{"guid": "807d58d9-8092-42cf-b9fe-b2f40ac453b8:11c4bd0f-30ab-4516-8a57-de0e9b484171", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1", "spisova_znacka": "6Ssk/129/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/129/2022 z 20. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 20. decembra 2022, sp. zn. 6Ssk/129/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1", "identifikacne_cislo": "4021200541", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2022-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/11c4bd0f-30ab-4516-8a57-de0e9b484171", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/129/2022\n4021200541\n20. 12. 2022\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2022:4021200541.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobcu: I.. M. C., narodený XX. Z. XXXX, bytom H. XXXX/XX, T., zastúpený: advokátskou kanceláriou\nŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej z 30. augusta 2021, číslo 27461-3/2021-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 9. mája 2022, č.k. 23Sa/72/2021-75, t a k t o\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu na prerušenie konania\nz a m i e t a.\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z\n9. mája 2022, č. k. 23Sa/72/2021-75 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej z 30. augusta 2021, číslo 27461-3/2021-BA (ďalej len\n„druhostupňové rozhodnutie“), ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla\nv celom rozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,\npobočka Nitra z 12. apríla 2021, číslo: NR-7650-1/2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo\nveci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňové\nsprávne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že\nžalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 30. júna 2009, ale zaniklo dňa 31. decembra 2010.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení účinnom v rozhodnom čase a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave\nTretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení\nPrvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že napadnuté\n\nrozhodnutie a postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom a preto žalobu ako nedôvodnú v\ncelom rozsahu zamietol.\n3. Krajský súd skutkové okolnosti ako aj právnu argumentáciu žalobcu a žalovanej, z ktorých vychádzal\nodôvodňujúc svoje rozhodnutie, opísal v bodoch 1 až 11 kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku.\nZa najpodstatnejšie skutkové okolnosti (z pohľadu ich posúdenia, ktoré viedlo k rozhodnutiu) považoval\nnajmä nasledovné: (i) žalobca je držiteľom licencie L1A/NR/1432/06 od 8. novembra 2006 do 14.\nmája 2016 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe; (ii) prvostupňový správny orgán prijal dňa 30.\njúna 2009 registračný list fyzickej osoby - odhlášku „ ... v ktorom žalobca uviedol, ako dátum zániku\npoistenia 30.06.2009, avšak neuviedol pobočne všetky skutočnosti relevantné pre posúdenie, či mu ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe v tento deň skutočne zaniklo povinné nemocenské poistenie.“; (iii)\npodľa údajov Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky žalobca ako samostatne zárobkovo činná\nosoba dosiahol za rok 2008 príjmy zo živnosti v sume 1.381.887,- Sk a príjmy z iných činností, ktoré nie\nsú živnosťou ani podnikaním v sume 102.000,- Sk, spolu v sume 1.483.887,- Sk a za rok 2009 príjmy\nzo živnosti v sume 21.686,59 Eur a príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou v sume\n2.436,17 Eur, spolu v sume 24.122,76 Eur [t. j. v oboch rokoch príjmy vyššie ako zákonom stanovená\nsuma - za rok 2008 (106.827,- Sk) a za rok 2009 (3.834,94 Eur)]; (iv) vychádzajúc z registračného\nlistu (viď bod (ii) vyššie) prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. NR-21639/2019 z 3. apríla 2019\nrozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie dňa 1. júla 2019 a rozhodnutím č. NR-21685/2019 z 5. apríla 2019\nrozhodol, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie\na povinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2010; (v) v dôsledku podaného odvolania žalobcu\na následného rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, ktorým tento zrušil obe rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu uvedené v predchádzajúcom bode, rozhodol vo veci opätovne\nprvostupňový správny orgán, a to prvostupňovým rozhodnutím bližšie opísaným v bode 1 vyššie; (vi)\nžalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodla žalovaná druhostupňovým\nrozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie.\n4. Žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie správnou žalobou, ktorú v podstatnom (po stručnom\nzhrnutí skutkového stavu) odôvodnil (i) argumentáciou spočívajúcou v interpretácii ustanovení § 68\nods. 1 písm. a) a § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) vo vzťahu k charakteru tzv. licencie L1A;\n(ii) argumentáciou spočívajúcou v interpretácii ustanovení § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\nv podstatnom tvrdiac, že pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia je rozhodujúce ukončenie prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia; (iii) analýzou podstaty\na zmyslu registračného listu FO - odhlášky z povinného sociálneho poistenia; (iv) namietaním porušení\nprocesných práv žalobcu ako účastníka administratívneho konania a (v) v neposlednom rade stručným\nrozborom vzťahu a relevantnosti rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 1Vs 1/2019 z 30. apríla 2019 a sp. zn. 1Vs 3/2019 z 24. novembra 2020. Navrhol, aby krajský súd\ndruhostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, je v súlade so zákonom. Svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil argumentáciou\no charaktere tzv. licencie L1A, a to vo svetle jednak rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019 z 24. novembra 2020, jednak uznesenia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021 uzatvárajúc, že „Rozhodnutie\nÚstavného súdu SR ako aj rozhodnutie Veľkého senátu NS SR sú pre súdy záväzné.“.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti žalobca\nvymedzil referenciou na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) a f) SSP tvrdiac, že krajský súd rozhodol\nnesprávne a nezákonne, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania (žalobcovi), aby uskutočnil jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\n7. Žalobca odôvodnenie kasačnej sťažnosti systémovo rozčlenil do dvoch podstatných častí - v prvej sa\nvenoval charakteru a podstate licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe optikou zániku statusu\nsamostatne zárobkovo činnej osoby a druhú, čo do rozsahu materiálnu časť, venoval úvahám o princípe\nspravodlivosti vo svetle prejednávanej veci. Pracujúc s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\na Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), odvolávajúc sa na odbornú spisbu\nžalobca polemizoval so závermi ústavného súdu vyjadrenými v uznesení sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30.\nnovembra 2021 zamerajúc sa na spochybnenie záväznosti rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs 3/2019 z 24. novembra 2020.\n8. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca navrhol, aby „... za účelom zachovania princípu právnej\nistoty, ako aj práva sťažovateľa na zákonného sudcu...“ najvyšší správny súd konanie prerušil a „...\npodal predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podnet na zaujatie stanoviska pléna\nNajvyššieho správneho súdu k zjednoteniu výkladu zákonov ...“. Žiadal tiež, aby najvyšší správny súd\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 13. septembra 2022, v ktorom uviedla,\nže žalobca v kasačnej sťažnosti neuviedol také námietky ani právne relevantné dôvody, ktoré by\nodôvodňovali zmenu alebo zrušenie druhostupňového rozhodnutia. Poukázala na a podrobnejšie\nargumentovala závermi vyjadrenými v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Vs 3/2019 z 24. novembra 2020. K otázke aplikácie princípu spravodlivosti (ktorej\nvenoval žalobca značnú časť kasačnej sťažnosti) okrem iného uviedla, že „Podľa právneho názoru\nSociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že\nje potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.“. V závere navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n10. Najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobcu nie je dôvodná. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského\nsúdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej (ktoré sú podrobnejšie opísané v bodoch 3\naž 5 vyššie) a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase kasačný\nsúd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi, ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2009\nalebo až dňa 31. decembra 2010. Rozhodným pre zodpovedanie spornej otázky je potom posúdenie\njednak charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou) žalobcu v relevantnom čase. Kasačný súd\nzistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou, vykonal náležite v zmysle\nplatnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č.\n578/2004 Z. z., a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil.\n11. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených\nprávnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Tento záver\nodôvodňuje najvyšší správny súd nasledovne.\n12. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 (ďalej len „rozsudok\n1Vs/3/2019“). Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným\n\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.\nnovembra 2021.\n13. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby\nna základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení platnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č.\n578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1\nzákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z.\nz. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b)] a na základe\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“\n14. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C. Jednou z podmienok na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3\npísm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§\n68 ods. 1 písm. b)]. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z.\nz. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod\npovolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má\nlicenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004\nZ. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n15. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n16. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\n\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár\nv pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom\npomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom\nzariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom\nna vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva\nministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do\n31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania\nzdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri\nžiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\n17. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n\n18. Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku č. k. 1Vs/3/2019 k otázke zániku povinného nemocenské\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle §\n5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc\n§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods.1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj\n„SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia\nSZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“. V tejto súvislosti považoval Veľký\nsenát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie\nL1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne\npoistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n19. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom\nlicencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.\nz., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať\noprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n20. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom\nzániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu\nvzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom\n„a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v\nktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n21. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č.\n461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva\nvyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od\nvzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť\nRegistračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n22. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi: (i) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo (ii) podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom\n„a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08.2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku\nlicencie, alebo (iii) odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v\n\nktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227\nods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom\n„a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného\npomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.\n23. Ústavný súd v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu 1Vs/3/2019 konštatoval: „Podľa názoru ústavného\nsúdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,\nktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku,\npretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva\ndostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom\npre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd\nopäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať\ntak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto,\nak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto\npostupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k\nvýkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m.\nIV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou\nveľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z\nhľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie\npodstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho\nnázoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne\npočíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie\n(k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu\nv predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní\nv zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované\n(ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami\nveľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21\nods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n24. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na\nodmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými\nv petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a\nslobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj\nrozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy záväzné.\n25. Najvyšší správny súd v bode 10 vyššie vymedzil dve oblasti, ktorých posúdenie je zásadné pre\nrozhodnutie vo veci (posúdenie charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky\nkvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom\nčase). Keďže prvá oblasť (posúdenie charakteru licencie L1A) korešponduje právnym otázkam, ktorými\nsa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne\nzaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval\nich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v\nodôvodnení tohto rozhodnutia.\n\n26. Čo sa týka druhej oblasti (posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase), najvyšší správny súd uvádza,\nže v konaní nebolo sporným, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2008\npríjmy zo živnosti v sume 1.381.887,- Sk a príjmy z iných činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním\nv sume 102.000,- Sk, spolu v sume 1.483.887,- Sk a za rok 2009 príjmy zo živnosti v sume 21.686,59\nEur a príjmy z činnosti sprostredkovateľov, ktoré nie sú živnosťou v sume 2.436,17 Eur, spolu v sume\n24.122,76 Eur [t. j. v oboch rokoch príjmy vyššie ako zákonom stanovená suma - za rok 2008 (106.827,Sk) a za rok 2009 (3.834,94 Eur)]. Uvedený príjem je nutné považovať za príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o\npríjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa §\n5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom\ndo 31. decembra 2010.\n27. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobcovi ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až\ndňa 31. decembra 2010, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu\nnajvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím ústavného súdu. Žalobca, ako držiteľ licencie L1A, mal\npostavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\nZároveň bola naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje\nžiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jeho vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by mu bránila\nvykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom\nzariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Na to, aby licencia L1A nebola\noprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť\nvykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n28. Žalobca v závere kasačnej sťažnosti (v bode označenom ako „VI. Návrh na prerušenie súdneho\nkonania“) navrhol, aby kasačný súd („za účelom zachovania princípu právnej istoty, ako aj práva\nsťažovateľa na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 6\nods. 1 ...“) prerušil konanie a „... podal predsedovi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\npodnet na zaujatie stanoviska pléna Najvyššieho správneho súdu k zjednoteniu výkladu zákonov ...“.\nOdvolával sa pritom na ustanovenie § 21 ods. 3 písm. a) v spojení s ustanovením § 24d ods. 1 písm. b)\nzákona č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n29. V súvislosti s návrhom bližšie opísaným v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd uvádza,\nže právne závery ohľadom (sporných) právnych otázok už prešli riadnou kontrolou ústavnosti a\nuznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. novembra 2021\n(vo veci ústavnej sťažnosti Rvp 361/2021), bola ústavná sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky proti rozhodnutiu Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 1Vs/3/2019 odmietnutá. Ústavný súd pritom výslovne konštatoval, že odôvodnenie rozsudku\nnajvyššieho súdu je podľa jeho názoru výslovne dostatočné a zrozumiteľné. Kasačný súd jednak z\nuvedeného dôvodu jednak preto, že neidentifikoval žiaden z dôvodov uvedených v § 100 SSP, návrh\nžalobcu na prerušenie konania nevyhodnotil ako dôvodný.\n30. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom\npodľa ustanovenia § 461 SSP zamietol.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v\ntomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168\nSSP).\n32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte jednomyseľne - pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}