{"guid": "2ff3cad9-63c8-47e7-845a-6d7b00ad04ff:f198ee3f-555f-4513-80e6-c97b0ae329c2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/11/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/11/2020 z 30. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 4Sžfk/11/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1", "identifikacne_cislo": "6018200606", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/593/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 593/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/593/#paragraf-45.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/593-2007/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/593/#paragraf-24.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 24 ods. 1 písm. a) zákona č. 593/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/593/#paragraf-24.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/593-2007/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/593", "nazov": "predpis č. 593/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/593", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/593-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/593#paragraf-45", "/SK/ZZ/2007/593#paragraf-24", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f198ee3f-555f-4513-80e6-c97b0ae329c2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžfk/11/2020\n6018200606\n30. 06. 2022\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2022:6018200606.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej\nveci žalobcu: Ing. Ivan Strapko - AISA, miesto podnikania: A. Bernoláka 931/16, 962 12 Detva, zastúpený\nzamestnancom na základe poverenia: T.. Y. J., bytom C. XXXX/XX, XXX XX I., proti žalovanému\n(sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 101235690/2018 z 27. júna 2018, o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/103/2018-73 z 25.\nseptembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.\n23S/103/2018-73 z 25. septembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen (ďalej len ako „správca dane“) začal dňa 5. decembra\n2016 u žalobcu daňovú kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013.\nŽalobca dňa 5. decembra 2016 na ústnom pojednávaní predložil správcovi dane listiny špecifikované\nv Zápisnici o ústnom pojednávaní.\n2. Správca dane na ústnom pojednávaní konanom dňa 18.09.2017 informoval žalobcu o prebiehajúcej\ndaňovej kontrole a jej predbežnom výsledku. Z obsahu zápisnice vyplýva, že správca dane kontrolou\núčtovných dokladov zistil porušenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“ alebo „zákon o dani z príjmov“), konkrétne ustanovenia §\n21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. z dôvodu, že žalobca účtoval výdavky v celkovej výške 196 200,52\n€, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n3. Konkrétne spochybnil daňové výdavky vo vzťahu k dodávateľským faktúram od dodávateľa - Y. X. za\npráce - mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž\nreklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce uhradené v hotovosti - základ\ndane 121 364,60 €, DPH 24 272,94 €, celkom 145 637,50 €. Tieto práce boli pre dodávateľa vykonané\nv subdodávkach spoločnosťou J+D Recykling, s.r.o., pričom pán O. K. bol od 16.03.2013 likvidátorom\nspoločnosti a preto výkon ekonomickej činnosti tejto spoločnosti pre daňový subjekt - Y. X. bolo v rozpore\ns ustanovením § 72 Obchodného zákonníka. Rovnako bolo vo vzťahu k tejto spoločnosti skonštatované,\nže nepodáva daňové priznanie a so správcom dane nekomunikuje.\n\n4. Ďalej správca dane spochybnil daňové výdavky z dodávateľských faktúr od dodávateľa MAVERICK\ns.r.o. za práce - mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, montážne\npráce rozvodov v spoločných priestoroch a v inštalačných šachtách vodovodného, plynového a\nkanalizačného potrubia, práce na cirkulácii plynu, nátery, stavebné práce a úpravy, montáž kovových\nkonštrukcií, presun hmôt a demontáž rozvodov, uhradené v hotovosti. Bývalým konateľom spoločnosti\nMAVERICK s.r.o. bol Y. X., ktorý sa na predvolanie na vypočutie svedka, nedostavil, pričom predvolanie\nprevzal v dňoch 27.04.2017, 05.06.2017. Prostredníctvom Okresného oddelenia PZ SR Zvolen sa\nnepodarilo predviesť Y. X. dňa 07.08.2017 z dôvodu, že nebol zastihnutý v mieste bydliska. Žalobca dňa\n26.06.2017 predložil správcovi dane opis notárskej zápisnice a protokol o prevzatí dokladov spoločnosti\nMAVERICK s.r.o. o zlúčení so spoločnosťou ANTRIM s.r.o. Z obsahu zápisnice zo dňa 18.09.2017 tiež\nvyplýva, že žalobca bol poučený v zmysle § 24 ods. 1 písm. a/ 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon\nč. 563/2009 Z.z.“ alebo „daňový poriadok“). Žalobca bol tiež správcom dane požiadaný o zabezpečenie\nvýpovede svedka Y. X., keď z predložených listinných dokladov je zrejmé, že s ním komunikuje.\n5. Žalobca dňa 18.09.2017 predložil správcovi dane lekársku správu o zdravotnom stave Y. X..\nS poukazom na uvedené správcovi dane oznámil, že výsluch svedka Y. X. nezabezpečí. Správca\ndane oznámil žalobcovi, že neuzná daňové výdavky v zmysle zápisnice č. 101972606/2017 zo dňa\n18.09.2017. Daňový subjekt k tomu uviedol, že práce boli vykonané a ním zaplatené podľa preberacích\nprotokolov.\n6. Správca dane dňa 26.09.2017 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ktorý žalobca spolu s výzvou na\nvyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole osobne prevzal dňa 06.10.2017. V protokole spochybnil\nvýdavky v celkovej sume 196 200,52 € z dôvodov uvedených v bodoch 3 a 4 tohto rozsudku.\n7. Správca dane vydal dňa 7. februára 2018 rozhodnutie číslo: 100318911/2018 (ďalej len ako\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane\nv sume 48 215,23 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2013. Z odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalobca síce deklaroval v zdaňovacom období roku 2013\nvykonanie stavebných prác, ale v priebehu kontroly a následne vo vyrubovacom konaní sa nepreukázali\ntaké skutočnosti a nepredložili také dôkazy, ktoré by potvrdzovali reálne uskutočnenie uvedených\nčinností dodávateľmi uvedenými na faktúrach a uznanie týchto nákladov do daňových výdavkov. Správca\ndane mal za to, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že ním deklarované\nskutočnosti sú v súlade so skutkovým stavom veci. Na základe výsledkov rozsiahleho preverovania\nsprávca dane vyhodnotil všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo a zotrval na tom, že nebol predložený\nrelevantný dôkaz o tom, že fakturované služby boli vykonané dodávateľmi kontrolovaného daňového\nsubjektu, čím nebola splnená podmienka preukázania výdavkov v zmysle zákona č. 595/2003 Z.z.\nSprávca dane dôvodil, že na to, aby mohol byť výdavok uznateľný za daňový výdavok musí byť splnená\nokrem podmienky zaúčtovania v účtovníctve aj podmienka preukázateľnosti stanovená v § 2 písm. i/\nzákona o dani z príjmov dodajúc, že pokiaľ nie je preukázané, že boli splnené uvedené hmotnoprávne\npodmienky, nepostačuje na vznik nároku na uznateľnosť výdavkov len samotná existencia dokladov, v\ndanom prípade faktúr.\n8. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, ktorého\ndôvodnosť posudzoval žalovaný. Žalovaný dňa 27. júna 2018 rozhodnutím číslo: 101235690/2018\n(ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane postupom podľa §\n74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil argumentujúc zákonom o dani z príjmov, z ustanovení ktorých\nvyplýva, že aby na daňové účely bolo možné považovať výdavok (náklad) za daňový výdavok, musí\nsplniť základné podmienky uznateľnosti, a to: výdavok musí vynaložiť daňovník, ktorý si tento výdavok\nuplatňuje - podmienka príslušnosti; výdavok musí byť preukázateľne vynaložený - podmienka existencie;\nvýdavok musí slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov - podmienka\nvecnosti; výdavok musí byť zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka - podmienka evidencie; výdavok musí\nbyť preukázaný - podmienka preukaznosti; podmienka rozsahu (ak je jeho výška limitovaná). V tejto\nsúvislosti žalovaný dôvodil, že uplatnenie nákladov v daňových výdavkov je viazané na kumulatívne\nsplnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje opodstatnenosť\nzahrnutia nákladov do daňových výdavkov. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný uzavrel, že náklady v\ncelkovej sume 196 200,52 € fakturované podnikateľom Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. nespĺňajú\npodmienku vecnosti, t. j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu\n\na podmienku preukaznosti, t.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a preto ich nemožno\nuznať za daňové výdavky.\nII. Priebeh správneho súdneho konania\n9. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správcu dane. Žalobca\nnamietal, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku.\nPoukázal na to, že správca dane na jeho návrh na doplnenie dokazovania vo vyrubovacom konaní, bez\nzákonného dôvodu a riadneho odôvodnenia nevykonal výsluch svedka Y. X., ktorý dňa XX.XX.XXXX\nzomrel a teda už nie je možné tento dôkaz vykonať. Žalobca mal za to, že týmto postupom správca\ndane výrazne poškodil jeho práva a právom chránené záujmy. Namietal ďalej doručenie protokolu spolu\ns výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným protokole. Ďalej namietal porušenie ustanovenia § 46\nods. 5 a § 47 písm. i) daňového poriadku a skutočnosť, že správca dane mu pričítal existenciu dôkaznej\nnúdze ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno, pričom v tejto súvislosti poukázal na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011.\n10. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) vyhodnotil správnu\nžalobu za dôvodnú a postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“)\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a rovnako tiež prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\n11. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd nezohľadnil námietku týkajúcu sa\ndoručenia protokolu z daňovej kontroly a výzvy na vyjadrenie a to s poukazom na ustanovenia § 30 ods.\n1 a § 46 ods. 8 daňového poriadku, ktoré nevylučujú aj osobné doručovanie protokolu dodajúc, že z\núradného záznamu č. 102090623/2017 zo dňa 03.10.2017 vyplýva, že takýto postup bol so žalobcom\npriamo dohodnutý a zo strany žalobcu nebol namietaný.\n12. Vo vzťahu k ďalším žalobným námietkam mal správny súd za to, že z vykonaného dokazovania\nnevyplýva akým spôsobom správny orgán žalobcovi preukázal, že k dodaniu predmetných služieb\nnedošlo. Uviedol, že je pravdou, že orgán verejnej správy správne zistil skutočnosť, že osoba Y. X.\nnespolupracuje s orgánmi pri vykonaní daňovej kontroly, avšak takáto skutočnosť a teda konanie svedka\nY. X., ktoré sa môže javiť ako účelové, nemôže byť samo osebe základným dôkazným prostriedkom pre\nneuznanie výdavkov v zmysle zákona o dani z príjmov.\n13. Správny súd poukázal na to, že v prípade, ak sa správny orgán odvoláva na podmienku vecnosti, teda\nže výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie udržania príjmov, tak z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného takáto skutočnosť nevyplýva napriek tomu, že opakovane boli tieto skutočnosti\nnamietané v odvolaní v administratívnom konaní. Tiež mal za to, že žalovaný nevyhodnotil prečo\npovažuje tieto výdavky na nevynaložené na dosiahnutie a zabezpečenie a udržanie príjmov.\n14. Zároveň mal správny súd za to, že podmienka preukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto\nzistenom skutkovom stave preukázaná dodajúc, že skutočnosť, že správca dane nedokázal zabezpečiť\nvýpoveď svedka v administratívnom konaní, nemôže byť v plnom rozsahu kladená za vinu žalobcovi,\nresp. táto skutočnosť sama o sebe nemôže byť vyhodnotená len v neprospech žalobcu. V tejto súvislosti\nďalej uviedol, že tým, že žalobca označil dôkaz, ktorý žiada vykonať a opakovane vyzýval správny\norgán, aby tento dôkaz vykonal a správny orgán v rámci administratívneho konania nebol spôsobilý tento\ndôkaz vykonať, je nutné, aby žalovaný využil a vyhodnotil iné dôkazné prostriedky zabezpečené v rámci\nadministratívneho konania spôsobom, z ktorého je zrejmé, že tento dôkaz nie je potrebné vykonať a je\nmožné preukázať tvrdené skutočnosti aj z už zabezpečených dôkazných prostriedkov.\n15. K tvrdeniu daňových orgánov, že žalobca nepreukázal dodanie služieb dodávateľmi, tak ako boli\nfakturované uviedol, že toto nemôže byť kladené za vinu len daňovému subjektu. Poukázal na repliku,\nz ktorej vyplýva, že svedok Y. X. bol v čase predvolávania na svedeckú výpoveď a v čase jeho\npredvedenia orgánmi OR PZ Zvolen hospitalizovaný v nemocnici a teda sa objektívne nemohol dostaviť\nna predvolanie.\n\n16. Správny súd v bode 41 napadnutého rozsudku skonštatoval, že táto skutočnosť mohla byť\nžalovanému zrejmá, resp. žalovaný sa opätovne musí s touto skutočnosťou vysporiadať, nakoľko v\nprípade, ak sa preukáže, že svedok, ktorého nedostavenie sa na základe predvolaní bolo vyhodnotené\nako vyhýbanie sa a nespolupracovanie v rámci daňovej kontroly, nebude môcť byť bez ďalšieho\nvyhodnotená ako nepreukázanie, nesplnenie dôkaznej povinnosti na strane žalobcu dodajúc, že v\ntakomto prípade musí žalovaný vychádzať z iných vykonaných dôkazov preukazujúcich skutočnosť, že\nvýdavok skutočne vznikol, resp. nevznikol.\n\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n17. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaný (sťažovateľ)\nnavrhujúc kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n18. Sťažovateľ sa nestotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v bodoch 37 až 42 napadnutého\nrozsudku majúc za to, že v danom prípade nebolo preukázané poskytnutie služieb žalobcovi dodávateľmi\n- Y. X. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. Poukázal na to, že daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca\nv zdaňovacom období 2013 zaúčtoval do nákladov a zahrnul do daňových výdavkov, na základe\ndodávateľských faktúr od dodávateľa Y. X., náklady za mechanické zbavenie korózie, odmastenie a\nošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných konštrukcií, stavebné práce, čistiace\na upratovacie práce v celkovej sume 121 364 € a na základe dodávateľských faktúr od dodávateľa\nMAVERICK s.r.o., ktorej jediným konateľom v roku 2013 bol Y. X., náklady za takmer identické služby,\na to na mechanické zbavenie korózie, odmastenie a ošetrenie antikoróznym náterom, nátery a montáž\nreklamných konštrukcií a stavebné práce v celkovej sume 74 835,92 €.\n19. Poukázal na to, že správca dane za účelom preverenia opodstatnenosti uplatnenia vyššie uvedených\nnákladov v daňových výdavkoch vykonal v priebehu daňovej kontroly dokazovanie, z ktorého vyplynulo\nnasledovné : Podnikateľ Y. X., podľa zistení kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie\nobdobie 2013 u tohto podnikateľa, nedisponoval materiálno-technickými ani ľudskými zdrojmi na\nzabezpečenie fakturovaných prác. Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen vyplynulo, že\nY. X. nebol v roku 2013 registrovaný v Sociálnej poisťovni, nemal prihlásených poistencov, nebol\nplatiteľom nemocenského, starobného, invalidného, úrazového a garančného poistenia ani poistenia v\nnezamestnanosti a ani neplatil do rezervného fondu. Práce deklarované na dodávateľských faktúrach\nmali byť, podľa zistení správcu dane, zrealizované v subdodávkach spoločnosťou J+D Recykling, s.r.o.\nTáto spoločnosť sa na adrese sídla reálne nenachádza, chýba jej označenie a na uvedenej adrese\nbývajú fyzické osoby, ktoré nemajú žiadny vzťah k tejto spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného\nregistra, konateľ spoločnosti O. K. je od 16.03.2013 aj likvidátorom spoločnosti. Podľa ustanovenia § 72\nObchodného zákonníka likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti.\nPri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje\nspoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov.\nNové zmluvy môže uzatvárať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov. Z uvedeného\nvyplýva, že spoločnosť J+D Recykling, s.r.o. nemohla vykonávať ekonomickú činnosť, a teda nemohla\nvykonať pre Y. X. deklarované práce.\n20. Vo vzťahu k spoločnosti MAVERICK s.r.o. uviedol, že táto zanikla dňa 10.12.2015 v dôsledku\nzlúčenia so spoločnosťou ANTRIM s.r.o. Dožiadaním u miestne príslušného správcu dane bolo zistené,\nže na adrese sídla sa táto spoločnosť reálne nenachádza. Výzva zaslaná tejto spoločnosti, ktorej\njediným konateľom je občan Rumunska, dňa 06.03.2017 bola vrátená na adresu správcu dane dňa\n09.03.2017 s poznámkou „adresát neznámy“. V roku 2013 spoločnosť MAVERICK s.r.o. nebola u\nmiestne príslušného správcu dane registrovaná ako platca dane zo závislej spoločnosti (správne malo\nbyť uvedené „činnosti“ - poznámka kasačného súdu). Z odpovede Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolene\nvyplynulo, že táto spoločnosť nemala prihlásených poistencov, nebola platiteľom poistného z čoho\nvyplýva, že táto spoločnosť v roku 2013 nedisponovala ľudskými zdrojmi a teda nemala ako práce\ndeklarované na dodávateľských faktúrach pre žalobcu vykonať.\n\n21. Tiež poukázal na to, že vzhľadom na to, že v roku 2013 bol jediným konateľom spoločnosti\nMAVERICK s.r.o. Y. X., správca dane zaslal na adresu jeho trvalého pobytu predvolanie (na deň\n29.05.2017) a opakované predvolanie (na deň 26.06.2017) s povinnosťou predloženia daňových a\núčtovných dokladov spoločnosti za rok 2013. Y. X. predvolania na výsluch svedka prevzal, avšak sa\nna výsluch nedostavil, ani svoju neúčasť neospravedlnil. Žalobca sa k výsluchu svedka dostavil a\ndňa 26.06.2017 predložil správcovi dane Notársku zápisnicu zo dňa 10.12.2015 o zlúčení spoločnosti\nMAVERICK s.r.o. a ANTRIM s.r.o. a protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva a dokladov spoločnosti\nMAVERICK s.r.o. spoločnosti ANTRIM s.r.o. (tieto prevzal P. W.). Keďže sa Y. X. na výsluch svedka\nnedostavil, správca dane požiadal Okresné oddelenie PZ SR Zvolen o predvedenie menovaného\nsprávcovi dane dňa 07.08.2017, pričom svedok v určený deň nebol predvedený z dôvodu nezastihnutia\nv mieste trvalého bydliska s tým, že bolo zistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava. Z dôvodu, že\nY. X. komunikoval so žalobcom, správca dane požiadal žalobcu pri ústnom pojednávaní dňa 18.09.2017\nv súlade s § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku o zabezpečenie výsluchu svedka Y. X., pričom s\nuvedenou požiadavkou žalobca súhlasil. V ten istý deň sa však žalobca opätovne dostavil k správcovi\ndane a oznámil mu, že nezabezpečí svedka k výpovedi a súčasne predložil kópiu lekárskej správy Y.\nX.H. zo dňa 26.06.2017, podľa ktorej bola mobilita pacienta obmedzená na pohyb doma. S poukazom\nna uvedené sťažovateľ skonštatoval, že správca dane vyvinul maximálne úsilie, aby uskutočnil výsluch\nsvedka Y. X..\n22. Sťažovateľ poukázal na to, že žalobca predložil ako dôkaz o vykonaní prác fakturovaných\nspoločnosťou MAVERICK s.r.o. čestné prehlásenie Y. X., ktoré však nemožno považovať v daňovom\nkonaní za dôkaz. V tejto súvislosti poukázal tiež na to, že aj keď v ustanovení § 24 ods. 4\ndaňového poriadku ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných\nprostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných\nskutočnostiach. Čestné prehlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz,\npretože to daňový poriadok v spojení s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR nedovoľuje. Čestné vyhlásenie\nmôže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú\nupravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov,\nktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 163 daňového poriadku) a preto je predloženie čestných\nvyhlásení v daňovom konaní irelevantné. Uvedené vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 2Sžf/40/2011 z 18. apríla 2012.\n23. S poukazom na uvedené dospel sťažovateľ k záveru, že v priebehu daňovej kontroly ani\nvyrubovacieho konania nebolo preukázané, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach od\npodnikateľa Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. boli pre žalobcu vykonané, resp. subdodávateľsky\nzabezpečené týmito subjektmi, a tým nebola preukázaná opodstatnenosť uplatnenia fakturovaných\nnákladov v celkovej sume 196 200,52 € v daňových výdavkoch. Sťažovateľ preto uzavrel, že náklady\nv sume 196 200,52 € nespĺňajú jednak podmienku vecnosti, t.j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu a jednak podmienku preukaznosti t.j. opodstatnenosť ich\nvynaloženia nebola preukázaná a preto tieto náklady nemožno uznať za daňový výdavky. Zahrnutím\ntýchto nákladov do daňových výdavkov žalobca porušil § 2 písm. e/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov\na preto mu bol opodstatnene podľa § 17 ods. 2 písm. a/ zákona o dani z príjmov zvýšený výsledok\nhospodárenia za rok 2013.\n24. Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľ uzavrel, že pri svojom závere o nesplnení podmienky vecnosti\na preukázateľnosti nákladov v celkovej sume 196 200,52 € nevychádzal iba zo skutočnosti, že nebol\nuskutočnený výsluch svedka Y. X., ale vychádzal aj z ďalších dôkazných prostriedkov zabezpečených\nv priebehu daňovej kontroly a preto nesúhlasí s tvrdením správneho súdu, že nevyhodnotil, prečo\npovažuje tieto výdavky na nevynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.\n25. Rovnako poukázal na to, že správny súd sa v rozsudku zaoberá iba nevykonaným dôkazom výsluchom svedka Y. X., pričom k ďalším zabezpečeným dôkazným prostriedkom, ktorými odôvodnil\nneuznanie nákladov v sume 196 200,52 € v daňových výdavkoch v rozsudku nezaujal stanovisko.\nPoukázal tiež na to, že správny súd v bode 39 napadnutého rozsudku uviedol, že má za to, že podmienka\npreukázateľnosti bola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná, avšak ďalej\nnekonkretizoval, na základe akých skutočností dospel k tomuto záveru.\n\n26. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že táto je nedôvodná a nespĺňa zákonné\npredpoklady na jej podanie v zmysle ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, nakoľko v\nzaslanom znení kasačnej sťažnosti absentuje akékoľvek právne posúdenie veci, ktoré by žalovaný\npovažoval za nesprávne. Súčasne namietal, že zaslané znenie kasačnej sťažnosti nespĺňa ani\nnáležitosti v zmysle znenia § 455 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku, nakoľko v ňom absentuje\naj opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podľa\n§ 440 SSP podáva. Žalobca mal za to, že zo znenia kasačnej sťažnosti je zrejmé, že smeruje len proti\ndôvodom vydania rozhodnutia konajúcim správnym súdom a preto je kasačná sťažnosti neprípustná.\nSúčasne navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n27. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v\nspojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky 17.02.2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 4Sžfk/11/2020.\nOd 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným\nspôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n28. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas\n(§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.\n1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu,\npričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n29. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane\npreskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom\nžalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány verejnej\nsprávy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci náležite\nskutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n30. Spornou právnou otázkou medzi účastníkmi konania bola, či žalobca v rámci daňovej kontroly\na následného vyrubovacieho konania dostatočne preukázal opodstatnenosť uplatnenia daňových\nvýdavkov v celkovej sume 196 200,52 €, ktoré mal vynaložiť svojim deklarovaným dodávateľom,\nkonkrétne podnikateľovi Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. za konkrétne služby a to mechanické\nzbavenie korózie, odmastenie a ošetrovanie antikoróznym náterom, nátery a montáž reklamných\nkonštrukcií, stavebné práce, čistiace a upratovacie práce a podobne.\n31. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca za účelom preukázania\ndôvodnosti uplatnených sporných daňových nákladov predložil správcovi dane doklady, konkrétne\nfaktúry, príjmové a výdavkové pokladničné doklady, keďže faktúry boli hradené v hotovosti a k niektorým\nfaktúram boli pripojené aj preberacie protokoly, ktoré vystavil Y. X. ako zhotoviteľ pre objednávateľa žalobcu.\n32. Ďalej mal kasačný súd preukázané, že na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. septembra 2017\nbol žalobca správcom dane oboznámený so skutočnosťou, že kontrolou účtovných dokladov tento zistil\nporušenie zákona o dani z príjmov, nakoľko daňový subjekt (žalobca) nepreukázal vynaloženie nákladov\nna zabezpečenie príjmov, čím došlo k porušeniu § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., v zmysle ktorého\n\ndaňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky\ndaňovník účtoval, a ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a to v celkovej\nvýške 196 200,52 €, konkrétne od dodávateľov - Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o., ktorej bol Y. X.\nkonateľom. Súčasne bol žalobca oboznámený s ustanovením § 24 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku,\nv zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane\na skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný\npodávať podľa osobitných predpisov. Z obsahu zápisnice z daného ústneho pojednávania tiež vyplýva,\nže žalobca správcovi dane uviedol, že sa pokúsi skontaktovať s pánom Y. X. a termín svedeckej\nvýpovede oznámi zamestnancom správcu dane. Rovnako uviedol, že k obsahu zápisnice nemá čo\ndodať. Z uvedeného pre kasačný súd vyplýva, že žalobca nenavrhol za účelom preukázania dôvodnosti\nuplatnenia daňových výdavkov vo vzťahu k dodávateľom - Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. okrem\nvýsluchu Y. X. žiadne ďalšie dôkazy, napríklad výsluchy iných svedkov prítomných pri uskutočňovaní\ndeklarovaných prác, prípadné stavebné denníky vo vzťahu k stavebným prácam a podobne.\n33. Rovnako je namieste zdôrazniť, že vykonanie ďalších dôkazov nenavrhol žalobca ani v rámci jeho\nvyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole a ani v rámci podaného odvolania, kedy mal už vedomosť\no tom, že Y. X. dňa 07.02.2018, t.j. v deň vydania prvostupňového rozhodnutia správcu dane, zomrel.\nVychádzajúc z obsahu vyjadrenia k protokolu, ako aj z podaného odvolania, žalobca tvrdil, že dôkazné\nbremeno vo vzťahu k vynaložených výdavkom preukázal a tiež, že dôkazné bremeno, že u iného\nsubjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní.\n34. Z obsahu administratívneho spisu mal ďalej kasačný súd preukázané, že správca dane predvolal\nsvedka Y. X. na deň 29.05.2017, pričom tento predvolanie prevzal 27.04.2017, pričom sa k správcovi\ndane v určený deň bez ospravedlnenia nedostavil, dostavil sa žalobca. Následne bol Y. X. predvolaný\nna deň 26.06.2017, predvolanie prevzal dňa 05.06.2017 a opäť sa bez ospravedlnenia k správcovi dane\nnedostavil. Dostavil sa žalobca, ktorý správcovi dane predložil Notársku zápisnicu zo dňa 10.12.2015\no zlúčení spoločnosti MAVERICK s.r.o. a ANTRIM s.r.o. a Protokol o odovzdaní a prevzatí účtovníctva\na dokladov spoločnosti MAVERICK s.r.o. konateľovi spoločnosti ANTRIM s.r.o. pánovi P. W., pričom\nkópie predložených dokladov boli overené dňa 26.06.2017. Následne sa správca dane rozhodol svedka\npredviesť prostredníctvom OR PZ vo Zvolene na deň 07.08.2017, pričom aj predvedenie bolo neúspešné\nz dôvodu, že menovaný nebol v danom termíne zastihnutý v mieste trvalého bydliska, súčasne bolo\nzistené, že sa v mieste trvalého bydliska zdržiava. Žalobca predložil správcovi dane dňa 18.09.2017\nlekársku správu - nález z 26. júna 2017, podľa ktorej je pacient (Y. X.) na nepretržitej 24 hodinovej\ndomácej oxygenoterapii, mobilita pacienta je obmedzená na pohyb doma na oxygenoterapii. Y. X. dňa\nXX.XX.XXXX zomrel.\n35. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že konajúce daňové orgány neuznali žalobcovi\nvýdavky, ktoré mal vynaložiť za dodanie konkrétnych služieb od dodávateľa Y. X. a spoločnosti\nMAVERICK s.r.o., ktorej konateľom bol práve Y. X., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel a to z dôvodu, že\nmali o vierohodnosti a pravdivosti dokladov predložených žalobcom na preukázanie opodstatnenosti\nuplatnenia daňových výdavkov pochybnosti.\n36. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z. vymedzuje daňový výdavok\nako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne\nvynaložený daňovníkom zaúčtovaný v účtovníctve. Súčasne v ustanovení § 21 ods. 1 citovaného zákona\nvymedzuje, čo sa za daňový výdavok nepovažuje. Konkrétne ustanovuje, že daňovými výdavkami\nnie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady)\ndaňovník účtoval a rovnako výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne\npreukázané.\n37. V súvislosti s bodom 36 zastáva kasačný súd názor, že daňovník musí v prvom rade svoje\nvýdavky (náklady) preukázať a až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so\nzdaniteľným príjmom. Premietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť\npreukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia\ndodaných služieb, inak povedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia\nso zdaniteľným príjmom.\n\n38. Vo vzťahu k preukaznosti nákladov, ktoré mal žalobca vynaložiť za poskytované služby od\ndodávateľa Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. však žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Hneď na\núvod svojej argumentácie nedá kasačnému súdu neuviesť, že samotné spochybnenie dodaných služieb\npodporuje aj tá skutočnosť, že svojou povahou rovnaké služby mali žalobcovi dodať dodávatelia v\npodstate s rovnakých menovateľom v podobe osoby Y. X.. Preto sa kasačnému súdu natíska otázka,\nprečo deklarované služby žalobca neobjednal len u fyzickej osoby Y. X., alebo len u spoločnosti\nMAVERICK s.r.o.\n39. K samotnému dôkaznému bremenu a jeho prenosu v rámci daňového konania kasačný súd\nuvádza, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v\ndaňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia je rozsiahla\na prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie\noprávnenosti nároku na odpočet DPH (obdobne to platí aj v prípade uplatnenia daňových výdavkov)\nnepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti\n(uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/1/2017, 6Sžfk/43/2017, 1Sžfk/82/2016). Rovnako Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení sp.zn. I. ÚS 377/2018-53 zo 14. novembra 2018 rozobral prenos\ndôkazného bremena v daňovom konaní nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve\nzákladné povinnosti : povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto\npovinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),\npričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov\npovinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,\nteda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných pokladov\npreukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým\nsubjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom\nprípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej.“\n40. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu musí kasačný súd konštatovať, že správca dane\naplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na\njeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené\nčo najúplnejšie, vykonal dostatočné dokazovanie.\n41. Konkrétne zistil na základe kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby - Y. X. za zdaňovacie obdobie\nroku 2013, že práce deklarované na dodávateľských faktúrach mali byť realizované v subdodávkach\na to daňovým subjektom J+D Recykling, s.r.o., IČO : 44 311 907, vo vzťahu ku ktorému zistil, že\nuznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 31/2012-57 zo dňa 28.01.2013 súd zrušil spoločnosť\na nariadil likvidáciu, pričom likvidátorom sa stal od 16.03.2013 konateľ spoločnosti pán O. K.. V\nsúvislosti s uvedenou spoločnosťou správca dane oprávnene uzavrel, že výkon ekonomickej činnosti\npre daňový subjekt Y. X. bol v rozpore s činnosťou likvidátora, ktorý v mene spoločnosti robí len úkony\nsmerujúce k likvidácii spoločnosti. S poukazom na uvedené realizácia deklarovaných prác bola dôvodne\nspochybnená. Naviac nedá opäť kasačnému súdu neupozorniť na dôležitú skutočnosť a to, že Y. X. bol\nkonateľom spoločnosti MAVERICK s.r.o. a preto je namieste otázka, prečo ako svojho subdodávateľa\nnevyžil spoločnosť, v ktorej bol konateľ a ktorá súčasne tiež mala žalobcovi poskytovať v rozhodnom\nzdaňovacom období roku 2013 svojim obsahom totožné služby.\n42. Pokiaľ ide o preukázanie uskutočnenia služieb deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou\nMAVERICK s.r.o., konateľa spoločnosti sa nepodarilo správcom dane vyslúchnuť z dôvodu jeho\nzdravotného stavu, o ktorom sa dozvedel až na základe lekárskej správy zo dňa 26.06.2017, ktorú\nsprávcovi dane predložil žalobca, keď svedok napriek tomu, že prevzal predvolanie na výsluch, správcovi\ndane sa neospravedlnil, ani neoznámil aktuálny zdravotný stav. Y. X. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Žalobca\npredložil správcovi dane čestné prehlásenie zo dňa 29. mája 2017, v ktorom Y. X. vyhlásil, že s jeho\nbývalou spoločnosťou MAVERICK s.r.o. vykonávali rôzne stavebné práce, pričom na podrobnosti a\nani na objem prác si už presne nespomínal. Tiež vyhlásil, že kompletne všetky dokumenty ohľadom\n\nspoločnosti odovzdal pri zlúčení spoločnosti ANTRIM s.r.o. Teda aj predložené čestné prehlásenie\nnijakým bližším spôsobom nekonkretizuje služby, ktoré mali byť v prospech žalobcu uskutočnené.\n43. Vo vzťahu k spoločnosti MAVERICK s.r.o. teda správca dane nemal okrem dokladov predložených\nžalobcom - faktúry, preberacie protokoly, príjmové a výdavkové doklady žiadne iné dôkazy, ktoré\nby preukazovali, že k materiálnemu plneniu skutočne došlo. Ako už vyššie uviedol kasačný súd,\nžalobca nepredložil správcovi dane žiadne iné dôkazy, ako napríklad stavebné povolenia vo vzťahu\nk deklarovaným stavebným prácam, nenavrhol výsluch iných svedkov okrem Y. X., ktorí by realizáciu\ndeklarovaných služieb potvrdili, neuviedol v prospech koho mali byť práce uskutočnené a podobne.\n44. Vychádzajúc z uvedeného musí preto kasačný súd súhlasiť so sťažovateľom, že v priebehu daňovej\nkontroly ani vyrubovacieho konania žalobca nepreukázal, že práce deklarované na dodávateľských\nfaktúrach od Y. X. a spoločnosti MAVERICK s.r.o. boli pre žalobcu vykonané, čím dôvodne nebola\npreukázaná opodstatnenosť fakturovaných nákladov v celkovej výške 196 200,52 € v daňových\nvýdavkoch.\n45. Rovnako musí kasačný súd súhlasiť so sťažovateľom, že správny súd sa v odôvodnení svojho\nrozsudku zaoberal iba nevykonanému dôkazu - výsluchu Y. X., avšak iné dôvody, ktorými sťažovateľ\nodôvodňoval neuznanie nákladov žalobcu v celkovej sume 196 200,52 € v daňových výdavkoch\nnezohľadňoval. Taktiež nezdôvodnil, na základe čoho dospel k záveru, že podmienka preukázateľnosti\nbola zo strany žalobcu pri takto zistenom skutkovom stave preukázaná, nakoľko z odôvodnenia rozsudku\nnevyplýva, ktoré skutočnosti mali splnenie podmienky preukázateľnosti dokázať.\n46. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností kasačný súd uzavrel, že konajúce daňové orgány\nrozhodli vecne správne, keď náklady v celkovej sume 196 200,52 € fakturované podnikateľom Y.\nX. a spoločnosťou MAVERICK s.r.o. neuznali z dôvodu, že tieto nespĺňali podmienku preukaznosti,\nt.j. opodstatnenosť ich vynaloženia nebola preukázaná a v podstate tieto následne nemohli spĺňať\nani podmienku vecnosti, t.j. neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,\nnakoľko nebola preukázaná ich samotná existencia. S poukazom na tieto skutočnosti nemôžu obstáť\ndôvody správneho súdu na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátanie prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane.\n47. Preto kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. písm. g/ Správneho\nsúdneho poriadku zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou\nsprávneho súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách právneho názoru kasačného súdu\nuvedeného bodoch 36 až 46 tohto rozsudku. Právnym názorom kasačného súdu je správny súd viazaný\n(§ 469 SSP).\n48. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP.\n49. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}