{"guid": "a91dfedd-9e02-417a-8c84-3cb6415f818e:fc7e42d4-4636-4892-8ca3-7330420d2cf9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200526.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/57/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/57/2021 z 27. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2022, sp. zn. 7Sžsk/57/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200526.1", "identifikacne_cislo": "4019200526", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "nazov": "§ 16 ods. 4 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-16.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-14.odsek-7", "nazov": "§ 14 ods. 7 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-14.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 zákona č. 987/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/987/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/987-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2014/67/#paragraf-9.odsek-3", "nazov": "§ 9 ods. 3 zákona č. 67/2014 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/67/#paragraf-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/67-2014/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "nazov": "§ 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/883#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-5", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-16", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-14", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-15", "/SK/ZZ/2009/987#paragraf-19", "/SK/ZZ/2014/67#paragraf-9", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc7e42d4-4636-4892-8ca3-7330420d2cf9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200526.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200526.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4019200526.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/57/2021\n4019200526\n27. 06. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:4019200526.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Mgr. Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: KAER-M s.r.o., IČO: 46 650 091, Javorová 8, Nitra, zastúpeného: JUDr.\nMária Konrádová, advokátka, Farská 8, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.\naugusta 8 a 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: L. W., nar. XX. Y. XXXX, S. XX, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovanej z 3. júna 2019, č. 52307-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 92/2019-104 z 20. júla 2020 takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 92/2019-104 z 20. júla 2020 sa zrušuje a vec sa vracia\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca 19. septembra 2015 prihlásil ďalšieho\núčastníka ako zamestnanca na sociálne poistenie. Následne ho od 21. septembra 2015 vyslal na\nvýkon práce na územie Francúzskej republiky a na tento účel požiadal pobočku žalovanej v Nitre, aby\npre ďalšieho účastníka vystavila potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a\nRady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia\n(ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Na základe toho pobočka vystavila\nďalšiemu účastníkovi potvrdenia (PD A1), že počas nasledujúcich dôb trvania vyslania sa naňho\nvzťahujú slovenské právne predpisy:\n- potvrdenie č. 15-00083031-110-000-A-1993900 od 21. septembra do 12. októbra 2015,\n- potvrdenie č. 15-00086030-110-000-A-1997047 od 13. októbra do 30. novembra 2015,\n- potvrdenie č. 15-00099364-110-000-A-2010599 od 1. do 22. decembra 2015.\n2. Listom z 26. júna 2017 francúzska inštitúcia URSSAF (Union de Recouvrement de la Sécurité Sociale\net des Allocations Familiales) oznámila žalovanej, že podľa jej kontroly žalobca v rokoch 2015 a 2016\nnevykonával v Slovenskej republike podstatnú hospodársku činnosť, ale 90 % resp. 97 % jeho obratu\npochádzalo z činností vykonávaných vo Francúzsku. Podľa URSSAF tak bol žalobca založený len na\nnábor slovenských pracovníkov do Francúzska. Preto nepovažovala za splnené podmienky ustanovené\nv čl. 12 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia na to, aby sa na vyslaných zamestnancov použili slovenské právne\npredpisy. Táto inštitúcia tak požiadala žalovanú, aby stiahla jednotlivé potvrdenia PD A1 vymenované\nv odseku 1 tohto rozsudku.\n\n3. Nato pobočka žalovanej v Nitre jednak žalobcovi oznámila, že jednotlivé potvrdenia vyhlasuje\nza neplatné, jednak rozhodnutím z 26. februára 2019, č. 8131-19/2019-NR, vyslovila, že ďalšiemu\núčastníkovi ako zamestnancovi žalobcu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti k 20. septembru 2015. V odôvodnení vyšla z (bližšie\nnekonkretizovaného) zistenia, že sa nepreukázalo splnenie podmienok vyslania ďalšieho účastníka, a\npreto vyhlásila za neplatné potvrdenia uvedené v odseku 1. Ďalší účastník ako zamestnanec tak od 21.\nseptembra 2015 mal podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 podliehať právnym predpisom\nčlenského štátu, kde vykonával činnosť, teda právnym predpisom Francúzskej republiky. Preto nemohol\nz rovnakého dôvodu podliehať právnym predpisom Slovenskej republiky, a tak mu 20. septembra 2015\npovinné poistenie zaniklo.\n4. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná potvrdila toto rozhodnutie svojím rozhodnutím z 3. júna 2019,\nč. 52307-2/2019-BA. Doplnila, že podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 musel žalobca vykonávať\npodstatné činnosti na území Slovenskej republiky, čo okrem iného znamenalo, že tu musel dosahovať\naspoň 25 % celkového obratu. Z údajov poskytnutých inštitúciou URSSAF, ale aj z kontroly Národného\ninšpektorátu práce sa zistilo, že žalobca dosiahol na území Slovenskej republiky v roku 2015 len 9,63\n% svojho obratu. Preto nesplnil podmienku vyžadovanú v čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a v\nrozhodnutí Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A2, aby vyslaní\nzamestnanci naďalej podliehali právnym predpisom Slovenskej republiky. Pobočka tak správne dospela\nk záveru, že od 21. septembra 2015 ďalší účastník nemohol podliehať právnym predpisom Slovenskej\nrepubliky.\n5. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia tohto rozhodnutia. Predovšetkým namietol, že v\nprvostupňovom rozhodnutí pobočky nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by dosvedčovali, že neboli\nsplnené podmienky vyslania. Namietol, že pobočka žalovanej v Nitre vystavila pre ďalšieho účastníka\npotvrdenie (PD A1) o tom, že naďalej podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky v súlade s čl.\n12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, ktorý ustanovuje výnimku zo všeobecného pravidla čl. 11 ods. 3 písm.\na) cit. nariadenia. Požiadavku, aby sa 25 % obratu dosiahlo v štáte vyslania, neupravujú nariadenia\nč. 883/2004, č. 987/2009, ale ani smernica č. 2014/67/EÚ, ani slovenské právne predpisy. Žalobca\nďalej odkázal na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ o presadzovaní smernice\n96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č.\n1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu, z\nktorej vyvodil, že sa majú celkovo posudzovať všetky činnosti podniku a osobitne sa má prihliadať na\nsituáciu novozaložených podnikov. V nadväznosti na to žalobca vytkol žalovanej, že neskúmala celkovo\nvšetky okolnosti veci. Žalobca počas celého obdobia podnikal na území Slovenskej republiky ako\nagentúra dočasného zamestnávania prenajíma zamestnancov a pri posudzovaní obratu treba prihliadať\nna rozdiely v mzdách tu a vo Francúzsku. Žalobca zdôraznil, že pobočka žalovanej nepreskúmateľne\nzrušila prípisy - oznámenia, ktorými vyhlásila za neplatné jednotlivé potvrdenia (PD A1). S odkazom na\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2018 zdôraznil, že žalovaná mala\npreukázať dohodu medzi ňou a francúzskou inštitúciou URSSAF podľa čl. 16 ods. 4 nariadenia č.\n987/2009. Ak táto dohoda neexistuje, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNa záver žalobca zdôraznil, že žalovaná svojím postupom zasahuje do princípu právnej istoty.\n6. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 23 Sa 92/2019-104 zrušil preskúmavané rozhodnutie\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP. V odôvodnení odkázal na čl. 16 nariadenia č. 987/2009,\nktorý ustanovuje spôsob určenia uplatniteľných právnych predpisov. Z administratívneho spisu podľa\nsprávneho súdu nevyplýva, že by došlo k dohode medzi Sociálnou poisťovňou a príslušnou francúzskou\ninštitúciou v zmysle čl. 16 ods. 4 cit. nariadenia. Okrem toho je podľa správneho súdu rozhodnutie\nnepreskúmateľné, pretože žalovaná pri kontrole nezistila u žalobcu žiadne nedostatky, ktoré by\nodôvodňovali záver, že potvrdenie (PD A1) boli neplatné.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia\nveci na ďalšie konanie. 1. Predovšetkým namietla, že podľa § 178 ods. 1 SSP má aktívnu legitimáciu\nlen žalobca, ktorý tvrdí, že rozhodnutie sa dotýka jeho práv. Žalobca mohol počas konania uplatniť\nvšetky svoje práva a nemožno ani povedať, že boli porušené práva žalobcu z čl. 12 ods. 1 nariadenia\nč. 883/2004. Žalobcovi zostávajú zachované všetky práva aj v sociálnom systéme vo Francúzsku.\nŽalobca ani netvrdil porušenie žiadneho svojho práva zamestnávateľa a súd opomenul skúmať jeho\naktívnu legitimáciu. 2. Ďalej namietla, že správny súd nesprávne aplikoval čl. 16 nariadenia č. 987/2009,\n\nktorý upravuje postup uplatňovania čl. 13 nariadenia č. 883/2004. V prerokúvanej veci však išlo o\nuplatňovanie vyslania podľa čl. 12 cit. nar. Pritom súčasťou administratívneho spisu bola komunikácia\nžalovanej s francúzskou inštitúciou, ako aj dôkazy o šetreniach, ktoré žalovaná vykonala sama. Až na ich\nzáklade mohla pobočka žalovanej posúdiť, či boli potvrdenia (PD A1) vydané správne. Žalobca nenaplnil\npredpoklad, že 25 % svojho obratu dosiahne na území Slovenskej republiky, ktorý si sám predsavzal v\nžiadosti o vydaní týchto potvrdení. 3. Preskúmavané rozhodnutie zodpovedá ustanoveniu § 209 zákona\nč. 461/2003 Z. z., no jeho zrušenie nie je spôsobilé dosiahnuť vyradenie poistencov z francúzskeho\nsystému. 4. Záverom žalovaná vytkla správnemu súdu, že túto vec nespojil s inými vecami, ktoré sa\ntýkajú takisto žalobcu a v ktorých sa riešia totožné otázky, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti\nkonania.\n8. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Namietol, že bol ukrátený na svojich právach z čl. 2\nods. 2 a čl. 46 ústavy. Rozhodnutie žalovanej má zásadný dopad aj na žalobcu, ktorý by musel duplicitne\nzaplatiť odvody vo Francúzsku, čím sa zasahuje do jeho legitímneho očakávania. Súhlasil s názorom\nsprávneho súdu, že žiadna dohoda členských štátov neexistovala. Pritom podľa rozhodnutia správnej\nkomisie č. A1 je potrebná buď dohoda alebo je potrebné vec predložiť správnej komisii. Zdôraznil, že\nak potvrdenia (PD A1) doteraz neboli zrušené, ďalší účastník stále podlieha slovenskému sociálnemu\npoisteniu, k čomu odkázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Žalobca spochybnil aj nízky\nobrat v Slovenskej republiky ako dôvod, kvôli ktorým by jeho zamestnanci nemali podliehať slovenským\nprávnym predpisom. Žalovaná a francúzska inštitúcia mohli dohodu o určení uplatniteľných právnych\npredpisov uzavrieť ešte pred vyslaním alebo počas vyslania, čo vyplýva aj z rozhodnutia správnej\nkomisie, nie po troch až štyroch rokoch. Na záver žalobca zdôraznil, že riadne platil odvody v Slovenskej\nrepublike, no rozhodnutie žalovanej vedie k tomu, že jeho zamestnanci nebudú poistení nikde. Žalovaná\npodľahla tlaku francúzskych orgánov, ktoré považovali zamestnancov za neželanú konkurenciu.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n10. Podstatou prerokúvanej veci je posúdenie, za akých okolností mohla žalovaná rozhodnúť, že ďalší\núčastník nebol povinne nemocensky poistený, dôchodkovo poistený a poistený v nezamestnanosti podľa\nprávnych predpisov Slovenskej republiky, pretože neboli naplnené podmienky čl. 12 ods. 1 nariadenia č.\n883/2004. Žalovaná v kasačnej sťažnosti hneď a limine namietala, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu,\naby sa domáhal preskúmania tejto otázky. Kasačný súd sa však s týmto názorom nestotožňuje.\n11. Podľa § 2 ods. 1 SSP sa v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého\nparagrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa § 177 ods. 1 SSP platí, že žalobca\nsa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je\nzrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa\nsvojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne\nmožné. Žalobca je teda povinný v žalobe opísať svoje subjektívne právo a vysvetliť, akým spôsobom doň\nbolo zasiahnuté (porov. podobne uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Asan 7/2019, judikát R 21/2020).\nSubjektívne právo v zmysle citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je spravidla hmotné\nprávo, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnych noriem upravujúcich oblasť verejnej správy (porov.\ncitovaný § 2 ods. 1 SSP). Subjektívnym právom, ktorého ochrany sa žalobca môže domáhať správnou\nžalobou, však môže byť rovnako aj procesné právo, napríklad právo na to, aby sa orgán verejnej správy\nvecne zaoberal určitou žiadosťou alebo návrhom účastníka, resp. aby na základe tohto návrhu vydal\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný správny akt určitého obsahu, prípadne aby vykonal určité konanie a\ndodržal v ňom určité pravidlá [napr. základné zásady trestného konania v konaniach uvedených v §\n195 písm. c) SSP]. Ak právny poriadok takéto subjektívne právo v oblasti verejnej správy aspoň vo\nvšeobecnej rovine priznáva, potom sa jeho ochrany žalobca môže domáhať správnou žalobou. Nie je\npodstatné, či toto subjektívne právo žalobcovi aj skutočne patrilo, teda či naplnil všetky znaky hypotézy\nprávnej normy, ktorá toto subjektívne právo zakladá, a či doň skutočne bolo zasiahnuté. Tieto otázky\n\ntotiž správny súd posudzuje v konaní vo veci samej a ak dospeje k záveru, že žalobcovi nepatrilo alebo\ndoň nebolo zasiahnuté, jeho správnu žalobu zamietne.\n12. Nie je sporné, že žalobca, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania a je usadený v Slovenskej\nrepublike, zamestnával zamestnancov v zmysle čl. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, ktorí tu mali\nsvoje bydlisko v zmysle čl. 1 písm. j) cit. nariadenia (medzi nimi aj ďalšieho účastníka). Zároveň týchto\nzamestnancov vysielal na práce do Francúzska, a to na základe dohody s klientom, ktorý bol usadený\nvo Francúzsku. Ešte pred vyslaním žalobca svojho zamestnanca (ďalšieho účastníka) podľa § 231 ods.\n1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. prihlásil u žalovanej ako poistenca, keďže vychádzal z toho, že\nvznikom pracovného pomeru zamestnancovi podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikli povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v\nnezamestnanosti. Zamestnávateľ takého zamestnanca je podľa § 128 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b),\nods. 3 písm. b) a ods. 10 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť poistné na príslušné poistenie.\nRozhodnutie, ktorým sa deklaruje, že zamestnanec nepodlieha slovenským právnym predpisom o\nsociálnom zabezpečení, v dôsledku čoho by mal podliehať iným právnym predpisom, má za následok,\nže rovnakými právnymi predpismi sa spravuje, resp. môže spravovať aj postavenie zamestnávateľa.\n13. Ďalší účastník ako zamestnanec žalobcu z dôvodov uvedených v odseku 12 tohto rozsudku spadali\ndo rozsahu osobnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004 podľa jeho čl. 2 ods. 1. Podľa čl. 11 ods. 1 cit.\nnar. osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského\nštátu. Tieto predpisy sa určia v súlade s hlavou II. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) cit. nar. potom platí, že ak\nčl. 12 až 16 neustanovujú inak, osoba vykonávajúca činnosť zamestnanca v členskom štáte podlieha\nprávnym predpisom tohto členského štátu. Podľa osobitného pravidla v čl. 12 ods. 1 cit. nar. osoba,\nktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý tam zvyčajne\nvykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského štátu, aby tam\nvykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom prvého členského\nštátu (s určitými obmedzeniami). Podľa kasačného súdu tak z čl. 12 ods. 1 cit. nar. vyplýva subjektívne\nprávo zamestnanca, aby podliehal právnym predpisom štátu, v ktorom zvyčajne vykonáva činnosť jeho\nzamestnávateľ (t. j. vysielajúceho štátu), ak sú splnené tam uvedené podmienky. Z už vysvetlených\ndôvodov však rovnaké subjektívne právo má aj zamestnávateľ tohto zamestnanca, a ochrany tohto\nsubjektívneho práva sa môže domáhať aj správnou žalobou podľa § 2 ods. 2 a § 177 ods. 1 SSP. V tu\nprerokúvanej veci žalobca už v žalobe namietal, že žalovaná svojím postupom zasiahla do jeho práva z\nčl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, čo podľa kasačného súdu postačuje na to, aby bola osvedčená jeho\naktívna legitimácia v zmysle citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Otázka, či žalobcovi\nskutočne takéto právo patrilo a či doň bolo nezákonne zasiahnuté, je predmetom vecného posudzovania\nsprávneho súdu a kasačného súdu, samo osebe však nespochybňuje žalobcovu aktívnu legitimáciu.\n14. K samotnej otázke správnosti napadnutého rozsudku treba najskôr zdôrazniť, že už citované\nustanovenie čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 upravuje otázku, kedy (za akých podmienok)\nzamestnanci vyslaní do iného členského štátu naďalej podliehajú právnym predpisom iného členského\nštátu, nie štátu, do ktorého sú vyslaní. Nasledujúce ustanovenie čl. 13 ods. 1 cit. nar. ustanovuje osobitné\npravidlá pre osobu, ktorá ako zamestnanec zvyčajne vykonáva činnosť v dvoch alebo vo viacerých\nčlenských štátoch. Na uvedené čl. 12 a 13 nariadenia č. 883/2004 nadväzujú čl. 14 až 16 nariadenia č.\n987/2009. Už z nadpisu čl. 16 je zrejmé, že sa týka uplatňovania čl. 13 nariadenia č. 883/2004, a nie čl.\n12. V tu prerokúvanej veci však žalovaná, ale ani žalobca v podanej správnej žalobe nespochybňovali,\nže tu ide o vyslanie zamestnancov do iného štátu v súlade s čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. Z tohto\ndôvodu nemožno súhlasiť s odkazmi správneho súdu na čl. 16 nariadenia č. 987/2009 a na judikatúru\nk nemu, keďže spôsob určovania uplatniteľných právnych predpisov upravený v tomto článku sa týka\nsituácie, ktorej existenciu ani žalobca, ani žalovaná netvrdili. Z čl. 14 ods. 7 nariadenia č. 987/2009\nsíce vyplýva, že v konkrétnom prípade môžu vzniknúť pochybnosti, či určitá činnosť sa má hodnotiť ako\nvyslanie podľa čl. 12 ods. 1 alebo ako výkon zamestnania na území viacerých členských štátov podľa čl.\n13 ods. 1 nariadenia č. 883/2004. V tu prerokúvanej veci však počas celého obdobia žiaden takýto spor\nnevznikol a ani z napadnutého rozsudku správneho súdu neplynie, že by vo veci takýto rozpor videl. Ak\nby ho bol videl, musel by sa totiž najskôr pokúsiť o jeho vyriešenie podľa pravidiel uvedených v cit. čl. 14\nods. 7 nariadenia č. 987/2009, čo však jeho odôvodnenie neobsahuje. Za daných okolností je tak celé\nposúdenie veci v napadnutom rozsudku, pokiaľ vychádza z čl. 16 uvedeného nariadenia, nesprávne,\npretože je nesprávne jeho základné východisko.\n\n15. Postup ustálenia uplatniteľných právnych predpisov pre vyslanie zamestnancov upravuje čl. 15 ods.\n1 nariadenia č. 987/2009, podľa ktorého v prípade, že osoba vykonáva činnosť v inom členskom štáte,\nako je príslušný členský štát podľa hlavy II nariadenia č. 883/2004, zamestnávateľ podľa možnosti\nvopred informuje o tejto skutočnosti príslušnú inštitúciu členského štátu, ktorého právne predpisy sa\nuplatňujú (teda v danej veci Sociálnu poisťovňu). Táto inštitúcia vydá dotknutej osobe osvedčenie\nuvedené v článku 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 a bezodkladne sprostredkuje inštitúcii členského\nštátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, informácie o právnych predpisoch uplatniteľných na túto osobu\npodľa čl. 12 nariadenia č. 883/2004. Podľa uvedeného čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009 príslušná\ninštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy sú uplatniteľné podľa hlavy II základného nariadenia,\nna požiadanie dotknutej osoby alebo zamestnávateľa poskytne osvedčenie, že tieto právne predpisy sú\nuplatniteľné, prípadne uvedie, dokedy a za akých podmienok sú uplatniteľné. Toto osvedčenie podľa čl.\n5 ods. 1 cit. nar. uznávajú inštitúcie iných členských štátov, pokiaľ ich členský štát, v ktorom boli vydané,\nnezrušil ani nevyhlásil za neplatné.\n16. Judikatúra Súdneho dvora (porov. napr. rozsudok zo 6. septembra 2018, C-527/16, Alpenrind,\nna ktorý odkazoval aj žalobca, ale najmä skorší rozsudok z 29. januára 2006, C-2/05, Herbosch\nKiere) zdôrazňuje, že záväznosť osvedčení (potvrdení) podľa čl. 5 cit. nar. je prejavom zásady lojálnej\nspolupráce medzi členskými štátmi. Táto záväznosť znamená, že nielen príslušné inštitúcie, ale aj súdy\niných členských štátov musia obsah týchto osvedčení akceptovať, pokiaľ nie sú vydávajúcou inštitúciou\nzrušené. Pokiaľ inštitúcia iného členského štátu nesúhlasí s obsahom tohto osvedčenia, môže požiadať\nvydávajúcu inštitúciu, aby poskytla podrobnejšie vysvetlenie alebo poskytnutie potrebných objasnení\na v prípade potreby o zrušenie tohto dokumentu. Vydávajúca inštitúcia prehodnotí dôvody na vydanie\ndokumentu a prípadne ho zruší (čl. 5 ods. 2 nariadenia č. 987/2009). Ak dotknuté inštitúcie nedospejú k\ndohode, môžu príslušné úrady predložiť záležitosť správnej komisii (čl. 5 ods. 4 cit. nar.). Pojem „dohoda“\nv zmysle cit. čl. 5 ods. 4 však nemožno stotožňovať s pojmom „dohoda o určení uplatniteľných právnych\npredpisov“ podľa čl. 16 ods. 4 cit. nar. Dohoda podľa čl. 5 ods. 4 znamená, že inštitúcie členských\nštátov nájdu obojstranne vyhovujúce riešenie pôvodne spornej situácie. V tu prerokúvanej veci je celkom\nzrejmé, že takáto „dohoda“ nastala už tým, že žalovaná akceptovala stanovisko francúzskej inštitúcie,\nže zamestnanci žalobcu (medzi nimi ďalší účastník) nespĺňajú podmienky čl. 12 ods. 1 nariadenia č.\n883/2004, a zhodne s týmto stanoviskom vydala svoje rozhodnutia. V dôsledku toho ani neboli splnené\npodmienky čl. 5 ods. 4 nariadenia č. 987/2009, aby sa vec predkladala správnej komisii. Žiadna ďalšia\ndohoda o „určení uplatniteľných právnych predpisov“ v tomto prípade neprichádza do úvahy už aj preto,\nže uplatniteľné právne predpisy sú v zmysle čl. 12 nariadenia č. 883/2004 v spojení s čl. 5 a 15 nariadenia\nč. 987/2009 pre iné členské štáty určené obsahom osvedčenia podľa čl. 19 ods. 2 cit. nar. až dovtedy,\nkým toto osvedčenie nie je zrušené alebo vyhlásené za neplatné.\n17. Už v dôsledku toho neobstojí východisko správneho súdu, že v administratívnom spise chýba\nzachytená dohoda príslušných inštitúcií, pretože táto nemá - na rozdiel od dohody podľa čl. 16 ods. 4\nnariadenia č. 987/2009 - právotvorný účinok. Ako už bolo uvedené, ustanovenie čl. 12 ods. 1 nariadenia\nč. 883/2004 a čl. 14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 normuje výnimku, podľa ktorej (za určitých podmienok)\nvyslaní zamestnanci naďalej podliehajú právnym predpisom štátu, v ktorom má sídlo ich zamestnávateľ\n(pričom nie je potrebné, aby im tam pred vyslaním aj skutočne vznikla účasť na sociálnom poistení porov. rozsudok z 25. októbra 2018, C-451/17, Walltopia). Splnenie týchto podmienok je osvedčené\nosvedčením podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009. Pokiaľ nie je osvedčené splnenie týchto\npodmienok, v zásade sa uplatňuje všeobecné pravidlo určenia uplatniteľných právnych predpisov podľa\ncit. čl. 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 a uplatnia sa predpisy štátu, kde zamestnanec vykonáva\nčinnosť. Inštitúcia členského štátu, ktorá podľa čl. 14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009 vydala osvedčenie\npre vyslaných zamestnancov, ho môže podľa cit. čl. 5 ods. 2 cit. nar. zrušiť. Pritom posudzuje, či tu\nskutočne sú alebo nie sú predpoklady, za ktorých sa na vyslaných zamestnancov naďalej uplatňujú\nprávne predpisy štátu, kde má sídlo ich zamestnávateľ, podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 a čl.\n14 ods. 1 nariadenia č. 987/2009. Toto posúdenie vykonáva príslušná inštitúcia samostatne, v súlade so\nsvojou vlastnou procesnou úpravou. V tomto postupe jej však nebráni ustanovenie čl. 5 ods. 1 nariadenia\nč. 987/2009, pretože z tohto nariadenia nijako nevyplýva, že by potvrdenie malo byť záväzné pre orgány\nčlenského štátu, ktorý ho vydal; takáto záväznosť by napokon bola v rozpore s povinnosťou príslušnej\ninštitúcie tohto členského štátu zrušiť uvedené osvedčenie.\n18. V dôsledku toho tak žalovanej, ktorej právomoc na posúdenie, či vyslaní zamestnanci žalobcu\npodliehajú alebo nepodliehajú slovenským právnym predpisom, vyplývala z už citovaného čl. 5\n\nnariadenia č. 987/2009, nič nebránilo, aby napriek svojmu existujúcemu potvrdeniu (PD A1) rozhodla\no tom, či poistenie podľa slovenských predpisov trvalo alebo nie. Podľa § 172 ods. 5 a § 178 ods.\n1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003 Z. z. o tejto skutočnosti rozhoduje pobočka žalovanej v\nnedávkovom konaní podľa § 172 a nasl. cit. zákona. Úlohou správneho súdu - s ohľadom na uplatnené\nžalobné body - bolo posúdiť, či žalovaná rozhodla správne, teda či správne dospela k záveru, že v\ndanej veci ďalší účastník ako vyslaný zamestnanec nespĺňal podmienky čl. 12 ods. 1 nariadenia č.\n883/2004. Kasačný súd sa pritom nestotožňuje so záverom správneho súdu, že rozhodnutie žalovanej\nje v tomto smere nepreskúmateľné. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie musí\nbyť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 rozhodnutie musí\nobsahovať okrem iného výrok a odôvodnenie. Podľa odseku 4 cit. v odôvodnení organizačná zložka\nuvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku nie je úplne zrozumiteľné, čo vlastne preskúmavanému rozhodnutiu chýbalo. Správny súd totiž\nnajskôr ako dôvod nepreskúmateľnosti uvádza to, že „nebolo zaujaté stanovisko“ k „týmto pochybeniam“,\nčím sa však zjavne znova myslí len okolnosť, že žalovaná nedosiahla dohodu s francúzskou inštitúciou\na nevykonala vlastné dokazovanie. Žalovaná však v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia jasne\nodkazuje na to, že údaje o obrate (ktorý považovala za rozhodujúci) vyplynuli z kontroly Národného\ninšpektorátu práce a že tieto údaje sú zhodné s údajmi, ku ktorým dospela francúzska inštitúcia. V\nďalšej časti rozsudku už zasa správny súd tvrdí, že rozhodnutie je „zmätočné a ničím neodôvodnené a\nnepreskúmateľné“, pretože neboli zistené žiadne nedostatky. Z už citovaných ustanovení jednotlivých\nnariadení č. 883/2004, resp. 987/2009 však celkom zreteľne vyplýva, že určenie právnych predpisov,\nktorým podliehajú vyslaní zamestnanci, nie je závislé od toho, či v činnosti zamestnávateľa boli alebo\nneboli zistené nedostatky, ale od toho, či boli alebo neboli splnené podmienky čl. 12 ods. 1 nariadenia\nč. 883/2004. Preto nie je zrejmé, ako a prečo mala žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia na tieto\n„nedostatky“ reagovať, keď neboli pre posúdenie veci podstatné a ani žalobca takúto odvolaciu námietku\nnevzniesol.\n19. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej tak nemožno považovať za nepreskúmateľné z tých dôvodov,\nktoré uvádza správny súd v napadnutom rozsudku. Naopak, úlohou správneho súdu v prerokúvanej\nveci bolo v medziach žalobných bodov [porov. § 134 ods. 1 SSP v spojení s § 134 ods. 2 SSP a\ncontrario] preskúmať kľúčovú vecnú otázku, či žalovaná správne aplikovala ustanovenie čl. 12 ods. 1\nnariadenia č. 883/2004, ako aj čl. 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 987/2009. Podľa čl. 14 ods. 2 cit. nar.\nna účely uplatňovania článku 12 ods. 1 základného nariadenia sa slová „ktorá tam zvyčajne vykonáva\nsvoju činnosť“ vzťahujú na zamestnávateľa, ktorý zvyčajne vykonáva svoje podstatné činnosti, ktoré\nsú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia, na území členského štátu, v ktorom je usadený,\npri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným podnikom. Príslušné\nkritériá sa musia prispôsobiť osobitným vlastnostiam každého zamestnávateľa a skutočnej povahe\nvykonávaných činností. Osobitne vo vzťahu k agentúram dočasného zamestnávania judikatúra Súdneho\ndvora (rozsudok z 3. júna 2021, C-784/19, Team Power Europe) zdôraznila, že toto ustanovenie sa\nmá vykladať v tom zmysle, že na to, aby bolo možné agentúru dočasného zamestnávania usadenú v\nčlenskom štáte považovať za agentúru, ktorá „zvyčajne vykonáva svoju činnosť“ v zmysle článku 12 ods.\n1 nariadenia č. 883/2004 v tomto členskom štáte, musí významnú časť svojich činností spočívajúcich v\nprideľovaní dočasných agentúrnych pracovníkov vykonávať v prospech užívateľských podnikov, ktoré sú\nusadené a vykonávajú svoje činnosti na území uvedeného členského štátu. Súdny dvor totiž zdôraznil,\nže čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla čl. 11 ods. 3 písm.\na) cit. nar. a má sa vykladať úzko. Preto sa toto ustanovenie nemôže uplatňovať na agentúru dočasného\nzamestnávania, ktorá síce v členskom štáte, v ktorom je usadená, vykonáva činnosti výberu a náboru\ndočasných agentúrnych pracovníkov, avšak v tomto štáte vôbec neprideľuje takýchto pracovníkov\nužívateľským podnikom, ktorí sú v tomto štáte tiež usadení, alebo tak robí len v zanedbateľnej miere.\nUž len pre poriadok sa dopĺňa, že smernica 2014/67/EÚ, na ktorú žalobca poukazoval v žalobe, v ods.\n13 preambuly, ale aj v čl. 9 ods. 3 výslovne zdôrazňuje, že nemá nijaký vplyv na uplatňovanie nariadení\nč. 883/2004 a č. 987/2009.\nIV.\nZáver\n20. Správny súd tak dospel k nesprávnemu záveru, že preskúmavané rozhodnutie trpí nedostatkami\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak vo výsledku dôvodná, v dôsledku\n\nčoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na\nďalšie konanie.\n21. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 469 SSP). Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých\npodľa § 467 ods. 3 SSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.\n22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sa/92/2019", "guid": "e6304539-557e-4299-bba2-1bff104b1086:451d3b70-9eb2-4c34-b61e-94a3f5431512", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "30566544-4a0a-4914-80de-259cb165de30:4635b74a-bba1-4e24-8ca3-19c9038be096", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2018 z 4. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-04", "citacie_n": 584, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5014200655.1"}], "citovane_v": []}