{"guid": "443191b1-afe3-4ab4-afe8-49dd7efdb020:d1e315de-d482-499d-af22-a89d4064e323", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1", "spisova_znacka": "6Svk/16/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/16/2021 z 27. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2022, sp. zn. 6Svk/16/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1", "identifikacne_cislo": "4020200239", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-11.odsek-5", "nazov": "§ 11 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-11.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-2", "nazov": "§ 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-4", "nazov": "§ 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-67.odsek-4", "nazov": "§ 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-67.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-8", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-11", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1e315de-d482-499d-af22-a89d4064e323", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/16/2021\n4020200239\n27. 06. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:4020200239.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v\nprávnej veci žalobcu: NUBIUM, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Trenčianska č. 705/55, IČO: 47 545 674,\nprávne zast.: JUDr. Jánom Mišurom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Záhradnícka č. 27, proti\nžalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda č. 69, za účasti: 1/ Nitriansky\nsamosprávny kraj, so sídlom v Nitre, Rázusova č. 2A a 2/ Regionálna správa a údržba ciest Nitra a.s.,\nso sídlom v Nitre, Štúrova č. 147, IČO: 35 960 736, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nz 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre z 18. mája 2021, č.k. 11S/77/2020-293, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 18. mája 2021, č.k. 11S/77/2020-293\npostupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SPP“) zamietol\nako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002, ktorým tento postupom podľa\n§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej\nlen „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie mesta\nNitra zo 07. októbra 2019, Číslo: 139/2018-015-Re. Predmetným rozhodnutím mesto Nitra postupom\npodľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 50/1976 Zb.“) zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania\nreklamnej stavby.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, f/, ods. 2 písm. c/, ods. 3, ods. 7, § 8 ods. 1, § 11 ods. 5,\n§ 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3, § 39a ods. 3 písm. e/, § 43 ods. 2, § 55 ods. 1, § 59 ods. 1,2, § 61\nods. 1-3, § 62 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 4, § 67 ods. 4, § 139 ods. 1 písm. a/, § 139b ods. 1 písm. f/, §\n140, § 142d ods. 2 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb., § 4 ods. 3 písm. d/, j/, ods. 4, § 6 ods. 1,2, § 11\nods. 4 písm. c/, g/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.\n369/1990 Zb.“), § 12 ods. 1, ods. 6 písm. a/, b/ vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej\n\nrepubliky z 25. januára 2001, číslo 55/2001 Z.z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej\ndokumentácii (ďalej len „Vyhláška č. 55/2001 Z.z.“), § 3 ods. 1,5, § 21 ods. 1, § 23 ods. 1, § 32 ods.\n1,2, § 47 ods. 3 Správneho poriadku a v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o\nnedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci mal za nesporne preukázané, že reklamná stavba, ktorá bola\npredmetom tohto konania bola povolená ako stavba dočasná rozhodnutím z 28. januára 2015, číslo 17\n373/2013-017-La na obdobie do 31. decembra 2017. Žalobca podal dňa 29. decembra 2017 žiadosť\no zmenu doby trvania reklamnej stavby, stavebný úrad vydal dňa 07. októbra 2019 rozhodnutie pod\nčíslom 139/2018-015-Re, ktorým zamietol žalobcovi vyššie uvedenú žiadosť podľa § 62 ods. 4 zákona\nč. 50/19676 Zb. z dôvodu, že reklamná stavba je v rozpore s Územným plánom mesta Nitra schváleným\nMestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením z 22. mája 2003, číslo 169/03-MZ v znení neskorších\nzmien a doplnkov.\n4. Krajský súd v ďalšej časti rozsudku postupom podľa § 140 SSP odkázal na závery vychádzajúce\nz jeho predchádzajúceho rozsudku z 15. januára 2020, sp. zn. 11S/225/2018 a týkajúce sa skutkovo\nobdobnej veci, keď uviedol cit.:\n„Správny súd sa teda prioritne zaoberal predmetným návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle\nust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j. návrhom na prerušenie konania z dôvodu, že sú splnené podmienky na\nkonanie o súlade právnych predpisov. V danom prípade žalobca namietal nesúlad časti (konkrétne bodu\n8) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov s konkrétnymi\nčlánkami Ústavy SR a s konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.\nObstarávanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie obce, koncepcie rozvoja jednotlivých\noblastí života obce a spolupôsobenie pri utváraní vhodných podmienok na bývanie vyplýva z ust.\n§ 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov,\npričom sa jedná o originálnu kompetenciu obce. Územné plánovanie je upravené v zákone č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov,\nkonkrétne v ust. § 1 ods. 1 je obsiahnutá jeho legálna definícia, v zmysle ktorej „územným plánovaním\nsa sústavne a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa\njeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie,\nekologickú stabilitu, kultúrno-historické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s\nprincípmi trvalo udržateľného rozvoja. Právny rámec územného plánovania je dotvorený vykonávacou\nvyhláškou Ministerstva životného prostredia SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a\núzemnoplánovacej dokumentácii.\nV predmetnej veci je súd toho názoru, že Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003,\nktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra, obsahuje záväzné zásady a regulatívy\n(vrátane záväzných regulatívov funkčného a priestorového usporiadania územia v oblasti podmienok\nna umiestňovanie reklamných stavieb, uvedených v kapitole I., bod 8.), ktoré boli schválené uznesením\nmestského zastupiteľstva v Nitre č.169/2003 - MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5\na ktoré treba dodržiavať pri riadení využitia a usporiadania územia mesta. Ako súd už uviedol vyššie (20.\nbod tohto rozsudku), v bode 8.2. bolo definované územné vymedzenie pre definovanie podmienok na\numiestňovanie reklamných stavieb tak, že v bode 8.1.3 boli definované koridory ulíc (vrátane W. - bod\n8.1.3 písm. h/) vymedzené podľa grafickej prílohy č. 1, v ktorých sú v zmysle bodu 8.2.3.2 neprípustné\nreklamné stavby: - umiestnené v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, pričom medzi tieto\nneprípustné reklamné stavby patria i billboardy. Skutočnosť, že mesto Nitra, resp. mestské zastupiteľstvo\nmesta Nitra využilo svoju kompetenciu vyplývajúcu z platných právnych predpisov (ust. § 4 ods. 3 písm.\nj/ zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. § 2 ods. 1 písm. f/, §\n11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom\nporiadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2018 a ust. § 12 ods. 1, 6\npísm. a/, b/ vyhl. č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii)\na určilo podmienky pre umiestňovanie reklamných stavieb, podľa názoru súdu nemožno považovať za\nporušenie zákona, ako to tvrdil žalobca.\nV danom prípade neboli splnené podmienky na postup súdu podľa ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, t. j.\nna prerušenie tohto súdneho konania a podanie návrhu na začatie konania podľa osobitného predpisu.\nK záveru o splnení podmienok na rozhodovanie Ústavného súdu SR v zmysle čl. 125 Ústavy SR, teda\nna konanie o súlade právnych predpisov s Ústavou SR, resp. so zákonom musí dospieť správny súd a\n\nnie žalobca. Správny súd z uvedených dôvodov návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 162\nods. 3 CSP zamietol ako nedôvodný.\n24. K námietkam žalobcu uvedeným v jeho žalobe (III. časť, bod 7 písm. a/ tohto rozsudku), ktorých\npodstata spočívala v tom, že mesto a mestské zastupiteľstvo nemá kompetenciu rozhodovať o regulácii\numiestňovania reklamných tabúľ na svojom území formou prijatia územného plánu, súčasťou ktorého\nsú i záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia a že územný plán mesta Nitra,\nresp. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho zmien a doplnkov, ktorým sa\nvyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, prípadne časť\ntohto nariadenia je v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov správny súd uvádza nasledovné.\nV zmysle štvrtej časti SSP (osobitné konania), štvrtej hlavy (konanie vo veciach územnej samosprávy),\nštvrtého dielu (konanie o preskúmaní zákonnosti uznesenia zastupiteľstva) sa žalobou možno domáhať\nzrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon\nalebo iný všeobecne záväzný právny predpis, pričom žalobcom je prokurátor, ktorého protestu proti\nuzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené a v zmysle štvrtej časti SSP, štvrtej hlavy, piateho dielu\n(konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho\nkraja so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a\nostatných ústredných orgánov štátnej správy) sa žalobou možno domáhať vyslovenia nesúladu\nvšeobecne záväzného nariadenia obce, mesta, vydaného vo veciach územnej samosprávy so zákonom\nalebo plnenia úloh štátnej správy so zákonom, s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi\npredpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pričom žalobcom je prokurátor,\nktorého protestu proti všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, nebolo vyhovené a žalobcom\nmôže byť aj zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta,\nmestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.\nPokiaľ nedôjde k zrušeniu uznesenia zastupiteľstva alebo k vysloveniu nesúladu všeobecne záväzného\nnariadenia so zákonom, je potrebné vychádzať z prezumpcie ich zákonnosti, pričom táto povinnosť sa\nnepochybne vzťahuje i na správne orgány, vrátane staveného úradu.\nV konaní začatom na základe všeobecnej správnej žaloby (tretia časť SSP, prvá hlava) žalobcu zo\ndňa 17. 05. 2020 nemôže správny súd preskúmavať uznesenie mestského zastupiteľstva a nemožno\nsa domáhať ani vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mesta vydaného vo veciach\núzemnej samosprávy so zákonom. Nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s Ústavou SR je oprávnený\nvysloviť len Ústavný súd SR, ale v predmetnej veci správny súd nevzhliadol dôvod, aby postupoval v\nzmysle ust. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP a podal návrh na Ústavný súd SR na začatie takéhoto konania.\nZ uvedeného vyplýva, že námietky žalobcu v III. časti, v bode 7 písm. a/ tohto rozsudku súd považoval\nza nedôvodné v celom rozsahu. Pre správne orgány v konaní o žiadosti žalobcu o zmenu doby trvania\nreklamnej stavby ako i v nasledujúcom odvolacom konaní bolo záväzné Všeobecne záväzné nariadenie\nmesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatkov\nč. 1, 2, 3, 4 a 5 a týmto sa museli riadiť a rešpektovať daný právny stav. Rovnako tak správny súd pri\nposudzovaní predmetnej žaloby vychádzal z existencie tohto nariadenia v znení jeho dodatkov.\n25. K námietkam žalobcu uvedeným v III. časti, bod 7 písm. b/ tohto rozsudku správny súd uvádza,\nže správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podanú žiadosť žalobcu zo dňa\n29. 12. 2017 o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzoval nielen vo vzťahu k tomu, či táto bola\npodaná oprávneným subjektom a včas, či k nej boli predložené všetky relevantné listiny preukazujúce\nprávny vzťah k pozemku, na ktorom je umiestnená, či bol uhradený správny poplatok, ale posudzoval\nju i z hľadiska ust. 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku\n(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, či by umiestnenie alebo užívanie reklamnej stavby\nmohlo ohroziť verejný záujem chránený stavebným zákonom a osobitnými predpismi, pričom bol viazaný\nplatným a účinným Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3,\n4 a 5, ktoré v koridore W. v Nitre nepripúšťa umiestnenie reklamných stavieb typu billboard v pásme 200\nm od hranice cestného (telesa) pozemku a toto nariadenie pri svojom rozhodovaní musel akceptovať.\nDobu trvania reklamnej stavby nemožno predĺžiť, ak jej ďalšia existencia v danom území odporuje\nverejným záujmom chráneným stavebným zákonom, a to konkrétne cieľom a zámerom územného\nplánovania. V danom prípade išlo o stavbu umiestnenú v meste Nitra, pričom samotné mesto ako\nzákladný orgán územného plánovania a zároveň stavebný úrad prvého stupňa je nielen oprávnené, ale\naj povinné chrániť záujmy, na ochranu ktorých vydáva záväzné regulatívy.\n\nUmiestnenie predmetnej reklamnej stavby typu billboard v koridore Q. ulice v Nitre v pásme 200 m od\nhranice cestného pozemku je v danom prípade neprípustné a v rozpore s územným plánom mesta Nitra\nschváleným mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením č. 169/03-MZ zo dňa 22. 05. 2003 v znení\njeho dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a 5, pričom mestské zastupiteľstvo v Nitre sa uznieslo na vydaní dodatku č.\n5 k VZN č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra dňa 11. 06. 2015\nuznesením č.196/2015-MZ (kapitola I., body 8., 8.1, 8.1.3 písm. h/, 8.2.3.2).\nUstanovenie § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností stanovuje, že žiadosť\no stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli\nohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Ak je teda stavba v rozpore s\núzemným plánom, ide o stavbu v rozpore s verejným záujmom chráneným vyššie citovaným stavebným\nzákonom. Po takomto zistení už nemá právny význam ďalšie zisťovanie súladu, či nesúladu takejto\nstavby s verejnými záujmami chránenými osobitnými predpismi. Správne orgány správne konštatovali,\nže posudzovaná reklamná stavba je v rozpore s platným územným plánom, keďže spadá do zóny\n(koridor W. v Nitre), pre ktorú je vo VZN č. 3/2003 v znení jeho dodatkov stanovený regulatív\nneprípustnosti umiestňovania reklamných stavieb typu billboard v pásme 200 m od hranice cestného\n(telesa) pozemku. Rozmer reklamnej stavby žalobcu 5,1 x 2,4 m túto radí medzi veľkoplošné reklamné\nstavby, nakoľko jej informačná plocha je väčšia ako 3 m2.\nÚzemné plánovanie v zmysle ust. 1 ods. 1 písm. f/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 06. 07. 2015 (teda\ni v čase prijatia dodatku č. 5 k VZN mesta Nitra č. 3/2003) zahŕňa i umiestňovanie stavieb a určuje\núzemno-technické, urbanistické, architektonické a environmentálne požiadavky na ich projektovanie\na uskutočňovanie, pričom je nepochybné, že za stavbu sa považuje i reklamná stavba v zmysle\nust. § 43 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Jedným zo základných nástrojov územného plánovania\nje územnoplánovacia dokumentácia (ust. § 2 ods. 7 vyššie citovaného zákona), ktorú okrem iného\ntvorí i územný plán obce (§ 8 ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona). Územný plán obce,\nako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný\nzáujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a\nuprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre\nzákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na\nspráve vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo\nprijatím územného plánu určitého obsahu. V teste proporcionality tak proti sebe stoja právo žalobcu na\nochranu vlastníctva a právo verejnosti v účasti na správe vecí verejných. Vlastnícke právo žalobcu v\nteste proporcionality v tomto kontexte musí ustúpiť právu verejnosti na správe vecí verejných. Územný\nplán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a čase, pred ktorým subjektívne\nvlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť.\nK námietkam žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu správny súd uvádza, že tieto\nsú nedôvodné. Správne orgány v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nvyplývajúceho so žalobcom predložených dokladov (vrátane fotodokumentácie a zákresu do územia), z\nplatného územného plánu mesta Nitra ako i zo Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003\nv znení jeho dodatkov. Predmetnú reklamnú stavbu správne posúdili prihliadnuc i na verejný záujem\nchránený zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v\nznení neskorších predpisov a vyvodili i správny právny záver, že ide o reklamnú stavbu, ktorá je z\ndôvodu jej umiestnenia v koridore W. v Nitre, v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku\nneprípustná. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa, rovnako ako i žalovaný dostatočne a\nzrozumiteľne odôvodnili, pričom správne aplikovali právne normy vzťahujúce sa na daný prípad. Správny\norgán prvého stupňa neporušil zákon, keď upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania,\npretože pomery staveniska mu boli dobre známe, nakoľko vyplývajú so žalobcom predložených listín,\nktoré sú súčasťou administratívneho spisu. Reklamná stavba tipu „billboard“ je umiestnená v koridore\nW. v Nitre a podľa fotodokumentácie ako i podľa zákresu do územia, ktoré predložil žalobca je zrejmé a\nnepochybné, že je umiestnená v pásme 200 m od hranice cestného (telesa) pozemku, teda v oblasti, kde\npodľa regulatívu je zakázané umiestňovanie reklamných stavieb typu „billboard“. Umiestnenie reklamnej\nstavby v danej konkrétnej oblasti nenamietal ani žalobca, ktorý spochybňoval len vzdialenosť jej\numiestnenia od cestného pozemku a v tejto súvislosti namietal nevykonanie dokazovania. Z predloženej\nfotodokumentácie a zákresu však jednoznačne vyplýva, že stavba sa nachádza takmer v tesnej blízkosti\nkomunikácie, a teda vzdialenosť 200 m nemôže byť dodržaná. Zistený skutkový stav oba správne orgány\npodrobne popísali v odôvodnení svojich rozhodnutí.\n\n26. Za nedôvodnú súd posúdil i námietku žalobcu uvedenú v III. časti, bod 7 písm. c/ tohto rozsudku.\nStavebný úrad je povinný oznámiť začatie stavebného konania dotknutým orgánom a všetkým známym\núčastníkom administratívneho konania a nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.\nOd miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak\nsú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie\nnavrhovanej stavby, pričom toto oprávnenie vyplýva stavebnému úradu z ust. § 61 ods. 2 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov. Z administratívneho spisu žalovaného, obsahujúceho i spis správneho orgánu prvého stupňa,\nnespochybniteľne vyplýva, že žalobcovi bolo dňa ....... doručené oznámenie zo dňa 20. 02. 2018 o začatí\nkonania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho\nzisťovania, v ktorom mu bola stanovená lehota sedem pracovných dní od doručenia oznámenia na\nuplatnenie námietok (inak na ne nebude prihliadnuté), resp. bolo mu oznámené, kedy môže nahliadnuť\ndo podkladov rozhodnutia v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Zároveň bol žalobca upozornený na to, že umiestnenie\npredmetnej reklamnej stavby je v rozpore s územným plánom mesta Nitra, schváleným Všeobecne\nzáväzným nariadením mesta Nitry č. 3/2003, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu\nmesta Nitra v znení dodatku č. 5 a teda dobu trvania predmetnej reklamnej stavby nebude možné\npredĺžiť. Žalobca na uvedené podanie správneho orgánu prvého stupňa nereagoval, žiadne námietky\na pripomienky nevzniesol, pričom o túto možnosť sa sám pripravil a nemôže teda namietať, že mu\nbola odňatá možnosť náležite argumentovať. Až v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho\norgánu prvého stupňa vzniesol námietky a pripomienky k priebehu správneho konania a k podkladom\nrozhodnutia, pričom žalovaný sa s týmito v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal.\n27. Žalobca ďalej namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré odôvodnil nejasnosťou\na nejednoznačnosťou tvrdiac, že žalovaný sa nevyjadril ku všetkým tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v\npodanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. K uvedenej námietke správny\nsúd udáva, že jeho úlohou nie je zaisťovať účastníkom vždy po všetkých stránkach bezvadné správne\nrozhodnutia, ale ochrániť ich pred hmotnoprávnymi pochybeniami správnych orgánov a pred takými\nvadami správneho konania, ktoré by vo svojich dôsledkoch mohli mať vplyv na hmotnoprávne postavenie\núčastníkov. Správny súd zdôrazňuje, že administratívny orgán nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov prípadu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu,\nktoré stručne, ale jasne a dostatočne určito objasní skutkový a právny základ rozhodnutia a z ktorého\nje zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal s právne relevantnými námietkami účastníka konania,\nstačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na riadne odôvodnenie\nadministratívneho rozhodnutia, ktoré je predpokladom aj formulácie žalobných námietok a je daný aj\natribút preskúmateľnosti správneho rozhodnutia, ako predpoklad ďalšieho prieskumu administratívneho\nrozhodnutia v správnom súdnom konaní. Z tohto pohľadu považuje správny súd rozhodnutie žalovaného\nza preskúmateľné, nakoľko v ňom žalovaný vyhodnotil skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a\nustálil ich právny význam. Uviedol, aké dôkazy boli vykonané, ako ich zhodnotil, ako sa vyrovnal s\nnámietkami žalobcu vo vzťahu k skutkovým okolnostiam i právnemu posúdeniu veci.\n28. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že podaná žaloba je v celom rozsahu\nnedôvodná. Správny orgán prvého stupňa postupoval správne a v zmysle zákona, keď v zmysle\nust. § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania reklamnej stavby zo dňa\n29. 12. 2017 pre jej rozpor s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom, prihliadnuc na\nexistujúcu územnoplánovaciu dokumentáciu, zamietol. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa zo dňa 07. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého\nadministratívneho spisu vyplýva, že správne orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom\nrozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.“\n5. Krajský súd ďalej aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára\n2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 uviedol, že cit.: „V tejto súvislosti sa možno stotožniť s názorom krajského\nsúdu, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a\nčase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom\núzemí chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp. mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej\nzóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti\n\nverejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov\nvyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu. Inými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti,\nt.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej dokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o\nžiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať na ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust.\n§ 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu verejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné\nzamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto\nzákonom a osobitnými predpismi zistenie orgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným\nplánom, odôvodňuje prijať záver o existencii jej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným\nzákonom.“\n6. K námietke žalobu týkajúcej sa predpojatosti zamestnancov mesta Nitra krajský súd odkázal na\nzávery plynúce z jeho rozsudku sp. zn. 11S/62/2019 (vychádzajúceho z rozsudku z 23. februára 2021,\nsp. zn. 11S/129/2019), podľa ktorého cit.:\n„42. V súvislosti so žalobcom namietanou zaujatosťou zamestnancov obce (a aj ďalších osôb),\nvytýkal žalobca, že žalovaný sa vôbec vecne nezaoberal námietkou predpojatosti, preto správny súd\npreskúmavajúc administratívny spis dodáva, že žalobca v správnom (stavebnom) konaní, ktoré sa\nzačalo dňa 14. 09. 2016 na základe jeho žiadosti o zmenu doby trvania reklamnej stavby, v rámci\nsvojho podania zo dňa 20. 09. 2017 dal oznámenie a výzvu na upustenie od neoprávneného konania.\nRozhodnutím č. 15192/2016-010-Re zo dňa 30. 10. 2017 stavebný úrad rozhodol tak, že námietka\npredpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom\núrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým\nzamestnancom stavebného úradu, najmä I.. J.. J. B. a L.. T. D.Á., sa zamieta. Po zrušení rozhodnutia\nč. 15192/2016-014-Re zo dňa 09. 04. 2018 (v poradí druhého), rozhodnutím žalovaného č. OU-NROVBP2-2018/26959-002 zo dňa 06. 09. 2018 prvostupňový správny orgán postupoval tak, že podaním\nč. 15192/2016-017 zo dňa 17. 10. 2018 I.. J.. J. B. podal stavebnému úradu oznámenie o podaní\nnámietky a rovnako tak podala oznámenie o podaní námietky predpojatosti aj L.. T. D. a to podaním\nč. 15192/2016-018 zo dňa 17. 10. 2018, o ktorých bolo rozhodnuté rozhodnutím č. 18422/2018-002\nzo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná účastníkom konania - žalobcom v konaní\nvedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou č. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom\na/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného úradu, najmä I.. J.. J. B. sa zamieta,\na tiež rozhodnutím č. 18423/2018-002 zo dňa 26. 10. 2018 tak, že námietka predpojatosti podaná\núčastníkom konania - žalobcom v konaní vedenom na tunajšom stavebnom úrade pod spisovou značkou\nč. 15192/2016 a v ďalšom stavebnom a/alebo inom konaní, proti všetkým zamestnancom stavebného\núradu, najmä L.. T. D. sa zamieta. Až následne stavebný úrad vydal ďalšie oznámenie o začatí\nkonania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a miestneho\nzisťovania č. 15192/2016-019-Re zo dňa 26. 11. 2018, doručené účastníkom administratívneho konania.\nZ uvedeného možno vyvodiť, že správny orgán prvého stupňa o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti\nzamestnancov rozhodol. Samotná skutočnosť, že žalobca sa s týmito rozhodnutiami nestotožňuje a to\nbez preukázania konkrétneho dôvodu, preukazujúceho vylúčenie dotknutých zamestnancov, je právne\nirelevantná. Následne správny súd musel skonštatovať len to, že správny orgán prvého stupňa o\nžalobcom vznesenej námietke zaujatosti rozhodol a čo sa týka odvolacieho konania, v tomto konaní\nnámietka zaujatosti vznesená nebola, preto sa s ňou žalovaný správne nezaoberal.\n43. Rovnako tak neobstojí ani skutočnosť, že námietka zaujatosti smerovala aj voči primátorovi, pretože\nv tomto ohľade správny súd dáva do pozornosti žalobcovi rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžao/15/2015 zo dňa 21. 05. 2015, z ktorého vyplýva, že starosta obce, ktorý je vecne príslušným\nsprávnym orgánom v stavebnom konaní nemôže byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci,\npretože nie je zamestnancom ani členom stavebného orgánu a neexistuje iný správny orgán, ktorý by\nvo veci, ako aj o prípadnej námietke zaujatosti mohol rozhodnúť (pozri aj Rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 2Sžo/43/2008 zo dňa 18. 03. 2009). Tento názor potvrdzuje aj právna doktrína zaoberajúca\nsa problematikou správneho práva, podľa ktorej, ak tvorí správny orgán jediná osoba, ktorá však nie je\nv pracovnom pomere k tomuto orgánu (prípad primátora mesta), tak na tieto prípady sa ustanovenia o\nvylúčení zamestnanca správneho orgánu nevzťahujú.\n44. Pokiaľ išlo o námietku, že rozhodoval správny orgán, ktorý bol nesprávne obsadený, správny\nsúd ani v tejto námietke nevzhliadol jej dôvodnosť. Vychádzal pritom z toho, že podľa § 117 ods.\n1 stavebného zákona, stavebným úradom je obec, pričom ide o prenesený výkon štátnej správy.\nTeda ako prvostupňový správny orgán správne rozhodlo mesto Nitra. V zmysle § 13 ods. 5 zákona\no obecnom zriadení starosta je štatutárnym orgánom obce a môže rozhodovaním o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy\n\npísomne poveriť zamestnanca obce. Poverený zamestnanec obce rozhoduje v mene obce v rozsahu\nvymedzenom v písomnom poverení. Zamestnanci stavebného úradu - mesta Nitra I.. J.. J. B. a\nL.. T. D. boli povereniami poverení oprávnením výkonu štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa\nreklamných stavieb podľa § 98 až § 102 stavebného zákona. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva,\nže primátor mesta ako štatutárny orgán obce, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej správy v\nrámci pôsobnosti stavebného úradu, poveril výkonom štátneho stavebného dohľadu týkajúceho sa\nreklamných stavieb žalobcom namietaných zamestnancov, čo mu umožňuje vyššie citovaný zákon,\npreto ani námietka o nesprávne obsadenom prvostupňovom správnom orgáne neobstojí. V tomto ohľade\nsprávny súd dodáva, že každá obec, resp. mesto má svoju osobitnú organizačnú štruktúru, v rámci\nktorej vykonáva svoje kompetencie, čo v danom prípade je Organizačný poriadok Mestského úradu\nNitra (pozn. správneho súdu, v zmysle § 7 písm. b/ opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu,\nnie sú predmetom prieskumu správneho súdu). Naviac, zo strany žalobcu žiadnym spôsobom nebolo\npreukázané, že poverení zamestnanci obce, ktorí zabezpečujú činnosť stavebného úradu v rozsahu\nreklamných stavieb, nespĺňali v čase rozhodovania, ktoré je preskúmavané správnym súdom, osobitné\nkvalifikačné predpoklady, preto ani tejto námietke žalobcu správny súd nevyhovel.“\n7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd primárne odkazujúc na skôr vyslovené závery\nv rozhodnutiach upravujúcich obdobné skutkové okolnosti vyhodnotil správnu žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol.\n8. O trovách konania žalovaného a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol tak, že im nepriznal\nnáhradu trov konania podľa § 168 SSP (žalovaný) a § 169 SSP (pribratí účastníci), nakoľko neboli\nsplnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady.\nII.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n10. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od\nustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n11. V súvislosti s namietaným porušením práva na spravodlivý proces žalobca namietal, že k takémuto\nporušeniu došlo v podobe presvedčivého a pre priemerného adresáta pochopiteľného odôvodnenia\naplikácie noriem obsiahnutých v § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. v spojení\ns námietkami žalobcu o nezákonnosti a protiústavnosti regulácie umiestňovania reklamných stavieb\nvymedzených typovo a rozmerovo v podobe plošného zákazu obsiahnutého v územnom pláne. Uvedené\nje zrejmé aj s ohľadom na povahu typu stavby v danom prípade jednoduchej stavebnej konštrukcie bez\nnapojenia na siete a inžinierskej stavby bez akéhokoľvek zisteného vplyvu na akýkoľvek záujem, ktorý\nby mohol byť regulovaný územným plánom v rámci zákonných a ústavných limitov. Z toho istého dôvodu\nsúčasne žalobca namietal aj to, že nie je zrejmé ako sa vysporiadal krajský súd s návrhom na postup\npodľa § 100 ods. 1 písm. b/ SSP, keď žalobca jasne uviedol konkrétny rozpor s normami obsiahnutými\nv konkrétnych ustanoveniach Ústavy Slovenskej republiky.\n12. V súvislosti s nesprávnym právnym posúdením namietal, že krajský súd nesprávne aplikoval\n§ 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. ako aj článok 2 ods. 2 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky, v rámci ktorého bez ďalšieho akoby vyvodzoval, že existuje oprávnenie plošne\nregulovať umiestňovanie konkrétnych typov reklamných stavieb (vymedzených rozmermi a typmi stavebnotechnické požiadavky) v určitom území územným plánom obce práve s poukazom na citované\nustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. Krajský súd síce v bode 19 rozsudku cituje celé ustanovenie § 11 ods.\n5, avšak bez toho, že by z neho vyvodzoval akékoľvek preskúmateľné závery. Z citovaných ustanovení\nnemôže vyplývať oprávnenie plošne regulovať / zakázať určité typovo a rozmerovo určené reklamné\nstavby, ktoré sú navyše stavbami inžinierskymi. Súd nevysvetlil, akým spôsobom a s akým konkrétnym\nustanovením v § 11 ods. 5 menovaného zákona je možné vyvodiť, že konkrétny typ reklamných stavieb je\nmožné zakázať umiestňovať v určitom území, a rovnako tak nevysvetlil a neidentifikoval, ktorý konkrétny\n\ntyp zásady a/alebo regulatívu podľa § 13 ods. 3 písm. b/ menovaného zákona má byť základom pre\nvyvodenie takéhoto zákazu. Z ustanovení územného plánu musia vyplývať len tie zásady a regulatívy,\nktoré stanovuje zákon, nie iné. Takto síce súd uvádzal, že aplikoval § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/\nzákona, ale s ohľadom na nemožnosť identifikácie v prvom prípade presnej normy v § 11 ods. 5, ktorá je\nzákladom pre jeho aplikáciu, keď všetky normy obsiahnuté pod jednotlivými písmenami asi nemôžu byť\nzákladom pre plošný zákaz umiestňovať konkrétny typ reklamných stavieb rozmerovo určený v určitom\núzemí územným plánom, a v druhom prípade asi typovo všetky zásady a/alebo regulatívy podľa § 13\nods. 3 písm. b/ zákona nemôžu byť základom pre plošný zákaz umiestňovať určitý typ stavieb rozmerovo\nurčený v určitom území územným plánom. Správna aplikácia uvedených ustanovení v súlade s článkom\n2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky mala predovšetkým spočívať v tom, že sa potvrdí správnosť\nžalobného dôvodu žalobcu a vylúči obsahovú prípustnosť regulácie všeobecne záväzným nariadením\nobce v podobe plošného zákazu umiestňovania typovo a rozmerovo určených reklamných stavieb v\nurčitom území na základe územného plánu. Taká aplikácia totiž nie je v súlade s článkom 2 ods. 2 a 3\nÚstavy Slovenskej republiky ani s garanciou podľa článku 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n13. Ďalej uvádzal, že krajský súd nepovažoval za právne významné, že v súlade s § 39a ods. 3\nzákona č. 50/1976 Zb. sa nevyžaduje na umiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení\nstavby, ktoré konanie sleduje verejný záujem v územnom pláne, a teda tento záujem je pri reklamných\nstavbách systematicky vylúčený z hľadiska jeho zohľadňovania pri umiestňovaní reklamných stavieb, a\nteda logicky uvedené vylučuje aj reguláciu podzákonným predpisom v rámci originárnej normotvornej\nprávomoci obce v podobe obmedzenia základných práv a slobôd vlastníka pozemku a žalobcu ako\nprevádzkovateľa reklamných stavieb podľa článku 20 ods. 1,4 a článku 35 ods. 1 mimo rámca článku\n2 ods. 2 a 3 a článku 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z hľadiska systematického potom nedáva\nzmysel, aby bolo vôbec možné regulovať určitý typ reklamných stavieb určených aj rozmerovo na\nzáklade územného plánu v nadväznosti na vyššie uvádzané správnym súdom citované ustanovenia §\n11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. Uvedené je o to významnejšie, že pre určité\ntypy reklamných stavieb sa nevyžaduje ani stavebné povolenie a pre väčšinu takto ani kolaudačné\nrozhodnutie. Logicky a systematicky je zo zákona č. 50/1976 Zb. zrejmé, že zákonodarca presne\nvymedzil o čom, o akých otázkach a o akých reklamných stavbách môže vydávať stavebný úrad\n(nie obec alebo volené orgány obce) rozhodnutia o povolení stavby, či rozhodnutia o predlžení doby\ntrvania reklamnej stavby. A contrario nie je možné vyvodzovať, že v prípade reklamných stavieb,\nrespektíve v danom prípade určitého typu reklamných stavieb vymedzených rozmerom, je možné\nzasiahnuť do systematiky zákona č. 50/1976 Zb. a vyhnúť sa vylúčeniu rozhodovacej činnosti o\numiestnení reklamnej stavby (práve tej typovo a rozmerovo významnej podliehajúcej stavebnému\npovoleniu) v rámci preneseného výkonu štátnej správy v zmysle § 39a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.\ntak, že sa toto vylúčenie nahradí normatívnou činnosťou orgánov územnej samosprávy. Krajský súd\ntak pravdepodobne identifikoval ustanovenia obsahujúce normy na prijímanie zásad a regulatívov v\núzemnom pláne všeobecne, avšak neidentifikoval (a nič také neuvádza) konkrétne normy a ani typovo\nzásady a regulatívy, ktoré by potvrdzovali správnosť aplikácie § 11 ods. 5 a § 13 ods. 3 písm. b/ zákona\nč. 50/1976 Zb. v spojení s článkom 2 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky tak, že by to odôvodňovalo\nmožnosť vytvorenia verejného záujmu stanovením zákazu typovo a rozmerovo určených reklamných\nstavieb v určitom území. Taká aplikácia uvedených ustanovení, potom nemôže byť správna, keď z\nnej nemožno vyvodiť správnosť podzákonnej regulácie otázok, ktoré sú regulované aj na zákonnej\núrovni a ktoré priamo súvisia s obsahom podzákonnej regulácie v územnom pláne, ktorú žalobca\nnamietal ako nezákonnú a protiústavnú. Takto je zrejmé, že súd pri svojom rozhodovaní nevzal vôbec\ndo úvahy iné ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb., najmä § 39a ods. 3 písm. e/ v spojení s § 37 ods. 1\nmenovaného zákona, ktoré výklad o možnosti regulácie umiestňovania konkrétneho typu a rozmerov\nreklamných stavieb v podobe jeho plošného zákazu v určitom území vylučujú. Podľa názoru žalobcu ide\no zmiešavanie funkcie reklamnej stavby a činnosti prevádzkovateľa s funkciami územia, čo nie je to isté.\n14. Žalobca poukázal na to, že nemá vo všeobecnosti dôvod spochybňovať spôsob kreovania\nverejného záujmu v obci, avšak má dôvod namietať, že verejný záujem kreovaný v obci nemôže\nbyť v rozpore s verejným záujmom na dodržiavaní zákona a Ústavy Slovenskej republiky a nemôže\nbyť kreovaný samoúčelne opomínajúc základné práva garantované v zákone a Ústave Slovenskej\nrepubliky. Pokiaľ súd konštatoval, že územný plán obce, ako výsledok normotvornej činnosti zástupcov\nobyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom hodnôt, ktoré\nchce obec, respektíve mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať, a súčasne, že pokiaľ sa\nobec, respektíve mesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania\n\nreklamných stavieb určitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe veci verejných\nna spôsobe ochrany hodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu\nurčitého obsahu ... územný plán mesta je garanciou ochrany verejného záujmu v danom mieste a\nčase, pred ktorým subjektívne vlastnícke právo žalobcu nemožno uprednostniť, nenaráža podľa názoru\nžalobcu na stret súkromného a verejného záujmu; práve naopak naráža na stret verejného záujmu\ndeklarovaného zástupcami konkrétnej obce a verejného záujmu deklarovaného zástupcami všetkých\nobčanov Slovenskej republiky. Zákon a Ústava Slovenskej republiky a záujem na dodržiavaní noriem\nv nich obsiahnutých na území Slovenskej republiky, teda aj na území mesta Nitra, totiž predstavujú\nverejný záujem, s ktorým nemôže byť verejný záujem hoci aj vyhlásený zástupcami obce za verejný v\nrozpore. Krajský súd potom podľa názoru žalobcu identifikoval len zástupný súkromný záujem žalobcu,\nktorého bránenie je odvodzované od legitímnych očakávaní dodržiavania zákonov a Ústavy Slovenskej\nrepubliky aj v jeho prípade a žalobca poukazoval práve v terminológii použitej správnym súdom na\nrozpor s verejným záujmom na ochrane vlastníckeho práva a práva podnikať garantovaného v Ústave\nSlovenskej republiky a tak aj na záujem na základnom pravidle fungovania právneho štátu, ktorým\nje dodržiavanie zákonov a Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň taký zákaz je v priamom rozpore s\nčlánkom 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý sa vzťahuje aj na žalobcu a súd ho žiadnym\nspôsobom pri svojom rozhodovaní nezobral do úvahy. Žalobca tiež poukázal na starú zásadu, že\nz nepráva nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur), ako aj na uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky z 05. apríla 2011, sp. zn. III. US 142/2011, podľa ktorého sa nemožno dovolávať\nprávnej istoty založenej na neústavnej alebo nezákonnej rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci.\nPokiaľ sa odvoláva správny orgán prvého stupňa a po ňom aj žalovaný na „regulatívy“ prijaté v Územnom\npláne mesta Nitra, ktorý názor prevzal aj súd, je potrebné uviesť, že aj prijímanie územného plánu a\njeho obsah, a o to viac rozhodnutí na základe neho prijatých, musí zodpovedať zákonným a ústavným\nlimitom a nesmie byť svojvoľný. Žalobca namietal, že „regulatívy“ prijaté v citovanom územnom pláne,\nna ktorý poukazuje správny orgán prvého stupňa a po ňom žalovaný a napokon aj krajský súd spolu\ns aplikáciou správnym orgánom prvého stupňa, takou svojvôľou sú a žiaden akt orgánu verejnej moci,\nnesmie bezdôvodne zasahovať do práva garantovaného v článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.\nStanovenie priestoru na súkromnom pozemku, kde nemožno umiestniť konkrétny typ a rozmer reklamnej\nstavby je arbitrárne, ničím neodôvodnené, bez akéhokoľvek zákonného podkladu a mimo limitov článku\n2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Odkázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 30.\nmarca 1999, sp. zn. II. ÚS 16/1999, podľa ktorého cit.: „(...) K ústavným garanciám základných práv a\nslobôd v Slovenskej republike nepatrí iba podmienka obmedziteľnosti základného práva alebo slobody v\nsúlade s čl. 13 ods. 4 ústavy. Ďalšiu podmienku ustanovuje čl. 13 ods. 2 ústavy: \"Medze základných práv\na slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom.\" Ústava v tejto norme\nidentifikuje subjekt a formu prameňa práva obmedzujúceho základné právo alebo slobodu. Ústava\nnepriznáva orgánom územnej samosprávy právomoc prijať zákon. Orgány územnej samosprávy majú\nnormotvornú právomoc priznanú v čl. 68 a čl. 71 ods. 2 ústavy. (...) Pri uplatnení normotvornej právomoci\norgán územnej samosprávy môže ukladať povinnosti, ale nie spôsobom obmedzujúcim základné práva\na slobody nad rámec zákona. Obec teda ani v rámci svojej normotvornej právomoci nemôže obmedziť\nzákladné práva a slobody nad rámec zákonov. V rámci zákona nemôže upraviť vzťahy, ktoré nepatria\ndo normotvornej právomoci orgánu územnej samosprávy vymedzenej ústavou.“ Je zrejmé, že mesto\nNitra postupovalo práve takým spôsobom, ktorý charakterizuje rozhodovacia prax Ústavného súdu\nSlovenskej republiky ako nezákonnú a neústavnú, ktorá sa vypuklo prejaví pri vydávaní individuálnych\nsprávnych aktov pri rozhodovaní o individuálnych právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb. V celom tomto jednotlivom prípade navyše ide o situáciu, keď žalobca už povolenia v súvislosti s\npredmetnou reklamnou stavbou získal, a teda zo strany správneho orgánu ide aj o zásah do legitímnych\nočakávaní žalobcu ako účastníka konania, čo rovnako spadá pod ochranu majetku a vlastníckeho\npráva ako ho garantuje článok 20 Ústavy Slovenskej republiky. Pojem majetok sa neobmedzuje na\nvlastníctvo hmotného majetku, ale pod pojem majetok môžu spadať aj práva a záujmy predstavujúce\naktíva (napríklad rozsudok Európskeho sudu pre ľudské práva vo veci Beyeler proti Taliansku z r.\n2000; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. mája 1999, sp. zn. Pl. US 37/99). V danom\nprípade práve stav, keď už skôr bola povolená reklamná stavba, založil určitý právny stav a tento stav\nsa nemôže zmeniť na základe neskoršej normotvornej pôsobnosti orgánu verejnej moci zasahujúcej\ndo základných práv a slobôd, správny orgán, ak sa súčasne zákonným spôsobom nevysporiadal s\nvyššie uvedenými námietkami. Dôvody pre obmedzovanie konkrétneho typu a rozmeru reklamnej stavby\nna dobu určitú, ktoré nemajú základ v spoľahlivom zisťovaní skutkového stavu a správnom právnom\nposúdení, ktorý vyplýva z nájomnej zmluvy a/alebo rozhodnutia o obmedzení vlastníckeho práva, či\n\nvyvlastnení prenajímateľa, preto nie sú dôvodmi zákonnými a napádané rozhodnutie preto nemôže byť\nrozhodnutím zákonným, čo však z hľadiska vyššie uvedeného súd nevzal do úvahy.\n15. Žalobca v ďalšom vyjadril súhlas s krajským súdom, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s\nÚstavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky, avšak presne\nnávrh na taký postup žalobca navrhol, s ktorým sa však súd nestotožnil. Krajský súd vychádzal len z\nprezumpcie zákonnosti Všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra bez skutočného posudzovania\nobsahu noriem v ňom obsiahnutých z hľadiska zákonnosti, ústavnosti a možného výkladu, ktorú však\nv prípade spochybnenia je potrebné riešiť ako právnu otázku, nakoľko má význam pre rozhodnutie vo\nveci a z rozhodnutia súdu nič podobné nevyplýva.\n16. Ďalej žalobca vyjadril nesúhlas s tým, ako sa krajský súd vysporiadal s námietkou o predpojatosti\nzamestnancov mesta Nitra. V tomto smere v prvom rade namietal, že krajský súd s touto námietkou\n(pozri bod 6 tohto rozsudku) vysporiadal nesprávne, čiastočne a nepreskúmateľne. Súd postupujúc\npravdepodobne v intenciách § 106 ods. 1 SSP nezaslal vo veci, z ktorej preberal citáciu žalobcovi\nna vedomie a ani na vyjadrenie žalovaného týkajúce sa predpojatosti. Uviedol, že vysporiadanie\nsa s námietkou tak ako to učinil súd, nekorešponduje presne so žalobným dôvodom a dôkazmi\npredloženými pred žalovaným a napokon aj k žalobe. Zamestnanci obce, ktorí vo veci žalobcu\nkonali, konali ako zamestnanci zabezpečujúci činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, ktorý\nv zmysle rozosielaných listov podpísaných zamestnancami L.. D. a I.. J.. B., ktorí sa angažovali\na prvá menovaná aj zabezpečovala konanie vo veci žalobcu, má na starosti zjavne aj sledovanie\nzáujmu presadzovania politiky obce / územnej samosprávnej jednotky, ktorá je v priamom rozpore so\nzáujmami žalobcu. Rozosielanie listov zmluvným partnerom žalobcu, aby ukončili zmluvy so žalobcom v\nsúkromnoprávnej rovine je preto nielen objektívnym dôkazom predpojatosti založenej na sledovaní iného\nzáujmu, konfliktného k nestrannému a nepredpojatému výkonu štátnej správy, pričom rovnaké osoby\nmali sledovať obidva záujmy. Z hľadiska teórie zdania nie je možné o týchto zamestnancoch uvažovať\nako nepredpojatých, pričom s ohľadom na svoje vlastné konanie, o ktorom mali vedomosť, sa mali\nsami vylúčiť z konania, čo neučinili. Rozhodnutie o námietke predpojatosti, o ktorej nerozhodoval vedúci\nstavebného úradu, ale priamo primátor mesta Nitra, je nepreskúmateľné ako z hľadiska právomoci\nrozhodovať o takejto námietke, tak vecne s ohľadom na riadne identifikované konanie menovaných\nzamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, pričom napadnúť\nho nemohol žalobca samostatne a námietka preto súvisela so spravodlivosťou konania, ktorú musí\nsprávny orgán zabezpečiť aj v správnom konaní.\n17. Namietal tiež nesprávnu obsadenosť správneho orgánu prvého stupňa. Stavebným úradom v\nmeste Nitra je v zmysle organizačného poriadku (čl. 34) odbor stavebného poriadku, referát agendy\nstavebných konaní, ktorý vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného úradu pre\nzabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976 Zb. a\nsúvisiacej legislatívy, a to pre agendu pozemných a inžinierskych stavieb, medzi ktoré možno podľa § 43a\nods. 3 písm. r/ zákona č. 50/1976 Zb. zaradiť aj reklamné stavby. Rovnako žalobca nerozumie tomu, ako\nsúvisia oprávnenia výkonu štátneho stavebného dohľadu s výkonom právomoci zamestnanca obce v\nstavebnom konaní o predĺžení doby trvania reklamnej stavby. Zároveň nie je zrejmé, ako potom správny\norgán vychádzal z § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., keď v ustanovení je uvedené, že stavebným\núradom je obec, ale z § 117 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že ten, kto má spĺňať osobitný\nkvalifikačný predpoklad je zamestnanec obce, ktorý zabezpečuje činnosť stavebného úradu. A práve\ntáto skutočnosť bola namietaná, teda že v danom prípade pri zamestnancoch konajúcich za stavebný\núrad, nešlo o zamestnancov obce zabezpečujúcich činnosť stavebného úradu, ale o zamestnancov obce\nzabezpečujúcich činnosť Útvaru hlavného architekta mesta Nitra, čo je úplne iný organizačný útvar než\nje stavebný úrad. Podstatné preto nie je, či majú títo zamestnanci obce kvalifikačný predpoklad, ale že\nnie sú zamestnancami obce zabezpečujúcimi činnosť stavebného úradu, ale iného útvaru obce.\n18. Nakoniec žalobca namietal, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného\nsúdu, keď v tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011.\n19. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec vráti\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nIII.\n20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 17. septembra 2021; plne sa stotožnil so\nzávermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu.\n21. Ďalší účastníci konania 1/ Nitriansky samosprávny kraj a 2/ Regionálna správa a údržba ciest Nitra\na.s. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadrili.\nIV.\n22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný\n(§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce\njeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 6 ods. 2 písm. a/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n28. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n29. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002, ktorým tento postupom podľa §\n59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie\nmesta Nitra zo 07. októbra 2019, Číslo: 139/2018-015-Re. Predmetným rozhodnutím mesto Nitra\npostupom podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. zamietlo žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania\nreklamnej stavby.\n30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., územným plánovaním sa sústavne a komplexne rieši\npriestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a\nčasová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrno-historické\nhodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. 1)\n31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., územné plánovanie vytvára predpoklady pre trvalý\nsúlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie\nekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných\nzdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt.\n32. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, f/, j/ zákona č. 50/1976 Zb., územné plánovanie zahŕňa tieto úlohy a\nčinnosti:\n\na/ určuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia\nf/ rieši umiestňovanie stavieb a určuje územno-technické, urbanistické, architektonické a\nenvironmentálne požiadavky na ich projektovanie a uskutočňovanie,\nj/ navrhuje územno-technické a organizačné opatrenia nevyhnutné na zlepšenie životného prostredia,\ndosiahnutie ekologickej stability a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja.\n33. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb., základnými nástrojmi územného plánovania sú\núzemnoplánovacie podklady, územnoplánovacia dokumentácia a územné rozhodnutie.\n34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši\npriestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce\núzemný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového\nusporiadania a funkčného využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň\nceloštátny, regionálny, pre obce a časti obce.\n35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:\na/ Koncepcia územného rozvoja Slovenska,\nb/ územný plán regiónu,\nc/ územný plán obce,\nd/ územný plán zóny.\n36. Podľa § 11 ods. 5 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., územný plán obce ustanovuje najmä\na/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti\nna okolité územie,\nb/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch;\n37. Podľa § 139a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., regulatív priestorového usporiadania a funkčného\nvyužívania územia je záväzná smernica, ktorou sa usmerňuje umiestnenie a usporiadanie určitého\nobjektu alebo vykonávanie určitej činnosti v území. Je vyjadrený hodnotami vlastností prvkov krajinnej\nštruktúry slovne, číselne a podľa možností aj graficky. Regulatív má charakter zákazov, obmedzení\nalebo podporujúcich faktorov vo vzťahu k priestorovému usporiadaniu a funkčnému využívaniu územia.\nRegulatív tým určuje zakázanú, obmedzenú a prípustnú činnosť alebo funkciu v území.\n38. Podľa § 139a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia\nje komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných činností človeka\nv životnom prostredí.\n39. Podľa § 13 ods. 1 veta prvá zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovacia dokumentácia sa člení na\nzáväznú časť a na smernú časť.\n40. Podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie\nsa schvaľujú zásady a regulatívy v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia\nobce, hranice zastavaného územia, usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického\nvybavenia, ustanovenia plôch pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti\nkrajiny, ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných\nprvkov, územného systému ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane\nplôch zelene;\n41. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., územnoplánovaciu dokumentáciu obstarávajú orgány\núzemného plánovania.\n42. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., orgánmi územného plánovania sú obce, samosprávne\nkraje a krajské stavebné úrady.\n43. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej\nzáväzné časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.\n\n44. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné\nplány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie\núzemného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce\npodklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného\nrozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom\nzisťovaní.\n45. Podľa § 39a ods. 3 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb., rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje\nna reklamné stavby.\n46. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., reklamná stavba je stavebná konštrukcia postavená\nstavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou podľa odseku 1 písm. a)\naž d) alebo upevnená strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ na zemi alebo ktorej osadenie\nvyžaduje úpravu podkladu a ktorej funkciou je šírenie reklamných, propagačných, navigačných a iných\ninformácií viditeľných z verejných priestorov. Reklamné stavby sa na účely tohto zákona členia podľa\nveľkosti informačnej plochy na\na/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2,\nb/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m2 do 20 m2 a\nc/ reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha je väčšia ako 20 m2.\n47. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a\nvykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu\nbez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje\naj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.\n48. Podľa § 55 ods. 2 písm. h/ zákona č. 50/1976 Zb., ohlásenie stavebnému úradu postačí pri\nreklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon\nneustanovuje inak.\n49. Podľa § 56 písm. j/ zákona č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje pri\nreklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených\nna stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu\npozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh.\n50. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi začatie stavebného\nkonania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s\nmiestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom\npojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť\nuplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný\núrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.\n51. Podľa § 61 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb., od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho\npojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť\nposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.\n52. Podľa § 61 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad oznámi účastníkom začatie\nstavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho\npojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť\nnámietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.\n53. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma\nnajmä,\na/ či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky\núzemného rozhodnutia,\nb/ či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného\nprostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na\nvýstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a);\n\n54. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť\nverejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť\npráva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,\nstavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.\n55. Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb., ak stavebník požiada o zmenu doby trvania reklamnej\nstavby pred uplynutím tejto doby, tak podaním žiadosti doba trvania reklamnej stavby až do nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o žiadosti neplynie.\n56. Podľa § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä obstaráva\na schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu obcí a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života\nobce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok\nna bývanie v obci;\n57. Podľa § 11 ods. 4 písm. c/ zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných\notázkach života obce, najmä je mu vyhradené schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie\nrozvoja jednotlivých oblastí života obce;\n58. Podľa § 12 ods. 1 Vyhlášky č. 55/2001 Z.z., dokumentácia územného plánu obce sa člení na textovú\nčasť a grafickú časť; obsahuje smernú časť a záväznú časť.\n59. Podľa § 12 ods. 6 písm. a/ a b/ Vyhlášky č. 55/2001 Z.z., záväzná časť obsahuje návrh\nregulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového usporiadania a\nfunkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré\nstanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania stavieb. Do záväznej časti\núzemného plánu obce sa začleňujú\na/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické,\npriestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na\nfunkčné a priestorovo homogénne jednotky,\nb/ určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch\na intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne\nzrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia);\n60. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného\nmal preukázané, že:\n- na základe nájomnej zmluvy z 28. decembra 2006 uzavretej medzi Nitrianskym samosprávnym krajom\n(ďalší účastník konania 1/) ako prenajímateľom a Regionálnou správou a údržbou ciest Nitra, a.s. (ďalší\núčastník konania 2/) dal prenajímateľ nájomcovi do nájmu hnuteľný a nehnuteľný majetok, ktorého\nsúčasť tvoril aj pozemok, na ktorom je zriadená a prevádzkovaná príslušná reklamná stavba\n- na základe zmluvy o podnájme zo 14. augusta 2007 (v znení dodatku č. 1 z 05. decembra 2013)\nnájomca (Regionálna správa a údržba ciest Nitra, a.s. - ďalší účastník konania 2/) dal do podnájmu\nžalobcovi časť pozemku nachádzajúceho sa na parcele číslo 7186/1, kat. úz. M. popri Q. ulici, LV XXXX\nza účelom zriadenia a prevádzkovania obojstrannej reklamnej tabule o rozmere 5100 x 2400 mm v počte\njeden ks\n- mesto Nitra na žiadosť žalobcu rozhodnutím z 28. januára 2015, Číslo: 17 373/2013-017-La dočasne\npovolilo žalobcovi ako stavebníkovi na obdobie do 31. decembra 2017 umiestnenie reklamného\nzariadenia „1 ks obojstranného reklamného zariadenia o rozmeroch 5100 x 2400 mm, popri Q. ul. p.č.\n7186/1 k.ú. M.“ /identifikačné číslo 57/\n- žalobca podaním z 29. decembra 2017 požiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby\n- mesto Nitra ako prvostupňový správny orgán listom z 20. februára 2018, číslo 139/2018-003-Re\noznámilo začatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania\na miestneho zisťovania\n[v predmetnom liste boli zároveň účastníci upovedomení o tej skutočnosti, že môžu svoje námietky\nuplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní od doručenia tohto listu, inak k nim nebude prihliadnuté]\n\n- prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 21. marca 2018, číslo 139/2018-004-Re zamietol žiadosť\no zmenu doby trvania reklamnej stavby\n- na odvolanie žalobcu odvolací správny orgán rozhodnutím z 20. júla 2018, číslo OU-NROVBP2-2018/025011-002 zrušil rozhodnutie z 20. februára 2018 a vec vrátil prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie\n[dôvod, pre ktorý odvolací správny orgán pristúpil zrušeniu prvostupňového správneho rozhodnutia\nspočíval v procesnom pochybení, keď prvostupňový správny orgán v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho\nporiadku neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom a k spôsobu ich zistenia, čo vyjadruje\nzákonný nárok účastníka konania a zúčastnených osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na\nvedomie]\n- prvostupňový správny orgán opätovne listom z 05. septembra 2018, číslo 139/2018-007-Re oznámilo\nzačatie konania o zmenu doby trvania reklamnej stavby s upustením od ústneho pojednávania a\nmiestneho zisťovania\n[v predmetnom liste boli zároveň účastníci upovedomení o tej skutočnosti, že môžu svoje námietky\nuplatniť najneskôr v lehote do 7 pracovných dní od doručenia tohto listu, inak k nim nebude prihliadnuté]\n- následne prvostupňový správny orgán listom z 12. júna 2019, číslo 139/2018-012-Re vyzval účastníkov\nkonania na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie\n- žalobca na podklade vyššie uvedeného listu požiadal prvostupňový správny orgán o vyhotovenie kópie\nrelevantných častí administratívneho spisu, ktorej žiadosti bolo následne zo strany prvostupňového\nsprávneho orgánu vyhovené\n- prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 07. októbra 2019, Číslo: 139/2018-015-Re\npostupom podľa § 62 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. zamietol žiadosť žalobcu o zmenu doby trvania\nreklamnej stavby\n[prvostupňový správny orgán založil svoje rozhodnutie primárne na rozpore umiestnenej reklamnej\nstavby s verejným záujmom, ktorý v tomto prípade predstavovala platná územnoplánovacia\ndokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné\nlimity a regulatívy pre dané územie, konkrétne Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a\ndoplnkov]\n- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 02. marca 2020, číslo OU-NR-OVBP2-2020/009795-002\npodľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie zo 07. októbra 2019.\n61. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu\nvzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,\nktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát\nnajvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za\nsprávne a súladné so zákonom.\n62. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že v čase vydania rozhodnutia o dočasnom povolení\numiestnenia reklamného zariadenia platila právna úprava účinná do 01. januára 2015, s tým, že podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c/ (v spojení s § 142d ods. 1) zákona č. 50/1976 Zb. povolenie stavebného úradu\nvyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány informačné, reklamné\na propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ\nsú spojené so stavbou alebo pozemkom. K zásadnej zmene vo vzťahu k reklamným stavbám došlo\nzákonom č. 293/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony, ktorý nadobudol účinnosť od 02. januára 2015. Cieľ tejto novelizácie v prvom rade\nsledoval zefektívnenie regulácie reklamných stavieb zabezpečením silných a zároveň spravodlivých\nnástrojov pre mestá, obce a štát, keďže vizuálny smog predstavoval v Slovenskej republike dlhodobo\nneriešený problém, ktorý negatívne vplýval nielen na bezpečnosť cestnej premávky, ale do veľkej miery\naj na vzhľad miest a obcí, ako aj scenériu krajiny. Pod pojmom vizuálny smog pritom treba chápať\numiestňovanie reklamných stavieb - bilboardov, bigboardov a iných reklamných zariadení. Zákon č.\n50/1976 Zb. v znení zákona č. 293/2014 Z.z. zaviedol definíciu reklamnej stavby, pričom reklamné\nstavby rozčlenil podľa veľkosti informačnej plochy (§ 43 ods. 2). Táto novela vyššie uvedené ustanovenie\n§ 71 ods. 1 písm. c/ zrušila a zároveň doplnila § 55 ods. 2 o písm. h/, podľa ktorého ohlásenie\nstavebnému úradu postačí pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia\n\nako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak a tiež § 55 ods. 6 o písm. j/, podľa ktorého pri\nreklamných stavbách, na ktorých má najväčšia informačná plocha veľkosť do 1,2 m2, umiestnených\nna stĺp verejného osvetlenia alebo na stĺp trakčného vedenia, ak nezasahujú do prejazdného profilu\npozemnej komunikácie ani do priechodového prierezu dráh. Predmetnú zmenu je zároveň potrebné\nchápať v intenciách generálnej klauzuly plynúcej z § 55 ods. 1, podľa ktorého stavebné povolenie sa\nvyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú\ninak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania;\nstavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných\núpravách.\n63. V súvislosti s konaním o povolení reklamnej stavby je preto nepochybné, že jeho výsledkom\nje vydanie stavebného povolenia, na ktoré sa aplikuje všeobecný postup rozhodovania o žiadosti o\nstavebné povolenie podľa § 58 a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Tým, že bola povolením stanovená\ndočasnosť reklamných stavieb a zároveň zákonodarca predpokladá možnosť požiadať o predĺženie\ntrvania reklamnej stavby podaním žiadosti podľa § 67 ods. 4 menovaného zákona, najvyšší správny\nsúd má za to, že aj na procesný postup rozhodovania a posudzovania žiadosti stavebníka o predĺženie\ndoby trvania reklamnej stavby je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia systematicky obsiahnuté\nvo Štvrtom oddiely Druhej časti zákona č. 50/1976 Zb. a zvlášť v rámci tohto oddielu ustanovenia\nupravujúce postup rozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie (§ 58 a nasl. zákona), nakoľko práve\ndotknuté ustanovenie § 62 ods. 4 je systematicky zaradené medzi ustanoveniami upravujúcimi proces\nrozhodovania o žiadosti o stavebné povolenie. Možno teda bezpečne uzavrieť, že konanie o žiadosti\no povolenie zmeny doby reklamnej stavby je stavebným konaním, na ktoré plne dopadajú účinky\nustanovení § 58 až 66 zákona č. 50/1976 Zb. V tejto súvislosti následne najvyšší správny súd odkazuje\nna § 62 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého v stavebnom konaní stavebný úrad\npreskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo\npodmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,\npredovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným\ntechnickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. S tým\nzároveň korešponduje § 62 ods. 4, podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby\nmohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane\nobmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v\núzemnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne. Najvyšší správny súd\nnavyše zdôrazňuje, že stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným\nvýkonom štátnej správy (§ 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.).\n64. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že stavebný úrad v rámci posudzovania žiadosti o predĺženie\ndoby trvania reklamnej stavby skúma (okrem iného) aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade\ns verejným záujmom s tým, že v predmetnej veci verejný záujem predstavuje platná územnoplánovacia\ndokumentácia, ktorú obstaráva obec a ktorá určuje funkčné využitie daného územia a určuje záväzné\nlimity a regulatívy pre dané územie, konkrétne Územný plán mesta Nitra v znení neskorších zmien a\ndoplnkov. V tejto súvislosti možno poukázať tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n28. marca 2018, sp. zn. 7Sžo/42/2016, v ktorom sa súd v súvislosti s posudzovaním otázky legalizácie\nstavby v stavebnom konaní stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave zo 06. mája 2014, č.k.\n3S/68/2011, že verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumie súlad s platnou územnoplánovacou\ndokumentáciou. Orgány verejnej správy preto boli nielen oprávnené, ale i povinné vychádzať z\nrelevantnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorá komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné\nvyužívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a\nekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.\nZároveň je potrebné dodať, že územnoplánovaciu dokumentáciu tvorí aj územný plán obce (§ 8 ods.\n1,2 zákona č. 50/1976 Zb.). V predmetnej veci teda zásadné postavenie predstavoval Územný plán\nmesta Nitra v znení Zmien a doplnkov č. 5 schválených mestským zastupiteľstvom v Nitre uznesením\nč. 195/2015-MZ z 11. júna 2015 s tým, že ich záväzná časť bola vyhlásená dodatkom č. 5 k všeobecne\nzáväznému nariadeniu č. 3/2003, schváleným uznesením mestského zastupiteľstva v Nitre z 11. júna\n2015, číslo 196/2015-MZ. Zo všeobecne záväzného nariadenia mesta Nitra č. 3/2003, ktorým sa\nvyhlasuje záväzná časť územného plánu mesta Nitra v znení dodatku č. 5 vyplýva, že v bode 8.1\n(„Územné vymedzenie pre definovanie podmienok na umiestňovanie reklamných stavieb“) sa vymedzil\nkoridor Q. ulice a v bode 8.2 („Regulatívy pre umiestnenie reklamných stavieb vo vymedzených\núzemiach“) ako neprípustné sa stanovili reklamné stavby umiestnené v pásme 200m od hranice\n\ncestného pozemku. Na základe porealizačného zamerania bolo zistené, že predmetná reklamná\nstavba je umiestnená vo vzdialenosti 2,44 m od hranice cestného telesa pozemku - Q. ulice, a teda\nnespĺňa požiadavku plynúcu zo záväznej časti príslušného územného plánu. Zároveň najvyšší správny\nsúd uvádza, že v tomto prípade mesto Nitra, respektíve jeho mestské zastupiteľstvo uplatnilo svoju\nkompetenciu, ktorá mu vyplýva z platných právnych predpisov § 4 ods. 3 písm. j/ zákona č. 369/1990\nZb., § 2 ods. 1 písm. f/, § 11 ods. 5, § 13 ods. 3 písm. b/, § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb., ako i §\n12 ods. 1, 6 písm. a/, b/ Vyhlášky č. 55/2001 Z.z., keď zrozumiteľným spôsobom určilo podmienky pre\numiestňovanie reklamných stavieb.\n65. Najvyšší správny súd ďalej poukazuje na to, že územné plánovanie je v § 2 ods. 1 písm. f/\nzákona č. 50/1976 Zb. vymedzené tak, že jeho súčasťou je i umiestňovanie stavieb a určenie územnotechnických, urbanistických, architektonických a enviromentálnych požiadaviek na ich projektovanie a\nuskutočňovanie. Keďže za stavbu je v súlade s § 43 ods. 2 menovaného zákona nutné považovať i\nreklamnú stavbu, je zrejmé, že územné plánovanie stanovením regulatívov pokrýva i umiestňovanie\nreklamných stavieb (a to bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle § 39a ods. 3 menovaného zákona sa na\numiestnenie reklamnej stavby rozhodnutie o umiestnení reklamnej stavby nevyžaduje). V tejto súvislosti\nsa možno stotožniť s názorom vysloveným Najvyšším súdom Slovenskej republiky v skutkovo obdobnej\nveci vedenej pod sp. zn. 5Sžk/10/2020, že cit.: „(...) územný plán obce, ako výsledok normotvornej\nčinnosti zástupcov obyvateľov v danom mieste a čase, vyjadruje verejný záujem obyvateľov, je prejavom\nhodnôt, ktoré chce obec, resp. mesto na svojom území chrániť a uprednostňovať. Pokiaľ sa obec, resp.\nmesto jeho prostredníctvom rozhodlo v dotknutej zóne pre zákaz umiestňovania reklamných stavieb\nurčitého charakteru, ide o využitie práv účasti verejnosti na správe vecí verejných na spôsobe ochrany\nhodnôt, ktoré mesto v mene svojich obyvateľov vyjadrilo prijatím územného plánu určitého obsahu.\nInými slovami, práve opomenutím tejto skutočnosti, t.j. nezohľadnením platnej územnoplánovacej\ndokumentácie by orgány verejnej správy rozhodujúce o žiadosti sťažovateľa porušili povinnosť prihliadať\nna ochranu verejného záujmu. Vzhľadom na to, že ust. § 62 ods. 4 stavebného zákona ukladá orgánu\nverejnej správy žiadosť o stavebné povolenie je potrebné zamietnuť, ak by sa uskutočnením alebo\nužívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi zistenie\norgánu verejnej správy, že stavba je v rozpore s územným plánom, odôvodňuje prijať záver o existencii\njej rozporu s verejným záujmom chráneným stavebným zákonom.“ Len pre úplnosť najvyšší správny súd\ndodáva, že žalobca voči predmetnému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára\n2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 podal ústavnú sťažnosť, ktorá bola uznesením Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 05. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 480/2021 odmietnutá.\n66. Žalobca tiež namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia aj s ohľadom na nesúlad dotknutej\nzáväznej časti územného plánu mesta Nitra, vyhlásenej všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra\nč. 3/2003, s príslušnými ustanoveniami zákona č. 50/1976 Zb. a Ústavy Slovenskej republiky. V tejto\nsúvislosti je potrebné uviesť, že územnoplánovacia dokumentácia je normatívnym právnym aktom\nprijímaným orgánom obce/mesta, ktorým sú riešené zásadné otázky týkajúce sa obce či mesta ako\ncelku, alebo osobitne obyvateľov alebo upravujúce právne vzťahy vznikajúce a realizujúce sa na jej\núzemí. Z hľadiska jeho prijímania a neurčitého počtu zainteresovaných ním dotknutých subjektov,\nje aktom hybridného charakteru, navyše stále živým, keďže zákon č. 50/1976 Zb. z dôvodu zmien\núzemných podmienok a potrieb spoločnosti stanovuje orgánom územného plánovania povinnosť v\npravidelných časových intervaloch jeho prehodnocovanie, čo nevylučuje, respektíve predpokladá aj jeho\nzmeny (§ 30 zákona č. 50/1976 Zb.). S prihliadnutím na postupy súdneho prieskumu záväznej časti\núzemného plánu, vyhláseného formou všeobecne záväzného nariadenia je v konaní o súlade všeobecne\nzáväzného nariadenia obce/mesta s vyššou právnou normou aktívne legitimovaná zainteresovaná\nverejnosť a prokurátor (v prípade, že nebolo vyhovené jeho protestu) podľa § 359 SSP. Tým dal\nzákonodarca najavo, že všeobecne záväzné nariadenia normotvorných komunálnych zastupiteľstiev\nbez výnimky podliehajú súdnemu prieskumu ich súladnosti s normami vyššej právnej sily len na základe\nnávrhu uvedených subjektov. Pokiaľ žalobca napadol rozhodnutie žalovaného všeobecnou správnou\nžalobou v zmysle § 177 a nasl. SSP nemožno v tomto konaní (ani ako otázku predbežnú) posudzovať\nsúlad dotknutého územného plánu, respektíve všeobecne záväzného nariadenia, ktorým bola vyhlásená\njeho záväzná časť so zákonom, nakoľko na ich preskúmanie stanovil zákonodarca osobitný postup,\nnavyše spojený s aktívnou legitimáciou prináležiacou výlučne prokurátorovi, respektíve zainteresovanej\nverejnosti, ktorých žaloba sleduje ochranu verejného záujmu. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 18. júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013, na ktorý poukazoval žalobca sa netýkal preskúmavania\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vydanom v stavebnom konaní, ale išlo o konanie začaté\n\nna návrh prokurátora (ako osoby aktívne legitimovanej) na preskúmanie súladu iného všeobecne\nzáväzného nariadenia. Vzhľadom na to, že najvyšší správny súd v predmetnom konaní, s poukazom na\nvyššie uvedené nemohol posudzovať súladnosť záväznej časti územného plánu, vyhlásenej všeobecne\nzáväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 s právnym normami vyššej právnej sily, nepovažoval za\ndôvodné bližšie sa zaoberať ani závermi plynúcimi z rozhodnutia z 18. júna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013.\nVýhrady žalobcu k územnému plánu mesta Nitra bolo možné uplatniť či už prostredníctvom pripomienok\nk územnému plánu v procese jeho prijímania, či podaním podnetu na prokuratúru. Pokiaľ sa týka\nnávrhu žalobcu na prerušenie konania a predloženia veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky za\núčelom posúdenia súladu územného plánu, respektíve právnych aktov, ktorými bol vyhlásený s Ústavou\nSlovenskej republiky, krajský súd správne uviedol, že nesúlad právnej normy nižšej právnej sily s\nÚstavou Slovenskej republiky je oprávnený vysloviť len Ústavný súd Slovenskej republiky. Pokiaľ teda\nkrajský súd s poukazom na nemožnosť posudzovania súladu uvedených normatívnych právnych aktov\ns Ústavou Slovenskej republiky v konaní začatom žalobcom podaním všeobecnej správnej žaloby\naj s prihliadnutím na prezumpciu správnosti normatívnych aktov nemal pochybnosti o ich súladnosti\ns Ústavou Slovenskej republiky, respektíve nezistil dôvod, aby postupoval v zmysle § 100 ods. 1\npísm. b/ SSP, takýto postup nebolo možné vyhodnotiť ako nesprávny či arbitrárny (porovnaj rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. júna 2021, sp. zn. 6Sžk/1/2020 v spojení s uznesením\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 02. decembra 2021, sp. zn. II. ÚS 581/2021, prípadne rozsudok\nz 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/10/2020 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky\nz 05. októbra 2021, sp. zn. IV. ÚS 480/2021).\n67. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zaujatosti zamestnancov stavebného úradu - mesta\nNitra najvyšší správny súd uvádza, že stavebný úrad o námietkach rozhodol a svoje rozhodnutia\nodôvodnil v intenciách § 9 ods. 1 Správneho poriadku, upravujúceho dôvody možnej zaujatosti\nsvojich zamestnancov, pričom dospel k záveru, že žiadne takéto dôvody v súvislosti s namietanými\nzamestnancami nevzhliadol. Navyše, všetky rozhodnutia vydané stavebným úradom boli podpísané\nprimátorom mesta Nitra ako jeho štatutárnym orgánom. Poverení zamestnanci v zmysle ich pracovného\nzaradenia síce vec vybavovali, no ich úkony sa podľa administratívneho spisu obmedzovali na\nadministratívno-technické zabezpečenie konania, prípadne úkony plynúce z ich zaradenia na Útvare\nhlavného architekta, referát urbanizmu a architektúry (napríklad predloženie odvolania odvolaciemu\norgánu zo 07. januára 2020, prípadne z 18. mája 2018, zaslanie zoznamu reklamných stavieb na žiadosť\nNitrianskeho samosprávneho kraja z 02. mája 2018, výkon štátneho stavebného dohľadu na základe\npoverenia, výzvy na ukončenie nájomných zmlúv).\n68. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu obsadeniu stavebného úradu založenom na tom\ntvrdení, že rozhodla neoprávnená osoba zabezpečujúca činnosť Útvaru hlavného architekta a nie\nstavebného úradu najvyšší správny súd uvádza, že primátor mesta Nitra v súlade s § 13 ods. 4\npísm. d/ zákona č. 369/1990 Zb. vydal Organizačný poriadok Mestského úradu v Nitre predstavujúci\nzákladnú organizačnú normu mestského úradu (článok 1) a upravujúci okrem iného aj organizačnú\nštruktúru (článok 1 ods. 3 písm. f/). Podľa článku 7 ods. 3 sa pod „útvarom“ rozumie organizačná\njednotka úradu, ktorá patrí do priamej riadiacej pôsobnosti primátora mesta. Útvar je funkčne\nzameraný na súhrn činností patriacich odborne do jedného celku, pričom útvar môže byť tvorený\nz referátov. Podľa článku 7 odsek 8 písm. e/ v spojení s článkom 22 Útvar hlavného architekta\nvnútorne pozostáva z referátu urbanizmu a architektúry, ktorý okrem obstarávania územnoplánovacej\ndokumentácie a územnoplánovacích podkladov prostredníctvom odborne spôsobilých osôb podľa\nzákona č. 50/1976 Zb., zabezpečovania a koordinácie procesu ich spracovania až po ich schválenie\na zabezpečenia aktuálnosti územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov, koordinácie\nsúčinnosti a súladu územnoplánovacích podkladov obstarávaných inými subjektmi so schválenou\núzemnoplánovacou dokumentáciou mesta vykonáva činnosti a vedie agendu všeobecného stavebného\núradu pre zabezpečovanie výkonu prenesených úloh štátnej správy zverených zákonom č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov na úseku povoľovania\nreklamných stavieb a súvisiacej legislatívy. Žalobcom namietaní zamestnanci I.. J.. J. B. (referent\nurbanizmu a architektúry) a L.. T. D. (referent pre reklamné stavby) sú zamestnanci stavebného úradu\nmesta Nitra, ktorí sú organizačne začlenený na Útvare hlavného architekta - Referát urbanizmu a\narchitektúry.\n69. Pokiaľ žalobca namietal, že už povolenia v súvislosti s predmetnou reklamnou stavbou získal, a teda\nzo strany správneho orgánu išlo aj o zásah do legitímnych očakávaní žalobcu ako účastníka konania,\n\nnajvyšší správny súd uvádza, že mesto Nitra na žiadosť žalobcu rozhodnutím z 28. januára 2015,\nČíslo: 17 373/2013-017-La dočasne povolilo žalobcovi ako stavebníkovi na obdobie do 31. decembra\n2017 umiestnenie reklamného zariadenia „1 ks obojstranného reklamného zariadenia o rozmeroch\n5100 x 2400 mm, popri Q. ul. p.č. 7186/1 k.ú. M.“ /identifikačné číslo 57/. Skutočnosť, že v minulosti\nsprávny orgán na časovo obmedzenú dobu povolil žalobcovi umiestnenie reklamnej stavby automaticky\nnezakladá jeho oprávnené nároky na predĺženie, respektíve zmenu doby trvania reklamnej stavby čo\ndo budúcna. V prípade podania žiadosti v súlade s § 67 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný úrad v\nkonaní o zmenu doby trvania reklamnej stavby posudzuje okrem dokladov, ktoré oprávňujú stavebníka\npredĺžiť dobu trvania reklamnej stavby, aj skutočnosti, ktoré zabraňujú jej predĺženiu; správny orgán\nje totiž v tomto smere povinný skúmať aj to, či umiestnenie reklamnej stavby je v súlade s verejným\nzáujmom (bližšie pozri bod 64 tohto rozsudku).\n70.\nNajvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal\nnepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony\núčastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník\nkonania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre\nľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku\nvšak nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok\nvo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných\nzáverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v\nokolnostiach veci (dajúc jednak zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho\nsúdnictva a jednak zreteľ na to, že v skutkovo obdobných veciach už bolo skôr rozhodnuté) postačujúcim\nspôsobom (odkaz na skoršie rozhodnutia v súlade s § 140 SSP) reflektoval na žalobcom vznesené\ntvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia\nvšeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú\nzamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali\nv zmysle procesných zásad plynúcich zo Správneho poriadku, v konaní postupovali v úzkej súčinnosti s\núčastníkmi konania, za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci si obstarali potrebné\npodklady pre rozhodnutie. Z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú\ntam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako\nsa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami\nk podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu,\nuvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho\nsúdu vo svojich odôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody, na základe ktorých pristúpili\nk zamietnutiu žiadosti o zmenu trvania konkrétnej reklamnej stavby na úseku povoľovania reklamných\nstavieb a súvisiacej legislatívy.\n71. V súvislosti s namietaným odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (v\ntejto súvislosti dal žalobca do pozornosti rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžo/3/2011, 6Svzn/2/2013, 5Sži/1/2009, 1Sžo/23/2010, 1Sžd/18/2011) najvyšší správny súd uvádza,\nže tieto rozhodnutia skutkovo a právne nekorešpondujú s tu prejednávanou vecou. V rozsudku z 18.\njúna 2014, sp. zn. 6Svzn/2/2013 sa obec totiž rozhodla (nad rámec zákonných splnomocnení) regulovať\numiestňovanie reklamných stavieb samostatným všeobecne záväzným nariadením s odkazom na\njej samosprávnu pôsobnosť, čo nie je prípad Územného plánu mesta Nitra, v rozsudku z 15.\nfebruára 2011, sp. zn. 4Sžo/3/2011 bolo predmetom preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci\n\nprepustenia príslušníka policajného zboru zo služobného pomeru, rozsudok z 03. novembra 2009, sp.\nzn. 5Sži/1/2009 sa týkal veci slobodného prístupu k informáciám (sprístupnenie kompletného originálu\nzmluvy o predaji akcií obchodnej spoločnosti vrátane všetkých jej príloh a dodatkov), rozsudok z 13.\ndecembra 2011, sp. zn. 1Sžd/18/2011 sa týkal priestupku spáchaného na úseku bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky; rozhodnutie vedené pod sp. zn. 1Sžo/23/2010 nie je dohľadateľné.\n72. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.\n73. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1\nSSP v spojení s § 168 veta druhá SSP). Ďalším účastníkom konania náhradu trov kasačného konania\nnepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy\nkasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).\n74. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/77/2020", "guid": "6c43ff91-bede-467f-a12e-1cfaf6f113dd:2c702955-ec11-4759-8e07-03e7243c6780", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bdaafcd6-bee7-441b-afdc-cf996e178bb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.581.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 581/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 581/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 3, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.581.2021.1"}, {"guid": "ussr:17deeb50-927e-4a67-a464-6dd254c4cebf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.480.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 480/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 480/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 7, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.480.2021.1"}, {"guid": "ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 372/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 77, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "637006eb-4e71-49c6-8e7c-e584b372d624:aaa85167-ec38-40d1-abe5-89837b8b5ccd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1011201661.1", "spisova_znacka": "6Svzn/2/2013", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Svzn/2/2013 z 18. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-18", "citacie_n": 31, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1011201661.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5b710ae2-9e0b-4263-b206-cffe321988e3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.591.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 591/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 591/2022 z 24. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-24", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.591.2022.1"}]}