{"guid": "f499c19d-9a9a-4102-9fe9-992e679a5a62:eeb508c5-57d2-402d-881c-bc7227bead60", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200181.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/50/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/50/2021 z 28. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. júna 2022, sp. zn. 6Sžfk/50/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200181.1", "identifikacne_cislo": "5020200181", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2022-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eeb508c5-57d2-402d-881c-bc7227bead60", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200181.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200181.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200181.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžfk/50/2021\n5020200181\n28. 06. 2022\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2022:5020200181.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána\nFečíka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Kataríny Cangárovej,\nPhD., LL.M v právnej veci žalobkyne: S. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XX, U. U. - S. D.,\nprávne zast. AKSK, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100680908/2020 zo dňa 13.03.2020, v konaní\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/76/2020 zo dňa\n23.02.2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 30S/76/2020 zo\ndňa 23.02.2021 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 100680908/2020 zo dňa 13.03.2020 z r u\nš u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Daňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice, vydal dňa 14.11.2019 rozhodnutie č.\n102616287/2019 zo dňa 14.11.2019, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 o správe\ndaní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v\nsume 95,30 eur za nezaplatenie preddavkov za obdobie 1. štvrťrok 2016 na dani z motorových vozidiel\nza zdaňovacie obdobie 2016 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Správca dane rozhodnutie\nodôvodnil tým, že žalobkyňa bola povinná na základe podaného daňového priznania k dani z motorových\nvozidiel za rok 2015 platiť v roku 2016 štvrťročné preddavky vo výške 1.087,35 eur, ktoré do lehoty na\npodanie daňového priznania neuhradila.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že uznesením\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017 bol na jej osobu vyhlásený konkurz a\nzároveň týmto uznesením došlo aj k oddlženiu jej osoby, čím bola zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu\nbyť uspokojené iba v konkurze. Medzi takého patrí aj pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 100680908/2020 zo dňa 13.03.2020 potvrdil rozhodnutie správcu dane.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že správca dane je v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) daňového\nporiadku povinný vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatí preddavok na daň, teda nie\n\nje to jeho možnosť, ale povinnosť. Žalovaný označil námietku žalobkyne, že pohľadávka vyrubená\nnapadnutým rozhodnutím mohla byť prihlásená do konkurzu, za právne irelevantnú. Žalovaný uviedol,\nže pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 daňového\nporiadku daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) daňového poriadku dlžná suma po\nlehote splatnosti dane. Žalovaný mal za to, že vyrubený úrok z omeškania nie je možné považovať\nza pohľadávku, nakoľko je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého\nrozhodnutia. Uviedol, že v predmetnom konaní nebol dôvod na posudzovanie otázky vymáhateľnosti\núroku z omeškania, nakoľko ešte v čase vyrubenia nebol úrok z omeškania v zmysle zákona č. 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o konkurze\na reštrukturalizácii“) a daňového poriadku pohľadávkou.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline domáhala preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 100680908/2020 zo dňa 13.03.2020, pričom žiadala, aby krajský súd zrušil napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, vrátane rozhodnutia správcu dane, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného\npotvrdené a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. V rámci žaloby žalobkyňa opätovne poukázala\nna uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 3Odk/163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejnené v\nObchodnom vestníku č. 1/2018 (deň vydania 02.01.2018), ktorým bol na jej majetok vyhlásený konkurz.\nPodľa žalobkyne pohľadávka vyrubená napadnutým rozhodnutím mala byť prihlásená do konkurzu a\nv prípade, ak sa tak nestalo, v súlade s § 166a a §166e ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nje takáto pohľadávka nevymáhateľná. Žalobkyňa poukázala na to, že právna úprava podľa zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom lex specialis a dokonca\nvo vzťahu k daňovému poriadku aj lex posterior, z čoho je zrejmé, že úprava oddlženia podľa zákona\no konkurze a reštrukturalizácii má prednosť pred inými ustanoveniami iných právnych predpisov. Ďalej\npoukázala na právny inštitút oddlženia, ktorý je použiteľný len pre fyzické osoby a je zároveň odlišný od\nkonkurzu a reštrukturalizácie. Žalobkyňa záverom poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NSSR“) sp. zn. 1Sžf 2/2016 zo dňa 23.05.2017.\n5. Žalovaný sa vyjadril k správnej žalobe v podaní zo dňa 08.09.2020, v ktorom uviedol, že nevyhnutným\npredpokladom pre prihlásenie pohľadávky do konania podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je\nexistencia takejto pohľadávky. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vznikne daňovému subjektu až\nmomentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí. Až vyrubením úroku z omeškania\nsprávca dane určí výšku a splatnosť úroku z omeškania, preto týmto momentom vznikne pohľadávka.\nŽalovaný uviedol, že rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 30.03.2020 a vykonateľným\ndňa 15.04.2020, t. j. predmetný úrok z omeškania nemohol byť do konkurzu vedeného na osobu žalobcu\nprihlásený, keďže právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 03.01.2018. Úrok z omeškania v sume\n95,30 eur správca dane vyrubil dňa 14.11.2019, čo je v zákonom stanovenej lehote a je zrejmé, že\ntakto vyrubený úrok z omeškania nebol daňovým nedoplatkom evidovaným správcom dane do dňa\n31.12.2017, t. j. nebol dotknutý oddlžením a teda sa nestal nevymáhateľným.\n6. Žalobkyňa podala na krajský súd dňa 23.09.2020 repliku k podaniu žalovaného, ktorým sa vyjadril k\nsprávnej žalobe. Poukázala najmä na to, že povinnosť, z porušenia ktorej nárok na sankciu vznikol, bola\nporušená pred oddlžením, preto aj zanikla vymáhateľnosť tejto sankcie. Žalobkyňa uviedla, že v prípade\npripustenia správnosti názoru, že úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, by sa negoval charakter\núrokov z omeškania ako „príslušenstva“ dane. Obsahom slova „vyrubí“ pritom nie je „vznikne“, ale len\n„vyčísli“. V zmysle uvedeného mala za to, že pohľadávka vznikla ešte v roku 2016 a bolo povinnosťou\nsprávcu dane si túto pohľadávku prihlásiť do konkurzu na majetok žalobkyne v zmysle § 166a zákona\no konkurze a reštrukturalizácii.\n7. Dňa 23.02.2021 krajský súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 30S/76/2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“),\nktorým zamietol žalobu a žalobkyni a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.\n8. Krajský súd skonštatoval, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa\n22.12.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018 dňa 02.01.2018, bol na žalobkyňu vyhlásený\nkonkurz. Okresný súd zároveň rozhodol o oddlžení žalobkyne tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli\nbyť uspokojené iba v konkurze na majetok dlžníka v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze.\n\nMal pritom za to, že uplatnenie špeciálnej úpravy inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok,\nvylúčených z uspokojovania podľa § 166b, v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa § 166b\nods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, prichádza do úvahy za predpokladu naplnenia\npodmienky, že ide o existujúcu pohľadávku z titulu nezaplatenia preddavkov na dani z motorových\nvozidiel. Až pri splnení tohto predpokladu potom špeciálna úprava vyplývajúca zo zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii kladie na takúto pohľadávku z hľadiska jej kvality ďalšie požiadavky v zmysle § 166b\nods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\n9. Krajský súd uviedol, že vznik pohľadávky z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov\nna dani upravuje daňový poriadok v spojení s § 9 ods. 6 a § 10 ods. 3 zákona č. 361/2014 Z. z.\nzákona o dani z motorových vozidiel v účinnom znení (ďalej aj „zákon o dani z motorových vozidiel“),\npodľa ktorého pohľadávka z titulu úroku z omeškania žalobkyne vznikla až rozhodnutím správcu dane\n- vyrubením v konkrétnej výške. Krajský súd mal teda za to, že ide o pohľadávku, vzniknutú po\nrozhodujúcom dni v intenciách § 166a ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nemohla byť\npreto uplatnená prihláškou, nespĺňajúc predpoklad v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. Pohľadávka totiž nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený\nkonkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31.12.2017). Hoci sa predmetná pohľadávka\nstala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobca sa v dôsledku nezaplatenia dane v lehote splatnosti\ndostal so splnením právnej povinnosti sankcionovanej úrokom do omeškania, nie je táto časová okolnosť\nprávne relevantná, pretože úprava podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze je aplikovateľná len\nvo vzťahu k existujúcej pohľadávke.\n10. Krajský súd sa stotožnil sa so závermi rozsudku NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31.01.2018, v\nzmysle ktorého: „podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku\nna účely konkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne\nuplatniť musí byť preukázaná existencia takejto pohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane\no povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie\nnároku. Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až po jeho vyrubení, pretože správca dane až\nrozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť“. Rozhodnutie bolo vyhlásené za\núčinnosti úpravy inštitútu oddlženia, argumentáciu najvyššieho súdu preto považoval za aplikovateľnú\ni v pomeroch oddlženia.\n11. Poukaz žalobkyne na závery rozsudku NSSR sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.05.2017 krajský súd\npovažoval za všeobecný, bez vymedzenia argumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej\nveci. Námietku navyše žalobkyňa doplnila po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 183\nSSP. Pre úplnosť dodal, že ide o rozhodnutie zaoberajúce sa otázkou vzniku práva na úrok z omeškania\nza neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmu (bod 9. odôvodnenia), vzťahujúci sa v časti i\nna obdobie po začatí reštrukturalizácie. Rozhodnutie bolo vyhlásené dňa 23.05.2017, a teda časovo\npredchádzalo vyhláseniu rozsudku NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015, zo dňa 31. 01.2018, s ktorého závermi\nsa krajský súd v tejto veci stotožnil.\n12. Krajský súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania i napriek tomu,\nže podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nastala právna fikcia, že sa na žalobkyňu\nhľadí akoby sa vo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania. Zákonodarcom stanoveným\nzákladným predpokladom zbavenia dlžníka dlhov totiž je, že tieto dlhy: a) môžu byť uspokojené v\nkonkurze, resp. splátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii) a tieto dlhy\nsúčasne, b) neboli uspokojené vôbec, resp. neboli uspokojené v celom rozsahu. Pohľadávka správcu\ndane na úrok z omeškania nemohla byť prihlásená do konkurzu v intenciách § 166a ods. 1 písm. a)\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože nevznikla pred „rozhodujúcim dňom“. Z dôvodovej správy\nk zákonu č. 377/2016 Z. z., časti týkajúcej sa zavedenia ustanovenia §166a plynie, že prihlasovanie\npohľadávok sa týka tzv. starého dlhu dlžníka. Úrok z omeškania podľa daňového poriadku nie je\nzákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie\no príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku. Podľa § 2 písm. f) daňového\nporiadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Pohľadávka na úroku z\nomeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto úroku. Pokiaľ takéto rozhodnutie nie je\nprávoplatne vydané, nemožno konštatovať, že pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí voči\ndaňovému subjektu vôbec uplatniť a taktiež nie je zrejmá jej výška. Pohľadávka nevzniká priamo vznikom\n\nprávnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane. Krajský súd tu poukázal na rozsudky\nNSSR sp. zn. 2Sžf/78/2015 zo dňa 23.05.2018 a sp. zn. 5Sžf/146/2013 zo dňa 29. apríla 2015.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n13. Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a písm. g) SSP a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n14. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd nerešpektoval ustanovenia zákona\no konkurze a reštrukturalizácii ako lex specialis k daňovému poriadku v prípade oddlženia fyzickej\nosoby. Poukázala na relevantnú právnu úpravu (§ 166a ods. 1, § 166b ods. 1 a § 166e ods. 2\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii) a uviedla, že na prejednávanú vec dopadá práve § 166b ods.\n1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý nevyžaduje, aby pred rozhodujúcim dňom\nvznikla predmetná peňažná sankcia, ale určuje výlučne, aby pred rozhodujúcim dňom bola porušená\npovinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu. Sťažovateľka poukázala na to, že\npredmetný úrok z omeškania je nepochybne verejnoprávnou sankciou uloženou za porušenie povinnosti\nzaplatiť preddavky za obdobie 1. štvrťrok 2016 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie\n2016, splatné dňa 31.03.2016, t. j. sankciou uloženou za porušenie povinnosti, ku ktorému došlo pred\nrozhodujúcim dňom, a ktoré zakladá právo uplatniť alebo uložiť predmetnú sankciu, pričom súd v\nnapadnutom rozsudku aplikáciu § 166b ods.1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyložil\nspôsobom, ktorý nie je v súlade s logickým ani systematickým výkladom. Dôvodom odmietnutia aplikácie\n§ 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii na prejednávaný prípad bol súdom utvorený\nzáver, že uplatnenie tohto ustanovenia vyžaduje naplnenie podmienky, že v danom prípade musí\nvzniknúť pohľadávka z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov za obdobie 1. štvrťrok 2016\nna dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2016. Podľa názoru súdu táto pohľadávka pred\nrozhodujúcim dňom neexistovala, nakoľko k vzniku tejto pohľadávky došlo až rozhodnutím správcu dane\n- jej vyrubením v konkrétnej výške. S týmto názorom krajského súdu sa žalobkyňa nestotožnila a uviedla,\nže § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje, aby pred rozhodujúcim dňom\ndošlo k porušeniu povinnosti, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť sankciu, t. j. neurčuje, že sankcia\nmusí byť uplatnená alebo uložená pred rozhodujúcim dňom.\n15. Sťažovateľka mala za nesprávny záver krajského súdu o okamihu vzniku pohľadávky vyrubením\núroku z omeškania a neakcesorickej povahe úroku z omeškania podľa daňového poriadku. Poukázala na\nto, že z § 156 ods. 1 daňového poriadku je zrejmé, že správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť,\nak zo strany daňového subjektu nedôjde k riadnemu a včasnému zaplateniu dane. Úrok z omeškania\nnie je samostatnou pohľadávkou, existujúcou oddelene od samotnej dane, ale s nezaplatenou daňou\npriamo súvisí v zmysle mechanizmu zakotveného v § 156 ods. 2 daňového poriadku. Z formulácie § 2\npísm. b) daňového poriadku je zrejmé, že úrok z omeškania je chápaný ako príslušenstvo dane podľa\nosobitného predpisu, jej súčasť, ktorá zdieľa jej právny osud. Totožný právny záver plynie z rozsudku\nNSSR sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23.05.2017.\n16. Sťažovateľka nesúhlasila so záverom krajského súdu o aplikovateľnosti rozsudku NSSR sp. zn.\n2Sžf/77/2015, keď mala za to, že závery uvedené v tomto rozsudku hovoria o pohľadávke, ktorá sa\nprihlasuje do reštrukturalizačného konania, pričom v predmetnom konaní ide o pohľadávky vylúčené\nz uspokojenia podľa § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t. j. pohľadávky, ktoré nemožno\nprihlásiť do konkurzu. Sťažovateľka zároveň poukázala na to, že rozsudok NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015\npri vyslovení záveru, že pohľadávka úroku z omeškania vzniká právoplatným vyrubením, je v priamom\nrozpore s rozsudkom NSSR sp. zn. 1Sžf/2/2016, ktorý rovnako posudzoval predmetné právne otázky v\npomeroch reštrukturalizácie, avšak dospel k odlišnému záveru. Krajský súd sa s týmto rozporom dvoch\nrozsudkov NSSR vôbec nevysporiadal.\n17. Sťažovateľka napokon zopakovala námietky uvedené v správnej žalobe a uviedla, že je neprípustné,\naby mal žalovaný vo vzťahu k ním riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu nemožno prihlásiť,\nvýhodnejšie postavenie. Postup žalovaného neguje význam oddlženia a dokonca žalobcu dostáva do\nrovnakej situácie, v akej bol pred povolením oddlženia. Takýto postup je v zrejmom rozpore so zákonom\na žalovaný tým postupuje spôsobom, ktorý zákon nepripúšťa.\n\n18. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§\n101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon\nsúdnictva prešiel z NSSR na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých\nveciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNSSR a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžfk/50/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu\n1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví\ntohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nrozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2\nSSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§\n439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov kasačnému súdu pripadlo posúdiť, či krajský súd\nposúdil vec správne po právnej stránke, keď zamietol správnu žalobu sťažovateľky ako nedôvodnú.\nKrajský súd ustálil vznik pohľadávky na úroku z omeškania ku dňu vyrubenia tejto pohľadávky vydaním\nrozhodnutia správcu dane č. 102616287/2019 zo dňa 14.11.2019, t. j. po oddlžení sťažovateľky\nuznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12.2017, zverejneným v\nObchodnom vestníku č. 1/2018 zo dňa 02.01.2018.\n22. Podľa § 84 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim\npo uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej\nčasti všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných\ndaňových nedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v\nsplátkovom kalendári určenom súdom.\n23. Podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak\ndaňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote\nalebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c)\nsplátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie\ndane.\n24. Podľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo\npo poskytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.\n25. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky vylúčené z\nuspokojenia. Za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné\nsúkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť\nalebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.\n26. Podľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu\nbyť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo\nneboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.\n27. Podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii na nevymáhateľnosť pohľadávky voči\ndlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo\nvzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b) ako by na neho hľadel, keby rozhodol o\ntrvalom upustení od vymáhania pohľadávky.\n\n28. Krajský súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s pohľadávkou správcu dane na zaplatenie úroku z\nomeškania dospel k záveru, že ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v zmysle § 166a ods. 1\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nemohla byť preto uplatnená prihláškou do konkurzu nespĺňajúc\nnáležitosti v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Nevznikla totiž\npred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi\n(t. j. do 31.12.2017). Názor oprel o závery rozsudku NSSR sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31.01.2018,\npodľa ktorého nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úroku z omeškania) je existencia\npohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla\npohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Ďalej konštatoval, že úrok z omeškania\npodľa daňového poriadku nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože\nide o daňový nedoplatok a nie o príslušenstvo k pohľadávke v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku.\n29. Kasačný súd sa po preskúmaní námietok uplatnených v kasačnej sťažnosti stotožnil s argumentáciou\nsťažovateľky. Na účely oddlženia fyzickej osoby konkurzom, vedeným podľa § 166a a nasl. zákona o\nkonkurze a reštrukturalizácii je potrebné rozlišovať tri základné skupiny pohľadávok, a to a) pohľadávky,\nktoré sú vylúčené z uspokojenia, b) nedotknuté „privilegované“ pohľadávky a c) pohľadávky podliehajúce\nrežimu oddlženia. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia zákon určuje časovo a druhovo v taxatívnom\nvýpočte v zmysle § 166b zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Tieto pohľadávky sú charakteristické\ntým, že sa v konkurze neprihlasujú, nie je možné ich zahrnúť do rozvrhu ani splátkového kalendára,\npredmetné pohľadávky sú teda ex lege nevymáhateľnými. Pohľadávky nedotknuté oddlžením zákon\ntaktiež vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle § 166c zákona o konkurze a reštrukturalizácii.\nVeritelia si tieto pohľadávky môžu vymáhať v civilnom sporovom konaní či v exekučnom konaní.\nPohľadávky podliehajúce oddlženiu sa v konkurze prihlasujú a sú následne čiastočne uspokojované, v\nzávislosti od rozsahu majetku dlžníka (§ 166a). V rozsahu, v akom neboli uspokojené na základe rozvrhu\nsa stanú ex lege nevymáhateľnými.\n30. Za pohľadávky vylúčené z uspokojenia podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii, a teda za pohľadávky nevymáhateľné voči dlžníkovi v procese oddlženia, zákon\npovažuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, pokiaľ\npovinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred\nrozhodujúcim dňom, t. j. v období pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.\nRozhodujúcou právnou skutočnosťou je tak moment porušenia povinnosti, nie moment uplatnenia\npráva alebo vydania rozhodnutia o uložení sankcie. Kasačný súd zvýrazňuje, že účelom ustanovenia o\nvylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je najmä snaha o to, aby v prípadoch nedostatku majetku na\núplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok t. j. kauzálne nároky,\nnie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t. j. nejde o kauzálne nároky).\n31. Kasačný súd v nadväznosti na závery o uplatňovaní pohľadávok podľa zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii konštatuje, že v minulosti skutočne nebola ustálená rozhodovacia prax NSSR, či\nrozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu.\nK zjednoteniu právnych názorov vo veci momentu vzniku pohľadávky týkajúcej sa úroku z omeškania a\ndeklaratórneho charakteru rozhodnutia o jeho vyrubení došlo až na základe rozsudku veľkého senátu\nNSSR sp. zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021. Kasačný súd tu taktiež poukazuje na rozsudky Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky vydané vo veciach obdobných prejednávanej veci, kde takisto išlo\no posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov, ktorými došlo k vyrubeniu úroku z omeškania\nza nezaplatenie splatnej dane po oddlžení daňového dlžníka (rozsudky sp. zn. 10Sžfk/43/2020 zo dňa\n29.11.2021, sp. zn. 8Sžfk 29/2021 zo dňa 24.11.2021 a sp. zn. 1Sžfk/70/2020 zo dňa 14.04.2022).\n32. V rozsudku sp. zn. 1Sžfk/70/2020 zo dňa 14.04.2022 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nuviedol: „Kasačný súd konštatuje, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že\npohľadávka správcu dane na úroky z omeškania v čase oddlženia ešte neexistovala a vznikla až\njej vyrubením po oddlžení, pretože táto pohľadávka vznikla v zmysle záverov rozhodnutia veľkého\nsenátu sp. zn. 1Vs/3/2020 z 27.01.2021 ex lege už dňom, kedy sťažovateľ ako daňový dlžník porušil\npovinnosť uhradiť daň v stanovenej lehote a výške. Deklaratórna povaha rozhodnutia o vyrubení úrokov\nz omeškania vyslovená v rozhodnutí veľkého senátu teda neguje záver, ku ktorému dospel krajský súd\nv napadnutom rozsudku. Avšak rozhodujúcou skutočnosťou pre prejednávanú vec z titulu aplikácie §\n166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je skutočnosť, kedy pohľadávka na úrok\nz omeškania vznikla alebo kedy správca dane tento úrok z omeškania vyrubil rozhodnutím. Podstatné\n\nje, kedy daňový dlžník porušil svoju primárnu právnu povinnosť uhradiť splatnú daň, ktorá zakladá\nsekundárnu právomoc správcu dane vyrubiť za toto porušenie sankciu v podobe úroku z omeškania.\nAj podľa právnej vedy: „Pri sankciách podľa § 166b písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii\nje rozhodujúcou právnou skutočnosťou moment porušenia povinnosti, a nie moment uplatnenia práva,\nresp. vydania rozhodnutia o uložení sankcie.“ (ĎURICA: Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 3.\nvydanie, 2019, komentár k § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizácii).“\n33. Kasačný súd tiež prijal nasledovný právny názor (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24.11.2021): „kasačný súd má za nespochybniteľné,\nže úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii, ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia,\nstanú po oddlžení nevymáhateľné. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k definitívnemu\nprávnemu názoru, že nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b\nods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spôsobuje aj nemožnosť\njeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“\n34. Kasačný súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii, podľa ktorého sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení považujú „zmluvné\npokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá\nprávo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“ Keďže\núrok z omeškania nie je pohľadávkou nedotknuteľnou oddlžením podľa § 166c zákona o konkurze a\nreštrukturalizácii, vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti je potrebné skúmať, či povinnosť, ktorá zakladá právo\nvyrubiť (uplatniť, resp. uložiť) tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa § 166a ods. 1\npísm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii (t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený\nkonkurz). Táto konštrukcia „zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka\n„hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“\npochádzajúce z obdobia spred oddlženia“ (rozsudok NSSR sp. zn. 1Sžfk/17/2020 zo dňa 25.05.2021).\n35. V preskúmavanej veci boli konkurz na majetok sťažovateľky a jej oddlženie vyhlásené rozhodnutím\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 3OdK/163/2017 zo dňa 22.12. 2018, publikovaným v Obchodnom vestníku\nč. 1/2018 dňa 02.01.2018. Sťažovateľke je pritom vyrubovaný úrok z omeškania v sume 95,30 eura\nza nezaplatenie preddavkov za obdobie 1. štvrťrok 2016, na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie\nobdobie 2016. Keďže povinnosť zakladajúca žalovanému, resp. prvostupňovému orgánu právo vyrubiť\núrok z omeškania celkom zjavne nastala pred rozhodujúcim dňom [t. j. pred 02.01.2018 v zmysle § 166a\nods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii], dotknutá pohľadávka na úroku z omeškania je\nv súlade s § 166b ods. 1 písm. d) nevymáhateľná.\n36. V súvislosti s nevyrubiteľnosťou pohľadávky je potrebné poukázať na to, že podľa § 84 ods. 1 písm.\nf) daňového poriadku (účinného do 14.1.2021) v prípade konkurzu, resp. oddlženia daňový nedoplatok\nzanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového\nkalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako\nzanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom.\n37. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k jednoznačnému záveru, že nevymáhateľnosť\núroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods.\n4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1\ndaňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.\n38. Kasačný súd preto dospel k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Kasačný súd\nsa stotožnil s právnym názorom sťažovateľky a kasačnú sťažnosť ako aj správnu žalobu považoval za\ndôvodnú. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v súlade s § 462 ods. 2 SSP\ntak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude pritom\nžalovaný viazaný právnym názorom kasačného súdu.\n\n39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako\naj náhradu trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania\nbude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}