{"guid": "10481c09-afd6-4abe-8717-b5fb5bcc7e0a:e3d379ea-bbda-460f-b694-e68d405dc964", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200705.1", "spisova_znacka": "4Sžk/21/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/21/2020 z 31. 1. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2022, sp. zn. 4Sžk/21/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200705.1", "identifikacne_cislo": "6019200705", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/200", "nazov": "zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-34.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-34.odsek-3", "nazov": "§ 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/200/#paragraf-34.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/200-1998/paragraf-34"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/200#paragraf-33", "/SK/ZZ/1998/200#paragraf-34"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e3d379ea-bbda-460f-b694-e68d405dc964", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200705.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200705.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200705.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžk/21/2020\n6019200705\n31. 01. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:6019200705.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: M.. F. C., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, bytom: C. S. XXX/XX, XXX XX H., zastúpený\nadvokátom JUDr. Natália Kubáňová, so sídlom: Zsigmonda Móricza 5707/8, 929 01 Dunajská Streda,\npracovisko: Alžbetínske námestie 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému (sťažovateľovi):\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 383287/2017 zo dňa 19.04.2017\na rozhodnutia prezidenta finančnej správy č. 391433/2017 zo dňa 20.04.2017, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/278/2019-51 zo\ndňa 12. marca 2020, v znení opravného uznesenia 24S/278/2019-49 zo dňa 14. apríla 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Prezident finančnej správy (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 133944/2017\nzo dňa 13.2.2017 odvolal žalobcu podľa § 33 ods. 3 a 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe\ncolníkov (ďalej aj len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) dňom 13.02.2017 z funkcie riaditeľa odboru (4104),\nodboru riadenia rizík a operačných činností sekcia boja proti podvodom a analýzy rizika Finančného\nriaditeľa SR s miestom výkonu štátnej služby Bratislava.\n2. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 383287/2017 zo dňa 19.4.2017. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového orgánu a odvolanie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n- prezident finančnej správy pri odvolaní konal ako príslušný nadriadený v súlade so zverenými\nprávomocami upravenými v článku 2 písm. g) Rozkazu ministra č. 1/2011 a postupoval v súlade s ust. §\n33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., ktoré oprávňuje rozhodnúť o odvolaní colníka z funkcie nadriadeného\naj bez uvedenia dôvodu\n- k namietanej vedomosti prezidenta finančnej správy o tom, že funkčné miesto žalobcu bude od dňa\n15.02.2017 zrušené uviedol, že táto námietka je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu bezpredmetná.\nPersonálny rozkaz zo dňa 15. februára 2017 nemal vplyv na postup prezidenta finančnej správy pri\nodvolaní žalobcu 13.2.2017\n- s námietkou žalobcu o tom, že napadnuté rozhodnutie je výsledkom konania v rozpore s dobrými\nmravmi a zneužitím práva nadriadeného sa žalovaný nestotožnil a odmietol hypotetické úvahy o tom,\nčo mal a mohol urobiť prezident finančnej správy\n\n- ohľadom namietaného porušenia dobrých mravov uviedol, že takéto pochybenie pri preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia nenašiel\n- záverom zhodnotil, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo zákonné, a preto odvolaniu nevyhovel\n3. Generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík (ďalej aj ako „prvostupňový správny\norgán“) rozhodnutím č. 134466/2017 zo dňa 13.2.2017 previedol žalobcu podľa § 34 ods. 3 zákona č.\n200/1998 Z. z. dňom 14.02.2017 na sekciu colnú Finančného riaditeľstva SR s tým, že vymenovanie do\nfunkcie dňom 14.02.2017 vykoná generálny riaditeľ sekcie colnej Finančného riaditeľstva SR.\n4. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 391433/2017 zo dňa 20.4.2017. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil prvostupňové\nrozhodnutie v časti výroku nasledovne: „prevádzam podľa § 34 ods. 1, písm. f) a ods. 3 zákona č.\n200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a zmeny a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“)“. Vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil. Svoje\nrozhodnutie odôvodnil nasledovne:\n- prvostupňové rozhodnutie bolo potrebné zmeniť pre nesprávne právne posúdenie veci, keďže žalobca\nbol odvolaný z funkcie nadriadeného, mal prvostupňový orgán rozhodnúť o prevedení, resp. preložení\nžalobcu podľa § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z. z.. Pre uvedené sa mu javila ako nedostačujúca\naplikácia § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z.\n- nestotožnil sa s názorom žalobcu ohľadom aplikácie § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., pretože z\npodkladov vyplývalo, že žalobca dňa 13.2.2017 vyslovil písomný súhlas s vymenovaním do inej funkcie\n- problematika systemizácie nesúvisí s predmetom odvolacieho konania a personálny rozkaz zo dňa\n15.2.2017, ktorým došlo v súlade s § 5 zákona č. 200/1998 Z. z. k zrušeniu funkcie žalobcu, bol\nvydaný Prezidentom finančnej správy SR. V čase zrušenia tohto miesta žalobca funkciu nadriadeného\nnevykonával, pretože bol z nej už dňom 13.2.2017 odvolaný\n- nestotožnil sa s námietkou žalobcu ohľadom konania v rozpore s dobrými mravmi a zneužitia práva\nnadriadeného. Prvostupňový orgán bol povinný riešiť služobný pomer žalobcu bezprostredne potom, ako\nbol odvolaný z funkcie nadriadeného a ktorú už naďalej nemohol vykonávať. Neboli splnené podmienky\nna prevedenie podľa § 34 ods. 1, písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z., preto sa odvolateľ takéhoto\nprevedenia nemohol dovolávať\n- záverom zhodnotil, že nevzhliadol pochybenia, na ktoré poukazoval žalobca.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Žalobca podal proti preskúmavaným rozhodnutiam žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal\nich zrušenia, ako aj zrušenia prvostupňových rozhodnutí, ktoré im predchádzali.\n6. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 24S/88/2017-77 zo dňa 22.03.2018 správnu žalobu,\nako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.\n7. V dôsledku podania kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR, ako kasačný súd, rozsudkom sp. zn.\n4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019 zamietajúci rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, pretože nedostatočne vychádzal zo zisteného skutkového stavu a nestotožnil sa so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi obsiahnutými v zrušenom rozsudku krajského súdu.\n8. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zhrnul podstatné skutkové okolnosti prípadu vyplývajúce\nz administratívneho spisu žalovaného. Prezident finančnej správy rozhodnutím č. 36/2017/1010000\nrozhodol o vytvorení štátnozamestnaneckých miest na Finančnom riaditeľstve SR a s účinnosťou\nod 15.02.2017 schválil vytvorenie štátnozamestnaneckých miest na Finančnom riaditeľstve SR.\nPersonálnym rozkazom č. 12/2017-1010702 zo dňa 15.02.2017 došlo k zrušeniu funkcie riaditeľa\nodboru. Personálny rozkaz prezidenta finančnej správy zo dňa 15.02.2017 sa týkal zrušenia funkčného\nmiesta žalobcu. Generálny riaditeľ sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík, ako určený nadriadený\nbol povinný zabezpečiť realizáciu a dodržovanie tohto personálneho rozkazu.\n9. Žalobca bol rozhodnutím o prevedení č. 134466/2017 zo dňa 13.02.2017 vydaným generálnym\nriaditeľom sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík prevedený dňom 14.02.2017 na sekciu\ncolnú, Finančného riaditeľstva SR. Rozhodnutím prezidenta finančnej správy č. 133944/2017 zo dňa\n13.02.2017 bol žalobca odvolaný z funkcie nadriadeného. Toto rozhodnutie prezidenta finančnej správy o\nodvolaní žalobcu z funkcie nadriadeného, predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia o prevedení\nžalobcu na sekciu colnú Finančného riaditeľstva SR.\n10. Kasačný súd svoj rozsudok právne zdôvodnil nasledovne:\n- žalovaný musel vedieť, že od 15.02.2017 bude zrušené funkčné miesto žalobcu nakoľko zmenu\nsystemizácie sám navrhol. Organizačnú zmenu má navrhnúť práve prezident finančnej správy a až\n\nnásledne sa organizačná zmena schvaľuje ministerstvom. Žalovaný (prezident finančnej správy) podal\nnávrh na organizačnú zmenu v konkrétnej veci, pričom pred jej podaním vedel čo plánuje - teda zrušenie\nfunkčného miesta žalobcu. Uvedené vyplýva z § 5 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. Žalovaný odvolal z\nfunkcie žalobcu dňa 13.02.2017 a k zrušeniu funkčného miesta došlo len o dva dni neskôr 15.02.2017.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec neodôvodnil nutnosť odvolania žalobcu jeden deň pred tým,\nako došlo k organizačnej zmene.\n- žalovaný síce postupoval v rámci jemu zákonom zverených kompetencií v personálnej oblasti odvolanie z funkcie bez uvedenia dôvodu v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., ale na\nodvolanie žalobcu z funkcie mal žalovaný dôvod, pretože od 15.02.2017 bolo toto funkčné miesto v\nrámci systemizácie zrušené. Kasačný súd vyslovil názor, že uvedené ustanovenie zákona nie je možné\nvyužívať ľubovoľne, ale len vtedy, ak nie sú iné objektívne dôvody. Týmto iným objektívnym dôvodom\nje organizačná zmena spočívajúca v zrušení doterajšej funkcie colníka. Ak by bol žalobca odvolaný\na prevedený na inú funkciu v súlade s § 34 ods. 1 písm. a/ zákona č. 200/1998 Z. z., tak by patril\nsťažovateľovi doterajší služobný plat po dobu šiestich mesiacov od prevedenia na inú funkciu.\n- stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný v odôvodnení nesprávne aplikoval zásadu „voľná úvaha“.\nSprávny orgán musí vedieť, že aj rozhodovanie v rámci voľnej úvahy má svoje medze a voľnú úvahu\nmusí riadne odôvodniť. Postup žalovaného v súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie bol v rozpore s\n§ 5a ods. 2 zákona č. 200/1998 Z. z., pretože aj napriek okolnostiam, o ktorých ako nadriadený vedel,\núčelovo uplatnil inštitúty zákona, ktoré podstatne zhoršili situáciu sťažovateľa.\n- vyvrátil tvrdenie žalovaného, že colnícke miesta sú vytvárané do zásoby a je na rozhodnutí prezidenta\nfinančnej správy, ktoré miesta zruší a ktoré miesta ponechá.\n- stotožnil sa s názorom žalobcu, že žalovaný mal aplikovať ustanovenie § 34 ods. 1 písm. a) zákona č.\n200/1998 Z. z., pretože v dôsledku organizačných zmien došlo k zrušeniu jeho doterajšej funkcie.\n- funkčné miesto riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností bolo systemizáciou v štátnej službe\nurčené ako colnícke. Od 15.02.2017 bolo miesto riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností\nobsadené civilným zamestnancom. V dôsledku uvedeného od 15.02.2017 došlo k zmene systemizácie,\nteda k zrušeniu doterajšej funkcie colníka, nakoľko uvedené miesto by inak nemohlo byť obsadené\ncivilným zamestnancom.\n- ohľadom namietaného dôvodu prevedenia žalobcu podľa § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z.\nz. - teda so súhlasom prevádzaného colníka poukázal na znenie § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z.\nz., z ktorého vyplýva, že súhlas s prevedením musí byť daný písomne. To znamená, že nemôže byť\nzamieňaný s podpisom ktorým sa osvedčuje prevzatie rozhodnutia a vymenovanie do funkcie.\n11. Krajský súd súc pri opätovnom rozhodovaní vo veci viazaný názorom vysloveným kasačným súdom\nv rozsudku sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019 rozhodol rozsudkom č. k. 24S/278/2019-51 zo dňa\n12.03.2020 tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn. 383287/2017 zo\ndňa 19. apríla 2017 a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sp. zn. 391433/2017\nzo dňa 20. apríla 2017 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie zdôvodnil\npoukazom na záväzný právny názor vyslovený v odôvodnení rozsudku kasačného súdu a dodal, že\nrozhodnutie žalovaného sp. zn. 391433/2017 zo dňa 20. apríla 2017 bolo potrebné zrušiť jednak z\ndôvodu, že nadväzovalo na rozhodnutie o odvolaní z funkcie trpiaceho nezákonnosťou a tiež z dôvodu,\nže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež podľa § 191 ods. 1, písm. f) SSP, pretože\nskutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ svojho rozhodnutia a to, že žalobca písomne\nsúhlasil s preložením, bol v rozpore s administratívnym spisom. Podpis žalobcu osvedčujúci prevzatie\nrozhodnutia o vymenovaní do funkcie nemôže byť zamieňaný s písomným súhlasom s preložením na\ninú funkciu, ktorý je vyžadovaný (vo veci potom nesprávne aplikovaným) § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998\nZ. z.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440\nods. 1 písm. f), g) a h) SSP.\n13. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne:\n- sťažovateľ pri odvolaní žalobcu z funkcie bez uvedenia dôvodu využil svoje oprávnenie vyplývajúce z\n§ 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.. Skutočnosť, že od 15.02.2017 malo byť funkčné miesto žalobcu\nzrušené nie je dôvodom, pre ktorý by sťažovateľ nemohol aplikovať ustanovenie § 33 ods. 4 zákona\n\nč. 200/1998 Z. z., teda odvolať žalobcu z funkcie bez uvedenia dôvodu. Žalobca tiež nemohol byť\nprevedený na inú funkciu podľa ustanovenia § 34 ods. 1 písm. a) zákona č. 200/1998 Z. z., pretože k\nzrušeniu funkčného miesta žalobcu (teda naplneniu situácie predpokladanej týmto ustanovením) došlo\naž o dva dni neskôr než bol odvolaný z funkcie bez uvedenia dôvodu.\n- zrušenie funkčného miesta žalobcu nebolo podmienené zmenou systemizácie v zmysle § 5 ods.\n3 zákona č. 200/1998 Z. z.. Uvedená organizačná zmena sa uskutočnila v medziach schválenej\nsystemizácie miest colníkov na rok 2017. Sťažovateľ nesúhlasí so spôsobom, akým sa správny\nsúd vysporiadal s otázkou previazania vládou SR schválenej systemizácie a zrušenia funkčného\nmiesta žalobcu. Takéto prepojenie vytvorené správnym súdom nemá oporu v skutkových zisteniach a\nnezodpovedá reálnemu stavu.\n- v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľa neexistovali iné objektívne dôvody dané\nzákonom, pre ktoré by nebolo možné aplikovať § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.. Pre uvedené nie\nje možné posudzovať postup odvolania žalobcu z funkcie ako účelové uplatnenie inštitútu zákona, ktorý\npodstatne zhoršil jeho situáciu.\n- správny súd nesprávne právne posúdil aplikáciu § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., keď vyslovil,\nže sťažovateľ nesprávne aplikoval toto ustanovenie. Podľa sťažovateľa došlo ku kumulácii dôvodov\nprevedenia žalobcu - v zmysle § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z. z. (odvolanie žalobcu z funkcie)\na § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. (s písomným súhlasom žalobcu)\n- krajský súd porušil sťažovateľovo právo na spravodlivý proces tým, že nenariadil ústne pojednávanie\nnapriek výslovnej žiadosti sťažovateľa. Sťažovateľ tak nedostal príležitosť predložiť všetky dôkazy, ktoré\nmohli mať vplyv na rozhodnutie súdu. Dôkazy, ktoré sťažovateľ nemal možnosť predložiť preukazujú,\nže zmena systematizácie miest colníkov z dôvodu zrušenia funkčného miesta riaditeľa odboru riadenia\nrizík a operačných činností k 15.02.2017 u sťažovateľa nenastala a sťažovateľ zmenu systematizácie v\ntejto súvislosti nenavrhoval a ani navrhovať nemohol.\n- k porušeniu práva na spravodlivý proces sťažovateľa došlo aj v dôsledku nedostatočného odôvodnenia\nrozsudku správneho súdu. Správny súd v napadnutom rozsudku právne udržateľným spôsobom\nnevysvetlil dôvody, pre ktoré sťažovateľ nemohol v danom prípade postupovať podľa § 33 ods. 4 zákona\nč. 200/1998 Z. z. - teda odvolať žalobcu z funkcie bez uvedenia dôvodu. Rozsudok krajského súdu tiež\nobsahuje nesprávne poučenie o momente nadobudnutia právoplatnosti.\n- Správny súd sa bez náležitého právneho zdôvodnenia odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v\notázke zákonnosti odvolania z funkcie bez uvedenia dôvodu podľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z.\n14. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej\nBystrici a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.\n15. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje so závermi správneho\nsúdu uvedenými v napadnutom rozsudku a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP. Žalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zopakoval svoje\nargumenty uplatnené počas konania a navyše uviedol:\n- ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. nie je možné aplikovať izolovane od ostatných\nustanovení uvedeného zákona. Takouto aplikáciou sa žalovaný dostal do situácie, kedy je uplatnenie\njeho personálnej právomoci založené sa svojvôli.\n- tvrdenie sťažovateľa, že žalobca udelil písomný súhlas s prevedením na inú funkciu v zmysle § 34 ods.\n3 zákona č. 200/1998 Z. z. sa nezakladá na pravde. Takýto súhlas ani nie je súčasťou administratívneho\nspisu.\n- k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo, keďže spisový materiál, ktorým disponuje súd\ndostatočne ustálil skutkový a právny stav. Prílohy, ktoré sú súčasťou kasačnej sťažnosti nemajú ako\novplyvniť skutkový a právny stav.\n16. Sťažovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu ku kasačnej sťažnosti zopakoval svoje argumenty už\nuplatnené v konaní a zotrval na svojom návrhu, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na nové konanie podľa § 462 SSP.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)\npreskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho\npôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo\n757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o\nsúdoch“).\n\n18. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. januára\n2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n19. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou\nosobou.\n20. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej\nsťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto\nzávery odôvodňuje v nasledovnom texte.\nV.\nVybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\nPodľa § 33 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov (ďalej aj len „zákon č. 200/1998\nZ. z.), colník, ktorý bol vymenovaný do funkcie podľa odseku 3, môže byť z tejto funkcie odvolaný aj\nbez uvedenia dôvodu.\nPodľa § 34 ods. 1 písm. f) zákona č. 200/1998 Z. z., colník v služobnom pomere sa prevedie na inú\nfunkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na tú istú alebo na inú\nfunkciu do iného miesta výkonu štátnej služby alebo na iný orgán štátnej správy v oblasti colníctva (ďalej\nlen „preloženie“), ak nemôže naďalej vykonávať doterajšiu funkciu, pretože bol odvolaný z funkcie, do\nktorej bol vymenovaný\nPodľa § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., colník v štátnej službe môže byť prevedený na inú funkciu\nv tom istom mieste výkonu štátnej služby alebo preložený aj na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným\nsúhlasom.\nVI.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n21. Krajský súd bol pri opätovnom rozhodovaní o správnej žalobe viazaný právnym názorom vysloveným\nkasačným súdom v rozsudku sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019 v zmysle § 469 SSP. Krajský súd\nteda postupoval správne, keď sa riadil právnym posúdením kasačného súdu, ktoré priamo z uvedeného\nrozsudku citoval v odôvodnení.\n22. Kasačný súd sa v odôvodnení rozsudku sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019 detailne vysporiadal\ns podstatnými právnymi otázkami a skutkovým stavom prípadu. Za nosnú právnu otázku prejednávanej\nveci považoval zákonnosť postupu pri odvolávaní žalobcu z funkcie pri aplikácii ustanovenia § 33 ods. 4\nzákona č. 200/1998 Z. z. K uvedenej otázke jednoznačne vyslovil, že sťažovateľ v súvislosti s odvolaním\nz funkcie žalobcu postupoval nesprávne. Postup sťažovateľa v súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie\nriaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností bol v rozpore s § 5a ods. 2 zákona č. 200/1998\nZ. z., pretože aj napriek okolnostiam, o ktorých ako nadriadený vedel, účelovo uplatnil inštitúty zákona,\nktoré podstatne zhoršili situáciu žalobcu.\n23. Za podstatnú právnu otázku konania považoval aj to, či boli naplnené predpoklady na prevedenie\nžalobcu v zmysle § 34 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. - teda či bol daný písomný súhlas žalobcu na\njeho prevedenie. K tejto otázke uviedol, že súhlas s prevedením musí byť daný písomne. To znamená,\nže nemôže byť zamieňaný s podpisom ktorým sa osvedčuje prevzatie rozhodnutia a vymenovanie do\nfunkcie.\n24. Nosné sťažnostné body sa týkajú právneho posúdenia rovnakých právnych a skutkových otázok, na\nktoré už kasačný súd vyslovil svoj záväzný právny názor v bodoch 5.1. až 5.11. rozsudku Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019. Vzhľadom na uvedené kasačný súd považuje\nsťažnostné body týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia za nedôvodné.\n25. K sťažnostnému bodu týkajúcemu sa porušenia práva na spravodlivý proces sťažovateľa správnym\nsúdom tým, že nenariadil ústne pojednávanie napriek výslovnej žiadosti sťažovateľa, kasačný súd\nuvádza, že v konaní pred správnym súdom sa pojednávanie uskutočnilo dňa 22.03.2018. Žalobca už\nv žalobe namietal neudelenie súhlasu s jeho prevedením na inú funkciu podľa § 34 ods. 3 zákona č.\n200/1998 Z. z. K tejto skutkovej otázke mal sťažovateľ možnosť vyjadriť sa a predložiť príslušné dôkazy\nod samého počiatku konania. Kasačný súd v svojom rozsudku sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019\npovažoval za ustálené, že písomný súhlas nebol písomne daný tak, ako predpokladá ustanovenie § 34\nods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že správny súd neporušil sťažovateľovo právo na\nspravodlivý proces tým, že vo veci opätovne nenariadil pojednávanie a rozhodol na základe právneho\nnázoru vysloveného vo veci kasačným súdom. Navyše je potrebné uviesť, že správny súd rozhodnutie\nžalovaného sp. zn. 391433/2017 zo dňa 20.04.2017 zrušil najmä pretože nadväzovalo na nezákonné\n\nrozhodnutie sťažovateľa sp. zn. 38328/2017 zo dňa 19.04.2017. Sťažovateľovi nie je možné dať za\npravdu ani v namietanom nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože kasačný súd ho\npovažuje za náležite odôvodnený, pričom správny súd sa vysporiadal so všetkými nosnými argumentami\nsťažovateľa. Pochybenie správneho súdu spočívajúce v nesprávnom poučení o momente nadobudnutia\nprávoplatnosti napadnutého rozsudku tiež nie je spôsobilé zasiahnuť do práva na spravodlivý proces\nsťažovateľa v tej miere, že by bolo potrebné napadnutý rozsudok potrebné pre jeho nezákonnosť zrušiť.\n26. Kasačný súd sa nestotožňuje ani so sťažnostným bodom, že správny súd sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu. Rozhodnutia, ktoré sťažovateľ vo veci označil za ustálenú\nrozhodovaciu prax totiž nemajú rovnaký skutkový základ. Žiadne z nich sa netýka situácie, kedy\ndošlo k odvolaniu colníka z funkcie nadriadeného tesne predtým než mala zaniknúť funkcia z dôvodu\norganizačnej zmeny. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. 4Sžk/25/2018 zo dňa 13.11.2019 v tejto veci\nvyslovil svoj záväzný právny názor, pričom nespochybnil právo sťažovateľa odvolávať z funkcie bez\nuvedenia dôvodu. V danej situácii však aplikáciu tohto ustanovenia považoval za účelovú, čim sťažovateľ\nzhoršil právne postavenie žalobcu. Správny súd bol týmto právnym názorom viazaný.\nVII.\nZáverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n27. Kasačný súd uvádza, že správny súd postupoval správne pri právnom posúdení veci, keď rozhodol\ntak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na opätovné rozhodnutie vo veci. Z toho dôvodu\nkasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť, ako nedôvodnú v zmysle § 461 SSP.\nPodľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\na vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom\nsúde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n29. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}