{"guid": "33886157-366e-460b-8d82-0d5e08372d98:c3e83849-2bc4-4980-92ff-6b3404956f59", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200423.1", "spisova_znacka": "10Asan/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/8/2020 z 24. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. februára 2022, sp. zn. 10Asan/8/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200423.1", "identifikacne_cislo": "5019200423", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2022-02-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/39", "nazov": "zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 39/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-14.odsek-2", "nazov": "§ 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-14.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 39/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/39/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/39-2007/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/39#paragraf-3", "/SK/ZZ/2007/39#paragraf-14", "/SK/ZZ/2007/39#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c3e83849-2bc4-4980-92ff-6b3404956f59", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200423.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200423.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200423.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Asan/8/2020\n5019200423\n24. 02. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:5019200423.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Fillovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM.\n(spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Mgr. D. L., R. - N. Č.. XXX, proti žalovanému:\nRegionálna veterinárna a potravinová správa Martin, Záturčianska č. 1, Martin, o preskúmanie\nzákonnosti opatrenia žalovaného č. MT/2019/LF, PF/90 zo dňa 26. júna 2019, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/82/2019-94 zo 4. júna 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj len ,,krajský súd“) podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal zrušenia opatrenia žalovaného č. MT/2019/LF, PF/90 z 26. júna 2019 (ďalej aj len ,,napadnuté\nopatrenie“), ktorým žalovaný na základe zistení z úradnej kontroly identifikácie a registrácie zvierat v\nchove Folkušová I., Folkušová 108, číslo záznamu z úradnej kontroly č. MT/2019/LF, PF/90 z 26. júna\n2019 nariadil žalobcovi opatrenia podľa § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 39/2007 Z.z.“):\n1. zákaz premiestňovania zvierat, ktorých pas nebol predložený, a to Vendy č. čipu: 703000000004042,\nďalej Sijors č. čipu: 703095600001290, Docs Reed Rey č. čipu: 939000010152459, Denis č. čipu:\n703098100000841. Z farmy Folkušová I. CEHZ: 335467, taktiež kôň RAIN FALL, ktorého čip nebolo\nmožné identifikovať, v termíne od 26. júna 2019 do odvolania;\n2. predložiť pasy koní, ktoré neboli predložené počas kontroly, a to Vendy, Denis, Docs Reed Rey, Sijors\nna RVPS Martin, v termíne do 26. júna 2019;\n3. predložiť na RVPS Martin individuálny register koňovitých zvierat držaných na farme Folkušová I.\nCEHZ: 335467 v termíne do 26. júna 2019 a\n4. zabezpečiť dooznačenie koňa RAIN FALL čipom, ktorý spĺňa IZO normu, tak aby bolo možné\nidentifikovať zviera na základe čipu v termíne do 26. júna 2019.\n2. Regionálna veterinárna a potravinová správa Martin (ďalej aj len „RVPS Martin“) prostredníctvom\ninšpektorov MVDr. M. W. a MVDr. D. T. uskutočnila úradnú veterinárnu kontrolu podľa § 8 ods. 3\npísm. a/, § 12 a § 14 zákona č. 39/2007 Z.z. dňa 26. júna 2019 ako cielenú kontrolu identifikácie a\nregistrácie koňovitých zvierat u kontrolovaného subjektu Folkušová I., IČO: 37 903 179 D. L. - SHR, Belá\n- Dulice, ktorý bol prítomný pri kontrole ako zodpovedná osoba. Kontroly sa zúčastnili aj orgány činné\nv trestnom konaní. O kontrole bol spísaný záznam z úradnej kontroly priamo na mieste kontroly. Počas\nkontroly nebol predložený individuálny register koňovitých zvierat pre chov CEHZ (centrálna evidencia\n\nhospodárskych zvierat) 335467. D. L. ako držiteľ sa vyjadril, že si ho zakúpi a vypíše a potom ho doloží.\nNeboli predložené štyri kusy pasov, aj keď kone (Vendy Sijors, Docs Reed Rey a Denis) sa na farme\nfyzicky nachádzali. Podľa vyjadrenia držiteľa, išlo o kone súkromných vlastníkov a tí majú pasy u seba.\nKôň RAIN FALL, ktorý sa na farme tiež nachádzal, mal pas, v ktorom bol evidovaný čip, ktorý nebolo\nmožné odčítať čítačkou držiteľa ani RVPS Martin. Zviera preto nebolo úplne identifikované. Držiteľ do\nzáznamu z úradnej kontroly uviedol, že žalovaný nie je nezávislým orgánom voči jeho osobe. Uviedol,\nže toto tvrdenie písomne vysvetlí a požiada o umožnenie kontrolovania inou RVSP, ktorá je nestranná\na nezaujatá. Súčinnosť neodmietol, ale žiadal o vylúčenie RVSP Martin. Na konci záznamu z úradnej\nkontroly bola uvedená poznámka, že kontrolovaný subjekt po oboznámení sa s vydanými opatreniami\nuviedol, že odmieta uvedené opatrenia podpísať z dôvodu zaujatosti RVPS Martin voči jeho osobe.\n3. Žalovaný napadnuté opatrenie odôvodnil porušením § 2 a § 3 vyhlášky č. 16/2012 Z.z. o identifikácii\na registrácii koňovitých zvierat (ďalej aj len ,,vyhláška č. 16/2012 Z.z.“) a §19 ods. 2 písm. d/ zákona\nč. 39/2007 Z.z. S opatreniami bol žalobca oboznámený, pričom žalobca bol zároveň aj zodpovedný za\nich dodržanie. Žalobca bol poučený, že sa na opatrenia nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) (ďalej aj len „správny poriadok“), nemajú odkladný účinok a nemožno sa voči\nnim odvolať a sú preskúmateľné súdom.\n4. Žalobca voči napadnutému opatreniu podal žalobu. Namietal zákaz premiestňovania zvierat, ktoré\nnie sú jeho vlastníctvom, ale sú na jeho farme len ustajnené, pretože vlastníkov týchto zvierat\nnemôže obmedzovať. Namietal opätovné predloženie pasov dotknutých zvierat, ktoré boli identifikované\nelektronickým čipom. Nebolo mu zrejmé, na základe akého predpisu má duplicitne predkladať pasy\nkoní, keďže existencia týchto už bola zistená kontrolou na mieste elektronickým čipom a kontrolou\ndatabázy CEHZ k danému dňu. K očipovaniu koňa RAIN FALL namietal, že tento bol očipovaný v roku\n2011 a ak čipy vykazujú nespoľahlivosť, nie je to jeho zavinením, pričom dotknutý kôň bol jednoznačne\nidentifikovaný na základe znakov, a teda čip by bol duplicitným označením. Za šikanózny považoval\npožadovaný termín nápravy (t.j. do dvoch dní), keďže správca chovu Slovenského teplokrvníka bol iba\njeden, býval na východnom Slovensku a určite ho nedonúti napraviť nefunkčný čip do dvoch dní, keďže\nzvieratá čipuje raz ročne. Postup žalovaného považoval za šikanózny, zameraný voči jeho osobe s\núčelom poškodiť ho pokutami, ktorý môže poškodiť jeho právo slobodne podnikať. Podľa žalobcu bol\nvýkon kontroly pomstou riaditeľa žalovaného, ktorý v minulosti čelil obvineniu na základe jeho podania.\nNamietal tiež, že v jeden deň mu veterinárne orgány vykonali kontroly na všetkých jeho farmách po\ncelej Slovenskej republiky súčasne a bez ohlásenia, takže sa nemohol naraz obhajovať na viacerých\nmiestach. Navrhol, aby krajský súd napadnuté opatrenie zrušil a žalovaného vylúčil zo všetkých konaní\nvoči jeho osobe.\n5. Krajský súd preskúmal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok\nstanovených v § 107 ods. 1 písm. a/ SSP a contrario, pričom nezistil ani žiaden iný dôvod na nariadenie\npojednávania v zmysle § 107 ods. 1 SSP. K nenariadeniu pojednávania poukázal na to, že žalobca podal\nsprávnu žalobu, ktorej náležitosťou nebola žiadosť o nariadenie pojednávania v zmysle § 182 ods. 1\npísm. g/ SSP, pričom vychádzajúc z citovaného ustanovenia neprihliadol na neskoršiu žiadosť žalobcu\no nariadenie pojednávania, ktorú žalobca uviedol až v replike k vyjadreniu žalovaného a neskôr taktiež\nvo vyjadrení k duplike žalovaného. Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 177 a nasl. SSP na základe\nvšeobecnej správnej žaloby, v medziach žalobných bodov uvedených v žalobe v zmysle § 134 ods. 1\nSSP, pričom neprihliadol na ďalšie žalobné dôvody uvedené v replike žalobcu, resp. v jeho vyjadrení k\nduplike žalovaného, keďže tieto boli podané po zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote na podanie\nsprávnej žaloby podľa § 183 SSP.\n6. Krajský súd poukázal na zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu, tak ako sú uvedené v bode\n2 tohto rozsudku a na obsah a termín opatrení, tak ako je popísaný v bode 1 tohto rozsudku.\n7. K námietke, že pasy koní síce neboli predložené, avšak kone nie sú vo vlastníctve žalobcu a preto\nnemôže niekomu obmedzovať výkon vlastníckeho práva, ani majiteľom koní diktovať, či ich môžu alebo\nnemôžu premiestňovať, krajský súd uviedol, že vlastníkov koní neobmedzuje žalobca, ale žalovaný,\nktorý vydal obmedzujúce opatrenie. Poukázal na § 37 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 37 ods. 1 zákona č.\n39/2007 Z.z., podľa ktorého je vlastník alebo držiteľ zvieraťa pri identifikácii a registrácii zvieraťa povinný\nzabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat a registráciu zvierat podľa osobitných predpisov a\nkonštatoval, že ak teda žalobca kone prevzal od ich vlastníkov, prešla na neho prešla povinnosť na výzvu\n\nkontrolných orgánov preukázať identifikáciu a registráciu koní v súlade s vnútroštátnymi a úniovými\nprávnymi predpismi.\n8. K oprávneniu uloženia opatrení, krajský súd uviedol, že žalovaný napadnuté opatrenie nariadil\nv zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z., pretože sa preukázalo nedodržiavanie požiadaviek\nustanovených zákonom č. 39/2007 Z.z. a všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich\nvykonanie alebo osobitnými predpismi. Poukázal na to, že jednou z veterinárnych požiadaviek v zmysle\n§ 3 písm. a) bod tretí citovaného zákona je identifikácia a registrácia zvierat. Krajský súd poukázal na\nznenie čl. 4 ods. 2 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/262 z 17. februára 2015 , ktorým sa\nv zmysle smerníc Rady 90/427/EHS a 2009/156/ES stanovujú pravidlá týkajúce sa metód identifikácie\nzvierat čeľade koňovitých (nariadenie o pasoch pre kone) (ďalej aj len ,,Nariadenie EÚ 2015/262“), v\nzmysle ktorého sa koňovité zviera považuje za identifikované vtedy, ak je sprevádzané identifikačným\ndokumentom vydaným v súlade s týmto nariadením a zároveň podľa čl. 18 príslušný orgán môže\npožadovať, aby koňovité zviera, ktoré sa považuje za identifikované v súlade s čl. 4 ods. 2 alebo čl. 43\nods. 1 tohto nariadenia, bolo na účely overenia totožnosti označené implantovaním transpondéra, t. j.\nčipu. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že na identifikáciu a registráciu koňovitých zvierat je teda\npotrebný tzv. pas koňovitého zvieraťa ako identifikačný dokument, a tiež aj implantovaný transpondér,\nt.j. čip v jeho tele. Vzhľadom na zistenia vyplývajúce z kontroly (t.j. nepredloženie pasov koní Vendy,\nSijors, Docs Reed Rey a Denis, ktorých držiteľom bol žalobca a ktoré sa fyzicky nachádzali na jeho farme\na nezabezpečenie úplnej identifikácie koňa RAIN FALL funkčným čipom) krajský súd konštatoval, že\npokiaľ teda inšpektori žalovaného uložili v zmysle § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z. opatrenie\npreto, že sa zistilo nedodržiavanie veterinárnej požiadavky ustanovenej týmto zákonom - konkrétne\nidentifikácie a registrácie zvierat ako požiadavky podľa § 3 písm. a/ bod tretí citovaného ustanovenia,\ntakéto opatrenie nie je v rozpore so zákonom.\n9. K námietke, že zákaz premiestňovania môže byť vydaný iba v prípade, ak sa pri veterinárnej kontrole\npreukáže, že zvieratá nie sú spôsobilé na plánovanú prepravu, alebo ak by mohlo dôjsť k poškodeniu\nzdravia ľudí alebo zvierat krajský súd uviedol, že taký záver z obsahu vyššie citovanej právnej normy\nnevyplýva a relevantným dôvodom na nariadenie opatrenia je aj nedodržanie požiadaviek ustanovených\nzákonom č. 39/2007 Z.z., alebo všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie\nalebo osobitnými predpismi, ktorým je nepochybne i Nariadenie EÚ 2015/262. K námietke, že pasy\nneboli predložené z dôvodu, že kone nie sú vlastníctvom žalobcu a, že k identifikácii došlo elektronickým\nčipom a preto nebolo potrebné predkladať aj pasy, krajský súd uviedol, že pokiaľ boli zvieratá v\nčase výkonu kontroly v držbe žalobcu, túto povinnosť mal žalobca. Pokiaľ už boli pasy týchto zvierat\nvydané (čo v danom prípade sporné nebolo), len ich žalobca nemal k dispozícii, bolo jeho povinnosťou\nzabezpečiť si od vlastníkov koní tieto pasy tak, aby ich mal k dispozícii ako držiteľ. K tomu krajský súd\nďalej uviedol, že bolo právne irelevantné, že pasy sa nachádzali u vlastníkov koní, keďže žalobca ako\ndržiteľ koní ich nemohol predložiť ku kontrole. Za nedôvodnú krajský súd považoval aj časť námietky,\nspočívajúcu v tom, že kone boli dostatočne identifikované len čipom, pretože v zmysle Nariadenia EÚ\n2015/262 koňovité zvieratá sú identifikované iba vtedy, ak sú sprevádzané identifikačným dokumentom\nvydaným v súlade s týmto nariadením, a teda nepostačuje len implantovanie transpondéra (čipu). O\ntejto povinnosti žalobca mal zrejmú vedomosť, keď ostatné kone držané na jeho farme mali obidva\nidentifikačné a registračné doklady, t. j. nielen čipy, ale aj pasy.\n10. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku, že individuálny register nie je vedený pre koňovité\nzvieratá, ale je vedený pre úžitkové zvieratá (kravy, ovce, ošípané). Poukázal na § 19 ods. 2 písm.\nc/ a d/ zákona č. 39/2007 Z.z., v zmysle ktorého je aj koňovité zviera hospodárskym zvieraťom a\ncentrálny register hospodárskych zvierat obsahuje aj individuálny register vedený v každom chove. K\ntomu ďalej uviedol, že pokiaľ by si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť a viedol by individuálny register\nkoňovitých zvierat, tento by bol obsiahnutý v Centrálnom registri hospodárskych zvierat, a bol by jeho\nsúčasťou. K námietke žalobcu, že pri kontrole predložil individuálny register koňovitých zvierat krajský\nsúd uviedol, že táto skutočnosť nebola preukázaná, naopak žalobca uvádzal dôvody, pre ktoré ho podľa\nneho nebolo potrebné predkladať, pričom pokiaľ v replike žalobca uviedol, že je vymyslené tvrdenie\nžalovaného, že nebol predložený individuálny register krajský súd konštatoval, že táto námietka bola\nuplatnená po lehote na podávanie námietok (§ 183 SSP) a preto na ňu neprihliadol. Okrem toho sa\ntáto námietka javí ako účelová, keďže žalobca nenamietal ani kontrolné zistenie, že tento register počas\nkontroly nepredložil.\n\n11. Krajský súd neakceptoval ani námietku týkajúcu sa koňa RAIN FALL, ktorý mal implantovaný\nnefunkčný čip, pričom podľa žalobcu nespoľahlivosť čipu nebola jeho zavinením a kôň bol aj bez\nčipu jednoznačne identifikovaný na základe znakov. Podľa krajského súdu pokiaľ sa na registráciu\na identifikáciu koňa vyžaduje okrem pasu aj implantácia transpondéra, t.j. čipu a ak sa preukázalo\npri kontrole, že čip nebol funkčný, potom je potrebné súhlasiť so žalovaným, že zviera nebolo riadne\nidentifikované, pričom samotný dôvod nefunkčnosti čipu a zavinenie konkrétnej osoby nemá vplyv na\nskutkové zistenie jeho nefunkčnosti, ktoré jediné je relevantné pre uloženie opatrenia dooznačenia koňa\nfunkčným čipom.\n12. Krajský súd sa nestotožnil ani s namietanou šikanóznosťou termínu na nápravu vo vzťahu k\nočipovaniu koňa RAIN FALL, pretože lehota dvoch dní na vykonanie uloženého opatrenia bola\nstanovená primerane, a to vzhľadom na to, že prečipovať koňa môže súkromný veterinárny lekár a\nkoňovité zviera môže označiť aj kvalifikovaná osoba poverená ministerstvom (§ 19 ods. 8 zákona č.\n39/2007 Z.z.). Podľa krajského súdu preto nebolo potrebné vyčkávať na bližšie nešpecifikovanú osobu z\nvýchodného Slovenska, ale prečipovanie koňa mohol vykonať ktorýkoľvek súkromný veterinárny lekár,\na preto nariadené opatrenie bolo možné splniť v stanovenej lehote. Okrem toho žalobca pri stanovovaní\ntohto termínu nemal žiadne námietky voči stanovenej dvojdňovej lehote, lebo podľa jeho vyjadrenia k\núradnej kontrole namietal len zaujatosť žalovaného voči jeho osobe a žiadne iné námietky neuviedol.\n13. K námietke zaujatosti žalovaného voči žalobcovi krajský súd uviedol, že na vydávanie opatrení podľa\nzákona č. 39/2007 Z.z. sa nevťahujú ustanovenia správneho poriadku a teda nepoužijú sa ani jeho\nustanovenia ohľadne prípadného vylúčenia zamestnancov alebo členov správneho orgánu v zmysle\n§ 9 a nasl. Správneho poriadku. Podľa krajského súdu namietať vylúčenie konkrétnych zamestnancov\nžalovaného je právom žalobcu v konaní, ktoré by eventuálne prebiehalo následne po vydaní tohto\nopatrenia, pričom tiež bolo potrebné prihliadnuť na to, že žalobca v žalobe ako zaujatého zamestnanca\nžalovaného označil riaditeľa RVPS Martin a podľa administratívneho spisu, riaditeľ žalovaného sám pred\nzačatím kontroly dňa 26.06.2019 o 7.30 hod. oznámil nadriadenému správnemu orgánu, že je dôvod na\njeho vylúčenie z výkonu kontroly u žalobcu a na kontrole sa nezúčastnil, teda ani formálne ani fakticky\nvo veci nerozhodoval zaujatý zamestnanec žalovaného.\n14. K námietke, že boli vykonané kontroly na všetkých farmách žalobcu a nemohol obhajovať svoje\npráva na viacerých miestach súčasne, krajský súd uviedol, že predmetom prieskumu bolo vydanie\nnapadnutého opatrenia na farme Folkušová I., pričom na výkone kontroly na tejto farme bol žalobca\nosobne prítomný, a preto mu žiadne jeho procesné práva z tohto uhla pohľadu neboli odňaté. K\npožiadavke žalobcu v petite žaloby, aby súd vylúčil žalovaného zo všetkých konaní voči žalobcovi krajský\nsúd konštatoval, že žalobca sa v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia či opatrenia v zmysle\nsprávneho súdnictva v zásade môže domáhať len zrušenia napadnutého rozhodnutia či opatrenia, pokiaľ\ntvrdí, že toto rozhodnutie či opatrenie je nezákonné, pričom krajský súd nenahrádza činnosť správnych\norgánov a nerozhoduje meritórne vo veciach, v ktorých má kompetenciu rozhodovať správny orgán.\n1. Žalobca ako sťažovateľ s právnym vzdelaním II. stupňa podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu,\nže krajský súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby\nkasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a vyhovel žalobe, tak, že vydá\nrozsudok, ktorým zruší napadnuté opatrenie. Namietal, že krajský súd neakceptoval ani nevyhodnotil,\nže žalovaný sťažovateľa zaviazal k nevykonateľným a neuskutočniteľným opatreniam. S poukazom na\nbod 12 napadnutého rozsudku namietal, že nie je pravdou, že by sťažovateľ neobmedzoval vlastníkov\nkoní vo vzťahu k ich presunu a premiestňovaniu, ale, že tak učinil žalovaný napadnutým opatrením,\nkeďže vlastníkom koní žalovaný nič nezakázal. Uviedol, že sťažovateľ poskytuje vlastníkom koní len\nslužbu za finančnú odmenu a to chov a starostlivosť o ich vlastníctvo - teda o koňovité zvieratá\nna jeho farme, pričom nakladať s týmito koňmi môžu iba ich vlastníci a teda môžu na nich jazdiť,\npremiestňovať ich, predať ich a vykonávať ostatné práva, vyplývajúce z ich vlastníctva. Ďalej uviedol,\nže má na území Slovenska niekoľko fariem, na ktorých ustajňuje niekoľko desiatok privátnych koní a\nnemôže ani nepotrebuje vedieť, kto, kedy a ako nakladá so svojim koňom. Poukázal na čl. 20 ods. 3\na 4 Ústavy SR upravujúce výkon a obmedzenie vlastníckeho práva. Uviedol, že vlastníci koňovitých\nzvierat premiestňovaním ich koní nepoškodzujú ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky ani životné\nprostredie. S poukazom na Ústavu SR namietal, že nemôže obmedzovať nakladanie s vlastníctvom iným\nosobám, ktoré sú jeho zákazníkmi a platia si za službu starostlivosti o svoje koňovité zvieratá na jeho\nfarmách. Ďalej namietal, že aj keď má právo EÚ prednosť pred zákonmi SR, je neuskutočniteľné, aby\n\npasy cudzích koňovitých zvierat sa nachádzali na jeho farmách, pretože pri preprave a premiestňovaní\nkoňovitých zvierat ich vlastníkmi musia sprevádzať koňovité zvieratá pri tejto preprave.\n2. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na skutkové okolnosti týkajúce sa priebehu\nkontroly, ako aj zistení vyplývajúcich z tejto kontroly, ktoré viedli k vydaniu opatrení uložených\nsťažovateľovi. K námietke, že sťažovateľovi boli uložené neuskutočniteľné a nevykonateľné opatrenia\nuviedol, že uložené opatrenia sú legitímne a boli uložené v súlade so zákonom v záujme urýchleného\nuvedenia daného stavu do súladu so zákonom a vzhľadom na zistené nedostatky, boli splnené všetky\npredpoklady na uloženie predmetných opatrení. Poukázal na príslušný právny rámec a k tomu uviedol,\nže vlastník a držiteľ zvierat majú povinnosť zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu a registráciu zvierat\nv súlade so zákonom. K tomu ďalej uviedol, že v čase kontroly boli koňovité zvieratá v držbe sťažovateľa\na ten bol zo zákona povinný zabezpečiť ich identifikáciu a registráciu. Žalovaný odmietol argumentáciu\nsťažovateľa, spočívajúcu v tom, že kone nie sú jeho vlastníctvom a odkaz na obmedzovanie práv\niných odvolajúc sa na Ústavu SR. K tomu uviedol, že v tom prípade bolo povinnosťou sťažovateľa\nneprijať vo svojom chove zvieratá, ktoré nespĺňajú veterinárne požiadavky. Ich prijatím sa sťažovateľ\nstal ich držiteľom a bol povinný plniť všetky veterinárne požiadavky vrátane identifikácie a registrácie. S\npoukazom na nariadenie EÚ 2015/262 a vyhlášku č. 16/2012 Z.z. uviedol, že vlastník alebo držiteľ má\npovinnosť preukázať pri kontrole identifikáciu a registráciu koňovitých zvierat okrem elektronického čipu\naj ich identifikačnými dokumentmi - pasmi a je povinný viesť individuálny register v chove. Poukázal na\nto, že vlastníkom a držiteľom nemusí byť tá istá osoba, pričom držiteľ je zodpovedný za koňovité zviera\na ak nie je súčasne jeho vlastníkom, koná v súlade s nariadením EÚ 2015/262 v mene vlastníka a s jeho\nsúhlasom. Navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú.\n3. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č.\n757/2004 Z.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na\nkonanie vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu SR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 18. mája 2020 a bola\nzaregistrovaná pod sp.zn. 10Asan/8/2020. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie\no predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n4. Podľa § 3 písm. a/ bod 3. zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších\npredpisov, v znení účinnom k vydaniu napadnutého opatrenia, veterinárnymi požiadavkami podľa § 1\nods. 1 sú identifikácia a registrácia zvierat.\n5. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z., hospodárske zvieratá musia byť identifikované a ich\nidentifikačné údaje sa vedú v centrálnom registri hospodárskych zvierat.\n6. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 39/2007 Z.z., centrálny register hospodárskych zvierat obsahuje\na) systém identifikácie zvierat,\nb) počítačovú databázu pre centrálny register hospodárskych zvierat,\nc) údaje z pasov hovädzieho dobytka a koňovitých zvierat,\nd) individuálny register vedený v každom chove,\ne) identifikáciu vlastníka alebo držiteľa hospodárskeho zvieraťa, a to identifikačným číslom organizácie,\nak ide o právnickú osobu alebo fyzickú osobu - podnikateľa, a rodným číslom, ak ide o fyzickú osobu.\n7. Podľa § 37 ods. 1 a 2 písm. b) bodu 1 zákona č. 39/2007 Z.z.,\n\n1) Vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické\nosoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými\nproduktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi\nrastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä\npredávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov,\nna ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho\npôvodu sú povinní\n(...)\n2) Osoby uvedené v odseku 1 sú ďalej povinné pri identifikácii a registrácii zvierat zabezpečiť na svoje\nnáklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov 103).\n103) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1760/2000, nariadenie Rady (ES) č.\n21/2004, nariadenie Komisie (ES) č. 1825/2000, nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 305/2003 Z.\nz. o identifikácii a registrácii zvierat v znení nariadenia č. 429/2005 Z.z.\n8. Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 39/2007 Z.z., ak to okolnosti prípadu vyžadujú, najmä\nak existuje riziko ohrozenia zdravia zvierat, zdravia ľudí alebo ak je to potrebné z hľadiska\nochrany zvierat, alebo ak existuje podozrenie, alebo ak sa zistilo porušovanie povinností alebo\nnedodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a všeobecne záväznými právnymi predpismi\nvydanými na jeho vykonanie alebo osobitnými predpismi,5) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/\nSK/ZZ/2007/39/20210315> veterinárny inšpektor bezodkladne nariadi vhodné opatrenia na ochranu\nzdravia zvierat, zdravia ľudí alebo ochranu zvierat alebo opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie\nbezpečnosti produktov živočíšneho pôvodu, najmä\na) obmedzenie alebo zákaz premiestňovania, prepravy, uvádzania na trh alebo používania zvierat, (...).\n9. Po preskúmaní spisu, postupu žalovaného vo veci a s prihliadnutím na obsah kasačných námietok je\nz pohľadu kasačného súdu kľúčovým pre posúdenie veci zodpovedanie otázky, či možno sťažovateľovi\nuložiť opatrenia týkajúce sa koňovitých zvierat popísané v bode 1 tohto rozsudku za predpokladu,\nže sťažovateľ je v postavení držiteľa a nie je vlastníkom dotknutých koňovitých zvierat. V rámci\nvysporiadania sa s touto kľúčovou otázkou je potrebné prihliadať v prvom rade na obsah nariadenia EÚ\n2015/262 a následne aj na zákon č. 39/2007 Z.z.\n10. Vychádzajúc z recitálu 19 k nariadeniu EÚ 2015/262, ktorý je napriek absencii jeho právnej\nzáväznosti významným interpretačným nástrojom pre konkrétne ustanovenia dotknutého právneho aktu\nEÚ, možno konštatovať, že právne akty EÚ síce z terminologického hľadiska rozlišujú medzi vlastníkmi\na držiteľmi zvierat, avšak v zmysle vnútroštátnych právnych predpisov a predpisov EÚ nemusí byť\nvlastníkom koňovitého zvieraťa nevyhnutne osoba, ktorá za koňovité zviera zodpovedá. Preto je vhodné\nobjasniť, že za identifikáciu zvierat čeľade koňovitých v súlade s týmto nariadením by mal v prvom rade\nzodpovedať držiteľ koňovitého zvieraťa, ktorý môže, ale nemusí byť jeho vlastníkom.\n11. V zmysle čl. 2 písm. c/ nariadenia EÚ 2015/262 je držiteľom fyzická alebo právnická osoba, ktorá\nvlastní zvieratá čeľade koňovitých alebo je ich chovom poverená bez ohľadu na to, či za túto činnosť\ndostáva peňažnú odmenu, alebo či ju vykonáva dočasne či na stálo vrátane prepravy, účasti na trhoch\nalebo súťažiach, dostihoch či kultúrnych podujatiach a v zmysle čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia, ak\ndržiteľ nie je vlastníkom alebo jedným z vlastníkov koňovitého zvieraťa, koná v súlade s týmto nariadením\nv mene vlastníka a s jeho súhlasom.\n12. Uvedené je z pohľadu kasačného súdu jednoznačným vyjadrením toho, že zodpovednosť za\nplnenie si povinností vyplývajúcich z citovaného nariadenia nesie v prvom rade držiteľ koňovitého\nzvieraťa, ktorým bol v prejednávanej veci preukázateľne sťažovateľ, pričom samotný vlastnícky vzťah\nk dotknutému koňovitému zvieraťu nie je pre posúdenie zodpovednosti relevantný. Tomuto záveru\nnapokon korešponduje aj znenie § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 39/2007 Z.z. podľa ktorého osobou, ktorou\nsa má na mysli aj držiteľ (viď odsek 1 citovaného ustanovenia) je povinný pri identifikácii a registrácii\nzvierat zabezpečiť na svoje náklady identifikáciu zvierat, registráciu zvierat podľa osobitných predpisov\n(viď odsek 2 citovaného ustanovenia). V zmysle uvedeného teda neobstojí sťažovateľova hlavná\nargumentácia v kasačnej sťažnosti, podstatou ktorej bolo, že sťažovateľ nie je vlastníkom dotknutých\nkoňovitých zvierat.\n\n13. V zmysle čl. 18 ods. 5 písm. c/ nariadenia EÚ 2015/262 príslušné orgány môžu požadovať, aby\nkoňovité zvieratá, ktoré sa považujú za identifikované v súlade s článkom 4 ods. 2 a článkom 43 ods. 1,\nboli na účely overenia totožnosti označené implantovaním transpondéra v prípadoch, keď to príslušný\norgán považuje za nevyhnutné na zabezpečenie overenia totožnosti. Je zrejmé, že obsahu citovaného\nustanovenia korešpondoval aj postup žalovaného v prejednávanej veci, pričom kasačný súd poukazuje\nna kontrolné zistenia, v zmysle ktorých sťažovateľ ku štyrom koňom (Vendy, Sijors, Docs Reed Rey\na Denis), ktoré boli umiestnené na jeho farme a teda ktorých bol držiteľom, nepredložil platné pasy,\naj keď kone sa na farme fyzicky nachádzali a boli očipované. Pokiaľ ide o koňa RAIN FALL tento bol\nsíce označený čipom (transpodérom), avšak čip nebolo možné prečítať čítačkou ani držiteľa koňa ani\ninšpektorov žalovaného. Elektronické identifikátory („transpondéry“) pre zvieratá čeľade koňovitých sa\nuž bežne používajú v praxi na medzinárodnej úrovni, pričom táto technológia by mala slúžiť na to, aby\nbola zaručená jasná súvislosť medzi koňovitým zvieraťom a identifikačným dokumentom. Vzhľadom na\nuvedené je zrejmé, že sťažovateľ ako držiteľ nedodržal resp. porušil povinnosť uvedenú v § 3 písm. a/\nbod 3. a vzhľadom na uvedené mu žalovaný uložil opatrenie v zmysle § 14 ods. 2 zákona č. 39/2007\nZ.z. v súlade so zákonom.\n14. Kasačný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej\nsťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu,\nani rozhodnutia žalovaného a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd sa v ostatnom plne\nstotožňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a konštatuje, že krajský súd sa s danou vecou\ndostatočne vysporiadal, racionálne odôvodnil svoje úvahy a vyvodil správne skutkové a právne závery\na vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami sťažovateľa. Vzhľadom na uvedené tak kasačnú\nsťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n15. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa §167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich\nnáhrada nevyplýva zo zákona.\n16. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}