{"guid": "dd39a117-d89e-4b6b-a286-84ac2ed8b0af:40b7117c-96c6-4cc3-ba13-fe789c5e89ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200602.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/25/2021 z 30. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 8Sžfk/25/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200602.1", "identifikacne_cislo": "6019200602", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166a", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/40b7117c-96c6-4cc3-ba13-fe789c5e89ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200602.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200602.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200602.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžfk/25/2021\n6019200602\n30. 11. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:6019200602.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a zo sudkýň Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa), v právnej veci žalobkyne (sťažovateľka): G., U.. XX. U. XXXX, R.. IČO: 40 673 804,\nprávne zast.: Mgr. Katarína Milanská, advokátka so sídlom Francisciho 1044/6, 960 01 Zvolen, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/234/2019-65 zo dňa\n3. decembra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Žalobkyni priznáva nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vydal výkaz daňových nedoplatkov\nč. 9614301/5/3486757/2014/Mal zo dňa 16. júla 2014, ktorým žalobkyni zostavil sumu daňových\nnedoplatkov vo výške 1.251,30 EUR. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101481765/2019\nzo dňa 17. júna 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume\n670 EUR, za nezaplatenie dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013. Proti tomuto\nrozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, pričom poukázala na to, že podala žiadosť na vyhlásenie\nosobného bankrotu formou konkurzu, ktorý bol dňa 12. septembra 2017 zverejnený v Obchodnom\nvestníku č. 174/2017, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/255/2017.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 101938408/2019 zo dňa 13. augusta 2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení poukázal na § 166a ods.\n1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších právnych predpisov (ďalej len „ZKR“), pričom z uvedeného vyplýva, že predmetom oddlženia\npre správcu dane podľa IV. časti predmetného zákona sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho\ndňa, ktorým je posledný deň mesiaca, predchádzajúci mesiacu, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo\nposkytnutá ochrana pred veriteľmi, a teda 31. august 2017. Na účely ZKR sa úrok z omeškania a pokuta\npovažujú za daň (istinu) a vyhlásením konkurzu ani určením splátkového kalendára sa daňové konanie\n\nneprerušuje, a teda úrok z omeškania mohol správca dane vyrubiť bez ohľadu na to, že istina bola\ndotknutá oddlžením.\n3. Žalobkyňa sa správnou žalobou, podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici (ďalej len „správny\nsúd“), domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Mala\nza to, že správca dane rozhodoval o uložení sankcie v čase, kedy bol jej konkurz riadne ukončený (po 25.\nmáji 2018), a teda neprihliadal na účinky oddlženia v zmysle ZKR. V žalobe zdôraznila, že uznesením\nOkresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 4OdK/225/2017 zo dňa 5. septembra 2017 bol na majetok\ndlžníka - žalobkyne vyhlásený konkurz. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom\nvestníku SR, v čiastke 174/2017 dňa 12. septembra 2017.\n4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že správca dane úrok z omeškania, úrok, pokutu považuje\nza samostatnú daň (istinu), ktorá je na účely ZKR pohľadávkou. V prípade, ak tieto nároky\nvznikli a neboli daňovým subjektom uhradené, stávajú sa podľa daňového poriadku daňovým\nnedoplatkom. Ustanovenia § 158 a § 159 daňového poriadku obsahujú osobitnú úpravu pre konkurz a\nreštrukturalizáciu, a teda vo vzťahu k ZKR sú „lex specialis“ a majú prednosť pred touto právnou úpravou.\nŽalovaný uzavrel, že správca dane bol oprávnený vyrubiť úrok z omeškania po rozhodujúcom dni a\noddlženie nepredstavuje prekážku na jeho vyrubenie. Úrok z omeškania (na účely ZKR istina), na ktorý\nvznikol nárok po rozhodujúcom dni, vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je\noddlžením formou konkurzu dotknutý a je voči žalobkyni vymáhateľný. Z uvedených dôvodov žalovaný\nnavrhol správnu žalobu zamietnuť.\n5. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného zotrvala na argumentácii uvedenej v správnej žalobe,\npričom zdôraznila, že žalovanému zaniklo právo vyrubiť úrok z omeškania za nesplnenie povinnosti v\nroku 2014, ktoré stratilo svoj právny základ § 166d ZKR, a žalovaný vyhlásením konkurzu stratil právny\nnárok na určenie zaniknutého dlhu voči žalobkyni.\n6. Správny súd rozsudkom č. k. 24S/234/2019-65 zo dňa 3. decembra 2020 zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. V rozsudku správny súd skonštatoval, že žalovaný vymáhateľnosť úroku z omeškania, t. j. možnosť\njeho vyrubenia rozhodnutím správcu dane, ktoré preskúmaval v odvolacom administratívnom konaní,\nposudzoval len z hľadiska § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, ku ktorému uviedol dostatočnú a preskúmateľnú\nskutkovú a právnu argumentáciu. Neuviedol však žiadnu skutkovú a právnu úvahu vo vzťahu k § 166b\nods. 1 písm. d) ZKR napriek tomu, že úrok z omeškania, ktorý je v zmysle piatej časti daňového poriadku\nsankciou za nesplnenie povinnosti zaplatiť daň z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 splatnú 30. júna\n2014 (§ 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku) bol žalobkyni vyrubený za nesplnenie povinnosti, ktorá\nbola porušená pred rozhodujúcim dňom, čo bolo z hľadiska preukázaného skutkového stavu veci v tomto\nkonaní nesporné.\n8. Správny súd mal za to, že hoci žalobkyňa v podanom odvolaní len všeobecne poukázala na vyhlásenie\nkonkurzu na jej majetok bez toho, aby konkrétne argumentovala voči správnosti rozhodnutia správcu\ndane, bolo povinnosťou žalovaného zohľadniť túto skutkovú okolnosť a dôsledne sa s ňou právne\nvysporiadať. Orgány verejnej správy môžu ukladať povinnosti len podľa zákona (§ 63 ods. 1 daňového\nporiadku), pričom po vyhlásení konkurzu je povinnosťou orgánov správy daní postupovať podľa ZKR (§\n158 ods. 5 daňového poriadku), a teda zistený skutkový stav veci právne posúdiť z hľadiska všetkých\nzákonom predpokladaných účinkov a dôsledkov konkurzu (§ 166 a nasl. ZKR), ktorý bol vyhlásený na\nmajetok žalobkyne a jej oddlženie konkurzom, teda aj z hľadiska § 166b ods. 1 písm. d) ZKR zvlášť,\nkeď vecnú správnosť rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania posudzoval žalovaný z hľadiska jeho\nvymáhateľnosti. Podľa správneho súdu napadnuté rozhodnutie nebolo odôvodnené s náležitosťami\npodľa § 63 ods. 5 daňového poriadku.\n9. Správny súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia\nžalovaného, keď žalobkyňa tvrdila, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože žalovaný\nneprihliadal na vyhlásenie konkurzu na jej majetok a z toho vyplývajúce právne dôsledky. Žalovaný\nrozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne len s ohľadom na tú skutočnosť, že úrok z\nomeškania je samostatnou pohľadávkou, ktorá vznikla po rozhodujúcom dni, a preto mal byť voči\nžalobkyni vymáhateľný. K charakteru uloženej peňažnej povinnosti (verejnoprávna sankcia) a k z toho\n\nvyplývajúcim zákonným dôsledkom (§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR) sa žalovaný nijako nevyjadril napriek\ntomu, že možnosť vydania rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania stotožnil s vymáhateľnosťou úroku\nz omeškania, k čomu ale neposkytol žiadnu argumentáciu.\n10. Správny súd mal za to, že žalobkyňa podanou správnou žalobou v podstate žiadala, aby správny\nsúd zistil rozhodné skutočnosti z obsahu správneho spisu a aby tieto skutočnosti právne posúdil,\nhoci žalovaný právny názor na možnosť vyrubenia úroku z omeškania za nesplnenie povinnosti, ktorá\nbola porušená pred rozhodujúcim dňom z hľadiska § 166b ods. 1 písm. d) ZKR ešte ani nezaujal.\nUvedeným postupom by správny súd nahradil činnosť tak prvostupňového ako aj druhostupňového\norgánu verejnej správy, čo mu Správny súdny poriadok neumožňuje. Úlohou súdu v správnom súdnictve\nnie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí,\nteda to, či orgán verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok postupoval v súlade s hmotno-právnymi a\nprocesnoprávnymi predpismi. Správny súd nie je ani súdom skutkovým, ale súdom, ktorý posudzuje iba\nprávne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Práve to sú dôvody, pre\nktoré pri nepreskúmateľnom rozhodnutí nemohol dať správny súd odpovede na žalobkyňou nastolené\nskutkové a právne otázky a síce, či je zákonné rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce\nrozhodnutie správcu dane, ktorým jej bol vyrubený úrok z omeškania za nesplnenie povinnosti, ktorá\nvznikla pred rozhodujúcim dňom a vo vzťahu ku ktorej bola vyhláseným konkurzom na jej majetok\noddlžená. Z uvedených dôvodov nemohol správny súd bez poznania argumentácie žalovaného vyjadriť\nsvoje stanovisko k namietanej nezákonnosti rozhodnutia žalovaného pre nesprávne právne posúdenie\nveci.\n11. V ďalšom konaní správny súd zaviazal žalovaného, aby odvolanie žalobkyne a v ňom tvrdenú\nrozhodujúcu skutkovú okolnosť opätovne právne posúdil tak, aby dal konkrétnu, vecnú, vyčerpávajúcu\na preskúmateľnú odpoveď na žalobkyňou namietanú skutočnosť, že v dôsledku vyhláseného konkurzu\nna jej majetok a jej oddlženie je rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nezákonné, pretože pre jeho\nnevymáhateľnosť jej úrok z omeškania nemal byť vyrubený.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n12. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n13. Sťažovateľ sa nestotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 32 až 35 odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa svoje odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu\nodôvodnila len tým, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz, bez ďalšej argumentácie voči rozhodnutiu\nsprávcu dane. Sťažovateľ možnosť vyrubenia úroku z omeškania správcom dane posudzoval podľa\n§ 166a ods. 1 ZKR a podľa § 158 ods. 1 a 2 daňového poriadku, z ktorých vyplýva, že predmetom\noddlženia pre správcu dane podľa IV. časti ZKR sú pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa,\npričom rozhodujúcim dňom je posledný deň mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bol vyhlásený\nkonkurz, alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi. V danom prípade bol rozhodujúcim dňom 31. august\n2017 a keďže vyhlásením konkurzu podľa IV. časti ZKR sa daňové konanie neprerušuje, úrok z\nomeškania mohol správca dane vyrubiť bez ohľadu na to, či istina na dani bola dotknutá oddlžením.\n14. Ďalej sťažovateľ poukázal na to, že námietku o nevymáhateľnosti žalobkyňa vzniesla až v žalobe,\na preto sa k nej sťažovateľ vyjadril až v konaní pred správnym súdom. K uvedenému zopakoval svoje\ntvrdenia, v zmysle ktorých je daňový poriadok vo vzťahu k ZKR lex specialis a úrok z omeškania (podľa\n§ 2 daňového poriadku) je daňou (istinou) a jej neuhradením sa stáva daňovým nedoplatkom, ktorý sa\nna účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku (istinu) a nie príslušenstvo pohľadávky.\nSprávca dane bol oprávnený vyrubiť úrok z omeškania po rozhodujúcom dni, oddlženie nepredstavuje\nprekážku na jeho vyrubenie, a teda nedoplatok je voči dlžníkovi vymáhateľný. Sťažovateľ uzavrel, že\nžalobou napadnuté rozhodnutie je dostatočne odôvodnené s netrpí vadou nepreskúmateľnosti.\n15. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrvala na svojej argumentácií, ktorú uviedla v konaní\npred správnym súdom, stotožnila sa s právnym názorom správneho súdu a zároveň mala za to, že\n\nobsah kasačnej sťažnosti kopíruje ostatné podania sťažovateľa vo veci. Z uvedených dôvodov navrhla,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n16. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve,\nvrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods.\n1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021\nbola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a bola v kasačnom konaní\nvedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je nedôvodná.\n18. Spornou právnou otázkou, ktorú kasačný súd posudzoval bolo, či daňový nedoplatok na úroku\nz omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti ZKR, ak bol vyrubený po oddlžení a\nvyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom (§ 166a ods. 1 písm.\na) ZKR).\n19. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu,\nresp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane povinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§\n158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná úprava obsiahnutá v daňovom poriadku tak jednak z titulu\ndôsledného uplatňovania princípu lex specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného\nznenia dotknutého ustanovenia ustupuje do úzadia ,v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa\nZKR.\n20. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR dáva jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa\n(ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania v spojení s porušením daňovej povinnosti spred oddlženia\nfyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení\npovažujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,\nktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim\ndňom.“\n21. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1\ndaňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“, v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ktoré sa, v závislosti odo\ndňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné (viď\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.\nnovembra 2021).\n22. Kasačný súd pri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje za podstatné, kedy samotná\npohľadávka (úrok z omeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d)\nZKR sa podľa názoru kasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžfk/17/2020 zo dňa 25. mája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda aj v budúcnosti uložených),\npretože rozhodujúce je len to, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcemu právo(moc)\nuplatniť či uložiť pokutu alebo inú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v širokom zmysle slova, došlo pred\n\nrozhodujúcim dňom, takáto pokuta alebo sankcia je nevymáhateľná. Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov\noddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho,\naby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Limity tohto\npostupu sú ustanovené v § 166c (nedotknuté pohľadávky), § 166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý\nzámer) a § 166h ZKR (odporovateľné právne úkony). Keďže úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod\nžiadnu výnimku podľa § 166c ZKR, je nutné dospieť k záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie\nsplatnej dane v čase jej splatnosti pred rozhodujúcim dňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor\npotvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.\nnovembra 2021.\n23. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z\nomeškania. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré zjednotilo rozhodovaciu\nčinnosť súdov v súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania\nmá konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné\npovažovať za pohľadávku vznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu),\nrozhodnutie o jeho vyrubení nemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia\nveľkého senátu) a aj nevyrubené úroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do\nkonkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia veľkého senátu).\n24. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (viď\nnapríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/34/2021 zo dňa 26. júna\n2021, bod 14 - 16; sp. zn. 8Sžfk/52/2021 zo dňa 6. júla 2021, sp. zn. 8Sžfk/46/2021 zo dňa 30. júna\n2021, sp. zn. 5Sžfk/3/2021 zo dňa 30. júna 2021 a iné).\n25. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí\naj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku. Kasačný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a\nnásledky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR (upravené v § 166e ods. 4\nZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/29/2021\nzo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho\nvyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“\nIV.\nZáver\n26. Kasačný súd konštatuje, že hoci žalobkyňa v podanej žalobe namietala nezohľadnenie účinkov\noddlženia v zmysle ZKR na možnosť vyrubenia úrokov z omeškania, správny súd sa vo svojom\nrozhodnutí pri zrušení a vrátení veci žalovanému touto právnou otázkou nezaoberal s tým, že tak má\nurobiť žalovaný v ďalšom konaní. Podľa kasačného súdu správnemu súdu nič nebránilo, aby na účely\nďalšieho konania žalovanému poskytol dostatočný výklad právnej úpravy, ktorá sa v posudzovanom\nprípade aplikuje, a usmernil ho v tom, ako má ďalej postupovať.\n27. Hoci odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu nie je vyčerpávajúce, jeho výrok je podľa kasačného\nsúdu správny. S argumentáciou žalovaného sa totiž kasačný súd nestotožňuje a preto je potrebné,\naby žalovaný vec nanovo posúdil pri použití takého výkladu predmetných ustanovení ZKR, aký uvádza\nkasačný súd s poukazom na svoju najnovšiu rozhodovaciu prax. Kasačný súd preto po doplnení\nodôvodnenia rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a\n§ 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n\n29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v\nspojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/234/2019", "guid": "c980ab04-512f-4e27-95d1-30a3ffc0f58a:f7b203ff-a379-40c2-ba38-1441f4c73ad1", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}