{"guid": "21fae691-8d45-497c-91a2-5ac12c354f95:561c77b6-4e3e-4f74-89ce-26f28e31938c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2", "spisova_znacka": "6Sžfk/33/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/33/2020 z 24. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. 6Sžfk/33/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2", "identifikacne_cislo": "6016200618", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Mališová", "sudca_id": 424, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-malisova-424", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/582-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/561c77b6-4e3e-4f74-89ce-26f28e31938c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžfk/33/2020\n6016200618\n24. 05. 2022\nJUDr. Zuzana Mališová\nECLI:SK:NSSSR:2022:6016200618.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany\nMališovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD.,\nv právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O.. O. O., nar. XX.XX.XXXX, U. D. XX, XXX XX N., zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou: BAKO LEVRINC - advokáti s.r.o., J.Kozáčeka 13, 960 01 Zvolen, IČO: 36\n859 842, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 336757/2016 zo\ndňa 29.03.2016 a rozhodnutia žalovaného číslo: 1332978/2016 zo dňa 19.07.2016, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/73/2016-38\nzo dňa 8. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „krajský súd“) rozsudkom č.k. 24S/73/2016-38 zo dňa\n8. decembra 2016 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žaloby, ktorými sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 336757/2016 zo dňa 29.03.2016 (ďalej aj ako\n„napadnuté rozhodnutie 1“) a rozhodnutia žalovaného číslo: 1332978/2016 zo dňa 19.07.2016, (ďalej aj\nako „napadnuté rozhodnutie 2“). Napadnutým rozhodnutím 1 bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane - Mesta Žarnovica č. 5790/2015 zo dňa 04.01.2016, ktorým vyrubil žalobcovi daň z\nnehnuteľností na rok 2015 vo výške 964,84 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daň bola vyrubená\npodľa § 99e ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne\nodpady a drobné stavebné odpady v platnom znení (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“) a podľa § 68\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nplatnom znení (ďalej len „Daňový poriadok“). Základ dane bol určený podľa skutočností zistených pri\nurčovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré vykonal správca dane\nu daňovníka 07.10.2015 v súlade s protokolom o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa\n09.11.2015, ktorý bol daňovníkovi doručený 30.11.2015. Napadnutým rozhodnutím 2 bolo potvrdené\nprvostupňové rozhodnutie správcu dane - Mesta Žarnovica č. 5624/2016 zo dňa 03. mája 2016, ktorým\nvyrubil žalobcovi na rok 2016 daň z nehnuteľností v sume 964,84 eura podľa § 99e ods. 1 zákona č.\n582/2004 Z. z. a podľa Daňového poriadku. Krajský súd spojil konania o žalobách vedených pod sp. zn.\n24S/73/2016 a sp. zn. 24S/132/2016 s tým, že ďalej sa budú viesť pod sp. zn. 24S/73/2016.\n\n2. Žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho postupu správcu dane vyhodnotil krajský súd ako\nnedôvodné, pretože žalobca bol výzvou správcu dane z 23.09.2014 doručenou mu 10.10.2014\nvyzvaný na doplnenie daňového priznania k dani z nehnuteľností a výzvou z 28.07.2015 doručenou\nmu 11.08.2015 bol vyzvaný na podanie čiastkového priznania dani z nehnuteľností a predloženie\nidentifikácie parciel registra „E“ na parcely registra „C“. Žalobca na základe týchto výziev čiastkové\ndaňové priznanie nepredložil. Krajský súd uviedol, že správca dane postupoval presne podľa\nustanovenia § 48 ods. 1, písm. a/ Daňového poriadku, keď daňovník na výzvu správcu dane čiastkové\ndaňové priznanie nepodal, bol správca dane povinný postupovať tak, že zistí základ dane a určí daň\npodľa pomôcok.\n3. Čo sa týka rozhodnutia ohľadom dane za rok 2016, bolo podľa krajského súdu nesporné, že správca\ndane zistil základ dane a určil daň pre rok 2015 podľa pomôcok, o čom bol vyhotovený Protokol o\nurčení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015. Protokol o určení dane podľa pomôcok\nnahrádza nepodané daňové priznanie, ktoré bol daňovník povinný podať. V zmysle § 99e zákona č.\n582/2004 Z. z. je takýto protokol o určení dane podľa pomôcok podkladom pre vyrubenie dane pre každé\nďalšie zdaňovacie obdobie, až kým sa nezmení stav vo vlastníctve žalobcových nehnuteľností a tento\nz toho dôvodu nepodá čiastkové daňové priznanie, alebo kým jeho daňová povinnosť nezanikne.\n4. Námietka, že správca dane žalobcovi nedoručil výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane\npodľa pomôcok, čo žalobca preukazoval vlastným čestným prehlásením, nebola podľa krajského súdu\ndôvodná. Podľa údajov na príslušnej doručenke zásielka, ktorú žalobca prevzal 30.11.2015, obsahovala\ntak protokol, ako aj výzvu. Krajský súd v tomto kontexte konštatoval, že riadne vyhotovená doručenka má\npovahu verejnej listiny. Žalobca preukazoval opak svojím vlastným tvrdením, čo nie je podľa krajského\nsúdu žiadny dôkaz.\n5. Krajský súd uviedol, že podstata vzájomného sporu medzi žalobcom a žalovaným spočívala v tom,\nže žalobca trval na tom, že k zmene druhu pozemkov, ktoré vlastní, nedošlo žiadnym rozhodnutím a\nnemôže k nej dôjsť na základe identifikácie parciel a ani na základe ROEP. Takéto dôvody nemohli podľa\nkrajského súdu obstáť, pretože pre správcu dane sú rozhodné záväzné údaje katastra nehnuteľností.\nVyplýva to zo znenia § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z., podľa ktorého na zaradenie pozemku je\nurčujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Krajský súd poukázal na to, že druh pozemku evidovaného\nako parcela registra „E“, nie je záväzným údajom. Uviedol, že kataster dodáva dostatok technických\ninformácií na to, aby pozemok registra „E“ mohol byť identifikovaný s pozemkom registra „C“ tak, aby\nbola určená výmera, v ktorej pozemok registra „E“ zasahuje do tej ktorej parcely alebo tých ktorých\nparciel registra „C“. Takáto identifikácia je nevyhnutná pre správne určenie dane v prípade, že daňovník\nmá na liste vlastníctva uvedené parcely registra „E“, kde nie je druh pozemku uvedený ako záväzný údaj.\n6. K tomu, že žalobca predkladal v súdnom konaní ako dôkaz o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí\ngeometrický plán, podľa ktorého má byť iný druh pozemkov, ako je uvedený v katastri nehnuteľností,\nkrajský súd uviedol, že pre rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia správneho orgánu a že správny súd nie je súdom skutkovým a nenahrádza činnosť\nsprávneho orgánu. Žalovaný v zmysle odôvodnenia napadnutého rozsudku správne vychádzal zo\nzáväzných údajov katastra a predloženie geometrického plánu a ani ortofoto mapy v daňovom konaní\nnepovažoval za preukázanie, že záväzné údaje katastra sú nehodnoverné alebo nesprávne. Je tomu\ntak z dôvodu, že na zápis iného druhu pozemku, ako je zapísaný v katastri podľa údajov registra „C“,\nak ide o poľnohospodársku pôdu, ktorou je v zmysle zákona č. 220/2004 Z.z. aj záhrada, je potrebné v\nzmysle tohto predpisu aj rozhodnutie orgánu ochrany poľnohospodárskej pôdy. To platí aj v prípade, že\nide o pozemky, ktoré sú zalesnené (§ 10 ods. 2 zákona č. 220/2004 Z.z.).\n7. Krajský súd uzavrel, že žalobca v preskúmavanom konaní tvrdil výlučne to, že na liste vlastníctva\nmá zapísané pozemky registra „E“ s iným druhom pozemku, avšak nepredkladal žiadne dôkazy o\nnesprávnosti zápisu druhu pozemku v katastri v registri „C“. Podstatné v daných prípadoch podľa\nkrajského súdu bolo, že správca dane zistil, že žalobca v podanom daňovom priznaní uviedol údaje\no druhu ním vlastnených pozemkov rozdielne od údajov, ktoré boli v katastri zapísané v registri „C“ v\nrozhodnom období. Túto skutočnosť správne vyhodnotil ako zmenu, pre ktorú je potrebné, aby daňovník\npodal čiastkové daňové priznanie.\n\n8. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, a to s\npoukazom na ust. § 167 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len\n„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ SSP, v ktorej\nnavrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia žalovaného\na rozhodnutia správcu dane a vec vráti orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n10. Sťažovateľ ku dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP uviedol, že\nsprávny súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal vyjadreniami sťažovateľa zo dňa\n22.11.2016 a 05.12.2016 a tieto vo svojom rozsudku ani nespomenul. V podaniach zo dňa 22.11.2016 a\n05.12.2016 konkretizoval dôvody nezákonnosti vo vzťahu k predmetu konania a krajský súd sa k týmto\nskutočnostiam vôbec nevyjadril.\n11. Tiež namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil (ust. § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) tým,\nže potvrdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pričom tieto sa nevyrovnali s tvrdením sťažovateľa, že\nnebol povinný podať čiastkové daňové priznanie, nakoľko nedošlo k zmene druhu a výmer pozemkov.\n12. Sťažovateľ sa odvolal na roky 2014 a 2013, kde mu správca dane vyrubil daň z pozemkov v sume\n149,73 eura, pričom skutkový stav sa oproti uvedeným rokom nezmenil.\n13. Sťažovateľ ďalej namietal, že žalovaný a správca dane neprihliadli na skutočnosti, z ktorých pre\nneho ako daňový subjekt vyplývali výhody, ktoré namietal vo vyjadrení zo dňa 22.11.2016. Jednalo sa\no povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les, a to\nv súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. V nadväznosti na to poukázal na znenie ustanovenia\n§ 3 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch a ustanovenia § 10 ods. 1-5 zákona č. 220/2004\nZ.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy, v súvislosti s ktorými bol toho názoru, že k zmene\ndruhu pozemku, resp. k rozhodnutiu o skutočnom druhu pozemku dochádza na základe zákonom\nšpecifikovaných rozhodnutí a úkonov, a nie na základe toho, že správca dane zistil, že daňový subjekt\nuviedol v daňovom priznaní údaje o druhu ním vlastnených pozemkov rozdielne od údajov, ktoré boli v\nkatastri zapísané v registri „C“.\n14. Bol presvedčený, že k zmene druhu a výmery pozemkov na základe ROEP nedošlo. Poukázal na\nto, že identifikáciou parciel sa zistí približná poloha pozemku, nie je však určený na vykonanie zmeny\ndruhu pozemku. Na základe identifikácie nedochádza k zmene druhu pozemku, ale sama slúži len ako\npodklad na zápis zmeny údajov katastra nehnuteľností.\n15. Sťažovateľ poukázal na to, že na určenie dane podľa pomôcok neexistoval zákonný právny dôvod,\npretože neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. a tiež § 48\nDaňového poriadku, pretože po podaní daňového priznania nedošlo k zmene výmery a druhu pozemkov.\n16. Taktiež poukázal na to, že za účelom identifikácie parciel „E“ na parcely „C“ žiadal o predĺženie\nlehoty, avšak túto mu správca dane predĺžil len do 21.09.2015 oznámením, ktoré mu bolo doručené dňa\n21.09.2015, pričom opätovnej žiadosti o predĺženie lehoty správca dane nevyhovel a určil daň podľa\npomôcok. Sťažovateľ namietal, že mu bol protokol o určení dane podľa pomôcok doručený bez výzvy na\nvyjadrenie. Tiež poukázal na to, že v opätovnej žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 21.09.2015 uviedol,\n„že prekrytie E KN, C KN a ortofoto mapy jasne poukazuje na to, že stav podľa C KN stavu je zrejme\nnesprávny.“\n17. V súvislosti s vyrubením dane z nehnuteľností za rok 2016 sťažovateľ uviedol, že určenie dane\npodľa pomôcok za rok 2015 nemožno paušálne použiť na rok 2016, prípadne aj na ďalšie zdaňovacie\nobdobia - procesný postup a podmienky určenia majú byť správcom dane nanovo použité v každom\nzdaňovacom období.\n\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 18.04.2017 uviedol, že sa plne stotožňuje so\nzávermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku a žiada kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n19. Prejednávaná vec bola dňa 02.06.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako\nsúdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn.\n6Sžfk/33/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021\ndaná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej\nrepubliky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným\nvýberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou\nznačkou.\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu\nv medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení,\nže kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2\npísm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2\nSSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Z pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovateľ podal dňa 30.01.2009\ndaňové priznanie k dani z nehnuteľností. Mesto Žarnovica vyzvalo sťažovateľa na doplnenie daňového\npriznania výzvou zo dňa 23.09.2014, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 10.10.2014. Následne správca\ndane vydal rozhodnutie č. 2786/2015, ktorým vyrubil žalobcovi podľa pomôcok na rok 2015 daň\nz nehnuteľností v sume 964,84 eura. Žalovaný na základe podaného odvolania predchádzajúce\nrozhodnutie zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie\nnebolo preskúmateľné, keď správca dane nedodržal postup určenia dane podľa pomôcok a riadne\nrozhodnutie neodôvodnil.\n22. Správca dane následne dňa 31.07.2015 doručil sťažovateľovi výzvu zo dňa 28.07.2015, označenú\nako Výzva na podanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností a predloženie identifikácie parciel\nregistra „E“ na parcely registra „C“. V uvedenej výzve správca dane uviedol, že pri kontrole priznaní k dani\nz nehnuteľnosti zistil, že sťažovateľ nepodal čiastkové priznanie k dani z nehnuteľnosti v k. ú. R. C. LV č.\nXX - titul nadobudnutia: Rozhodnutie správy katastra Žarnovica zo dňa 16.03.2009 o schválení ROEP C 1/2009-PVZ 7/09. Správca dane zdôraznil, že záväzným údajom nie je druh pozemku evidovaný ako\nparcela registra E a uviedol, že určuje záväzné druhy pozemkov podľa údajov parciel registra „C“. Na\nzáklade týchto skutočností bol sťažovateľ vyzvaný, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy predložil\nčiastkové priznanie k dani z nehnuteľností podľa LV č. XX a zároveň bol poučený o možnosti určenia\ndane podľa pomôcok.\n23. Sťažovateľ požiadal listom zo dňa 25.08.2015 o predĺženie lehoty, na čo správca dane listom zo dňa\n31.08.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený dňa 18.09.2015, odpovedal tak, že uvedenú lehotu predĺžil\ndo dňa 21.09.2015. Následne sťažovateľ listom zo dňa 21.09.2015 požiadal znovu o predĺženie lehoty,\nz dôvodu potreby vyhotovenia geometrického plánu, vrátane jeho overenia príslušným katastrálnym\nodborom okresného úradu. K uvedenej žiadosti priložil aj ortofoto mapu, ktorou argumentoval, že sa\njedná o les, nie o záhradu. Správca dane listom zo dňa 24.09.2015, ktorý bol sťažovateľovi doručený\n16.10.2015 žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel, a to s poukazom na to, že na predloženie identifikácie\nparciel bol už sťažovateľ vyzývaný pôvodne dňa 23.09.2014 a po zrušení rozhodnutia správcu dane dňa\n28.07.2015, avšak túto identifikáciu nepredložil.\n\n24. Správca dane sťažovateľovi dňa 28.10.2015 doručil oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok zo\ndňa 07.10.2015. Následne bol vypracovaný protokol o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/0035 zo\ndňa 09.11.2015, ktorý bol v zmysle pripojenej doručenky doručený sťažovateľovi dňa 30.11.2015 spolu s\nvýzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok č.\n2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015 vyplýva, že v prípade pozemkov evidovaných ako parcely registra „E“\nsprávca dane určil záväzné druhy pozemkov podľa údajov parciel registra „C“ na základe identifikácie\nparciel. Správca dane tiež uviedol, že lesné pozemky zistené na základe identifikácie parciel nie sú\npredmetom dane, pretože nie sú na nich hospodárske lesy.\n25. Správca dane rozhodnutím č. 5790/2015 zo dňa 04.01.2016 vyrubil sťažovateľovi daň z\nnehnuteľností na rok 2015 vo výške 964,84 eura. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daň bola vyrubená\npodľa § 99e ods. 1 zák. č. 582/2004 Z.z. a podľa § 68 daňového poriadku. Základ dane bol určený podľa\nskutočností zistených pri určovaní dane podľa pomôcok v súlade s § 48 ods. 2 Daňového poriadku, ktoré\nvykonal správca dane u daňovníka 07.10.2015 v súlade s protokolom o určení dane podľa pomôcok\nč. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015, ktorý bol daňovníkovi doručený 30.11.2015. Daňová povinnosť\nbola vypočítaná sadzbami dane z nehnuteľností určenými správcom dane vo Všeobecne záväznom\nnariadení o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady\nč. 5/2014 účinnom od 01.01.2015.\n26. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 1 potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 5790/2015 zo dňa\n04.01.2016.\n27. Správca dane rozhodnutím č. 5624/2016 zo dňa 03.05.2016 vyrubil žalobcovi na rok 2016 daň\nz nehnuteľností v sume 964,84 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že daň vyrubil podľa § 99e\nods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. a podľa Daňového poriadku. Pri určení základu dane použil údaje z\npredloženého daňového priznania a iných platných dokladov, ktoré mal k dispozícii. Daňová povinnosť\nbola vypočítaná sadzbami dane z nehnuteľností určenými správcom dane vo Všeobecnom zariadenom\nnariadení o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady\nč. 5/2015 účinného od 1. januára 2016.\n28. Žalovaný napadnutým rozhodnutím 2 rozhodnutie správcu dane č. 5624/2016 zo dňa 03.05.2016\npotvrdil. K skutočnosti že sťažovateľ k odvolaniu zo dňa 05.06.2016 priložil geometrický plán\nvypracovaný dňa 27.04.2016 žalovaný uviedol, že vzhľadom na ust. § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004\nZ.z. je na vyrubenie dane rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, preto naň bude môcť\nprihliadať až v roku 2017.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n30. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa § 6 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 582/2004 Z.z., v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia 1, predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky v tomto členení:\na) orná pôda, chmeľnice, vinice, ovocné sady, trvalé trávnaté porasty,\nb) záhrady,\nc) zastavané plochy a nádvoria, ostatné plochy,\nd) lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy, rybníky s chovom rýb a ostatné hospodársky\nvyužívané vodné plochy,\n\ne) stavebné pozemky.\n(3) Na zaradenie pozemku do príslušnej skupiny podľa odseku 1 je určujúce zaradenie pozemku podľa\nkatastra, ak v odseku 4 nie je ustanovené inak. Pre zaradenie lesného pozemku do kategórie lesa je\nurčujúci program starostlivosti o lesy.\n(4) Na účely tohto zákona sa za stavebný pozemok považuje pozemok uvedený v právoplatnom\nstavebnom povolení až do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, ktorá je predmetom\ndane zo stavieb podľa § 10 ods. 2, alebo stavba s bytmi a nebytovými priestormi, ktoré sú predmetom\ndane z bytov podľa § 14. Celkovú výmeru stavebného pozemku tvoria parcely, ktorých parcelné čísla\nsú uvedené v právoplatnom stavebnom povolení.\n32. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., na vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci\nstav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť,\nktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. V\nprípade nadobudnutia nehnuteľnosti vydražením v priebehu roka daňová povinnosť vzniká prvým dňom\nmesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa vydražiteľ stal vlastníkom nehnuteľnosti alebo prvým dňom\nmesiaca nasledujúceho po dni schválenia príklepu súdom. Pri zániku vlastníckych práv vydražením\ndaňová povinnosť zaniká posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikli vlastnícke práva k vydraženej\nnehnuteľnosti. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti dedením v priebehu roka daňová povinnosť dedičovi\nvzniká prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, v ktorom sa dedič stal vlastníkom nehnuteľnosti na\nzáklade právoplatného osvedčenia o dedičstve alebo rozhodnutia o dedičstve.\n33. Podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani\nza predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje je daňovník povinný podať príslušnému\nsprávcovi dane do 31. januára toho zdaňovacieho obdobia, v ktorom mu vznikla daňová povinnosť k\ntýmto daniam alebo niektorej z nich podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia, ak odseky 2 a\n3 neustanovujú inak. Daňovník nie je povinný podať priznanie k dani z nehnuteľností, ak je pozemok,\nstavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome oslobodený od dane podľa § 17 ods. 1 písm. a/ a b/.\n34. Podľa § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z., ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností,\nk dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a\nstane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene\ndruhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne\nvlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z\nnehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1.\n35. Podľa § 99e ods. 1, 6 zákona č. 582/2004 Z. z., daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné\nautomaty a daň za nevýherné hracie prístroje vyrubuje správca dane každoročne podľa stavu k 1.\njanuáru príslušného zdaňovacieho obdobia na celé zdaňovacie obdobie jedným rozhodnutím, ak odseky\n2 až 4, 6 a 7 neustanovujú inak.\n(6) Správca dane na základe dodatočného priznania a dodatočného čiastkového priznania vyrubí\nrozhodnutím rozdiel dane z nehnuteľností, dane za psa, dane za predajné automaty a dane za nevýherné\nhracie prístroje na zdaňovacie obdobie, ktorého sa dodatočné priznanie týka, a tiež na nasledujúce\nzdaňovacie obdobia, v ktorých boli daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za predajné automaty a daň\nza nevýherné hracie prístroje vyrubená aj bez podania priznania k dani z nehnuteľností, k dani za psa,\nk dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje alebo niektorej z nich a čiastkového\npriznania k týmto daniam alebo niektorej z nich, ak sa na nasledujúce zdaňovacie obdobia dodatočné\npriznanie vzťahuje.\n36. Podľa § 48 ods. 1-3, ods. 5 Daňového poriadku, v znení účinnom v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia 1, správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt\na) nepodá daňové priznanie ani na výzvu správcu dane,\nb) nesplní povinnosť v lehote určenej správcom dane vo výzve na odstránenie nedostatkov daňového\npriznania a správca dane nezačal daňovú kontrolu,\nc) nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v\ndôsledku čoho nemožno daň správne zistiť alebo\nd) neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2.\n(2) Správca dane oznámi daňovému subjektu určovanie dane podľa pomôcok, ak nastanú skutočnosti\nuvedené v odseku 1, pričom dňom začatia určovania dane podľa pomôcok je deň uvedený v oznámení.\n\nUrčovanie dane podľa pomôcok vykoná správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie\npodľa prvej vety.\n(3) Správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si\nzaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania,\nvýpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede\nobjasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov\ndane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v poskytovateľoch\nplatobných služieb a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu,\nalebo podobných daňových subjektov.\n(5) Pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z\nktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené.\n37. Podľa § 49 ods. 1, 3 daňového poriadku, o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví\nprotokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie.\nNa obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok\nje aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň.\n(3) Určenie dane podľa pomôcok je ukončené dňom doručenia protokolu o určení dane podľa pomôcok\npodľa odseku 1.\n38. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných\npráv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n1 (ďalej len „katastrálny zákon“), kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické určenie,\nsúpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o\nvlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného\npráva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku\nvyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať\nnajmenej päť rokov (ďalej len „právo k nehnuteľnosti“).\n(2) Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.\n39. Podľa § 70 ods. 1, 2 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa\nnepreukáže opak.\n(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie\nnehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho\núzemia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej\njednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,\nako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným\núdajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.\n40. Podľa § 71 ods. 1 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu\npráv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho\nfondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a\nna informačné systémy o nehnuteľnostiach.\n41. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej\nsťažnosti proti napadnutému rozsudku, po preskúmaní napadnutého rozsudku, napadnutých rozhodnutí\nžalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správcu dane a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného administratívneho spisu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n42. Sťažovateľ namietal v kasačnej sťažnosti najmä to, že nedošlo k zmene druhu alebo výmery\npozemku, preto nebol povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností a správca dane nebol\noprávnený mu vyrubiť daň z nehnuteľností za roky 2015 a 2016 podľa pomôcok.\n43. Kľúčovou otázkou teda bolo, či správca dane v predmetnej veci vychádzal zo správnych údajov,\nvychádzal z druhu pozemkov podľa údajov parciel registra „C“ k 1. januáru zdaňovacieho obdobia.\n44. Predmetom dane z pozemkov sú pozemky na území Slovenskej republiky, a to podľa druhového\nčlenenia uvedeného v ustanovení § 6 zákona č. 582/2004 Z. z., ktoré s výnimkou stavebných pozemkov\n\nje takmer rovnaké ako druhové členenie pozemkov upravené v zákone katastrálnom. Zákon č. 582/2004\nZ. z. totiž výslovne v ustanovení § 6 ods. 3 vo vzťahu k určeniu daňovníka a predmetu dane z\nnehnuteľnosti (dane z pozemkov) odkazuje na údaj uvedený v katastri nehnuteľností. Pre zaradenie\npozemku do príslušnej skupiny na účely vyrubenia dane je teda určujúce zaradenie pozemku podľa\nkatastra s jedinou výnimkou, a tá sa týka pozemkov, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie.\n45. Na rozdiel od dane zo stavieb, pre ktorú zákonodarca určil ako kritérium pre zaradenie do tej-ktorej\nkategórie podľa § 10 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. účel stavby, teda materiálny prístup, pre zaradenie\ndo kategórie dane pozemku je formálny prístup, ktorý je, s výnimkou stavebných pozemkov, spätý s\nmateriálnou publicitou katastra nehnuteľností.\n46. Ustanovenie § 2 katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností,\nkonkrétne ustanovuje, že kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu\npráv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä\npozemkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a\nochranu životného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych\npamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie\nďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach.\n47. Podľa názoru kasačného súdu, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne\nzaoberal tým, že na zaradenie pozemku je určujúce zaradenie pozemku podľa katastra a že preto\nsprávca dane a žalovaný správne vychádzali z údajov na parcelách registra „C“. Kasačný súd preto môže\nlen odkázať na dôvody napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o argumentáciu, že druh pozemku parcely\nregistra „E“ nie je záväzným údajom.\n48. Pri druhu pozemku sa záväznosť tohto údaja rozlišuje vo vzťahu k tomu, či ide o pozemok evidovaný\nako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“. Hodnoverným a záväzným údajom je totiž druh\npozemku len pri parcele registra „C“. Na uvedené bol sťažovateľ výslovne upozornený už vo výzve na\npodanie čiastkového priznania k dani z nehnuteľností a predloženie identifikácie parciel registra „E“ na\nparcely registra „C“ zo dňa 28.07.2015.\n49. Z uvedeného vyplýva, že po podaní daňového priznania došlo k zmene druhu pozemkov a teda\nboli splnené zákonné predpoklady podľa ustanovenia § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. na podanie\nčiastkového daňového priznania, nakoľko došlo k zmene druhu pozemku v katastri podľa údajov registra\n„C“.\n50. Rovnako je potrebné poukázať na ustanovenie § 18 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z., v zmysle ktorého\nna vyrubenie dane z nehnuteľností je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny\nskutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia,\nsa neprihliada, ak tento zákon neustanovuje inak. Sťažovateľ ani po výzve správcu dane nesplnil\noznamovaciu povinnosť v zmysle § 18 zákona č. 582/2004 Z.z., nepodal ani čiastkové daňové priznanie\nk dani z nehnuteľnosti na rok 2015 ani 2016, v ktorom by uviedol zmeny skutočností rozhodujúcich na\nvyrubenie dane. Správne preto správca dane a napokon aj žalovaný vychádzali z údajov uvedených na\nliste vlastníctva k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.\n51. Nakoľko sťažovateľ ani napriek výzve zo dňa 28.07.2015 čiastkové daňové priznanie nepodal, bol\nsprávca dane oprávnený použiť postup podľa § 48 Daňového poriadku. Správny súd v napadnutom\nrozsudku správne poukázal aj na to, že z príslušnej doručenky, ktorá je verejnou listinou vyplýva,\nže sťažovateľovi bola výzva na vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok doručená dňa\n30.11.2015.\n52. V súvislosti s námietkou sťažovateľa, že určenie dane podľa pomôcok za rok 2015 nemožno\npaušálne použiť na rok 2016, prípadne aj na ďalšie zdaňovacie obdobia, sa kasačný súd stotožňuje\ns právnym názorom krajského súdu. V zmysle § 99e zákona č. 582/2004 Z. z. bol správne príslušný\nprotokol o určení dane podľa pomôcok podkladom pre vyrubenie dane pre zdaňovacie obdobie roku\n2016 - ako ďalšie zdaňovacie obdobie, v ktorom k 1. januáru nedošlo k záväznej zmene druhu alebo\nvýmery pozemkov, nedošlo k zmene vo vlastníctve žalobcových nehnuteľností, sťažovateľ nepodal\nčiastkové daňové priznanie ani jeho daňová povinnosť nezanikla.\n\n53. Skutočnosť, že správca dane napriek ROEP-u sťažovateľovi ako daňovému subjektu za roky 2014\na 2013 vyrubil daň z pozemkov v sume 149,73 eura vyplynula z toho, že správca dane zistil rozpor\nmedzi záväznými údajmi katastra až v roku 2014, o čom bol sťažovateľ upovedomený vo výzve zo\ndňa 23.09.2014, ktorá mu bola doručená 10.10.2014. Sťažovateľ sa nemôže domáhať nezákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí tým, že poukáže na rozhodnutia z predchádzajúcich rokov, v ktorých správca\ndane vychádzal z neaktuálnych údajov tak, ako to podal v daňovom priznaní v roku 2009.\n54. Sťažovateľ ku dôvodu kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP uviedol, že správny\nsúd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nezaoberal vyjadreniami sťažovateľa zo dňa 22.11.2016\na 05.12.2016 ktorými namietal, že žalovaný a správca dane neprihliadli na skutočnosti, z ktorých pre\nneho ako daňový subjekt vyplývali výhody. Jednalo sa o povinnosť správcu dane si na účely vyrubenia\ndane zabezpečiť aj program starostlivosti o les, a to v súlade s § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Túto\nargumentáciu následne ešte rozšíril v kasačnej sťažnosti o konkrétne právne predpisy upravujúce tento\nprogram starostlivosti o les.\n55. Kasačný súd vo vzťahu k uvedenému konštatuje, že v súvislosti s uplatnením tejto námietky z\nprocesnoprávneho hľadiska nebola dodržaná koncentračná zásada - sťažovateľ túto skutočnosť v\nsprávnej žalobe nenamietal a išlo teda o novú námietku. Výkon správneho súdnictva je založený iba\nna návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges\nsunt scriptae). Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za obranu svojich práv je aj uplatňovanie\nkoncentračnej zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa prejavuje predovšetkým v stanovení\ndvojmesačnej prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných bodov, teda tvrdení o porušení\nurčitého právneho predpisu v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu (§ 181 ods. 1, § 183 SSP).\nV uvedenej lehote je žalobca povinný stanoviť hranice súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia\na nastoliť okruh otázok, ku ktorým správny súd zaujme stanovisko a urobí záver o tom, či postup a\nrozhodnutie orgánu verejnej správy bol z namietaného hľadiska v súlade alebo v rozpore s právnymi\npredpismi. Na dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd neprihliada, až na výnimky\nstanovené zákonom (§ 134 ods. 2 SSP). Nakoľko sa v predmetnej veci zjavne nejedná o výnimku\npodľa ustanovenia § 134 ods. 2 SSP, krajský súd nepochybil, keď sa uvedenej argumentácii sťažovateľa\nosobitne nevenoval.\n56. Pre úplnosť však kasačný súd dodáva, že námietka sťažovateľa, poukazujúca na povinnosť správcu\ndane si na účely vyrubenia dane zabezpečiť aj program starostlivosti o les (§ 6 ods. 3 zákona č. 582/2004\nZ.z .) zjavne nebola pre toto konanie relevantná ani z materiálneho hľadiska. Z administratívneho spisu\nvyplýva, že sťažovateľ v daňovom priznaní z roku 2009 uviedol k popisu pozemkov na LV č. XX, kat.\núzemie R. C., parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, že sa jedná o lesné pozemky. Sťažovateľom naznačovaná\ninterpretácia, v zmysle ktorej, ak v daňovom priznaní priznal pozemky ako lesné, nebolo ich možné\nprekvalifikovať do inej kategórie bez rozhodnutia na úseku starostlivosti o les, je v priamom rozpore s\nobsahom ním namietanej normy § 6 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z. z. Z prvej vety ustanovenia § 6 ods.\n3 zákona č. 582/2004 Z. z. vyplýva, že s výnimkou stavebných pozemkov, je na zaradenie pozemku\ndo príslušnej skupiny určujúce zaradenie pozemku podľa katastra. Uvedené sa nepochybne vzťahuje\naj na lesné pozemky. Ako bolo vyššie uvedené, druh jednotlivých pozemkov správne určený v súlade\nso záväznými údajmi katastra nehnuteľností. Z povahy druhej vety predmetného ustanovenia, na ktorú\nsa vo svojej námietke odvolával sťažovateľ, vyplýva, že program starostlivosti o lesy sa použije výlučne\nposúdenie, či lesný pozemok podlieha dani z pozemkov, a to kvôli skutočnosti, že podľa § 6 ods. 1\npísm. d/ zákona č. 582/2004 Z. z. sú predmetom dane z pozemkov len tie lesné pozemky, na ktorých\nsú hospodárke lesy. Uvedená norma bola nakoniec zohľadnená aj v prípade sťažovateľa, nakoľko v\nprotokole o určení dane podľa pomôcok č. 2015/11/00355 zo dňa 09.11.2015 je explicitne vysvetlené,\nže „lesné pozemky zistené na základe identifikácie parciel nie sú predmetom dane, pretože nie sú na\nnich hospodárske lesy.“ Rovnako z obsahu prvostupňových rozhodnutí pre daň z nehnuteľností - nielen\nna roky 2015 a 2016, ale aj na roky 2013 a 2014, vyplýva, že sťažovateľovi nebola v žiadnom z týchto\nrokov vyrubená daň za lesné pozemky, na ktorých sú hospodárske lesy (§ 6 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n582/2004 Z. z.).\n57. Kasačný súd vo vzťahu k namietanému odôvodneniu krajského súdu teda konštatuje, že krajský súd\nsa v odôvodnení rozsudku dostatočne zaoberal pre konanie relevantnými námietkami a argumentmi.\nSprávny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania alebo\n\nodpovedať na každú jeho námietku, či argument, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do\nvšetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by malo postačovať na záver\no tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (obdobne\naj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05 alebo sp. zn. II. ÚS 76/07).\n58. Vychádzajúc z uvedeného a vzhľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd\nkasačný, kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n59. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods.\n1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného konania\nprislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom stanovených\npodmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.\n60. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov\n3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 1787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c8ec6738-e84b-4676-832c-3aa10a1d60e4"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}], "citovane_v": []}