{"guid": "47c6b501-aea1-4ed4-9399-6e2cba16b3fa:2a91f39d-e300-4fe1-9282-fda0ead3d6be", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200202.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/19/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/19/2020 z 23. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 23. februára 2022, sp. zn. 3Sžfk/19/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200202.1", "identifikacne_cislo": "5018200202", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-02-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 601/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b4076f31-0f26-4005-aaad-d9bae73db6d1", "datum": "2023-03-09", "vztah": "zrusene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-642", "nazov": "§ 642 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-642", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-642"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-643", "nazov": "§ 643 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-643", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-643"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-19", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-642", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-643", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a91f39d-e300-4fe1-9282-fda0ead3d6be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200202.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200202.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200202.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Sžfk/19/2020\n5018200202\n23. 02. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5018200202.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Prof. JUDr. PhDr. Petra\nPotáscha PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Pavel Hlaváč INPEX, s miestom podnikania\nRakovo 179, 038 42 Rakovo,IČO: 47 018 771, zastúpený: Burian & partners, s.r.o., advokátska\nkancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 100692444/2018 zo dňa 09. apríla 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline č. k. 31S/55/2018-108 zo dňa 13. novembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho a súdneho konania\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj ako „správny súd“) podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100692444/2018 zo dňa 09. apríla 2018,\nktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Žilina (ďalej aj ako\n„správca dane“) č. 102201563/2017 zo dňa 17. októbra 2017, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume\nnadmerného odpočtu 74.318,90 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie\nobdobie apríl 2016, t. j. znížil nadmerný odpočet na DPH za uvedené zdaňovacie obdobie zo sumy\n80.586,74 Eur na sumu 6.267,84 Eur.\n2. Správca dane neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry vystavenej dodávateľom ALPHIE\nTRADE s.r.o. pod č. 1604001 zo dňa 15. apríla 2016 v sume 421.200 Eur, z toho DPH v sume 70.200\nEur, za dodanie tovaru PIRICOM cleaning license, ako aj z faktúry od dodávateľa KH TRADE s.r.o.\npod č. 1020160004 zo dňa 15. apríla 2016 v sume 21.522,60 Eur, z toho DPH v sume 3.587,10 Eur,\nza sprostredkovateľské služby. Do rozdielu v sume nadmerného odpočtu správca dane započítal aj\ndaň z faktúry č. 168026 zo dňa 11. apríla 2016 v sume -3.190,80 Eur, z toho DPH v sume -531,80\nEur, vyhotovenej dodávateľom WMJ company, s.r.o. na základe reklamácie č. 2016-20 k faktúre č.\n\n160075, ktorej úhrada bola realizovaná formou jednostranného zápočtu zo dňa 30. apríla 2016 medzi\nspoločnosťou WMJ company, s.r.o. a žalobcom a ktorú žalobca nesprávne uviedol v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie marec 2016.\n3. Preverovaním zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom faktúry zo dňa 15. apríla 2016 vyhotovenej\ndodávateľom KH TRADE s.r.o. za sprostredkovanie služby bolo zistené, že prevažujúcou činnosťou\nžalobcu je strojárenská a zlievarenská činnosť, ktorú vykonával aj v kontrolovanom zdaňovacom období\nmarec/apríl 2016. Na základe predložených dokladov ku kontrole bolo zistené, že žalobca v tomto období\nrealizoval nákup a predaj tovaru PIRICOM cleaning license a SDD EVIO 850 500 GB. Nákup tovaru bol\nod spoločnosti EVNERRA s.r.o. a ALPHIE TRADE s.r.o. a predaj bol realizovaný v spoločnosti KUBEX\ns.r.o. a FAENA s.r.o. Podľa vyjadrenia žalobcu obchodovanie s týmto druhom tovaru mu odporučil U. M.,\nktorého považoval za dôveryhodnú osobu, nakoľko sa s ním osobne poznal už dlho. Túto skutočnosť\npotvrdil aj U. M..\n4. U. M. sa počas ústneho pojednávania dňa 05. septembra 2016 (príloha č. 27 administratívneho\nspisu) vyjadril, že spoločnosť KH TRADE s.r.o., v ktorej je jedným z konateľov, sa zaoberala obchodom\ns elektronikou (SDD disky a softvérové licencie). Nakoľko nemala dostatok finančných prostriedkov,\noslovila Pavla Hlaváča na realizáciu týchto obchodov. Na spoluprácu bola uzatvorená Zmluva o\nsprostredkovaní zo dňa 01. februára 2016 (príloha č. 12 administratívneho spisu), ktorej návrh poslal U.\nM. na e-mail Pavlovi Hlaváčovi na oboznámenie. Po odsúhlasení bola zmluva zúčastnenými stranami\npodpísaná. Predmetom zmluvy bolo zabezpečiť zo strany sprostredkovateľa (KH TRADE s.r.o.) pre\nzáujemcu (Pavel Hlaváč) sprostredkovanie nákupu/predaja vymedzených druhov tovarov - Iphone,\nSamsung SSD, PS4, GOPRO CAMERA, Schredder, Piricom. Druhy tovarov, ktorých nákup a predaj mal\nbyť sprostredkovaný, boli dohodnuté vopred a sú uvedené všeobecne.\n5. K uvedenému žalobca uviedol, že tovar, ako aj celá zmluva bola navrhnutá U. M., neskúmal\ndruhy tovarov, nakoľko dôveroval sprostredkovateľovi, že s týmito druhmi tovaru bežne obchoduje.\nNemal záujem o konkrétne typy tovarov z jednotlivých druhov alebo značiek. On ani jeho zamestnanci\nnedisponujú odbornými znalosťami týkajúcimi sa predmetnej elektroniky (používanie, technické\nparametre a pod.), v prípade reklamácii by tieto riešil prostredníctvom U. M.. Vo všetkých prípadoch\nobchod prebiehal tak, že U. M. zaslal prostredníctvom e- mailu druh tovaru, počet kusov, cenu\nza kus pri nákupe aj predaji tovaru, meno a kontakty dodávateľov a odberateľov a pokyny ako\nsa má ako firma zaregistrovať v spoločnosti SCHENKER s.r.o., následne boli vyhotovené zálohové\nfaktúry, úhrady boli realizované bezhotovostným prevodom. Tovar vždy dodávateľ dodal do skladových\npriestorov v spoločnosti SCHENKER s.r.o., odkiaľ bol po prijatí úhrady dodaný odberateľovi. Tovar nebol\npoistený, nakoľko dopravu do skladu zabezpečoval dodávateľ, zo skladu odberateľ a za skladovanie\nbola zodpovedná spoločnosť SCHENKER s.r.o. Tovar pri prijatí bol kontrolovaný len zamestnancami\nspoločnosti SCHENKER s.r.o. Spoločnosť SCHENKER s.r.o. vyhotovila za služby v apríli (inšpekcia a\nskladné) faktúru č. 12- 3406336 (int. č. 1611246) zo dňa 13. mája 2016.\n6. V zmysle predmetnej zmluvy o sprostredkovaní sprostredkovateľovi prislúchala peňažná odmena\npodľa fakturácie z každého realizovaného obchodu. Jej výška bola stanovená ku každému obchodnému\nprípadu zvlášť prílohou, ktorá bola súčasťou zmluvy. Po vzniku nároku na províziu mala byť\nsprostredkovateľovi vyplatená provízia záujemcom na základe faktúry so stanovenou splatnosťou ihneď\nod jej doručenia. K spôsobu výpočtu provízie sa vyjadril žalobca aj U. M. rovnako, keď uviedli, že výška\nodmeny bola stanovená tak, že zisk z obchodnej transakcie sa delil pomerom 50:50, po odpočítaní\npriamych nákladov súvisiacich s daným obchodným prípadom (náklady na skladné, identifikačné reporty,\nfotografie, vystavovanie CMR, správcovský paušálny poplatok). O výške nákladov informoval žalobca\nelektronicky U. M., ktorý vykonal samotný výpočet provízie. Výšku a druh priamych nákladov žalobca\nnepreukázal žiadnym dôkazom. K momentu vzniku nároku na províziu sa žalobca vyjadril tak, že tento\nnastal po zrealizovaní obchodu s daným tovarom, t. j. nákup a jeho následný predaj. S týmto súhlasil aj\nU. M., čo je možné skontrolovať s termínmi vyhotovenia faktúr od spoločnosti KH TRADE s.r.o.\n7. Správca dane na základe svojich zistení spochybnil dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli\nsprostredkované spoločnosťou KH TRADE s.r.o.:\n- spoločnosť ALPHIE TRADE s.r.o. (dodávateľ tovaru) - nebolo preukázané vykonávanie ekonomickej\nčinnosti v sídle spoločnosti (virtuálne sídlo), spoločnosť nemala prenajaté žiadne skladové priestory,\n\nnemala zamestnancov, nevlastnila žiadny majetok, svoje tvrdenia konateľ spoločnosti nedoložil žiadnym\ndôkazom (okrem faktúry), nevedel identifikovať svojich dodávateľov, nevedel preukázať prepravu tovaru\ndo skladu v spoločnosti SCHENKER s.r.o., nepodával daňové priznania na DPH, následne ich podal až\npotom, keď ho správca dane predvolal ako svedka v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu\n- česká odberateľská spoločnosť KUBEX s.r.o. - podľa zistení českého správcu dane spoločnosť síce\npredložila formálne bezchybné doklady, avšak realizácia plnení tak, ako je uvedená na dokladoch,\nnebola preukázaná; správca dane mal aj naďalej pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení tak,\nako ich daňový subjekt uvádzal na predložených dokladoch; daňový subjekt javí známky podozrivého\nchovania, pretože uvádza veľké obraty a minimálnu daňovú povinnosť; u daňového subjektu KUBEX\ns.r.o. prebiehajú daňové kontroly za zdaňovacie obdobia celého roku 2015 a za august 2014 - december\n2014; podľa českej daňovej správy daň vo výške 432.120 Eur súhlasí s fakturovanou sumou a bola\nzaplatená daňovým subjektom KUBEX s.r.o.\n- odberateľská spoločnosť FAENA s.r.o. - vyjadrenia za túto spoločnosť správcovi dane k obchodnej\nspolupráci poskytol splnomocnený zástupca U. P., občan Českej republiky, ktoré neboli následne\npreukázané dôkazmi, nakoľko doklady spoločnosti boli zabezpečené Kriminálnym úradom finančnej\nsprávy dňa 26. mája 2016. V spoločnosti došlo 19. novembra 2016 k zmene konateľov a spoločníkov.\nSúčasným konateľom spoločnosti je E. E.. Daňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný, poštové\nzásielky nepreberá, nebolo možné preveriť sídlo spoločnosti a vykonávanie ekonomickej činnosti\n- spoločnosť EVNERRA s.r.o. (dodávateľ tovaru nakúpeného žalobcom v marci 2016, ktorý bol následne\npredaný v apríli 2016) - vyjadrenia za túto spoločnosť správcovi dane k obchodnej spolupráci poskytol\nkonateľ spoločnosti D. M., svoje tvrdenia nepreukázal dôkazmi. V spoločnosti došlo 21. októbra 2016 ku\nzmene konateľov a spoločníkov. Súčasným konateľom spoločnosti je T. Y. P., občan Bulharskej republiky.\nDaňový subjekt je pre správcu dane nekontaktný, poštové zásielky nepreberá, nebolo možné preveriť\nsídlo spoločnosti a vykonávanie ekonomickej činnosti\n8. U. M. počas ústneho pojednávania dňa 05. septembra 2016 (príloha č. 27 administratívneho spisu)\nna otázku správcu dane, čo bolo predmetom obchodnej spolupráce so žalobcom v roku 2015 a 2016\nuviedol, že to bola elektronika, ale nevedel presne uviesť o aký druh išlo, pričom pri odpovedi na ďalšiu\notázku správcu dane ako prebehol obchod na základe faktúr č. 1020160002 zo dňa 10. marca 2016, č.\n1020160003 zo dňa 31. marca 2016 (tieto faktúry boli preverované v rámci daňovej kontroly za marec\n2016 u žalobcu) a č. 1020160004 zo dňa 15. apríla 2016 (príloha č. 80 administratívneho spisu) uviedol,\nže sa jednalo o elektroniku - SDD karty a licencie. Podľa účtovníctva daňového subjektu KH TRADE s.r.o.\nje zrejmé, že kniha pohľadávok od 29. februára 2016 do 15. apríla 2016 má 5 položiek, z toho 4 položky\nboli faktúry vyhotovené pre žalobcu za sprostredkovanie. V knihe záväzkov je zúčtovaných 9 položiek,\nktoré tvoria dodávateľské faktúry za režijné náklady ako telefón, internet, energie, splátka leasingu.\nZ uvedeného je zrejmé, že podnikateľská činnosť daňového subjektu nebola nejako rozsiahla, aby si\nkonateľ spoločnosti nespomenul na informácie o druhu tovaru, ktorý sprostredkoval a v nadväznosti na\nto aj na skutočnosť, že jednotlivé druhy tovarov mal špecifikovať do e-mailov pre žalobcu on osobne.\nNesúlad bol zistený aj v informáciách, ktoré poskytol U. M. žalobcovi o tretích osobách, ktoré mali\nbyť sprostredkované ako obchodní partneri v tom, že ich pozná, nakoľko s nimi obchodoval aj v\npredchádzajúcich obdobiach. Definoval ich, ako osoby dôveryhodné a spoľahlivé. Je reálny predpoklad,\nže pokiaľ sa sprostredkovateľ vyjadril o týchto osobách v takomto zmysle, má základné informácie o\npodnikateľskej činnosti týchto spoločnosti a pozná osoby, s ktorými komunikoval, resp. ktoré zastupovali\ntieto spoločnosti pri obchodoch, ktoré realizoval v minulosti. Počas ústneho pojednávania však uviedol,\nže jediným dodávateľom uvedenej elektroniky bola spoločnosť EVNERRA s.r.o., bol oslovený zástupcom\ntohto dodávateľa, ale na jeho meno si nespomenul.\n9. Správca dane v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100894620/2017 zo dňa 16. mája 2017\n(príloha č. 52 administratívneho spisu) požiadal žalobcu, aby sa vyjadril akým spôsobom získaval\nobchodných partnerov pre tovary - SDD EVIO 850 500 GB, PIRICOM cleaning licences, či si preveroval\ndôveryhodnosť a skúsenosti obchodných partnerov pred a počas obchodovania s nimi, ak áno akým\nspôsobom; aby sa vyjadril k forme komunikácie s nimi; ku kolobehu dokladov; osobám ktoré boli\npoverené na komunikáciu s obchodnými partnermi; preberaniu tovaru; zabezpečovaniu prepravy tovaru;\npoisteniu tovaru, kontrole kvality; sortimentu a množstvu tovaru (nákup, predaj); vedeniu skladovej\nevidencie; spôsobu obchodovania (na sklad, alebo konkrétnu objednávku); kalkuláciám cien výrobkov\n\na marží; spôsobu úhrad faktúr a lehotám splatnosti; preverovaniu pôvodu tovaru; prečo po realizácii\nprvých obchodov neoslovil tieto spoločnosti a neobchodoval priamo s nimi bez sprostredkovateľa; či si\nzaobstaral dostatok informácií o spoľahlivosti obchodných partnerov; či bol dodržaný bežný štandard\npodnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika; či sa uistil, že plnenia, ktoré uskutočňuje nebudú viesť\nk účasti na daňovom podvode a určil si také opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli\npoznačené podvodom zo strany nasledujúceho a predchádzajúceho subjektu, pokiaľ áno, či ich môže\nuviesť.\n10. K uvedeným otázkam žalobca uviedol, že obchodných partnerov pre tento druh tovarov získaval\nprostredníctvom U. M., ktorý ho oslovil, následne vznikla spolupráca so spoločnosťou KH TRADE\ns.r.o., v ktorej je p. M. konateľom. Dôveryhodnosť obchodných partnerov si overoval v prvom rade u\np. M., potom na stránkach Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, sociálnej poisťovne a stránke\nfinstat.sk. Forma komunikácie bola e-mailom, telefonicky, osobne sa stretol raz s konateľom spoločnosti\nALPHIE TRADE s.r.o. a niekoľkokrát s konateľom spoločnosti KUBEX s.r.o. Na základe e-mailových\ninštrukcií vyhotovoval príslušné doklady - cenové ponuky, objednávky, zálohové faktúry. V prípade,\nže bol na služobných cestách, p. M. volal jeho zamestnancom, kde treba poslať e-maily, prepravu\nzabezpečovali dodávatelia a odberatelia tovaru, tovar bol uskladnený v spoločnosti SCHENKER s.r.o.,\ntovar nebol poistený, tovar bol skontrolovaný pri prijatí len službami spoločnosti SCHENKER s.r.o.. Jeho\nzamestnanci neprichádzali do styku s týmto tovarom, počas jeho neprítomnosti len prijímali e-maily,\nv ktorých boli pokyny na odber tovaru, prípadne kontrolu v SCHENKER s.r.o., vyhotovenie reportu a\nfotografií. Skladová evidencia bola vedená, všetky nákupy a predaje tovaru boli zaevidované, tovar bol\nevidovaný podľa počtu a názvu, ako bol uvedený na faktúre, nenakupovali na sklad, nakupovali tak,\nako to zorganizoval p. M., ktorý robil aj kalkuláciu cien výrobkov, výška marže bola 50:50, úhrady boli\nrealizované vždy bankovým prevodom, o pôvod tovaru sa nezaujímal, dôveroval p. M., bol ubezpečený\np. M., že obchody sú v poriadku, nehrozia žiadne riziká, obchodní partneri sú spoľahliví, pozná ich,\nobchodoval s nimi aj v predchádzajúcich obdobiach. Spoločnosti FAENA s.r.o., EVNERRA s.r.o., ALPHIE\nTRADE s.r.o. nepoznal, známe sa mu stali keď mu ich oznámil p. M., so spoločnosťou KUBEX s.r.o.\nuž obchodoval v roku 2015, nemal vedomosť o týchto obchodných partneroch ani o tovaroch, preto ich\nneoslovil po prvých obchodoch, spoľahol sa na p. M..\n11. Správny súd konštatoval, že správca dane pri daňovej kontrole postupoval podľa všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.\nVykonané úkony (dožiadania, mieste zisťovania, výsluchy svedkov) vykonal z vlastného podnetu. Pri\nzhotovení dokladov bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej\npre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Správcom dane vydané rozhodnutie obsahovalo podľa\nsprávneho súdu posúdenie veci s odkazom na príslušné právne predpisy a výrok korešpondoval s\nodôvodnením rozhodnutia. Podľa správneho súdu žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania DPH\nz dodaných faktúr. Porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 222/2004 Z. z. o DPH (ďalej aj ako „zákon o DPH“), pretože v prípade spoločnosti KH TRADE\ns.r.o. správca dane zistil, že táto nevyvíjala činnosť, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s\ntreťou osobou, ale stanovila aj osobu dodávateľa, odberateľa, druh tovaru, jeho nákupnú, predajnú cenu,\ntermín dodania, termín vyhotovenia, úhrady faktúry. Podľa vyjadrenia žalobcu celú činnosť manažoval\nU. M., čo nenasvedčuje skutočnosti, že by sa žalobca aktívne podieľal na rozhodovaní o druhu tovaru,\ncene a o možnosti ako takej, či s danou treťou osobou obchod uzavrie alebo neuzavrie. Správca dane\nspochybnil aj dôveryhodnosť tretích osôb, ktoré boli sprostredkované spoločnosťou KH TRADE s.r.o. spoločnosť ALPHIE TRADE s.r.o., KUBEX s.r.o., FAENA s.r.o., EVNERRA s.r.o.\n12. Podľa správneho súdu správca dane vyhodnotením všetkých dôkazov dospel správne k záveru, že\nžalobca nepristupoval s dostatočnou starostlivosťou k realizácii zdaniteľného obchodu uzavretého so\nspoločnosťou KH TRADE s.r.o. Poukázal na to, že plnenie (províziu za sprostredkovanie) správca dane\nposudzoval nielen samostatne, t. j. ako obchodný prípad medzi žalobcom a spoločnosťou KH TRADE\ns.r.o., ale následne aj v kontexte s výsledkami preverovaní jednotlivých obchodov za sprostredkovanie,\nv ktorých mala byť provízia vyplatená. Okrem zistení týkajúcich sa jednotlivých obchodných partnerov\nbolo pri tovare PIRICOM cleaning software v súvislosti s províziou fakturovanou faktúrou č. 1020160004\nzo dňa 15. apríla 2016 zistené, že pri tomto tovare nemohlo dôjsť ku konečnej spotrebe, nakoľko stránky,\nprostredníctvom ktorých mal byť program aktivovaný, boli nefunkčné. Správny súd mal na základe zistení\nsprávcu dane za to, že neuznanie odpočítania dane z dodávateľskej faktúry č. 1020160004 zo dňa\n\n15. apríla 2016 v sume 3.587,10 Eur, vyhotovenej dodávateľom KH TRADE s.r.o. za sprostredkovanie\nslužby, bolo opodstatnené.\n13. Podľa názoru správneho súdu správca dane pri dokazovaní akceptoval doklady predložené\nžalobcom a aj jeho vyjadrenia. Predložené doklady preveroval v nadväznosti na zistenia týkajúce sa\nspoločností ALPHIE TRADE s.r.o. a KH TRADE s.r.o. So všetkými zisteniami správcu dane týkajúcimi\nsa obchodného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťami ALPHIE TRADE s.r.o. a KH TRADE s.r.o.,\nako aj so zisteniami týkajúcimi sa ďalších daňových subjektov v obchodných reťazcoch, v ktorých sa\nnachádzal aj žalobca, bol žalobca podrobne oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 16. mája 2017.\nSprávny súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca nenapadol postup správcu dane pri preverovaní\njednotlivých obchodných prípadov a neoznačil ho za nezákonný. Počas ústneho pojednávania naopak\nuviedol, že k spôsobu zistenia nemá námietky.\n14. Správny súd ďalej uviedol, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena. Mal za to, že správca dane preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť\na úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, a preto sa dôkazné bremeno presunulo na\ndaňový subjekt, ktorý mal inými dôkazmi vyvrátiť spochybnenie jeho pôvodných dôkazov predložených\nsprávcovi dane. Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil, a preto neuniesol dôkazné bremeno\nv zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. Správny súd zdôraznil, že právne relevantné je v tomto\nprípade preukázanie existencie daňovej povinnosti u dodávateľa žalobcu, a teda podmienky sa viažu\nna dodávateľa žalobcu a nie na jeho odberateľa.\n15. Správny súd vyhodnotil ako irelevantnú námietku žalobcu, že prípadné neplnenie zákonných\npovinností zo strany dodávateľov nemôže byť na ťarchu žalobcu, pretože z rozsiahleho dokazovania,\nktoré bolo vykonané správcom dane, vyplynulo, že nebolo potvrdené reálne dodanie tovaru a služieb\nzo strany spoločností ALPHIE TRADE s.r.o. a KH TRADE s.r.o. Od daňovníka sa oprávnene očakáva\nvedomosť o tom, že má v zmysle daňových predpisov preukázať, kto uvedenú službu (prácu) skutočne aj\nreálne poskytol. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných\nzáväzkových vzťahov je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmluvných\nvzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. To zahŕňa aj povinnosť overiť si\ninformácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Aj v podnikateľskej sfére, následky\nnedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi sa prejavia vo\nforme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo\nsprávnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej ktorej zmluvnej strany (uznesenie\nÚstavného súdu SR č. k. IV. ÚS 104/2012-89 z 01. marca 2012, rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf 25/2011\nz 27. októbra 2011 a sp. zn. 4Sžf 25/2011 z 13. septembra 2011).\n16. Správny súd sa vyjadril aj k žalobcom predloženému rozhodnutiu Daňového úradu Žilina, pobočka\nMartin č. 100780335/2019 zo dňa 03. apríla 2019, ktoré bolo vydané v daňovom konaní, predmetom\nktorého bola kontrola dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2016 u žalobcu ako\ndaňového subjektu a v ktorom správca dane uznal špecifikovaný tovar ako daňový výdavok vynaložený\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, hoci v rámci daňového konania, ktorého\npredmetom bola kontrola DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, dodanie toho istého tovaru rozporuje.\nSprávny súd uviedol, že v danom prípade nemôžu byť závery správcu dane ohľadne odlišnej daňovej\npovinnosti žalobcu (daň z príjmov fyzickej osoby) pre súd smerodajné, nakoľko majú základ v odlišnej\nhmotnoprávnej úprave dane a vychádzajú z odlišného rozsahu a obsahu dôkazného bremena, ktoré je\nšpecifické práve pre skúmanú daňovú povinnosť.\n17. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP a contrario\ntak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal a na priznanie náhrady trov konania\nžalovanému neboli splnené podmienky.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n18. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou žiadal, aby\nkasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne, aby kasačný\n\nsúd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného a správcu dane zruší a vec vráti\nna ďalšie konanie.\n19. Namietal, že správny súd najskôr zastával názor, podľa ktorého spoločnosť KH TRADE s.r.o.\nnevyvíjala činnosť, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Zároveň správny súd\nuviedol zoznam spoločností, ktoré boli spoločnosťou KH TRADE s.r.o. sprostredkované a spochybnil\nich dôveryhodnosť. To podľa žalobcu znamená, že sám správny súd, a predtým správca dane, potvrdili\nsplnenie povinnosti spoločnosťou KH TRADE s.r.o. vyplývajúcej z uzavretej sprostredkovateľskej\nzmluvy. Obchodovanie s elektronikou spoločnosťou KH TRADE s.r.o. a žalobcom aj v roku 2015 a\n2016 potvrdil konateľ uvedenej spoločnosti U. M., ktorý zároveň potvrdil existenciu sprostredkovateľskej\nzmluvy a vystavených faktúr. S poukazom na § 642 a § 643 Obchodného zákonníka žalobca dôvodil,\nže práve činnosť U. M. bola výsledkom realizácie zmluvy o sprostredkovaní. Z dôvodu, že žalobca\nnemal aktívne znalosti problematiky komodít, ktoré boli predmetom následného obchodu, uzatvoril\nsprostredkovateľskú zmluvu so spoločnosťou KH TRADE s.r.o., ktorá sa týmto sortimentom zaoberala\nv rámci svojej podnikateľskej činnosti. Výsledkom tejto obchodnej spolupráce bola aj obchodná\ntransakcia so spoločnosťou ALPHIE TRADE s.r.o. Žalobca zastával názor, že sprostredkovateľskú\nčinnosť spoločnosti KH TRADE s.r.o. potvrdili všetky dotknuté subjekty (žalobca, dodávateľ, odberateľ),\nako aj listinné dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise.\n20. Zdôraznil, že správny súd a daňové orgány spochybnili dôkazy predložené žalobcom alebo zistené v\nrámci daňovej kontroly len na základe svojho hodnotiaceho úsudku, pričom nehodnotili nerozporované\ndôkazy preukazujúce oprávnenosť nároku žalobcu na odpočet DPH za mesiac apríl 2016. Okrem\niného v tejto súvislosti poukázal na to, že dodanie tovaru potvrdzuje samotný dodávateľ - spoločnosť\nALPHIE TRADE s.r.o., ktorej konateľ E. T. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 103827680/2016\nzo dňa 08. septembra 2016 uviedol, že žalobcu pozná a zoznámil ho s ním p. M. (čo je výsledkom\nsprostredkovateľskej činnosti spoločnosti KH TRADE s.r.o.). E. T. potvrdil obchodovanie so žalobcom\nv apríli 2016, pričom predmetom obchodu bol čistiaci softvér. Existencia tovaru bola potvrdená\nskladovou evidenciou spoločnosti SCHENKER s.r.o. a jej zamestnancami, ktorí poskytli správcovi dane\ntabuľkový prehľad pohybov na sklade. Rovnako tak existenciu tovaru preukazuje fotodokumentácia\nnepredaného tovaru nachádzajúceho sa v skladových priestoroch žalobcu. Navyše existencia tovaru ani\nnebola správcom dane spochybňovaná. Predaj tovaru bol potvrdený splnomocnencom odberateľskej\nspoločnosti FAENA s.r.o. p. U. P. (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103929867/2016/9104404/\nFurV), ako aj účtovnými dokladmi spoločnosti FAENA s.r.o. Podľa žalobcu správny súd neuviedol, aký\nkonkrétny dôkaz prevažujúci všetky vyššie uvedené dôkazy mal vyvrátiť ich vypovedaciu schopnosť o\ntom, že skutočne došlo k oprávnenosti uplatnených nárokov z DPH na strane žalobcu v zdaňovacom\nobdobí apríl 2016.\n21. Dôvodil, že v rámci svojej podnikateľskej činnosti nemôže u určitých dodávateľov nadštandardne\nzabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude poriadne vedená\nevidencia alebo budú mať problémy s miestnymi daňovými úradmi, resp. po určitom čase po skončení\nobchodnej činnosti budú pre správcu dane nekontaktní alebo nebudú poskytovať náležitú súčinnosť.\nŽalobca mal za to, že dodržal všetky zákonné povinnosti a disponuje všetkými potrebnými dokladmi a\ndôkazmi, ktoré potvrdzujú reálnosť zdaniteľných plnení.\n22. Žalobca zastával názor, že nepriznaním nároku na odpočet DPH žalovaným správnym orgánom\nz dôvodu zistení týkajúcich sa iných subjektov ako je žalobca, postupoval žalovaný správny orgán v\nrozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súčasne v rozpore aj s platnou právnou\núpravou DPH v zmysle smernice 2006/112 a záväznou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.\nSúdny dvor opakovane vo viacerých rozhodnutiach zdôraznil, že právo na odpočítanie dane uvedené\nv čl. 167 a nasl. smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže\nbyť obmedzené. Predovšetkým sa toto právo uplatňuje na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené\nna vstupe (viď rozsudky ESD Gabalfrisa bod 43, Centralan property bod 50, Kittel bod 47, Mahagében\na Dávid bod 38, Bonik bod 26, Maks Pen EOQD bod 24). Okrem toho zo znenia článku 168 písm. a/\nsmernice 2006/112 vyplýva, že na využívanie práva na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá osoba bola\njednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala uvedené\ntovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení, a\nže na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (viď rozsudky ESD\n\nCentralan property bod 52, Toth bod 26, Bonik bod 29 a Maks Pen EOOD bod 25). Ak sú tieto podmienky\nsplnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.\n23. V uvedených súvislostiach a podľa citovanej judikatúry súdneho dvora právo na odpočítanie dane\ntak možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností\npreukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na\nodpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb\nzúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného\nhospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo\ntýchto služieb (viď rozsudky ESD Kittel body 56 až 61, Mahagében a Dávid bod 45, Bonik bod 40 a\nMaks Pen EOOD bod 28).\n24. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia súdneho dvora vo veci Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum\nElectronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) a konštatoval, že uplatnenie nároku\nna odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s\númyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto\nosoby o podvodnom konaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý.\n25. K argumentácii správneho súdu ohľadom dôkazného bremena žalobca uviedol, že dôkazné\nbremeno v danom prípade uniesol predložením listinných dôkazov, ako aj výpoveďami svedkov.\nV tejto súvislosti namietal, že správny súd vôbec nešpecifikoval, akým spôsobom správca dane\npreukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť a úplnosť dôkazov predložených žalobcom. Ďalej\ndôvodil, že svojich obchodných partnerov si overoval jednak prostredníctvom sprostredkovateľa KH\nTRADE s.r.o. a jednak prostredníctvom verejne dostupných zdrojov a portálov. Zdôraznil, že objasnenie\nvšetkých otázok, okolností či vyvrátenie pochybností nemôže správca dane podsunúť pod dôkaznú\npovinnosť daňového subjektu. Skutočnosti, ktoré sa udiali následne v spoločnostiach odlišných a nijako\nneprepojených so žalobcom, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie práva žalobcu. Dôkazná povinnosť\ndaňového subjektu nie je absolútna. Preto ani dôkazné bremeno daňového subjektu nemožno ponímať\nextenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne\nktorých takáto povinnosť zaťažuje úplne iný subjekt. Žalobca ako daňový subjekt nemá prístup k\núčtovníctvu svojich obchodných partnerov, nemá možnosť ich kontrolovať, či podávajú daňové priznania\na už vôbec nemá nijakú možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť.\n26. Ďalej žalobca namietal postup správcu dane a zastával názor, že správca dane sa počas daňovej\nkontroly nesnažil vyhodnotiť dôkazy objektívne, pričom vedome sa snažil získať iba dôkazy, ktoré by\nsvedčili v neprospech žalobcu. Svedčiť o tom má e-mailová komunikácia medzi zamestnancami správcu\ndane. Týmto postupom správca dane zásadným spôsobom zasiahol do práv a právom chránených\nzáujmov žalobcu. Postup správcu dane v rámci dokazovania žalobca preto považoval za nezákonný a\nnezákonné je aj jeho rozhodnutie.\n27. Záverom kasačnej sťažnosti žalobca s poukazom na princíp právnej istoty rozporoval argumentáciu\nsprávneho súdu k existencii rozhodnutia Daňového úradu Žilina, pobočka Martin č. 100780335/2019\nzo dňa 03. apríla 2019, ktoré bolo vydané v daňovom konaní, predmetom ktorého bola kontrola dane\nz príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie r. 2016 žalobcu ako daňového subjektu. Poukázal na\nto, že v uvedenom rozhodnutí správca dane uznal dotknutý špecifikovaný tovar ako daňový výdavok\nvynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Napriek tomu v daňovom\nkonaní, ktorého predmetom bola kontrola DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2016, sa dodanie toho istého\ntovaru/služby rozporuje.\n28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom správneho\nsúdu a s vyloveným právnym názorom sa stotožňoval.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n29. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava\nSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal\n\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s §\n101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S\na v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n30. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §\n444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n31. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci\nurčenia rozdielu dane z pridanej hodnoty žalobcovi ako daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie apríl\n2016.\n32. Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n33. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.\n34. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n35. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,\ndaň z tovaru a služieb, ktorú použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov\n3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n36. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\n37. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pri tom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.\n38. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n39. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n40. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n\n41. Podľa § 642 Obchodného zákonníka zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že\nbude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou\nosobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).\n42. Podľa § 643 Obchodného zákonníka sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu\noznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a\nzáujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam\npre uzavretie tejto zmluvy.\n43. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu\na dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch\nnapadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito\nsa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.\n44. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n45. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne\nurčenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a\ninformácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane\nnie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo\nnajúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca\ndane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery\nvyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a\nzásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.\n46. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n47. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.\n48. Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje\ntvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené\ndaňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,\nktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní\nsvoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní\nuvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť\ndôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju\ndôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím\nďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom\ndochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom\ndane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady\n\nvyhľadávacej a zásady prejednacej (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 14. novembra\n2018, sp. zn. I.ÚS 377/2018-53).\n49. Na základe uvedeného možno konštatovať, že správca dane nie je v daňovom konaní protistranou\ndaňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva\na procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí\nzachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní.\n50. Odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou\npovinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik\nnároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový\nsubjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane,\npresne odrážajú skutočne realizované plnenia. Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH\nnepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý podporuje tvrdenie daňového subjektu, že tento dodávateľ\nmu naozaj tovar, resp. službu, dodal. Je však použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené\núdaje odrážajú skutočnosť.\n51. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné kumulatívne spojenie všetkých zákonom\ndefinovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, vrátane preukázania vecného súvisu medzi\nprijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ dane deklaruje prijatie zdaniteľného\nplnenia. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet dane nepostačuje iba\npredloženie dokladov s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia jednoznačne preukazovať\nprijatie zdaniteľného plnenia, t.j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo prijaté od platiteľa, ktorý\nfakturoval zdaniteľné plnenie. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky\nboli splnené, nepostačuje na vznik nároku na odpočet dane len samotná existencia dokladu,\nhoci by obsahoval všetky formálne náležitosti, prípadne len existencia tovaru, ktorý je predmetom\ndeklarovaného obchodu.\n52. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. I.ÚS 241/07-44 vyjadril názor, podľa ktorého zo\nzásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového\nhľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t. j. vzájomná výmena reálnych\nplnení, a teda vykonanie dohodnutých služieb (resp. dodanie tovaru) a úhrada za toto poskytnuté\nplnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a\nprávnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená. Potreba skúmania ekonomického dôvodu\ndaňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu.\n53. V daňovom konaní je teda povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti,\npričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom,\nči bola predmetná služba či tovar dodaná osobou deklarovanou na predkladaných faktúrach, nie je\npovinný dokazovať nedodanie touto osobou, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie\nzdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladanej faktúre, pokiaľ si uplatňuje právo na odpočítanie\nDPH z predkladanej dodávateľskej faktúry. Ak žalobca v tomto smere neunesie dôkazné bremeno,\nnemôže byť úspešný v uplatnení práva na odpočítanie.\n54. V danom prípade správca dane svojimi zisteniami dôvodne spochybnil, že zdaniteľné plnenia boli\nrealizované tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach. Správca dane má právo\npreveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom\nmá okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením\nvýsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Týmto spôsobom dochádza\nk preneseniu dôkazného bremena na daňový subjekt. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také\ndoklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, ako boli deklarované,\nčo sa v prejednávanom prípade nestalo.\n55. Vierohodnosť dokladov predložených žalobcom bola v konaní spochybnená, pričom žalobca počas\nkontroly a ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní pochybnosti správcu dane neodstránil, nepredložil\nvierohodné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, že sporné zdaniteľné obchody spočívajúce v dodaní\n\ntovaru PIRICOM cleaning license v počte 18.000 ks od dodávateľa ALPHIE TRADE s.r.o. (faktúra č.\n1604001 zo dňa 15. apríla 2016 v sume 421.200 Eur, z toho DPH v sume 70.200 Eur), resp. v dodaní\nslužby sprostredkovania obchodu dodávateľom KH TRADE s.r.o. (faktúra č. 1020160004 zo dňa 15.\napríla 2016 v sume 21.522,60 Eur, z toho DPH v sume 3.587,10 Eur), boli skutočne dodané uvedenými\nspoločnosťami.\n56. Kasačný súd má za preukázané skutkové okolnosti zistené správcom dane, pričom v tejto súvislosti\npoukazuje najmä na to, že správca dane v rámci daňovej kontroly u žalobcu vykonal rozsiahle šetrenie\ncelého obchodného reťazca. Podľa zistení správcu dane priamy dodávateľ žalobcu - spoločnosť ALPHIE\nTRADE s.r.o. nemala potrebné personálne a materiálne kapacity k tomu, aby dokázala zabezpečiť\nfakturované plnenie, čo predstavuje významnú indíciu, ktorá je spôsobilá spochybniť hodnovernosť\ntvrdení o tom, že sa fakturovaný obchod reálne uskutočnil tak, ako je deklarované na faktúre, a to najmä\nvo vzťahu k osobe, ktorá je na faktúre uvedená ako dodávateľ tovaru. Na tomto závere nič nemení ani\nnepodložená výpoveď konateľa uvedenej spoločnosti Róberta Gajdoša o tom, že žalobcu pozná a v\napríli 2016 s ním obchodoval. Pokiaľ ide o existenciu fakturovaného tovaru, spoločnosť SCHENKER\ns.r.o., ktorá mala mať fakturovaný tovar skladovaný vo svojich priestoroch (skladoch) síce potvrdila, že\nv sklade sa nachádzal nejaký tovar pre žalobcu, ktorý bližšie nešpecifikovala, ale nepotvrdila, že tento\ntovar dodala spoločnosť ALPHIE TRADE s.r.o.\n57. Vo vzťahu k sprostredkovaniu obchodu je kasačný súd toho názoru, že hoci sprostredkovanie potvrdil\ndodávateľ tovaru, odberateľ tovaru, ako aj žalobca, s poukazom na ostatné zistenia správcu dane sa v\nkonaní hodnoverným spôsobom nepreukázalo, že spoločnosť KH TRADE s.r.o. vyvíjala činnosť, aby mal\nzáujemca príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou, ale stanovila aj osobu dodávateľa, odberateľa,\ndruh tovaru, jeho nákupnú, predajnú cenu, termín dodania, termín vyhotovenia a úhrady faktúry, čo\nnaznačuje, že nešlo o sprostredkovanie (predmet fakturovaného plnenia). Ani všeobecná výpoveď\nkonateľa sprostredkovateľskej spoločnosti U. M. (viď bod 8 tohto rozhodnutia) neodstránila pochybnosti\nsprávcu dane vyplývajúce z jeho zistení. U. M. navyše vo svojej výpovedi dodávateľa ALPHIE TRADE\ns.r.o. ani nespomenul keď uviedol, že jediným dodávateľom elektroniky bola spoločnosť EVNERRA\ns.r.o., pričom ani v prípade tohto dodávateľa si nevedel spomenúť na meno jeho zástupcu. Pochybnosti\nsprávcu dane umocňuje aj výpoveď žalobcu ohľadom výpočtu provízie pre sprostredkovateľa, ktorá sa\nmala vypočítavať po odpočítaní priamych nákladov, ktorých výšku a druh žalobca žiadnym spôsobom\nnepreukázal.\n58. Neobstojí obrana žalobcu, ktorý vzhľadom na nespochybnenie existencie plnenia s odkazom na\njudikatúru Súdneho dvora a ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa sprostredkovateľskej\nzmluvy poukazoval na to, že jeho dôkazná povinnosť nie je absolútna a nemôže u určitých dodávateľov\nnadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení. Aj závery vychádzajúce z judikatúry\nsúdneho dvora je potrebné aplikovať s ohľadom na konkrétne okolností prípadu, pričom v prípade\nžalobcu, ktorý v rámci priameho obchodného vzťahu s dodávateľmi ALPHIE TRADE s.r.o. a KH\nTRADE s.r.o., ktorí mali dodať na seba nadväzujúce plnenie, nepostupoval s náležitou obozretnosťou a\nnedokázal preukázať realizáciu deklarovaných plnení týmito dodávateľmi, také okolnosti nie sú.\n59. Kasačný súd zdôrazňuje, že nezodpovedá zásadám poctivého obchodného styku, ak si dodávateľ\nalebo odberateľ nezabezpečí doklady potrebné aj pre prípady vzniku uplatnenia zodpovednosti za\nvady dodávky. Ako správne poukázal správny súd, je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa\npri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto\nzahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadom obchodného partnera ako i osoby, ktorá\ndodávku vykoná. Ak žalobca vstupoval do obchodného vzťahu s dodávateľom ALPHIE TRADE s.r.o.\na pre prípad následnej kontroly si nezabezpečil dostatok preukazných dôkazov, na základe ktorých by\nsa dalo bezpochyby potvrdiť dodanie tovaru práve deklarovaným dodávateľom, nemôže sa vzhľadom\nna existenciu materiálneho plnenia spoliehať na zásadu neutrality DPH a bez všetkého tvrdiť, že\nhmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnil. Už samotné zistenie skutočnosti, že spoločnosť\nALPHIE TRADE s.r.o. nemala dostatočné zázemie na uskutočňovanie deklarovaných plnení, vzhľadom\nna výšku fakturovanej ceny tovaru, vytvára opodstatnené pochybnosti o reálnosti dodania tohto plnenia\nuvedeným dodávateľom.\n60. Uvedené rovnako spochybňuje aj žalobcom deklarovanú službu sprostredkovania spoločnosťou KH\nTRADE s.r.o. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní\n\nmusí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi\npred daňovými orgánmi. V bežnom obchodnom styku samozrejme nie je nutné požadovať od svojho\ndodávateľa dôkazy o vykonaní určitej služby, ale ak z takého obchodu vznikne podnikateľskému subjektu\nprávo na odpočet dane zaplatenej na vstupe a tento subjekt toto právo využije, je jeho povinnosťou byť\npri takom obchode viac obozretný a predvídavý, aby sa v prípadnej daňovej kontrole, resp. daňovom\nkonaní nedostal do dôkaznej núdze. Preto obrana žalobcu, že sa vo všetkom spoliehal na zástupcu\nsprostredkovateľskej spoločnosti, nemôže požívať právnu ochranu.\n61. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že správne orgány\nvo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, dôkazy, ktoré nadobudol\nsprávca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotili a dôkladne sa\nvysporiadali aj s námietkami žalobcu.\n62. Záverom kasačný súd dodáva, že skonštatovanie zistení správcu dane ohľadom dodávateľskej\na odberateľských spoločností nevylučuje spochybnenie činnosti sprostredkovateľa KH TRADE s.r.o.\nSprávca dane totiž overoval celý reťazec spoločností uvedených v žalobcom predkladaných daňových\ndokladoch, čo samo o sebe nepotvrdzuje vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti spoločnosťou KH\nTRADE s.r.o. Vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane vo veci dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie\nobdobie r. 2016 správny súd správne skonštatoval, že rozhodovanie v danej veci má základ v odlišnej\nhmotnoprávnej úprave dane a vychádza z odlišného rozsahu a obsahu dôkazného bremena. Existencia\ntovaru spochybnená nebola a žalobca za tovar preukázateľne zaplatil. Ako bolo vyššie uvedené, vo\nvzťahu k DPH nie je podstatná iba existencia tovaru, ale splnenie hmotnoprávnych podmienok na\nodpočítanie dane sa viaže aj na osobu dodávateľa uvedeného na faktúre a práve táto hmotnoprávna\npodmienka v prípade žalobcu splnená nebola.\n\nIV.\nZáver\n63. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nKasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. Vychádzal\npritom aj zo záverov obsiahnutých v skôr vydaných rozhodnutiach kasačného súdu vo veci žalobcu\ntýkajúcich sa iných zdaňovacích období roku 2016, a to pod sp. zn. 3Sžfk/88/2019 zo dňa 30. júna\n2021 (zdaňovacie obdobie marec 2016) a sp. zn. 8Sžfk/1/2020 zo dňa 18. novembra 2021 (zdaňovacie\nobdobie september 2016).\n64. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti\ns kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s\n§ 168 SSP).\n65. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 601/2022", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:b4076f31-0f26-4005-aaad-d9bae73db6d1", "datum": "2023-03-09", "vztah": "zrusene"}, "vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/55/2018", "guid": "42d66d02-5c72-4caa-9a22-11711048abf9:47ff335a-cfed-469c-9e7c-bdcc665b8720", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9eab838a-cc01-4adf-ae1e-f14f7f840828", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 377/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1073, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.377.2018.1"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}], "citovane_v": []}