{"guid": "467b2023-6917-46c7-aa7c-a018cda3573e:da5ba4eb-38b7-4acc-a7ee-db8375291092", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200273.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/51/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/51/2021 z 31. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. mája 2022, sp. zn. 8Sžfk/51/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200273.1", "identifikacne_cislo": "5020200273", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-05-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-158.odsek-5", "nazov": "§ 158 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-158.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-158"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166a", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-158"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/da5ba4eb-38b7-4acc-a7ee-db8375291092", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200273.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200273.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200273.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžfk/51/2021\n5020200273\n31. 05. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:5020200273.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): B. E., bytom Q. XXXX, právne zastúpený: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15,\nBanská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,\nBanská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100954700/2020 zo dňa 28. mája\n2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/94/2020-80\nzo dňa 9. marca 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/94/2020-80 zo\ndňa 9. marca 2021 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100954700/2020 zo dňa 28. mája 2020,\nako aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca č. 100686285/2020 zo dňa 16. marca 2020\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a p r á v o na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania,\nako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo ,,správny súd“) rozsudkom č.k. 31S/94/2020-80\nzo dňa 9. marca 2021 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100954700/2020 zo dňa 28. mája 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na §\n167 ods. 1 S.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 100954700/2020 zo dňa 28. mája 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č.\n100686285/2020 zo dňa 16. marca 2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového\nporiadku vyrubený úrok z omeškania v sume 109,30 € za nezaplatenie dane z motorových vozidiel\nvyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2014 v ustanovenej lehote a v\nustanovenej výške. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na § 90 ods. 2 zákona č. 582/2004\nZ.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení\nneskorších predpisov a konštatoval, že lehota na podanie daňového priznania k dani z motorových\nvozidiel za zdaňovacie obdobie 2014 uplynula dňa 2. februára 2015. Žalobca ako daňový subjekt podal\nriadne daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2014 dňa 31. januára\n2015. Daň bola priznaná vo výške 182,28 € a bola splatná dňa 2. februára 2015, pričom daňový subjekt\ntúto daň ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane nezaplatil. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za\nštyri roky omeškania s platbou, t.j. ku dňu 2. februára 2019. Správca dane ďalej poukázal na ust. § 15\n\nods. 1 zákona č. 361/2014 Z.z., § 156 ods. 1 a § 161 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom v odôvodnení\nrozhodnutia presne vymedzil výpočet úroku z omeškania dlžnou sumou, dňom splatnosti, dňom platby,\nresp. vymedzením dňa, ku ktorému je úrok počítaný, počtom dní omeškania a konkrétnou sumou\nvypočítaného úroku z omeškania.\n3. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.\n100954700/2020 zo dňa 28. mája 2020 tak, že napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n4. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na krajskom súde správnou žalobou. Poukazoval na\nskutočnosť oddlženia žalobcu v dôsledku vyhlásenia konkurzu uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn.\n9OdK/32/2019 zo dňa 7. februára 2019, ktoré v Obchodnom vestníku bolo uverejnené pod č. OV 31/2019\ndňa 13. februára 2019. V dôsledku oddlženia bol žalobca zbavený všetkých dlhov vrátane pohľadávky\nsmerujúcej voči nemu na základe rozhodnutia správcu a žalovaného. Zdôraznil, že v rámci úpravy\n4. časti zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj ako „zákon č. 7/2005 Z.z.“) sa\nnepoužijú ust. § 47 tohto zákona a táto 4. časť zákona predstavuje komplexnú úpravu oddlženia. Na\nžalobcu je v dôsledku oddlženia potrebné podľa § 166 písm. e/ ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. hľadieť\nako na osobu, u ktorej sa trvalo upustilo od vymáhania pohľadávok vrátane pohľadávky vyplývajúcej\nz rozhodnutia správcu dane a žalovaného, z čoho vyplýva, že pohľadávka, ktorej sa týka rozhodnutie\nžalovaného, je nevymáhateľná a na žalobcu je potrebné hľadieť akoby sa trvale upustilo od vymáhania\npohľadávok smerujúcich voči nemu, pretože iný výklad by bol v rozpore s právnou istotou žalobcu.\nŽalobca poukázal na úpravu podľa § 167c ods. 1, § 166a ods. 1 písm. a/, d/, ods. 2 a 4 zákona\nč. 7/2005 Z.z. a uviedol, že na žalobcu bol vyhlásený konkurz 13. februára 2019, čo znamená, že\nvšetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli do 31. januára 2019, sa stali nevymáhateľnými vrátane\npohľadávok SR z titulu daní. Daňové pohľadávky nie sú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú\nkonkurzom/oddlžením dotknuté, a teda nepožívajú žiadnu formu zvýhodnenia a je potrebné ich vnímať\nako všetky ostatné pohľadávky. Pohľadávka vyplývajúca z rozhodnutia správcu dane a žalovaného z\ntitulu úroku z omeškania za omeškanie so splnením daňovej povinnosti ešte v roku 2014 je pohľadávkou,\nktorá vznikla ešte v roku 2014 a bolo právom správcu dane túto pohľadávku prihlásiť podľa § 166a\nzákona č. 7/2005 Z.z., pretože počas konkurzu je možné uspokojiť len prihlásené pohľadávky a\nneprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa § 166e zákona č. 7/2005\nZ.z. stávajú nevymáhateľnými. Úrok z omeškania je sankciou za porušenie daňovej povinnosti z roku\n2014, teda pred rozhodným dňom a aj z tohto dôvodu je pohľadávka z titulu úroku z omeškania podľa §\n166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. nevymáhateľná, a to nezávisle na jej verejnoprávnej povahe.\n5. Správny súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že pri hodnotení zákonnosti rozhodnutia správcu\ndane a žalovaného bolo zásadné vyriešenie vzťahu medzi právnou úpravou vyplývajúcou z Daňového\nporiadku, a to ťažiskovo z úpravy podľa § 158 ods. 1, § 2 písm. b/, f/ v spojení s § 156 ods. 1 písm.\na/, ods. 2 Daňového poriadku na jednej strane a právnej úpravy vyplývajúcej zo štvrtej časti zákona\nč. 7/2005 Z.z. upravujúcej inštitút oddlženia. Správny súd považoval za zákonný záver žalobcu, podľa\nktorého úprava zákona č. 7/2005 Z.z. je v označenej časti špeciálnou úpravou vo vzťahu k Daňovému\nporiadku. Zároveň však podotkol, že táto zásada (lex specialis derogat legi generali) sa uplatní v prípade\nkonkurencie úpravy rovnakej otázky v dvoch právnych predpisoch. Odlišne od žalobcu krajský súd\nvyhodnotil právne dôsledky vo všeobecnej rovine platného vzťahu Daňového poriadku a zákona č.\n7/2005 Z.z. ako všeobecnej a špeciálnej právnej úpravy, a to najmä s ohľadom na predmet rozhodovania\nsprávcu dane, ktorým bol úrok z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel vyrubenej\nza zdaňovacie obdobie 2014.\n6. Správny súd primárne uviedol, že uplatnenie špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej zo zákona\nč. 7/2005 Z.z., pokiaľ ide o úpravu inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, ktoré sú\nvylúčené z uspokojovania podľa § 166b zákona č. 7/2005 Z.z., a to v časti relevantnej pre prejednávanú\nvec podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z., teda pohľadávok, ktoré sa považujú za\nnevymáhateľné, prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia podmienky, že v danom prípade ide o\nexistujúcu pohľadávku z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel.\nAž pri splnení tohto predpokladu existencie takejto pohľadávky potom špeciálna úprava vyplývajúca\nzo zákona č. 7/2005 Z.z. v označenej časti kladie na takúto pohľadávku z hľadiska jej kvality ďalšie\npožiadavky ako ich vymedzenie vyplýva z úpravy § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z., a\nto ťažiskovo pokiaľ ide o moment vzniku týchto pohľadávok. Vo vzťahu k pohľadávke z titulu úroku\nz omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2014,\n\npokiaľ táto ako to správny súd konštatoval pred rozhodným dňom (tak ako je rozhodujúci deň definovaný\nv úprave podľa § 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z.) neexistovala (pretože nevznikla pred\nrozhodujúcim dňom), sa špeciálna právna úprava podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z.\nneuplatní. Skutočnosť, kedy pohľadávka z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z\nmotorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roka 2014 vznikla, upravuje výlučne Daňový poriadok (a to aj\npo účinnosti zákona č. 377/2016 Z.z., teda po 1. marci 2017, kedy účinnosť nadobudla relevantná úprava\nštvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z. - článok III. Zákona č. 377/2016 Z.z.). Úprava Daňového poriadku\npodľa § 158 ods. 1, § 2 písm. b/, písm. f/ v spojení s úpravou § 63 ods. 1 a § 156 ods. 1 písm. a/, ods.\n2 všetko Daňového poriadku v spojení s úpravou § 2 ods. 1 veta prvá zákona č. 361/2014 Z.z. o dani z\nmotorových vozidiel, je určujúca ako právna úprava právnej skutočnosti samotného vzniku predmetnej\npohľadávky z titulu úroku z omeškania za oneskorenú úhradu dane z motorových vozidiel a je potrebné\nju vykladať s vyústením do záveru, podľa ktorého pohľadávka z titulu úroku z omeškania s úhradou\npredmetnej dane vznikla až rozhodnutím správcu dane - jej vyrubením v konkrétnej výške a s konkrétnou\nsplatnosťou. Až na základe tejto právnej skutočnosti je potom možné hovoriť o existentnej pohľadávke,\nktorá je po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia správcu dane o jej vyrubení, spôsobilá uplatnenia\na vymáhania.\n7. Podľa názoru správneho súdu z časového hľadiska teda ide o pohľadávku, ktorá vznikla až po\nrozhodujúcom dni v zmysle jeho definície podľa § 166a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Nemohla byť preto\nuplatnená prihláškou, pretože nespĺňala zákonodarcom stanovený predpoklad daný úpravou § 166a\nods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z.. Táto pohľadávka nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom\nbol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi, t.j. v pomeroch prejednávanej veci do\n31. januára 2019. Hoci pohľadávka z titulu samotnej dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie\nroka 2014 sa stala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobca sa v dôsledku nezaplatenia tejto dane v\nlehote splatnosti dostal so splnením svojej právnej povinnosti sankcionovanej úrokom z omeškania do\nomeškania, nie je táto časová okolnosť právne relevantná, pretože aj úprava podľa § 166b ods. 1 písm.\nd/ zákona č. 7/2005 Z.z. (ktorá vymedzuje ako z uspokojenia vylúčený úrok z omeškania v prípade, že\nsa jedná o verejnoprávnu sankciu, ak povinnosť, ktorá zakladá právo na túto sankciu, bola porušená\npred rozhodujúcim dňom), je aplikovateľná len vo vzťahu k už existujúcej pohľadávke, čo naplnené v\nprejednávanej veci nebolo. Obdobné závery vyplývajú aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31. januára 2018.\n8. Správny súd konštatoval, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, podľa ktorej primárne žalobca nesplnil\nriadne a včas svoju právnu povinnosť zaplatiť v lehote splatnosti daň za sledované zdaňovacie obdobie\na správca dane postupoval v súlade s právnou úpravou, keď v zákonom stanovenej lehote podľa\n§ 156 ods. 8 písm. a/ Daňového poriadku, úrok z omeškania vyrubil. Túto okolnosť žalobca vo\nsvojej argumentácii o účele inštitútu oddlženia obišiel a správny súd ju za nevýznamnú v uvedených\nsúvislostiach nepovažoval. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/2/2016 doplnený (čo správny súd zdôraznil vzhľadom na zásadu\nkoncentrácie podľa § 183 S.s.p. a skutočnosť podania repliky po uplynutí lehoty na včasné podanie\nsprávnej žaloby), tento odkaz priamo uvedený v správnej žalobe je len všeobecný a bez vymedzenia\nakejkoľvek argumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú rozvinuté až v\npodanej replike. Žalobcom označené závery rozhodnutia sp.zn. 1Sžf/2/2016, vyššie uvedené závery\nsprávneho súdu relevantne nespochybňujú a ani nevyvracajú, a to ani pri zohľadnení rozvinutia\nargumentácie v predloženej replike viažucej sa k tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\n9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie\nsprávcu dane o vyrubení úroku z omeškania, napriek tomu, že podľa § 166e ods. 4 zákona č. 7/2005\nZ.z. nastala právna fikcia, že sa na žalobcu hľadí akoby vo vzťahu k jeho záväzkom, došlo k trvalému\nupusteniu od ich vymáhania, správny súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd zdôraznil, že\nzákonodarcom stanoveným základným predpokladom zbavenia dlžníka jeho dlhov je, že tieto dlhy:\nmôžu (v zmysle mohli byť) uspokojené v konkurze, resp. splátkovým kalendárom (§ 166a zákona č.\n7/2005 Z.z.) a tieto dlhy súčasne neboli uspokojené vôbec, resp. neboli uspokojené v celom rozsahu.\nPohľadávka správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania nemohla byť prihlásená do konkurzu podľa\n§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona č. 7/2005 Z.z., keďže nevznikla pred rozhodujúcim dňom. Pokiaľ žalobca\nnamietal, že postup správcu dane bol v rozpore so samotným zmyslom inštitútu oddlženia, správny súd\npodotkol, že zo samotnej dôvodovej správy k zákonu č. 377/2016 Z.z. účinnému od 1. marca 2017, a\n\nto tej časti, ktorá sa týka zavedenia úpravy podľa § 166a zákona č. 7/2005 Z.z. plynie, že prihlasovanie\npohľadávok sa týka tzv. „starého dlhu“ dlžníka. Nevzťahuje sa teda na pohľadávky, ktoré vznikli po\nrozhodujúcom dni. Krajský súd vyslovil názor, že úrok z omeškania podľa Daňového poriadku (na rozdiel\ndo súkromnoprávnej úpravy inštitútu úroku z omeškania) nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok\nakcesorickej povahy. V danom prípade ide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo pohľadávky\nna dani, čo vyplýva jednoznačne z úpravy podľa § 2 písm. b/ Daňového poriadku, podľa ktorého sa\nna účely tohto zákona rozumie daňou aj úrok z omeškania. Podľa § 2 písm. f/ Daňového poriadku je\ndaňovým nedoplatkom potom dlžná suma dane (§ 2 písm. b/ Daňového poriadku) po lehote splatnosti\ndane. Samotná pohľadávka na úroku z omeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto\núroku z omeškania. Pokiaľ takéto rozhodnutie nie je právoplatne vydané, nie je možné konštatovať,\nže pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí voči daňovému subjektu vôbec uplatniť a\ntaktiež nie je zrejmá jej výška. Takáto pohľadávka teda nevzniká priamo vznikom právnej skutočnosti\nomeškania s platením konkrétnej dane ako to namieta žalobca. V tejto časti krajský súd zdôraznil,\nže argumentácia prednesená žalobcom v jeho replike, pokiaľ ide o namietanie konštitutívnej povahy\nrozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, bola uvedená ako nová po uplynutí lehoty na včasné podanie\nsprávnej žaloby, teda po nastúpení účinkov koncentrácie vymedzenia dôvodov správnej žaloby podľa\n§ 183 S.s.p. Správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď v lehote podľa § 156 ods. 8 písm. a/\nDaňového poriadku predmetný úrok z omeškania vyrubil. Právny názor, podľa ktorého moment vzniku\npohľadávky, ktorá spočíva vo vyrubení sankcie v daňovom konaní (medzi ktoré podľa § 155 a nasl.\nDaňového poriadku patrí okrem pokuty aj úrok z omeškania) je definovaný momentom judikovania tejto\npohľadávky, je v súlade aj s ďalšou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie\nsp.zn.2Sžf/78/2015 zo dňa 23. mája 2018).\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.\nf/ a g/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ považoval za nesprávny právny názor správneho súdu,\npodľa ktorého môže byť nevymáhateľnou podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. len taká\npohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim dňom. Namietal, že z textu predmetného ustanovenia\na zo systematických súvislostí je zrejmé, že za nevymáhateľné sa považujú všetky verejnoprávne\npeňažné sankcie (vrátane úroku z omeškania) „kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť\ntakúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“ Z hľadiska nevymáhateľnosti\npohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d/ zákona č. 7/2005 Z.z. je preto rozhodujúcim moment porušenia\npovinnosti odôvodňujúcej uloženie sankcie, nie moment vzniku pohľadávky. V tomto kontexte preto\nsťažovateľ naďalej považoval vyrubený úrok z omeškania za nevymáhateľnú pohľadávku. Za nesprávny\npovažoval sťažovateľ aj právny názor správneho súdu, že úrok z omeškania ako pohľadávka vzniká až\nvyrubením. Práve naopak tvrdil, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu, vzniká priamo zo zákona\na rozhodnutie o jeho vyrubení má deklaratórny význam pre jeho prípadné ďalšie vymáhanie. V tomto\nsmere poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa\n23. mája 2017, pričom opomenutie riadneho vysporiadania sa s týmto rozhodnutím zo strany správneho\nsúdu považoval za procesnú vadu odôvodnenia zasahujúcu do jeho práva na spravodlivý proces. Na\nzáver sa sťažovateľ pri výklade dotknutých právnych predpisov dovolával účelu oddlženia podľa § 166 a\nnasl. zákona č. 7/2005 Z.z. a poukazoval na skutočnosť, že zákon č. 7/2005 Z.z. je osobitným predpisom,\na to aj vo vzťahu k Daňovému poriadku. S poukazom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n11. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti mal za to, že správny súd v predmetnej veci rozhodol\nv súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázaného skutkového stavu, pričom navrhol,\naby kasačný súd napádaný rozsudok správneho súdu potvrdil.\n12. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať\na rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta\n2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nPredmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk\n(§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).\n14. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k.31S/94/2020-80 zo dňa\n9. marca 2021, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 100954700/2020 zo dňa 28. mája 2020. Uvedeným rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie\nDaňového úradu Žilina č. 100686285/2020 zo dňa 16. marca 2020, ktorým bol sťažovateľovi podľa §\n156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 109,30 € za nezaplatenie\ndane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2014\nv ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\n15. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené zistil, že v konaní pred krajským súdom boli\nsťažovateľom namietané právne otázky, ktoré už medzi týmito účastníkmi boli posudzované krajským\nsúdom vo viacerých (iných) súdnych preskúmavacich konaniach napr. pod sp.zn.30S/28/2020, resp. po\npodaní kasačnej sťažnosti i kasačným súdom pod sp.zn. 1Sžfk/50/2021. V konaní vedenom pod sp.zn.\n30S/28/2020 krajský súd rozhodol o žalobe sťažovateľa tak, že ju rozsudkom sp.zn. 30S/28/2020 zo dňa\n8. decembra 2020 zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom sp.zn.1Sžfk/50/2021 zo dňa 16. decembra 2021\ntak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného ako i orgánu verejnej\nsprávy prvého stupňa zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n16. Kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci svojou\nčinnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou\nsúčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov korešponduje\nzásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n17. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 S.s.p. podľa ktorého: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“\n18. Na základe citovaného zákonného ustanovenia ku sťažnostným bodom sťažovateľa poukazuje senát\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia sp.zn.\n1Sžfk/50/2021 zo dňa 16. decembra 2021, s ktorým sa konajúci kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje\na v príslušnom rozsahu uvádza:\n„14. Spornou právnou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný je, či daňový\nnedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhatelnou pohľadávkou podľa IV. časti zákona o konkurze, ak\nbol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným\ndňom (§ 166a ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze).\n15. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd, stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľa,\npoukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane\npovinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná\núprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex\nspecialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje\ndo úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa ZKR.\n16. Odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania spojeného s\nporušením daňovej povinnosti spred oddlženia fyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu na jej majetok,\njasne obsahuje ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi\npo oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,\n\nkde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená\npred rozhodujúcim dňom.“\n17. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1\nDaňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR, ktoré sa, v závislosti\nodo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné\n(obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa\n24. novembra 2021).\n18. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd (stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľa)\npri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje za podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z\nomeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR sa podľa názoru\nkasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžfk/17/2020 zo dňa 25.\nmája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda aj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len\nto, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo\ninú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v širokom zmysle slova, došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto\npokuta alebo sankcia je nevymáhateľná. Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa\nza minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od\nneho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené\nv § 166c (nedotknuté pohľadávky), § 166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZKR\n(odporovateľné právne úkony). Keďže úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa\n§ 166c ZKR, je nutné dospieť k záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase\njej splatnosti pred rozhodujúcim dňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa 24. novembra 2021.\n19. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z\nomeškania, ktorú sťažovateľ nastolil. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré\nzjednotilo rozhodovaciu činnosť súdov (na ktorú poukazoval tak sťažovateľ ako aj správny súd) v\nsúvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo\ndeklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné považovať za pohľadávku\nvznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu), rozhodnutie o jeho vyrubení\nnemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia veľkého senátu) a aj nevyrubené\núroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do konkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia\nveľkého senátu).\n20. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (v inej\nveci sťažovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/34/2021 zo dňa 26.\njúna 2021, bod 14 - 16; ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/52/2021\nzo dňa 6. júla 2021, sp.zn. 8Sžfk 46/2021 zo dňa 30. júna 2021, sp.zn. 5Sžfk/3/2021 zo dňa 30. júna\n2021 a iné).\n21. Preto pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane bez ďalšieho vychádzali z toho, že vyrubovaný\núrok z omeškania nie je nevymáhateľnou pohľadávkou a odmietli na prípad sťažovateľa aplikovať §\n166b ods. 1 písm. d/ ZKR z dôvodov, ktoré už boli kasačným súdom spochybnené vyššie, vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n22. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí\naj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Kasačný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a\nnásledky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR (upravené v § 166e ods. 4\nZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/29/2021\nzo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky\n\npodľa § 166b ods. 1 písm. d/ v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho\nvyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“\n19. Kasačný súd pridržiavajúc sa vyššie uvedených záverov vyplývajúcich z jeho skoršej rozhodovacej\nčinnosti majúc za to, že ide o obdobnú vec tých istých účastníkov konania, ktorá už bola predmetom\nkonania o kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.), rovnakou vadou (nezákonnosťou)\npodľa zistení kasačného súdu trpí aj napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane (§\n191 ods. 1 písm. c/ S.s.p.). Keďže správny súd žalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462\nods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n20. V ďalšom konaní správca dane zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným\nprocesným spôsobom. Žalovaný a správca dane sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného\nsúdu (§ 469 S.s.p.).\n21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1\nS.s.p. tak, že plne úspešnému žalobcovi/sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 S.s.p.). O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).\n22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/94/2020", "guid": "43446908-681f-408a-90e4-3e7d98e188a2:92748eb5-5a7d-4c2b-9134-46edcad5af5c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}