuje, že ak žalovaný vyradil sťažovateľovo\nwebové sídlo zo zoznamu z vlastnej iniciatívy, mohol tak pri dodržaní zákona urobiť len z dôvodu\n(dodatočného) preukázania, že sťažovateľ neposkytuje zakázanú ponuku, alebo že poskytovanie\nzakázanej ponuky bolo ukončené. To by ale logicky znamenalo, že ak sťažovateľ neposkytuje zakázanú\nponuku, niet právneho dôvodu, aby naďalej existovali súdne príkazy na zamedzenie prístupu k jeho\nwebovému sídlu a k vykonaniu platobných operácií. Toto nechal správny súd bez povšimnutia.\n25. Pokiaľ ide o žalobný návrh sťažovateľa na uloženie povinnosti žalovanému požiadať krajský súd\no zrušenie súdnych príkazov, tu kasačný súd v podstate súhlasí so správnym súdom v tom, že sudca\ntrestného kolégia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý predmetné súdne príkazy vydal, tak urobil\nna základe preskúmania žiadostí Finančného riaditeľstva a stotožnení sa s potrebou ich nariadenia,\nčím ich uznal v tom čase za opodstatnené. Nemožno prehliadnuť, že žiadosti o vydanie súdnych\npríkazov ako i vydané rozhodnutia krajského súdu obsahujú odôvodnenie potreby zamedzenia prístupu\nk webovému sídlu resp. zamedzenia vykonávania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v\nprospech účtu osoby poskytujúcej zakázanú ponuku, tak ako to vyžaduje právna úprava zákona o\nhazardných hrách (zákon č. 171/2005 Z. z. i neskorší zákon č. 30/2019 Z. z.). Ustanovenia oboch časovo\nnadväzujúcich zákonov o hazardných hrách pritom nepripúšťajú opravný prostriedok proti súdnym\npríkazom a umožňujú rozhodnúť o ich zrušení len súdu, ktorý ich vydal, ak pominú dôvody na ich vydanie,\na to na základe žiadosti žalovaného.\n26. Pri hodnotení opodstatnenosti sťažovateľom uplatnenej súdnej ochrany je potrebné si uvedomiť, že\ncitované ustanovenia zákona č. 171/2005 Z. z., ktoré sú obsahovo prakticky identické s relevantnými\nustanoveniami neskoršieho zákona č. 30/2019 Z. z., neumožňujú poskytovateľovi zakázanej ponuky\nobrátiť sa na súd, ktorý súdne príkazy vydal, so žiadosťou o preskúmanie zákonnosti ich vydania, príp.\ndôvodnosti ich pokračovania. Z tohto hľadiska má prístup k súdu oprávnenému rozhodovať o vydaní\nalebo zrušení súdnych príkazov len orgán dozoru nad zakázanými ponukami. Niet pritom pochýb o tom,\nže zamedzenie prístupu k webovému sídlu, prostredníctvom ktorého sa poskytuje zakázaná ponuka, ako\naj zamedzenie vykonania platobnej operácie alebo inej platobnej služby v prospech účtu používaného\nosobou poskytujúcou zakázanú ponuku na účely prijímania vkladu, o ktoré v prejednávanej veci ide, sú\nzávažnými zásahmi do práv a právom chránených záujmov subjektu, ktorého sa týkajú, v danom prípade\n\nsťažovateľa. Tieto zásahy sú podľa zákona prípustné len vtedy, ak boli uskutočnené voči poskytovateľovi\nzakázanej ponuky, teda ponuky, ktorá propaguje nelicencovanú internetovú hazardnú hru alebo jej\nprevádzkovanie. Je zrejmé, že ak by ponuka poskytovateľa nebola zakázaná, išlo by o zásah nezákonný.\n27. Sťažovateľ v žalobných bodoch (25 - 47) správnej žaloby rozsiahlo argumentuje, prečo sú podmienky\nudeľovania licencií na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu stanovené v zákone č.\n171/2005 Z. z. v rozpore s článkom 49 a článkom 56 ZFEÚ, ako aj s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora\nEÚ, keď tvrdí, že obmedzujú slobodu usadzovania a poskytovania služieb v rámci Európskej únie. Jeho\nargumentácia poukazuje na to, že ako právnická osoba založená, licencovaná a regulovaná podľa práva\nštátu Gibraltár, disponuje oprávnením na prevádzkovanie stávkových a hazardných hier prostredníctvom\ninternetu, a to na základe licencií č. 050 a č. 051 udelených Komisárom pre hazardné hry v Gibraltári.\nTvrdí, že na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom internetu na území Slovenskej republiky\nnepotrebuje licenciu podľa zákona č. 171/2005 Z. z. resp. zákona č. 30/2019 Z. z., a teda jeho ponuka\nnie je zakázaná. V žalobnom návrhu (petite) správnej žaloby navrhol správnemu súdu rozhodnúť, že\nžalovaný vykonal neoprávnený zásah do právneho postavenia sťažovateľa tým, že požiadal Krajský súd\nv Banskej Bystrici o vydanie súdnych príkazov.\n28. Správny súd sa uvedeným žalobným bodom a ani spomenutému návrhu na určenie nezákonnosti\nžiadostí o vydanie súdnych príkazov vôbec nevenoval a svoje rozhodnutie o zamietnutí správnej\nžaloby v podstate postavil na procesných aspektoch uplatneného nároku a na nedostatku právomoci\nsprávneho súdu posudzovať zákonnosť súdnych príkazov. Sťažovateľ dôvodne namieta, že správny\nsúd nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu uvedený v zrušujúcom uznesení, ktorým\nuložil správnemu súdu preskúmať zákonnosť namietaných zásahov v medziach žalobných bodov a že\ntýmto svojím postupom zároveň znemožnil sťažovateľovi domôcť sa preskúmania zákonnosti postupu\nžalovaného v miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Kasačný súd zdôrazňuje, že o zaradení\nnového webového sídla prevádzkovateľa hazardných hier do zoznamu zakázaných webových sídel\nnevydáva orgán dozoru nad zakázanými ponukami formálne rozhodnutie, ktoré by bolo dotknutému\nprevádzkovateľovi oznámené a ktoré by mohol podrobiť súdnemu preskúmaniu na základe žaloby\nproti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 a nasl. SSP). Preto možno zaradenie\nwebového sídla prevádzkovateľa do zoznamu zakázaných webových sídel, ako aj ďalšie úkony orgánov\nštátneho dozoru na to nadväzujúce, preskúmať len na základe žaloby proti nezákonnému zásahu orgánu\nverejnej správy (§ 252 a nasl. SSP), ako to urobil v prejednávanom prípade sťažovateľ.\n29. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že v záujme zabezpečenia uplatnenej ochrany\npráv a právom chránených záujmov sťažovateľa je potrebné uznesenie správneho súdu podľa §\n462 ods. 1 SSP zrušiť ako nezákonné a vec mu znovu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom správny\nsúd predovšetkým posúdi, aké právne dôvody opodstatňujú pretrvávanie súdnych príkazov, ak už\nsťažovateľovo webové sídlo nie je zaradené do zoznamu zakázaných webových sídel, teda ak už zjavne\nneposkytuje zakázanú ponuku. Pokiaľ súdne príkazy naďalej platia, potom bude úlohou správneho súdu,\nhoci nie je nadriadeným súdom krajskému súdu, ktorý vydal súdne príkazy, posúdiť opodstatnenosť\ntrvania týchto príkazov a rozhodnúť o žalobnom návrhu na uloženie povinnosti žalovanému požiadať\npríslušný súd o ich zrušenie, pretože inak by sťažovateľovi opätovne odoprel prístup k súdnej ochrane.\nNa základe žalobných bodov a v zmysle žalobného petitu správny súd preskúma aj zákonnosť postupu\nžalovaného (Finančného riaditeľstva) v súvislosti s vyhodnotením otázky, či bola ponuka sťažovateľa od\npočiatku zakázaná a či boli žiadosti o vydanie súdnych príkazov neoprávneným (nezákonným) zásahom\ndo sťažovateľových práv a právom chránených záujmov.\n30. Správny súd v ďalšom konaní rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods.\n3 S.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sa/3/2020", "guid": "fa03b7c9-5626-4e31-8015-b802c737b236:a6cee65c-5c52-429e-9613-075a4cd039e5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}