{"guid": "5f00ebb4-9aa4-4f95-a328-3736ed38e6ab:cd71649c-bfd8-47ef-9472-4780a9c92ee2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200007.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/3/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/3/2020 z 28. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. júla 2022, sp. zn. 5Sžfk/3/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200007.1", "identifikacne_cislo": "6019200007", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-07-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "nazov": "§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-49", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cd71649c-bfd8-47ef-9472-4780a9c92ee2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200007.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200007.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200007.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sžfk/3/2020\n6019200007\n28. 07. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:6019200007.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej,\nv právnej veci žalobcu: MTM-Zlieváreň s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 4743, Zvolen, IČO: 36 635\n529, zast.: Advokátska kancelária UHAĽ s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, proti\nžalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská\nBystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102055691/2018 zo dňa 16.\noktóbra 2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/6/2019-199 zo dňa 07. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\nkasačného konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho a súdneho konania\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) na základe\nvšeobecnej správnej žaloby žalobcu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 102055691/2018 zo dňa\n16. októbra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n2. Žalovaný rozhodnutím č. 102055691/2018 zo dňa 16. októbra 2018 potvrdil rozhodnutie vydané v\nprvom stupni Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej aj ako „správca dane“) č. 101217344/2018 zo dňa\n25. júna 2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej\naj ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 96.466,65 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej\naj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie máj 2015, keď nepriznal nadmerný odpočet v sume 12.427,85\nEur a vyrubil daň v sume 84.038,80 Eur.\n3. Daňové orgány neuznali žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa SIVESPOL,\ns.r.o. a právo na oslobodenie od dane pri odberateľovi TOROK METALI d.o.o. Žalovaný si osvojil závery\nsprávcu dane a preskúmavané rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že dodanie deklarovaného tovaru\nnemohlo byť dodané tak, ako bolo deklarované dodávateľskými faktúrami od spoločnosti SIVESPOL,\ns.r.o. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že v prípade odberateľa TOROK METALI d.o.o.\n\nnedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom\nz iného členského štátu ako odberateľom, preto si žalobca neoprávnene uplatnil oslobodenie od\ndane. Napriek tomu, že v rámci dokazovania predložil žalobca faktúry, dodacie listy, CMR doklady\nk faktúram, bankové výpisy s platbami za tovar, ktorými deklaroval riadne dodanie fakturovaného\ntovaru, nebolo jednoznačne preukázané, že žalobca reálne dodal fakturovaný tovar chorvátskemu\nodberateľovi. Konštatoval, že existencia tovaru ešte nie je dôkazom, že tento tovar bol skutočne dodaný\ndanej spoločnosti TOROK METALI d.o.o., a tiež, že faktúra vystavená formálne dodávateľom s jej\nnáležitosťami nezakladá zásadnú podmienku možnosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu, ak daňová kontrola nepreukázala skutočné dodanie tovaru.\n4. Ďalej žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola začatá dňa 07.07.2016, ukončená dňa\n13.04.2018, pričom bola prerušená od 31.03.2017 do 01.02.2018 z dôvodu podania žiadosti o\nmedzinárodnú výmenu informácií, a teda trvala 337 dní.\n5. Okrem iného uviedol, že pokiaľ by si platiteľ, resp. jeho štatutár splnil zákonnú povinnosť starostlivosti\nriadneho hospodára, mohol by vedieť, že plnenie zakladajúce sporné právo na odpočítanie dane nesie\nvšetky znaky zneužívajúceho konania. Žalovaný spochybnil tvrdenie konateľa žalobcu Jána Mikulčíka,\nktorý do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 21.02.2017 uviedol, že nevie nič o dodávateľoch\ntovaru pre spoločnosť SIVESPOL, s.r.o. Stotožnil sa pritom so závermi správcu dane, že ak žalobca\nbol jediným odberateľom tovaru, fiktívnosť ktorého bola preukázaná z podporných dôkazov získaných z\nPrezídia policajného zboru z výsluchov obvinených W. M. a V. Š., s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa\nistote, by dodávateľ nepotreboval inú sprostredkovateľskú spoločnosť na distribúciu tovaru, pričom išlo\no zahmlievanie toku tovaru za účelom zníženia dane, ktorú by spoločnosť musela odviesť do štátneho\nrozpočtu. Preto ani žalovaný nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vyjadrením ďalších osôb,\nktoré by nemohli zvrátiť záver správcu dane, že žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období nevniklo\nprávo na odpočítanie DPH.\n6. Správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že samotná nekontaktnosť zahraničného odberateľa\n(TOROK METALI d.o.o.), nie je dôkazom skutočnosti, že k dodaniu tovaru v zdaňovacom období\nnedošlo, pričom dôkazné bremeno leží na správcovi dane. Žalovaný k intrakomunitárnemu dodaniu\ntovaru odberateľovi TOROK METALI d.o.o., okrem popisu skutkového stavu, neuviedol žiadne\nvlastné úvahy ku konkrétnym odvolacím námietkam. Nemožno zamieňať opis zistení, objektívnych\nokolností so samotným vyhodnotením vykonaného dokazovania. Záver daňových orgánov, že došlo k\nzastieraniu/utajovaniu žalobcom skutočného dodávateľa, resp. skutočného odberateľa, musí vyplývať z\nvyhodnotenia dôkazov, vrátane úvahy daňových orgánov ako dospeli k záveru o nepriznaní uplatnených\nnárokov žalobcom v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej len „zákon o DPH“). Len samotné\nkonštatovanie, popísanie zistení, opis dôkazov spolu s odkazom na príslušnú judikatúru, samo o sebe\ntakýmto vyhodnotením dokazovania nie je.\n7. Ďalej správny súd vyhodnotil, že žalovaný dostatočným spôsobom nereflektoval na konkrétne\nodvolacie námietky žalobcu, najmä čo sa týka odôvodnenia nepotrebnosti vykonávania ďalšieho\ndokazovania, namietaného spôsobu pri zabezpečovaní a vykonávaní dôkazov, namietaného\nnepreukázania skutočnosti, že žalobca mal vedieť alebo musel vedieť o zneužívajúcom konaní\nsystému DPH jeho dodávateľom, keď namietal, že nerozumie úvahe správcu dane ohľadom takéhoto\nkonštatovania, žalovaný nereagoval vlastnou úvahou ani na námietku nedodržania lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly, resp. na námietku ako sa správca dane s ňou vysporiadal. Zároveň sa stotožnil so\nžalobcom v tom, že žalovaný nekriticky prevzal závery správcu dane bez toho, aby reagoval na konkrétne\nodvolacie námietky a tieto posúdil a vyhodnotil, pričom z konštrukcie rozhodnutia žalovaného je zrejmé,\nže práve k namietaným skutočnostiam žalovaný v zásade len vo všeobecnosti poukázal, že sa stotožňuje\nso stanoviskom správcu dane a navyše ohľadom niektorých otázok aj skopíroval závery, úvahy správcu\ndane, čo správny súd považoval za nadbytočné, spôsobujúce neprehľadnosť rozhodnutia a aj jeho\nnepreskúmateľnosť.\n8. Záverom najmä uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou žalovaného vyporiadať sa s konkrétnymi\nodvolacími námietkami žalobcu a svoje závery odôvodniť zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom,\npričom zmienil, že z rozhodnutia daňových orgánov vo veciach týkajúcich sa odpočtov DPH musí\njednoznačne vyplývať, ku akým záverom dospeli, a teda, či neuznávajú právo na odpočítanie DPH pre\nto, že neboli splnené zákonom stanovené podmienky (daňové orgány pri verifikácii daňovým subjektom\n\ntvrdených deklarovaných transakcií vyvrátia, že tieto sa stali deklarovaným spôsobom) alebo preto, že sa\npreukáže, že išlo o zneužitie práva (obchodné transakcie nemali ekonomické opodstatnenie a ich účelom\nbolo získanie daňovej výhody) alebo preto, že išlo o konanie poznačené podvodom, pričom daňový\nsubjekt o tomto nezákonnom konaní vedel alebo musel vedieť. V rozhodnutiach je potrebné sa zamerať\nna konkrétne okolnosti prípadu a v konkrétnostiach popísať, čo malo byť predmetom deklarovaných\nobchodných transakcií (dodanie tovarov alebo služieb), aké dôkazy boli vykonané, hodnotenie dôkazov\na skutkové závery, ktoré z nich boli vyvodené, ako aj jednoznačné právne posúdenie.\n9. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal podľa § 167 ods. 1\nSSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu.\n\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný (sťažovateľ) včas kasačnú sťažnosť odôvodnenú\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., v ktorej namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil,\nnezohľadnil relevantné zistenia sťažovateľa a ustanovenia Daňového poriadku v nadväznosti na zákon\no DPH. Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n11. Sťažovateľ zotrval na svojich záveroch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré podľa\nneho správny súd nesprávne právne posúdil, pretože žalovaný dostatočne zdôvodnil a preukázal, že\nv predmetných obchodných prípadoch nedošlo k zdaniteľným obchodom tak, ako to tvrdil žalobca.\nSťažovateľ potom rozsiahlejšie argumentoval, ako má byť rozložené dôkazné bremeno medzi daňový\nsubjekt a daňový orgán; a poukázal na judikatúru vo vzťahu k preukazovaniu vedomosti daňového\nsubjektu o účasti na daňovom podvode.\n12. Tvrdil, že správca dane ako aj žalovaný podrobne v svojich rozhodnutiach uviedli, prečo nebol\ntovar nadobudnutý od dodávateľa SIVESPOL, s.r.o. a Mirmaj, s.r.o. (subdodávateľa spoločnosti\nSIVESPOL, s.r.o.). Ďalej mal za to, že konateľ žalobcu vedel alebo mohol vedieť o sieti na tvorbu faktúr\nzorganizovanej konateľom tohto dodávateľa, nakoľko bol (žalobca) jediným odberateľom tohto fiktívneho\ntovaru. Zo zistení uvedených v rozhodnutiach podľa sťažovateľa nie je možné prijať iný logický záver,\nako prijal správca dane a aj sťažovateľ, teda že sa uvedený zdaniteľný obchod neuskutočnil tak, ako\nto deklaroval žalobca.\n13. Vo vzťahu k nedodaniu tovaru chorvátskemu odberateľovi TOROK METALI d.o.o. sťažovateľ\nuviedol, že správca dane ho preveroval prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a zistil,\nže nebolo preukázané dodanie tovaru tejto spoločnosti, pričom všetky skutočnosti sú uvedené v\npreskúmavanom rozhodnutí, a preto ich nebude duplicitne uvádzať.\n14. Sťažovateľ tvrdil, že jeho rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane má presvedčivo a dostatočne\nštruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu\ndane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Takto vypracované rozhodnutie podľa\nneho spĺňa zákonom stanovenú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, preto nemôže\nbyť posúdené ako nepreskúmateľné. Sťažovateľ napokon dal do pozornosti, že v daňovom konaní nie\nje potrebné vysporiadať sa s každou námietkou, ale z rozhodnutia musí byť zrejmé, prečo nedošlo k\nneuznaniu žalobcom uplatnenému nároku, čo napadnuté rozhodnutie podľa názoru sťažovateľa spĺňa.\n15. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že táto nespĺňa náležitosti riadne odôvodnenej\nkasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP a navrhol ju odmietnuť. Pre prípad, že by kasačný súd dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť náležitosti zákona spĺňa, poukázal na odôvodnenie žaloby a osobitne\nuviedol, že záver správcu dane a rovnako aj sťažovateľa o neunesení dôkazného bremena je nesprávny,\nkeďže len keby správca dane vykonal dokazovanie, ktoré navrhol daňový subjekt, a toto dokazovanie\nby neprinieslo nové skutočnosti pozitívne pre daňový subjekt a pre skutočnosti tvrdené a preukazované\ndaňovým subjektom, potom by správca dane a žalovaný mohli dospieť k záveru, že daňový subjekt\n\nneuniesol dôkazné bremeno. Žalobca navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n16. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava\nSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s §\n101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S\na v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry\nNS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia\nkontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť\nkasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) za rozhodujúce, že odo\ndňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych\nočakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP\nv spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §\n444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n19. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci\nsa daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2015 a január až marec 2016\nrovnakých účastníkov MTM-Zlievareň, s.r.o. proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, ktorý bol predmetom konania a rozhodovania iných senátov kasačného súdu (a predtým\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky) uvedených pod sp. zn. 4Sžfk/19/2020 z 26.04.2022 (zdaňovacie\nobdobie august 2015), sp. zn. 2Sžfk/2/2020 z 23.03.2022 (zdaňovacie obdobie marec 2015), sp. zn.\n5Sžfk/4/2020 z 24.02.2022 (zdaňovacie obdobie február 2016), sp. zn. 5Sžfk/67/2019 z 09.12.2021\n(zdaňovacie obdobie apríl 2015), sp. zn. 3Sžfk/2/2020 z 09.12.2021 (zdaňovacie obdobie október 2015),\nsp. zn. 6Sžfk/3/2020 z 29.11.2021 (zdaňovacie obdobie jún 2015), sp. zn. 1Sžfk/6/2020 z 23.02.2021\n(zdaňovacie obdobie január 2015), sp. zn. 1Sžfk/3/2020 z 22.02.2021 (zdaňovacie obdobie júl 2015), sp.\nzn. 1Sžfk/5/2020 z 23.02.2021 (zdaňovacie obdobie november 2015), sp. zn. 8Sžfk/3/2020 z 25.11.2020\n(zdaňovacie obdobie marec 2016), sp. zn. 8Sžfk/14/2020 z 30.09.2020 (zdaňovacie obdobie december\n2015) a v ktorých boli rozhodnutia žalovaného správnym súdom zrušené pre nepreskúmateľnosť.\n20. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n21. Kasačný súd v súlade s § 464 ods. 1 SSP odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci\npoukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako v tom čase kasačného súdu) sp.\nzn. 8Sžfk/14/2020 z 30.09.2020, ktorý bol citovaný v rozsudku kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/3/2020 z\n29.11.2021 v prakticky totožnej veci rovnakých účastníkov týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia jún 2015,\nktorého prevzatú časť ďalej uvádza:\n\n„Predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola tá skutočnosť, či sa žalovaný správne vysporiadal\ns namietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní proti prvostupňovému\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy, či vecne a právne správne reagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy\na ako a prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé preukázať zmenu zistených skutočností. Zároveň bol\nrozpor či žalovaný dostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu ku\nexistencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach, ako aj pre absenciu vlastných\nzáverov žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia.\nPodľa názoru kasačného súdu v danom prípade krajský súd postupoval v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu v obdobných veciach.\nKasačný súd zdôrazňuje, že rozloženie dôkazného bremena ako aj otázku aktívnej starostlivosti o svoje\nobchody a obchodných partnerov riešil kasačný súd aj v citovanom rozsudku sp. zn. 1Sžfk/31/2016\nzo 17. októbra 2017, z ktorého vyplýva, že nie je v rozpore s právom EU požadovať, aby daňový\nsubjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré\nuskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad C-409/04 Teleos a i. - citované v\nbode č. 43, ďalej sp. zn. C-499/10 Vlaamse Olicmaatschappij, tiež už citované rozsudky sp. zn. C-439/04,\nC-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).\nPodľa kasačného súdu však dôležitou otázkou zostáva povinnosť správcu dane ako aj v odvolacom\nkonaní žalovaného preukázať daňovému subjektu buď podvodný úmysel (vedomý úmysel zúčastniť\nsa daňového podvodu), alebo či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca\nobchodov poznačených daňovým podvodom (vedomá nedbanlivosť), ako aj skutočnosti či v rámci\nprebiehajúcich zdaniteľných obchodov prijal dostatočné opatrenia, aby zabránil svojej, hoc aj nevedomej\núčasti na daňovom podvode.\nAj kasačný súd v zhode so správnym súdom dospel k záveru, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva\nlen tá skutočnosť, že správcom dane opísané skutočnosti preukazujú len fiktívne nadobudnutie,\nresp. nepreukázanie nadobudnutia tovaru v subdodávateľských reťazcoch Basia s.r.o., Slovakovo\ns.r.o., MIRMAJ s. r. o., SIVESPOL, s.r.o., pričom boli nedostatočne a nepresvedčivo vyhodnotené tie\nskutočnosti, ktoré sa týkajú vedomosti žalobcu o týchto fiktívnych prevodoch a rovnako tak aj skutočnosti,\nže žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení,\nktoré je spojené s daňovým únikom.\nAko už bolo zdôraznené kasačným súdom v iných obdobných veciach je právom, ale aj povinnosťou\nsprávcu dane dôkazy zabezpečiť, tieto náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom riadneho zistenia\nskutkového stavu veci, aby jeho rozhodnutie bolo argumentačne presvedčivé nielen pre účastníkov\nkonania, aj aj pre prípadný spor na správnom súde. Preto správny súd v tejto súvislosti poukázal na\nto, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a logicky i vecne presvedčivým\nspôsobom odôvodniť. Správne orgány síce konštatovali rôzne rozporuplné zistenia a vyvodili z nich\ndôsledky, avšak ich nevyhodnotili jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach a nedali ich do skutkového\nsúvisu s použitými zákonnými ustanoveniami. Je právom, ale aj povinnosťou správcu dane dôkazy\nzabezpečiť, ale tieto aj náležite posúdiť a vyhodnotiť za účelom zistenia skutkového stavu veci. V tejto\nsúvislosti správny súd uviedol, že dôkazný postup je potrebné vyčerpávajúcim spôsobom popísať a\nlogicky i vecne presvedčivým spôsobom odôvodniť, pričom aká by mala byť štruktúra odôvodnenia\nrozhodnutia popísal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžfk/38/2017 z 19. júna 2019 (bod 71).\nAj kasačný súd sa priklonil k názoru správneho súdu, že žalovaný sa nesprávne vysporiadal s\nnamietanými skutočnosťami tvrdenými žalobcom v podanom odvolaní a žalovaný nedostatočne\nreagoval na žalobcom navrhnuté dôkazy, pričom neuviedol, prečo ich vyhodnotil ako nespôsobilé\nprivodiť iné rozhodnutie vo veci. Žalobca zároveň nedostatočne odôvodnil svoju správnu úvahu pri\nhodnotení dôkazov vo vzťahu ku existencii tovaru, a vedomosti žalobcu o tvrdených skutočnostiach. Ak\nžalovaný chcel dosiahnuť toho, aby jeho rozhodnutie vo veci nebolo vyhodnotené ako nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov, musí svoje rozhodnutie doplniť o vlastné závery.\nV ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opakovane zrozumiteľne vyhodnotiť jednotlivé dôkazy tak,\naby bolo zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia, prečo tovar dodaný dodávateľom nemohol byť dodaný,\n\npričom sa nemôže žalovaný uspokojiť len s konštatovaním, že ho nenadobudol od subdodávateľa.\nZároveň sa musí vysporiadať aj so skutočnosťou, že tovar bol následne dodaný do zahraničia, pričom\nbude úlohou žalovaného vyhodnotiť dôkazy tak, aby bolo zrejmé prečo tovar, ktorý bol dodaný do\nzahraničia nie je deklarovaným tovarom a zároveň prečo považuje za jednoznačne a za nesporné, že\ntento nebol dodaný zahraničnému odberateľovi a bude potrebné znovu posúdiť žalobcom uplatňovaný\nnárok na odpočítanie DPH v zmysle zákonných podmienok, zohľadniac relevantnú judikatúru.“\n22. K vyššie citovaným záverom kasačný súd dodáva, že sťažovateľ relevantne nespochybnil záver\nsprávneho súdu o nedostatočnom odôvodnení nepotrebnosti vykonať ďalšie navrhnuté dokazovanie\nv daňovom konaní, namietanom spôsobe zabezpečovania a vykonávania dokazovania, nepreukázaní\nskutočnosti, že žalobca mal vedieť alebo musel vedieť o zneužívajúcom konaní systému DPH jeho\ndodávateľom, resp. o absencii vlastnej úvahy k námietke nedodržania lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly. Tvrdenie sťažovateľa v tejto súvislosti, že nie je úlohou správnych orgánov odpovedať na každú\nnámietku v odvolaní, je správne iba potiaľ, kým nejde o otázku rozhodujúcu pre posúdenie veci. A aj\ntak by z rozhodnutia malo byť zrejmé, prečo je namietaná skutočnosť alebo právna otázka pre vec\nirelevantná.\n23. Vo vzťahu ku konštatovaniu správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení záveru o nedodaní\ntovaru chorvátskemu odberateľovi sťažovateľ namietal v podstate len všeobecným odkazom na\npreskúmavané rozhodnutie, kde sú údajne uvedené všetky skutočnosti, a podotkol, že správca dane\n„vyčerpal svoje možnosti dôkazného bremena“. Z takto formulovaného sťažnostného bodu kasačný súd\nnevyrozumel, v čom konkrétne vidí sťažovateľ nesprávnosť právneho posúdenia zo strany správneho\nsúdu. Nekonkrétny odkaz sťažovateľa na vlastné rozhodnutie z povahy veci nemôže postačovať, keď\nsprávny súd konkrétne pomenoval, v čom vidí jeho nepreskúmateľnosť.\nIV.\nZáver\n24. Na základe vyššie uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalovaného\nneobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n25. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal právo na náhradu\ntrov kasačného konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175\nods. 2 SSP.\n26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/6/2019", "guid": "27179838-5aac-4195-8708-7b22f124c740:9b47baa6-5311-4e9a-ba6e-24e656c90695", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}