{"guid": "2475024c-63a6-4520-9f22-d75a65e59203:0eddb117-2a10-4383-822f-a7718fca688d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200612.1", "spisova_znacka": "2Sžrk/6/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžrk/6/2020 z 24. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. februára 2022, sp. zn. 2Sžrk/6/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200612.1", "identifikacne_cislo": "6018200612", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 140/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-2014/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/140", "nazov": "zákon č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/140-2014"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "nazov": "§ 588 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-588", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-588"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2014/140#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-588"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eddb117-2a10-4383-822f-a7718fca688d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200612.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200612.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sžrk/6/2020\n6018200612\n24. 02. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:6018200612.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu (spravodajca)\nJUDr. Petry Príbelskej, PhD. a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M, v právnej veci\nžalobcu: Slovak Estate s.r.o., so sídlom Ta, IČO: 50 050 907, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nVASIĽ, ŠIMONOVIČ & partners, s.r.o., so sídlom Kuzmányho ul. 29, Košice, IČO: 47 240 482, proti\nžalovanému (sťažovateľovi): Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, so sídlom Chlumeckého 2,\nBratislava, za účasti ďalšieho účastníka: LEGES Recovery k.s., so sídlom Pod Urpínom 5, Banská\nBystrica, IČO: 47 982 586, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. VoÚ 29/2018/Ja zo dňa\n3. septembra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č.k. 24S/119/2018-140 zo dňa 1. augusta 2019, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť žalovaného sa v časti smerujúcej voči výroku rozsudku Krajského súdu v Banskej\nBystrici č.k. 24S/119/2018-140 zo dňa 1. augusta 2019, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného č.\nVoÚ 29/2018/Ja zo dňa 3. septembra 2018 a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Revúca,\nkatastrálneho odboru č. V-1455/2017 zo dňa 13. februára 2018 a vec vrátil prvostupňovému orgánu\nverejnej správy na ďalšie konanie, z a m i e t a .\nRozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/119/2018-140 zo dňa 1. augusta 2019 sa v časti\nvýroku o trovách konania žalobcu voči žalovanému, z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie\nkonanie.\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 191 ods.\n1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. VoÚ 29/2018/Ja zo dňa 3. septembra 2018 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“) ako aj\nprvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Revúca, katastrálneho odboru (ďalej aj len „prvostupňový\norgán verejnej správy“) č. V-1455/2017 zo dňa 13. februára 2018, ktorým bol návrh žalobcu na vklad\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietnutý a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách\nkonania rozhodol krajský súd s poukazom na § 167 ods. 1 SSP tak, že uložil žalovanému povinnosť\nnahradiť žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania dôvodne vynaložené trovy konania v rozsahu\n100%. Ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 ods. 1 SSP právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože\nmal za to, že mu žiadne trovy konania nevznikli.\n2. Napadnutý rozsudok založil na zisteniach, podľa ktorých prvostupňový orgán verejnej správy návrh\nžalobcu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zamietol s odôvodnením, že Kúpna\nzmluva zo dňa 5. decembra 2017 uzavretá podľa § 588 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\n\nzákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva v podiele\n1/1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A., a to k parcele KN-C č. 2079 trvalý\ntrávny porast o výmere 2 936 m2 a k parcele KN-C č. 2229 zastavané plochy a nádvoria o výmere 129\nm2 zapísaným na LV č. XXX, ktorej predávajúcim je K. L. v zastúpení ďalším účastníkom, ktorý bol\nustanovený do funkcie správcu konkurznej podstaty jeho majetku, na ktorý bol Uznesením Okresného\nsúdu v Banskej Bystrici č.k. 30dK/102/2017 zo dňa 7. septembra 2017 vyhlásený konkurz a kupujúcim\nje žalobca (ďalej len „Zmluva“), bola uzavretá v rozpore so zákonom č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní\nvlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n140/2014 Z.z.“), pretože predmetom prevodu vlastníctva na jej základe je aj poľnohospodársky pozemok,\nna prevod ktorého je zákonom č. 140/2014 Z.z. v § 4 stanovený postup (§ 4 ods. 3 až 8, § 5, § 6),\nktorý nebol dodržaný. V dôsledku uvedeného, pre rozpor so zákonom, je predložená Zmluva absolútne\nneplatná (§ 39 Občianskeho zákonníka), čo prvostupňový orgán verejnej správy skúmal pri rozhodovaní\no vklade vlastníctva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri\nnehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len\n„katastrálny zákon“). Po zistení, že podmienky na vklad nie sú v dôsledku uvedeného splnené, návrh\nzamietol. Žalovaný na základe odvolania podaného žalobcom rozhodnutie prvostupňového orgánu\npreskúmal a po zisteniach, že ten správne posúdil uzavretú Zmluvu ako absolútne neplatnú, pretože jej\npredmetom bol prevod poľnohospodárskeho pozemku, pri ktorom nebol dodržaný postup vyžadovaný\nv § 4 (§ 4 ods. 3 až 8, § 5 a § 6) zákona č. 140/2014 Z.z., ktorý sa vzťahuje aj na prevody vlastníctva\npoľnohospodárskeho pozemku v rámci speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu podľa § 167p\nzákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odvolanie\nžalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.\n3. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku označil všetky žalobcom vytýkané žalobné námietky\nvoči napadnutému rozhodnutiu za nedôvodné a konštatoval, že na ich základe nebolo možné žalobe\nvyhovieť. Rozhodnutie žalovaného považoval za zákonné, vychádzajúce zo skutkového a právneho\nstavu, ktorý bol daný v čase rozhodovania žalovaného, pričom žalovaný ako aj prvostupňový orgán\nverejnej správy sa pri rozhodovaní správne riadili právnou úpravou, ktorá bola platná a účinná v čase\nich rozhodovania a ktorú na zistený skutkový stav veci správne aplikovali.\n4. Napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného bolo v čase jeho vydania zákonné, krajský súd rozhodnutie\nžalovaného a s poukazom na § 191 ods. 3 SSP aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy\nzrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie\nkonanie (§ 191 ods. 4 SSP), pretože boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď\nvychádzali z právnej úpravy, ktorá bola v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Nálezom č. 33/2019\nZ.z., ktorý bol v Zbierke zákonov zverejnený dňa 11. februára 2019 (ďalej len „Nález“) plénum Ústavného\nsúdu konštatovalo nesúlad § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4 a čl.\n20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Napadnutým rozhodnutím žalovaného spolu s prvostupňovým\nrozhodnutím bol pritom návrh žalobcu ako nadobúdateľa nehnuteľností na vklad vlastníckeho práva\nk nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom Zmluvy, zamietnutý z dôvodu, že pri prevode nehnuteľnosti\nklasifikovanej ako poľnohospodársky pozemok nebol dodržaný postup upravený § 4 a 6 zákona č.\n140/2014 Z.z., t.j. práve tými zákonnými ustanoveniami, ktoré Ústavný súd SR označil za nesúladné s\nvyššie uvedenými článkami Ústavy Slovenskej republiky.\n5. Zdôrazňujúc deklaratórny charakter Nálezu Ústavného súdu SR, ktorý len pomenúva/vyhlasuje\nskutočnosť, ktorá existuje od počiatku, z čoho vyplýva, že ustanovenia § 4 a § 6 zákona č. 140/2014\nZ. z. boli neústavné už v čase, keď boli v preskúmavanej veci aplikované, krajský súd záverom dodal,\nže konanie pred správnym súdom je v zmysle § 5 ods. 2 SSP realizáciou ústavne zaručeného práva\nna ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami a ústavou zaručených základných práv a slobôd, a preto\nmusel správny súd na uvedenú skutočnosť pri rozhodovaní prihliadať.\n6. Žalovaný ako sťažovateľ podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a\nnavrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že žaloba žalobcu sa zamieta\na sťažovateľovi sa priznáva náhrada dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%, alternatívne,\naby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľ namietal, že nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu spočíva v\nnesprávnom výklade a aplikácii čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky, § 5 ods. 2, § 135 a 191 ods. 3 SSP\n\nvo vzťahu k rozhodovaniu vo veci samej, keď ten mal za to, že pri rozhodovaní o podanej žalobe bolo\npotrebné prihliadať na Nález Ústavného súdu SR, ktorý bol vydaný až po právoplatnosti rozhodnutia\nžalovaného napadnutého správnou žalobou. Ďalej namietal aj nesprávny výklad a aplikáciu § 167 SSP\nvo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania, keď žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v\nplnej výške napriek tomu, že čo do ním prezentovaných žalobných dôvodov nemal žiaden úspech.\n8. Sťažovateľ namietal, že s ohľadom na čl. 2 ods. 2 a čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR bol\npovinný rešpektovať právnu úpravu stanovenú v zákone č. 140/2014 Z. z. a vychádzal zo znenia\nzákona účinného v čase vydania svojho rozhodnutia č. VoÚ 29/2018/Ja zo dňa 03.09.2018. Zároveň\nnamietal, že nemohol konanie o návrhu na vklad na základe Zmluvy prerušiť do právoplatného resp.\nvyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu SR, teda na neurčitú dobu, vzhľadom na skutočnosť, že by\ntým ochromil trh s poľnohospodárskymi pozemkami, kedy by síce vlastníci takýchto pozemkov mohli\nformálne uzatvoriť zmluvy o prevode takýchto pozemkov, avšak nadväzujúce konania o návrhu na vklad\nby boli prerušené. Za rozumný považoval taký výklad, v zmysle ktorého by správne orgány o návrhoch\nna vklad vlastníckeho práva k pozemkom, ktorý bol podľa zákona č. 140/2014 Z.z. poľnohospodárskym\npozemkom, vydali meritórne rozhodnutie, ktorým by vklad povolili, zamietli prípadne konanie o návrhu\nna vklad zastavili.\n9. V tejto súvislosti poukázal na § 135 ods. 1 SSP upravujúci rozhodujúci stav pre rozhodnutie správneho\nsúdu, ako aj na výpočet výnimiek z tohto všeobecného pravidla, ktoré sa však na prejednávanú vec\nnevzťahujú. Správny súd teda zásadne pri preskúmavaní rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej\nsprávy vychádza nielen zo skutkového stavu ale aj z právneho stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania\norgánu verejnej správy. Krajský súd mal teda pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého\nrozhodnutia sťažovateľa vychádzať z právneho stavu v čase právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n10. V námietkach týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách\nkonania sťažovateľ nesúhlasil, že by mal žalobca úspech v konaní tak, ako to predpokladá § 167 SSP.\nSťažovateľ mal za to, že žalobca úspech vo veci nemal žiaden, keďže krajský súd vyhodnotil všetky\njeho žalobné body za nedôvodné a na ich základe nebolo možné žalobe vyhovieť. Naopak, sťažovateľ\nako aj prvostupňový orgán mali podľa odôvodnenia krajského súdu rozhodnúť správne, keď sa riadili\nprávnou úpravou ktorá bola platná a účinná v čase ich rozhodovania a ktorú na zistený skutkový stav\nveci správne aplikovali. V tomto smere sa preto rozhodnutia krajského súdu o trovách konania javí\nako extrémne nespravodlivé. Rozhodnutie krajského súdu o trovách konania je príkladom mechanickej\naplikácie zákona založenej na striktne gramatickom výklade § 167 SSP. Zároveň mal za to, že o trovách\nkonania bolo potrebné rozhodnúť podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP a právo na náhradu trov konania\nžalobcovi nepriznať. Dôvodom hodným osobitného zreteľa mala byť skutočnosť, že napriek zrušovaniu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, ten pri rozhodovaní nepochybil a tiež aj skutočnosť, že čo do\nžalobných dôvodov nemal žalobca žiaden úspech.\n11. Žalobca ani ďalší účastník konania, svoje právo na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti napriek výzve\nkrajského súdu nevyužili.\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§\n101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon\nsúdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nodo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s §\n101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná\nvec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.zn.\n2Sžrk/6/2020. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 5S Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou\nv zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná\n\nsťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP) kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://\nwww.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru,\nže kasačná sťažnosť v časti smerujúcej voči výroku napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd zrušil\nprvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie žalovaného nie je dôvodná a preto ju v tejto časti\nzamietol podľa § 461 SSP, no zároveň ju v časti kasačnej sťažnosti smerujúcej voči výroku o trovách\nkonania vyhodnotil ako dôvodnú, v dôsledku čoho rozsudok v prislúchajúcej časti zrušil a vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\nPodľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s\nústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada\nSlovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,\nPodľa § 88 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 314/2018 Z.z.“), ak ústavný súd zistí nesúlad preskúmavaného\nprávneho predpisu nižšej právnej sily, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia s právnym predpisom\nvyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, vysloví tento nesúlad nálezom, v ktorom uvedie,\ns ktorými ustanoveniami právneho predpisu vyššej právnej sily alebo medzinárodnej zmluvy nie je\npreskúmavaný právny predpis nižšej právnej sily, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenia v súlade.\nPodľa § 91 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z.z., právny predpis, jeho časť alebo jeho ustanovenie,\nktorých nesúlad s právnym predpisom vyššej právnej sily ústavný súd vyslovil, strácajú účinnosť dňom\nvyhlásenia nálezu ústavného súdu v zbierke zákonov.\nPodľa § 93 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z.z., ostatné právoplatné rozhodnutia vydané v civilnom súdnom\nkonaní alebo správnom súdnom konaní na základe právneho predpisu, ktorý celkom, sčasti alebo v\nniektorom ustanovení stratil účinnosť, zostávajú nedotknuté; povinnosti uložené takýmito rozhodnutiami\nnemožno nútene vymáhať.\n14. Kasačný súd v úvode konštatuje, že prejednávaný prípad je preň špecifický v tom smere, že\nposúdenie zákonnosti samotného postupu ako aj rozhodnutia žalovaného sa dostáva do úzadia vo\nvzťahu k posúdeniu následkov objektívnej skutočnosti, ktorá pristúpila v priebehu konania pred krajským\nsúdom v podobe vydania Nálezu a následnej straty účinnosti § 4 <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2014/140/>, § 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/> a § 6\nzákona č. 140/2014 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/140/> dňom vyhlásenia\nNálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov. Kasačný súd teda vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej\nsťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom\nsúdneho spisu no bez nutnosti oboznamovať sa s obsahom administratívneho spisu a konštatuje, že\nnie je dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku,\nktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku vo veci samej.\n15. Kľúčovým je posúdenie otázky (hmotnoprávnych) následkov vyslovenia nesúladu právnych\npredpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú vec v čase po právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, no\npred právoplatným skončením konania na správnom súde. Odpoveď na položenú otázku môžeme nájsť\nv § 93 zákona č. 314/2018 Z.z., v ktorom zákonodarca stanovil dopad účinkov nálezu na právoplatné\nrozhodnutia vydané v civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní. V prípade, ak súd\nv civilnom súdnom konaní alebo správnom súdnom konaní vydal rozhodnutie na základe právneho\npredpisu (resp. jeho časti alebo ustanovenia), ktorý neskôr na základe nálezu ústavného súdu podľa §\n88 ods. 2 stratil v zmysle čl. 125 ods. 3 Ústavy <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzhezf6nbwga> SR sčasti alebo v niektorom ustanovení účinnosť, pričom toto\nrozhodnutie nadobudlo aj právoplatnosť, nemá strata účinnosti tohto právneho predpisu (resp. jeho časti\nalebo ustanovenia) na právoplatnosť takéhoto rozhodnutia žiaden vplyv. Ak však takýmto rozhodnutím\nsúdu bola uložená povinnosť, nemožno splnenie tejto povinnosti nútene vymáhať, t.j. takéto rozhodnutie\nex lege prestáva byť exekučným titulom. Hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade teda pôsobia ex\ntunc, keďže aj keď nedochádza k obnove právoplatne skončeného civilného súdneho konania alebo\nsprávneho súdneho konania, ak povinný subjekt do vyhlásenia nálezu ústavného súdu o nesúlade\npovinnosť uloženú rozhodnutím nesplní, stáva sa táto nevymáhateľnou proti vôli povinného subjektu.\nUstanovenie § 93 ods. 2 na druhej strane neposkytuje žiadnu ochranu tomu účastníkovi právoplatne\nskončeného civilného súdneho konania alebo správneho súdneho konania, ktorý bol v tomto konaní\n\nneúspešný, teda uplatnený nárok mu vzhľadom na aplikáciu nesúladného právneho predpisu nebol\npriznaný, resp. nebol priznaný v celom rozsahu.\n16.\nAj\nkeď\nÚstava\nSR\n<https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzhezf6nbwga> ani zákon <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?\ndocumentId=pj5f6mjzhezv6mzy>č. 314/2018 Z.z. neobsahujú výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych\núčinkoch nálezu ústavného súdu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením správneho\nsúdneho konania, no logicky možno konštatovať, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre\nvšetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných\nprávoplatne pred uverejnením nálezu ústavného súdu o nesúlade, potom to a fortiori musí tak byť vo\nveciach neskončených právoplatne v momente vyhlásenia nálezu ústavného súdu o nesúlade. Opačný\nvýklad by popieral princíp zachovávania ústavnosti a zároveň by neprípustne absolutizoval princíp\nprávnej istoty (takýto výklad vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 400/06-26 zo dňa\n12.04.2007). V tejto súvislosti možno zároveň poukázať na § 131 SSP <https://www.beck-online.sk/\nbo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuytgmi>, v zmysle ktorého\nje súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s ústavou,\nústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež\nviazaný rozhodnutím ústavného súdu, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd.\n17. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že zákon č. 314/2018 Z.z. nepojednáva o dopadoch\nnálezu Ústavného súdu SR na právoplatne skončené administratívne konania. Zo samotného znenia\ntotiž možno vyvodiť, že hmotnoprávne následky nálezu dopadajú aj na správne súdne konania v\nktorých je pravidlom, že predmetom ich prieskumu sú práve právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy. Ak bolo teda iniciované správne súdne konanie, ktoré do vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR\nnebolo právoplatne skončené, je to práve to konanie, v ktorom môže dôjsť ku zhojeniu postupu orgánu\nverejnej správy v administratívnom konaní a nadväzujúceho rozhodnutia, ktorý (nevedome) postupoval\nna základe ustanovenia, ktoré bolo vyhlásené za nesúladné s právnym predpisom vyššej právnej sily.\n18. Kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď konštatoval zákonnosť\npostupu žalovaného ako aj nadväzujúceho rozhodnutia, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie o\nzamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva podľa Zmluvy, no zároveň bol povinný zohľadňovať\nšpecifickú novú skutočnosť viažucu sa ku kľúčovým ustanoveniam aplikovaného právneho predpisu a\nrozhodnutie z uvedeného dôvodu zrušil. Takýmto postupom a výkladom krajský súd nenegoval zásadu\nvyjadrenú v § 135 ods. 1 SSP, pretože bral na zreteľ právny stav ( a teda aktuálnu podobu právneho\nporiadku aj existujúcich právnych predpisov) v čase vydania rozhodnutia žalovaného, no zároveň túto\nzásadu koriguje a do určitej miery prelamuje pôsobenie Nálezu ex tunc, teda do minulosti. Ako krajský\nsúd správne konštatoval v bode 38 napadnutého rozsudku, „Konanie pred správnym súdom je v zmysle\n§ 5 ods. 2 SSP realizáciou ústavne zaručeného práva na ochranu pred nezákonnými rozhodnutiami\na ústavou zaručených základných práv a slobôd, a preto musel správny súd na uvedenú skutočnosť\npri rozhodovaní prihliadať. Zdôrazňuje pritom, že nález Ústavného súdu má deklaratórny charakter,\nčo znamená, že len pomenúva/vyhlasuje skutočnosť, ktorá existuje od počiatku, z čoho vyplýva, že\nustanovenia § 4 a § 6 zákona č. 140/2014 Z.z. boli neústavné už v čase, keď boli v preskúmavanej\nveci aplikované“.\n19. Žalovanému nebolo v nijakom smere vyčítané, že v čase, keď bol na Ústavný súd SR podaný návrh\nna začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/> o súlade zákona č. 140/2014 Z.z <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2014/140/>, neprerušil konanie o návrhu na vklad na základe Zmluvy, keďže takáto\npovinnosť mu zo zákona explicitne nevyplýva a naviac, Ústavný súd SR nepostupoval podľa § 78 a\nnasl. zákona č. 314/2018 Z.z. a nepozastavil účinnosť napadnutého ustanovenia právneho predpisu,\nčím nedal žalovanému dôvod na zmienený postup. Kasačný súd opakovane zdôrazňuje, že sťažovateľ\npostupoval v čase vydávania rozhodnutia správne, rozhodnutie považuje rovnako ako krajský súd za\nzákonné, vychádzajúce zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol daný v čase jeho rozhodovania.\n20. Kasačný súd pripomína, že pre sťažovateľa by sa situácia nezmenila ani prípadným zamietnutím\nžaloby, a to z dôvodu, že žalobca môže podať návrh na vklad vlastníckeho práva aj opakovane (a to\naj bez nutnosti zmeny náležitostí návrhu spolu so Zmluvou) a tým pádom by sa rovnako dostal do\n\nsituácie, kedy by v novom konaní musel podľa právnych predpisov účinných v čase jeho rozhodovania,\nzohľadňujúc Nález Ústavného súdu SR, posúdiť návrh a meritórne rozhodnúť. Pre žalobcu by iniciovanie\nnového konania však malo za následok, že by bol opätovne zaťažený novou poplatkovou povinnosťou,\nktorú však nie je spravodlivé aby znášal.\n21. Čo sa týka časti kasačnej sťažnosti smerujúcej voči výroku napadnutého rozsudku o nároku na\nnáhradu trov konania, kasačný súd ju vyhodnotil ako dôvodnú.\n22. V správnom súdnom konaní sa povinnosť uhradiť trovy konania spája predovšetkým s úspechom v\nkonaní, pričom sa uplatní tak, že neúspešný účastník konania je povinný uhradiť úspešnému účastníkovi\ntrovy konania, ktoré mu vznikli. Plný úspech sa v správnom súdnom konaní na rozdiel od civilného\nsporového konania nezisťuje porovnaním petitu a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Vzhľadom\nna žalobný návrh, ktorým je v správnom súdnom konaní najmä návrh na zrušenie napadnutého\nadministratívneho rozhodnutia či opatrenia a vrátenie veci žalovanému orgánu verejnej správy na ďalšie\nkonanie bude plný úspech vo veci závisieť od toho, do akej miery bude žalobnému návrhu vyhovené. U\nžalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrokom meritórneho rozhodnutia jeho žalobnému návrhu\nvyhovelo v plnom rozsahu. Zároveň platí, že pre posúdenie miery úspechu nie je rozhodujúce, nakoľko\nžalobca uspel s uplatnením žalobných bodov. S ohľadom na konkrétnosti prejednávanej veci teda krajský\nsúd správne posúdil úspech žalobcu v konaní a to aj napriek skutočnosti, že ním prezentované žalobné\nbody boli neúspešné a neboli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie žalovaného. Krajský súd však skutočne\nopomenul vziať do úvahy, že priznanie náhrady trov konania napriek prvotnému konštatovanú úspechu\nniektorého z účastníkov konania môžu ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napr. dôvody hodné osobitného\nzreteľa podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP.\n23. Ako kasačný súd načrtol, ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a/ SSP predstavuje odchýlku zo zásady\nzodpovednosti za výsledok ako aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Správny súd výnimočne\nnemusí priznať celkom alebo sčasti náhradu trov konania ktoré by inak priznal, ak sú tu dôvody hodné\nosobitného zreteľa. Treba mať na pamäti, že použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na účastníka\nkonania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. A z toho dôvodu musí aplikácia daného\nustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný\ncharakter (pozri k tomu napr. R 34/1982).\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 6Sžk/17/2018 zo dňa 11.06.2019 konštatoval,\nže dôvody hodné osobitného zreteľa zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok\nponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu\nsprávneho súdu. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a/ SSP nemožno považovať za predpis, ktorý by\nzakladal jeho voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je správny\nsúd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na\nktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.\n25. Spravidla sa aplikácia § 167 ods. 3 SSP týka niektorých druhov konania, v ktorých správny súd skúma\ndôvody hodné osobitného zreteľa, ako napr. konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach. Pokiaľ\nide o určité procesné situácie, tu môže byť dôvodom pre použitie § 167 <https://www.beck-online.sk/bo/\ndocument-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuytmny> ods. 3 písm. a/ SSP\nnapr. zmena zákonnej úpravy, zmena judikatúry (napr. skoršie predpisy či judikatúra sa stanú\nnepoužiteľnými, alebo procesné nástupníctvo napr. pri univerzálnej sukcesii). Vždy však ide o výnimočný\npostup.\n26. Je nutné prisvedčiť sťažovateľovi, že krajský súd pri posudzovaní práva na náhradu trov konania\naplikoval § 167 SSP bez zohľadnenia výnimočného charakteru prejednávanej veci hodného osobitného\nzreteľa a to prekvapivo, bez ohľadu na ním samým prezentované právne závery v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku. Strata účinnosti kľúčových ustanovení právneho predpisu vzťahujúceho sa na\nprejednávanú vec s pôsobením ex tunc je pritom takou objektívnou okolnosťou, ktorá nemôže byť\npričítaná na ťarchu ani jednému z účastníkov konania v otázke náhrady trov konania. O to viac musí\nsprávny súd prihliadať na osobitné okolnosti, ak ku nim došlo až v čase súdneho prieskumu rozhodnutia\norgánu verejnej správy, pričom ten sám o ich existencii nemohol mať ani pri zachovaní maximálnej\nobozretnosti vedomosť. Kasačný súd je toho názoru, že priznanie trov konania žalobcovi voči (síce)\nneúspešnému žalovanému bez zohľadnenia vyššie uvedených okolností by v danom prípade bolo\n\nneprimerané a to aj s ohľadom na skutočnosť, že ten by bol za predpokladu neexistencie Nálezu\núspešným účastníkom v konaní. Práve z uvedeného dôvodu dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý\nrozsudok je potrebné vo výroku o trovách konania zrušiť.\n27. Kasačný súd konštatuje, že v časti výroku vo veci samej, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. VoÚ-29/2018/Ja zo dňa 03.09.2018 ako aj prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu\nRevúca, katastrálneho odboru č. V-1455/2017 zo dňa 13.02.2018 sa krajský sa s prejednávanou vecou\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery,\na preto sa kasačný súd v plnej miere stotožňuje s odôvodnením krajského súdu a kasačnú sťažnosť\nsmerujúcu voči zmienenému výroku zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n28. V časti kasačnej sťažnosti smerujúcej voči výroku o trovách konania dospel kasačný súd k záveru,\nže je dôvodná a napadnutý rozsudok je potrebné v tejto časti zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (§ 462\nods. 1 SSP). Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť otázku práva na náhradu\ntrov konania z pohľadu úspechu v konaní no za súčasného zohľadnenia okolností osobitného zreteľa\nprejednávanej veci podľa§ 167 ods. 3 SSP. Výrok napadnutého rozsudku týkajúci sa práva na náhradu\ntrov konania ďalšieho účastníka konania zostáva nedotknutý, nakoľko ďalší účastník konania proti\ntomuto výroku kasačnú sťažnosť nepodal.\n29. Keďže v merite veci kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol a teda vydal rozhodnutie, ktorým sa\nkonanie končí, po správnosti pristúpil aj k posudzovaniu trov kasačného konania o ktorých rozhodol\npodľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo\nna náhradu trov konania nepriznal a to s ohľadom na skutočnosť, že ich úspech vyvážil ich neúspech.\nSťažovateľ bol úspešný v časti kasačnej sťažnosti, v ktorej brojil proti výroku o náhrade trov konania, no\nna druhej strane bol neúspešný v časti kasačnej sťažnosti smerujúcej proti výroku vo veci samej, kde\nbol naopak úspešný žalobca. Tým pádom kasačný súd nepristúpil ani k eventuálnemu posudzovaniu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 SSP, ktoré by v kontexte prejednávanej veci\nprichádzalo do úvahy, a to z dôvodu, že na samotné rozhodnutie o trovách kasačného konania by to\ndopad nemalo a kasačný súd by o nich nerozhodol inak.\n30. Ďalšiemu účastníkovi kasačný súd trovy kasačného konania nepriznal a to s poukazom na\nskutočnosť, že mu v súvislosti s kasačným konaním žiadne nevznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení §\n169 ods. 1 SSP).\n31. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24S/119/2018", "guid": "e96f2b03-c713-49d5-ba19-bc2e6d74e2a6:a0f2cf02-1de9-4681-a129-71a5e9b714be", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fadf5fe4-ee50-41b9-8913-915c524df025", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 400/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 400/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fadf5fe4-ee50-41b9-8913-915c524df025"}], "citovane_v": []}