{"guid": "b4afd475-1a2a-4eb1-9342-c4f21bc08e27:0376cf9f-e738-4bc6-90ce-8bb0f62aa47a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200368.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/19/2021 z 25. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. októbra 2022, sp. zn. 7Sžsk/19/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200368.1", "identifikacne_cislo": "5018200368", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2022-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100", "nazov": "zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-129.odsek-3", "nazov": "§ 129 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-129.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-129", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0376cf9f-e738-4bc6-90ce-8bb0f62aa47a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200368.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200368.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200368.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/19/2021\n5018200368\n25. 10. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5018200368.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej\nveci žalobkyne: D. K., narodená XX. I. XXXX, bytom v O., M. č. XXX, právne zast.: JUDr. Kvetoslavou\nKolínovou, advokátkou a konateľkou Advokátska kancelária JUDr. Kvetoslava Kolínová, s.r.o., so sídlom\nv Žiline, Kálov č. 1, IČO: 47 240 997, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27.\njúna 2018, číslo SPOU-PO-PK-69/2018, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline z 24. novembra 2020, č. k. 29Sa/18/2020-96, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2020, č. k.\n29Sa/18/2020-96 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného z 27. júna 2018, číslo SPOU-PO-PK-69/2018, ktorým tento podľa § 59 ods. 2\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Správny poriadok“) v spojení s § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov\na vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002\nZ. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15.\nmarca 2017, č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\npodľa § 46 písm. b/ v súlade s § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. (v znení príslušnej opravy\nz 23. mája 2018) žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 46, § 50\nods. 1-5, § 129 ods. 1, 3, 9 zákona č. 328/2002 Z. z. a s ohľadom na závery plynúce z prechádzajúceho\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/79/2019 a postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej\nžaloby.\n3. Krajský súd námietku žalobkyne, podľa ktorej žalobkyni prináleží nárok na priznanie a výplatu\nvdovského výsluhového dôchodku podľa § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. vyhodnotil ako\nnedôvodnú. V tomto smere v podrobnostiach poukázal na vyslovený právny názor Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/226/2016 týkajúci sa právnej veci žalobkyne proti Sociálnej\npoisťovni, ústredie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vdovskom dôchodku, v ktorom Najvyšší\n\nsúd Slovenskej republiky uviedol, že nebohý manžel žalobkyne bol policajtom, pričom sa nestotožnil so\nzáverom, že príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky sa považuje za policajta až s účinnosťou\nzákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa novelizoval § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko už\nz pôvodného znenia zákona č. 328/2002 Z. z. vyplývalo, že za policajta sa považoval aj príslušník\nŽelezničnej polície Slovenskej republiky. Avšak až v dôvodovej správe k zákonu č. 519/2007 Z. z. je\nuvedené, že jeho cieľom je: „zahrnúť do osobitného systému sociálneho zabezpečenia príslušníkov\nPolicajného zboru Železničnej polície, Zboru väzenskej a justičnej stráž, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, colníkov a príslušníkov ozbrojených síl aj príslušníkov Hasičského\na záchranného zboru a Horskej záchrannej služby.“ Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol,\nže hoci bola Železničná polícia Slovenskej republiky zriadená zákonom č. 61/1993 Z. z. o zriadení\nŽelezničnej polície Slovenskej republiky, pričom tento zákon v § 4 ods. 2 ustanovil, že služobný pomer\npolicajtov Železničnej polície Slovenskej republiky sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom\npomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, týmto zákonom sa však neriadilo aj ich\nsociálne zabezpečenie. Zatiaľ čo Najvyšší súd Slovenskej republiky v označenom rozsudku predbežne\nposúdil oprávnenie Sociálnej poisťovne, ústredie rozhodnúť vo veci žalobkyne o výplatu vdovského\ndôchodku, súčasne ustálil, že vo veci nároku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok je daná vecná\npríslušnosť žalovaného, ktorý posúdi na základe žiadosti žalobkyne danosť podmienok, ktoré má na\nmysli § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku. Krajský\nsúd preto nemal dôvod odchýliť sa od vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v označenom rozsudku, nakoľko sa nezmenili skutkové okolnosti posudzovanej veci. Nárok\nžalobkyne teda nebolo možné posúdiť v intenciách § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., nakoľko nárok\nžalobkyne nespadá do premisy citovaného § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. na výplatu vdovského\ndôchodku nebol ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., t. j. k 01. júlu 2002, príslušný orgán sociálneho\nzabezpečenia ministerstva, ale na výplatu vdovského dôchodku žalobkyne bola príslušná Sociálna\npoisťovňa. Splnenie podmienok pre priznanie vdovského výsluhového dôchodku preto bolo potrebné\nposúdiť v intenciách § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom k 01. júlu 2002. V nadväznosti\nna ďalšiu žalobnú námietku krajský súd považoval za potrebné odlíšiť priznanie „nového“ nároku na\nvdovský výsluhový dôchodok podľa § 46 písm. b/ citovaného zákona od rozhodnutia o „priznaní nároku“\nna vdovský výsluhový dôchodok v zmysle deklarovania splnenia podmienok transformácie vdovského\ndôchodku na vdovský výsluhový dôchodok v zmysle § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. v nadväznosti\nna § 46, § 50 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa samotného § 46 písm. b/ (t. j. bez súčasnej aplikácie\n§ 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.) by bolo možné rozhodnúť len o „novom“ nároku účastníka za\npredpokladu splnenia zákonných podmienok podľa § 46 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom k splneniu\ndaných podmienok by muselo dôjsť teoreticky najskôr dňom účinnosti zákona, t. j. k 01. júlu 2002. Z\ndôvodu, že k rozhodnej skutočnosti teda k úmrtiu manžela žalobkyne došlo pred účinnosťou zákona\nč. 328/2002 Z. z., žalobkyňa teda nespĺňa podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok\npodľa § 46 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. ako „nového“ nároku.\n4. Krajský súd v ďalšej časti aj s odkazom na v danej veci vydaný predchádzajúci rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/79/2019 uviedol, že Zbor ochrany bol zriadený dňom 01.\njanuára 1975 podľa § 9a zákona č. 51/1964 Zb. o dráhach v znení zákona č. 104/1974 Zb. Podľa §\n44 ods. 1 zákona č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii, ktorý nadobudol účinnosť dňom 29.\nmája 1992, Zbor ozbrojenej ochrany železníc, zriadený podľa doterajších predpisov, sa považuje dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona za železničnú políciu. Železničná polícia Slovenskej republiky bola\nzriadená zákonom č. 61/1993 Z. z. Nebohý manžel žalobkyne P. K. bol v pracovnom pomere príslušníka\nZboru ozbrojenej ochrany železníc od 29. mája 1992, od 17. marca 1993 bol policajtom Železničnej\npolície Slovenskej republiky až do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka Železničnej polície.\nRozhodujúcou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na vdovský dôchodok, je deň smrti občana,\npo ktorom vzniká nárok na túto dávku. V danej veci nastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa XX. S.\nXXXX, t. j. za účinnosti zákona č. 100/1980 Zb. o sociálnom zabezpečení (po správnosti „zákona č.\n100/1988 Zb.“; pozn. súdu). Nárok na vdovský dôchodok žalobkyne vznikol podľa § 46 ods. 1, 2 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) a § 264 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. O zastavení výplaty vdovského dôchodku od 06. apríla 2016\nbolo rozhodnuté Sociálnou poisťovňou, ústredie z dôvodu zániku nezaopatrenosti syna žalobkyne P.\nK., narodeného XX. C. XXXX. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z. z. služobný pomer policajtov\nŽelezničnej polície Slovenskej republiky sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere\npríslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Tento zákon § 117 až\n§ 122 upravoval výsluhové zabezpečenie policajtov po tom, ako skončili služobný pomer. V ustanovení §\n123 upravoval nároky pozostalých po policajtovi a to dávku úmrtné. Nároky pozostalých na dôchodkové\n\ndávky po policajtovi, ktorého služobný pomer skončil počas trvania služobného pomeru v dôsledku\númrtia, upravovali výlučne ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. Rozhodnou skutočnosťou v súvislosti s\nurčením vecnej príslušnosti správneho orgánu, ktorý mohol v prípade vdovského výsluhového dôchodku\nrozhodnúť podľa zákona č. 100/1988 Zb. bolo zistenie, či sa nárok na dôchodkovú dávku, na ktorú\nby mal poistenej nárok v čase smrti posudzoval podľa II. alebo V. časti zákona č. 100/1988 Zb. Z\ntejto dávky sa následne vypočítava dávka pozostalostná - vdovský a sirotský dôchodok. Dôchodkové\ndávky príslušníkov Železničnej polície sa posudzovali podľa II. časti zákona č. 100/1988 Zb., príslušníci\nŽelezničnej polície neboli považovaní v zmysle § 129 a ani v zmysle § 177 zákona č. 100/1988 Zb. za\npríslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a neboli považovaní ani za vojakov z povolania. Na konanie a\nrozhodovanie o dôchodkových dávkach preto bola oprávnená Sociálna poisťovňa, ústredie.\n5. Ohľadom splnenia podmienky transformácie vdovského výsluhového dôchodku podľa § 129 ods. 3\nzákona č. 328/2002 Z. z., krajský súd vychádzajúc zo záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/79/2019 dospel k záveru, že tieto žalobkyňa nespĺňa. Žalobkyni\ntotiž nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to expressis\nverbis vyžaduje predmetné citované ustanovenie, pričom odkaz, respektíve poznámka č. 32 odkazuje\nnapríklad na zákon č. 73/1998 Z. z. Pokiaľ ide o prídavok k vdovskému dôchodku ako dávke výsluhového\nzabezpečenia, je potrebné uviesť, že išlo o dávku, ktorá bola upravená až zákonom č. 73/1998 Z.\nz., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. apríla 1998, teda až po smrti manžela žalobkyne. Zákonom\nč. 73/1998 Z. z. s účinnosťou od 01. apríla 1998 bol zrušený zákon č. 410/1991 Zb., pričom podľa\nzákona č. 410/1991 Zb. sa táto dávka výsluhového zabezpečenia, tzn. prídavok k vdovskému dôchodku\nv čase účinnosti zákona č. 410/1991 Zb., nepriznávala vzhľadom na to, že tento zákon takúto dávku ani\nnedefinoval. Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa vzťahovalo\nlen na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ku ktorým bol zároveň priznaný útvarom\nsociálneho zabezpečenia prídavok k vdovskému dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Práve útvar\nsociálneho zabezpečenia bol v súlade s uvedeným ustanovením povinný preskúmať, či z podkladov\npre ním vyplácaný prídavok k vdovskému dôchodku vyplýva, že vdovský dôchodok spĺňa podmienky\nuvedené v § 46 a § 50 zákona č. 328/2002 Z. z. Z uvedeného je tak jednoznačne preukázané, že\nustanovenie § 129 ods. 3 sa vzťahovalo len na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou,\nktoré boli priznané najskôr od účinnosti zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. od 01. apríla 1998, pričom bol k\nvdovskému dôchodku zároveň priznaný aj prídavok k tomuto dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z. z.\nZ dôvodu, že žalobkyni nebol priznaný prídavok k vdovskému dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z.\nz. neexistoval ani právny dôvod na preskúmanie vdovského dôchodku žalobkyne podľa ustanovenia §\n129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. V tomto smere krajský súd vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobkyne,\nže prídavok k dôchodku nemala priznaný len preto, že si oň nepožiadala, pričom podľa § 215 zákona č.\n73/1998 Z. z. bolo tento prídavok podľa názoru žalobkyne možné priznať aj spätne. Prídavok k dôchodku\npodľa § 214 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. bolo možné priznať najskôr odo dňa účinnosti tohto zákona,\nt. j. najskôr od 01. apríla 1998. V čase smrti manžela žalobkyne, t. j. v čase vzniku nároku žalobkyne na\nvdovský dôchodok tento prídavok k vdovskému dôchodku nebolo možné priznať (ani spätne), nakoľko\nprávna úprava žiadny prídavok k vdovskému dôchodku neobsahovala.\n6. Krajský súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalobkyne, že pokiaľ nespĺňa podmienky plynúce\nz § 129 ods. 1 alebo ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., potom mal odbor sociálneho zabezpečenia\nprevziať výplatu jej vdovského dôchodku zmysle § 129 ods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z. Podľa § 129\nods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z., ak nie sú splnené podmienky uvedené v § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54\na 57 vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky sa odo dňa účinnosti tohto zákona\npovažujú za vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky podľa všeobecných predpisov\no sociálnom poistení a zvyšujú sa podľa týchto predpisov. Na výplatu týchto dôchodkov je príslušný\nútvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Výplata\ntýchto dôchodkov sa financuje z osobitného účtu. Podľa obsahu celého ustanovenia § 129 zákona č.\n328/2002 Z. z. upravujúceho transformáciu doterajších dávok a podľa usporiadania jednotlivých odsekov\n§ 129 je nepochybné, že k preskúmavaniu podmienok podľa § 46, 47, 50, 51, 52, 53, 54 a 57 došlo\nlen v prípadoch, ak išlo o dávky, pri ktorých právna úprava toto preskúmavanie ukladala, respektíve\numožňovala (podľa § 129 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. sú to vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a\nsirotské dôchodky, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti\ntohto zákona a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva;\npodľa § 129 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. sú to vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku,\nvdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému\ndôchodku, na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto\nzákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva; podľa\n\n§ 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sú to vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku,\nvdovecké dôchodky a prídavok k vdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému\ndôchodku na ktoré vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto\nzákona, a na výplatu týchto dôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa; podľa § 129 ods. 4 zákona\nč. 328/2002 Z. z. sú to vdovské dôchodky, vdovecké dôchodky a sirotské dôchodky, na ktoré vznikol\nnárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona a na výplatu\ntýchto dôchodkov je príslušný Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia atď.). Pozostalostná dávka, ktorú\nžalobkyňa ku dňu účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z., t. j. k 01. júlu 2002 poberala nie je dávkou, ktorá\nby v zmysle § 129 podliehala preskúmavaniu z hľadiska splnenia podmienok tam uvedených zákonných\nustanovení a teda nie je ani dávkou, ktorá by sa pretransformovala na dávku výsluhového zabezpečenia\npodľa zákona č. 328/2002 Z. z. Po preskúmaní rozhodných skutočností je tak potrebné konštatovať, že\nna prípad žalobkyne sa § 129 ods. 1 ani ods. 3 a ani ods. 9 zákona č. 328/2002 Z. z. nevzťahuje.\n7. V závere krajský súd zdôraznil, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 01. marca 2016\nzastavila, podľa § 46 zákona č. 100/1988 Zb. a podľa § 112 ods. 4 a ods. 6 a § 264 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z., iba výplatu vdovského dôchodku od 06. apríla 2016 z dôvodu zániku nezaopatrenosti\nsyna žalobkyne P., čo však neznamená aj zánik nároku na túto dávku. Žalobkyni zanikol od uvedeného\ndňa len nárok na výplatu vdovského dôchodku, pričom nárok na výplatu vdovského dôchodku sa\njej obnoví, ak splní niektorú z podmienok uvedenú v § 46 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. O tomto\nnároku bude rozhodovať Sociálna poisťovňa, ústredie, ktorá je aj naďalej vecne príslušná na konanie a\nrozhodovanie v predmetnej veci. Žalobkyňa nesplnila podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový\ndôchodok podľa § 46 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z., pričom naďalej spĺňa podmienky nároku na\nvdovský dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb.\nv spojení so zákonom č. 461/2003 Z. z.\n8. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n9. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n10. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n11. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n12. Konkrétne uvádzala, že zákonom č. 104/1974 Zb., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 51/1964 Zb.\no dráhach vznikol Zbor ozbrojenej ochrany železníc. Pracovníci tohto zboru boli v pracovnoprávnom\npomere a nemali žiadne výhody sociálneho zabezpečenia ako vtedajší príslušníci Zboru národnej\nbezpečnosti. Dňom 29. mája 1992 začal byť účinný nový zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej\npolícii (ďalej len „zákon č. 230/1992 Zb.“), ktorý v § 43 ods. 1 a 2 upravoval, že policajt je v\nslužobnom pomere k železničnej polícii. Na služobný pomer policajtov sa vzťahuje osobitný zákon s\ntýmito výnimkami: a/ kde sa v tomto zákone hovorí o policajnom zbore, rozumie sa ním železničná\npolícia, b/ pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona prislúcha ministrovi vnútra Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky, Federálnemu ministerstvu vnútra, riaditeľovi policajného zboru a služobným\norgánom, prislúcha ministrovi dopravy, ministerstvu, riaditeľovi a orgánom železničnej polície v rozsahu\nustanovenom riaditeľom. Osobitným zákonom myslel zákonodarca zákon č. 334/1991 Zb. o služobnom\npomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení\nneskorších predpisov, zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,\nzákon č. 32/1957 Zb. o nemocenskej starostlivosti v ozbrojených silách v znení neskorších predpisov.\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa v osobitnom prepise (zákon č. 334/1991 Zb., zákon č. 100/1988\nZb., alebo zákon č. 32/1957 Zb.) hovorí o policajnom zbore rozumie sa ním aj železničná polícia.\nTakže akékoľvek nároky vyplývajúce z ustanovení uvedených právnych noriem sa rovnako vzťahujú na\npolicajtov policajného zboru ako i policajtov železničnej polície.\nNásledne uviedla, že zákon č. 334/1991 Zb. upravuje služobný pomer policajtov zaradených vo\nFederálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície s tým, že zároveň odkazuje na zákon č. 333/1991\nZb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície. Zákon č. 334/1991 Zb. bol účinný od 29.\nmája 1992 a zrušený bol až zákonom č. 328/2002 Z. z. k 30. júnu 2002. Podľa ustanovenia § 177\nzákona č. 100/1988 Zb. (znenie účinné od 01. júna 1992 do 31. decembra 2003) sa na účely tohto\nzákona za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej\n\ninformačnej služby, príslušníci Slovenskej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch\na za príslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, pričom vo vzťahu k policajtom zaradeným v policajných zboroch zákon odkazoval aj na zákon\nč. 333/1991 Zb. Samotný zákonodarca uvádza „policajti zaradení v policajných zboroch“, teda v\nmnožnom čísle, pretože existoval Policajný zbor a Železničná polícia. Po rozpade federácie od 01.\njanuára 1993 nadobudol dňom 15. marca 1993 účinnosť nový zákon č. 61/1993 Z. z. o zriadení polície\nSlovenskej republiky, ktorý sa vzťahoval na Železničnú políciu s územnou pôsobnosťou v Slovenskej\nrepublike. Tento zákon sa riadil zákonom č. 230/1991 Zb., preto naďalej mali policajti Železničnej polície\nnároky v rámci sociálneho zabezpečenia a dôchodkového zabezpečenia podľa Piatej časti zákona č.\n100/1988 Zb. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 61/1993 Z. z. sa Železničná polícia Slovenskej republiky riadi\nosobitnými predpismi - zákonom č. 230/1992 Zb. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 610/1993 Z. z. sa služobný\npomer policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom\npomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Kde sa v\ntomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky,\nPolicajnom zbore Slovenskej republiky a príslušníkovi Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie\nsa tým Ministerstvo dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky, minister dopravy, spojov a\nverejných prác Slovenskej republiky, Železničná polícia Slovenskej republiky a príslušník Železničnej\npolície Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že už od účinnosti zákona č. 230/1992 Zb. boli\npolicajti železničnej polície prostredníctvom zákona č. 334/1991 Zb. a zákona č. 333/1991 Zb., ktoré sa\nvzťahovali na federálne policajné zbory začlenení do sociálneho systému rovnako ako príslušníci Zboru\nnárodnej bezpečnosti, respektíve príslušníci policajného zboru, takže vzhľadom na vyššie uvedené\nprávne normy boli začlenení do sociálneho systému podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. Následne\nprešli tieto nároky aj na policajtov Železničnej polície Slovenskej republiky v zmysle § 2 ods. 1 zákona\nč. 61/1993 Z. z. Žalobkyňa podotkla, že dňom 29. mája 1992 začal byť účinný nový zákon č. 230/1992\nZb., preto zákonodarca upravil s účinnosťou od 01. júna 1992 aj zákon č. 100/1988 Zb. tým, že\nho doplnil o ustanovenie § 177. Táto úprava bola explicitne doplnená z dôvodu zaradenia policajtov\nželezničnej polície do rovnakého dôchodkového zabezpečenia ako mali policajti policajného zboru policajti zaradení v policajných zboroch. Dôchodkové zabezpečenie bolo upravené v Piatej časti zákona\nč. 100/1988 Zb. Pokiaľ by dôchodkové dávky príslušníkov železničnej polície boli spravované podľa\nDruhej časti zákona č. 100/1988 Zb. išlo by o priamu diskrimináciu.\n13. Ďalej poukázala na to, že nakoľko Generálne riaditeľstvo Železničnej polície, respektíve Ministerstvo\ndopravy Slovenskej republiky nemalo v čase smrti manžela žalobkyne svoj vlastný orgán sociálneho\nzabezpečenia, vykonávala pre neho Sociálna poisťovňa správu dôchodkových dávok - ich priznanie\na vyplácanie, načo poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4Sžso\n43/2007, podľa ktorého cit.: „ (...) v čase skončenia služobného pomeru žalobcu (30.03.1998) sa na\nslužobný pomer príslušníkov Železničnej polície vzťahoval zák. č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere\npríslušníkov Policajného zboru SR a zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení\nneskorších predpisov a že služobný pomer bol skončený z dôvodov uvedených v § 110 ods. 1 písm. b)\nzák. č. 410/1991 Zb. Podľa názoru krajského súdu je možné v zmysle § 126 ods. 1 zák. č. 328/2002\nZ. z. považovať invalidný dôchodok za dávku výsluhového zabezpečenia, lebo invalidný dôchodok\nnebol žalobcovi vyplácaný orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva z dôvodu, že Železničná\npolícia do 31.03.1998 nemala zriadený svoj orgán sociálneho zabezpečenia a preto činnosti podľa piatej\nčasti zákona č. 100/1988 Zb. vykonávala Sociálna poisťovňa. Krajský súd vyslovil názor, že v prípade\nexistencie orgánu sociálneho zabezpečenia Železničnej polície by sa invalidný dôchodok podľa § 126\nods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. od 01.07.2002 pretransformoval na invalidný výsluhový dôchodok“.\n14. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením súdu, že nebohý manžel žalobkyne bol v pracovnom pomere\npríslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 29. mája 1992, od 17. marca 1993 bol policajtom\nŽelezničnej polície Slovenskej republiky až do 30. marca 1998 v služobnom pomere príslušníka\nŽelezničnej polície, pretože k jeho smrteľnému služobnému úrazu došlo už dňa XX. S. XXXX. Manžel\nžalobkyne nastúpil do služobného pomeru príslušníka Železničnej polície až dňom 01. júna 1996. Teda\nv žiadnom prípade nebol v pracovnom pomere príslušníka Zboru ozbrojenej ochrany železníc od 29.\nmája 1992, pretože do 31. mája 1993 študoval na SOU D., X..\n15. V súvislosti s aplikáciou § 129 ods. 3 zákona č. 3282002 Z. z. vyjadrila so závermi, ku ktorým dospel\nkrajský súd a pred ním Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžsk/79/2019,\nnesúhlas. Podľa jej názoru oba súdy v rámci svojej rozhodovacej právomoci došli až tak ďaleko,\nže zmenili znenie § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., pretože vo svojich rozsudkoch uvádzajú\nslovné spojenie, že žalobkyni nebol priznaný vdovský dôchodok spolu s prídavkom k vdovskému\ndôchodku, tak ako to výslovne vyžaduje § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. Toto ustanovenie\n\nale uvádza: Vdovské dôchodky a prídavok k vdovskému dôchodku, vdovecké dôchodky a prídavok k\nvdoveckému dôchodku, sirotské dôchodky a prídavok k sirotskému dôchodku, na ktoré vznikol nárok\npodľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, a na výplatu týchto\ndôchodkov je príslušná Sociálna poisťovňa sa preskúmajú z hľadiska splnenia podmienok nároku na\nvdovské výsluhové dôchodky. Zo slovného spojenia, ktoré uvádzajú oba súdy vyplýva, že k priznanému\nvdovskému dôchodku musel byť súčasne ihneď priznaný prídavok k dôchodku, čo je nesprávne a v\nrozpore s ich tvrdením, že pri výklade právnej normy sa musí rešpektovať zjavný a presný význam tých\nvýrazov, ktoré ho jednoznačne bez potreby ich ďalšieho výkladu alebo doplnenia majú a definujú. Z\nobsahu samotného ustanovenia je zrejmé, že posudzovaná osoba nemusí mať dôchodok a prídavok\nk dôchodku vyplácaný, ale musí spĺňať podmienku nároku naň, čo žalobkyňa v plnej miere mala.\nNehovoriac o tom, že sa preskúmavajú iba dôchodky, na výplatu ktorých je príslušná Sociálna poisťovňa.\nZákonodarca musel uviesť aj prídavok k dôchodku, pretože pokiaľ by tak neurobil, tento by sa nemohol\npripočítať k novovzniknutému a priznanému výsluhovému dôchodku. Krajský súd vo svojom rozsudku\nnesprávne a v rozpore so skutočnosťou uvádzal, že ustanovenie § 129 ods. 3 sa vzťahovalo len na tie\nvdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané najskôr od účinnosti zákona č.\n73/1998 Z. z., t. z. od 01. apríla 1998, pričom bol k vdovskému dôchodku zároveň priznaný aj prídavok\nk tomuto dôchodku podľa zákona č. 73/1998 Z. z. V rámci podanej žaloby a príslušných vyjadrení\nžalobkyňa súdu predložila stanovisko Sociálnej poisťovne z 30. novembra 2018 pod č. 81069-4/2018BA, ktoré jej zaslala na základe zákona č. 211/2000 Z. z. Vo svojej odpovedi uviedla, že o vdovských\ndôchodkoch po príslušníkoch Železničnej polície do 01. apríla 1998 rozhodovala Sociálna poisťovňa,\nktorá tieto dôchodky aj vyplácala, a to v súlade s § 3 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona č. 274/1994 Z. z.\no Sociálnej poisťovni v znení neskorších predpisov. Preto aj tvrdenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vo veci sp. zn. 7Sžsk/79/2019, podľa ktorého cit.: „ (...) Vdovský dôchodok by sa žalobkyni\npreskúmal z hľadiska splnenia podmienok nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa 46 zákona č.\n328/2002 Z .z. len v prípade, ak by táto dávka bola v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 328/2002\nZ. z., tzn. ku dňu l. júl 2002 vyplácaná orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.“\npovažovala za nesprávne, nakoľko železničná polícia mala svoj orgán sociálneho zabezpečenia - Odbor\nsociálneho a zdravotného zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície zriadený dňom\n01. apríla 1998 až do 01. apríla 2009. Zákonom č. 70/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon\nč. 54/1998 Z. z. o Železničnej polícii došlo od 01. apríla 2009 ku zmene zriaďovateľa Železničnej\npolície. Pôvodný zriaďovateľ Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky nahradil\nnový zriaďovateľ, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré postupne od 30. júna 2010 začalo\nzabezpečovať sociálne zabezpečenie policajtov Železničnej polície a bývalých príslušníkov Železničnej\npolície (zmena zriaďovateľa oznámená žalobkyni listom zo 16. marca 2010, č. GRŽP-48/2010-OSZZSZ). K 01. júlu 2002 teda v žiadnom prípade nezabezpečoval sociálne zabezpečenie príslušníkov\nŽelezničnej polície orgán sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, tak ako to\nnesprávne uvádza súd vo veci sp. zn. 7Sžsk/79/2019, ale toto bolo zabezpečované Odborom sociálneho\na zdravotného zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície až do 30. júna 2010. Pokiaľ by\nbolo správne tvrdenie oboch súdov, že § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa môže aplikovať iba na tie\nvdovské dôchodky, ktoré boli priznané Sociálnou poisťovňou najskôr od 01. apríla 1998, kedy nadobudol\núčinnosť zákon č. 73/1998 Z. z. a súčasne bol k ním priznaný prídavok ku dôchodku, stratilo by toto\nustanovenie opodstatnenosť, pretože ako už bolo riadne preukázané a zdôvodnené, Sociálna poisťovňa\nod 01. apríla 1998 nepriznávala žiadnym príslušníkom policajných zborov - príslušníkom Železničnej\npolície dôchodkové dávky, nakoľko toto už vykonávali príslušné útvary sociálneho zabezpečenia. V\nprípade žalobkyne útvar sociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, ktorý\nvznikol dňom 01. apríla 1998. Z uvedeného by sa ustanovenie § 129 ods. 3 ani nemohlo aplikovať v praxi,\npretože Sociálna poisťovňa priznávala dôchodkové dávky do 01. apríla 1998 a prídavok k dôchodku\nbolo možné priznať najskôr od 01. apríla 1998. Skutočnosť je ale taká, že § 129 ods. 3 sa vzťahoval na\nvdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou aj pred 01. aprílom 1998, čo je prípad žalobkyne,\npričom od 01. apríla 1998 mohol byť žalobkyni na základe podanej žiadosti, ktorú ale nepodala, priznaný\naj príplatok k dôchodku.\n16. Je nespochybniteľne, že od 01. apríla 1998, teda od účinnosti zákona č. 73/1998 Z. z. vznikol útvar\nsociálneho zabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície, ktorý začal priznávať a vyplácať\ndôchodkové dávky príslušníkom železničnej polície a pozostalým po nich. Od tejto doby už Sociálna\npoisťovňa o dôchodkoch železničných policajtov nerozhodovala, ale iba vyplácala tie dôchodky, ktoré\npriznala pred 01. aprílom 1998. Tvrdenie súdu, že § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa vzťahovalo\niba na tie vdovské dôchodky vyplácané Sociálnou poisťovňou, ktoré boli priznané najskôr od účinnosti\nzákona č. 73/1998 Z. z., t. z. od 01. apríla 1998 je preto nesprávne. Od 01. apríla 1998 tak ako to\n\nvyplýva z uvedeného stanoviska Sociálnej poisťovne, táto žiadne vdovské dôchodky po príslušníkoch\nželezničnej polície nepriznala, pretože toto už realizoval novo vzniknutý vyššie uvedený útvar sociálneho\nzabezpečenia Generálneho riaditeľstva Železničnej polície. § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.\nsa jednoznačne vzťahuje na prípad žalobkyne. V dôvodovej správe k ustanoveniam § 124 až 130 je\nuvedené, že sa preskúmavajú vdovské dôchodky z hľadiska splnenia podmienok nároku a transformujú\nsa na dôchodky výsluhového typu. Zdôraznila, že nárok na vdovský výsluhový dôchodok a jeho výplatu\nspĺňa podľa 46 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z. v rámci transformácie vdovského dôchodku podľa §\n129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., pretože jej manžel zomrel ako policajt Železničnej polície pri výkone\nslužby a v tomto čase sa starala o ich nezaopatrené dieťa, pričom nárok na výplatu dávky s poukázaním\nna § 50 ods. l, 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. trval aj po uplynutí jedného roku.\n17. V súvislosti s vyššie uvádzaným prídavkom k dôchodku žalobkyňa uviedla, že prídavok k dôchodku\nbolo možné priznať aj spätne, tzv. nepriamou retroaktivitou. V dôvodovej správe k ustanoveniam §\n210 až 216 zákona č. 73/1998 Z. z. je uvedené cit.: „Na policajtov sú kladené vysoké nároky a\nich činnosť je pod kontrolou verejnosti. Je preto odôvodnené náročnosť štátnej služby kompenzovať\nvýsluhovým príspevkom alebo v prípade odchodu do dôchodku novým inštitútom prídavkom k dôchodku.\nUstanovenia taxatívne ustanovujú podmienky priznania, výplaty, zastavenia a odňatia výsluhového\npríspevku a prídavku k dôchodku.“ Podľa § 214 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z. z. prídavok k\ndôchodku patrí po zomretom policajtovi alebo po poberateľovi prídavku k dôchodku podľa odseku 2 aj\nk dôchodku vdovskému, na ktorý vznikol nárok podľa osobitného predpisu s tým, že týmto osobitným\nprávnym predpisom je zákon č. 100/1988 Zb. V zmysle § 215 zákona č. 73/1998 Z. z. s poukazom na\n284 ods. 3 zákona č. 73/1998 Zb. bola možná aj retroaktivita priznania tohto prídavku, a teda ho mohli\nmať a aj mali priznaní poberatelia uvedených dávok podľa zákona č. 100/1988 Zb., a teda aj vdovského\ndôchodku po zomretom policajtovi, priznaných pred účinnosťou zákona č. 73/1998 Z. z. Prídavok k\ndôchodku sa s poukazom na § 221 a § 222 zákona č. 73/1998 Z. z. účinných od 01. apríla 1998 do\n30. júna 2002 priznával na základe žiadosti, v danom prípade žiadosti žalobkyne, ktorá bola v tom čase\npoberateľkou vdovského dôchodku po zomretom manželovi. Žalobkyňa nemôže byť ukrátená a fakticky\ndiskriminovaná na svojich právach len preto, že nepožiadala príslušný orgán sociálneho zabezpečenia\no priznanie prídavku k dôchodku s poukázaním na § 221 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., na ktorý\nmala vzhľadom na uvedené nárok aj spätne. Dodala, že od účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. sa tento\nprídavok a ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. vzťahujúce k nemu zrušili.\n18. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n19. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním z 08. marca 2021.\n20. V plnom rozsahu sa stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd a navrhol, aby Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n21. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobkyni na vedomie dňa 15. marca\n2021.\nV.\n22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP,\npričom jej dôvodmi nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n23. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n24. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n\n25. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu\nvšetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n30. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 27.\njúna 2018, číslo SPOU-PO-PK-69/2018, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s §\n84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 15. marca 2017, č. p.: SPOU-OSZ-228-005/2017-VZ. Uvedeným rozhodnutím\nprvostupňový správny orgán podľa § 46 písm. b/ v súlade s § 81 ods. 3 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.\nz. (v znení príslušnej opravy z 23. mája 2018) žalobkyni nepriznal vdovský výsluhový dôchodok.\n31. Podľa § 1 zákona č. 61/1993 Zb. o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky v znení účinnom\nk 08. augustu 1997 (ďalej len „zákon č. 61/1993 Zb.“), zriaďuje sa Železničná polícia Slovenskej republiky\nako ozbrojený bezpečnostný zbor Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje ochranu železničnej dopravy,\nnajmä v obvode železníc a vlečiek 1) na celom území republiky.\n32. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Zb., služobný pomer policajtov Železničnej polície Slovenskej\nrepubliky sa riadi zákonom č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru\nSlovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Kde sa v tomto zákone hovorí o Ministerstve vnútra\nSlovenskej republiky, ministrovi vnútra Slovenskej republiky, Policajnom zbore Slovenskej republiky a\npríslušníkovi Policajného zboru Slovenskej republiky, rozumie sa tým Ministerstvo dopravy, spojov a\nverejných prác Slovenskej republiky, minister dopravy, spojov a verejných prác Slovenskej republiky,\nŽelezničná polícia Slovenskej republiky a príslušník Železničnej polície Slovenskej republiky.\n33. Zákon č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky\n(ďalej len „zákon č. 410/1991 Zb.“) upravuje služobný pomer, najmä práva a povinnosti z neho\nvyplývajúce, ako aj základné otázky hmotného zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky.\n34. Podľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb., pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby\nhmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov\nzborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku\nnároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto\nzákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.\n35. Podľa § 116 ods. 2 veta prvá zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia\nrozhodujú príslušné štátne orgány republík, a pokiaľ ide o vojakov z povolania, príslušníkov Zboru\nnárodnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgány uvedené v § 142.\n36. Podľa § 142 ods. ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú,\npokiaľ ide o\na/ vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,\nb/ príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho\nministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,\nc/ príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.\n37. Podľa § 142 ods. 5 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., orgány uvedené v odsekoch 1 až 4 rozhodujú\no dávkach dôchodkového zabezpečenia a vyplácajú ich v prípadoch ustanovených vykonávacími\npredpismi aj vtedy, ak ide o vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok pozostalého po vojakovi z\npovolania alebo po občanovi uvedenom v ustanovení písmena a/.\n38. Podľa § 177 zákona č. 100/1988 Zb., na účely tohto zákona sa za príslušníkov Zboru národnej\nbezpečnosti považujú aj príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby a policajti zaradení v\n\npolicajných zboroch 28) (odkaz na zákon č. 244/1991 Zb. o Federálnej bezpečnostnej informačnej službe\na o používaní spravodajských prostriedkov; zákon č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a\nZbore hradnej polície; zákon Českej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky; zákon\nSlovenskej národnej rady č. 204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky) a za príslušníkov\nZboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. 29)\n39. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného a\nvyžiadaného dávkového spisu Sociálnej poisťovne, ústredie, mal preukázané, že\n- manžel žalobkyne zomrel dňa XX. S. XXXX v dôsledku služobného úrazu utrpeného pri výkone\nzamestnania\n- Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo 16. októbra 1997 v súlade s § 45 a § 49 zákona č.\n100/1988 Zb. priznala žalobkyni od XX. S. XXXX vdovský a sirotský dôchodok\n- Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 01. marca 2016 postupom podľa § 46 zákona č. 100/198\nZb. a podľa § 112 ods. 4,6 a § 264 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od 06. apríla 2016 zastavila výplatu\nvdovského dôchodku\n[dôvod, pre ktorý došlo k zastaveniu výplaty vdovského dôchodku spočíval v tom, že dňom 31. januára\n2016 ukončil syn žalobkyne štúdium na strednej odbornej škole, čím prestal byť nezaopatreným\ndieťaťom]\n- následne žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu z 01. marca 2016 opravný prostriedok, ktorý\nKrajský súd v Žiline vyhodnotil ako nedôvodný a preto postupom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963\nZb. napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil\n- na odvolanie žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 28. novembra 2018, sp. zn.\n9So/226/2016 rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil\n[v relevantnej časti Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že trvanie nároku na vdovský výsluhový\ndôchodok bolo potrebné posúdiť s poukazom na § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného k\n01. júlu 2002, ktorý však v tom čase neustanovoval podmienku priznania nároku v prípade, že k úmrtiu\nmanžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania. Oprávnenie posudzovať trvanie\nnároku na vdovský výsluhový dôchodok však nepatrí Sociálnej poisťovni, ústredie, ale príslušnému\norgánu podľa zákona č. 328/2002 Z. z.]\n- medzitým žalobkyňa na predpísanom tlačive zo 14. septembra 2016 požiadala Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky o priznanie vdovského výsluhového dôchodku\n- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím z 15. marca 2017, č. p.: SPOUOSZ-228-005/2017-VZ vdovský výsluhový dôchodok nepriznalo\n[z podstatnej časti rozhodnutia vyplýval záver, že manžel žalobkyne v čase úmrtia nebol\nvojakom z povolania, príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkom Policajného zboru\nani príslušníkom Zboru nápravnej výchovy, a teda nebola daná vecná príslušnosť útvaru\nsociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na priznanie pozostalostnej dávky\ndôchodkového zabezpečenia podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb.; policajt Železničnej polície\nbol vo vzťahu k zákonu č. 100/1988 Zb. zamestnancom a dôchodkové nároky z tohto zamestnania\nsa posudzovali podľa Druhej časti zákona č. 100/1988 Zb.; o týchto nárokoch rozhodovala sociálna\npoisťovňa]\n- druhostupňový správny orgán sa v rozhodnutí z 12. júna 2017, číslo KM-OLVS-34/2017/OPK plne\nstotožnil so závermi plynúcimi z rozhodnutia z 15. marca 2017\n- žalobkyňa následne napadla rozhodnutie z 12. júna 2017 správnou žalobou, ktorej Krajský súd v Žiline\nvyhovel a rozsudkom zo 14. marca 2018, sp. zn. 27Sa/11/2017 predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie\n[dôvod, pre ktorý krajský súd žalobe vyhovel spočíval v tom, že druhostupňový správny orgán nerozhodol\nv súlade s § 59 ods. 2 Správneho poriadku, keďže napadnuté rozhodnutie vo výrokovej časti malo skôr\ncharakter opravy než charakter zmenového rozhodnutia, a teda nespĺňalo požiadavku určitosti, presnosti\na zrozumiteľnosti výroku; s ohľadom na tieto dôvody sa krajský súd vecnou stránkou žaloby nezaoberal]\n- následne druhostupňový správny orgán (viazaný právnym názorom vysloveným krajským súdom)\ndňa 23. mája 2018 opravil krajským súdom vytknutú chybu v písomnom vyhotovení rozhodnutia z 15.\nmarca 2017 a zároveň dňa 27. júna 2018 pod číslom SPOU-PO-PK-69/2018 vydal rozhodnutie, ktorým\npostupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku s poukázaním na § 84 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.\nz. odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 15. marca 2017\n- žalobkyňa napadla rozhodnutie z 27. júna 2018 správnou žalobou, ktorej Krajský súd v Žiline vyhovel\na predmetné rozhodnutie rozsudkom zo 16. apríla 2019, sp. zn. 29Sa/35/2018 zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie\n\n[dôvod, pre ktorý krajský súd žalobe vyhovel spočíval v tom, že z gramatického výkladu § 129 ods. 3\nzákona č. 328/2002 Z. z. nevyplývalo nad všetku rozumovú pochybnosť, že predmetom transformácie\nnie sú tie vdovské dôchodky, na výplatu ktorých je príslušná Sociálna poisťovňa, na ktoré nárok vznikol\npodľa právnych predpisov účinných do 30. júna 2002 a nárok trvá k 01. júlu 2002, ktoré neboli priznané\nspolu s príplatkom k vdovskému dôchodku. Pokiaľ žalovaný dôvodil potrebou posudzovať podľa § 129\nods. 3 citovaného zákona len tie vdovské dôchodky, ku ktorým bol súčasne priznaný aj prídavok k\nvdovskému dôchodku a uvedenú potrebu zdôvodňoval poukazom na odkaz na poznámku pod čiarou k\n§ 129 ods. 3 zákona, krajský súd uviedol, že odkaz k uvedenému zákonnému ustanoveniu na poznámku\npod čiarou nie je súčasťou normatívneho textu zákona, navyše išlo len o príkladný výpočet zákonov,\nna ktorý sa uvedený odkaz vzťahuje. Pokiaľ zákonodarca mienil obmedziť transformáciu dôchodkov\npriznaných vdovám po príslušníkoch Policajného zboru výslovne len na vdovské dôchodky, ku ktorým\nbol súčasne priznaný aj prídavok k vdovskému dôchodku, nič zákonodarcovi nebránilo túto požiadavku\nv texte právnej normy vyjadriť jednoznačným a pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom majúc na zreteli\nzachovanie princípu predvídateľnosti práva ako imanentnej zložky právneho štátu. Uzavrel, že žalovaný\nvychádzal z neprávneho právneho posúdenia, keď skutkové okolnosti daného prípadu nedovoľujú\nposúdiť transformáciu vdovského dôchodku žalobkyne podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z.,\nkeďže žalobkyni nebol priznaný vdovský dôchodok spoločne s prídavkom k vdovskému dôchodku. V\nnovom konaní, rešpektujúc vyslovený právny názor, žalovaný opätovne o odvolaní žalobkyne rozhodne\npo posúdení podmienok v zmysle § 46, § 50 zákona č. 328/2002 Z. z. pre transformáciu výsluhového\ndôchodku žalobkyne na vdovský výsluhový dôchodok, vychádzajúc zo skutkových okolností, ktoré boli\ndané k 01. júlu 2002, ako aj právnej úpravy zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom ku dňu 01. júlu\n2002 (ku ktorému dňu, ako je zrejmé z textu § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., je potrebné posúdiť\nnaplnenie podmienok transformácie dávky dôchodkového zabezpečenia]\n- Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podanej kasačnej sťažnosti rozsudkom z 20. mája 2020,\nsp. zn. 7Sžsk/79/2019 zrušil rozsudok krajského súdu zo 16. apríla 2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n[po preskúmaní veci dospel k záveru, že dôchodkové dávky príslušníkov Železničnej polície sa\nposudzovali podľa Druhej časti zákona č. 100/1988 Zb., príslušníci Železničnej polície neboli považovaní\nv zmysle § 129 a ani v zmysle § 177 zákona č. 100/1988 Zb. za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti\na neboli považovaní ani za vojakov z povolania, na konanie a rozhodovanie o dôchodkových dávkach\npreto bola oprávnená Sociálna poisťovňa, ústredie. Súčasne ako nesprávny vyhodnotil právny názor\nkrajského súdu, že podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. mal žalovaný posúdiť splnenie\npodmienok na transformáciu vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne do osobitného systému\nsociálneho zabezpečenia. Zdôraznil, že žalobkyni nebol vdovský dôchodok priznaný spolu s prídavkom\nk vdovskému dôchodku tak, ako to vyžaduje predmetné zákonné ustanovenie. Prídavok k vdovskému\ndôchodku zákon č. 100/1988 Zb., podľa ktorého žalobkyňa uplatnila po smrti manžela nárok na vdovský\ndôchodok, nepoznal. Prídavok k vdovskému dôchodku, ktorý bol upravený zákonom č. 73/1998 Zb.\n(účinnosť nadobudol dňa 01. apríla 1998, t. j. takmer rok po smrti manžela žalobkyne) priznával príslušný\norgán sociálneho zabezpečenia ministerstva aj v prípade, že vdovský dôchodok bol priznaný a vyplácaný\nSociálnou poisťovňou, ústredie]\n- krajský súd následne vychádzajúc zo záveru prijatého Najvyšším súdom Slovenskej republiky žalobu\nžalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n40. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych\nspisov konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n41. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že manžel žalobkyne zomrel dňa XX. S. XXXX\nv dôsledku služobného úrazu utrpeného pri výkone zamestnania. V danej dobe bol manžel žalobkyne\npríslušníkom Železničnej polície Slovenskej republiky a vzťahoval sa na neho zákon č. 61/1993 Z. z.,\nktorý nadobudol účinnosť dňom 17. marca 1993. Predmetný zákon bol následne zrušený zákonom č.\n57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.\napríla 1998. Dňa 01. apríla 1998 rovnako nadobudol účinnosť zákon č. 73/1998 Z. z. Menovaný zákon\nč. 57/1998 Z. z. bol neskôr zrušený zákonom č. 547/2010 Z. z. o začlenení Železničnej polície do\nPolicajného zboru a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Možno teda\nuzavrieť, že príslušníci Železničnej polície sa stali príslušníkmi Policajného zboru až účinnosťou zákona\nč. 547/2010 Z. z., t. j. od 01. januára 2011.\n42. V zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z. z. sa služobný pomer policajtov Železničnej\npolície Slovenskej republiky riadil zákonom č. 410/1991 Zb. upravujúcim služobný pomer príslušníkov\n\nPolicajného zboru Slovenskej republiky. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že predmetný\nzákon č. 410/1991 Zb. bol zrušený už vyššie zmieňovaným zákonom č. 73/1998 Z. z. k 01. aprílu\n1998. Menovaný zákon č. 410/1991 Zb. v ôsmej hlave prvej časti nazvanej - Skončenie služobného\npomeru a s ním súvisiace nároky upravoval v súvislosti so sociálnou udalosťou spočívajúcou v úmrtí\npríslušníka policajného zboru výlučne úmrtné, ktoré patrilo pozostalým policajta (§ 123). Ministerstvo\nustanovilo všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o nárokoch súvisiacich so skončením\nslužobného pomeru, vrátane výšky úmrtného a okruhu pozostalých, ktorým úmrtné patrí. Konkrétne,\nvo vzťahu k príslušníkom Železničnej polície sa jednalo o výnos Ministerstva dopravy, spojov a\nverejných prác Slovenskej republiky zo 17. júla 1994, číslo 5370/M-94, ktorým sa vykonávajú pre\npríslušníkov Železničnej polície Slovenskej republiky niektoré ustanovenia zákona Slovenskej národnej\nrady č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení\nneskorších predpisov (napríklad kvalifikačné predpoklady pre hodnosť a dobu výsluhy rokov v hodnosti,\npodmienky, za ktorých občan, ktorý dosiahol vysokoškolské vzdelanie, môže byť vymenovaný pri prijatí\ndo služobného pomeru do hodnosti poručíka alebo inšpektora alebo do hodnosti vyššej, podmienky pre\nvymenovanie do hodnosti pri prijatí občana do služobného pomeru, ktorý už bol v služobnom pomere - §\n11 ods. 3 zákona č. 410/1991 Zb., otázky týkajúce sa služobného hodnotenia - § 14 ods. 3 menovaného\nzákona, kvalifikačné predpoklady pre funkciu - § 15 ods. 3 zákona a podobne). Najvyšší správny súd\nďalej uvádza, že nakoľko dôchodkové nároky príslušníkov (aj dôchodkové nároky po príslušníkoch)\nŽelezničnej polície neboli upravené v rozhodnom období zákonom č. 61/1993 Z. z., ani zákonom č.\n410/1991 Zb. (za aplikácie § 4 ods. 2 zákona č. 61/1993 Z. z.), bolo potrebné na oblasť dôchodkového\nzabezpečenia aplikovať všeobecný právny predpis - zákon č. 100/1988 Zb., ktorý generálne v Druhej\nčasti (§ 6 - § 72) upravoval dôchodkové zabezpečenie a v Piatej časti upravoval osobitné sociálne\nzabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov\nnápravnej výchovy (§ 129 - § 145).\n43. Na zodpovedanie v danej veci zásadnej otázky, a to, či sa na príslušníka Železničnej polície vzťahuje\nDruhá časť, alebo Piata časť zákona č. 100/1988 Zb. je v prvom rade nevyhnutné ustáliť, či príslušník\nŽelezničnej polície mal postavenie vojaka z povolania, príslušníka Zboru národnej bezpečnosti, alebo\npríslušníka zboru nápravnej výchovy s tým, že ako nesporným je fakt, že príslušník Železničnej\npolície nemal postavenie vojaka z povolania (v pravom slova zmysle) ani postavenie príslušníka zboru\nnápravnej výchovy. Vo vzťahu k príslušníkom Zboru národnej bezpečnosti je nevyhnutné poukázať\nna § 177, v zmysle ktorého sa za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti považujú aj príslušníci\nFederálnej bezpečnostnej informačnej služby a policajti zaradení v policajných zboroch 28) a za\npríslušníkov Zboru nápravnej výchovy sa považujú aj príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže.\n29). Policajtami zaradenými v policajných zboroch sa v zmysle odkazu evidovaným pod číslom 28\nrozumejú príslušníci Federálnej bezpečnostnej informačnej služby (zákon č. 244/1991 Zb. o Federálnej\nbezpečnostnej informačnej službe a o používaní spravodajských prostriedkov), príslušníci Federálneho\npolicajného zboru a Zboru hradnej polície, polície Českej republiky a Policajného zboru Slovenskej\nrepubliky (zákon č. 333/1991 Zb. o Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície, zákon\nČeskej národnej rady č. 283/1991 Zb. o Polícii Českej republiky, zákon Slovenskej národnej rady č.\n204/1991 Zb. o Policajnom zbore Slovenskej republiky). Z uvedeného je teda zrejmé, že príslušníkov\nŽelezničnej polície nemožno považovať za príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, a teda títo sú\nvyňatí spod osobného rozsahu predpokladaného § 129 zákona č. 100/1988 Zb. Táto skutočnosť\nnavyše vyplýva aj z § 1 ods. 3 zákona č. 230/1992 Zb., podľa ktorého Železničná polícia pri plnení\nsvojich úloh spolupracuje s policajnými zbormi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, s Políciou\nČeskej republiky a Policajným zborom Slovenskej republiky (zákonodarcom následne označené pod\njednotným názvom „policajné zbory“), keď ustanovenie § 1 ods. 3 explicitne rozlišuje medzi Železničnou\npolíciou a policajnými zbormi. Z toho následne vyplýva, že o nárokoch vychádzajúcich z dôchodkového\nzabezpečenia vo vzťahu k príslušníkovi Železničnej polície v danej dobe konala a rozhodovala Sociálna\npoisťovňa v režime Druhej časti zákona č. 100/1988 Zb. Uvedený záver potvrdzuje aj tá skutočnosť, že\nsamotný zákon č. 100/1988 Zb. sám nepočítal s tým, aby sa o dôchodkových nárokoch po príslušníkoch\nŽelezničnej polície rozhodovalo podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb., keď Ministerstvo dopravy,\nspojov a verejných prác (od 18. apríla 1995 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií) pod ktoré\nbola začlenená Železničná polícia nemalo určenú vecnú príslušnosť na konanie a rozhodovanie o\ndôchodkových dávkach podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. (porovnaj § 142 ods. 4 zákona\nč. 100/198 Zb.). Rovnako najvyšší správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že za zamestnanie\nv zmysle Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. bolo možné považovať len také zamestnanie, ktorého\nvýkon sa hodnotil ako výkon zamestnania v I. alebo II. kategórii funkcií, pričom výkon zamestnania\npríslušníka Železničnej polície bol v predmetnej veci hodnotený ako výkon zamestnania v III. pracovnej\n\nkategórii. Táto skutočnosť vyplývala z rozhodnutia vydaného Sociálnou poisťovňou dňa 16. októbra\n1997 o priznaní vdovského a sirotského dôchodku a rovnako z pripojeného dávkového spisu Sociálnej\npoisťovne, ústredie, konkrétne z evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia manžela žalobkyne,\nz ktorého vyplývalo, že v období od 01. júna 1996 do 08. augusta 1997 (t. j. do vzniku služobného\núrazu) tento vykonával zamestnanie v III. pracovnej kategórii. Predmetný evidenčný list dôchodkového\nzabezpečenia vyhotovil zamestnávateľ zomrelého manžela žalobkyne - Železničná polícia Slovenskej\nrepubliky a jeho správnosť overila Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina. Za obdobie od 01. júna 1996 do\n31. decembra 1996 bol vlastnoručne podpísaný aj manželom žalobkyne.\n44. V súvislosti s možným posudzovaním právnej situácie žalobkyne v režime § 129 ods. 3 zákona\nč. 328/2002 Z. z. najvyšší správny súd sa plne stotožňuje s názorom vysloveným Najvyšším súdom\nSlovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 7Sžsk/79/2019, podľa ktorého vyhodnotil ako\nnesprávny právny názor krajského súdu, že podľa § 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. mal\nžalovaný posúdiť splnenie podmienok na transformáciu vdovského výsluhového dôchodku žalobkyne\ndo osobitného systému sociálneho zabezpečenia zdôrazňujúc, že žalobkyni nebol vdovský dôchodok\npriznaný spolu s prídavkom k vdovskému dôchodku tak, ako to vyžaduje predmetné zákonné\nustanovenie. Prídavok k vdovskému dôchodku totiž zákon č. 100/1988 Zb., podľa ktorého žalobkyňa\nuplatnila po smrti manžela nárok na vdovský dôchodok, nepoznal. Prídavok k vdovskému dôchodku,\nktorý bol upravený zákonom č. 73/1998 Zb. (účinnosť nadobudol dňa 01. apríla 1998, t. j. takmer rok po\nsmrti manžela žalobkyne) priznával príslušný orgán sociálneho zabezpečenia ministerstva aj v prípade,\nže vdovský dôchodok bol priznaný a vyplácaný Sociálnou poisťovňou, ústredie.\n45. Za zmienku tiež stojí rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2012, sp. zn.\n9So/179/2011, podľa ktorého cit.: „ (...) Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nároku na\nvdovský dôchodok, je deň smrti občana, po ktorom vzniká nárok na túto dávku.“ V prejednávanej veci\nnastala táto rozhodujúca skutočnosť dňa XX. S. XXXX, t. j. za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., na\nzáklade čoho by žalobkyňa nespĺňala podmienky vzniku nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa\n§ 46 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť až dňom 01. júla 2002. Rovnako\nby žalobkyňa nespĺňala podmienku trvania nároku na vdovský výsluhový dôchodok podľa § 50 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého po uplynutí doby uvedenej v odseku 1 má vdova\nnárok na výplatu vdovského výsluhového dôchodku, len ak stará sa o nezaopatrené dieťa, nakoľko\nnebola spornou tá skutočnosť, že syn žalobkyne na účely trvania tejto dôchodkovej dávky stratil status\nnezaopatreného dieťaťa. Žalobkyňa by tiež nespĺňala podmienky ustanovené v § 50 ods. 2 písm. g/\nzákona č. 328/2002 Z. z. v znení zákona č. 519/2007 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára\n2008, nakoľko trvanie nároku na vdovský výsluhový dôchodok bolo potrebné posúdiť s poukazom na\n§ 129 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. účinného k 01. júlu 2002, ktorý však v tom čase neustanovoval\npodmienku priznania nároku v prípade, že k úmrtiu manžela došlo v dôsledku služobného úrazu alebo\nchoroby z povolania.\n46. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za\ndôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto\nkonaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}