{"guid": "a6e09996-5b63-465f-854b-97420803bac1:84a9a36f-78a9-4314-a748-45c0d2ab1ab5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1", "spisova_znacka": "7Ssk/97/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/97/2022 z 27. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2022, sp. zn. 7Ssk/97/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1", "identifikacne_cislo": "4021200498", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-2", "nazov": "§ 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-1", "nazov": "§ 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-109"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-55", "nazov": "§ 55 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-55", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293er.odsek-6", "nazov": "§ 293er ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293er.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293er"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293er.odsek-4", "nazov": "§ 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293er.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293er"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293er.odsek-3", "nazov": "§ 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-293er.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-293er"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-109", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-57", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-55", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-54", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-293er"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84a9a36f-78a9-4314-a748-45c0d2ab1ab5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/97/2022\n4021200498\n27. 06. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:4021200498.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Mgr.Michal Novotný ako\npredseda senátu (sudca spravodajca) a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobkyne: G. Z., D.. X. O. XXXX, Ľ.. T. XXXX/X, H., zastúpenej: Odborový zväz\nKOVO, IČO: 30 804 078, Miletičova 24, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.\naugusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia zo 14. júla 2021, č. 30539-2/2021-BA, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 22 Sa 30/2021-51 z 22. februára 2022\ntakto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 22 Sa 30/2021-51 z 22. februára 2022 sa mení tak, že\nrozhodnutie žalovanej zo 14. júla 2021, č. 30539-2/2021-BA, sa zrušuje a vec sa vracia žalovanej na\nďalšie konanie.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvostupňového ani kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobkyňa je matkou maloletého dieťaťa - G. G., D..\nX. M. XXXX, ktoré v roku 2020 a 2021 navštevovalo základnú školu. Zároveň bola žalobkyňa od 15. júla\n2019 povinne nemocensky poistená ako zamestnanec zamestnávateľa O.. Jej vymeriavací základ na\npoistné na nemocenské poistenie bol v júli 2019 v sume 39 €, v auguste 2019 v sume 66 €, v septembri\n2019 v sume 63 €, v októbri 2019 v sume 69 €, v novembri 2019 v sume 63 € a v decembri 2019 v\nsume 66 €.\n2. Dňa 16. marca 2020 bola kvôli pandémii spôsobenej ochorením COVID-19 zatvorená základná škola,\nktorú navštevovalo aj dieťa žalobkyne. Keďže tá sa oň musela osobne a celodenne starať, požiadala\n23. marca 2020 pobočku Sociálnej poisťovne v Topoľčanoch o výplatu ošetrovného za toto obdobie až\ndo ukončenia uzatvorenia školy. Čestným vyhlásením z 1. apríla 2020 žalobkyňa potvrdila, že potreba\nstarostlivosti trvala počas celého marca 2020. Pobočka v Topoľčanoch rozhodnutím z 20. apríla 2020, č.\n200-010977-CA03/2020, vyslovila, že žalobkyňa má nárok na ošetrovné v sume 1,21797500 € denne od\n16. marca 2020 do „skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania“ maloletého dieťa s tým,\nže nárok na výplatu „je podmienený“ včasným predložením čestného vyhlásenia s vyplneným obdobím\nošetrovania. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným 29. mája 2020.\n3. Dňa 20. apríla 2020 sa žalobkyňa stala zamestnankyňou spoločnosti HYZA a.s. Za mesiac apríl 2020\ndosiahla vymeriavací základ na poistné na nemocenské poistenie 352,97 €, za máj 2020 v sume 746,94\n€, za jún 2020 v sume 790,59 €, za júl 2020 v sume 846,38 €, za august 2020 v sume 825,28 €, za\n\nseptember 2020 v sume 1.036,31 €, za október 2020 v sume 885,47 €, za november 2020 v sume\n1.111,66 € a za december 2020 v sume 1.010,07 €. Dňa 11. januára 2021 sa kvôli pandémii spôsobenej\nochorením COVID-19 znova zatvorila základná škola, ktorú navštevovalo dieťa žalobkyne, a tá sa oň\nznova musela osobne a celodenne starať. Preto v ten istý deň pobočku v Topoľčanoch znova požiadala\no priznanie ošetrovného. Tá po urgencii žalobkyne rozhodnutím z 29. marca 2021, č. 200-012244CA01/2021, vyslovila, že naň nemá nárok, „ktorý si uplatnila ako zamestnankyňa zamestnávateľa HYZA\na.s.“. V odôvodnení pobočka odkázala na § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení účinnom od 27. marca 2020, podľa ktorého musela nárok posúdiť podľa stavu k 16. marcu 2020,\nkedy však žalobkyňa nebola zamestnankyňou tohto zamestnávateľa. Zároveň pobočka zdôraznila, že\nošetrovné bude žalobkyni naďalej vyplácané na základe právoplatného rozhodnutia č. 200-010977CA03/2020.\n4. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala. Zdôraznila, že z § 293er ods. 3 a 4 zákona č.\n461/2003 Z. z. vyplýva, že aj počas krízovej situácie vzniká nárok na ošetrovné každým vznikom potreby\nstarostlivosti o dieťa (kvôli zatvoreniu školy) a zaniká zánikom takej potreby. Ak taká potreba vznikne\nzasa znova, vzniká tým nový nárok a jeho podmienky sa musia posúdiť k jeho prvému dňu a nie k prvému\ndňu uplatnenia nároku počas krízovej situácie. Toto tzv. reťazenie nárokov, ktoré presadzuje žalovaná,\nje podľa žalobkyne nezmyselné.\n5. Žalovaná tu preskúmavaným rozhodnutím zo 14. júla 2021, č. 30539-2/2021-BA odvolaniu žalobkyne\nnevyhovela. Zdôraznila, že nárok na ošetrovné počas krízovej situácie už bol žalobkyni právoplatne\npriznaný rozhodnutím č. 200-010977-CA03/2020 a na základe tohto rozhodnutia a čestného vyhlásenia\nžalobkyne jej bol vyplatený aj za mesiac január 2021. Na základe § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003\nZ. z. sa každá nová žiadosť o výplatu ošetrovného počas krízovej situácie musí posúdiť spätne ku dňu\npôvodnej žiadosti o ošetrovné (tzv. „zreťazenie ošetrovného“). Tento názor podľa žalovanej podporovala\naj dôvodná správa k citovanému ustanoveniu. Každú ďalšiu starostlivosť žalobkyne o dieťa pre uzavretie\nzariadenia (teda aj starostlivosť od 11. januára 2021) tak bolo treba posúdiť k 16. marcu 2020, kedy\ntakáto potreba vznikla prvýkrát. Keďže k tomuto dátumu sa žalobkyni nárok na ošetrovné už priznal, je\nnové rozhodnutie pobočky nadbytočné, a preto ho žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí bez náhrady\nzrušila.\n6. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu\nnapadnutým rozsudkom č. k. 22 Sa 30/2021-51. Zdôraznil, že nárok na ošetrovné počas krízovej situácie\npodľa § 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniká skončením krízovej situácie a poistenec o\ntento nárok žiada len raz. Následne každý mesiac preukazuje splnenie podmienok čestným vyhlásením\no splnení podmienok tohto nároku. Keďže krízová situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej\nrepubliky z 11. marca 2020 trvá, trvá aj nárok žalobkyne, ktorý jej bol priznaný právoplatným rozhodnutím\nč. 200-010977-CA03/2020, a žalobkyňa má každý mesiac predkladať čestné vyhlásenie, na základe\nktorého sa jej ošetrovné vyplatí. Podľa správneho súdu potvrdzuje správnosť tohto výkladu aj okolnosť,\nže od 10. apríla 2021 bolo do zákona č. 461/2003 Z. z. vložené nové ustanovenie § 293fef ods. 1\na 2, ktoré umožňuje prehodnotiť nárok na ošetrovné počas krízovej situácie. V čase podania žiadosť\nžalobkyne však zákon takéto ustanovenie neobsahoval, takže žalovaná podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky musela konať na základe vtedy platného ustanovenia.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia toto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Na úvod odmietla názor správneho súdu, že v jej veci možno poukazovať na § 293fef\nzákona č. 461/2003 Z. z., pretože toto ustanovenie nebolo účinné, keď sa začalo konanie o jej žiadosti\nz 11. januára 2021. Následne zopakovala svoj názor, že podmienky nároku na ošetrovné sa podľa §\n293er ods. 4 cit. zák. mali posudzovať k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti a nie ku dňu\nprvého uplatnenia nároku v krízovej situácii. Takýto výklad nepodporuje ani dôvodová správa k zákonu\nč. 63/2020 Z. z. Aj počas krízovej situácie nárok na ošetrovné zaniká skončením potreby starostlivosti,\ntakže nárok žalobkyne vzniknutý 12. marca 2020 zanikol 19. apríla 2020. Dňa 11. januára 2021 jej vznikol\nnový nárok, ktorý sa má posúdiť k tomuto dňu.\n8. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Na rozdiel od nároku na ošetrovné podľa § 42 zákona\nč. 461/2003 Z. z. nárok na tzv. pandemické ošetrovné podľa § 293er ods. 3 a 4 cit. zák. nebol obmedzený\n\nna 10 dní, ale mal trvať po celý čas potreby osobnej starostlivosti. Podmienky tohto ošetrovného mali\nposudzovať k prvému dňu potreby osobnej starostlivosti počas krízovej situácie, ktorej trvanie nebolo\nmožné predvídať. Takou situáciou je aj mimoriadna situácia, ktorá trvá od jej vyhlásenia 11. marca 2020\nnaďalej. Až 10. apríla 2021 nadobudol účinnosť § 293fef zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý dovoľuje nárok\nna pandemické ošetrovné posudzovať aj opätovne k inému dátumu.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 SSP).\n10. Predmetom prerokúvanej veci bol nárok žalobkyne na ošetrovné, ktoré je podľa § 13 ods. 1 písm.\nb) zákona č. 461/2003 Z. z. nemocenskou dávkou poskytovanou z nemocenského poistenia. Už na\núvod treba uviesť, že napriek prevažnej právnej argumentácii účastníkov skutočnou podstatou sporu\nmedzi žalobkyňou a žalovanou je otázka obsahu nároku ošetrovné (najmä jeho výška), nie samotná\nexistencia tohto nároku. Medzi nimi totiž nie je sporné, že žalobkyni nárok na ošetrovné vznikol už od\n16. marca 2020, a žalovaná uznávala, že tento nárok trval aj od 11. januára 2021. Zároveň nie je sporné,\nže žalobkyňa bola v priebehu roka 2020 a 2021 zúčastnená na nemocenskom poistení podľa § 14 ods.\n1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. len ako zamestnanec, a to postupne najskôr do 19. apríla 2020 u\nzamestnávateľa O. a od 20. apríla 2020 u zamestnávateľa HYZA, a.s. Žalobkyňa tak bola v spornom\nobdobí zúčastnená na nemocenskom poistení iba raz, v dôsledku čoho jej aj nárok na ošetrovné za\nsplnenia zákonných podmienok (§ 42 cit. zák.) mohol vzniknúť iba raz. Žalobkyňa si žiadosťou z 11.\njanuára 2021 uplatnila nárok na výplatu nemocenského a žalovaná zhodne s ňou dospela k záveru, že\njej tento nárok aj patrí, ale s iným obsahom. Preto už rozhodnutie pobočky v Topoľčanoch č. 200-01224CA01/2021 nie je príliš zrozumiteľné - ak táto pobočka dospela k záveru, že žalobkyňa má naďalej nárok\nna ošetrovné, nie je zrejmé, prečo vo svojom výroku vyslovila, že žalobkyňa tento nárok nemá „ako\nzamestnankyňa zamestnávateľa HYZA, a.s.“. Žalobkyňa totiž v čase uplatnenia tohto nároku bola len\nzamestnankyňou spoločnosti HYZA a.s. a len z tohto dôvodu podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č.\n461/2003 Z. z. zúčastnená na zdravotnom poistení, takže nebolo vôbec možné uvažovať nad tým, že\nby tu bol súbeh nárokov z viacerých poistení (§ 58 ods. 1 cit. zák.).\n11. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím toto rozhodnutie síce zrušila, tým však celkom opomenula,\nže žalobkyňa svoj (tvrdený) nárok uplatnila samostatnou žiadosťou, touto žiadosťou sa podľa § 184\nods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. začalo dávkové konanie a povinnosťou žalovanej bolo ukončiť toto\nkonanie riadne vydaným rozhodnutím. Žalovaná však zrušením rozhodnutia pobočky v Topoľčanoch\nvytvorila stav, že žalobkynina žiadosť z 11. januára 2021 doteraz nebola procesne náležite vybavená.\nLen z odôvodnenia preskúmavaného (zrušujúceho) rozhodnutia možno vyvodiť, že žalovaná v podstate\npovažuje žiadosť žalobkyne o ošetrovné za obdobie od 11. januára 2021 za opakované uplatnenie\nnároku, ktorý jej už bol priznaný rozhodnutím č. 200-010977-CA03/2020. Potom však žalovaná nemala\nrozhodnutie pobočky rušiť, ale žiadosť žalobkyne zamietnuť z dôvodu, že uplatnený nárok jej už bol\nraz priznaný. Zmätok, ktorý tak pobočka, ako aj žalovaná do celého konania vniesli, však vo výsledku\nnepredstavuje takú vadu, ktorá by podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP spôsobila nezákonnosť rozhodnutia\nvo veci samej, ak by preskúmavané rozhodnutie bolo vecne správne. No je len jedným z prejavom\ncelkovo nedostatočného ujasnenia si procesnej situácie, v ktorej sa žalovaná našla v takomto prípade\nzdanlivo „opätovného“ uplatnenia nároku na ošetrovné v kríze. Preto je potrebné širšie ozrejmiť otázky,\nktoré pri posudzovaní tohto nároku vznikali.\n12. Podľa všeobecného ustanovenia § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na nemocenskú dávku\nvzniká (v zásade) odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom. Zákonné podmienky\nvzniku nároku na ošetrovné boli a sú upravené predovšetkým v § 39 ods. 1 cit. zák. Podľa tohto\nustanovenia (v znení účinnom do 26. marca 2020) mal poistenec nárok na ošetrovné okrem iného aj\nvtedy, ak podľa písmena b) sa staral o dieťa do desiatich rokov veku, ak 1. dieťaťu bolo nariadené\nkaranténne opatrenie, 2. (okrem iného) škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných\norgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo 3. fyzická osoba, ktorá sa\ninak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej\nstarostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemohol o dieťa starať. Podľa § 42 cit. zák. potom\ntento nárok vznikal od prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti o takéto dieťa a zanikal\ndňom skončenia potreby takejto starostlivosti, najneskôr však uplynutím desiateho dňa. Zákonom č.\n\n63/2020 Z. z. bolo s účinnosťou od 27. marca 2020 jednak novelizované citované ustanovenie § 39\nods. 1 písm. b) tak, že nárok na ošetrovné vznikal pri starostlivosti o dieťa do jedenásteho roku, jednak\nbol do zákona č. 461/2003 Z. z. vložený nový § 293er s marginálnou rubrikou „Prechodné ustanovenia\npočas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti\ns ochorením COVID-19“. V zmysle odseku 3 písm. b) tohto paragrafu v čase krízovej situácie (ktorou\nsa rozumie mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením\nCOVID-19, porov. legislatívnu skratku v § 293er ods. 1) nárok na ošetrovné vznikal od prvého dňa\npotreby osobnej a celodennej starostlivosti a zanikal dňom skončenia potreby osobnej a celodennej\nstarostlivosti, ak poistenec (okrem iného) splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm.\nb).\n13. Zo znenia citovaného § 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 27. marca 2020\ntak vyplýva, že toto ustanovenie predstavuje najmä odchylnú úpravu vo vzťahu k § 42 cit. zák. Kým\núprava vzniku nároku na ošetrovné bola v oboch ustanoveniach rovnaká (prvý deň potreby osobnej a\ncelodennej starostlivosti), ustanovenie § 293er ods. 3 na rozdiel od § 42 neobmedzoval o trvanie nároku\n10 dňami starostlivosti. Napriek tomu však § 293er ods. 3 jasne ustanovuje, že zánikom potreby osobnej\na celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) nárok na ošetrovné vždy zaniká. Aj\nustanovenie § 293er ods. 3 tak v podstate rovnako ako § 42 viaže nárok na ošetrovné na neprerušené\ntrvanie potreby osobnej a celodennej starostlivosti napríklad preto, že podľa § 39 ods. 1 písm. b) druhého\nbodu bola uzavretá škola, ktorú dieťa navštevuje. Inak povedané, len čo sa takáto škola uzavrie a o dieťa\nsa treba osobne a celodenne starať, nárok na ošetrovné vzniká, no len čo sa uzavretie školy skončí\na potreba starostlivosti odpadne, nárok na ošetrovné zaniká. Ak príslušné orgány opätovne uzatvoria\nškolu potom, čo už rozhodli o jej otvorení (skončení jej uzavretia), je zo znenia § 293er ods. 3 celkom\nzrejmé, že týmto novým uzavretím školy vzniká oprávnenému poistencovi nový - samostatný nárok na\nošetrovné rovnako, ako by vznikal podľa § 42.\n14. Ustanovenie § 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. tak podľa kasačného súdu nič nemení na\nsamotnom mechanizme vzniku nároku na ošetrovné. Najmä nevytvára akýsi „trvalý spočívajúci“ nárok,\nktorý by vznikal prvým dňom potreby osobnej starostlivosti v krízovej situácii a ktorý by pri každom\notvorení školy „spočíval“ a jej následným opätovným zatvorením „obživol“. Už v dôsledku toho nie je\nmožné akceptovať právny názor správneho súdu, že nárok na ošetrovné počas celej krízovej situácie\nje akoby jednotný a nevzniká nanovo. Celkom jasné znenie § 293er ods. 3 totiž hovorí presný opak aj počas trvania krízovej situácie okamihom vzniku potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa\npodľa § 39 ods. 1 písm. b) nárok vzniká a zaniká okamihom odpadnutia tejto potreby čo aj len na jeden\ndeň. V tu prerokúvanej veci to teda znamenalo, že ak príslušný orgán od 16. marca 2020 uzatvoril\nzákladnú školu, do ktorej chodilo dieťa žalobkyne, týmto okamihom jej vznikol nárok na ošetrovné.\nTento nárok jej potom zanikol 19. apríla 2020, kedy potreba osobnej starostlivosti oň odpadla. Ak potom\npríslušný orgán túto základnú školu znovu uzavrel od 11. januára 2021 a žalobkyňa sa tak o svoje dieťa\nod tohto dňa musela zasa osobne a celodenne starať, podľa § 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.\njej od tohto dňa mohol vzniknúť nový samostatný nárok na ošetrovné, pretože predchádzajúci nárok (od\n16. marca 2020) jej v každom prípade zanikol k 19. aprílu 2020. Preto nemožno vôbec uvažovať nad\ntým, že nárok viazaný na potrebu osobnej a celodennej starostlivosti od 11. januára 2021 bol akýmsi\n„pokračovaním“ jedného nároku viazaného na túto potrebu od 16. marca do 19. apríla 2020.\n15. Žalovaná sa v tejto súvislosti v preskúmavanom rozhodnutí odvoláva na ustanovenie § 293er ods.\n4 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného od 27. marca 2020. Podľa tohto ustanovenia sa podmienky nároku\nna ošetrovné podľa odseku 3 posudzujú u každého poistenca (okrem iného) k prvému dňu jeho osobnej\na celodennej starostlivosti. Už jazykové znenie tohto ustanovenia pripúšťa rôzne výklady. Predovšetkým\nby bolo možné uvažovať nad tým, že pojem „podmienky nároku“ sa týka len samotných podmienok\nvzniku nároku na ošetrovné v zmysle § 293er ods. 3, prípadne snáď všeobecných podmienok nároku\nna nemocenské dávky (§ 30 a 31 zákona č. 461/2003 Z. z.). Splnenie týchto podmienok by sa teda\nposudzovalo k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti, ale okolnosti rozhodné pre výšku nároku\n(§ 54 a 55 zákona č. 461/2003 Z. z.) by sa posudzovali vo vzťahu ku každému nároku samostatne.\nRovnako dobre však jazykové znenie § 293er ods. 4 môže podporovať názor žalovanej, že spätne k\nprvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti sa posudzujú všetky podmienky nároku na ošetrovné\npočas celej krízovej situácie, teda tak jeho vznik, ako aj jeho obsah. Konečne, rovnako v ňom nájsť\noporu aj pre názor žalobkyne, že takéto posúdenie sa musí vykonať vo vzťahu ku každému nároku na\nošetrovné osobitne. Jazykové znenie citovaného ustanovenia tak môže v tomto zmysle pôsobiť nejasne,\ntakže nie je celkom dobre možné rozhodnúť, ktorý z týchto výkladov je správny.\n\n16. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sa však jazykový výklad normy podľa\npotreby musí doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom jej účelom (porov. rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS\n351/2010 a ďalšie). Na zistenie účelu právnej normy obsiahnutej v § 239er ods. 4 zákona č. 461/2003\nZ. z. je potrebné preskúmať jednak zámer zákonodarcu pri jeho schválení, jednak jeho (systematickú)\nsúvislosť s inými ustanoveniami, ktoré naň nadväzujú a ktoré boli schválené v tom istom zákone č.\n63/2020 Z. z. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu (Národná rada Slovenskej republiky, VIII. volebné\nobdobie, tlač 33) predovšetkým vyplýva, že cieľom všetkých navrhovaných zmien podmienok nároku na\nošetrovné bolo okrem iného „zlepšiť finančnú situáciu poberateľov... ošetrovného“. To sa malo docieliť aj\ntým, že ošetrovné sa malo vyplácať počas celej doby trvania potreby osobnej a celodennej starostlivosti,\nnielen počas 10 dní, ako bol tento nárok mimo krízovej situácie obmedzený v § 42. Ustanovenie § 293er\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v pôvodnom vládnom návrhu zákona č. 63/2020 Z. z. nebolo obsiahnuté,\nale bolo doň vložené na návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Táto zmena\nbola odôvodnená záujmom „zníženia administratívnej záťaže poistencov a Sociálnej poisťovne“ a v jej\ndôsledku tak podmienky nároku „nebude potrebné posudzovať opakovane“ (zvýraznenie pridal kasačný\nsúd). Na toto ustanovenie nadväzuje § 293er ods. 6, podľa ktorého poistenec, ktorému bolo priznané\nošetrovné, je povinný ku koncu kalendárneho mesiaca preukázať nárok na výplatu ošetrovného čestným\nvyhlásením o tom, v ktorých dňoch sa o fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 osobne a celodenne staral.\nAj toto ustanovenie bolo do zákona č. 63/2020 Z. z. doplnené na návrh výboru pre sociálne veci, spolu\ns ďalšími ustanoveniami § 293er ods. 7, 8 a 9, ktoré upravujú povinnosti školských zriadení a zariadení\nsociálnych služieb oznamovať žalovanej údaje o osobách uvedených v odseku 3.\n17. Pre pochopenie významu citovaného § 293er ods. 6, ktoré je podľa kasačného súdu dôležitým\nkľúčom k správnemu výkladu § 293er ods. 4, je dôležité predovšetkým si ujasniť, že kým nárok na\nnemocenskú dávku (teda aj ošetrovné) podľa § 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniká priamo\nna základe zákona, nárok na jej výplatu podľa § 109 ods. 2 cit. zák. zásadne vzniká až okamihom\npodania žiadosti o jej výplatu. Pokiaľ teda podľa § 293er ods. 3 vzniká každou novou potrebou osobnej a\ncelodennej starostlivosti nový nárok na ošetrovné, musel by poistenec podľa § 109 ods. 2 cit. zák. vždy\nžiadať o jeho výplatu a žalovaná by o tejto výplate musela rozhodovať vždy nanovo, novým rozhodnutím.\nUstanovenie § 293er ods. 6 potom poistenca oslobodzuje od tejto povinnosti a dovoľuje mu, aby žiadosť\no výplatu ošetrovného nahradil čestným vyhlásením o vzniku nového nároku na ošetrovné v jednotlivých\nmesiacoch. Z logiky veci však vyplýva, že takéto čestné vyhlásenie o vzniku a ďalšom trvaní nároku môže\npredložiť len ten poistenec, ktorému už nárok bol predtým priznaný. Ten, komu nárok ešte nevznikol\nalebo mu nebol priznaný, nemá vo vzťahu k čomu podať čestné vyhlásenie predpokladané v § 293er\nods. 6.\n18. Zo vzájomného súvisu ustanovení § 293er ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účinných od 27.\nmarca 2020, v spojení s dôvodovou správou a odôvodnením príslušných pozmeňujúcich návrhov, ktoré\nsa takisto používajú pri výklade a uplatňovaní zákona (§ 96 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o\nrokovacom poriadku národnej rady v znení neskorších predpisov), tak podľa kasačného súdu vyplýva,\nže zmyslom § 293er ods. 4 bolo predovšetkým ustanoviť právny základ pre fungovanie mechanizmu\npredpokladaného v § 293er ods. 6, teda umožniť, aby bolo možné už raz priznaný nárok na ošetrovné,\nktorý síce medzičasom zanikol, vyplácať pri jeho novom (opätovnom) vzniku znova, a to na základe\npôvodného rozhodnutia v spojení s predloženým čestným vyhlásením. Ustanovenie § 293er ods. 4\nzákona č. 461/2003 Z. z. sa tak musí správne vykladať tak, že umožňuje (dovoľuje) rozšíriť účinky\nrozhodnutia organizačnej zložky žalovanej, ktorým sa poistencovi priznal nárok na ošetrovné, aj na\nneskoršie (nové) nároky na ošetrovné, ktoré podľa § 293er ods. 3 vzniknú neskôr počas trvania krízovej\nsituácie. Práve v tom spočíva ono želané zníženie administratívnej záťaže poistencov aj žalovanej. Ak\ntotiž žalovaná poistencovi prizná nárok na ošetrovné, tento nárok mu v súlade s § 293er ods. 3 zanikne\nskončením potreby osobnej a celodennej starostlivosti, no neskôr mu znova vznikne opätovným vznikom\npotreby osobnej a celodennej starostlivosti, nemusí poistenec o výplatu ošetrovného znova žiadať a\nžalovaná tak nemusí o priznaní ošetrovného rozhodovať nanovo. Práve vďaka § 293er ods. 4 môže\nmať rozhodnutie o priznaní pôvodného nároku účinok aj priznania neskôr vzniknutého nároku, ktorý\npoistenec preukáže čestným vyhlásením (podľa § 293er ods. 6 cit. zák.).\n19. Ustanovenie § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. však nemôže viesť k tomu, že by\npočas celej krízovej situácie za žiadnych okolností nebolo možné prihliadnuť na akékoľvek zmeny\n\nokolností, ktoré sú rozhodné pre nárok na ošetrovné alebo pre jeho výšku. Také dôsledky by totiž\nzjavne presahovali zamýšľané „zníženie administratívnej záťaže poistencov a žalovanej“, pretože by v\nskutočnosti znamenali zhoršenie podmienok poberania ošetrovného veľkých skupín poistencov počas\ncelého obdobia krízovej situácie. Ak by sa vznik nároku posudzoval vždy a v každom prípade k prvému\ndňu potreby osobnej a celodennej starostlivosti počas krízovej situácie, nemohol by tento nárok vzniknúť\nosobám, ktoré sa stali poistencami po takomto dni. Podobne, ak by výška ošetrovného určená podľa\nstavu k tomuto dňu mala určovať výšku ošetrovného počas celej krízovej situácie, nebolo by možné\nakokoľvek zohľadňovať prípadný vývoj príjmu poistenca po tomto dátume. Keďže mimoriadnu situáciu\nvyhlásila vláda Slovenskej republiky uznesením č. 111 z 11. marca 2020 s účinkami od 12. marca 2020\nod 6:00 hod. na celom území Slovenskej republiky, od tohto okamihu sa začali zatvárať školy (ako napr.\nškola, ktorú navštevuje dieťa žalobkyne) a rodičom detí tak vznikla potreba osobne a celodenne sa o\nne starať v zmysle § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak bol rodič v tento deň poistencom\nlen niekoľko dní, prípadne mu ešte len vzniklo nemocenské poistenie, vymeriavací základ pre určenie\nošetrovného by sa podľa § 57 cit. zák. určoval ako pravdepodobný vymeriavací základ zo súm, ktoré\nby vôbec nezodpovedali skutočným vymeriavacím základom tejto osoby. Pri takomto používaní § 293er\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. by sa takýto pravdepodobný vymeriavací základ uplatňoval aj potom, čo\nby takému rodičovi bolo možné určiť vymeriavací základ podľa § 54 a 55 cit. zák., a dokonca aj potom,\nčo by už z takéhoto vymeriavacieho základu platil poistné.\n20. Ako vyplýva z § 138 zákona č. 461/2003 Z. z., vymeriavací základ zásadne kopíruje príjem poistenca\ndosahovaný z činnosti, ktorá zakladá jeho účasť na nemocenskom poistení. Taká aplikácia ustanovenia\n§ 293er ods. 4 cit. zák., ktorou by sa vymeriavací základ pre určenie ošetrovného určitej osoby na\ncelé obdobie krízovej situácie celkom odtrhol od jej reálneho vymeriavacieho základu, teda od jej\npríjmu, by odporoval predovšetkým samotnému účelu nemocenského poistenia. Podľa § 2 písm. a)\nzákona č. 461/2003 Z. z. je totiž nemocenské poistenie poistením práve pre prípad straty alebo zníženia\npríjmu v dôsledku pracovnej neschopnosti, tehotenstva alebo materstva. Aj keď potreba ošetrovania\nalebo starostlivosti o určitú osobu nie je výslovne zmienená medzi udalosťami, na ktorých krytie slúži\nnemocenské poistenie, zo zaradenia ošetrovného medzi nemocenské dávky je zrejmé, že toto poistenie\nmá kryť aj túto sociálnu udalosť (ktorá je v podstate osobitnou formou pracovnej neschopnosti neschopnosti pracovať kvôli nutnej starostlivosť o blízke osoby). Názor zastávaný žalovanou by však\nviedol k tomu, že u veľkých skupín poistencov by strata alebo zníženie príjmu z dôvodu tejto sociálnej\nudalosti neboli dostatočne kryté z dôvodov, ktoré takéto zníženie krytia nijako racionálne neodôvodňujú.\n21. Okrem toho, že tieto dôsledky by boli v rozpore už so samotným účelom nemocenského poistenia,\nnezodpovedal by ani účelu samotnej osobitnej úpravy nárokov na ošetrovné na čas trvania krízovej\nsituácie kvôli ochoreniu COVID-19. Obsah celého ustanovenia § 293er zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj\n§ 293es, ktorý oslobodzuje osoby s nárokom na ošetrovné od povinnosti platiť poistné a tiež vylučuje\nprerušenie poistenia z tohto dôvodu, a tiež obsah dôvodovej správy svedčia o tom, že účelom zákona\nč. 63/2020 Z. z. bolo zjednodušiť prístup k ošetrovnému počas krízovej situácie a zlepšiť situáciu osôb,\nktoré sa práve kvôli pandémii museli starať o svoje deti a blízkych a nemohli dosahovať príjem. Taká\naplikácia ustanovenia § 293er ods. 4, akú presadzuje žalovaná, by však viedla k tomu, že práve a len\npočas krízovej situácie by sa určitej časti osôb zhoršil prístup k ošetrovnému v porovnaní s obdobím\nmimo krízovej situácie. V období mimo krízovej situácie by sa totiž vznik každého nároku a nároku\nna jeho výplatu posudzoval osobitne (už citované § 109 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z.), čo by\numožňovali zohľadniť zmeny vo všetkých jeho podmienkach. Podľa kasačného súdu nemožno rozumne\npredpokladať, že by zákonodarca postupoval tak neracionálne, že by úpravou, ktorej deklarovaným\ncieľom bolo prístup k ošetrovnému uľahčiť, v skutočnosti chcel nemalej časti tento prístup sťažiť alebo\nobmedziť, a to práve na obdobie krízovej situácie a len v záujme „zníženia administratívnej záťaže“.\nTáto predstava je o to menej racionálna, že v čase schválenia zákona č. 63/2020 Z. z. nebolo vôbec\nmožné odhadnúť, ako dlho bude trvať krízová situácia spôsobená chorobou COVID-19 a ako dlho budú\nzatvorené školy, školské zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb. Potom však je o to menej\npredstaviteľné, že by zákonodarca skutočne zamýšľal sťažiť prístup k ošetrovnému, teda k náhrade\npríjmu, na takto nepredvídateľný čas. Takáto úprava by totiž len ťažko viedla k „zlepšeniu finančnej\nsituácie poberateľov ošetrovného“, ako to vyhlasovala dôvodová správa.\n22. Celkom nedôvodne sa správny súd na podporu správnosti svojho stanoviska odvoláva na to, že\nzákonom č. 130/2021 Z. z. účinným od 10. apríla 2021 bol do zákona č. 461/2003 Z. z. doplnený\n§ 293fef, ktorý umožňuje poistencovi požiadať o „preposúdenie“ nároku na ošetrovné. Ústavný súd\n\nSlovenskej republiky totiž vo svojej judikatúre (porov. z posledného obdobia napr. nález sp. zn. PL. ÚS\n38/2015, č. 1/2017 ZNaU s odkazmi citovanými ďalej) zdôrazňuje, že v ústavnom poriadku Slovenskej\nrepubliky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť (porov. I. ÚS\n238/04). Zákaz retroaktivity spočíva najmä v tom, že podľa súčasnej platnej právnej normy zásadne\nnie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo\nvznikli pred účinnosťou tejto právnej normy (pozri PL. ÚS 1/04). Ústavný súd vo svojej judikatúre\nrozlišuje v súlade s právnou teóriou medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pravá retroaktivita právneho\npredpisu „predpokladá, že zákon dodatočne a pozmeňujúco zasahuje do už právne uzavretých minulých\nskutkových a právnych stavov (práv alebo povinností)“ (pozri PL. ÚS 3/00). Už v dôsledku toho\nnemožno z ustanovení zákona č. 130/2021 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 10. apríla 2021, bez ďalšieho\nvyvodzovať závery pre posudzovanie nárokov medzi 27. marcom 2020 a 9. aprílom 2021, ako správne\npripomína žalobkyňa. Úprava podmienok nároku na ošetrovné za toto obdobie a otázka, či ustanovené\npodmienky splnené boli alebo nie, je totiž zásadne uzavretým skutkovým a právnym stavom, takže jeho\nspätná zmena alebo úprava neskôr účinným zákonom by bola len iným vyjadrením pravej retroaktivity.\n23. Na tom nič nemení ani odôvodnenie pozmeňujúceho návrhu, ktorým bolo ustanovenie § 293fef do\nzákona č. 130/2021 Z. z. doplnené (národná rada, VIII. volebné obdobie, pozmeňujúci návrh poslancov\nMilana Krajniaka, Jany Žitňanskej, Lucie Drábikovej a Petra Cmoreja k tlači 374). Toto odôvodnenie\npredovšetkým uvádza, že s uplatňovaním ustanovenia § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sú\n„v aplikačnej praxi“ spojené problémy, napríklad „nezohľadňovanie zmeny rozhodujúceho obdobia na\nurčenie denného vymeriavacieho základu, či vznik poistenia SZČO k 1. júlu“. Podľa poslancov „v praxi\nnastávajú situácie, že pri prvom uplatnení nároku na tzv. pandemické ošetrovné poistencovi nároku\nnevznikol... alebo nárok poistencovi vznikol, avšak v prípade jeho opätovného... posúdenia by sa pri\nurčení sumy ošetrovného vychádzalo z iného vymeriavacieho základu“. Z týchto formulácií je zrejmé,\nže poslanci len opisujú, aké problémy s právnou úpravou vznikajú „v aplikačnej praxi“, teda ako tieto\nustanovenia vykladá žalovaná pri svojom rozhodovaní. Nemožno z nich však vyvodiť, že by potvrdzovali\nsprávnosť takéhoto výkladu; ich cieľom bolo doplniť také ustanovenia, ktoré túto (podľa nich zjavne\nneželanú) aplikačnú prax odstránia. Tým však nie je povedané, že tým sa táto aplikačná prax v\ndoterajších prípadoch schvaľuje či odobruje.\n24. V tomto smere totiž treba zdôrazniť, že podľa čl. 86 písm. a) ústavy do právomoci národnej rady patrí\nuznášať sa na ústave, ústavných zákonoch a zákonoch a kontrolovať, ako sa dodržiavajú. Ani citované\nustanovenie, ani iné ustanovenie ústavy nedáva národnej rade právo tzv. autentickej interpretácie\nzákona, teda právo autoritatívne vykladať už prijaté zákony s účinkami do minulosti. Podobne z čl. 144\nústavy nevyplýva, že by takýto výklad - ak by ho aj národná rada v akejkoľvek forme prijala - bol záväzný\npre súdy. Naopak, podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu prislúcha výklad už prijatých zákonov\nvšeobecným súdom (k hraniciam výkladu porov. napr. inštruktívny nález sp. zn. II. ÚS 796/2013). Takýto\nzáver vyplýva aj zo zásady nezávislosti sudcovského rozhodovania, ktorá je vyjadrená v čl. 144 ods.\n1 ústavy. Priznaním zákonodarcovi práva autenticky vykladať zákony s účinkami do minulosti by sa\ndosahovali rovnaké účinky aké má pravá retroaktivita, ktorá je podľa už citovaných právnych názorov\nneprípustná.\n25. Na základe uvedeného tak treba uzavrieť, že ustanovenie § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.\nz. účinné od 27. marca 2020 nemalo za cieľ zafixovať, že nárok na ošetrovné priznaný podľa stavu k\nprvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti počas krízovej situácie je počas celej krízovej situácie\nza každej situácie nemenný, bez ohľadu na to, či je to poistencovi na ťarchu alebo na prospech. Ako\nbolo vysvetlené v odseku 18 tohto rozsudku, účelom tohto ustanovenia bolo len zjednodušiť situáciu\npoistencov takým spôsobom, že poistenec mohol každý nárok, ktorý mu podľa § 293er ods. 3 cit. zák.\nvznikol, uplatniť voči žalovanej predložením čestného vyhlásenia za rovnakých podmienok, za akých mu\nbol priznaný k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti počas krízovej situácie. Normatívny obsah\ntohto ustanovenia však zasahuje do postavenia poistencov omnoho prísnejšie než to zodpovedá účelu,\nktorý toto ustanovenie sleduje. Preto si toto ustanovenie vyžaduje teleologickú redukciu (porov. Melzer,\nF. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace. 2. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2011, s.\n252 a 253) v tom zmysle, že nebráni poistencovi, ktorému bol priznaný nárok na ošetrovné v krízovej\nsituácii, aby nárok na výplatu nového (neskôr vzniknutého) neuplatňoval čestným vyhlásením podľa\n§ 293er ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., ale štandardným spôsobom podľa § 109 ods. 2 citovaného\nzákona, teda žiadosťou o výplatu tohto nároku. Takáto teleologická redukcia sporného ustanovenia\nlepšie chráni záujmy poistencov, ktoré boli hlavným motívom schválenia zákona č. 63/2020 Z. z. Podľa\n\nkasačného súdu nemožno identifikovať ani žiadne osobitné záujmy na strane žalovanej, ktoré by si\nžiadali nepristúpiť k takejto teleologickej redukcii. Práve naopak, dôsledné trvanie na aplikácii § 293er\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v celej jeho normatívnej šírke by viedlo k takému zvýhodneniu žalovanej,\nktoré by nemalo žiaden racionálny základ a celkom by presahovalo účel „zníženia administratívnej\nzáťaže“ poistencov a zároveň žalovanej.\n26. Vychádzajúc z podaného výkladu tak poistenec, ktorému bol za trvania krízovej situácie priznaný\nnárok na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 zákona č. 416/2003 Z. z. v znení účinnom od 27. marca 2020,\nmá pri novom vzniku tohto nároku na výber: (1) Podľa § 293er ods. 6 cit. zák. môže predložiť žalovanej\nčestné vyhlásenie o trvaní (nového) nároku a ošetrovné mu bude znovu vyplatené za rovnakých\npodmienok, za akých mu bolo prvýkrát priznané, teda aj vo výške, v akej mu bolo priznané. (2) Podľa §\n109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec nanovo požiada o výplatu nového nároku na ošetrovné a\nv takom prípade žalovaná tento nárok nanovo posúdi podľa stavu ku dňu, kedy mal podľa § 293er ods.\n3 cit. zák. vzniknúť, teda k prvému dňu opätovnej (novej) potreby osobnej a celodennej starostlivosti. V\ntu prerokúvanej veci žalobkyňa zvolila druhú možnosť a po vzniku nároku na ošetrovné od 11. januára\n2021 podľa § 109 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. požiadala žalovanú o výplatu tohto nároku. Na základe\npodaného výkladu tak žalovaná mala o tomto jej nároku riadne rozhodnúť ako o novom nároku bez toho,\naby pritom vychádzala zo stavu k 16. marcu 2020, ku ktorému bol priznaný predchádzajúci nárok na\nošetrovné.\nIV.\nZáver\n27. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie nie\nje správne. Žalovaná v dôsledku nesprávneho výkladu § 293er ods. 4 zákona č. 416/2003 Z. z. v znení\núčinnom od 27. marca 2020 nesprávne vyšla z toho, že o žiadosti žalobkyne o výplatu ošetrovného,\nktoré jej malo vzniknúť od 11. januára 2021, nie je možné rozhodovať, pretože tomu bráni právoplatné\nrozhodnutie pobočky v Topoľčanoch č. 200-010977-CA03/2020. Uvedený dôvod podľa § 191 ods. 1\npísm. c) SSP opodstatňoval zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.\n28. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\nPreto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil\ntak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie. Orgány\nverejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnymi názormi vysloveným v tomto rozsudku (§ 191\nods. 6 a § 469 SSP).\n29. O náhrade trov bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a ods. 3 písm. a)\nSSP. Žalobkyňa síce mala vo veci úspech, no bola zastúpená len odborovou organizáciou (§ 50 ods. 1\nSSP), ktorá nemá nárok na odmenu ani náhradu výdavkov ako advokát, takže jej v konaní žiadne trovy\nnevznikli a nebolo jej čo nahrádzať.\n30. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}