{"guid": "28077d22-1268-487d-88b6-9e52dd2fdaff:370d509a-5e2a-49bc-8467-44c549b72449", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2", "spisova_znacka": "7Sžsk/93/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/93/2020 z 26. 1. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 26. januára 2022, sp. zn. 7Sžsk/93/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2", "identifikacne_cislo": "4018200614", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Nečinnosti orgánu verejnej správy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-242", "nazov": "§ 242 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-242", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-242"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-106.odsek-1", "nazov": "§ 106 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-106.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139", "nazov": "§ 139 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-139", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-242", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-106", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-139", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/370d509a-5e2a-49bc-8467-44c549b72449", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/93/2020\n4018200614\n26. 01. 2022\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2022:4018200614.2\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G.. C. L., bytom D. Z. XX, M., právne\nzastúpeného HHB advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 576/13, Martin, IČO: 52 274\n896, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - pobočka Levice, so sídlom Sv. Michala 41, Levice, o žalobe\nproti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského\nsúdu v Nitre č.k. 23Sa/82/2018-119 zo dňa 08. júna 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/82/2018-119 zo\ndňa 08. júna 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Uznesením č.k. 23Sa/82/2018-119 zo dňa 08. júna 2020 Krajský súd v Nitre podľa § 249 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ntento domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy - Sociálnej poisťovni - pobočky Levice\nv administratívnom konaní vedenom žalovaným pod sp. zn. 16958-2/2018-LV o návrhu žalobcu na\npovolenie obnovy konania.\n2. V odôvodnení uznesenia krajský súd konštatoval, že žalovaný prerušil konanie vo veci povolenia\nobnovy konania na poistné, predpísané právoplatným rozhodnutím č. 700-1310960117-GC04/17 zo\ndňa 21. júna 2017 za obdobie od januára 2015 do mája 2016 v zmysle § 193 ods. 3 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) z dôvodu, že konanie vo veci\nzániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nebolo doposiaľ pred\nsprávnym orgánom právoplatne ukončené. Taktiež dal do pozornosti, že správne súdy nepreskúmavajú\nrozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia, týkajúce sa vedenia\nkonania správnych orgánov. Uviedol, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm.\ne/ SSP zo súdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia\na opatrenia vo svojom súčte predstavujú v podstate len samotný procesný postup orgánu verejnej\nsprávy v administratívnom konaní s tým, že prípadné pochybenie, alebo vady v tomto konaní sa môžu,\nale i nemusia preniesť do zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci\nsamej alebo toho rozhodnutia, resp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Inak povedané,\nak sa dotknutý účastník domnieva, že príslušné predbežné, procesné alebo poriadkové rozhodnutie či\nopatrenie je nezákonné, môže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa\nodrazilo v nezákonnosti prijatého a žalobou napadnutého meritórneho alebo konečného rozhodnutia\nalebo opatrenia. Procesným rozhodnutím alebo opatrením je také rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré v\nrámci administratívneho konania upravuje určitú procesnú otázku. Dospel k záveru, že v danom prípade\nnie je možné žalovanému vytknúť nečinnosť, že doposiaľ nepokračoval v začatom administratívnom\nkonaní, nakoľko prerušenie administratívneho konania je postupom v konaní vo veciach sociálneho\n\npoistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z., kedy ide o rozhodnutie procesnej povahy žalovaného, teda\nza týchto skutkových okolností nečinnosť zistená nebola.\n3. Ďalej uviedol, že relevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovaného by bolo zistenie, že tento vo\nveci návrhu žalobcu na obnovu konania protiprávne nekoná vôbec, čo však v danom prípade nebolo\npreukázané. Žalovaný v tomto prípade nie je nečinný, pretože svoje nekonanie zdôvodnil v rozhodnutí\no prerušení administratívneho konania, pričom dôvody, pre ktoré konanie prerušil, nepominuli.\nII.\n4. Proti uzneseniu krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n5. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že vo veci rozhodol\nvylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd (§ 440 ods. 1 písm. e/ SSP), ako aj,\nže nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/\nSSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n6. Krajskému súdu vyčítal pochybenie v procesnom postupe, spočívajúce v absencii doručenia podania\nžalovaného zo dňa 7. januára 2019, teda vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, žalobcovi. V\nuvedenom videl porušenie povinnosti súdu ustanovenej v § 106 ods. 1 SSP, ako aj porušenie čl. 9\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v spojení s § 5 ods. 1 SSP, a napokon aj dôvod\npre podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Dodal, že Správny súdny poriadok\nnezbavuje súd povinnosti doručiť vyjadrenie žalovaného žalobcovi ani v prípade, ak môže vo veci\nrozhodnúť bez pojednávania. Zdôraznil, že žalobca tak nemal možnosť oboznámiť sa s argumentmi\nžalovaného uvedenými v jeho vyjadrení a brániť sa voči nim, čím došlo k porušeniu jeho práva na\nspravodlivý proces.\n7. Ďalej vo vzťahu k záveru krajského súdu, že v rámci konania o odstránenie nečinnosti žalovaného\nnie je oprávnený skúmať jeho rozhodnutie č. 16958-2/2018-Lv zo dňa 4. apríla 2018 o prerušení\nkonania o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania zo dňa 5. marca 2018, pričom žalobca sa mal\ndomáhať jeho zrušenia prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby, uviedol, že v takom prípade bolo\npovinnosťou správneho súdu postupovať podľa § 30 SSP, nakoľko rozhodnutie o prerušení je procesným\nrozhodnutím a primárne je z prieskumu správneho súdu podľa § 7 písm. e/ SSP vylúčené, hoci za\nurčitých podmienok vylúčené byť nemusí. Namietal teda, že ak správny súd mal postupovať podľa § 30\nSSP a považovať žalobu žalobcu podanú v tomto konaní za všeobecnú správnu žalobu, v zmysle § 23\nSSP nebol oprávnený vo veci rozhodovať samosudca, ale mal o nej rozhodnúť senát. Preto v uvedenom\npostupe krajského súdu videl pochybenie zakladajúce dôvod pre podanie kasačnej sťažnosti podľa §\n440 ods. 1 písm. e/ SSP.\n8. Vadu v procesnom postupe správneho súdu žalobca vzhliadol aj v jeho záveroch, že žalobca sa mal\ndomáhať zrušenia rozhodnutia o prerušení konania prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby, pričom\nvšak zároveň vyslovil, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov procesného\ncharakteru podľa § 7 písm. e/ SSP, za ktoré označil aj rozhodnutie o prerušení konania. Tieto dve\ntvrdenia správneho súdu žalobca pokladal za protichodné, majúce za následok nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia správneho súdu. Dodal, že nepreskúmateľnosť tohto uznesenia žalobcovi\nznemožňuje argumentovať proti záverom súdu uvedeným v uznesení. Mal za to, že týmto dochádza k\nporušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces a možno tak konštatovať dôvod pre podanie kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Rovnako tak tvrdil, že rozhodnutie o prerušení konania je\nrozhodnutím, ktoré je zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e/ SSP vylúčené, preto sa súd mal zaoberať\njedine tým, či dochádza k nečinnosti v konaní vedenom pred žalovaným. Doplnil, že rozhodnutie o\nprerušení konania a jeho obsah majú slúžiť len k tomu, aby sa súd oboznámil s dôvodmi nekonania na\nstrane žalovaného a vyhodnotil ich, či sú opodstatnené.\n9. Napokon pochybenie, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci žalobca vzhliadol vo výroku\nuznesenia, týkajúceho sa trov konania. Uviedol, že v priebehu tohto konania podal žalobca kasačnú\nsťažnosť, ktorou napadol uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/82/2018-85 zo dňa 17. apríla 2019,\nktorým tento konanie prerušil. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie ako nezákonné\n\nzrušil. Žalobca preto zdôraznil, že z uvedeného dôvodu mal v rámci tohto kasačného konania plný\núspech, teda podľa žalobcu mu mala byť priznaná náhrada trov, ktoré mu v kasačnom konaní vznikli.\nUvedené podľa žalobcu zakladá dôvod pre podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm.\ng/ SSP.\n10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nIII.\n11. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 30. júla 2020.\n12. Uviedol, že krajský súd v napadnutom uznesení právne zhodnotil danú vec a jednoznačne sa vyjadril\nv smere, že nie je možné žalovanému vytknúť nečinnosť, keď doposiaľ nepokračoval v administratívnom\nkonaní, nakoľko prerušenie administratívneho konania je postupom v konaní vo veciach sociálneho\npoistenia v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. Taktiež poukázal na záver krajského súdu, podľa ktorého\nrelevantné pre konštatovanie nečinnosti žalovaného by bolo zistenie, že tento vo veci návrhu žalobcu\nna obnovu konania protiprávne nekoná vôbec, čo v danom prípade preukázané nebolo. Uviedol,\nže žalovaný v tejto veci nie je nečinný, nakoľko svoje konanie zdôvodnil v rozhodnutí o prerušení\nadministratívneho konania, pričom dôvody, pre ktoré konanie prerušil, nepominuli.\n13. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n14. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 13. augusta 2020 na\nvedomie.\nV.\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n16. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n17. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n18. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu\nvšetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n19. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 SSP).\n20. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 SSP).\n\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bolo rozhodnutie správneho súdu, ktorý zamietol žalobu proti\nnečinnosti orgánu verejnej správy žalobcu, ktorou sa domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy - Sociálnej poisťovne - pobočky Levice v administratívnom konaní vedenom žalovaným pod sp.\nzn. 16958-2/2018-LV o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania.\n22. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej\nsprávy v začatom administratívnom konaní.\n23. Podľa § 453 ods. 1 SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti; to neplatí, ak od\nrozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý kasačnou sťažnosťou nebol dotknutý.\n24. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému meritórnemu\nvýroku uznesenia správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho\nspisu a zistil, že správny súd pred rozhodnutím vo veci samej nepostupoval v zmysle zákona.\n25. Podľa § 106 ods. 1 SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenia alebo nerozhodne vo veci\nbez nariadenia pojednávania, zašle bezodkladne žalobcovi vyjadrenie žalovaného a ďalších účastníkov\nk žalobe. Žalobca sa k nim môže vyjadriť v lehote určenej správnym súdom.\n26. Podľa § 106 ods. 2 SSP k vyjadreniu žalobcu sa môžu účastníci konania vyjadriť v lehote určenej\nsprávnym súdom. Na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, o čom účastníkov konania poučí.\n27. V zmysle § 440 ods. 1 písm. f/ SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n28. Kasačný súd preskúmava napadnuté rozhodnutie zásadne z hľadiska uplatnených dôvodov\nkasačnej sťažnosti (sťažnostných bodov). Kasačný súd skúma, či tu existuje uplatnený dôvod kasačnej\nsťažnosti podľa § 440 ods. 1 SSP a jeho náležité vymedzenie podľa § 440 ods. 2 SSP.\n29. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné zaujať právny názor\npredovšetkým k otázke, či postupom krajského súdu pri prejednávaní a rozhodovaní o žalobe žalobcu\nnedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na spravodlivý proces.\n30. Právo na spravodlivý proces zahŕňa právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný\nsúd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na\nspravodlivé prejednanie veci, do ktorého okrem iného patrí aj princíp kontradiktórnosti konania.\n31. Žalobca v kasačnej sťažnosti uplatnil niekoľko kasačných dôvodov, vrátane dôvodu podľa § 440 ods.\n1 písm. f/ SSP tvrdiac, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces tým, že opomenul žalobcovi doručiť vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 7. januára\n2019 predtým, ako uznesením č.k. 23Sa/82/2018-119 žalobu zamietol. Kasačný súd sa preto v prvom\nrade zaoberal touto námietkou žalobcu procesného charakteru týkajúcou sa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n32. Z dôvodovej správy k § 106 SSP vyplýva, že: „Navrhovaná koncepcia doručovania žaloby a\nvyjadrení účastníkov konania je uplatnením princípu kontradiktórnosti konania v správnom súdnictve\n(i keď zúženého vzhľadom na charakter a predmet tohto konania). Po doručení žaloby správnemu\nsúdu, odstránení jej prípadných vád a preskúmaní procesných podmienok doručí správny súd žalobu\nna vyjadrenie žalovanému, prípadne ďalším účastníkom [§ 105 ods. 1 písm. a)]. Vyjadrenie žalovaného\na ďalších účastníkov k žalobe je fakultatívne podriadené režimu repliky (odsek 1), na ktorý nadväzuje\nrežim tzv. dupliky podľa odseku 2. Replika a duplika je procesný režim, ktorého zmyslom a účelom je\n„substancovať“ skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov tak, aby bol naplnený princíp rovnosti\nzbraní, a aby správny súd mohol vo veci riadne konať bez prieťahov. Po vyčerpaní repliky a dupliky\nsprávny súd na ďalšie vyjadrenia nemusí prihliadať, o čom účastníkov poučí. Navrhované ustanovenie\nreflektuje tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Hudáková proti Slovenskej republike).\n\n33. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n34. Podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n35. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n36. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 8. marca 2018 sp. zn. IV. ÚS 208/2018 konštatoval,\nže: „Spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zahŕňa okrem iného (a predovšetkým) princíp\n„rovností zbraní“, t. j. princíp, že každá strana v procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy,\na že žiadna z nich nesmie mať podstatnú výhodu oproti protistrane (rozsudok Európskeho súdu pre\nľudské práva vo veci Delcourt proti Belgicku zo 17.1.1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku\nz 27.10.1993 a pod.). Princíp rovnosti zbraní hrá dôležitú úlohu v každom štádiu súdneho konania a\nvo vzťahu k rôznym subjektom. Tento princíp je expressis verbis vymedzený v čl. 47 ods. 3 ústavy a\nimplicitne tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.“\n37. Rovnosť strán konania súd zabezpečuje vytvorením rovnakých procesných možností na uplatnenie\nich práv a plnenie ich povinností. Podstata tejto ústavnej zásady spočíva v tom, že strany civilného\nkonania (osobitne sporového konania) majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a\nplnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných\nstrán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia strany konania, nie je podstatné ani to,\nktorá zo strán konania sa stane žalobcom a ktorá žalovaným (II. ÚS 35/02, IV. ÚS 126/09)“.\n38. Kasačný súd tiež dáva do pozornosti i ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nktorý v náleze č. I. ÚS 355/2015 zo dňa 16. decembra 2015 uviedol, že: „Rozhodnutiu všeobecného\nsúdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho\nkonania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách (v kontexte danej veci v súlade predovšetkým s dohovorom), najmä\ngaranciám obsiahnutým v princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Pod rovnakým\npostavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý\nproces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v\nprocese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej\nvýhody voči protistrane (III. ÚS 313/05). Táto zásada vyjadrujúca právo na spravodlivý proces, nutnosť\nrovnakých pravidiel hry alebo tiež princíp rovnosti zbraní pre všetkých účastníkov súdneho konania je\nďalej rozvedená v zákone č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, ale predovšetkým v Trestnom poriadku a Občianskom súdnom poriadku (obdobne\nIV. ÚS 35/02)“.\n39. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu krajského súdu, ako i z pripojeného spisového materiálu\nžalovaného vyvodil, že žalobca sa žalobou doručenou krajskému súdu dňa 30. augusta 2018 mienil\npostupom v zmysle § 242 a nasl. SSP domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy žalovaného v administratívnom konaní vedenom žalovaným pod sp. zn. 16958-2/2018-LV o návrhu\nžalobcu na povolenie obnovy konania.\n40. Krajský súd postupom podľa § 247 SSP vyzval žalovaného na podanie vyjadrenia k žalobe žalobcu a\npredloženie administratívneho spisu týkajúceho sa veci. Toto vyjadrenie bolo správnemu súdu doručené\ndňa 21. januára 2019 (č.l. 55). Zo súdneho spisu ďalej vyplýva, že správny súd opomenul realizovať\npovinnosť podľa § 106 ods. 1 SSP, žalobcovi vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe zo dňa 7. januára\n2019 nezaslal a následne bez splnenia tejto povinnosti vydal uznesenie č. k. 23Sa/82/2018-119, ktorým\nžalobu zamietol.\n41. V danej veci teda nie je sporné, že správny súd rozhodol o žalobe za absencie doručenia vyjadrenia\nžalovaného zo dňa 7. januára 2019 žalobcovi, a nepostupoval preto v zmysle ustanovenia § 106 SSP,\nkeď nesplnil povinnosť zakotvenú v cit. ustanovení, odňal tak žalobcovi možnosť zaujať stanovisko\n\nk obsahu podaného vyjadrenia žalovaného (z podanej sťažnosti vyplýva, že žalobca chcel písomne\nreagovať na jeho obsah), a za tejto procesnej situácie vo veci rozhodol.\n42. Pokiaľ ide o námietku žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivé konanie zaručené čl. 6\nods. 1 Dohovoru, kasačný súd zhodne s uvedenými názormi Ústavného súdu Slovenskej republiky\na Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) uvádza, že z princípu kontradiktórnosti\nkonania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej miery je\npísomné vyjadrenie žalovaného (replika) v konaní správneho súdnictva začatom z jeho podnetu právne\nvýznamné, či obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať,\nalebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť. Je bez právneho významu, aký je jeho skutočný účinok na\nsúdne rozhodnutie (m. m. vec K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP z 31.5.2001; vec F. R. proti Švajčiarsku,\nrozsudok ESĽP z 28. júna 2001). Požiadavka kontradiktórnosti konania sa v ustálenej rozhodovacej\nčinnosti súdov chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží, alebo len málo záleží\nna skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov predložených súdu (pozri napr. nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 355/2015 zo dňa 16. decembra 2015).\n43. Kasačný súd vzhľadom na vyššie uvedené, i s odkazom na rozsudok ESĽP Trančíková vs. Slovenská\nrepublika dospel k záveru, že námietka žalobcu o porušení jeho práva na spravodlivý proces, je dôvodná.\nV rozsudku ESĽP sp. zn. 17127/12 z 13.01.2015 vo veci Trančíková vs. Slovenská republika sa jasne\nkonštatuje, že: „Strany konania musia mať príležitosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi a stanoviskami,\npričom majú právo sa k nim vyjadriť, a to bez ohľadu na to, či ide o prvostupňové alebo odvolacie konanie\na bez ohľadu na to, či sa v odvolacom konaní objavia nové skutočnosti“.\n44. S ohľadom na uvedené kasačný súd konštatuje, že vznesená kasačná námietka žalobcu je\nopodstatnená a zakladá dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu v zmysle\nustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ SSP.\n45. Hoci už vyššie uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nkrajského súdu, pokladá kasačný súd za potrebné vysporiadať sa aj s kasačnou námietkou, týkajúcou\nsa nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, zapríčinenej protichodnými závermi\nkrajského súdu vyslovenými v predmetnom rozhodnutí, vo vzťahu ku ktorej námietke dáva do pozornosti,\nže základné právo na spravodlivý proces rovnako tak zahŕňa aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, IV.US115/03).\n46. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne\nkonanie, lebo sa mu tým odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu\nsúdu v rámci využitia prípadných opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred súdom.\nSúd dbá na to, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia bolo presvedčivé, preto musí z neho vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na\ndruhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v\ndôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.\n47. Odôvodnenie rozhodnutia správneho súdu, z ktorého nemožno zistiť, akým spôsobom správny\nsúd postupoval pri posudzovaní rozhodných skutočností v prejednávanej veci, nevyhovuje zákonným\npožiadavkám, ktoré Správny súdny poriadok kladie na obsah odôvodnenia rozhodnutia a v konečnom\ndôsledku takéto rozhodnutie zasahuje do základných práv účastníka správneho súdneho konania, ktorý\nmá nárok na to, aby bola jeho vec spravodlivo posúdená. Správny súd je preto povinný svoje rozhodnutie\nriadne odôvodniť, je povinný tiež zrozumiteľným spôsobom vysvetliť, ako a prípadne prečo sa určitou\nžalobnou námietkou nezaoberal. Ak tak správny súd nepostupuje, porušuje právo účastníka správneho\nsúdneho konania na spravodlivý proces garantovaný článkom 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na článkom 6 ods. 1 Dohovoru.\n48. Po preskúmaní obsahu spisu a rozhodnutia krajského súdu musí kasačný súd konštatovať, že\nnámietka žalobcu, že napadnuté uznesenie krajského súdu obsahuje prvky arbitrárnosti, je dôvodná.\nNapadnuté uznesenie krajského súdu obsahuje iba strohé odôvodnenie, z ktorého nie je vôbec jasné, z\nakých dôvodov správny súd dospel k záveru, že vo veci vedenej žalovaným pod sp. zn. 16958-2/2018-\n\nLV o návrhu žalobcu na povolenie obnovy konania nedošlo k nečinnosti orgánu verejnej správy, a tiež\nv odôvodnení absentuje zrozumiteľné vysvetlenie, z akého dôvodu sa správny súd venoval otázke\nprípustnosti súdneho prieskumu rozhodnutia o prerušení konania, hoci úlohou správneho súdu bolo\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodniť.\n49. Rozhodnutie krajského súdu, ktoré sa obmedzí na zhrnutie skutkového stavu, citáciu právnych\npredpisov a ich abstraktné posúdenie, je nutné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,\nnedávajúce dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo\nna spravodlivý proces.\n50. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná\nv zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, a preto uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.\n23Sa/82/2018-119 z 8. júna 2020 zrušil a vec mu vrátil v zmysle ustanovenia § 462 ods. 1 SSP na ďalšie\nkonanie.\n51. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu, postupovať vo vyššie naznačenom smere,\npredovšetkým dodržať všetky procesné požiadavky v súvislosti s rozhodovaním vo veci, znovu\nvec prejednať, vysporiadať sa pri tom i so všetkými námietkami uvedenými v kasačnej sťažnosti,\nkorešpondujúcimi s obsahom žaloby, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť.\n52. Na margo veci kasačný súd uvádza, že nie je možné prisvedčiť správnosti záveru krajského súdu,\nktorý v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych\norgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, pričom rozhodnutie o\nprerušení konania je rozhodnutím procesnej povahy v zmysle § 7 písm. e/ SSP. Je nevyhnutné zdôrazniť,\nže práve cit. ustanovenie § 7 písm. e/ SSP zakotvuje novú odlišnú právnu úpravu oproti ustanoveniu\n§ 248 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého správne súdy\nnepreskúmavali „rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce\nsa vedenia konania“. Zmenou oproti pôvodnej právnej úprave je výnimka zakotvená v ustanovení\n§ 7 písm. e/ SSP, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení\npredbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych\nprávach účastníka administratívneho konania. Účelom tejto zmeny je zabezpečiť materiálnu ochranu\npráv v správnom súdnictve. Priamy zásah do subjektívnych práv môže byť totiž spojený, ešte\npred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia, s prijatím predbežného,\nprocesného alebo poriadkového rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy.\n53. V rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}