{"guid": "fd09ce3f-898c-47ca-a817-c1e918ed7e53:972d5db8-fad8-4e28-b4d1-44d477978468", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1", "spisova_znacka": "5Sfk/33/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/33/2021 z 24. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. februára 2022, sp. zn. 5Sfk/33/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1", "identifikacne_cislo": "6019200601", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166e.odsek-4", "nazov": "§ 166e ods. 4 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166e.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91.odsek-5", "nazov": "§ 91 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166e", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/972d5db8-fad8-4e28-b4d1-44d477978468", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sfk/33/2021\n6019200601\n24. 02. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:6019200601.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Fillovej a JUDr. Juraja Vališa,\nLLM. (spravodajca), v právnej veci žalobcu: B. Z., nar. XX. I. XXXX, bytom E., XXX XX E., právne\nzastúpený: JUDr. Kristína Cellengová, advokátka, Nám. A. H. Škultétyho 6, Veľký Krtíš, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO:\n42 499 500, za účasti ďalšieho účastníka: Daňový úrad Banská Bystrica, Nová 13, Banská Bystrica, v\nkonaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101950846/2019 z 15. augusta 2019 a\nrozhodnutia ďalšieho účastníka č. 101426622/2019 z 11. júna 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/233/2019-118 z 25. februára 2021, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nŽalobcovi sa p r i z n á v a n á r o k na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej ,,správny súd“) podľa § 191 ods. 1\npísm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie\nsťažovateľa č. 101950846/2019 z 15. augusta 2019 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), daňovú exekučnú\nvýzvu č. 101427043/2019 zo dňa 11. júna 2019 (ďalej „daňová exekučná výzva“) vydanú ďalším\núčastníkom Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej „správca dane“) a zároveň podľa § 191 ods. 1\npísm. c/ v spojení s § 191 ods. 3 písm. b/ SSP zrušil i rozhodnutie správcu dane č. 101426622/2019 zo\ndňa 11. júna 2019 (ďalej „rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania“), ktorým správca dane\nzačal voči žalobcovi daňové exekučné konanie.\n2. Daňové exekučné konanie voči žalobcovi bolo začaté na podklade exekučného titulu, ktorým\nje vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 100940559/2018 zostavený správcom dane podľa\nevidencie daní žalobcu k 14. máju 2018 vo výške 2 917,50,- €.\n3. Daňové nedoplatky žalobcu vyplývajú z nasledovných právoplatných a vykonateľných rozhodnutí\nsprávcu dane, ktoré neboli napadnuté odvolaním žalobcu:\na. Rozhodnutie č. 100389308/2018 zo dňa 16. februára 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 56,50 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december\n2012\n\nb. Rozhodnutie č. 100365836/2018 zo dňa 16. februára 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 10,50 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013\nc. Rozhodnutie č. 100477084/2018 zo dňa 2. marca 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 250,40 € za nezaplatenie dane z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie\n2012\nd. Rozhodnutie č. 100388807/2018 zo dňa 16. februára 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 117,50 € za nezaplatenie dane z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nfebruár 2013\ne. Rozhodnutie č. 100387689/2018 zo dňa 16. februára 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 107,- € za nezaplatenie dane z dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár 2013\nf. Rozhodnutie č. 100476583/2018 zo dňa 2. marca 2018, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z\nomeškania v sume 2 375,60 € za nezaplatenie dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012\n4. Dňa 4. januára 2018 bolo v Obchodnom vestníku č. 3/2018 zverejnené uznesenie Okresného súdu\nBanská Bystrica č.k. 2OdK/428/2017, ktorým bol na majetok žalobcu vyhlásený konkurz a ktorým bol\nžalobca oddlžený.\n5. Žalobou zo dňa 15. septembra 2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Napadnutého\nrozhodnutia v spojení s Daňovou exekučnou výzvou a taktiež Rozhodnutia o začatí daňového\nexekučného konania. Podstatou žalobných bodov žalobcu bolo, že správca dane voči nemu vedie\ndaňové exekučné konanie nezákonne, keďže konkurzom vyhláseným dňa 4. januára 2018 bol oddlžený\nvo vzťahu k všetkých pohľadávkam vzniknutým do 31. decembra 2017. Rozhodnutia správcu dane, ktorý\nboli podkladom pre vznik daňových nedoplatkov žalobcu, boli vydané po vyhlásení konkurzu a zaväzujú\nžalobcu na úhradu nevymáhateľných pohľadávok hoci podľa § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o\nkonkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZoKR“) nastala právna\nfikcia, že sa na žalobcu hľadí, akoby sa vo vzťahu k týmto jeho záväzkom trvalo upustilo od vymáhania.\nŽalobca mal za to, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a k daňovej exekučnej výzve boli splnené\npodmienky podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku.\n6. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení argumentoval najmä obmedzeným rozsahom súdneho prieskumu\ndaňovej exekučnej výzvy podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Námietky žalobcu by boli dôvodné len\nvo vzťahu k rozhodnutiam, ktorými boli žalobcovi daňové nedoplatky vyrubené, nie však k napadnutému\nrozhodnutiu a k daňovej exekučnej výzve. Rozhodnutia, ktorými boli žalobcovi daňové nedoplatky\nvyrubené, sú právoplatné a vykonateľné a neboli napadnuté opravným prostriedkom. Argumentoval\ntaktiež charakterom vymáhaných nedoplatkov a mal za to, že tieto vznikli až po oddlžení žalobcu a preto\nsa na ne oddlženie nevzťahuje a sú v daňovom exekučnom konaní vymáhateľné.\n7. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžfk/77/2012 a sp.zn.\n2Sžfk/63/2016, v zmysle ktorých daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu len v\nobmedzenom rozsahu z dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, ak tieto nastali po nadobudnutí\nprávoplatnosti exekučného titulu s tým, že opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti súdneho\nprieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s princípom\nsubsidiarity.\n8. Správny súd v preskúmavanom rozsudku uviedol, že zákonným predpokladom na začatie daňového\nexekučného konania je existencia dlhu (daňového nedoplatku), ktorý je splatný a ktorý je vymáhateľný.\nVymáhanie daňového nedoplatku, ktorý nie je vymáhateľný, nemožno považovať za súladný so\nzákonom. Podstatou žalobných bodov pritom bola práve skutočnosť, že voči žalobcovi sú vymáhané\nnevymáhateľné pohľadávky.\n9. Správny súd sa stotožnil so žalobnou argumentáciou, že voči žalobcovi exekučne vymáhané\npohľadávky sú nevymáhateľnými podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZoKR, pretože vo vzťahu k nim bol\nžalobca oddlžený. Na túto skutočnosť mal správca dane prihliadať ex offo. Podľa správneho súdu neboli\nsplnené podmienky na začatie daňového exekučného konania, pretože neexistoval daňový nedoplatok\nžalobcu, ktorého zaplatenie by bolo možné vynútiť. Túto skutočnosť mal správca dane pred začatím\ndaňového exekučného konania zohľadniť.\n\n10. Správny súd sa nestotožnil s žalobnou námietkou, že vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu a k\ndaňovej exekučnej výzve by boli splnené podmienky podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n11. Voči preskúmavanému rozsudku podal sťažovateľ včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g/ SSP. Za nesprávne právne posúdenie považuje posúdenie daňových nedoplatkov\nžalobcu, ktoré podľa sťažovateľa vznikli až vyrubením ako nová daňová pohľadávka, ktorá nebola\nkonkurzom žalobcu dotknutá a preto je vymáhateľná. Opätovne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 3Sžfk/77/2012 a sp.zn. 2Sžfk/63/2016, v zmysle ktorých daňová exekučná\nvýzva podlieha súdnemu prieskumu len v obmedzenom rozsahu z dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového\nporiadku, ak tieto nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu s tým, že opačný výklad by\nviedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného\nkonania, čo je v rozpore s princípom subsidiarity.\n12. Žalobca sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 20. júla 2021 a uviedol, že nie\nsú splnené dôvody na podanie kasačnej sťažnosti uvádzané žalovaným. Poukázal aj na rozhodnutie\nveľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n13. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004\nZ.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 29. novembra 2020 a bola\nzaregistrovaná pod sp.zn. 2Asan/18/2020. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie\no predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n14. K prvému kasačnému bodu kasačný súd poukazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré zjednotilo rozhodovaciu\nčinnosť súdov v súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania\nmá konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné\npovažovať za pohľadávku vznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu),\nrozhodnutie o jeho vyrubení nemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia\nveľkého senátu) a aj nevyrubené úroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do\nkonkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia veľkého senátu).\n15. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú, čo sa týka povahy úrokov z omeškania aplikovateľné aj pre konkurzné konanie,\nresp. oddlženie podľa IV. časti ZoKR, čo je už opakovane potvrdené rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky napr. sp.zn. 8Sžfk/52/2021 zo dňa 6. júla 2021, sp.zn. 8Sžfk/46/2021 zo dňa 30.\njúna 2021, sp.zn. 8Sžfk/34/2021 zo dňa 26. júna 2021, sp.zn. 5Sžfk/3/2021 zo dňa 30. júna 2021 a\niné. Kasačný súd neidentifikoval žiadne dôvody, prečo by sa mal od týchto záverov veľkého senátu a\niných senátov kasačného súdu odchýliť, jeho odôvodnenie považuje za dostatočné a odpovedajúce na\nvšetky protiargumenty sťažovateľa týkajúce otázky povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania.\n\nUvedený záver o deklaratórnej povahe rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania taktiež podporuje\nďalej uvedenú argumentáciu kasačného súdu o nevymáhateľnosti úrokov z omeškania.\n16. V otázke posúdenia vymáhateľnosti úrokov z omeškania, ktoré boli žalobcovi vyrubované, preto\nkasačný súd nemôže prisvedčiť argumentácii sťažovateľa a stotožňuje sa s právnym posúdením\nsprávneho súdu, že úroky z omeškania majú akcesorickú povahu a v prípade oddlženia je na ne\nnevyhnutné hľadieť ako na verejnoprávnu peňažnú sankciu, ktorá je v zmysle § 166b ods. 1 písm. d)\nZoKR po vyhlásení konkurzu resp. oddlženia nevymáhateľná. Je preto potrebné uzavrieť, že úroky z\nomeškania, ktoré boli vyrubené po rozhodujúcom dni v súvislosti s pohľadávkou, ktorá vznikla pred\nrozhodujúcim dňom, nie je možné vymáhať.\n17. K druhému kasačnému bodu kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky PL. ÚS 18/2018-40 v ktorého bode 28, k sťažovateľom namietaným rozhodnutiam Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky uvádza, že „Nemožno tak za každých okolností vychádzať z výkladu, podľa\nktorého v odvolaní proti daňovej exekučnej výzve či v návrhu na zastavenie daňového exekučného\nkonania možno argumentovať iba okolnosťami, ktoré nastali až po nadobudnutí právoplatnosti\nexekučného titulu (napr. rozsudok najvyššieho súdu č.k. 4Sžf/85/2014 zo 6. októbra 2015)“.\n18. Kasačný súd má za to, že závery rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n3Sžfk/77/2012 a sp.zn. 2Sžfk/63/2016, v zmysle ktorých daňová exekučná výzva podlieha súdnemu\nprieskumu len v obmedzenom rozsahu z dôvodov podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku, ak tieto nastali\npo nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu, sa vzťahujú na situácie pokiaľ sa žalobné námietky\ntýkajú požiadaviek na prieskum exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon daňovej exekúcie.\nTak tomu bolo v prípadoch súdnych rozhodnutí uvádzaných sťažovateľom. Situácia v posudzovanom\nprípade je však odlišná. Žalobca nenamietal voči rozhodnutiam, ktorými mu boli sankcie vyrubené,\nale podstatou jeho žalobných bodov je, že ide o nevymáhateľné pohľadávky ktoré nemožno exekučne\nvymáhať, s čím sa kasačný súd stotožňuje.\n19. Kasačný súd zdôrazňuje osobitosť inštitútu oddlženia a konkurzu podľa IV. časti ZoKR, ktorým je\nrealizovanie najmä záujmu dlžníka - fyzickej osoby „na vyslobodení z dlhovej špirály“. Podľa rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 570/2016 zo dňa 10. januára 2017 účelom oddlženia\n„nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré, hoci riadne prihlásené i zistené, boli\nv konkurze uspokojené iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou,\njeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze\nneprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa\npo stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné\nnohy.“. Oddlženie a konkurz podľa IV. časti ZoKR majú umožniť dlžníkovi urobiť „hrubú čiaru“ za\nminulosťou a začať odznova, bez starých dlhov.\n20. Daňový poriadok od správcu dane požaduje, aby po vyhlásení konkurzu, po povolení\nreštrukturalizácie alebo po poskytnutí ochrany pred veriteľmi postupoval podľa ZoKR (§ 158 ods. 5\nDaňového poriadku), súčasťou čoho je nielen povinnosť postupovať podľa ustanovení ZoKR, ale aj\npožiadavka zohľadňovať pri svojom postupe účel ZoKR. Ako už kasačný súd uviedol vyššie, úrok z\nomeškania v posudzovanom prípade predstavuje pohľadávku podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZoKR,\nktorá sa stala oddlžením žalobcu nevymáhateľnou. Podľa ustanovenia § 166e ods. 4 ZoKR „Na\nnevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci\nje povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by\nna neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.“. Opačný postup správcu\ndane kasačný súd považuje za rozporný zo zákonom.\n21. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej\nsťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu a\npreto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd sa v ostatnom plne stotožňuje s napadnutým\nrozsudkom správneho súdu a konštatuje, že správny súd sa s danou vecou dostatočne vysporiadal,\nracionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery a vysporiadal sa so\nvšetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta\nako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n\n22. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167\nods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú\nnáhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne, po právoplatnosti rozsudku,\nsprávny súd samostatným uznesením. Žalovaný ani ďalší účastník v kasačnom konaní úspech nemali\na preto im právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 168 SSP a 168 SSP v spojení s §\n467 ods. 1 SSP).\n23. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/233/2019", "guid": "4172acbf-70e7-405f-8752-449e9af739df:85bb9720-3677-4bf7-99ff-3254bbf50cf9", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d0694e60-31b2-46e9-8f2e-0b04a74029ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 18/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 18/2018 z 8. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-08", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:PL.US.18.2018.1"}, {"guid": "ussr:c7b4b4fc-bda2-41f8-822e-a70774a1e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 570/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 570/2016 z 10. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.570.2016.1"}, {"guid": "6383ddbc-b195-415d-a7c4-52a415f6575e:522a9fef-106f-4779-928b-5b401b363857", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200022.1", "spisova_znacka": "2Asan/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/18/2020 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200022.1"}], "citovane_v": [{"guid": "6b2289bb-824a-4d38-af0b-bfb3e535790e:0a18cd17-1a03-4d1f-b10c-614cfbed99bc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2023:1019200425.2", "spisova_znacka": "BA-1S/61/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/61/2019 z 16. 3. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-03-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2023:1019200425.2"}]}