{"guid": "acef0f48-aba3-4941-a9da-e5f1b998e617:eb132afe-df66-4486-ba27-6dd83352dcb7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200050.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/33/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/33/2021 z 31. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 10Sžfk/33/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200050.1", "identifikacne_cislo": "5020200050", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166a.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166a.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166a", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb132afe-df66-4486-ba27-6dd83352dcb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200050.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200050.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5020200050.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžfk/33/2021\n5020200050\n31. 03. 2022\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5020200050.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v\nprávnej veci žalobcu: M. H., dátum narodenia: XX. S. XXXX, adresa trvalého pobytu XXX XX V. XXXX,\nprávne zastúpený: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102250884/2019 z 25. septembra 2019,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/31/2020-82 z 8. decembra\n2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/31/2020-82 zo\ndňa 8. decembra 2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102250884/2019 z 25. septembra\n2019 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Čadca, č: 101539748/2019 z 24. júna 2019 z r u\nš u j e a vec v r a c i a Daňovému úradu Žilina, pobočka Čadca na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom\nsúde a na kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania\n1. Žalobcovi bol rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. 9510401/5/1505527/2014 z 15. apríla 2014\nvyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2010 v sume 21 279,69 €.\nTento bol povinný zaplatiť do 26. mája 2014.\n2. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 9OdK/32/2019 zo 7. februára 2019 bol na žalobcu vyhlásený\nkonkurz. Toto uznesenie bolo uverejnené v čiastke 31/2019 Obchodného vestníka 13. februára 2019 a\nnasledujúcim dňom (14. februára 2019) sa konkurz považuje za vyhlásený podľa § 167a ods. 3 v spojení\ns § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“).\n3. Daňový úrad Žilina, pobočka Čadca (ďalej aj ako „správca dane“), keďže ani k 24. júnu 2019 nedošlo\nk zaplateniu predmetného rozdielu dane, rozhodnutím č. 101539748/2019 z 24. júna 2019 (ďalej len\n„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 156 ods. 1 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „DP“ alebo\n„daňový poriadok“), vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 12 767,80 € za nezaplatenie dane z\npríjmov fyzickej osoby vyrubenej v bode 1 uvedeným rozhodnutím Daňového úradu Žilina 15. apríla\n\n2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, a to za maximálne možné obdobie 4 rokov do 26.\nmája 2018 podľa § 156 ods. 2 DP.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102250884/2019 z 25. septembra 2019 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Uviedol, že zákaz vyrubenia úrokov z\nomeškania pri povolení oddlženia neukladal žiaden právny predpis. Poukázal na § 84 ods. 1 písm. f/\nDP [v znení do 31. decembra 2019], ktorý nadväzoval na právnu úpravu oddlženia podľa predpisov\núčinných do 28. februára 2017 (§ 166 až § 171 ZKR v znení do 28. februára 2017). Podľa týchto\nustanovení k oddlženiu došlo až na základe uznesenia súdu po uplynutí trojročného skúšobného\nobdobia bez možnosti dodatočného zrušenia tohto oddlženia, pričom dňom zverejnenia tohto uznesenia\nv Obchodnom vestníku došlo k zániku príslušného daňového nedoplatku. Znenie § 84 ods. 1 písm. f/ DP\nnormujúce zánik daňového nedoplatku nie je použiteľné na oddlženie, ktoré nastalo od 1. marca 2017,\npretože podmienkou takéhoto zániku je uplynutie skúšobného obdobia, toto obdobie ale právna úprava\núčinná od 1. marca 2017 už neobsahuje. Poukázal tiež, že v prípade zrušenia oddlženia pre nepoctivý\nzámer podľa úpravy účinnej od 1. marca 2017 sa pohľadávkam obnovuje pôvodná vymáhateľnosť a\nsplatnosť, nie existencia, pretože tá nebola oddlžením dotknutá.\n5. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou navrhol prvostupňové rozhodnutie, ako aj napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. Uviedol, že 2. januára 2018 bol naňho\nvyhlásený konkurz, tzn. všetky pohľadávky, ktoré voči žalobcovi vznikli do 31. decembra 2017, sa stali\nnevymáhateľnými, a to vrátane pohľadávok Slovenskej republiky z titulu daní. Daňové pohľadávky nie\nsú uvedené medzi pohľadávkami, ktoré nie sú konkurzom/oddlžením dotknuté, tzn. nepožívajú žiadnu\nformu zvýhodnenia.\n6. Podľa žalobcu bolo právom správcu dane prihlásiť si pohľadávku uplatnenú v napadnutom rozhodnutí\ndo konkurzu na majetok žalobcu, pretože podľa § 166a ZKR je možné počas konkurzu uspokojiť len\nprihlásenú pohľadávku a neprihlásené pohľadávky, resp. v konkurze neuspokojené pohľadávky sa podľa\n§ 166e ods. 2 ZKR stávajú nevymáhateľnými.\n7. Poukázal na účel oddlženia, ktorým je umožnenie dlžníkom začať „odznova“. Argumentoval, že\núprava oddlženia v ZKR je špeciálnou voči úprave v daňovom poriadku, pričom daňový poriadok navyše\npracuje s pojmami „konkurz“ a „reštrukturalizácia“ v podobe, v akej ich právny poriadok poznal do 28.\nfebruára 2017. Oddlženie podľa úpravy účinnej od 1. marca 2017 je novým inštitútom rovnocenným s\ndovtedy existujúcimi konkurzom a reštrukturalizáciou, no daňový poriadok na tento nový inštitút v § 158\nupravujúcom pojem daňového nedoplatku nepamätá.\n8. Podľa názoru žalobcu žalovaný a správca dane vydali rozhodnutia napriek tomu, že sa naňho podľa\n§ 166e ods. 4 ZKR hľadí, akoby sa vo vzťahu k jeho záväzkom spred 14. februára 2019 trvalo upustilo\nod ich vymáhania.\n9. Žalovaný popri zopakovaní svojej argumentácie použitej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že\npovinnosť zaplatiť úrok z omeškania daňového subjektu vznikne, až keď je o tom vydané rozhodnutie\ntak, ako to pre uloženie povinnosti vyžaduje § 63 DP. Daňovým nedoplatkom je potom dlžná suma dane\npo lehote splatnosti, pričom daňou sa podľa § 2 písm. b/ DP rozumie aj úrok u omeškania.\n10. Krajský súd v Žiline (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým rozsudkom podľa §\n190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“\nalebo „Správny súdny poriadok“) žalobu zamietol.\n11. Skonštatoval, že na základe oddlženia žalobcu došlo k zbaveniu ho všetkých dlhov, ktoré môžu byť\nuspokojené iba v konkurze, a to v rozsahu v akom neboli v konkurze uspokojené. Uznal, že úprava\nv ZKR je špeciálnou voči úprave v DP, ale zároveň uviedol, že otázku vzniku pohľadávky na úroku z\nomeškania upravuje iba DP.\n12. Krajský súd dospel k záveru, že pohľadávka na úroku z omeškania vznikla až po rozhodujúcom dni,\nktorým je v tomto prípade s ohľadom na § 166a ods. 1 písm. a/ ZKR 31. január 2019. S poukazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Sžf/77/2015 totižto táto pohľadávka vzniká\nna základe rozhodnutia podľa § 63 DP. Táto pohľadávka teda nemohla byť prihlásená do konkurzu\npodľa § 166a ods. 1 písm. a/ a ods. 2 ZKR.\n\n13. Úrok z omeškania rovnako nemá akcesorickú povahu, v jeho prípade ide o daňový nedoplatok, a\nnie o príslušenstvo k pohľadávke na dani.\nII.\nArgumentácia účastníkov konania\n14. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, uplatňujúc dôvody podľa § 440\nods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n15. Sťažovateľ argumentuje, že v prípade oddlženia sa pohľadávky vzniknuté do rozhodujúceho dňa\nuspokojujú len v konkurze alebo splátkovým kalendárom podľa § 166a ods. 1 písm. a/ ZKR na základe\nprihlášky podľa § 166a ods. 2 ZKR. Z tohto pravidla existuje výnimka uvedená v § 166b ZKR, ktorý\nnormuje nevymáhateľnosť niektorých pohľadávok v prípade oddlženia dlžníka. Sťažovateľ tvrdí, že\nkonkrétne v jeho písmene d/ ide aj o úrok z omeškania (ako o sankciu, ktorá je spojená s porušením\npovinnosti), kde na účely vzniku nevymáhateľnosti tohto úroku nie je rozhodujúce, kedy došlo k vzniku\npovinnosti platiť úrok z omeškania, ale kedy došlo k porušeniu povinnosti, od ktorej sa povinnosť platiť\núrok z omeškania odvíja.\n16. Za nesprávny považuje sťažovateľ aj právny názor, že úrok z omeškania ako pohľadávka vzniká\naž vyrubením. Práve naopak, tvrdí, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu, vzniká priamo zo\nzákona a rozhodnutie o jeho vyrubení má deklaratórny význam pre jeho prípadné ďalšie vymáhanie. V\ntomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/2/2016,\npričom opomenutie riadneho vysporiadania sa s týmto rozhodnutím zo strany krajského súdu považuje\nza procesnú vadu odôvodnenia zasahujúcu do jeho práva na spravodlivý proces.\n17. V ostatnom sťažovateľ poukázal na argumentáciu použitú v podanej správnej žalobe.\n18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol túto zamietnuť.\nIII.\nArgumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n19. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení\ns § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky 6. mája 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 10Sžfk/33/2021. Od 1.\naugusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom\npridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou\nznačkou.\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná.\n21. Kľúčovou otázkou je, či daňový nedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou\npodľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR, ak bol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu, a to za porušenie\npovinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom podľa § 166a ods. 1 písm. a/ ZKR.\n22. Úvodom kasačný súd poukazuje na tú skutočnosť, že je povinnosťou všetkých orgánov štátnej\nmoci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého\n\nneoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota, a s princípom právnej istoty v rozhodovacej činnosti súdov\nkorešponduje zásada rozhodovania súdov v obdobných veciach rovnakým spôsobom.\n23. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom § 464\nods. 1 SSP, podľa ktorého: ,,Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie“. V tejto súvislosti kasačný súd\nuvádza, že preskúmaním administratívneho spisu a súdneho spisu dospel k záveru, že ide o skutkovo\na právne obdobnú vec, ktorej predchádza rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 8Sžfk/33/2021 z 24. novembra 2021.\n24. Vzhľadom na to, že toto rozhodnutie tvorí prejudikatúru v danej veci, kasačný súd postupoval v\nzmysle § 464 ods. 1 SSP, a preto v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza prevzatú časť odôvodnenia\ntohto rozhodnutia:\n„15. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd, stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľa,\npoukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane\npovinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná\núprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex\nspecialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje\ndo úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa ZKR.\n16. Odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania spojeného s\nporušením daňovej povinnosti spred oddlženia fyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu na jej majetok,\njasne obsahuje ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi\npo oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,\nkde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená\npred rozhodujúcim dňom.“\n17. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1\nDaňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ktoré sa, v závislosti\nodo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné\n(obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa\n24. novembra 2021).\n18. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd (stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľa)\npri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje za podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z\nomeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR sa podľa názoru\nkasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžfk/17/2020 zo dňa 25.\nmája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda aj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len\nto, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo\ninú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v širokom zmysle slova, došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto\npokuta alebo sankcia je nevymáhateľná. Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa\nza minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od\nneho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené\nv § 166c (nedotknuté pohľadávky), § 166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZKR\n(odporovateľné právne úkony). Keďže úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa\n§ 166c ZKR, je nutné dospieť k záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase\njej splatnosti pred rozhodujúcim dňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 8Sžfk/29/2021 zo dňa 24. novembra 2021.\n19. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z\nomeškania, ktorú sťažovateľ nastolil. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré\nzjednotilo rozhodovaciu činnosť súdov (na ktorú poukazoval tak sťažovateľ ako aj správny súd) v\nsúvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo\n\ndeklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné považovať za pohľadávku\nvznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu), rozhodnutie o jeho vyrubení\nnemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia veľkého senátu) a aj nevyrubené\núroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do konkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia\nveľkého senátu).\n20. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (v inej\nveci sťažovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/34/2021 zo dňa 26.\njúna 2021, bod 14 - 16; ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/52/2021\nzo dňa 6. júla 2021, sp.zn. 8Sžfk/46/2021 zo dňa 30. júna 2021, sp.zn. 5Sžfk/3/2021 zo dňa 30. júna\n2021 a iné).\n21. Preto pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane bez ďalšieho vychádzali z toho, že vyrubovaný\núrok z omeškania nie je nevymáhateľnou pohľadávkou a odmietli na prípad sťažovateľa aplikovať §\n166b ods. 1 písm. d/ ZKR z dôvodov, ktoré už boli kasačným súdom spochybnené vyššie, vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n22. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí\naj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku. Kasačný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a\nnásledky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d/ ZKR (upravené v § 166e ods. 4\nZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžfk/29/2021\nzo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho\nvyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“.“\n25. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v medziach kasačných námietok sťažovateľa\nzistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g/ SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj napadnuté\nrozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Keďže správny súd\nžalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c/ a ods.\n3 písm. a/ Správneho súdneho poriadku zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil\nrozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec správcovi dane na ďalšie\nkonanie.\n26. Žalovaný a správca dane sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako\naj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}