{"guid": "9a738372-94ef-4953-b686-62262d169832:fabf97e6-1596-4611-a1be-ace1dcc8cd32", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200596.1", "spisova_znacka": "5Stk/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Stk/3/2021 z 26. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 5Stk/3/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200596.1", "identifikacne_cislo": "6019200596", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "nazov": "§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-8"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-4", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fabf97e6-1596-4611-a1be-ace1dcc8cd32", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200596.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200596.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200596.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Stk/3/2021\n6019200596\n26. 10. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:6019200596.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca), v\nprávnej veci žalobcu: Teta drogérie SR s. r. o., Hlohovecká 6, Lužianky, IČO: 35 694 254, právne\nzastúpený: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, Trnava, IČO: 36 857 548, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie,\nBajkalská 21/A, P. O. BOX 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSK/0316/99/2018 z 12. augusta 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/230/2019-107 z 10. decembra 2020 v spojení s opravným\nuznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/230/2019-148 z 13. júla 2021, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,krajský súd“) rozsudkom č.k. 24S/230/2019-107 z 10.\ndecembra 2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. SK/0316/99/2018 z\n12. augusta 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) spolu s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) č.\nP/0025/06/2018 z 13. júna 2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému\norgánu na ďalšie konanie.\n2. Prvostupňový orgán vykonal dňa 10. januára 2018 v prevádzke Drogéria TETA na Železničnej ul. č.\n4, Retail Box v Krupine a dňa 11. januára 2018 v prevádzke Drogéria TETA na Hlavnom námestí č. 14\nv Rimavskej Sobote kontrolu, pričom na základe zistení vyplývajúcich z tejto kontroly uložil žalobcovi\npodľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon o ochrane\nspotrebiteľa“) pokutu vo výške 3 000,- € pre porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. c/\nv nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, t.j. pre porušenie zákazu\nvyužívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola spôsobilá narušiť ekonomické správanie priemerného\nspotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane. Správneho deliktu sa mal žalobca dopustiť na\ntom skutkovom základe, že v období predajnej akcie trvajúcej od 9. januára 2018 do 19. januára 2018,\nalebo do vypredania zásob, ponúkal v akciovom letáku TETA Vaša rodinná drogéria na predaj okrem\niného výrobky značky L´ORÉAL PARIS, pri ktorých bolo uvedené „Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL\nPARIS nad 5,99 € získate cestovnú kefu zadarmo“, pričom v čase kontroly sa aj v prevádzkach nachádzal\npriamo na výrobkoch oznam v znení „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL\n\nPARIS v hodnote nad 5,99 € získate cestovnú kefu zadarmo“ (ďalej aj len „Akcia“), ktorý predávajúci ku\nkontrolnému nákupu nevydal napriek tomu, že v čase kontroly sa predmetný darček v kontrolovaných\nprevádzkach nachádzal. V kontrolných nákupoch v obidvoch kontrolovaných prevádzkach sa nachádzali\ndva druhy výrobkov značky L´ORÉAL PARIS, a to 200 ml Spray L´ORÉAL PARIS ELSEVE v hodnote\n2,99 € a 200 ml Balzam L´ORÉAL PARIS ELSEVE v hodnote 3,49 €, v celkovej hodnote 6,48 €.\n3. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku tak, že\nprvostupňové rozhodnutie vo výrokovej časti zmenil a text výroku v jeho závere doplnil nasledovne\n„Akcia platí od 9. januára do 19. januára 2018 alebo do vypredania zásob“ a v pravom dolnom rohu bolo\nmenšími písmenami napísané: „Darček si vypýtajte pri pokladnici“. Žalobcovi uložil peňažnú pokutu vo\nvýške 1 500,- eur.\n4. Krajský súd vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu poukázal na\nto, že žalobca v rámci Akcie týkajúcej sa ponuky darčeka vo forme cestovnej kefy zadarmo pri kúpe\nvlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS nad 5,99 € spotrebiteľovi (inšpektorovi SOI) sľúbený darček\nneodovzdal, pričom spotrebiteľ (inšpektor SOI) si ho napriek usmerneniu žalobcu v akciovom letáku\naj formou oznamu priamo pri uvedených výrobkoch pri pokladni nevyžiadal, hoci bol v kontrolovaných\nprevádzkach žalobcu v čase kontroly dostupný, pretože aktívne konanie spočívajúce vo vyžiadaní si\ndarčeka nepovažoval za konanie priemerného spotrebiteľa. K tomu uviedol, že pre rozhodnutie bolo\npodstatné vyriešenie spornej otázky, aké konanie možno v uvedených súvislostiach považovať za\ntypickú reakciu priemerného spotrebiteľa, a teda, či skutkové zistenia orgánov verejnej správy boli\ndostatočným podkladom pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí.\n5. Krajský súd poukázal na právny rámec práv spotrebiteľov a povinností predávajúcich (aj iných\nsubjektov) pri predaji výrobkov a poskytovaní služieb, upravený zákonom o ochrane spotrebiteľa\nsmernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných\npraktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady\n84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a Nariadenie\nEurópskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 (ďalej len „smernica o nekalých obchodných\npraktikách“ alebo „smernica“), pričom smernica aj v spojení s judikatúrou Súdneho dvora vymedzuje\npojem ,,priemerný spotrebiteľ“. Krajský súd poukázal na to, že pojmom ,,priemerný spotrebiteľ“ sa\noznačuje taký spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri\nzohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov a nezakladá sa na štatistickom zistení. Preto\nje úlohou vnútroštátnych súdov a orgánov na základe vlastnej úvahy určiť typickú reakciu priemerného\nspotrebiteľa v konkrétnom prípade, a to so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora EÚ.\n6. Krajský súd poukázal na to, že správne orgány vychádzali z názoru, že za skutkovej situácie, aká\nbola v tejto veci, je „priemerný spotrebiteľ“ taký spotrebiteľ, ktorý si po splnení podmienok nákupu v\nrámci Akcie prisľúbený darček nevyžiada napr. v dôsledku zahanbenia alebo nedostatku komunikačných\nzručností na potrebnej úrovni, a preto si inšpektori SOI pri kontrolných nákupoch v prevádzkach žalobcu\ncestovnú kefu ako darček k nákupu vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS´ v hodnote nad 5,99\nEUR nevyžiadali, pričom však nespochybnili, že informácia o potrebe vyžiadať si akciový darček pri\npokladni bola spotrebiteľovi poskytnutá, a to aj priamo pri dotknutých výrobkoch a pri pokladni bol\nsľúbený darček dostupný. Tiež tvrdili, že na ozname pri výrobkoch bola táto informácia uvedená menším\npísmom než ostatný text oznamu a v letáku bola táto informácia obsiahnutá až v jeho závere, teda\nnie priamo pri akciových výrobkoch, a preto si ju priemerný spotrebiteľ nemusel všimnúť. Krajský\nsúd sa s takýmto vymedzením typického správania priemerného spotrebiteľa nestotožnil a považoval\nho za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci. K tomu uviedol, že v rozumnej miere dobre\ninformovaný je spotrebiteľ vtedy, ak má v konkrétnej situácii (t.j. pri výbere výrobkov vlasovej kozmetiky)\ndostatok vedomostí, poznatkov, informácií a je dostatočne poučený, akým spôsobom má konať (darček\nsi vypýtajte pri pokladni). Vnímavý spotrebiteľ prijíma informácie ľahko a pozorne a obozretný spotrebiteľ\nje dostatočne opatrný, prezieravý a ostražitý, aby zužitkoval získané informácie vo svoj prospech,\nteda, aby si darček pri pokladni vyžiadal. Vymedzenie typického správania priemerného spotrebiteľa,\nk akému dospeli správne orgány, podľa krajského súdu nezodpovedá jeho charakteristike v zmysle čl.\n18 preambuly smernice, pretože jeho hanblivosť, nedostatok komunikačných zručností, či nevšimnutie\nsi oznamu „Darček si vypýtajte pri pokladni“ je v rozpore s jeho informovanosťou, vnímavosťou a\nostražitosťou. Ďalej krajský súd uviedol, že priemerný spotrebiteľ je schopný absorbovať poskytnuté\ninformácie a riadiť sa postupom, ktorý bol nimi určený.\n\n7. Krajský súd s ohľadom na skutkové okolnosti konštatoval, že priemerný spotrebiteľ získal v rozumnej\nmiere potrebné informácie pre využitie Akcie jednak v akciovom letáku a taktiež priamo oznamom\npri dotknutých výrobkoch a vzhľadom na jeho vyššie uvedenú charakteristiku bol spôsobilý si ho pri\nnákupe uplatniť. Ďalej uviedol, že informácia o potrebe vyžiadať si darček bola na ozname uvedená\nv dostatočnej veľkosti písma a dostatočne zreteľne, bola pre priemerného spotrebiteľa čitateľná\ndostatočným spôsobom, a preto dospel k záveru, že priemerný spotrebiteľ by si všimol oznam o\npotrebe vyžiadania si darčeka pri uskutočnení akciového nákupu pri pokladni a bol by schopný si ho\nvyžiadať. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že správne orgány nezistili v rozsahu dostatočnom pre\nvydanie napadnutého rozhodnutia skutkový stav veci, keď inšpektori SOI kontrolné nákupy neukončili\nvyžiadaním si sľúbeného darčeka k nákupu vlasovej kozmetiky značky L´ORÉAL PARIS, a to v dôsledku\ntoho, že sa nesprávali ako priemerný spotrebiteľ. Bez toho, aby kontrolný nákup ukončili vyžiadaním\nsi darčeka, nemohli dospieť k skutkovému záveru, že žalobca napriek prísľubu k akciovému nákupu\nspotrebiteľom cestovnú kefu nevydal, a preto bol ich právny záver o porušení zákonných povinnosti\nžalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ v spojení s § 7 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa\npredčasný. Z uvedeného vyplýva, že žalobná námietka týkajúca sa nedostatočne zisteného skutkového\nstavu veci bola dôvodná.\n8. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. Žalobca\ntotiž namietal, že išlo o pochybenie jeho zamestnanca, ktoré bolo jednorazové a neúmyselné, a\nteda právne bezvýznamné pre prijatý záver, že sa dopustil nekalej obchodnej praktiky. K uvedenému\nkrajský súd konštatoval, že zodpovednosť za správne delikty je založená na objektívnom princípe, čo\nznamená, že ide o zodpovednosť za zistené protiprávne konanie. K tomu ďalej uviedol, že v prípade\nobjektívnej zodpovednosti sú právne irelevantné (bezvýznamné) akékoľvek okolnosti, či dôvody, ktoré\nviedli k zistenému protiprávnemu stavu, pretože zákon o ochrane spotrebiteľa neumožňuje liberáciu, t.j.\nvyvinenie sa predávajúceho z porušenia zákonných povinností, na čo správne orgány v rozhodnutiach\nsprávne poukázali.\n9. Záverom krajský súd poukázal na to, že v preskúmavanom rozhodnutí bolo posudzované konanie\nžalobcu vymedzené v skutkovej vete označené za nekalú obchodnú praktiku, ktorá bola spôsobilá\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, a\nteda porušenie zákonných povinností žalobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa\nbolo konštatované bez toho, aby mohlo byť posudzované konanie žalobcu označené za nekalú\nobchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 písm. b/ cit. zákona, podľa ktorého je obchodná praktika nekalá\nlen vtedy, ak podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo\nvzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane, alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa krajského súdu tým\nmohlo dôjsť k porušeniu zásad ukladania trestov, pretože žiadny trest nemôže byť uložený bez zistenia\nporušenia zákona (nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege). Vzhľadom na to, že bol vo veci\ndaný iný zákonný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia v zmysle uplatnených žalobných\nbodov, uvedenou skutočnosťou sa ďalej nezaoberal, avšak vyzval správne orgány aby v ďalšom konaní\nprihliadali aj na uvedenú zásadu.\n10. Žalovaný ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/\nSSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n11. Poukázal na znenie informácií k Akcii: „Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS nad 5,99\nEUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL\nPARIS v hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a k tomu uviedol, že sú logickým\nopakom tretej informácie: „Darček k nákupu si vyžiadajte pri pokladni“. Z uvedeného dôvodu namietal, že\npriemerný spotrebiteľ, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení\nsociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov, by sa po prečítaní prvých dvoch informácii mal spoľahnúť\nna to, že pri splnení podmienok týchto prvých dvoch informácii získa bez ďalšieho od predavača zadarmo\ncestovnú kefu a to bez toho, aby mal dôvod pomerne zložite pátrať po vyššie uvedenej tretej informácii\npredajcu.\n\n12. Namietal, že informáciu o potrebe vyžiadania darčeka predávajúci skrýval alebo poskytoval\nnejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom, pričom aj keď táto\ninformácia bola obsiahnutá v akciovom letáku i v oznámení priamo pri uvedených výrobkoch, tak to\nnebolo dostatočné z dôvodu, že v akciovom letáku bola informácia o poskytnutí darčeka za nákup\npríslušných výrobkov uvedená na siedmej strane v strede a informácia „Darčeky k výrobkom si vypýtajte\npri pokladnici“ bola uvedená až na dvanástej strane akciového letáku úplne dole podstatne menšími\npísmenami, a aj na oznámení pri príslušných výrobkoch bola uvedená informácia uvedená v pravom\ndolnom rohu malými písmenami, ktoré boli podľa sťažovateľa v zjavnom veľkostnom nepomere s\nostatným textom oznámenia. Ďalej poukázal na to, že za podstatnú sa pokladá informácia, ktorú\npriemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii. V tomto prípade klamlivým opomenutím predajca zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že\npriemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (§ 8 ods. 1 písm.\nc/, ods. 2, 3, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).\n13. Nestotožnil sa so závermi krajského súdu a uviedol, že ide o porušenie povinností ustanovených\nv § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa.\nPodľa sťažovateľa si spotrebiteľ napríklad s ohľadom na jeho komunikačné schopnosti, zabudnutie,\nzahanbenie alebo nevšimnutie si upozornenia a pod. darček nevyžiada, čím by sa každý nepoctivý\npredávajúci (tu žalobca) v obdobnom prípade dostal na úkor spotrebiteľa do výhody, pretože\nneodovzdaním darčekov môže ďalej podporovať predaj akciových výrobkov. Preto sa sťažovateľ\ndomnieval, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený dvoma kontrolami, keď došlo k nevydaniu cestovnej\nkefy v rámci preverovanej Akcie. Sťažovateľ uviedol, že považuje za nemorálne a nekalé, ak spotrebiteľ\nvykoná nákup a predávajúci mu deklarovaný darček neodovzdá napriek tomu, že ich zásoba nebola\nvydaná/vypredaná, teda ním disponuje a je irelevantné, či si spotrebiteľ darček vyžiada alebo nie.\nSťažovateľ v tejto súvislosti uviedol, že žalobca už v minulosti bol za obdobné porušenie povinnosti\nsankcionovaný rozhodnutím č. SK/0036/99/2018 z 26. júna 2018.\n14. Sťažovateľ uviedol, že nevydanie darčeka pri kontrolnom nákupe nemožno obhajovať tvrdením, že je\nviac ako pravdepodobné, že skoro každý spotrebiteľ upozorňuje na poskytnutie darčeka. Ďalej namietal,\nže informovanie neurčitého počtu spotrebiteľov o tom, že kúpou určitého výrobku získajú darček, ktorý\nim po kúpe nebude vydaný, môže ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľov pri kúpe výrobkov, čo možno\npovažovať za nekalú obchodnú praktiku.\n15. Sťažovateľ ďalej namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku a to vo vzťahu k tomu, prečo\nsa krajský súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že si informáciu o potrebe vyžiadať si darček pri\npokladni priemerný spotrebiteľ nevšimne a žalobca sa tak dostal na úkor spotrebiteľa do výhody, pretože\nneodovzdaním darčekov môže ďalej podporovať predaj akciových výrobkov.\n16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) po\nzistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP) a má\npredpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a\n2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n18. Kasačný súd považuje s ohľadom na obsah kasačnej sťažnosti za potrebné pre prejednanie veci\nvyriešenie prvotnej otázky, či konanie žalobcu možno definovať ako nekalú obchodnú praktiku, s čím\nnásledne súvisí aj otázka, či žalobca svojim konaním za daných skutkových okolností naplnil znaky\nskutkovej podstaty v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ v nadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ zákona o\nochrane spotrebiteľa a teda, či porušil zákaz využívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá bola spôsobilá\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane.\n19. Podľa § 4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom\n\nku dňu vydania napadnutého rozhodnutia, predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a\nneprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách.\n20. Podľa § 7 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z.\n(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.\n(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\n(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania\npodľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých\nokolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.\n21. Podľa § 8 ods. 1 písm. c), ods. 2, 3, 4 a 5 zák. č. 250/2007 Z.z.\n(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ\nurobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie\na je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu\npriemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k\nc) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,\nakékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo\nschválenia predávajúceho alebo produktu,\n(2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že\npriemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa\na) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s\nakýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom\núčastníka hospodárskej súťaže,\nb) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.\n(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a\nobmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ\npotrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje\nalebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak\nneurobil.\n(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,\nnezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v\nodseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v\ndôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré\nby inak neprijal.\n(5) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové\nobmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto\nobmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými\nprostriedkami.\n22. Vyššie uvedená právna úprava je výsledkom transpozície smernice o nekalých obchodných\npraktikách, pričom vychádzajúc z tabuľky zhody (so zohľadnením prípadných zmien pri novelizácii\nzákona o ochrane spotrebiteľa), ktorá v detailoch približuje transpozíciu dotknutej smernice do zákona o\nochrane spotrebiteľa vyplýva, že vyššie zmienená dotknutá vnútroštátna úprava v značnej miere preberá\nznenia konkrétnych článkov smernice. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o transpozíciu smernice, pri\naplikácii dotknutej vnútroštátnej úpravy bude potrebné zohľadňovať nepriamy účinok uvedenej smernice\na teda aplikovať resp. vykladať aj vnútroštátnu úpravu eurokonformným spôsobom.\n23. Zohľadňujúc skutkové okolnosti ako aj obsah kasačnej sťažnosti sa kasačný súd úvodom zameria na\nposúdenie toho, či poskytnutie informácií k Akcii: „Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS nad 5,99\nEUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL\nPARIS v hodnote nad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Darček k nákupu si vyžiadajte\npri pokladni“ v reklamnom letáku aj v oznámení na dotknutých výrobkoch bolo možné považovať za\nposkytnutie informácie nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom tak\nako namietal sťažovateľ, čo by malo za následok definovanie uvedeného konania ako klamlivého\n\nopomenutia podľa § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré sa považuje za nekalú obchodnú praktiku\nv zmysle § 7 ods. 4 cit. zákona.\n24. Kasačný súd poukazuje v súvislosti s poskytovaním informácií na znenie čl. 7 ods. 1 smernice o\nnekalých obchodných podmienkach, podľa ktorého sa obchodná praktika považuje za klamlivú, ak v\nskutkovej súvislosti, berúc do úvahy všetky jej črty, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku,\nopomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,\naby urobil kvalifikované rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,\nže priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. V zmysle čl.\n7 ods. 2 smernice o nekalých obchodných podmienkach sa za klamlivé opomenutie taktiež považuje,\nak obchodník skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným\nspôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, vzhľadom na okolnosti popísané v uvedenom\nodseku, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ak už nie je zrejmý z kontextu, a tam,\nkde v jednom alebo druhom prípade toto spôsobí alebo je pravdepodobné, že spôsobí, že priemerný\nspotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal. V zmysle čl. 7 ods. 3\nsmernice o nekalých obchodných podmienkach, ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej\npraktiky ukladá priestorové alebo časové obmedzenia, pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie\ninformácie opomenuté, sa vezmú do úvahy tieto obmedzenia a akékoľvek opatrenia prijaté obchodníkom\nna sprístupnenie informácií spotrebiteľom inými prostriedkami. Uvedenému korešponduje normatívny\ntext uvedený v § 8 ods. 3 až 5 zákona o ochrane spotrebiteľa.\n25. Vo vzťahu k vyššie uvedenému možno konštatovať, že z vyššie uvedenej právnej úpravy, či už na\núrovni únijnej alebo vnútroštátnej, sa obchodníkom ukladá povinnosť poskytnúť všetky informácie, ktoré\npriemerný spotrebiteľ potrebuje, aby urobil kvalifikované rozhodnutie o kúpe, pričom tieto informácie\npredstavujú „podstatné informácie“. Keďže pojem „podstatné informácie“ (s výnimkou osobitného\nprípadu „výzvy na kúpu“ podľa čl. 7 ods. 4 smernice o nekalých obchodných podmienkach) nie je\nv právnej úprave definovaný, je potrebným pri posudzovaní jeho obsahového naplnenia prihliadať\nna skutkové okolnosti, pričom však samotná smernica o nekalých obchodných podmienkach v čl.\n7 ods. 3 ako aj zákon o ochrane spotrebiteľa v § 8 ods. 5 poskytuje určitý ,,kľúč“ pre takéto\nposúdenie, ktorý spočíva v tom, že vnútroštátne orgány a súdy musia v jednotlivých prípadoch pri\nposúdení toho, či neboli opomenuté kľúčové informácie, brať do úvahy všetky prvky a okolnosti danej\nobchodnej praktiky vrátane obmedzení média používaného na ich oznamovanie. Vo vzťahu ku skutkovej\nsúvislosti a obmedzeniam použitého komunikačného prostriedku je v rámci posudzovania toho, či\nbolo opomenuté poskytnutie podstatných informácií, potrebné vziať do úvahy priestorové a časové\nobmedzenia použitého komunikačného prostriedku, ako aj akékoľvek opatrenia prijaté obchodníkom\nna sprístupnenie informácií spotrebiteľom inými prostriedkami. K tomu kasačný súd poukazuje aj na\nrozsudok Súdneho dvora z 26. októbra 2016, Canal Digital Danmark, C-611/14, ECLI:EU:C:2016:800,\nv zmysle ktorého sa čl 7 ods. 1 a 3 smernice o nekalých obchodných praktikách má vykladať v\ntom zmysle, že na posúdenie toho, či sa obchodná praktika má považovať za klamlivé opomenutie\nkonania, treba zohľadniť kontext, v akom sa táto praktika uskutočňuje, predovšetkým obmedzenia\nvlastné komunikačnému prostriedku použitému na účely uvedenej obchodnej praktiky, priestorové\nalebo časové obmedzenia kladené týmto komunikačným prostriedkom, ako aj akékoľvek opatrenie\nprijaté obchodníkom na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami, hoci taká podmienka\nvýslovne nevyplýva zo znenia dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy.\n26. Aplikujúc uvedené na prejednávanú vec možno konštatovať, že informácia ,,Darček k nákupu si\nvyžiadajte pri pokladni“ je z pohľadu kasačného súdu podstatná, keďže priamo súvisí, resp. upresňuje\na dopĺňa postup, akým je možné získať cestovnú kefu v rámci Akcie. V tomto prípade je potrebné\nposkytnutie všetkých troch vyššie citovaných informácií („Pri kúpe vlasovej kozmetiky L´ORÉAL PARIS\nnad 5,99 EUR získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Akcia - získajte darček! Pri kúpe vlasovej kozmetiky L\n´ORÉAL PARIS v hodnote nad 5,99 € získate cestovnú kefu zadarmo“ a „Darček k nákupu si vyžiadajte\npri pokladni“) považovať za poskytnutie podstatných informácií.\n27. Vzhľadom na skutočnosť, že nebolo medzi účastníkmi sporné, že informácia o potrebe vyžiadania si\ndarčeka bola poskytnutá, kasačný súd sa bude ďalej zaoberať tým, či bola ,,sporná“ informácia o potrebe\nvyžiadaní si darčeka poskytnutá riadne a teda nebola zo strany obchodníka skrytá alebo poskytnutá\nnejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom. Pri posúdení uvedeného\nkasačný súd poukazuje na to, že z hľadiska skutkových okolností vzal do úvahy, že vyššie uvedené\n\ninformácie, vrátane tej o potrebe vyžiadania si darčeka, boli poskytnuté prostredníctvom reklamného\nletáku a oznamu pri dotknutých výrobkoch, čo preukazujú listiny a fotografia v administratívnom spise\n(č.l. 17 a 18). Kasačný súd je toho názoru, že reklamný leták predstavuje informovanie zo strany\nobchodníka o všetkých jeho akciových produktoch, pričom má určitú svoju štruktúru resp. grafické\nvyobrazenie. Je pravdou, že informácia o potrebe vyžiadania si darčeka sa nachádzala na inej strane,\nako informácia o možnosti získania darčeka ku konkrétnej Akcii, avšak z textu informácie o potrebe\nvyžiadania si darčeka je zrejmé, že táto potreba vyžiadania sa viazala nie len vo vzťahu k tejto Akcii, o\nakú ide vo veci samej, ale aj vo vzťahu k darčekom k iným produktom. Na dotknutej strane sa okrem\ninformácie o potrebe vyžiadania si darčekov pri pokladni nachádzala taktiež informácia vzťahujúca\nsa ku všetkým akciovým produktom spočívajúca v tom, že akcie platia len do vypredania zásob.\nOkrem uvedených sa tam nachádzali aj iné informácie, ktoré taktiež možno vyhodnotiť ako informácie\nvzťahujúce sa všeobecne k viacerým akciovým produktom (napr. aj informácia ohľadom časovej\nplatnosti akcií). Informácia o možnosti získania darčeka v reklamnom letáku nebola zamlčaná a bola\nuvedená dostatočne zrozumiteľným spôsobom. Kasačný súd vzal do úvahy skutočnosť, že komunikačný\nprostriedok, akým je reklamný leták môže mať v tomto prípade obmedzenie vo vzťahu k jeho grafickému\nznázorneniu, keďže je potrebné aby sa produkty a základné podstatné informácie k nim ,,zmestili“ na jeho\nrozmer a pod. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že informácia ohľadom potreby\nvyžiadania si darčeka bola osobitne uvedená aj priamo pri ozname na výrobkoch pri tejto Akcii, z čoho\nje zrejmé, že žalobca v pozícii obchodníka prijal opatrenie na ešte dôslednejšie sprístupnenie informácií\nspotrebiteľom takýmto iným prostriedkom. S ohľadom na uvedené je kasačný súd toho názoru, že\ndotknutá ,,sporná“ informácia o potrebe vyžiadania si darčeka nebola zo strany žalobcu ako obchodníka\nskrytá alebo poskytnutá nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom.\nKasačný súd preto neakceptuje argument sťažovateľa, že v tomto prípade klamlivým opomenutím\npredajca zapríčinil alebo mohol zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej\ntransakcii, ktoré by inak neurobil (§ 8 ods. 1 písm. c/, ods. 2, 3, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa).\n28. V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že za skutkových okolností, o aké ide v súdenej\nveci nemožno vyvodiť záver, že by konanie žalobcu bolo možno definovať ako nekalú obchodnú praktiku\nspočívajúcu v klamlivom opomenutí konania, ako naznačovala argumentácia obsiahnutá v kasačnej\nsťažnosti.\n29. Pri skúmaní otázky nekalej obchodnej praktiky je však potrebné zamerať sa na jej posúdenie aj\nvo vzťahu k aplikácii § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého: ,,Obchodná praktika sa\npovažuje za nekalú,\na) ak je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa\nvo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena\nskupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“\nK uvedenému kasačný súd upresňuje, že dotknuté ustanovenie je transpozíciou čl. 5 ods. 2 smernice\no nekalých obchodných podmienkach, podľa ktorého:\n,,Obchodná praktika je nekalá, ak:\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a\nb) podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného\nspotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo\npriemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.“\n30. Kasačný súd úvodom poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ vo svojom rozhodnutí poukázal na\nnaplnenie skutkovej podstaty § 4 ods. 2 písm. c) v spojení s § 7 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona o ochrane\nspotrebiteľa. Vo vzťahu k § 7 ods. 2 písm. b) teda sťažovateľ nekalý charakter obchodnej podmienky\nodvodzoval ,,len“ od toho, že ,,podstatne narušuje alebo je spôsobilá podstatne narušiť ekonomické\nsprávanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je\nadresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu\nspotrebiteľov“ (pre zjednodušenie textu ďalej aj len ,,podstatné narušenie ekonomického správania\nspotrebiteľa“). Z textu čl. 5 ods. 2 smernice o nekalých obchodných podmienkach však vyplýva, že tento\npre posúdenie nekalého charakteru obchodnej praktiky predpokladá splnenie oboch tam uvedených\nkritérií a teda nie len podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa, ale aj kritérium pod\npísm. a/ cit. ustanovenia a teda rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti. Výnimku, kedy nie je\npotrebné skúmať rozpor s požiadavkami odbornej starostlivosti predstavuje situácia, kedy by išlo o\nklamlivú obchodnú praktiku v zmysle čl. 6 ods. 1 smernice (rozsudok Súdneho dvora z 19. septembra\n\n2013, CHS Tour Services, C-435/11, ECLI:EU:C:2013:574, bod 45). Kasačný súd tak konštatuje, že\nneobstojí záver sťažovateľa, že išlo o porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 2 písm. c/ v\nnadväznosti na § 7 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože už len z formálneho\nhľadiska nemožno charakter nekalej obchodnej praktiky odôvodňovať len § 7 ods. 2 písm. b) zákona\nochrane spotrebiteľa. Kasačný súd k uvedenému len pre ozrejmenie dopĺňa, že klamlivé opomenutie\nv zmysle § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa je ,,osobitnou“ nekalou praktikou, kedy sú skúmané iné\nokolnosti ako v prípade nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 ods. 2 cit. zákona, ktorú možno vo\nvzťahu k nekalým obchodným praktikám vnímať ako určitú generálnu klauzulu.\n31. K tomu ďalej kasačný súd uvádza, že rozhodnutia správnych orgánov v odôvodnení neobsahujú\nargumentáciu, resp. odôvodnenie, ktoré by dostatočne preukazovalo, že obchodná praktika žalobcu\nby vykazovala nekalý charakter v zmysle § 7 ods. 1 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre\nkonštatovanie podstatného narušenia ekonomického správania spotrebiteľa je rozhodné, či obchodná\npraktika zapríčiní alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,\nktoré by inak neurobil. Obchodná transakcia sa môže považovať za nekalú nielen vtedy, ak je\nspôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ si kúpi alebo nekúpi produkt, ale aj vtedy, ak je spôsobilá zapríčiniť,\nže spotrebiteľ napríklad navštívi obchod, rozhodne sa nezmeniť poskytovateľa služby a pod. Test\npodstatného narušenia sa nelimituje len na posúdenie toho, či skutočne došlo k narušeniu ekonomického\nsprávania spotrebiteľa (t.j. jeho rozhodnutia o obchodnej transakcii), ale vyžaduje sa aj posúdenie toho,\nči je obchodná praktika spôsobilá mať takýto vplyv na priemerného spotrebiteľa. Príslušné orgány by\npreto mali preskúmať skutočnosti a okolnosti príslušného prípadu (t. j. in concreto), ale mali by posúdiť\naj spôsobilosť danej praktiky ovplyvniť rozhodnutie priemerného spotrebiteľa o obchodnej transakcii (i.e.\nin abstracto). Kasačný súd konštatuje, že takéto posúdenie však v rozhodnutiach správnych orgánov\nchýba.\n32. Kasačný súd aj s poukazom na vyššie uvedené zistil, že krajský súd sa vzhľadom na predmet\nposudzovaného konania nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy,\nktorými by poprel jej účel a význam. Napadnutý rozsudok nemožno označiť za arbitrárny v tom smere,\nže by závery ním formulované boli zjavne nelogické s ohľadom na zistený skutkový stav, alebo že\nby napadnutý rozsudok nereflektoval skutočnosti a námietky dôležité pre riadne zistenie stavu veci\na rozhodnutie vo veci. Súčasne kasačný súd nezistil žiadny dôvod, ktorý by spochybňoval závery\nnapadnutého rozsudku, pretože tieto sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené.\n33. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského\nsúdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so\nsprávnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté\nv kasačnej sťažnosti neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť\nzamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalobcovi trovy nepriznal z\ndôvodu, že mu v kasačnom konaní nevznikli.\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}