{"guid": "e54f9ff7-f2b5-4f1f-8dbc-5b1f3dbb290c:65b4a686-e8a4-4e3d-babb-2cbe0bbddbef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200042.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/55/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/55/2021 z 28. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. marca 2022, sp. zn. 8Sžfk/55/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200042.1", "identifikacne_cislo": "5019200042", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b", "nazov": "§ 166b ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166e", "nazov": "§ 166e ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/65b4a686-e8a4-4e3d-babb-2cbe0bbddbef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200042.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200042.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5019200042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžfk/55/2021\n5019200042\n28. 03. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5019200042.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána\nTrenčana v právnej veci žalobkyne: B. P., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom: B. K., G. č. XX/XX,\nXXX XX J. J., právne zastúpená: AKSK, s. r. o., so sídlom: Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k.: 30S/146/2020-50,\nECLI:SK:KSZA:2021:5019200042.2, zo dňa 23. februára 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 30S/146/2020-50, zo\ndňa 23. februára 2021 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra\n2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Žilina, č.: 101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania, ako aj na úplnú náhradu trov konania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.:\n30S/174/2018-112, ECLI:SK:KSZA:2019:5018200512.3, zo dňa 23. februára 2021 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“), postupom podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení\n(ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018.\nDaňový úrad Žilina, kontaktné miesto Turčianske Teplice (ďalej len „správca dane“) rozhodnutím, č.\n101714034/2018, zo dňa 04. septembra 2018, podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.\nz. o správe daní (Daňový poriadok) v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobkyni\núrok z omeškania v sume 17,80 eura za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01. októbra 2015\ndo 31. decembra 2015 na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej\nlehote a v ustanovenej výške (ďalej len „úrok z omeškania“). Žalovaný rozhodujúc o odvolaní žalobkyne\nnapadnutým rozhodnutím, č. 102369134/2018, zo dňa 27. novembra 2018, rozhodnutie správcu dane\npotvrdil. Ďalším výrokom rozsudku správny súd účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania (§\n167 ods. 1 SSP a contrario, § 168 SSP).\n2. Správny súd poukázal na to, že vo veci pôvodne rozhodoval rozsudkom, č. k.: 30S/22/2019-60, zo dňa\n10. decembra 2019. Kasačný súd tento rozsudok správneho súdu rozsudkom, sp. zn. 8Sžfk/19/2020,\nzo dňa 30. septembra 2020, zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie preskúmanie. Kasačný súd sa\nnestotožnil so závermi správneho súdu o nepreskúmateľnosti výroku rozhodnutia správcu dane, pretože\n\nbol názoru, že výrok rozhodnutia správcu dane v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia\nje dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný.\n3. V poradí v druhom rozsudku, nasledujúcom po zrušení veci správny súd skonštatoval, že uznesením\nOkresného súdu Žilina, č. 3OdK/163/2017, zo dňa 22. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom\nvestníku č. 1/2018, dňa 02. januára 2018, bol na žalobkyňu vyhlásený konkurz. Okresný súd zároveň\nrozhodol o oddlžení žalobkyne tak, že ju zbavil všetkých dlhov, ktoré mohli byť uspokojené iba v konkurze\nna majetok dlžníka v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zaujal názor že uplatnenie\nšpeciálnej úpravy inštitútu oddlženia v rozsahu vymedzenia pohľadávok, vylúčených z uspokojovania\npodľa § 166b, v časti relevantnej pre prejednávanú vec podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona č. 7/2005\nZ. z. o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „zákon o konkurze“), prichádza do úvahy\nza predpokladu naplnenia podmienky, že ide o existujúcu pohľadávku z titulu nezaplatenia preddavkov\nna dani z motorových vozidiel. Až pri splnení predpokladu existencie takejto pohľadávky špeciálna\núprava, vyplývajúca zo zákona o konkurze kladie na takúto pohľadávku z hľadiska jeho kvality ďalšie\npožiadavky, ako ich vymedzenie vyplýva z úpravy § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Vo vzťahu\nk pohľadávke z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na dani z motorových vozidiel,\npokiaľ táto, ako konštatuje správny súd v ďalšej časti odôvodnenia pred rozhodujúcim dňom (§ 166a ods.\n1 písm. a) zákona o konkurze), neexistovala - nevznikla, sa špeciálna právna úprava podľa § 166b ods.\n1 písm. d) zákona o konkurze neuplatní. Vznik pohľadávky z titulu úroku z omeškania za nezaplatenie\npreddavkov na dani upravuje daňový poriadok v spojení s § 10 ods. 2. ods. 3 zák. č. 361/2014 Z. z.\nzákona o dani z motorových vozidiel v účinnom znení (ďalej len „zák. č. 361/2014 Z. z.“), podľa ktorého\npohľadávka z titulu úroku z omeškania sa žalobkyne vznikla až rozhodnutím správcu dane - vyrubením\nv konkrétnej výške. Nepochybne ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v intenciách § 166a\nods. 1 zákona o konkurze. Nemohla byť preto uplatnená prihláškou, nespĺňajúc predpoklad v zmysle\n§ 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze. Pohľadávka totiž nevznikla pred kalendárnym mesiacom, v\nktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31. decembra 2017). Hoci\nsa predmetná pohľadávka stala splatnou pred rozhodujúcim dňom a žalobca sa v dôsledku nezaplatenia\ndane v lehote splatnosti dostal so splnením právnej povinnosti sankcionovanej úrokom do omeškania,\nnie je táto časová okolnosť právne relevantná, pretože úprava podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o\nkonkurze je aplikovateľná len vo vzťahu k existujúcej pohľadávke.\n4. Stotožnil sa so závermi rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“),\nsp. zn. 2Sžf/77/2015, zo dňa 31. januára 2018, ECLI:SK:NSSR:2018:5015200543.1, v zmysle ktorého:\n„Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku sa daňový nedoplatok považuje za pohľadávku na účely\nkonkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo možné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť musí byť\npreukázaná existencia takejto pohľadávky. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť\núrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Úrok z omeškania\nsa teda môže stať splatným až po jeho vyrubení, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku\nz omeškania určí jeho výšku a splatnosť“. Rozhodnutie bolo vyhlásené za účinnosti úpravy inštitútu\noddlženia, argumentáciu najvyššieho súdu preto považoval za aplikovateľnú i v pomeroch oddlženia.\n5. Poukaz žalobkyne na závery rozsudku Najvyššieho súdu, sp. zn. 1Sžf/2/2016,\nECLI:SK:NSSR:2017:5015200556.1, krajský súd považoval za všeobecný, bez vymedzenia\nargumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci. Námietku navyše žalobkyňa doplnila\npo uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 183 SSP. Pre úplnosť dodal, že ide o rozhodnutie\nzaoberajúce sa otázkou vzniku práva na úrok z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov\nna daň z príjmu (bod 9. odôvodnenia), vzťahujúci sa v časti i na obdobie po začatí reštrukturalizácie.\nRozhodnutie bolo vyhlásené dňa 23. mája 2017, a teda časovo predchádzalo vyhláseniu rozsudku\nnajvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžf/77/2015, zo dňa 31. januára 2018, s ktorého závermi sa správny súd\nv tejto veci stotožnil.\n6. Správny súd napokon vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobkyne o nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného, potvrdzujúceho rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania i napriek tomu,\nže podľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze nastala právna fikcia, že sa na žalobkyňu hľadí akoby sa\nvo vzťahu k jej záväzkom trvalo upustilo od ich vymáhania. Zákonodarcom stanoveným základným\npredpokladom zbavenia dlžníka dlhov totiž je, že tieto dlhy: a) môžu byť uspokojené v konkurze resp.\nsplátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze) a tieto dlhy súčasne, b) neboli uspokojené vôbec,\nresp. neboli uspokojené v celom rozsahu.\n7. Pohľadávka správcu dane na úrok z omeškania nemohla byť prihlásená do konkurzu v intenciách\n§ 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze, pretože nevznikla pred „rozhodujúcim dňom“. Z dôvodovej\nsprávy k zákonu č. 377/2016 Z. z., časti týkajúcej sa zavedenia ustanovenia § 166a plynie, že\nprihlasovanie pohľadávok sa týka tzv. starého dlhu dlžníka. Úrok z omeškania podľa daňového poriadku\n\nnie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a\nnie o príslušenstvo pohľadávky v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku. Podľa § 2 písm. f) daňového\nporiadku je daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Pohľadávka na úroku\nz omeškania vzniká právoplatným rozhodnutím o vyrubení tohto úroku. Pokiaľ takého rozhodnutie nie\nje právoplatne vydané, nemožno konštatovať, že pohľadávka vznikla, pretože správca dane ju nemusí\nvoči daňovému subjektu vôbec uplatniť a taktiež nie je zrejmá jej výška. Pohľadávka nevzniká priamo\nvznikom právnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane. (sp. zn. 2Sžf/78/2015, zo dňa\n23. mája 2018, sp. zn. 5Sžf/146/2013, zo dňa 29. apríla 2015).\nII. Kasačná sťažnosť žalobkyne, vyjadrenie žalovaného\n8. Žalobkyňa (ďalej len „kasačná sťažovateľka“) podala proti rozsudku kasačnú sťažnosť z dôvodov,\nže krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníčke konania, aby uskutočnila jej\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1\npísm. f) SSP) a krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1\npísm. g) SSP). Sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd nerešpektoval ustanovenia zákona o konkurze\nako lex specialis vo vzťahu k daňovému poriadku v prípade oddlženia fyzickej osoby. Zdôraznila obsah\nprávnej úpravy oddlženia podľa § 166a ods. 1, § 166b ods. 1, § 166e ods. 2, ods. 4 zákona o konkurze\ns tým, že § 166a ods. 1 zákona o konkurze, ktorý vymedzuje pohľadávky, ktoré možno uspokojiť\nlen v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Na pohľadávky vylúčené z uspokojenia sa nevzťahuje\npodmienka v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze stanovujúca, že len v konkurze alebo\nsplátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka vzniknutá pred tzv. rozhodujúcim dňom.\nNa prejednávanú vec dopadá práve § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, ktorý pre uplatnenie\nvyžaduje, aby pred rozhodujúcim dňom bola porušená povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť\ntakúto sankciu.\n9. V súvislosti s vyhlásením konkurzu sa v dôsledku vzniku účinkov oddlženia v zmysle § 166b ods.\n1 písm. d) zákona o konkurze stali nevymáhateľnými tzv. pohľadávky vylúčené z uspokojenia, medzi\nktoré patria aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť\ntakúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Predmetný úrok z omeškania je nepochybne\nverejnoprávnou sankciou uloženou za porušenie povinnosti zaplatiť preddavky splatné 01. februára\n2016, a teda sankciou uloženou za porušenie povinnosti, ku ktorému došlo pred rozhodujúcim dňom a\nzakladá právo uplatniť alebo uložiť predmetnú sankciu. Dôvodom odmietnutia aplikácie § 166b ods. 1\npísm. d) zákona o konkurze bol súdom utvorený záver, že uplatnenie ustanovenia vyžaduje naplnenie\npodmienky vzniku pohľadávky s tým, že k vzniku pohľadávky došlo až vyrubením úroku rozhodnutím\nsprávcu dane. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP\nsa však s týmto názorom nemožno stotožniť. Podmienka vzniku pohľadávky pred rozhodujúcim dňom\nje kladená len na pohľadávky uspokojované v konkurze a splátkovým kalendárom, nie na pohľadávky\nvylúčené z uspokojenia v zmysle § 166b zákona o konkurze. Rozhodujúcim je teda okamih porušenia\npovinnosti, ktorý musí nastať pred rozhodujúcim dňom. K samotnému uloženiu sankcie na podklade\nporušenia takejto povinnosti môže dôjsť aj po rozhodujúcom dni, avšak napriek tomu je pohľadávka\npostihnutá následkom nevymáhateľnosti.\n10. Povinnosť zaplatiť riadne a včas preddavky na daň z motorových vozidiel bola porušená 01.\nfebruára 2016, konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený v januári 2018. Úprava § 166b ods. 1 písm. d)\nzákona o konkurze sa tak vzťahuje na všetky porušenia povinností, ktoré nastali do 31. decembra\n2017 a úrok z omeškania je podľa § 156 daňového poriadku verejnoprávnou peňažnou sankciou\nza porušenie povinnosti zaplatiť daň riadne a včas. Ust. § 166b ods. 1 považuje preskúmavanú\npohľadávku správcu dane jednoznačne za nevymáhateľnú, bez ohľadu na to, kedy nárok na sankciu\nvznikol. Porušením povinnosti pred rozhodujúcim dňom zanikla vymáhateľnosť sankcie a teda úrokov\nz omeškania. Povinnosťou správcu dane ako orgánu verejnej moci tak bolo upustiť od vymáhania\npohľadávok z titulu sankcie, žalovaný však i napriek tomu vydal preskúmavané rozhodnutie.\n11. Nesprávnym právnym posúdením sa sťažovateľke javil tiež záver súdu o okamihu vzniku pohľadávky\nvyrubením úroku z omeškania a neakcesorickej povahe úroku z omeškania podľa daňového poriadku.\nZ ust. § 156 ods. 1 daňového poriadku je zrejmé, že správca dane je povinný úrok z omeškania vyrubiť,\nak zo strany daňového subjektu nedôjde k riadnemu a včasnému zaplateniu dane. Úrok z omeškania\nnie je samostatnou pohľadávkou, existujúcou oddelene od samotnej dane, ale s nezaplatenou daňou\npriamo súvisí v zmysle mechanizmu zakotveného v § 156 ods. 2 daňového poriadku. Z formulácie § 2\npísm. b) daňového poriadku je zrejmé, že úrok z omeškania je chápaný ako príslušenstvo dane podľa\nosobitného predpisu, jej súčasť, ktorá zdieľa jej právny osud. Totožný právny záver plynie z uvádzaného\n\nrozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sžf/2/2016, ktorý rovnako popiera charakter úroku z omeškania\nako daňového nedoplatku v zmysle § 2 písm. f) daňového poriadku.\n12. Sťažovateľka bola názoru, že pripustením záveru o vzniku nároku na úrok z omeškania až\nvyrubením, by sa negoval charakter úrokov z omeškania ako „príslušenstva“ dane a mohlo by sa dôjsť\nk záveru, že tento úrok možno vyrubiť len do budúcnosti. Pokiaľ má mať rozhodnutie o vyrubení úroku\nz omeškania konštitutívny účinok, vznik nároku nemôže predbiehať vydaniu samotného rozhodnutia.\nObsahom slova „vyrubí“ podľa názoru sťažovateľky nie je „vznikne“, ale len „vyčísli“. Nárok na úrok z\nomeškania tak vzniká v prvý deň omeškania, má stúpajúcu tendenciu a samotná výška sa ustáli vydaním\nrozhodnutia správcu dane. (vid. NR SR, sp. zn. 1Sžf/2/2016, zo dňa 23. mája 2017).\n13. Nestotožnila sa tiež so záverom o možnej aplikovateľnosti rozsudku, sp. zn. 2Sžf/77/2015, na\nprejednávanú vec. Podľa sťažovateľky relevantnou prekážkou je fakt, že citované závery hovoria o\npohľadávke prihlasovanej do reštrukturalizačného konania, v okolnostiach prejednávanej veci však\nide o „pohľadávky vylúčené z uspokojenia (§ 166b zákona o konkurze), t. j. pohľadávky ktoré\nnemožno prihlásiť do konkurzu. Úprava reštrukturalizácie nepozná kategóriu „pohľadávok vylúčených z\nuspokojenia“ podľa § 166b zákona o konkurze, do reštrukturalizácie sa prihlasujú všetky pohľadávky. V\npomeroch reštrukturalizácie a aj § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze upravujúceho „pohľadávky\nuspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom“ nepochybne platí, že pohľadávka musí\nvzniknúť pred rozhodujúcim dňom. Rozhodujúci súd sa s podstatným rozporom v záveroch týchto\ndvoch rozsudkov najvyššieho súdu nevysporiadal, v ktorom pochybení sťažovateľka vzhliadla dôvod\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Právna úprava oddlženia podľa zákona o\nkonkurzoch predstavuje vo vzťahu k iným právnym predpisom špeciálnu právnu úpravu a vo vzťahu\nk daňovému poriadku ide o právnu úpravu neskoršiu, derogujúcu skorší právny predpis. Toto platí\nako v otázke definície pojmu pohľadávka a jej kategórii a) pohľadávky uspokojované v konkurze\nalebo splátkovým kalendárom (§ 166a zákona o konkurze), b) pohľadávky vylúčené z uspokojenia\n(§ 166b zákona o konkurze) a c) nedotknuté pohľadávky (§ 166c zákona o konkurze). Oddlženie je\nteda samostatným inštitútom, použiteľným len pre fyzické osoby. Napokon sťažovateľka považovala za\nneprípustnú skutočnosť, aby bolo žalovanému vo vzťahu k riešeným pohľadávkam, ktoré do konkurzu\nnemožno prihlásiť z dôvodu podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, priznané výhodnejšie\npostavenie. Záverom kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.\n14. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne nevyjadril.\nIII. Výber z relevantných právnych predpisov\nPodľa § 84 ods. 1 písm. f) bod 1 daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po\nuplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti\nvšeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie, a to v rozsahu nevymáhateľných daňových\nnedoplatkov; rovnako zanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom\nkalendári určenom súdom.\nPodľa § 156 ods. 1 daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový\nsubjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo ustanovenej výške alebo v lehote alebo\nvo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku\ndane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.\nPodľa § 158 ods. 5 daňového poriadku po vyhlásení konkurzu, po povolení reštrukturalizácie alebo po\nposkytnutí ochrany pred veriteľmi správca dane postupuje podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 166b ods. 1 zákona o konkurze pohľadávky vylúčené z uspokojenia. Za nevymáhateľné voči\ndlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje\na) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie\npohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok\nzostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva,\nb) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí\npre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu,\nc) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom,\nd) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá\nzakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.\nPodľa § 166e ods. 2 zákona o konkurze oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba\nv konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to či boli alebo neboli prihlásené,\nstávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.\n\nPodľa § 166e ods. 4 zákona o konkurze na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj\nbez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá\nsa stala nevymáhateľná (§ 166b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20210301>),\nako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.\nIV. Právne posúdenie kasačným súdom\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“\nalebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej\nkasačnej sťažnosti. Právomoc a príslušnosť súdu pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11\npísm. h) SSP.\n16. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že\npodaná kasačná sťažnosť žalovaného smeruje proti rozsudku, voči ktorému je sťažnosť prípustná, bola\npodaná oprávnenou osobou a včas, postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej\npreskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n17. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu. Zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n18. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu krajského súdu, ktorý v zmysle § 190\nSSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení úroku z\nomeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) daňového poriadku za nezaplatenie preddavkov na dani\nz motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške,\npotvrdeného rozhodnutím žalovaného. Správny súd totiž ustálil vznik pohľadávky na úroku z omeškania\nku dňu vyrubenia tejto pohľadávky vydaním rozhodnutia správcu dane, č. 101714034/2018, zo dňa\n04. septembra 2018, nasledujúcim až po oddlžení sťažovateľky uznesením Okresného súdu Žilina, č.\n3OdK/163/2017, zo dňa 22. decembra 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 1/2018, zo dňa 02.\njanuára 2018.\n19. Správny súd v napadnutom rozsudku v súvislosti s pohľadávkou správcu dane na zaplatenie úroku\nz omeškania dospel k záveru, že ide o pohľadávku, vzniknutú po rozhodujúcom dni v zmysle § 166a\nods. 1 zákona o konkurze. Nemohla byť preto uplatnená prihláškou do konkurzu nespĺňajúc náležitosti v\nzmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze. Nevznikla totiž pred kalendárnym mesiacom, v ktorom\nbol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (t. j. do 31. decembra 2017). Názor\noprel o závery rozhodnutia, sp. zn. 2Sžf/77/2015, zo dňa 31. januára 2018, podľa ktorého nevyhnutným\npredpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úrok z omeškania) je existencia pohľadávky. Až na základe\nrozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom\nna prípadné vymáhanie nároku. Ďalej konštatoval, že úrok z omeškania podľa daňového poriadku nie je\nzákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy, pretože ide o daňový nedoplatok a nie\no príslušenstvo k pohľadávke v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku.\n20. Kasačný súd sa s názormi vyslovenými v napadnutom zamietajúcom rozsudku krajského súdu\nnestotožňuje. Preskúmaním námietok uplatnených v kasačnej sťažnosti dospel k záveru o dôvodnosti\nsťažnostnej argumentácie. V prvom rade považuje za potrebné uviesť, že na účely oddlženia fyzickej\nosoby konkurzom, vedeným podľa § 166a a nasl. Zákona o konkurze je potrebné rozlišovať tri základné\nskupiny pohľadávok, a to a) pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia, b) nedotknuté „privilegované“\npohľadávky, c) pohľadávky podliehajúce režimu oddlženia. Pohľadávky vylúčené z uspokojenia zákon\nurčuje časovo a druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle § 166b zákona o konkurze. Tieto pohľadávky sú\ncharakteristické tým, že sa v konkurze neprihlasujú, nie je možné ich zahrnúť do rozvrhu ani splátkového\nkalendára, predmetné pohľadávky sú teda ex lege nevymáhateľnými. Pohľadávky nedotknuté oddlžením\nzákon taktiež vymedzuje druhovo v taxatívnom výpočte v zmysle § 166c zákona o konkurze. Veritelia\nsi tieto pohľadávky môžu vymáhať v civilnom sporovom konaní či v exekučnom konaní. Pohľadávky\npodliehajúce oddlženiu sa v konkurze prihlasujú a sú následne čiastočne uspokojované, v závislosti od\nrozsahu majetku dlžníka (§ 166a). V rozsahu, v akom neboli uspokojené na základe rozvrhu sa stanú\nex lege nevymáhateľnými.\n21. Za pohľadávky vylúčené z uspokojenia v oddlžovacom konkurze podľa § 166b ods. 1 písm. d) zákona\no konkurze, a teda za pohľadávky nevymáhateľné voči dlžníkovi v procese oddlženia, zákon považuje\n\nzmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, pokiaľ povinnosť,\nzakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim\ndňom. Podobne ako v konkurze sú teda z uspokojenia vylúčené aj zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne\na verejnoprávne peňažné sankcie, ak povinnosť, zakladajúca právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu\nalebo sankciu, bola porušená v období pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.\nRozhodujúcou právnou skutočnosťou je tak moment porušenia povinnosti, nie moment uplatnenia práva\nalebo vydania rozhodnutia o uložení sankcie. Totožné závery konštatuje tiež rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne, sp. zn. 13S/29/2020, zo dňa 18. novembra 2020, ECLI:SK:KSTN:2020:3020200148.3,\nv ktorom sa uvádza, že „Úrok z omeškania je sankciou za porušenie právnej povinnosti uloženou\nsprávcom dane. Povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred\nrozhodujúcim dňom v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko žalobca neuhradil v stanovenej\nlehote a v stanovenej výške daň pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz.“ Účelom\nustanovenia o vylúčení niektorých nárokov z uspokojenia je totiž najmä snaha o to, aby v prípadoch\nnedostatku majetku na úplné uspokojenie všetkých nárokov, bola uspokojená prioritne istina pohľadávok\nt. j. kauzálne nároky, nie nároky, ktoré sú právnym poriadkom konštruované ako čisto právne (t. j. nejde\no kauzálne nároky).\n22. Kasačný súd v nadväznosti na závery o uplatňovaním pohľadávok podľa zákona o konkurze\nupriamuje pozornosť na závery rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2020,\nzo dňa 27. januára 2021. Veľký senát skonštatoval, že podstatou rozkolu bolo posúdenie otázky,\nči pohľadávka štátu na úrokoch z omeškania vzniká priamo na základe zákona a či správca dane\nrozhodnutím o vyrubení úrokov z omeškania len deklaruje existenciu pohľadávky pre účely jej ďalšieho\nvymáhania a zároveň určuje jej výšku a splatnosť alebo či je rozhodnutie o vyrubení úrokov z\nomeškania konštitutívnej povahy, teda či zakladá právo štátu (predtým neexistujúce) na úroky ako\nsankciu za omeškanie daňového dlžníka. Pri riešení rozkolu dospel k nasledovnému záveru: „na\npohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v\nreštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského\nsubjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky\nmajúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované\ndo reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky“. Priklonil sa k názoru, že daňová\npohľadávka na úrokoch z omeškania za oneskorené zaplatenie daňového nedoplatku na dani z\nmotorových vozidiel za dotknuté zdaňovacie obdobie je v časti odo dňa splatnosti dane až do dňa\npovolenia reštrukturalizácie pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred rozhodujúcim\ndňom.\n23. Veľký senát sa ďalej zaoberal tým, že v zmysle § 2 písm. b) daňového poriadku sa za daň považuje\naj úrok z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi\ndaňovou pohľadávkou a daňovým nedoplatkom, pričom za kritérium rozlíšenia považuje ich splatnosť.\nPohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma\ndane (vrátane úroku z omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e), f)\ndaňového poriadku). Daňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou vyrubením, pričom za\nvyrubenú sa považuje tiež rozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Majúc\nna zreteli uvedené východiská veľký senát skonštatoval, že právoplatným rozhodnutím, o vyrubení sa\ndaňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie nadobúda\nstatus daňového nedoplatku. Vznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne\nskutočnosti, ktorými sú existencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti\na trvanie omeškania so zaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí\nvýška tejto pohľadávky. Sadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového\nporiadku). Daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona a pri poznaní výšky\nsplatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka kvantifikovateľná ku\nktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane vyrubená.\n24. Napokon upozornil na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016 Z. z.,\nktorým bol s účinnosťou od 01. marca 2017 novelizovaný zákon o konkurze, k otázke rozlíšenia\n„starého dlhu“ a „nového dlhu“ dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť pohľadávky\nnie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového dlhu\n(v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové okolnosti\nvzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na úrokoch z\nomeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a prihlásenia\npohľadávky na úrokoch v konaní. Možnosť vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené\nsplnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi,\n\na to na základe rozhodnutí vydaných po povolení reštrukturalizácie, by popieralo účel reštrukturalizácie a\nmalo by za následok nezákonné zvýhodnenie štátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov\npredreštrukturalizačnej pohľadávky pred ostatnými veriteľmi.\n25. Konštatované závery veľkého senátu o vzniku daňovej pohľadávky sú podľa názoru kasačného\nsúdu čiastočne aplikovateľné na prejednávanú vec. Potrebné je však brať na zreteľ osobitosti\nreštrukturalizačného konania a konania o oddlžení fyzickej osoby podľa § 166 zákona o konkurze,\npredovšetkým na rozdiely vo vymedzení pohľadávok vylúčených z uspokojovania v reštrukturalizačnom\nkonaní (konkurznom konaní) a v konaní o oddlžení fyzickej osoby (viď body 26, 27).\n26. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP predmetné odlišnosti pohľadávok uplatniteľných v\noddlžení konkurzom bližšie odôvodňuje poukazom na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n8Sžfk/29/2021, zo dňa 24. novembra 2021, v obdobnej právnej veci, ktorého prevzatú časť ďalej uvádza,\nnasledovne:\n„21. Spornými otázkami, ku ktorých riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný, je na jednej strane\nto, či daňový nedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti zákona\no konkurze, ak bol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo\npred rozhodným dňom (§ 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze). Súčasne však sťažovateľ žiada\nposúdiť aj to, či prípadná nevymáhateľnosť úroku z omeškania podľa zákona o konkurze má vplyv na\nprávomoc vyrubiť ho podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku.\n22. Kasačný súd pri riešení predložených otázok vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, vrátane rozhodovania veľkého senátu. Hoci odo dňa 1. augusta 2021 došlo k\nprechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (bod 19), vychádzajúc z účelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti,\nz právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti\nnajvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou\nrozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (vrátane rozhodnutí\nveľkého senátu).\n23. Vo vzťahu k prvej nastolenej otázke sa kasačný súd stotožňuje s právnym názorom správneho súdu\na poukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane\npovinný postupovať podľa osobitného zákona - zákona o konkurze (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku).\nVšeobecná úprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu\nlex specialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia,\nustupuje do úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa zákona o konkurze.\n24. Odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania spojeného\ns porušením daňovej povinnosti v období pred oddlžením fyzickej osoby a vyhlásením konkurzu na\njej majetok, jasne obsahuje ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze. Podľa tohto sa\nza nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo\nverejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu\nalebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.“\n25. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania má v daňovom konaní povahu\nverejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z jeho systematického začlenenia v V. časti Daňového\nporiadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie povinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou\n„Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej povahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených\nv § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, ktoré sa, v závislosti odo dňa porušenia povinnosti\nzakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné. Nemožno neuviesť, že sťažovateľ\nv zásade neuvádza žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorá by spochybňovala či už verejnoprávny\nsankčný charakter úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku alebo jeho\nzahrnutie do rozsahu pohľadávok vymedzených v § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze.\n26. Keďže úrok z omeškania nie je pohľadávkou nedotknuteľnou oddlžením podľa § 166c zákona o\nkonkurze, vo vzťahu k jeho vymáhateľnosti je potrebné skúmať, či povinnosť, ktorá zakladá právo vyrubiť\n(uplatniť, resp. uložiť) tento úrok, bola porušená pred rozhodujúcim dňom podľa § 166a ods. 1 písm. a)\nzákona o konkurze (t. j. pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Táto konštrukcia\n„zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa\nmu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia\nspred oddlženia“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 17/2020 zo dňa 25.\nmája 2021, ods. 28).\n27. Novela Daňového poriadku účinná od 1. januára 2020 a snaha zákonodarcu jasnejšie deklarovať,\nže aj vyrubený úrok z omeškania by mal mať v konkurze postavenie istiny pohľadávky, nemení\n\nnič na tom, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu. Uvedená legislatívna zmena žiadnym\nspôsobom neovplyvnila jasné znenie a význam § 166b ods. 1 písm. d) zákona o konkurze, a preto ani\nnespochybňuje podstatu právneho názoru správneho súdu a ani kasačného súdu vymedzenú vyššie“.\n27. V preskúmavanej veci boli konkurz na majetok sťažovateľky a jej oddlženie vyhlásené rozhodnutím\nOkresného súdu Žilina, sp. zn. 3OdK/163/2017, zo dňa 22. decembra 2018, publikované v Obchodnom\nvestníku č. 1/2018 dňa 02. januára 2018. Sťažovateľke je pritom vyrubovaný úrok z omeškania v sume\n17,80 eura za nezaplatenie preddavkov za obdobie od 01. októbra do 31. decembra 2015, na dani\nz motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2015. Keďže povinnosť zakladajúca sťažovateľke resp.\nprvostupňovému orgánu právo vyrubiť úrok z omeškania celkom zjavne nastala pred rozhodujúcim dňom\n(t. j. pred 02. januárom 2018 v zmysle § 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze), dotknutá pohľadávka\nna úroku z omeškania je v súlade s § 166b ods. 1 písm. d) nevymáhateľná.\n28. V súvislosti s nevyrubiteľnosťou pohľadávky je potrebné poukázať na to, že podľa § 84 ods. 1 písm.\nf) Daňového poriadku (účinného do 14.1.2021) v prípade konkurzu resp. oddlženia daňový nedoplatok\nzanikne dňom nasledujúcim po uplynutí šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového\nkalendára alebo oddlženia podľa všeobecného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; rovnako\nzanikajú aj neprihlásené pohľadávky a pohľadávky nezaradené v splátkovom kalendári určenom súdom.\n29. Doteraz uvedená argumentácia vedie kasačný súd k jednoznačnému záveru, že nevymáhateľnosť\núroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods.\n4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku\npočas trvania účinkov oddlženia.\n30. Kasačný súd preto ani v tejto časti nezistil správne právne posúdenie veci správnym súdom podľa\n§ 440 ods. 1 písm. g) SSP. Nesprávny procesný postup správneho súdu vzhliadol kasačný súd v\nskutočnosti, že správny súd sa dostatočne nevysporiadal v rozporoch v judikatúre, aplikovateľnej na\nprejednávanú vec. Priklonenie sa k použitej judikatúre odôvodnil v podstate len skutočnosťou, že\nrozhodnutie bolo prijaté súdmi neskôr, ako rozhodnutia, na ktoré sťažovateľka poukazovala v správnej\nžalobe ako aj v rámci argumentácie v kasačnej sťažnosti, a ktoré podľa kasačného súdu správne\nzodpovedajú nastolené otázky vymožiteľnosti pohľadávok v prípade konkurzu fyzickej osoby oddlžením\npodľa § 166 a nasl. zákona o konkurze.\n31. Konštatované dôvody viedli kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle ustanovenia\n§ 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd napadnutý\nrozsudok zmenil v súlade s ust. § 462 ods. 2 SSP. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia.\nV. Náhrada trov kasačného konania\n32. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1SSP. tak, že úspešnej sťažovateľke priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}