{"guid": "2109450d-f88e-40f3-9d7f-533358edfe73:f2265778-56ca-4b79-9072-69bbe5fd9e04", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200437.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/1/2021 z 2. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 2. marca 2022, sp. zn. 4Sžfk/1/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200437.1", "identifikacne_cislo": "5018200437", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-03-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "nazov": "§ 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-3.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-2", "nazov": "§ 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166 ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f2265778-56ca-4b79-9072-69bbe5fd9e04", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200437.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200437.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200437.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžfk/1/2021\n5018200437\n02. 03. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5018200437.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a Prof. JUDr. PhDr.\nPetra Potáscha PhD. v právnej veci žalobkyne: BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina,\nIČO: 31 617 794, zast.: Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, proti\nžalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101652218/2018 z 23. augusta 2018, konajúc o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/151/2018 z 8. septembra\n2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/151/2018 z 8.\nseptembra 2020 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Žilina, vydal dňa 18. mája 2018 rozhodnutie č. 100985721/2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\nporiadok“) vyrubil žalobkyni úrok z omeškania v sume 6.116,80 EUR za nezaplatenie dane z pridanej\nhodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej\nlehote a výške.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého uviedla, že prvostupňové\nrozhodnutie je nezákonné a nesprávne. Poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.\nzn. 3R/4/2013 zo dňa 01. júla 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júla 2014 bol potvrdený jej\nreštrukturalizačný plán a reštrukturalizačné konanie bolo skončené. Z uvedeného vyplýva, že správca\ndane sa nemôže domáhať žiadnych ďalších nárokov súvisiacich s jeho pohľadávkou prihlásenou do\nreštrukturalizácie žalobkyne nad rámec potvrdeného reštrukturalizačného plánu, a to vrátane úrokov z\nomeškania.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 101652218/2018 zo dňa 23. augusta 2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“), postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v predmetnom prípade vyrubený úrok z omeškania je\npotrebné považovať za samostatnú daň (istinu), ktorá je pohľadávkou na účely zákona č. 7/2005 Z. z.\n\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej len „ZKR“). V zmysle uvedeného úrok z omeškania na účely reštrukturalizácie nie je\npríslušenstvom prihlásenej pohľadávky (t. j. prihlásenej dane u ktorej daňový dlžník mešká s platbou, aj\nkeď sa z výšky nezaplatenej dane a doby omeškania príslušný úrok z omeškania počíta)\nII.\nKonanie na správnom súde\n4. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Krajskom súde v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) domáhala\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom žiadala, aby ho správny súd,\nspoločne s prvostupňovým rozhodnutím, zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.\n5. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci\na je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a\nd) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\nOpätovne uviedla, že uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3R/4/2013 zo dňa 6. decembra 2013\n(zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 240/2013) bolo voči nej začaté reštrukturalizačné konanie. V\nčase kedy konkurzný súd uznesením povolil jej reštrukturalizáciu (30. decembra 2013), vyzval veriteľov,\naby si prihlásili svoje pohľadávky. Pohľadávka žalovaného titulom úroku z omeškania existovala a bola\nspôsobilá na jej uplatnenie prihláškou v reštrukturalizačnom konaní žalobkyne, a to postupom podľa\nZKR, ktorý je pre správcu dane v zmysle ust. § 158 ods. 5 daňového poriadku záväzný.\n6. Pohľadávka žalovaného titulom úroku z omeškania v sume 6.116,80 EUR súvisí s pohľadávkou\nvo výške 186.462,07 EUR, ktorá žalovanému vznikla titulom nezaplatenia dane z pridanej hodnoty\nvyrubenej za zdaňovacie obdobie august 2013 v zmysle daňového priznania zo dňa 25. septembra\n2013 a dodatočného daňového priznania zo dňa 25. októbra 2013. Pohľadávku vo výške 186.462,07\nEUR si žalovaný riadne prihlásil do reštrukturalizačného konania žalobkyne, pričom táto bola do\nzoznamu pohľadávok zapísaná pod por. č. 209 a zistená vo výške 182.462,07 EUR. Právnym dôvodom\nvzniku nároku žalovaného na úrok z omeškania nie je samotné rozhodnutie, ale skutočnosť, že došlo\nk porušeniu zaplatiť riadne a včas daň z pridanej hodnoty. Úroky z omeškania sú tak nesporne\npríslušenstvom hlavného záväzku, a tieto mali byť uplatnené prihláškou v reštrukturalizačnom konaní\nžalobkyne.\n7. Napriek skutočnosti, že si žalovaný do reštrukturalizácie žalobkyne riadne prihlásil hlavný\nzáväzok (pohľadávku z titulu nezaplatenej DPH), akcesorický nárok k hlavnému záväzku (úrok z\nomeškania), ktorý v tom čase existoval ako samostatná pohľadávka, si bez primeraného dôvodu v\nreštrukturalizačnom konaní prihláškou neuplatnil. Prihláškou uplatnený hlavný záväzok správcu dane\nvoči žalobkyni je riadne uspokojovaný v zmysle jej reštrukturalizačného plánu. Úrok z omeškania sa\nžalovaný rozhodol neprihlásiť do reštrukturalizácie, čím vymáhateľnosť tohto nároku v zmysle § 155 ods.\n2 ZKR ex lege zanikla. Postup žalovaného je nielenže nezákonný, ale najmä v rozpore s princípom\nprávnej istoty a hospodárnosti premietnutom v § 155 ods. 2 ZKR. Žalobkyňa má za to, že závery\nžalovaného nielenže ignorujú platné právne predpisy a skutkový stav veci, ale postup, ktorý žalovaný pri\nvyrubení úroku z omeškania zvolil, považuje za absolútne v rozpore s ústavnými princípmi a zmyslom\na účelom reštrukturalizácie ako takým.\n8. Žalobkyňa požiadala o priznanie odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko po nadobudnutí\nprávoplatnosti napadnutého rozhodnutia je možné na jeho základe viesť okamžitý výkon rozhodnutia,\nčím by žalobkyni hrozila závažná ujma a značná hospodárska škoda.\n9. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23. apríla 2019 navrhol žalobu ako nedôvodnú\nzamietnuť, stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi dôvodmi obsiahnutými v žalobou napadnutom\nrozhodnutí. Vyrubený úrok z omeškania je potrebné považovať za samostatnú daň (istinu), ktorá je na\núčely ZKR pohľadávkou, a teda nie je príslušenstvom prihlásenej pohľadávky (t. j. prihlásenej dane, u\nktorej daňový dlžník mešká s platbou, aj keď sa z výšky nezaplatenej dane a doby omeškania príslušný\núrok z omeškania počíta).\n10. Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 30S/151/2018 zo dňa 23. mája 2019 návrh žalobcu na priznanie\nodkladného účinku správnej žalobe zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie o priznaní\n\nodkladného účinku správnej žaloby je výnimočné a v prípade žalobkyne, ktorá svoju žiadosť odôvodnila\nlen všeobecnými tvrdeniami nebolo preukázané, že výkon rozhodnutia by jej spôsobil závažnú ujmu.\n11. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania a rozsudkom č. k. 30S/151/2018 zo dňa\n8. septembra 2020 podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s\nprvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil Daňovému úradu Žilina na ďalšie konanie.\n12. Správny súd pred meritórnym preskúmaním veci posudzoval, či výrok rozhodnutia správcu dane\no vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku v nadväznosti na § 63 ods. 3\npísm. d) daňového poriadku spĺňa atribút určitosti a zrozumiteľnosti, ako predpokladu preskúmateľnosti\nvýroku rozhodnutia správcu dane správnym súdom. Výrok rozhodnutia správcu dane musí jednoznačne\nreflektovať na predmet konania a tento vymedziť tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným predmetom\nkonania rovnakého účastníka.\n13. Správny súd zdôraznil, že riadne formulovaný výrok pri vyrubení úroku z omeškania vyžaduje\nidentifikáciu tohto úroku, ktorá by vylučovala jeho zameniteľnosť s inou sankciou žalobkyne. Nemožno\nopomenúť, že len porovnaním výroku možno usudzovať na existenciu prekážky veci rozhodnutej,\nlen výrok rozhodnutia (a nie odôvodnenie) môže byť vynútený správnou exekúciou a podobne.\nNevyhnutným naplnením požiadavky zákonodarcu, vyjadrenej v § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku,\nna obsiahnutie rozhodnutia vo veci vo výroku rozhodnutia je identifikácia predmetu konania - veci.\nVýrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je v rozpore s § 63 ods. 3 písm. d) daňového\nporiadku, nakoľko neidentifikuje predmet konania ako jednu zo zákonom predpísaných náležitostí výroku\nrozhodnutia správcu dane nezameniteľným spôsobom.\n14. Minimum pre nezameniteľnú identifikáciu vyčíslenej sumy 6.116,80 EUR, ako úroku z omeškania\n(za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie august\n2013), je potrebné posudzovať v nadväznosti na správcom dane aplikovaný § 156 ods. 2 daňového\nporiadku a v súvislosti s § 55 ods. 12 daňového poriadku a v daných ustanoveniach obsiahnuté\nrelevantné termíny ako dlžná suma, úroková sadzba, deň nasledujúci po dni splatnosti, deň platby, resp.\ndeň začatia reštrukturalizačného konania atď. Podľa správneho súdu uvedené minimum nezameniteľnej\nidentifikácie predmetu konania výrok správcu dane nenapĺňa. Z výroku rozhodnutia správcu dane nie\nje vôbec zrejmé a ani možné zistiť a určiť, z dlžnej sumy akej výšky, v akej percentuálnej úrokovej\nsadzbe a za aké obdobie omeškania (začiatok a koniec omeškania) je úrok z omeškania vyrubený.\nPokiaľ by bol žalobkyni za omeškanie za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\n2013 vyrubený ďalší úrok z omeškania, tiež vyčíslený len výslednou sumou úroku, nebolo by možné\nzistiť, či sa jednotlivé časové obdobia omeškania neprekrývajú, t. j. či nie je žalobkyňa sankcionovaná\nza jedno porušenie dvoma úrokmi z omeškania.\n15. Vzhľadom na absenciu nezameniteľnej identifikácie predmetu konania vo výroku rozhodnutia\nsprávcu dane, kedy žalovaný uvedený nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, musel správny súd\ns poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP napadnuté aj prvostupňové rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť\nsprávnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP] bez možnosti zaoberať\nsa ďalšími žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k samotnej dôvodnosti vyrubenia úroku z omeškania.\nSprávny súd záverom poukázal na to, že hoci žalobkyňa v žalobe túto vadu rozhodnutí nevytkla a súd ich\npreskúmal nad rámec žalobných bodov, bolo nevyhnutné na túto vadu prihliadnuť, pretože predstavuje\nprekážku napadnuté rozhodnutia riadne preskúmať.\nIII.\nKasačná sťažnosť\n16. Žalovaný podal proti rozhodnutiu správneho súdu uvedeného v záhlaví kasačnú sťažnosť v zákonom\nstanovenej lehote, pričom žiada, aby kasačný súd predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n17. Žalovaný má za to, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§\n440 ods. 1 písm. g) SSP] tým, že považoval výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za\nnezrozumiteľný pre neurčitosť a jeho rozpor s ustanovením § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku.\n\n18. Sťažovateľ v rámci kasačnej sťažnosti uvádza, že výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa obsahuje údaje podľa § 63 ods. 3 písm. c) daňového poriadku, t. j. obsahuje obchodné meno a\nsídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, jej identifikáciu (IČO, DIČ, IČ\nDPH SK), obsahuje rozhodnutie vo veci, ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodovalo,\nlehotu plnenia, sumu a aj číslo účtu, na ktorý má byt' vyrubená suma zaplatená.\n19. Sťažovateľ sa nestotožňuje s vyjadrením správneho súdu, že vo svojom rozhodnutí neodstránil\nnedostatok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, pretože nebol dôvod odstraňovať vady výroku\nrozhodnutia, keďže výrok preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa bol (I) v súlade\ns dikciou § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, (II) dostatočne identifikovateľný a nezameniteľný a\nto i v nadväznosti na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že celková vyrubená\nsuma 6.116,80 EUR uvedená vo výroku rozhodnutia je totožná so sumou uvedenou v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, aká\nbola použitá úroková sadzba (15%), že úrok z omeškania je vypočítaný v nadväznosti na ustanovenie\n§ 156 ods. 2 daňového poriadku a samotný výpočet úroku z omeškania je uvedený v tabuľke výpočtu,\nkde je uvedená dlžná suma, deň splatnosti dane, deň platby, počet dní omeškania (s platbou), úrok\nz omeškania a úrok z omeškania celkom, ktorého vyrubená suma po zaokrúhlení je 6.116,80 EUR\na je totožná so sumou uvedenou vo výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako i\nsťažovateľa. Z uvedených dôvodov sťažovateľ považuje identifikáciu predmetu konania uvedeného vo\nvýroku rozhodnutia za dostatočnú a nezameniteľnú.\n20. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrila.\nIV.\nPosúdenie kasačným súdom\n21. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon\nč. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6\nÚstavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom\nna rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n22. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas\n(§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a §\n445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná.\n23. Predmetom posúdenia zo strany kasačného súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti\nžalovaného je posúdenie, či správny súd postupoval v súlade so zákonom - daňovým poriadkom,\nkeď postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy obidvoch\nstupňov z dôvodu, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného je\nnezrozumiteľný pre jeho neurčitosť z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n24. Daňový poriadok stanovuje, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené v súlade s jeho ustanoveniami\n[najmä § 30 a nasl. daňového poriadku], ak nie je ustanovené inak. Rozhodnutie musí vychádzať zo\nstavu veci zisteného v daňovom konaní. V danom prípade je potrebné tiež zdôrazniť, že pri rozhodovaní\nv daňovom konaní príslušný orgán nie je povinný vychádzať zo skutočného stavu veci, ale len zo\nskutkového stavu veci.\n25. Ustanovenie o vyrubovaní úroku z omeškania [§ 156 ods. 1 daňového poriadku] je spolu s\nustanovením o uložení pokuty zaradené v piatej časti daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za\nporušenie povinnosti“. Zákonodarca v tomto ustanovení neuvádza akou formou individuálneho právneho\n\naktu sa úrok vyrubí a ani neuvádza jeho náležitosti. Z osobitnej časti dôvodovej správy k § 156 daňového\nporiadku však vyplýva, že postup výpočtu úroku z omeškania sa uplatní na všetky druhy daní, ak daňový\nsubjekt nezaplatí daň alebo rozdiel dane v lehote a vo výške podľa osobitného predpisu alebo v lehote\na vo výške určenej správcom dane v rozhodnutí.\n26. Náležitosti výroku rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania upravuje § 63 ods. 3 písm. d) daňového\nporiadku, a sú nimi: (I) výrok, ktorý obsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,\no ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, (II) rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, (III) lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, (IV)\nrozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku a ak ide o peňažné plnenie,\n(V) aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená.\n27. V danom prípade je potrebné konštatovať, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná. Kasačný\nsúd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že výrok rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa\nspĺňa všetky atribúty § 63 ods. 3 písm. d) daňového poriadku, a teda je dostatočne identifikovateľný\na nezameniteľný, je z neho zrejmé, že celková vyrubená suma úrokov z omeškania 6.116,80 EUR je\nvyrubená s poukazom na § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku za nezaplatenie dane z pridanej\nhodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie august 2013 v ustanovenej\nlehote a v ustanovenej výške.\n28. Podľa názoru kasačného súdu z prvostupňového rozhodnutia v spojení s preskúmavaným\nrozhodnutím je zrejmý výpočet úroku z omeškania [podľa § 156 ods. 2 daňového poriadku], zároveň\nje v oboch uvedená dlžná suma, deň splatnosti dane, deň platby, počet dní omeškania s platbou a\nsamotný úrok z omeškania, ktorého celková vyrubená suma vo výške 6.116,80 EUR je totožná so\nsumou uvedenou vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia aj preskúmavaného rozhodnutia. Aj v\nodôvodnení preskúmavaného rozhodnutia je celkom zjavne a zrozumiteľne uvedené z čoho pozostáva\núrok z omeškania vyrubený v zmysle § 156 ods. 1 písm. a) a ods. 2 daňového poriadku.\n29. Vzhľadom na dôvodnosť podanej kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd rozsudok krajského súdu\nv súlade s § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n30. Nakoľko v ďalšom konaní bude správny súd povinný vysporiadať sa s námietkami voči dôvodnosti\naplikácie právnej úpravy vyrubovania úroku z omeškania v nadväznosti na vyhlásenie reštrukturalizácie\nna majetok žalobkyne, kasačný súd pripomína, že rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „NS SR“) v tejto otázke možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej\nčinnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. K\nrovnakým záverom dospel už NS SR v obdobných prípadoch týkajúcich sa žalobkyne (rozsudok NS SR\nz 25. marca 2021 sp. zn. 1 Sžfk/22/2020, rozsudok NS SR z 30. septembra 2020 sp. zn. 8 Sžfk 20/2020,\nrozsudok NS SR z 30. septembra 2020, sp. zn. 8 Sžfk 19/2020).\n31. V ďalšom konaní teda správny súd vec opätovne prejedná, pričom bude jeho povinnosťou zaoberať\nsa meritórnymi námietkami žalobkyne, v súvislosti s ktorými dáva kasačný súd do pozornosti\nrozhodnutie veľkého senátu NS SR v právnej veci č. k. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré sa\ntýka možnosti správcu dane vyrubiť ďalšie úroky z omeškania po začatí reštrukturalizačného konania.\n32. V danej veci veľký senát NS SR vychádzal z účelu reštrukturalizácie, ktorým je predovšetkým\nusporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň čiastočného)\nuspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom zachovania dlžníka\na jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a transparentnom procese\nupravenom ZKR zisťuje majetok dlžníka, jeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka\ndo trhového prostredia a pokračovania jeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých\nzáväzkov (a priebežného uspokojovania nových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa\nstabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok zo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas\nneprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu k obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa\nstanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že na pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia\nreštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené v reštrukturalizačnom konaní, sa v procese\nreštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského subjektu neprihliada. Je teda vylúčené,\n\naby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky majúce pôvod v období spred vyhlásenia\nreštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované do reštrukturalizačného plánu a nahradili\ndovtedy existujúce záväzky.\n33. Podľa veľkého senátu správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch z omeškania\nvoči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek tomu, že táto\npohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového poriadku. Toto ustanovenie\ndaňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné uplatniť s ohľadom\nna princíp lex specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku. Keďže tak správca dane v\nprejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi potvrdením\nreštrukturalizačného plánu súdom zanikla [§ 84 ods. 1 písm. g) daňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR].\n34. Správny súd je preto povinný vysporiadať sa s tým, či uvedené závery rozhodnutia veľkého senátu\ntýkajúce sa vzniku pohľadávky na úrokoch z omeškania, povahy a deklaratórnych účinkov rozhodnutia\no vyrubení úrokov z omeškania, či jej možnosti prihlásenia sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad\nžalobkyne. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutí v obdobných veciach\n(napr. rozsudok NS SR z 6. júla 2021 sp. zn. 8 Sžfk 52/2021, rozsudok NS SR z 30. júna 2021 sp. zn.\n8 Sžfk 46/2021, rozsudok NS SR z 30. júna 2021 sp. zn. 5 Sžfk 3/2021).\n35. V novom rozhodnutí vo veci správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 [§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP].\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30S/151/2018", "guid": "f8c2de2f-1cb9-45ef-b794-0c4699585d82:fb5962b9-1d78-447c-ad3b-e7a11a438e0d", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}