{"guid": "3d9e8c39-c2df-4b45-8ee3-3f0d26fc8418:f3ab1227-39a6-4a90-b73f-0a873e66e61c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200007.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/3/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/3/2019 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 7Sžsk/3/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200007.4", "identifikacne_cislo": "5018200007", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185", "nazov": "§ 185 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-185", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f3ab1227-39a6-4a90-b73f-0a873e66e61c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200007.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200007.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200007.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/3/2019\n5018200007\n27. 04. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:5018200007.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Michala Novotného (sudca\nspravodajca) vo veci žalobkyne: A.. A. Č., nar. X. L. XXXX, I. Z. XX/XX, Ž., zastúpeného: Advokátska\nkancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z\n13. novembra 2017 č. 39379-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline č. k. 29 Sa 1/2018-86 z 25. septembra 2018 takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 29 Sa\n1/2018-86 z 25. septembra 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia zo 6. marca 1996\nposkytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo\n- praktický lekár pre dospelých. Slovenská lekárska komora jej 7. apríla 2005 vydala licenciu na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0133/05. Na žiadosť žalobkyne jej Žilinský samosprávny kraj\ns účinnosťou k 31. marcu 2006 zrušil skoršie povolenie zo 6. marca 1996. Licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej\nuplynutím 31. marca 2006 odhlásila z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 31. marci 2006) držiteľkou licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Žiline rozhodnutím z 10. apríla 2017 č. 334-5/2017-ZA\nvyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni zaniklo 30. júna\n2008. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na\nvykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.\ndecembra 2010, v dôsledku čoho bola žalobkyňa aj po 31. marci 2006 samostatne zárobkovo činnou\nosobou. Jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie, tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť\naž 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jej príjem z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138\nods. 9 (do 31. decembra 2007 išlo o ods. 10) cit. zák. Keďže žalobkyňa za rok 2007 nepodala daňové\npriznanie k dani z príjmov, jej príjem pod túto hranicu prvýkrát klesol práve v tomto roku. Preto jej povinné\npoistenie zaniklo 30. júna 2008.\n3. Na základe odvolania žalovaná rozhodnutím z 13. novembra 2017 č. 39379-3/2017-BA zmenila\nrozhodnutie pobočky tak, že vo výrokovej časti vypustila text: „zaniklo povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie 30. júna 2008“ a doplnila „nezaniklo povinné nemocenské poistenie\n\na povinné dôchodkové poistenie 31. marca 2006, ale zaniklo 30. júna 2008“, v ostatnom rozhodnutie\npotvrdila a odvolanie žalobkyne zamietla. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky,\nktoré považovala správne. Zdôraznila, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.\nz. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve v znení neskorších predpisov sa zdravotnícke povolanie lekár mohlo vykonávať aj na\nzáklade licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa §\n5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré zakladalo žalobcovi\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná nezistila ani žiadne porušenie procesných\npráv žalobkyne, pretože prvým úkonom, ktorým sa podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začína konanie, môže byť\naj vydanie rozhodnutia a pobočka nemusí o začatí konania účastníkov upovedomiť, ako to ukladá zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Pobočka okrem\nprvostupňového rozhodnutia nevydala žiadne iné rozhodnutie vo veci zániku sociálneho poistenia, ktoré\nsa podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vydáva len v sporných prípadoch a preto odo dňa\npodania odhlášky nemohla začať plynúť lehota na povolenie obnovy konania. Záverom skonštatovala,\nže rozhodnutie pobočky spĺňalo všetky náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 cit. zák.\n4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a rozhodnutie žalovanej zrušil podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c) SSP. Vytkol jej, že sa dostatočne nezaoberala tým, že žalobkyňa podala odhlášku\nk 31. marcu 2006 a od nasledujúceho dňa už nevykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná\nosoba. Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. žalobkyni nemohlo sociálne poistenie trvať naďalej, pretože po 31.\nmarci 2006 nemala oprávnenie na výkon činnosti, čo znamená že už viac nespĺňala zákonné náležitosti\nsamostatne zárobkovo činnej osoby. Podotkla, že žalovaná mala skúmať, z čoho vlastne príjmy za\nrok 2004, 2005 a 2006 pozostávali. Inak, však správny súd zdôraznil, že citovaný zákon neustanovuje\nžalovanej žiadnu lehotu, do ktorej by musela rozhodnúť o vzniku alebo zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch. Za prvý úkon v zmysle § 185 ods. 4 cit. zák. bolo možné považovať aj vydanie\nrozhodnutia, ak žalovaná disponovala potrebnými podkladmi pre rozhodnutie. Pobočka žalovanej nie\nje povinná upovedomiť účastníkov konania o začatí konania, tak ako to ukladá Správny poriadok.\nŽalobkyňa mala možnosť uplatniť svoje námietky v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, čo aj\nvyužila, a žalovaná sa s jej námietkami dostatočne vysporiadala, preto k porušeniu zákonných práv\nžalobkyne nedošlo.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z. naviazané na oprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú\nrealizáciu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je také oprávnenie spojené aj s licenciou na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe. Jej držiteľ môže vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať\npríjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. V dôsledku toho povinné nemocenské poistenie a\ndôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniklo až 30. júna po kalendárnom\nroku, v ktorom tieto príjmy klesli pod hranicu určenú v § 138 ods. 9 resp. ods. 10 cit. zák. Rozhodujúcou\nskutočnosťou je, že samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6\nods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z., ďalšie členenie príjmov zákon č. 461/2003 Z. z. nevyžaduje, a preto\nnie je pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby podstatné. Podanie odhlášky\nsamo osebe nemá za následok zánik povinného poistenia, pretože odhláška má len deklaratórne účinky.\n6. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Obdobne ako v správnej žalobe namietala, že\nlicenciu L1A nevyužívala a nikdy na základe nej neposkytovala zdravotnú starostlivosť. Preto licencia\nnemohla zakladať jej účasť na povinnom sociálnom poistení. Je presvedčená, že po preskúmaní jej\nodhlášky žalovaná dospela k záveru, že boli naplnené podmienky zániku poistenia, a preto tak rozhodla\nvyznačením v spise k 31. marcu 2006.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n8. Správny súd v napadnutom rozsudku vytkol žalovanej, že vychádzala z nesprávneho právneho\nposúdenia zásadnej právnej otázky, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\n(L1A) zakladala žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka\n\nbola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs\n1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa už citovaného § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí\nveľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na\nprejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným\npre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú\núčinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v\nakom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého\nsenátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať\nz neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n9. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania\npodľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, na\nzáklade ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na\núčely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom,\nktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti\nposkytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ\nlicencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia.\nSociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je\npovinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období\nsú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani\nz príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento\npríjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5\nzákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou\nsťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS\n610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.\n10. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi\nviazaný a nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal.\nPrávny názor žalobkyne, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004\nZ. z. Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení.\nPredpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, tak nie je existencia\nzdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade\nna akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol\ndokonca podľa § 39 ods. 1 písm. d) zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach\nv znení účinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú\nzdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia, tak zakladala\nplnohodnotné oprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité\nzdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru svedčilo okrem ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.\nz. aj ustanovenie § 4 písm. b) cit. zák., podľa ktorého bola fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú\nstarostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na\nzáklade povolenia podľa § 11 cit. zák.\n11. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho\nzáveru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Lekár, ktorý je\ndržiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej\núčasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b)\ncit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej\nčinnosti poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení účinnom do 31. decembra 2010.\n12. Názor žalobkyne, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá\noporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované\n\nustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala\nžalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom\npoistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zanikalo\npovinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však\nnemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná považovala údaje v\nodhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003\nZ. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške, čo aj urobila. Ani\npodľa kasačného súdu zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla\nvydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely\nsociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne, napr. v § 145 ods. 3\n(premlčanie vrátenia poistného) alebo v § 147 (premlčanie predpísania a vymáhania poistného).\n13. Kasačný súd sa stotožňuje s argumentáciou správneho súdu, že podľa cit. § 184 ods. 8 a § 185\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je okamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej\nzložky deň, kedy bol voči účastníkovi urobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy,\nkeď organizačná zložka voči účastníkovi (navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové\nkonanie. Takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.),\nkeďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom.\nAko správny súd poznamenal, zákon č. 461/2003 Z. z. na rozdiel od napríklad Správneho poriadku\nneobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im\nmožnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 Spr. por.). To samozrejme\nnezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré\nsú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.\n2 ústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n14. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 10. apríla 2017 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní\nvychádzala z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že žalobkyňa je držiteľkou licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/ZA/0133/05 zo 7. apríla 2005. Žalobkyňa mohla uplatniť\nsvoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu.\nOdvolanie síce podala, no nijako v ňom nerozporovala skutkový stav v súvislosti s držbou licencie L1A a\ns výškou príjmu za rok 2004, 2005 a 2006. Žalobkyni tak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňovala\nsvoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.\nIV.\nZáver\n15. Správny súd, tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, a preto\njeho rozsudok sám vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].\nKasačná sťažnosť je tak v tomto sťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462\nods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o\nsprávnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).\n16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.\n17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "29Sa/1/2018", "guid": "e1443656-cb3a-4878-9f5a-251d1fe8ccd3:9d9fcd48-e171-4f8f-a889-2308bef37c13", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}