{"guid": "1064ad6f-763f-4e4e-b7b8-47f4d3f4d7c5:3655c046-d704-4492-97f5-4aecd2314dbd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/122/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/122/2020 z 24. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/122/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1", "identifikacne_cislo": "5018200213", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1", "nazov": "§ 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-236.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-236"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-r", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. r) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-r", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-236", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-36", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3655c046-d704-4492-97f5-4aecd2314dbd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/122/2020\n5018200213\n24. 05. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5018200213.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala\nNovotného, v právnej veci žalobcu: I. L., nar. XX. L. XXXX, bytom R.. B. XXX/X, B.Š. U. S., proti\nžalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 26Sa/21/2018-47 zo dňa 09. septembra 2020,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 26Sa/21/2018-47 zo\ndňa 09. septembra 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 26Sa/21/2018-47 zo dňa 09. septembra 2020 rozhodnutie\nžalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 žalovaný ako príslušný orgán\nverejnej správy podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č.\n461/2003 Z.z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Martin\nč. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca 2018. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán\npostupom podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol o povinnosti žalobcu vrátiť\ndo 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 16.\nseptembra 2015 do 15. marca 2016, v celkovej sume 3.502,30 eur.\n3. Krajský súd konštatoval, že v konaní správnych orgánov sa vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia. Mal za to, že hoci žalobca v správnej žalobe nenamietal výšku\nneprávom vyplatenej dávky sumy 3.502,30 eur, túto skutočnosť nie je možné preskúmať z dôvodu, že v\nprvostupňovom, a ani v druhostupňovom rozhodnutí správnych orgánov nie je uvedené, akým spôsobom\nsprávne orgány dospeli k tejto sume.\n4. K námietke žalobcu, že podal trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Žiline, a z uvedeného\ndôvodu je potrebné konanie prerušiť, správny súd uviedol, že listom zo dňa 12. decembra 2019 požiadal\nOkresnú prokuratúru v Žiline o podanie správy, v akom štádiu konania sa nachádza prešetrovanie\npodaného trestného oznámenia. Okresná prokuratúra Žilina listom zo dňa 18. decembra 2019 oznámila\nsúdu, že v predmetnej veci bolo trestné stíhanie zastavené podľa § 215 ods. 1 písm. d/ Trestného\n\nporiadku s poukazom na § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku a rozhodnutie je právoplatné. Zároveň\nsúdu bola doručená fotokópia predmetného uznesenia. Z uznesenia Okresného riaditeľstva policajného\nzboru v Žiline správny súd zistil, že trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej\na obchodnej evidencie bolo zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 ods. 1\npísm. a/ Trestného poriadku. Z vykonaných úkonov pred začatím trestného stíhania vyplynula potreba\nvypočutia osoby I.. T. D. a I.. D., pričom tento v podanom vysvetlení uviedol, že nemá vedomosť o tom, že\nI. L. bol členom dozornej rady spoločnosti\nROONAMID, a.s. a nikdy s ním nebol v osobnom kontakte.\nZa účelom vykonania výsluchu osoby I.. T. D., boli vykonané previerky z dôvodu jeho zabezpečenia\nvýsluchu, taktiež bol daný do pátrania Okresného riaditeľstva policajného zboru v Žiline. Previerky, ako\naj pátranie po I.. T. D. skončili s negatívnym výsledkom. Avšak hoci by aj bol výsluch I.. D. vykonaný,\nbolo by trestné stíhanie zastavené z dôvodu, že k protiprávnemu konaniu malo dôjsť dňa 21. februára\n2000, prípadne dňa 28. decembra 2004. Na základe vyššie uvedených skutočností by prípadné trestné\nstíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, z ktorého by mal byť\npodozrivý I.. D., bolo neprípustné, nakoľko je premlčané. Preto pokladal za zrejmé, že orgánom činným\nv trestnom konaní sa nepodarilo zistiť, či žalobca dobrovoľne podpísal listiny, ktoré sa týkali obchodnej\nspoločnosti ROONAMID, a.s.\n5. Rovnako tak vyslovil, že žalovaný sa nedostatočne a nesprávne vysporiadal s odvolacou námietkou\nžalobcu vo vzťahu k vyhláseniu osobného bankrotu. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, kedy bol\nkonkurz vyhlásený a kedy vznikla vymáhaná pohľadávka v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a\nreštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“).\n6. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči\nžalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.\nII.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), a tiež, že sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n9. Namietal nesprávnosť záveru krajského súdu, že výšku neprávom vyplatenej dávky v\nnezamestnanosti v sume 3.502,30 eur nie je možné preskúmať z dôvodu, že v prvostupňovom a\nani v odvolacom rozhodnutí správnych orgánov nie je uvedené, akým spôsobom správne orgány\ndospeli k tejto sume. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nespochybňoval a\nani nenamietal (v odvolaní, ani v žalobe) proti stanovenej výške dávky v nezamestnanosti, ktorá mu\nbola vyplatená neprávom. Uviedol, že žalobca nepochybne vedel určiť sumu neprávom vyplatenej\ndávky v nezamestnanosti, nakoľko táto mu bola vyplácaná mesačne pozadu na adresu trvalého pobytu\na na určenie celkovej sumy neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti postačovalo jednoduché\nspočítanie jednotlivých vyplatených mesačných súm. Nakoľko žalobca uvedené žiadnym spôsobom\nnespochybňoval a voči sume dávky v nezamestnanosti, ktorú je povinný žalovanému vrátiť nenamietal,\nmal žalovaný za to, že presné nešpecifikovanie postupu, akým bola táto suma určená, nemôže byť\npovažované za vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n10. Vo vzťahu k záveru krajského súdu, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť, či\nžalobca dobrovoľne podpísal listiny, ktoré sa týkali obchodnej spoločnosti ROONAMID, a.s., uviedol,\nže žalobca bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie spätne vyradený rozhodnutím Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018 z dôvodu, že\nbolo zistené, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol členom\ndozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., čo je skutočnosť, ktorá vylučuje zaradenie takejto osoby\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zdôraznil, že voči tomuto rozhodnutiu žalobca nenamietal a\nodvolanie nepodal.\n11. Ďalej dal do pozornosti, že skutočnosť, že žalobca vedel, že bol členom dozornej rady v\nspoločnosti ROONAMID, a.s. potvrdzujú viaceré dokumenty, a to Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady\nROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, podpísaná žalobcom ako členom dozornej rady uvedenej\n\nspoločnosti, ako aj Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti k zamýšľanému zlúčeniu\nso spoločnosťou Runeko Chémia, a.s. zo dňa 28. decembra 2004, taktiež podpísané žalobcom ako\nčlenom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., a rovnako aj e-mail I.. T. D.Q., niekdajšieho člena\npredstavenstva spoločnosti ROONAMID, a.s., ktorý bol Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin\npredložený dňa 06. októbra 2017 a Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 14. februára 2018, pričom\npodľa tohto žalobca bol členom dozornej rady a bol viackrát prítomný na zasadnutí dozornej rady\nmenovanej spoločnosti. Doplnil, že v trestnom konaní sa nepodarilo zistiť, či žalobca tieto dokumenty\npodpísal dobrovoľne, avšak nebolo ani zistené, že by ich ani nepodpísal on osobne, príp. nevedomky\nalebo nedobrovoľne. Taktiež poukázal na skutočnosť, že voči rozhodnutiu o spätnom vyradení z\nevidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že v čase zaradenia do tejto evidencie bol členom\ndozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., žalobca nenamietal, a jeho členstvo v tejto dozornej rade\npotvrdzujú aj viaceré písomnosti, preto mal žalovaný za preukázané, že žalobca o tomto členstve vedel,\na preto musel vedieť, resp. prípadne musel z okolností predpokladať, že v zmysle § 34 ods. 14 písm.\ni/ zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 5/2004 Z.z.“) v nadväznosti na § 6 ods. 1 písm. c/ a § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z.z.\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal byť zaradený. Tvrdil teda, že žalobca vedel alebo musel\nz okolností predpokladať, že dávka v nezamestnanosti sa mu vyplatila neprávom, na základe čoho bol\nzaviazaný vrátiť túto dávku podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.\n12. K záveru krajského súdu, že žalovaný pochybil, keď nezisťoval žalobcom namietané skutočnosti\nsúvisiace s vyhlásením jeho osobného bankrotu, uviedol, že žalovaný sa k tejto otázke podrobne vyjadril\nv napadnutom rozhodnutí. Tvrdil, že skutočnosť, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz, bola\nv konaní o jeho povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti právne irelevantná.\nVyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka neznamená, že je automaticky oslobodený od plnenia všetkých\n(aj neskôr vzniknutých) pohľadávok. Žalobca bol z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradený dňom\n16. septembra 2015, ktorým dňom mu teda podľa § 105 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na\ndávku v nezamestnanosti zanikol a dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená, sa stala dávkou\nvyplatenou neprávom. Vyhlásenie konkurzu na majetok žalobcu nemá žiadny vplyv na jeho povinnosť\nvrátiť neprávom vyplatenú dávku. Uvedená informácia môže byť relevantná len v procese neskoršieho\nvymáhania uloženej povinnosti (napr. prihlásením pohľadávky do konkurzu podľa § 28 zákona č.\n7/2005 Z.z.). Mal za to, že nevysporiadanie sa s námietkou žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu osobného\nbankrotu v zmysle, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný neuviedol, kedy bol konkurz vyhlásený, a kedy\nvznikla vymáhaná pohľadávka, t.j. právne irelevantné skutočnosti pri ukladaní povinnosti vrátiť neprávom\nvyplatenú dávku v nezamestnanosti, nie je vadou konania majúcou vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n13. Vyššie uvedené skutočnosti podľa žalovaného predstavujú naplnenie vady nesprávneho právneho\nposúdenia, ktorá nastala v rozhodnutí krajského súdu. Podľa žalovaného bolo v konaní o povinnosti\nžalobcu vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti bez pochybností preukázané, že dávka\nv nezamestnanosti bola žalobcovi v období od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 vyplatená\nneprávom, a že podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. mu vznikla povinnosť takto vyplatenú\ndávku vrátiť.\n14. Súčasne namietal, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\na poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s obdobným skutkovým stavom ako\nv prípade žalobcu, v ktorých sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s právnym názorom\na postupom žalovaného, a to rozsudky sp. zn. 10Sžso/2/2015 zo dňa 03. februára 2016, sp. zn.\n9Sžso/7/2015 zo dňa 25. januára 2017, sp. zn. 9Sžso/12/2015 zo dňa 26. apríla 2017, sp. zn.\n7Sžsk/4/2016 zo dňa 28. marca 2018, ako aj sp. zn. 9Sžsk/18/2019 zo dňa 27. júla 2020.\n15. Navrhoval, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n16. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 26. novembra 2020, v ktorom uviedol,\nže rozsudok krajského súdu považuje za správny a zákonný. Ohľadom jeho členstva v dozornej rade\nspoločnosti ROONAMID, a.s. uviedol, že takmer 20 rokov bolo bez jeho vedomia a súhlasu zneužívané\n\njeho meno a z tohto dôvodu sa jednalo o podvod. Taktiež dal do pozornosti, že Sociálna poisťovňa mala\nmožnosť kontaktovať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, či je a bolo všetko z ich strany v\nporiadku a nedošlo k ich pochybeniu, a to na základe komunikácie so žalobcom a informácií žalobcom\npriebežne poskytnutých, dodávajúc, že rovnako tak mohla relevantné skutočnosti zistiť prostredníctvom\nprokuratúry, na ktorú sa mohla obrátiť so žiadosťou o vyjadrenie k veci.\nIV.\n17. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 02. decembra 2020 na\nvedomie.\nV.\n18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n19. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n20. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n21. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu\nvšetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP rozhodnutie žalovaného č. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018 zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n23. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného.\n24. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\nč. 43943-3/2018-BA zo dňa 18. mája 2018, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Martin č. 1477/2018MT-DvN zo dňa 15. marca 2015.\n25. Sociálna poisťovňa, pobočka Martin rozhodnutím č. 1477/2018-MT-DvN zo dňa 15. marca 2015\npodľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. zaviazala žalobcu k povinnosti v lehote troch dní od\nprávoplatnosti rozhodnutia vrátiť dávku v nezamestnanosti za obdobie od 16. septembra 2015 do 15.\nmarca 2016 v celkovej sume 3.502,30 eur.\n26. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší správny súd\nvychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský\nsúd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne\npoukazuje.\n27. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\n\nči konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n28. Podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby je aj to, že musí ísť\no také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko\nv správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu a\nžiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Z ustanovení Správneho súdneho\nporiadku taktiež vyplýva skutočnosť, že aby sa mohla fyzická osoba, resp. právnická osoba úspešne\ndomáhať ochrany svojich práv v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, je\npotrebné splniť aj zákonné procesné podmienky v zmysle § 7 písm. a/ SSP, teda že žalobou možno\nnapadnúť len také rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň\npripúšťajú osobitným predpisom, nadobudlo právoplatnosť. Uvedená podmienka však platí len v prípade,\nže použitie riadnych opravných prostriedkov umožňuje osobitný predpis. Z uvedeného je zrejmé,\nže správne súdy preskúmavajú aj rozhodnutia či opatrenia orgánov verejnej správy, ktoré neprešli\ndvojstupňovým administratívnym konaním, a to v prípadoch, ak relevantná právna norma riadny opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu nepripúšťa.\n29. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\n30. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného\norgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy\nnevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie\nvo veci (§ 119 SSP).\n31. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 SSP).\n32. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, - či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n33. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej\nveci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal, nie sú\npochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej\nzásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový\nzáver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny\npredpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutí.\nVI.\n34. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n35. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n36. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny\nštát. Základnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre\n\nvšetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí\nkonať tak, ako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho\nprávneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti\nokrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho\nštátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré\nsú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich\nuplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999.\nZbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13.\nnovembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\n37. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou\nmocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\n38. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n39. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 ústavy) a po\nvstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s\nprávne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n40. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n41. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť\nodo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a\na/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,\nb/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo\nc/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.\n42. Podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 6/ zákona č. 461/2003 Z.z. do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať\nv prvom stupni o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v\nnezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku\nalebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili.\n43. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca zveril do právomoci pobočky sociálnej poisťovne\nako verejnoprávnej inštitúcii zriadenej na výkon sociálneho poistenia rozhodovať v prvom stupni o\npovinnosti poberateľa dávky (nemocenskej, dávky garančného poistenia, v nezamestnanosti a úrazovej\ndávky, okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty) vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili. Zákonodarca v zákone č. 461/2003 Z.z. neprávom vyplatenú\n\ndávku definuje negatórne tak, že ide o dávku, vyplatenú príjemcovi, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v\nposkytovanej sume, ak si príjemca nesplnil povinnosť uloženú zákonom o sociálnom poistení, príjemca\nprijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa mu vyplatila\nneprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila, alebo inak vedome príjemca dávky spôsobil, že dávka\nalebo jej časť sa mu vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.\n44. V zmysle právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z. pobočka sociálnej poisťovne je orgán\nverejnoprávnej inštitúcie na úseku sociálneho poistenia a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené\npodmienky na vydanie rozhodnutia o povinnosti príjemcu vrátiť dávku alebo jej časť, ktorá mu bola\nvyplatená neprávom alebo mu bola poskytnutá vo vyššej sume, ktorá mu patrila. Za tým účelom je jej\npovinnosťou si zaobstarať dostatok skutkových poznatkov preukazujúcich, že príjemca bol poberateľom\ndávky, ktorá mu v zmysle právnej úpravy cit. zákona nepatrila. Preukázanie neprávom vyplácanej dávky\nalebo jej časti jej príjemcovi, zaťažuje sociálnu poisťovňu.\n45. Vychádzajúc zo skutkových zistení daného prípadu vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského\nsúdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z.z.\nustanovujúcej podmienky povinnosti príjemcu vrátiť dávku, vyplatenú mu neprávom, kasačný súd dospel\nk inému záveru ako správny súd.\n46. Skutkové zistenia potvrdzujú, že prvostupňové správne rozhodnutie vychádzalo z rozhodnutia\nÚradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára\n2018, z ktorého vyplývalo, že žalobca bol v zmysle § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z.\nvyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 16. septembra 2015. Žalobca proti uvedenému\nrozhodnutiu odvolanie nepodal. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29. januára 2018. Z\nodôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa vyraďuje z evidencie uchádzačov o zamestnanie\nzmysle § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z. z dôvodu, že ku dňu vydania predmetného\nrozhodnutia nepreukázal skutočnosti, že v čase podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie dňa 16. septembra 2015 už nebol členom dozornej rady v spoločnosti ROONAMID, a.s.\n47. Podľa § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z. z. úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z\nevidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak boli\nzistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov\no zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n48. Z uvedeného vyplýva, že skutkovým podkladom, na základe ktorého správny orgán prvého stupňa\nustálil svoj právny záver, následne potvrdený žalovaným, o neprávom vyplatenej dávke žalobcovi ako\npríjemcovi dávky, je preukázanie skutočnosti, že na základe rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí\na rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018, bol žalobca vyradený z\nevidencie uchádzačov o zamestnanie v zmysle § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z. z dôvodu,\nže ku dňu vydania predmetného rozhodnutia nepreukázal skutočnosti, že v čase podania žiadosti o\nzaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 16. septembra 2015 už nebol členom dozornej\nrady v spoločnosti ROONAMID, a.s. Z tejto skutkovej okolnosti potom plynie záver, že pokiaľ žalobca\nako príjemca dávky v nezamestnanosti tieto dávky poberal, poberal ich bez právneho základu, teda\nneoprávnene, majúce za následok splnenie zákonných podmienok pre povinnosť ich vrátenia.\n49. Krajský súd uvedenú skutkovú okolnosť pri ustálení svojho právneho záveru vyhodnotil jedine z\npohľadu argumentov prednesených žalobcom, ktorý poukázal na podané trestné oznámenie, založené\nna tvrdení žalobcu o zneužití jeho mena na podvodné konanie, nakoľko nikdy nebol členom dozornej\nrady spoločnosti ROONAMID, a.s. Trestné stíhanie vo veci prečinu skresľovania údajov hospodárskej\na obchodnej evidencie však bolo zastavené ako neprípustné podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Trestného\nporiadku. Správny súd však v plnej miere opomenul skutkové zistenia správnych orgánov, plynúce\nz dokazovania vykonaného v administratívnom konaní. Okrem skutočnosti vyplývajúcej z výpisu z\nObchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica obchodnej spoločnosti GRADARA a.s. (predtým\nROONAMID, a.s.), v zmysle ktorého bol I. L. (žalobca) členom dozornej rady tejto spoločnosti od 05.\noktóbra 2005 do 13. septembra 2017, spisový materiál ďalej obsahuje viaceré dokumenty vyvracajúce\ntvrdenie žalobcu, že o svojom členstve v dozornej rade spoločnosti ROONAMID, a.s. nevedel, a to\nZápisnicu zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, ktorú žalobca ako\nčlen dozornej rady vlastnoručne podpísal, ako aj Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej spoločnosti\n\nk zamýšľanému zlúčeniu so spoločnosťou Runeko Chémia, a.s. zo dňa 28. decembra 2004, taktiež\npodpísané žalobcom ako členom dozornej rady spoločnosti ROONAMID, a.s., a rovnako aj e-mail I.. T.\nD., niekdajšieho člena predstavenstva spoločnosti ROONAMID, a.s., ktorý bol Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Martin predložený dňa 06. októbra 2017 a Sociálnej poisťovni, pobočka Martin dňa 14.\nfebruára 2018, pričom podľa tohto žalobca bol členom dozornej rady a bol viackrát prítomný na zasadnutí\ndozornej rady menovanej spoločnosti.\n50. Kasačný súd však upriamuje pozornosť najmä na samotnú skutočnosť, že správnemu konaniu\nvo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prechádzalo správne konanie, v\nktorom bola posudzovaná otázka podľa § 36 ods. 1 písm. r/ bod 2 zákona č. 5/2004 Z.z., pričom\nvýsledkom konania bolo vydanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/\nRSK/ZAM/2018/1335/Sg zo dňa 09. januára 2018 o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o\nzamestnanie (právoplatné dňa 29. januára 2018). Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd považuje\nza potrebné poukázať na účinky, ktoré vyvoláva právoplatnosť vydaného rozhodnutia. Formálnym\ndôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou\nstránkou rozhodnutia. Materiálna stránka účinkov právoplatného rozhodnutia spočíva v jeho záväznosti\npre účastníkov a pre všetky orgány. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že na právoplatné\nrozhodnutie o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol správny súd povinný pri preskúmaní\nrozhodnutia vo veci vrátenia neoprávnene vyplatenej dávky v nezamestnanosti prihliadnuť.\n51. Navyše z odôvodnenia tohto rozhodnutia plynú aj zistenia kľúčové pre rozhodnutie v prejednávanej\nveci. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin oslovil dňa 04. októbra 2017 spoločnosť ROONAMID,\na.s. za účelom zaslania podkladov, ktoré viedli k zapísaniu účastníka konania do dozornej rady\nspoločnosti. V ten istý deň požiadal o súčinnosť aj Okresný súd Žilina. Napokon žalobca dňa 04. októbra\n2017 zaslal e-mailovú komunikáciu so spoločnosťou ROONAMID, a.s., na základe ktorej bola zaslaná\nžiadosť o poskytnutie súčinnosti akciovej spoločnosti GRADARA a.s., nakoľko celá dokumentácia o\nspoločnosti ROONAMID, a.s. bola odovzdaná novému akcionárovi. Dňa 06. októbra 2017 bola zo\nspoločnosti ROONAMID, a.s. doručená Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin dokumentácia\n- Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000, ako aj e-mail,\nzaslaný žalobcom I.. T. D., členovi predstavenstva, a taktiež aj Vyjadrenie súhlasu dozornej rady akciovej\nspoločnosti zo dňa 28. decembra 2004. Následne dňa 10. októbra 2017 bol Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Martin zaslaný z Okresného súdu Žilina - Návrh na zápis do obchodného registra zo\ndňa 13. marca 2000, Živnostenský list zo dňa 13. marca 2000, Potvrdenie z Tatra Banky, a.s., Žilina\nzo dňa 07. marca 2000, Vyhlásenie správcu vkladov podľa § 60 Obchodného zákonníka o splatení\nvkladov zo dňa 13. marca 2000, Zápisnica zo zasadnutia predstavenstva ROONAMID, a.s. zo dňa 21.\nfebruára 2000, Zápisnica zo zasadnutia dozornej rady ROONAMID, a.s. zo dňa 21. februára 2000,\nUznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 27. marca 2000, Notárska zápisnica zo dňa 22. februára\n2000, Zakladateľská zmluva akciovej spoločnosti ROONAMID, a.s., a tiež Stanovy akciovej spoločnosti.\nNa základe preskúmania uvedených dokumentov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zistil, že\nžalobca bol zvolený za člena dozornej rady, pričom v zmysle stanov spoločnosti členovia dozornej rady\nsú volení valným zhromaždením na obdobie 3 rokov. Funkčné obdobie sa však nekončí skôr, ako je za\npredchádzajúceho člena zvolený nový člen.\n52. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že nakoľko správny súd vyššie uvedené skutočnosti\nvo svojom rozhodnutí opomenul, najmä pri vydaní svojho rozhodnutia nerešpektoval záväzný charakter\nprávoplatného rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin č. MT1/RSK/ZAM/2018/1335/\nSg zo dňa 09. januára 2018, takýto postup má za následok vykonanie súdneho prieskumu žalobou\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného v rozpore s právnou úpravou správneho súdnictva.\n53. Zároveň kasačný súd konštatuje, že nie je možné prisvedčiť správnosti ani záveru krajského\nsúdu, ktorý vyslovil, že v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, ako aj v odvolacom správnom\nrozhodnutí absentuje uvedenie, akým spôsobom správne orgány dospeli k určeniu výšky neprávom\nvyplatenej dávky, teda konkrétne k sume 3.502,30 eur. Kasačný súd dáva do pozornosti, že žalovaný v\nnapadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobcovi bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Martin\nč. 4904/2015-MT-DvN zo dňa 30. septembra 2015 priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo\nvýške 50 % denného vymeriavacieho základu 38,4838 eur od 16. septembra 2015 na obdobie šiestich\nmesiacov pri splnení ustanovených zákonných podmienok. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vo výroku\nprvostupňového správneho rozhodnutia Sociálna poisťovňa, pobočka Martin vyslovila, že „žalobca je\n\npovinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vrátiť dávku (časť dávky) v nezamestnanosti\nza obdobie od 16. septembra 2015 do 15. marca 2016 v celkovej sume 3.502,30 eur“. Vo výroku\ntohto rozhodnutia je teda presne špecifikované obdobie, za ktoré je žalobca povinný vyplatenú dávku\nv nezamestnanosti vrátiť, pričom z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného vyplýva aj\nspôsob určenia výšky tejto sumy. Rovnako tak dáva do pozornosti, že dávka v nezamestnanosti sa\nposkytuje za dni (§ 107 zákona č. 461/2003 Z.z.).\n54. Najvyšší správny súd sa preto nestotožňuje s názorom krajského súdu, že nie je zrejmé, ako\nsprávne orgány k tejto sume dospeli, a z čoho vychádzali pri výpočte neoprávnene vyplatenej dávky v\nnezamestnanosti.\n55. Napokon kasačný súd dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevzhliadol ani\nv ďalšom vytýkanom pochybení, keď krajský súd žalovanému vyčítal, že sa nedostatočne a nesprávne\nvysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k vyhláseniu osobného bankrotu, keď žalobca\nmal za to, že predmetná vec mala byť riešená so správcom, nakoľko žalobca právne záležitosti počas\ntrvania osobného bankrotu vybavovať nemôže. Kasačný súd v tomto smere dáva do pozornosti, že\nzo spisového materiálu vyplýva, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného\nsúdu Žilina sp. zn. 2K/16/2014 zo dňa 28. júla 2014. Vo vzťahu k uvedenému považuje za správny\nzáver žalovaného, ktorý na odvolaciu námietku žalobcu reagoval poukazom na § 173 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z., podľa ktorého účastníkom konania vo veciach sociálneho poistenia a starobného\ndôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom (teda aj v konaní o povinnosti vrátiť\nneprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti) je právnická osoba alebo fyzická osoba, o ktorej právach\nalebo povinnostiach ustanovených týmto zákonom sa má konať alebo ktorej práva alebo povinnosti\nustanovené týmto zákonom môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, alebo ktorá tvrdí, že môže byť\nrozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá,\na to až do času, kým sa preukáže opak.\n56. Rovnako tak je potrebné zdôrazniť, že z ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z., obsahujúcich úpravu\ntzv. malého konkurzu vyplýva, že postavenie správcu je v tomto druhu konania do určitej miery odlišné,\nnakoľko v priebehu malého konkurzu na správcu neprejdú všetky funkcie štatutárneho orgánu (ako je\nto v prípade „štandardného konkurzu“), ale prejdú na neho iba tie funkcie, ktoré sú potrebné na postup\nv konaní. Z dikcie ustanovenia § 106f zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že počas malého konkurzu nie je\núlohou správcu konať za úpadcu voči finančnej správe, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam,\nako ani iným orgánom verejnej moci, pričom úpadca samotný naďalej zabezpečuje plnenie uvedených\núloh.\n57. Najvyšší správny súd preto z dôvodov uvedených vyššie považoval námietky žalovaného vznesené\nv kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu za relevantné na vyhovenie jeho kasačnému\nnávrhu, a preto pokiaľ správny súd žalobe vyhovel, keď rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie, kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n58. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru najvyššieho\nsprávneho súdu uvedeného vyššie a opätovne posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení\ns prvostupňovým správnym rozhodnutím o povinnosti žalobcu vrátiť neprávom vyplatenú dávku\nposkytnutú mu v nezamestnanosti vyhodnotiac všetky skutkové zistenia k veci sa viažuce.\n59. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej\nrepubliky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie\nadministratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu\nmožnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.\n60. Najvyšší správny súd záverom poukazuje na to, že napriek kasačnému opravnému systému, ktorý\nsa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej úpravy v zásade uplatňoval\ni uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu krajský súd.\nÚlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného je preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí\nkrajských súdov a nie nahrádzať ich prieskumnú činnosť.\n\n61. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§\n467 ods. 3 SSP).\n62. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}