{"guid": "0c93328c-f0bf-486c-bc0c-02684a5540d5:4ed2238e-07cb-472d-81a8-293b710fa420", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1", "spisova_znacka": "6Ssk/38/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/38/2022 z 20. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 20. decembra 2022, sp. zn. 6Ssk/38/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1", "identifikacne_cislo": "4021200206", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. f) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4ed2238e-07cb-472d-81a8-293b710fa420", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/38/2022\n4021200206\n20. 12. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:4021200206.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobkyne: E.. E. J. V., nar. XX. E. XXXX, bydliskom v F., D.. P. Č.. XX, právne zastúpenej: Mgr. Zdenko\nSeneši, advokát a konateľ Advokátskej kancelárie ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského č. 12,\nBratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.\n29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19.\napríla 2017, č. 30104-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nzo 6. septembra 2021, č. k. 23Sa/30/2021-166, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd\" alebo „správny súd\") v poradí druhým rozsudkom zo\n6. septembra 2021, č. k. 23Sa/30/2021-166 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\"), podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP\") zamietol správnu\nžalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nz 19. apríla 2017, č. 30104-2/2017-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie\"), ktorým žalovaná podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 461/2003 Z. z.\") odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka\nNitra (ďalej aj „pobočka\"), z 20. decembra 2016, č. 24328-1/2016-NR, vo veci nezániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zamietla v celom rozsahu a potvrdila\nrozhodnutie pobočky. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanej ju nepriznal, pretože\njej žiadne trovy nevznikli.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, ako prvostupňový orgán, rozhodujúc podľa § 178 ods. 1 písm.\na) prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. vydala dňa 20. decembra 2016 rozhodnutie č. 24328-1/2016-NR\n(ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\"), v ktorom vyslovila, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. novembra 2014.\n3. V poradí prvým rozsudkom zo 16. apríla 2018, č. k. 23Sa/66/2017-77, Krajský súd v Nitre podľa § 191\nods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\npobočky a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalovanej zrušený\n\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") z 12. marca 2021, sp. zn.\n7Sžsk/115/2018, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke postavenia žalobkyne ako\nsamostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len „SZČO\") a z dôvodu, že krajský súd vychádzal z neúplne\nzisteného skutkového stavu, keď neprihliadol na dobu prerušenia poistenia žalobkyne.\n4. Krajský súd po zrušení rozhodnutia najvyšším súdom a po opätovnom preskúmaní veci vydal\nnapadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že hoci žalobkyňa predložila\nodhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom 18. novembra 2014, pri jej podaní neoznámila, že je\ndržiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní všeobecný lekár. Krajský\nsúd zdôraznil, že pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je rozhodujúce, aby\ndotknutá osoba dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a súčasne,\naby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok. Povinné\nnemocenské a dôchodkové poistenie potom vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po\nroku, v ktorom bol dosiahnutý príjem vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu, a zaniká 30. júna\nkalendárneho roka nasledujúceho po roku, v ktorom sa takýto príjem nedosiahol, alebo aj na základe\nčestného vyhlásenia o nevykonávaní príslušnej činnosti. Dodal, že dňom nadobudnutia právoplatnosti\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A nadobúda jej držiteľ status podnikateľa - SZČO.\n5. V nadväznosti na uvedené mal potom krajský súd v danej veci za preukázané, že žalobkyňa ako\nSZČO v roku 2013 svojím dosiahnutým príjmom presiahla zákonom ustanovenú príjmovú hranicu a\nzároveň bola držiteľkou platnej licencie L1A aj po dátume 18. novembra 2014. Povinnosťou žalobkyne\nako držiteľky tejto licencie bolo požiadať o jej zrušenie, a skutočnosť, že nemala vedomosť o tom, že\nlicencia L1A jej zakladá status SZČO, ju nezbavuje zodpovednosti za následky, ktoré jej v súvislosti\ns týmto postavením vznikli. Správny súd poukázal aj na to, že registrácia pre daň z príjmu bola pre\nnadobudnutie postavenia SZČO rozhodujúca len do 30. júna 2014, po tomto dátume bol status SZČO\nzaložený len na dosahovaní príjmu. Záverom skonštatoval, že podmienky vzniku a zániku povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia sú taxatívne stanovené v § 21 zákona č. 461/2003 Z. z., a\ntoto poistenie SZČO zaniká len v prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti\nuvedenej v § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 tohto zákona.\nII.\n6. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka\") dňa 10. decembra 2021\nkasačnú sťažnosť, ktorou sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala zrušenia rozsudku a\nvrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť odôvodnila\ntým, že krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\na zároveň rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440\nods. 1 písm. f), písm. g) SSP].\n7. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti, v rámci nesprávneho právneho posúdenia žalobkyňa\nkrajskému súdu vytkla, že pokračovanie účasti na sociálnom poistení u nej naviazal na oprávnenie, na\nktoré nikdy žiaden príjem nedosahovala. Takisto neprihliadol na skutočnosť, že v určitých obdobiach\nrokov 2014 - 2016 mala zo zákona vylúčenú účasť na povinnom sociálnom poistení, a to z dôvodu\npoberania rodičovského príspevku. V dôsledku uvedeného je napadnutý rozsudok podľa nej možné\noznačiť za arbitrárny, resp. nedostatočne odôvodnený, a teda porušujúci jej právo na spravodlivý proces.\n8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti, citujúc ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b), § 5 a § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z., žalobkyňa vysvetlila, že status SZČO sa viaže na dosiahnutie príjmu, ktorý ako zárobková\nčinnosť vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu. Dosiahnutý príjem je potrebné posudzovať vo vzťahu\nk oprávneniu, na základe ktorého osoba odvodzovala účasť na povinnom sociálnom poistení, čo bolo\nv prípade sťažovateľky povolenie na základe licencie L1B. Na základe licencie L1A žalobkyňa nikdy\nnevykonávala činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy. Len formálna držba licencie L1A bez jej skutočného\nvyužitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku účasti na sociálnom poistení\nako SZČO aj po 18. novembri 2014, kedy došlo k právoplatnému zrušeniu povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia. Krajský súd tak nesprávne právne posúdil existenciu licencie L1A, pretože\nsystematickým a ústavne udržateľným výkladom je nutné konštatovať, že samotná existencia tejto\nlicencie nemôže zakladať dôvodnosť trvania povinného sociálneho poistenia. Opačný výklad je v rozpore\n\ns princípmi, na ktorých je budovaný zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý v § 21 ods. 1 definuje príjem z\nkonkrétneho podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorého výkonom ku generovaniu príjmu\naj skutočne došlo. Výklad, v zmysle ktorého sa podmienka súvisu skutočného príjmu s podnikaním,\nktorým bol príjem dosiahnutý, nevyžaduje a postačí iba existencia nezrušeného oprávnenia, je treba\npovažovať za neprípustný a nemožno ho prekonať ani argumentáciou o celostnom posúdení príjmov.\n9. Žalobkyňa ďalej dôvodila, že po dátume 18. novembra 2014 existovali obdobia, kedy mala vylúčenú\núčasť na povinnom sociálnom poistení priamo zo zákona, s touto skutočnosťou sa však krajský súd\nvôbec nevysporiadal. Navyše okrem zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\npodala odhlášku z povinného sociálneho poistenia a požiadala o zrušenie registrácie pre daň z príjmu,\nteda jasným a nepochybným spôsobom prejavila vôľu nevykonávať podnikateľskú činnosť ako SZČO\naj po uvedenom dátume.\n10. Poukazujúc na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019,\nako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 92/2012 a iné),\nsťažovateľka uzavrela, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo\nzmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje, a že požiadavka na ústavne\nkonformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako\nindividuálneho správneho aktu.\n11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 17. decembra 2021, vyjadrila\npodaním doručeným správnemu súdu 3. januára 2022, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodol v súlade s právnym\nnázorom najvyššieho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci a sťažovateľka tým, že\npodala kasačnú sťažnosť, de facto tento právny názor spochybňuje. Zotrvala na správnosti svojich\nzáverov v preskúmavanom rozhodnutí, rovnako tak na svojom vyjadrení k správnej žalobe, že\nžalobkyni dňom 18. novembra 2014, kedy jej bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia, nezaniklo povinné sociálne poistenie vzhľadom k tomu, že naďalej spĺňala pojmové znaky\nSZČO podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. vrátane dosiahnutého príjmu. K námietke prerušenia\npovinného poistenia dodala, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia,\nlen na platenie poistného na sociálne poistenie. Relevantný nie je podľa žalovanej ani vznik nároku na\nrodičovský príspevok od 1. septembra 2016 do 31. októbra 2016, pretože žalobkyni dňa 30. júna 2016\npovinné sociálne poistenie zaniklo z dôvodu absencie stanovenej hranice príjmu. Žalovaná dodala, že\nk tejto otázke sa v odvolacom konaní nevyjadrila z dôvodu, že takáto námietka žalobkyňou nebola v\ntom čase vznesená.\n12. V ďalšej časti vyjadrenia poukázala na to, že priamo zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch\nzdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004\nZ. z.\") vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnený\nvykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení,\nktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, a dosahovať\npríjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takisto zopakovala, že zánik poistenia\nnezávisí od podania registračného listu - odhlášky, pretože má len deklaratórne účinky, a poukázala\naj na závery Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019. Uzavrela, že\nžalobkyňa aj po tom, ako bolo zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, splnila\nvšetky predpoklady pre trvanie povinného poistenia, t. j. mala status SZČO a v rozhodnom období\ndosiahla príjem relevantný na vznik povinného sociálneho poistenia, preto by bolo porušením princípov\nprávnej istoty a legality, ak by jej poistenie zaniklo dňom, ktorým jej bolo povolenie na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia zrušené.\n13. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 25. februára 2022 doručené žalobkyni na vedomie.\nIII.\n14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd\"), na ktorý podľa § 101e\nods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.\") prešiel od 1. augusta výkon súdnictva vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 1. augusta 2021 daná jeho právomoc, rozhodujúc v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako\n\nsúd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na\nzákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438\nods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), po oboznámení sa s\nrozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti (§ 453 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 461 SSP.\nIV.\n15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n18. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n19. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n20. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n22. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods.\n1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila\nrealizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom\nkonaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho\nprocesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona.\n23. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského\nsúdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným\nz najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku. Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak\nkasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký\naplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne\nvyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako\naj procesného práva.\n24. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý\nsa po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovanej stotožnil so záverom, že žalobkyni nezaniklo\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie z dôvodu zrušenia povolenia prevádzkovať zdravotnícke\nzariadenie, ale trvalo aj po dátume 18. november 2014.\n25. Z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za\npreukázané, že:\n- Pobočka dňa 20. decembra 2016 vydala rozhodnutie č. 24328-1/2016-NR, v ktorom vyslovila, že\nžalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. novembra\n2014. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 11. januára 2017.\n\n- Na odvolanie žalobkyne žalovaná dňa 19. apríla 2017 vydala rozhodnutie č. 30104-2/2017-BA, ktorým\npodľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie\npobočky. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 3. mája 2017.\n- Žalobkyňa dňa 22. mája 2014 podala „Registračný list FO\", ktorým oznámila žalovanej prerušenie\npovinného sociálneho poistenia od 23. mája 2014.\n- Žalobkyňa dňa 26. novembra 2014 podala „Registračný list FO\", ktorým sa odhlásila z povinného\nsociálneho poistenia s dátumom jeho zániku 18. novembra 2014.\n- Žiadosťou z 20. júna 2017 žalobkyňa požiadala žalovanú o zmenu dátumu ukončenia prerušenia na\n31. augusta 2015 z pôvodného 18. novembra 2014.\n- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra vydal dňa 14. júna 2017 potvrdenie o tom, že žalobkyňa od\n23. mája 2014 do 31. augusta 2015 a od 1. septembra 2016 do 31. októbra 2016 poberala rodičovský\npríspevok a od 1. septembra 2015 do 31. augusta 2016 poberala príspevok na starostlivosť o dieťa.\n- Pobočka oznámením z 9. júna 2017 žalobkyni oznámila, že povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie ako SZČO jej zaniklo dňa 30. júna 2016.\n- Nitriansky samosprávny kraj rozhodnutím z 18. novembra 2014, č. NI: CS 6562/2014, CZ 32302/2014,\nzrušil rozhodnutie zo 4. apríla 2011, č. NI: CS 1628/2011, ktorým bolo žalobkyni povolené prevádzkovať\nzdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo.\n- Slovenská lekárska komora dňa 15. marca 2011 vydala žalobkyni licenciu č. L1A/NR/1849/11 na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, v špecializačných odboroch:\nvšeobecné lekárstvo, infektológia.\n- Slovenská lekárska komora dňa 10. mája 2016 vydala rozhodnutie č. LPA/NR/1849/11 - 79/2016,\nktorým podľa zákona č. 578/2004 Z. z. dočasne žalobkyni pozastavila licenciu na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe L1A/NR/1849/11 od 4. mája 2016, najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia, do 3. mája 2017.\n26. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím pobočky a konaní im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných\nprávnych predpisov dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a\ndôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako\nsa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v\nkasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k tomu, že v zásade nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré\nvytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, práve\nnaopak, dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky v zrozumiteľnej forme a v dostatočnom\nrozsahu.\n27. Základnou otázkou nastolenou v tomto konaní bolo, či ku dňu 18. novembra 2014 žalobkyni zaniklo\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie alebo nie. Tento dátum bol zároveň rozhodujúcim pre\nposúdenie aplikovateľnej právnej úpravy:\n28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení sú b) samostatne\nzárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.\n29. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne dôchodkovo poistení sú b) samostatne\nzárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\n30. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická\nosoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa\nzmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným\npostihnutím.\n\n31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak\nosobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky,\nneustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá\na) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z\npredchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného\npredpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu,\nb) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\n(zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).\n32. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie\nčinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená\nna výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b)\na ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia\nnevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne\npodľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo\nv ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa §\n3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo\ndo 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po\nkalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.\n34. Aplikujúc citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje vznik a zánik povinného\nnemocenského a dôchodkového poistenia, je možné konštatovať, že žalobkyňa v rozhodnom období\nspĺňala podmienky pre status SZČO, pretože dosiahla vek 18 rokov a v kalendárnom roku 2013 dosiahla\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa údajov poskytnutých žalovanej\nFinančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vo výške 36 946,14 Eur). Tento príjem bol vyšší ako\nzákonom ustanovená hranica (12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 tohto zákona, t.\nj. 4830,- Eur), čím boli splnené podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského poistenia,\na v nadväznosti na to aj dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z., a to od 1. júla 2014 (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tieto skutočnosti v konaní\nneboli sporné. Sporná medzi účastníkmi zostala len otázka, či dňa 18. novembra 2014, kedy Nitriansky\nsamosprávny kraj vydal rozhodnutie č. NI: CS 6562/2014, CZ 32302/2014, ktorým žalobkyni zrušil\npovolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo (licencia L1B), povinné\nnemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu zrušenia tejto licencie tak, ako sa domnievala\nžalobkyňa, keď dňa 26. novembra 2014 podala Registračný list FO - odhlášku z povinného sociálneho\npoistenia ku dňu 18. novembra 2014, v rozpore s názorom žalovanej.\n35. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zo zákona zaniká, ak nastanú tieto skutočnosti: príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa zníži pod zákonom stanovenú hranicu (§ 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.); zanikne oprávnenie na výkon činnosti, z ktorej sa dosahuje (§ 21 ods. 4 veta\nprvá zákona č. 461/2003 Z. z.), prípadne nastane iná skutočnosť predpokladaná zákonom. Žalobkyňa\nvo svojich vyjadreniach v rámci administratívneho i súdneho konania tvrdila, že z licencie L1A nikdy\npríjem nedosahovala, dosahovala príjem len z licencie L1B, ktorá jej zanikla rozhodnutím Nitrianskeho\nsamosprávneho kraja 18. novembra 2014, preto jej malo uvedeným dňom zaniknúť i povinné sociálne\npoistenie. Opomenula však, že licencia L1A, ktorá jej bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou\ndňa 15. marca 2011, č. L1A/NR/1849/11, s právoplatnosťou rozhodnutia dňa 17. marca 2011, bola v\nčase údajného zániku poistenia stále aktívna, a bola dočasne pozastavená až rozhodnutím Slovenskej\nlekárskej komory z 10. mája 2016, č. LPA/NR/1849/11 - 79/2016, s právoplatnosťou rozhodnutia 24. júna\n\n2016, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť\nna ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., ktoré vymedzuje licencie vydávané na výkon\nurčitých typov činností (okrem iného aj licencií L1A a L1B). Zo znenia označeného ustanovenia je zrejmé,\nže tieto činnosti (výkon samostatnej zdravotníckej praxe; výkon zdravotníckeho povolania; výkon činnosti\nodborného zástupcu; výkon lekárskej posudkovej činnosti) sú vždy viazané na zdravotného pracovníka\nlen pre konkrétne povolanie, napr. lekár, zubný lekár, farmaceut, sestra, pôrodná asistentka, etc. Každá\nz uvedených činností sa teda viaže na určité (spravidla jedno) povolanie, pre ktoré môžu byť udelené aj\nviaceré licencie. Je v podstate na konkrétnom subjekte, ktorú z činností sa rozhodne vykonávať, vždy\nju však vykonáva v rámci určitého povolania, v prípade žalobkyne to bolo povolanie lekár, pre ktoré\nmala podľa jej vyjadrení udelenú nielen licenciu L1A a L1B, ale dokonca i L1C. Je teda možné uzavrieť,\nže ak žalobkyňa disponovala licenciou L1A a dosahovala príjem z výkonu povolania lekár v zákonom\nstanovenej výške, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie jej zaniknúť nemohlo, pretože naďalej\nspĺňala zákonné podmienky pre jeho trvanie.\n36. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby poukazuje na\nto, že touto otázkou sa v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. decembra\n2010) zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 24. novembra\n2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019, na ktoré\nžalobkyňa v kasačnej sťažnosti poukazovala. Rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i\ntestom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením odmietnutá\ndňa 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021).\n37. Najvyšší súd k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na\nvykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\núčinnom do 31. decembra 2010, citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.\ndecembra 2010, § 3 ods. 1, § 3 ods. 4, § 4, § 10 ods. 1, ods. 2, § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.\nz., konštatoval:\n38. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom\nzdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo\npovolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe [písm. c)].\n39. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou L1C.\n40. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].\n41. Pojem „povolenie\", uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné\nvykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa\nrozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na\nvýkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]\na právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. ]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A\") nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n42. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\n\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu\". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A, nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky\npre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je\nnaviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané\npovolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná\n(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára\nnásledne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n43. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný.\n44. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na\nvýkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa\nlekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a\nna svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v\ntakom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda\nsama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva\nlen v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia\n(ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s\nručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu\nzdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.,\nje predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou\nosobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a\nči sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba\nlicencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia\nvšak nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku\nprax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť\nsi napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia\nako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto\nprávnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68\nods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na\nvykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba\nlicencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj\nlicenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu\npodľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z.\n\n45. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov\nlicencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje\nžiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ\nlicencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z.\n46. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že je\npotrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Uviedol, že licenciu L1A (na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania\npodľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba\npovažovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého\nje lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o\nsociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý\nje držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti\nposkytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie\nL1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.\n47. Najvyšší súd ďalej konštatoval, že status SZČO na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom\nvzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého\npoistenia. Zdôraznil, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na\nzáklade povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený\naj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení.\n48. Držiteľovi licencie L1A povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. 1/ prvým dôvodom je príjem\nv rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým\ndôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik\npovinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru\nsa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a\". To znamená, že z dôvodu\nvzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu\nL1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ\nlicencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21\nods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c), teda, že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n49. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia\" podľa\n§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna\npoisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na\nktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.\" Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,\nt. j. „od .....\" túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO\n- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n\n51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania\") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a\" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nplatnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a)\na § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a\" tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.\n52. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať\npríjmy poistenca samostatne vo vzťahu k licencii L1A dodal, že považuje za správny názor senátu\n9S, že povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť\nzo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. Naopak, Sociálna poisťovňa v rámci zisťovania\npodkladov pre rozhodnutie o vzniku alebo zániku povinného poistenia vychádza z oznámenia Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky podľa § 233 ods. 6 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., resp. z výpisu\nz daňového priznania podľa § 228 ods. 1 a 2 tohto zákona. Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby\nSociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v\nzákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v\ntakej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda\nzákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym\na personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti\nSociálnej poisťovne.\n53. Ak teda lekár - držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného\npodľa osobitných predpisov [§ 6 ods. 1 písm. c/ zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov] vo výške\nvyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať,\naká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie\nvzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť,\nže aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte\ns iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá\nustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej.\n54. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle §\n178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je\npovinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období\nsú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov)\nide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej\nstatusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z.\nv znení platnom do 31. decembra 2010.\n55. K námietkam sťažovateľky kasačný súd uvádza nasledovné:\n56. Pokiaľ ide o námietku, že krajský súd sa relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou,\nže v určitej časti rozhodného obdobia bola u žalobkyne zo zákona vylúčená účasť na povinnom\nsociálnom poistení, túto nemožno považovať za opodstatnenú. Kasačný súd poukazuje na bod 44.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom sa správny súd vysporiadal s otázkou týkajúcou sa\n\nprerušenia povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne a uzavrel, že prerušenie v\nobdobí od 23. mája 2014 do 31. augusta 2015 nemalo vplyv na platenie poistného na sociálne poistenie.\nPočas prerušenia z dôvodu nároku na rodičovský príspevok nevznikla žalobkyni povinnosť platiť poistné\nna sociálne poistenie. Obdobie do 30. októbra 2016 podľa kasačného súdu nemalo vplyv na odvodovú\npovinnosť žalobkyne z dôvodu, že dňom 30. júna 2016 jej povinné poistenie zaniklo pre absenciu\nrelevantnej výšky príjmu. Kasačný súd sa s uvedenými závermi krajského súdu v plnom rozsahu\nstotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom poukazuje aj na znenie § 26 ods. 4 písm. d) zákona\nč. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa povinné poistenie SZČO prerušuje v období, v ktorom má nárok\nna rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, len vtedy, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva\nčinnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej\nosoby, k čomu však v danej veci nedošlo a licencia L1A zostala u žalobkyne naďalej aktívna.\n57. Kasačný súd uzatvára, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami\nSprávneho súdneho poriadku, súdny prieskum vykonal náležite v zmysle platnej právnej úpravy zákona\nč. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 578/2004 Z. z., a svoju právnu\núvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne odôvodnil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nkrajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.\nK rovnakému záveru pritom dospel najvyšší správny súd aj v iných konaniach obsahovo blízkych\nprejednávanej veci (napr. 7Sžsk/24/2019).\n58. S ohľadom na uvedené kasačný súd nezistil naplnenie uplatnených kasačných dôvodov podľa § 440\nods. 1 SSP, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa\n§ 457 ods. 1 SSP zamietnuť.\nV.\n59. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď\nžalovaná síce mala vo veci úspech, kasačný súd však nezistil dôvody na to, aby sa jej nárok na náhradu\ntrov priznal, a žalobkyni, ktorá úspech vo veci nemala, náhradu trov konania priznať nemohol.\nVI.\n60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá)\nSSP v spojení s § 463 SSP].\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sa/30/2021", "guid": "c115ed80-8ce5-40b1-98a9-49de6b69f357:c6e76cd4-7dcb-4587-a10d-f41804283512", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}