{"guid": "f8e9ab89-eb21-4405-93b1-a580fed9550c:70f6e9f1-d367-4955-a758-d790fa9d8565", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1", "spisova_znacka": "1Asan/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/1/2021 z 1. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 1. júla 2022, sp. zn. 1Asan/1/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1", "identifikacne_cislo": "4018200530", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-105.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-105"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-105"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70f6e9f1-d367-4955-a758-d790fa9d8565", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Asan/1/2021\n4018200530\n01. 07. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:4018200530.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM.\n(spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O. P., I. XX, E., právne zastúpený: JUDr. Jaroslav\nVeis, advokát, Štefánikova 22, Nitra, proti žalovaným: 1/ Mesto Nitra, Štefánikova tr. 60, Nitra, a 2/\nOkresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, Štefánikova tr. 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. júna 2018, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/156/2018-204 z 1. júla 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 11S/164/2019-139 z 21. apríla 2021\n(ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\naj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NROVBP2-2018/023001-002 zo dňa 26. júna 2018 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný\nzamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra (ďalej aj len „prvostupňový orgán“\nalebo „stavebný úrad“) č. SP 19988/2017-022-JUDr.Sp z 13. marca 2018 (ďalej aj len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým prvostupňový orgán žalobcovi podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „stavebný zákon“),\nza spáchanie priestupku tam uvedeného, uložil pokutu vo výške 25 000,- €. Napadnutým rozsudkom\nkrajský súd súčasne zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a účastníkom konania ani ďalšiemu\núčastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\n2. Dňa 20. novembra 2017 bolo na príslušný stavebný úrad doručené písomné oznámenie C. G.,\nže na Z. Q.. boli na voľný pozemok navozené lodné kontajnery, ktoré majú slúžiť ako ubytovňa kvôli\nplánovanej investícii vo výstavbe Jaguár v Priemyselnom parku a následne bolo na stavebný úrad\ndoručené podanie Krajského pamiatkového úradu Nitra (ďalej len „KPU Nitra“), ktorým KPU Nitra\noznámil, že na nehnuteľnosti, parc.č. 313, k.ú. E., ktorá sa nachádza na území Pamiatkovej zóny\nNitra, sú vykonávané nepovolené stavebné úpravy, resp. novostavba a žiadal o preverenie situácie\na okamžité zastavenie prác. Orgán štátneho stavebného dohľadu vydal dňa 22. novembra 2017\noznámenie o vykonaní štátneho stavebného dohľadu dňa 29. novembra 2017 (ďalej len „ŠSD“), za\núčelom zistenia skutkového stavu vo veci nepovolenej stavby s tvaromiestnou obhliadkou. Zo záznamu\no vykonaní štátneho stavebného dohľadu (ďalej len „ŠSD“) vyplynulo, že žalobca ako stavebník a ako\nvlastník kontajnerov a nájomca pozemkov parc.č. 313 a 187/21, k.ú. E. na týchto naskladnil 16 kusov\nlodných kontajnerov bez akéhokoľvek povolenia. Bol vyzvaný, aby bezodkladne zastavil práce spojené\n\ns naskladňovaním kontajnerov a iné súvisiace práce na uvedených pozemkoch. Žalobca v zázname\nuviedol, že účelom naskladnenia je uskladnenie kontajnerov. Výkonu ŠSD sa zúčastnil aj zástupca\nÚtvaru hlavného architekta Mesta Nitra (ďalej len „UHA Nitra“), ktorý žalobcu vyzval, aby požiadal o\nvydanie záväzného stanoviska k umiestneniu skladových kontajnerov, ako aj zástupkyňa KPU Nitra,\nktorá ho vyzvala na podanie žiadosti o vydanie Rozhodnutia o zámere úprav v pamiatkovom území\npodľa § 32 ods. 5 a 7 pamiatkového zákona. Po vykonaní opätovného ŠSD žalobca aj napriek výzve\npokračoval v stavebných prácach bez akýchkoľvek povolení. Stavebný úrad listom oznámil výsledky\nvykonaných ŠSD a podľa § 102 ods. 5 písm. a) stavebného zákona vyzval žalobcu na bezodkladné\nzastavenie prác na stavbe. Zároveň oznámil začatie konania podľa § 88 ods. 1 písm. b/ v nadväznosti na\n§ 88a ods. 1 stavebného zákona a vyzval vlastníka stavby, aby v určenej lehote (60 dní) predložil doklady\no tom, že dodatočné povolenie stavby „sklad z kontajnerov“ nie je v rozpore s verejnými záujmami\nchránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi.\nKonanie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby „sklad z kontajnerov“ bolo rozhodnutím z\n11. decembra 2017 prerušené. Orgány ŠSD predložili výsledky oboch ŠSD stavebnému úradu na\nprejednanie priestupku. Počas vykonania opätovného (tretí v poradí) ŠSD stavby „sklad z kontajnerov“\nboli zistené drobné zmeny oproti predošlému stavu.\n3. Stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým uznal žalobcu vinného zo spáchania\npriestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým, že v období od\n10. novembra 2017 do 19. februára 2018 (do vykonania tretieho štátneho stavebného dohľadu) na\npozemkoch parc. č. 313 a 187/21, k. ú. E., ako stavebník začal bez stavebného povolenia uskutočňovať\nnovú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú zo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v\n4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer štyroch kontajnerov vedľa seba bol cca 10,0 m x 12,2\nm, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad sebou cca 12,0 m. Po osadení kontajnerov na podklade\nupravenom podsypovým kamenivom boli na stavbe uskutočnené stavebné práce v rozsahu:\n1) spevnenie 2. podlažia kontajnerov montážnymi prácami proti posunu, resp. pošmyknutiu vo\nvodorovnom smere, a to oceľovou konštrukciou zloženou z oceľového profilu v tvare „L“ osadeného\nv celej šírke (4 ks kontajnerov vedľa seba) a z podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v\n„oceľových zámkoch“ (v počte 16 ks),\n2) utesnenie medzier medzi viacerými kontajnermi izolačnou Pur penou,\n3) prekrytie 4. podlažia kontajnerov (strechy skladu) OSB doskami a fóliou, na ktorej, sú nepravidelne\nuložené časti stavebného materiálu a zábradlia,\n4) vytvorenie otvoru - vyrezaním steny v kontajneri na 2. podlaží (prvý vpravo - od Z. Q.), v ktorom je\nosadená dverná zárubňa,\n5) vyhotovenie a osadenie vonkajších dverí uchytených na 3 pántoch navarených na kontajneri na 2.\npodlaží (zo strany Z. Q.),\n6) vyhotovenie „lávky“ (prístupovej rampy) vo výške cca 2,9 m, ktorá je vyhotovená ako oceľová\nkonštrukcia privarená ku kontajneru v mieste vonkajších dverí a je osadená na oceľových stĺpoch\nukotvených v betónových kockách, uložených na pozemku parc.č. 187/21, pričom drevená „lávka“ tvorí\npremostenie a prístup do stavby „sklad z kontajnerov“ priamo z komunikácie - Z. Q.,\n7) vypílenie časti oceľového zábradlia (tvoriaceho súčasť miestnej komunikácie na Z. Q..) a následné\nosadenie vypílenej časti ako bráničky zavesenej na privarené pánty na zábradlí,\n8) odstránenie - odpílenie podporných úchytiek z oceľovej pásoviny končiacich v „oceľových zámkoch“ (v\npočte 16 ks), a to zo spevnenia 2. podlažia kontajnerov popísaného v bode 1),za čo mu uložil podľa §\n105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona pokutu vo výške 25 000,- €.\n4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\nUviedol, že kontajnery stavebný zákon a s ním súvisiace predpisy, neupravujú, pričom definícia pojmu\n„kontajner“ je uvedená v Zbierke zákonov SR v Oznámení č. 71/2000 Z.z., v ktorom Ministerstvo\nzahraničných vecí SR oznamuje, že od 21. januára 1994 bol v Ženeve prijatý Dohovor o colnom\nvybavovaní kontajnerov spoločného fondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave. Podľa čl.\n1 písm. b/ cit. dohovoru, pojem „kontajner“ znamená prepravné zariadenie (zdvíhateľná skriňa,\npremiestniteľná nádrž alebo iné podobné zriadenie), z uvedenej definície vyplýva, že kontajner\nje predovšetkým prepravné zariadenie slúžiace na prepravu tovaru pri rôznych druhoch dopravy.\nKonštatoval, že pri vykonaní štátneho stavebného dohľadu bolo zrejmé, že objekt vytvorený zo 16\nnaskladaných kontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako uložené prepravné zariadenia. Poukázal na\nto, že stavebný úrad posudzoval, či predmetný objekt spĺňa kritériá definície stavby uvedené v § 43\nods. 1 stavebného zákona a dospel k záveru, že sú kumulatívne splnené zákonné znaky pre záver,\n\nže sa jedná o stavbu, a to z dôvodu, že je to: stavebná konštrukcia, postavená stavebnými prácami,\nzo stavebných výrobkov a osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu, ako je to uvedené a náležite\nodôvodnené v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový orgán\nskonštatoval, že sklad z kontajnerov je tzv. pozemnou stavbou, v zmysle § 43 ods. 2 stavebného zákona,\npretože ide o priestorovo sústredenú zastrešenú nebytovú budovu, ktorá je stavebnotechnicky vhodná\na určená na ochranu vecí, v tomto prípade stavebného materiálu (Oceľové lešenárske dielce, drevené\nhranoly a pod.), určeného pre budúcu stavbu polyfunkčného objektu, čo bolo aj vyjadrenie zástupcu\nžalobcu z 29. novembra 2017. K určeniu výšky sankcie konštatoval, že prvostupňový orgán prvého\nstupňa postupoval podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a dostatočne odôvodnil výšku uloženej\npokuty, pričom z hľadiska následkov spáchania priestupku zohľadnil najmä skutočnosť, že žalobca\npredmetnú stavbu uskutočnil v lokalite, ktorá používa ochranu z hľadiska ustanovení nielen stavebného\nzákona (Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre), ale aj z hľadiska pamiatkového zákona, pretože\nide o pamiatkovú zónu, pre ktorú KPÚ Nitra vydal v r. 2015 Zásady ochrany pamiatkového územia.\nStavba vyhotovená pospájaním veľkých kontajnerov rôznych farieb s rôznymi nápismi, hrubo narušila\ncelkový vzhľad pamiatkovo chránenej lokality a vzbudila veľké pobúrenie občanov Mesta Nitra, čo\nbolo prezentované aj vo viacerých periodikách, tak ako to je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.\nNa základe uvedeného dospel k záveru, že žalobca konal aj v rozpore v článkom 20 ods. 3 Ústavy\nSR, ktorý zakazuje zneužitie vlastníckeho práva v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými\nzákonom (stavebný zákon a pamiatkový zákon) a spôsob výkonu jeho vlastníckeho práva, kedy z\nlodných kontajnerov uskutočnil stavbu, výrazne poškodil kultúrne pamiatky a životné prostredie nad\nmieru ustanovenú zákonom. I napriek vyhláseniam žalobcu a jeho zástupcu, že ide len o prenosné\nzariadenia, ktoré budú upravované, predávané a prenajímané, celá stavba „sklad z kontajnerov“ naďalej\nstojí a ani jeden z kontajnerov nebol demontovaný a už vôbec nie odvezený. S poukazom na § 4 zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (zákon o obecnom zriadení) uviedol,\nže uvedené upravuje samosprávnu pôsobnosť obce resp. mesta a z tohto taktiež vyplýva, že predaj parc.\nč. 313, k.ú. E. z majetku mesta žalobcovi, ako aj prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy\nk pozemku parc. č. 187/21, boli realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra, ktoré takto nakladá\nso svojím majetkom. Obdobne realizácia novej Z. ulice súvisela s povinnosťou mesta zabezpečovať\nvýstavbu a údržbu miestnych komunikácií. K tomu ďalej uviedol, že na základe § 5 ods. 1 zákona o\nobecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná\nako samosprávny subjekt a nakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu\npodľa ustanovení Občianskeho zákonníka (KZ, NZ a pod.), a na druhej strane, kedy vystupuje ako orgán\nmiestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad. Mesto Nitra v predmetnej veci konalo ako stavebný úrad,\nktorý je v rámci preneseného výkonu štátnej správy príslušný na prejednanie priestupku podľa § 105\nstavebného zákona, keďže žalobca porušil stavebný zákon.\n5. Krajský súd za spornú otázku medzi účastníkmi považoval to, či „sklad z kontajnerov“ umiestnený\nžalobcom na dotknutých pozemkoch v k. ú. E., je stavbou v zmysle stavebného zákona, na ktorej\nuskutočnenie, resp. užívanie je potrebné stavebné povolenie (čo tvrdil žalovaný), resp. sa jedná o\nprenosné krátkodobé zariadenia, lodné kontajnery, slúžiace ako tovar, ktorý žalobca upravuje, prenajíma\na predáva (čo tvrdil žalobca).\n6. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nkrajský súd dospel k záveru, že správne orgány sa zaoberali a vysporiadali so všetkými námietkami\nžalobcu uvádzanými v priebehu celého administratívneho konania, ako aj hodnotením ním predložených\ndôkazov, a tieto aj vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnili. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia\nkonštatovali, že posudzovaný objekt napĺňa definíciu stavby podľa § 43 prvá veta stavebného zákona,\nz dôvodu, že ide o stavebnú konštrukciu, postavenú stavebnými prácami, zo stavebných výrobkov\na osadenie stavby vyžadovalo úpravu podkladu tak, ako je to uvedené v odôvodnení rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného. S ohľadom na argumentáciu žalobcu (účel\nnaskladnenia kontajnerov) krajský súd uvádza, že žalovaný sa dôkladne zaoberal aj samotnou definíciou\npojmu „kontajner“ podľa článku 1 písm. b/ Dohovoru o colnom vybavovaní kontajnerov spoločného\nfondu (pool) používaných v medzinárodnej preprave prijatého dňa 21. januára 1994 v Ženeve. Krajský\nsúd konštatoval, že pri vykonaní ŠSD bolo preukázané, že objekt vytvorený zo 16 naskladnených\nkontajnerov v štyroch podlažiach neslúži ako úložné prepravné zariadenie pre účely dopravy tovaru, tak\nako to predpokladá čl. 1 vyššie uvedeného Dohovoru, a nejde ani o krátkodobé prenosné zariadenia,\nktoré budú upravované, predávané a prenajímané (tak ako tvrdil žalobca), celá stavba „sklad z\n\nkontajnerov“ naďalej stojí, a žiadny z naskladnených kontajnerov nebol demontovaný a ani odvezený,\na to aj napriek žalobcom predložených objednávok.\n7. Podľa krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je\nuvedený záznamoch o vykonaní ŠSD a ktorý vyplýva aj z fotodokumentácie, ktorá preukazuje, že\nide o stavebnú konštrukciu (§43f stavebného zákona), postavenú stavebnými prácami (§ 43g ods. 1\nstavebného zákona), zo stavebných výrobkov (dvere - položka č. 2401 až 2405 prílohy č. 1 vyhlášky č.\n162/2013 Z.z., kontajner, ktorý v danom prípade nie je prepravným zariadením, ale ako stavebný prvok\nvyhotovený z oceľových prvkov do celku podobne ako sú prefabrikované stavebné bunky uvedené v\npoložke č. 1702 až 1703 prílohy č. 1 vyhlášky č. 162/2013 Z.z.), ktorej osadenie vyžadovalo úpravu\npodkladu (podsypovým kamenivom). Vykonanie týchto stavebných prác žalobca ani nespochybňoval,\nvyjadril sa, že ide o realizáciu jeho vlastníckeho práva. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou\nsprávnych orgánov týkajúcou sa § 43 ods. 1 stavebného zákona, ktoré je z hľadiska definície stavby\nformulované alternatívne a následne formy pevného spojenia stavby so zemou sú relevantné len ak\nnie je splnená druhá alternatíva za slovom „alebo“ a to, že ide o stavbu, na osadenie ktorej postačuje\núprava podkladu, z čoho jednoznačne vyplýva, že nie je potrebné pevné spojenie stavby so zemou. Z\nobsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, že osadenie kontajnerov na dotknutom pozemku v k.ú.\nE., vyžadovalo úpravu podkladu, čo jednoznačne vyplýva z fotodokumentácie vyhotovenej pri všetkých\nŠSD. Kontajnery neboli voľne položené, resp. osadené na pozemku, ale ich umiestnenie vyžadovalo\njeho úpravu, a to v tom zmysle, že bolo potrebné aspoň sčasti upraviť podklad (terén) pre ich uloženie.\nV dôsledku takejto úpravy podkladu potom „sklad z kontajnerov“ treba s poukazom na § 43 stavebného\nzákona v znení neskorších predpisov považovať za stavbu.\n8. Krajský súd konštatoval, že správna úvaha správnych orgánov zodpovedá aplikácii § 43 ods.\n1 stavebného zákona a že z pripojenej fotodokumentácie v administratívnom spise preukázané\nskutočnosti uvedené v záznamoch zo ŠSD, preto žalobcom namietané nedostatočné zistenie skutkové\nstavu považoval za nedôvodné.\n9. Krajský súd neakceptoval ani argumentáciu, v rámci ktorej žalobca s poukazom na ustanovenie §\n32 ods.1 správneho poriadku namietal imputovanie vôle zo strany správnych orgánov. K tomu uviedol,\nže umiestňovať stavbu možno len na základe rozhodnutia o umiestnení stavby, pokiaľ stavebný zákon\nneustanovuje inak. V § 39a ods. 3 písm. a/ až e/ stavebného zákona je taxatívne upravené, kedy sa\nnevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, pričom stavbu „sklad z kontajnerov“ sem podľa názoru\nkrajského súdu nemožno zahrnúť. Rovnako tak uskutočňovať stavbu možno len podľa stavebného\npovolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Stavebné povolenie na stavbu sa vyžaduje pri\nstavbách každého druhu bez ohľadu na účel a čas trvania stavby vždy, pokiaľ vyššie cit. zákon, resp.\nvykonávací právny predpis alebo osobitný predpis neustanovujú inak. Krajský súd mal za preukázané,\nže žalobca ako stavebník začal uskutočňovať stavbu, na realizáciu ktorej bolo potrebné najprv územné\nrozhodnutie (§ 39b stavebného zákona) a najmä stavebné povolenie. Uvedené potom znamená, že\nžalobca sa dopustil priestupku podľa ust. § 105 ods. 3, písm. a/, b/ stavebného zákona, keď umiestnil\na uskutočnil stavbu, na ktorú sa vyžadovalo územné rozhodnutie a aj stavebné povolenie, nakoľko\nstavebný úrad nerozhodol inak. Tejto skutočnosti podľa krajského súdu svedčí aj to, že žalobca následne\ninicioval konanie o dodatočné povolenie stavby.\n10. Krajský súd k výške uloženej sankcie uviedol, že správne orgány postupovali v intenciách právnej\núpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých\ndôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. Poukázal na to, že bola\npreukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu, a vo vzťahu k spáchanému priestupku\na jeho dôsledkom nebola pokuta uložená v zjavne neprimeranej výške. Pokutu uloženú vo výške 25\n000,- eur, t. j. nad hornou polovicou sadzby zákonom stanovenej, považoval krajský súd za primeranú\nokolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúcu aj požiadavke generálnej prevencie. K tomu ďalej\nkonštatoval, že pri ukladaní sankcie bolo prihliadané na správanie sa žalobcu, ktorý bol viackrát\nupozornený na protiprávny stav, napriek tomu však v stavbe pokračoval a o dodatočné stavebné\npovolenie požiadal až s odstupom dlhšieho časového úseku. Krajský súd uviedol, že pri ukladaní\nsankcie správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci postupoval v súlade so zásadami logického\nuvažovania, a rozhodnutia, ktoré boli výsledkom tohto procesu (správneho uváženia), boli náležite\nodôvodnené tým, že žalobca uskutočnil stavbu na pozemku, ktorý je pamiatkovo chránený, požíva\nochranu nielen v zmysle stavebného ale aj pamiatkového zákona, pričom nejde o jednoduchú stavbu,\n\nale o rozsiahlu štvorpodlažnú budovu nerešpektujúc pritom podlažnosť, ani percento zastavanosti, ktoré\nurčuje Územný plán mesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a tiež rozhodnutie KPU\nNitra, čím spôsobil porušenie záujmu spoločnosti, ktoré má trvalé následky, pretože stavba z kontajnerov\nnebola nielenže odstránená, ale žalobca pokračoval v uskutočňovaní stavebných prác, a to aj napriek\nvýzve správnych orgánov na ich bezodkladné zastavenie.\n11. Námietku nepreskúmateľnosti krajský súd aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR\nvo veciach sp.zn. 1Sžso/23/2010 a sp.zn. 1Sžr/66/2013 ) vyhodnocoval na základe dvoch kritérií ,\npričom v rámci prvého kritéria konštatoval, že nezistil výskyt takých skutkových vád, ktoré by evidentne\nsignalizovali nesprávny výber právnej normy v spojení so záverom vysloveným vo výroku napadnutého\nrozhodnutia. Vo vzťahu k druhému kritériu konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa\nnachádza citácia množstva právnych ustanovení, o vhodnosti aplikácie ktorých na zistený skutkový stav\nnevznikajú v spojení so záverom vysloveným vo výroku tohto rozhodnutia pochybnosti a žalovaný v\nodôvodnení uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré bral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia a tak\nisto analyzoval svoje úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.\n12. K námietkam žalobcu týkajúcim sa realizácie Z. ulice, prenajatia pozemku a uzatvárania kúpnej\nzmluvy z roku 1995 krajský súd uviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného. Rovnako ako\nžalovaný uviedol, že predaj pozemku bol realizáciou samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra v zmysle\n§ 4 zákona o obecnom zriadení a z ustanovení cit. zákona vyplýva, že predaj parc. č. 313, k. ú.\nE. z majetku mesta žalobcovi, ako aj jeho prenájom a následné odstúpenie od nájomnej zmluvy k\npozemku parc. č. 187/21 spadá pod realizáciu samosprávnej pôsobnosti Mesta Nitra pri nakladaní s jeho\nmajetkom. Taktiež pokiaľ ide o realizáciu novej Z. ulice, táto súvisí s povinnosťou mesta zabezpečovať\nvýstavbu a údržbu miestnych komunikácií. Podľa § 5 ods. 1 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods.\n1 stavebného zákona je potrebné rozlišovať medzi tým, kedy mesto koná ako samosprávny subjekt a\nnakladá s vlastným majetkom, ako každý iný vlastník v zmluvnom vzťahu podľa ustanovení Občianskeho\nzákonníka (KZ, NZ a pod.) a tým, kedy vystupuje ako orgán miestnej štátnej správy, t.j. stavebný úrad.\nK námietkam, že správny orgán žalobcovi na jeho žiadosť neposkytol požadované listiny krajský súd\nuviedol, že z predloženého úradného záznamu z 21. augusta 2018 jednoznačne vyplýva, že žalobcovi\nbolo umožnené nahliadnuť do spisu a boli mu poskytnuté aj kópie písomností, preto tieto tvrdenia\npovažuje za účelové a nedôvodné, pričom rovnako takto vníma aj námietku o porušení žalobcovho\nvlastníckeho práva garantovaného Ústavou SR (čl. 20 Ústavy SR), pretože okrem toho, že Ústava SR\ngarantuje vlastnícke právo, stanovuje taktiež limity jeho obmedzenia (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR), ktoré\nsú normatívne vymedzené práve v stavebnom zákone (napr. úprava inštitútu územného rozhodnutia,\nstavebné povolenie) ako aj pamiatkovom zákone.\n13. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP a navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Súčasne navrhol priznať sťažovateľovi úplnú náhradu trov konania. S poukazom na svoje\nžalobné námietky uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného\nskutkového stavu a majú dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch\nnevznikali neodôvodnené rozdiely. Namietal neprimeranú výšku pokuty, ktorá mu bola uložená pričom\npoukázal na pokutu pre mesto Nitra, ktoré podľa žalobcu za rozsiahlejšiu stavbu dostalo pokutu 600,€. Namietal, že považuje za zneužitie práva pokiaľ mesto Nitra sťažovateľovi uložilo dva krát pokutu vo\nvýške 25 000,- € a sebe pokutu vo výške 600,- €. Sťažovateľ ďalej namietal nenariadenie pojednávania\na poukázal na § 5 ods. 6 SSP. K tomu ďalej uviedol, že nariadenie pojednávania malo byť odôvodnené\naj tým, že medzi vydaním napadnutého rozhodnutia a rozhodovaním krajského súdu uplynul určitý\nčas a skutková veta nemusela zodpovedať skutočnému stavu v čase rozhodovania krajského súdu.\nSťažovateľ uviedol, že v čase rozhodovania krajského súdu sa na dotknutom pozemku nenachádza\nsklad z kontajnerov, ale ekologický bytový dom, pričom tento podľa sťažovateľa napĺňa verejný záujem\ntým, že v ňom býva jeho dcéra s matkou a jeho družka s maloletým dieťaťom. Namietal záver ohľadom\nneposudzovania otázky týkajúcej sa postavenia Z. ulice v súlade, či nesúlade so stavebným povolením,\npretože sa podľa sťažovateľa jedná o totožnú kauzálnu otázku. Nesprávne právne posúdenie sťažovateľ\nnamietal s odôvodnením, že prvostupňový orgán vôbec neskúmal, či na dotknutom pozemku, ktorý\nkupoval od mesta Nitra stála alebo nestála nejaká stavba. K uvedenému ďalej uviedol, že správny orgán\nnemal vôbec vedomosť o tom, aký dom na predmetnej parcele stál, ďalej či mesto Nitra postavilo Z. ulicu\nv súlade so stavebným povolením a vytvorilo alebo nevytvorilo stavebníkovi prekážku, či mesto Nitra pri\n\npodobnom, ak nie väčšom porušení zákona dostalo 600,- € pokutu oproti jeho pokute 2 x 25 000,- €; či\nmesto Nitra resp. orgán verejnej správy vydal alebo nevydal kolaudačné rozhodnutie na Z. ulicu a nie je\nzrejmé ani akým spôsobom sa žalovaný vyrovnal s námietkou nezákonného postupu pri udelení sankcie\nstavebníkovi dňa 26. júna 2018, keď vlastníkom pozemku nebol stavebník-sťažovateľ ale jeho dcéra.\nV doplnení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že vzhľadom na to, že krajský súd nevytýčil pojednávanie,\nneoboznámil sa celkom so skutkovým stavom v čase rozhodovania. Predložil 5ks fotografií športovej\nhaly na Čermáni, ktorú postavilo mesto Nitra ako železnú prefabrikovanú halu bez stavebného povolenia\na na podnet občanov postúpilo tento priestupok voči sebe obci Dolné Obdokovce, ktoré mestu uložilo\npokutu vo výške 600,- €. Okrem uvedeného predložil fotografie nehnuteľnosti sťažovateľa a uviedol, že\nv čase rozhodovania z pôvodných kontajnerov bez stavebného povolenia boli sociálne byty, čo nemôže\nbyť v rozpore s verejným záujmom.\n14. Žalovaný 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti namietal, že je nepravdivé tvrdenie sťažovateľa,\nže mesto Nitra pri rozsiahlejšej stavbe bez stavebného povolenia dostalo pokutu 600,- €, keďže mesto\nNitra disponovalo riadnym stavebným povolením a v danom prípade išlo o zmenu stavby, ktorá bola\nrealizovaná v rozpore so stavebným povolením (§106 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona). Navyše za\ntúto realizáciu zmeny stavby bola mestu Nitra uložená pokuta vo výške 1 200,- €, nie 600,- € ako tvrdil\nsťažovateľ. Poukázal na to, že v sťažovateľovom prípade išlo o realizáciu úplne novej stavby a to bez\nstavebného povolenia a teda nejde ani o porovnateľné a už vôbec nie o skutkovo zhodné prípady. Ďalej\nv súvislosti s výškou uloženej sankcie poukázal na to, že sťažovateľ naplnil svojim konaním skutkovú\npodstatu závažnejšieho priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, pričom novostavbu\nuskutočnil na pozemku, ktorý je pamiatkovo chránený, jednalo sa o rozsiahlu štvorpodlažnú budovu a\nnerešpektoval podlažnosť ani percento zastavanosti určené Územným plánom mesta Nitra, Územným\nplánom Centrálnej mestskej zóny v Nitre a rozhodnutím KPÚ Nitra. Podľa žalovaného 1/ takto porušil\nverejný záujem chránený stavebným zákonom, pretože išlo o nezákonnú výstavbu, teda o ,,čiernu\nstavbu“ a okrem toho porušil aj verejný záujem chránený zákonom o ochrane pamiatkového fondu,\nkeďže nerešpektoval ani rozhodnutie KPÚ Nitra. Ďalej namietal nepravdivosť tvrdení sťažovateľa aj z\ndôvodu, že príslušným stavebným úradom prejednávajúcim vec, v ktorej bola uložená pokuta mestu\nNitra, bola obec Dolné Lefantovce a nie Dolné Obdokovce. K tvrdeniu sťažovateľa, že pokuta vo výške\n25 000,- € mu bola uložená dva krát žalovaný 1/ uviedol, že druhá pokuta v tejto výške mu bola uložená\nza spáchanie priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. e/ stavebného zákona, ktorého sa dopustil tým,\nže nevykonal v určenej lehote do 6. mája 2018 rozhodnutie stavebného úradu o odstránení stavby\nvydané mestom Nitra pod č. SP 18674/2017-013-Ing. Br. Z 13. marca 2018, ktoré žalovaný potvrdil\nrozhodnutím č. OÚ-NR-OVBP2-2019/009113-003 z 11. februára 2019, pričom proti uvedenému podal\nsťažovateľ správnu žalobu, o ktorej koná Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 15S/56/2019.\nKu kompetencii vo vzťahu k rozhodovaniu o výške pokuty žalovaný 1/ poukázal na § 10, § 13 ods. 4 a 5,\n§ 24 ods. 2 zákona o obecnom zriadení a § 117 ods. 1 stavebného zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že\npokiaľ aj sťažovateľ ,,sklad z kontajnerov“ prebudoval na bytový dom z kontajnerov, stále ide o „čiernu“\nstavbu a teda stavbu bez stavebného povolenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že sťažovateľ až po\n8 mesiacoch od právoplatnosti rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby podal žiadosť o dodatočné\npovolenie stavby a keď ho stavebný úrad v zmysle § 88a stavebného zákona vyzval na preukázania toho,\nže dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, sťažovateľ relevantné doklady\nnepredložil. Žalovaný 1/ sa stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského súdu a kasačnú sťažnosť\nnavrhol zamietnuť ako nedôvodnú.\n15. Žalovaný 2/ sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.\n16. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 757/2004\nZ.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 12. januára 2021 a bola\nzaregistrovaná pod sp.zn. 1Asan/1/2021. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o\npredmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší\n\nsprávny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n17. Kasačný súd v kontexte kasačných námietok považuje za kľúčové pre rozhodnutie veci posúdenie\ntoho, či skutkový stav zistený správnymi orgánmi preukazoval, že sťažovateľ svojim konaním naplnil\nskutkovú podstatu priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona. Subsidiárne je v\nnadväznosti na uvedené potrebné zaoberať sa následne aj súvisiacou otázkou výšky pokuty.\nPodľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),\nstavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia\nalebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.\n18. Podľa § 55 ods. 1 zák.č. 50/1976 Zb., stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a\nvykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu\nbez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje\naj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.\n19. Podľa § 105 ods. 3 písm. b/ zák.č. 50/1973 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon), priestupku sa dopustí a pokutou do 33 193,91 € sa potresce ten, kto ako stavebník uskutočňuje\nnovú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.\n20. S poukazom na podklady pre rozhodnutie, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu, pričom z\ntýchto ide osobitne o záznamy a fotodokumentáciu z vykonaných ŠSD (č. SP 18674/2017-004-Ing. Br.\nz 29. novembra 2017; č. SP 18674/2017-005-Ing. Br. zo 6. decembra 2017 a č. SP 18674/2017-012Ing. Br. z 19. februára 2018) a zápisnice z ústnych pojednávaní (z 24. januára 2018 a 07. marca\n2018) má kasačný súd za preukázané, že zo strany stavebného úradu bolo jednoznačne zistené ako\naj preukázané porušenie stavebného zákona v rozsahu a spôsobom, ako stavebný úrad uviedol v\nprvostupňovom rozhodnutí. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu je zrejmé, že sťažovateľ ako stavebník na pozemkoch parc.č. 313 a 187/21,\nk.ú. E., začal bez stavebného povolenia uskutočňovať novú stavbu „sklad z kontajnerov“ vyhotovenú\nzo 16 ks lodných kontajnerov naskladaných na seba v 4 podlažiach, pričom celkový pôdorysný rozmer\nštyroch kontajnerov vedľa seba bol cca 10,0 m x 12,2 m, s celkovou výškou štyroch kontajnerov nad\nsebou cca 12,0 m. Aj po opakovane vykonaných ŠSD a výzvam na zastavenie prác pokračoval v\nstavebných prácach.\n21. Keďže počas administratívneho konania sťažovateľ rozporoval charakter lodných kontajnerov,\nktoré nepovažoval za stavbu ale za prenosné zariadenie, žalovaný (ako aj stavebný úrad) sa touto\notázkou zaoberal, pričom vychádzal zo všetkých relevantných podkladov zabezpečených v rámci\nadministratívneho konania, s ktorými sa mal sťažovateľ možnosť oboznámiť a svoj záver ako aj úvahy,\nktoré ho k tomuto záveru viedli premietol do odôvodnenia. Súčasne sa správne orgány zaoberali aj\nargumentáciou sťažovateľa, ktorej podstatou bolo popretie vykonávania stavebných prác na dotknutej\nstavbe z kontajnerov, ktorú poukazujúc na dôkazy zabezpečené v rámci vykonaného dokazovania ako\naj jeho doplnenia (napr. záznamy z vykonaného ŠSD, vyjadrenie Odboru majetku MsÚ v Nitre, zápisnica\no výsluchu svedka a pod.) neakceptovali, pričom uvedené taktiež premietli do odôvodnenia svojich\nrozhodnutí. Kasačný súd považuje skutkový stav za spoľahlivo zistený správnymi orgánmi.\n22. V nadväznosti na uvedené kasačný súd poukazuje na to, že bolo v administratívnom konaní\npreukázané, že sťažovateľ bol v postavení stavebníka a uskutočňoval stavebné práce na stavbe z\nkontajnerov, čo ani výslovne nerozporoval, keďže podstata jeho argumentácie spočívala v spochybnení\ncharakteru kontajnerov ako stavby. Ďalej kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že na tento účel\nsťažovateľ nedisponoval stavebným povolením, čoho si bol vedomý a rovnako bol sťažovateľ riadne\nvyzvaný na zastavenie týchto prác (výzva na zastavenie prác č. SP 18674/2017-007-Ing. Br. z 11.\ndecembra 2017), čo však nerešpektoval ako je zrejmé zo záznamov o opakovanom výkone ŠSD.\n\n23. Vzhľadom na to, že predpokladom vydania rozhodnutia o uložení sankcie podľa § 105 ods. 3 písm.\nb) stavebného zákona je preukázanie, že dotknutá osoba ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez\nstavebného povolenia alebo v rozpore s ním, kasačný súd konštatuje, že v prejednávanej veci bol tento\npredpoklad splnený a teda sťažovateľ svojim konaním naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 105\nods. 3 písm. b) stavebného zákona.\n24. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa určenia výšky pokuty, kasačný súd v zhode s krajským súdom\nkonštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov sú v tomto smere riadne a dostatočne odôvodnené a to\naj vo vzťahu k stanoveniu výšky uloženej sankcie. Ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v\nrámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v\nktorom správny orgán v zákonom stanovených medziach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie,\npričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie,\nktoré je výsledkom tohto procesu (uváženia) musí byť aj náležite odôvodnené. (rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp.zn. 8Sžo/163/2010).\n25. V nadväznosti na uvedené kasačný súd konštatuje, že postup správnych orgánov zodpovedal vyššie\nuvedenému. Správne orgány postupovali v súlade s právnou úpravou, pričom podľa názoru kasačného\nsúdu aj vzhľadom na skutkové okolnosti nedošlo k neprimeranej tvrdosti pri aplikácii zákona a práva\nsťažovateľa neboli určením výšky pokuty hrubým spôsobom porušené. Rozhodujúcimi okolnosťami\nodôvodňujúcimi výšku pokuty boli najmä vyššia miera negatívnych dôsledkov konania sťažovateľa,\nkeďže stavbu uskutočňoval bez stavebného povolenia (nie ,,len“ v rozpore s ním), išlo o rozsiahlu\nstavbu, ktorá bola navyše situovaná v pamiatkovo chránenej lokalite, pričom bol vyzvaný na zastavenie\nprác, čo však nerešpektoval. Ako správne konštatoval aj krajský súd, sťažovateľ týmto nekonal „len“ v\nrozpore so stavebným zákonom, ale taktiež týmto nerešpektoval ani pamiatkový zákon, Územný plán\nmesta Nitra a Územný plán Centrálnej mestskej zóny v Nitre a ani rozhodnutie KPU Nitra, čo malo\nza následok porušenie verejného záujmu, chráneného práve citovanými právnymi aktmi. Výška pokuty\npodľa názoru kasačného súdu zodpovedá závažnosti spáchaného priestupku a spĺňa tak represívnu ako\naj preventívnu funkciu, pričom všetky okolnosti porušenia zákona, na ktoré poukazovali správne orgány,\nako aj krajský súd, je potrebné posudzovať ako okolnosti, ktoré v rámci správnej úvahy majú vplyv na\nindividualizáciu uloženej sankcie, teda určenie konkrétnej výšky pokuty v rámci rozpätia ustanovenej\nzákonnej sadzby tak, aby pokuta splnila svoje funkcie - represívnu, výchovnú a preventívnu.\n26. Kasačný súd sa v ostatnom stotožňuje s posúdením krajského súdu v napadnutom rozsudku a\nkonštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými námietkami,\npreskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo\nodôvodnil, pričom neponechal otvorenú žiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné\npre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd preto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že\nnámietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti tak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí správnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako\nnedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú sťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461\nSSP.\n27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal, žalovaným 1/ a 2/ ich náhrada\nnevyplýva zo zákona.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/156/2018", "guid": "f6ce52cd-dbdf-4725-b2c3-cfb9bc826f21:8f1cba05-e60b-4106-9446-e07e9893142d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}