{"guid": "62cf8ebf-9d78-4a04-b3b6-8f3c67d8f6ed:fc571b5a-6ff1-4251-b989-45f3fa27f0ae", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200904.1", "spisova_znacka": "6Sžk/27/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžk/27/2021 z 25. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. októbra 2022, sp. zn. 6Sžk/27/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200904.1", "identifikacne_cislo": "4017200904", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-26.odsek-1", "nazov": "§ 26 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/364/#paragraf-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/364-2004/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/364#paragraf-26", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-66", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc571b5a-6ff1-4251-b989-45f3fa27f0ae", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200904.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200904.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200904.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžk/27/2021\n4017200904\n25. 10. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:4017200904.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a sudcov JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): J. C., bytom Š.K. K. XX, Z., zastúpený\nJUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra,\nso sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1. MH Invest s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A,\nBratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený JUDr. Allanom Böhmom, advokátom so sídlom Jesenského 2,\nBratislava, 2. Slovenský vodohospodársky podnik š.p., OZ Piešťany, so sídlom Nábr. I. Krasku 3/834,\nPiešťany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP4-2017/029717 zo dňa\n18. augusta 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.\n11S/171/2017-237 zo dňa 25. novembra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom konania a ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r\ni z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP\") zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. OU-NR-OOP4-2017/029717 zo dňa 18. augusta 2017. Zároveň návrh žalovaného na prerušenie\nkonania, prednesený na pojednávaní dňa 12. februára 2020, zamietol. O trovách konania rozhodol s\npoukazom na § 168 SSP tak, že žalovanému ani pribratým účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. OU-NR-OOP4-2017/029717 zo dňa 18. augusta 2017 žalovaný ako príslušný\nodvolací orgán čiastočne zmenil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o\nživotné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NROSZP3-2017/002320-13/F40 zo dňa 24. mája 2017 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia na str. 2 v\nbode b/ znenie:\n„b/ zrušenie (odstránenie) časti vodného toku Jelšina\n- zrušenie časti toku Jelšina od km 0,000 po km 0,350\"\nVymazáva a na jeho miesto sa zapisuje nové slovné spojenie nasledovne:\n„b/ zrušenie (odstránenie) časti pôvodného vodného toku Jelšina od rkm 2,076 po rkm 2,341\".\nOstatné časti prvostupňového rozhodnutia zostali nezmenené.\n\n3. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2017/002320-13/F40 zo dňa 24. mája\n2017 povolil stavebníkovi - spoločnosti MH Invest, s.r.o. výstavbu a realizáciu preložiek vodnej stavby:\nSO 584 Preložka toku Jelšina v km 0,350 komunikácie medzi križovatkami „K-I\". Zároveň uviedol, že\nv rámci realizácie vodnej stavby dôjde k: a/ vybudovaniu (preloženiu) novej časti toku Jelšina- úsek v\nkm 0,350 miestnej komunikácie medzi križovatkami „K-I\" o celkovej dĺžke - 262,50 m, a tiež zrušeniu\n(odstráneniu) častí vodného toku Jelšina - od km 0,000 po km 0,350, v k.ú. F. na tam uvedených\nparcelách. V predmetnom rozhodnutí správny orgán zároveň určil podmienky povolenia a rozhodol o\nnámietkach a pripomienkach žalobcu.\n4. Krajský súd konštatoval, že záver oboch správnych orgánov, ktorý urobili vo svojich rozhodnutiach,\nzodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s aplikovanou právnou úpravou. Rovnako tak\nnezistil, že by žalobou napadnuté rozhodnutie trpelo takými vadami, ku ktorým by musel prihliadnuť.\nA napokon nezistil ani dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych\nzáverov vo veci samej, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych predpisov uvedených v\nrozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, v spojení s rozhodnutím správneho\norgánu prvého stupňa.\n5. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa krajský súd v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej\nlegitimácie žalobcu, ktorá sa odvíjala od ním naformulovaných žalobných dôvodov v III. časti žaloby.\nUviedol, že pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu\nvyplýva ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo, či nárok uplatňovať na súde. Súd aktívnu\nlegitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej\npodmienky konania, ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm.\ne/ SSP.\n6. Uviedol, že aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby proti rozhodnutiu žalovaného riešil krajský\nsúd už v rozsudku č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. septembra 2018, a to v IV. časti v bode 30 a\n31 a tiež v rozsudku č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. mája 2019 v IV. časti bod 42, v rozsudku č. k.\n11S/247/2016-386 zo dňa 26. februára 2020 bod č. 35, v ktorom konštatuje: S poukazom na uvedené\nbol potom krajský súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať v zmysle § 178 ods.\n3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože nestačí tvrdiť, že žalobca sa\nprihlásil do stavebného konania, ale dôvod jeho účasti musí byť presne definovaný v zmysle § 59 ods.\n1 písm. a/ až e/ Stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska posúdenia ďalšej žalobnej legitimácie\nna podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie žaloby je okrem iných i fyzická osoba za\npredpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach\nalebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej\nžaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu\nv stavebnom konaní, takéto tvrdenie síce obsahuje, ale žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil\npráva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo\npriamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej II. a III. časti\nbol krajský súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť\ni z jeho námietky spočívajúcej v tom, že investícia, súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom\npovolení zo dňa 24. mája 2017, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa\nzákona č. 24/2006 Z.z.\n7. Pozornosť venoval tiež žalobným námietkam, ktorých podstatou bolo tvrdenie, že neboli naplnené\npodmienky vydania stavebného povolenia v zmysle § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, teda, že došlo k\nvydaniu stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie\na vydanie rozhodnutia v územnom konaní, ako aj, že územný plán mesta stanovuje podmienku\nspracovania územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, ktorá nebola vypracovaná. Rovnako\ntak žalobca tvrdil, že územný plán mesta Nitra pre predmetné územie určuje funkčné využitie, ale\npodľa jeho názoru nedefinuje priestorové regulatívy zástavby a teda stanovuje podmienku spracovania\núzemnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny. Taktiež poukázal na konkrétne body textovej časti\núzemného plánu mesta Nitra (poznámkový aparát) a na vysvetlenie pojmu zástavba, ako i na výkresovú\nčasť (komplexný návrh) a na legendu pri grafickom vyznačení priemyselného parku. Vo vzťahu k\nvzneseným námietkam krajský súd považoval za potrebné uviesť, že v zmysle stavebného zákona,\nako aj ustálenej judikatúry, územným rozhodnutím sa umiestňujú stavby na pozemku, mení sa využitie\n\núzemia a chránia sa ním dôležité záujmy v území. Územným rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje\nstavebný pozemok, umiestnenie stavby na ňom a podmienky na projektovú prípravu stavby. Na základe\nrozhodnutia o umiestnení stavby nie je možné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje len stavebný\npozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je možné až na základe právoplatného\nstavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému\nkonaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby je len právnym základom pre stavebné povolenie. Ohľadom\nuvedeného dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/200/2015\nzo dňa 28. júna 2017, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/9/2013 zo dňa\n30. apríla 2014 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/172/2010 zo dňa 09.\nnovembra 2010. Zdôraznil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 3Sžk/30/2017\nuviedol: „Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním\nlen právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné povolenie, ktoré môže, ale nemusí byť v\nbudúcnosti vydané.\" Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že ide o neopodstatnenú námietku, pričom\nnajmä zdôraznil poukaz na § 3 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa\nprípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 175/1999 Z.z.\").\n8. Taktiež sa zaoberal žalobnou námietkou, že navrhovaná činnosť, v rámci ktorej sa realizujú aj stavby\npovolené v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné\nprostredie podľa § 18 ods. 1 písm. a/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z.z.\"). Ohľadom\nuvedeného konštatoval, že všetky tieto námietky žalobcu boli už riešené a právne posudzované v\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. septembra 2018 v VI. časti v\nbodoch 32 až 36, a v podrobnostiach odkázal na ich odôvodnenie, pričom dal do pozornosti niektoré\njeho časti, keďže žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané tiež v tomto časovom rozpätí: „34. S\npoukazom na uvedené potom nebolo možné prihliadať ani na námietku žalobcu o existencii zámeru\n„T. Z. X. - G. X\", nakoľko tento zámer, resp. správa o hodnotení navrhovanej činnosti „T. Z. X. - G. X\"\nmali byť prerokované dňa 19. septembra 2016 (ako to vyplýva z pozvánky zo dňa 26. augusta 2016,\nktorú predložil žalobca ako prílohu predmetnej žaloby) a v tomto čase už žalobou napadnuté rozhodnutia\nvydané v stavebnom konaní dňa 27. mája 2016, resp. v odvolacom stavebnom konaní dňa 27. júla 2016\nnadobudli právoplatnosť (dňa 03. augusta 2016). Nebolo teda možné zo strany správneho orgánu ani zo\nstrany súdu prihliadať na okolnosti, ktoré v čase vydania žalobou napadnutých rozhodnutí neexistovali.\n35. V predmetnom súdom konaní na základe podanej žaloby sa teda nebolo možné zaoberať otázkou,\nči predmetná investícia (súčasťou ktorej sú i stavby uvedené v stavebnom povolení zo dňa 27. mája\n2016) mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 písm.\na/ zákona č. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní\nvedenom na základe žaloby žalobcu.\n36. Súd sa zaoberal i ďalšou námietkou žalobcu, ktorá sa týkala toho, že neboli naplnené podmienky\nvydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a že stavebnému konaniu malo\npredchádzať územné konanie.\nK tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra, ktorý bol\nschválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. mája 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená\nVšeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4 a\n5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. júla 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom\nVZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie\nregulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976\nZb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.\nSprávny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne\nna jeho záväznú časť, t.j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia),\nkapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie\npriestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom\nv bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie\núzemného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok L. tu nie je uvedený.\nNa tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením\n„UPN Nitra - Zástavba\" pod bodom „zástavba\" a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres\" pod\nbodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia\" je uvedený text „Priemyselná výroba priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením\nsamostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny).\n\nŽalovaný v podaní zo dňa 18. apríla 2018 (po konzultácii s Mestom Nitra) oznámil súdu, že územný\nplán zóny, na ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Tomuto nasvedčuje i vyjadrenie\nMesta Nitra zo dňa 25. augusta 2017, ktoré súdu predložil žalovaný a v ktorom Mesto Nitra poukazuje\nna VZN č. 3/2003 v znení dodatkov, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra\npre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné\nregulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých\nje pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť\núzemný plán zóny. Tak ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je\nuvedené územie priemyselného parku (L.Ž.), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. Mesto Nitra vo\nvyjadrení zo dňa 25. augusta 2017 výslovne uvádza, že v záväznej časti ÚPN Mesta Nitra, ktorá bola\nvyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný\nplán zóny pre územie X. X. Z. - Q..\"\n9. K žalobným dôvodom, zakladajúcim sa na námietkach žalobcu uplatnených po uplynutí termínu\nurčeného stavebným úradom, správny súd považoval za potrebné uviesť, že tieto boli riešené v\nrozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/220/2017-270 zo dňa 15. mája 2019 a tieto správny súd\nvyhodnotil v zmysle § 61 stavebného zákona, v ktorom je zakotvená koncentračná zásada uplatňovaná\nv stavebnom konaní, to znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a\nnámietky účastníkov konania neprihliada. Účelom tejto zásady je, že zákonodarca chcel bezpochyby\nstanoviť určité limity stavebného konania, zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré\nby vo svojom dôsledku mohli zabrániť akejkoľvek stavebnej činnosti. Uvedená koncentračná zásada\nplatí aj pre odvolací správny orgán, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému\nsprávnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok v rámci prvostupňového stavebného konania.\nTaktiež stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné; stavebný úrad však\nmusí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na\nuplatnenie ich pripomienok a námietok (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. júla 2011,\nsp. zn. 6Sžp/1/2011). Vyslovil, že o takýto prípad ide i v prejednávanej veci a podľa názoru správneho\nsúdu stavebný úrad a ani žalovaný už nebol povinný zaoberať sa námietkami žalobcu, ktoré uvádzal\nv odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, a ktoré boli uplatňované nad rámec zákona a námietok\nuplatnených písomne prípisom zo dňa 10. mája 2016 na základe oznámenia o začatí stavebného\nkonania v tejto veci.\n10. Ďalej uviedol, že žalovaný, ako druhostupňový správny orgán nad rámec stavebného zákona\na § 46 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) riadne odôvodnil v\nodvolacom rozhodnutí námietky žalobcu, týkajúce sa § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného\nzákona, a dopravného napojenia cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A, ktoré ani neboli namietané\nžalobcom v uplatnených námietkach zo dňa 06. júna 2016, z ktorého dôvodu nebolo o nich rozhodnuté\nv prvostupňovom rozhodnutí stavebného orgánu, napadnutom žalobou v tomto konaní.\n11. Správny súd sa preto týmito námietkami nezaoberal a v tejto časti poukázal na odôvodnenie rozsudku\nsp. zn. 11S/220/2016 v IV. časti, bod č. 44 a č. 45, v ktorých uviedol: „Za nedôvodnú považoval i\nnámietku uvedenú v časti III.2 podanej žaloby (dopravné napojenie, vyústenie dopravy na cestu I/64,\nnapojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A). V súvislosti s touto námietkou súd poukazuje na ust. § 66\nods. 4 písm. d/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)\nv znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach uskutočňovania stavby\npodľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z\nhľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné\nkomunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na pozemné komunikácie sa\nurčia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. V predmetnej veci je podstatná tá skutočnosť,\nže stavebník požiadal o zmenu stavby pred jej dokončením v zmysle ust. § 68 vyššie citovaného\nzákona, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žiadosti zo dňa 19. mája 2017, čo znamená, že\nna predmetnú stavbu bolo už vydané stavebné povolenie, a to dňa 12. mája 2016, ktoré nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 08. augusta 2016. Z ust. § 68 ods. 2 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že\nstavebný úrad prejedná žiadosť o zmenu stavby pred jej dokončením v rozsahu, v akom sa zmena dotýka\npráv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov\nchránených dotknutými orgánmi. Zmena stavby pred jej dokončením sa v žiadnom prípade netýkala\ndopravného napojenia rozostavanej stavby, resp. jej napojenia na pozemné komunikácie (čo je zrejmé\n\nz opisu zmien uvedeného v samotnej žiadosti zo dňa 19. mája 2017), a preto je v zmysle ust. § 66 ods. 4\npísm. d/ a ust. § 68 stavebného zákona len logické, že nebola potreba, aby sa v predmetnom stavebnom\nkonaní táto otázka riešila. Z uvedených dôvodov potom správny orgán prvého stupňa, rovnako ako\nžalovaný, v súvislosti s požadovanou zmenou stavby pred jej dokončením a charakterom navrhovanej\nzmeny nevzhliadli potrebu vo svojich rozhodnutiach určiť požiadavky napojenia stavby (o zmenu ktorej\nsa jednalo v predmetnom stavebnom konaní) na pozemné komunikácie, čo vo svojich rozhodnutiach\ni zdôvodnili.\"\n12. Ďalej vyslovil, že v tomto súdnom konaní sa nebolo možné zaoberať otázkou, či predmetná činnosť\nmala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie v zmysle § 18 ods. 1 písm. a/ zákona\nč. 24/2006 Z. z., nakoľko táto otázka je predmetom posudzovania v inom súdnom konaní (sp. zn.\n26S/3/2016) vedenom na Krajskom súde v Nitre na základe žaloby žalobcu. O tom, že navrhovaná\nčinnosť „T. Z. X.\", ktorú predložil navrhovateľ - Q. sa podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. po ukončení\nzisťovacieho konania nebude posudzovať, bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 08. októbra\n2015 (ktoré bolo potvrdené rozhodnutím zo dňa 14. decembra 2015), a z tohto dôvodu nie je možné túto\notázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu.\n13. Zaoberal sa aj žalobnou námietkou, spočívajúcou v namietanej nezákonnosti rozhodnutia\nžalovaného i pre jeho vecnú nepríslušnosť, keď žalobca tvrdil, že v súvislosti s odvolacím konaním\nnebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o\norganizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.\n180/2013 Z.z.\"), z ktorého vyplýva, že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle\nkraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n14. K tejto námietke žalobcu uviedol, že bola predmetom posúdenia v rozsudku Krajského súdu v\nNitre č. k. 11S/5/2017- 594, v ktorom v bode 43, o. i. uviedol: „Vecná príslušnosť správneho orgánu\nje upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a\nurčuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny\nporiadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony\nupravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa stavebné, resp.\no vodoprávne konanie) je zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej\nrady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách alebo vodný zákon), ktorý určuje pôsobnosť orgánov\nštátnej vodnej správy tak, že v ust. § 60 určuje pôsobnosť okresného úradu v sídle kraja a v ust. § 61\nurčuje pôsobnosť okresného úradu. V ust. § 61 písm. a/ vyššie citovaného zákona je stanovené, že\nokresný úrad vo veciach štátnej vodnej správy rozhoduje v správnom konaní v prvom stupni vo veciach\npodľa tohto zákona, pričom sú tu vymenované konkrétne ustanovenia tohto zákona a medzi nimi i ust. §\n21 a § 26. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,\noddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia v záhlaví svojho rozhodnutia zo\ndňa 03. 08. 2016 uviedol, že rozhoduje ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa ust. § 61\nvyššie citovaného zákona (v predmetnej veci rozhodoval práve podľa ust. § 21 a § 26 tohto zákona)\na taktiež ako špeciálny stavebný úrad podľa ust. § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 50/1976 Zb.\nalebo stavebný zákon). Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby,\nako sú napr. i vodné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi\npredpismi, medzi ktoré patrí i vodný zákon. Pri vodných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného\núradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.\nS poukazom na ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z tohto ustanovenia\nvyplýva, že okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa\nosobitných predpisov, pričom je tu odkaz i na zákon č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol však zrušený zákonom\nč. 364/2004 Z. z. o vodách s účinnosťou od 01. 07. 2004, ktorý je potom potrebné považovať za osobitný\npredpis, i keď priamo v ust. § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je naň odkaz,\nale je potrebné vychádzať z aktuálnej právnej úpravy, ktorou je v súčasnosti zákon č. 364/2004 Z. z.\no vodách.\n\nO odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie,\noddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 03. 08. 2016 rozhodol ako\nodvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle ust. 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej\nspráve starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva štátnu\nsprávu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b/\nzákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2016 vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo\nveciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho\núzemnom obvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak. Vyššie uvedené zákonné ustanovenia sú\nuvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 10. 2016, ktorý ako okresný úrad v sídle kraja\nzriadil na plnenie svojich úloh osobitný organizačný útvar (odbor opravných prostriedkov), čo je v súlade\ns ust. § 4 ods. 4 vyššie citovaného zákona, čo je zrejmé i zo záhlavia jeho rozhodnutia.\"\n15. Správny súd dospel k záveru, že postup oboch správnych orgánov bol v súlade so zákonom, nakoľko\nžalobca v stavebnom konaní a v súdnom konaní vystupuje ako zainteresovaná verejnosť vo vzťahu\nk ochrane životného prostredia a nie ako fyzická osoba, ktorá bola poškodená na svojich právach a\nprávom chránených záujmoch napadnutými rozhodnutiami. Navyše v stavebnom konaní a ani v súdnom\nkonaní neuviedol, ako bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia v spojení s povolenou\nstavbou.\n16. Správny súd ďalej námietky žalobcu, uplatnené na pojednávaní označené ako „Q. X. Z. T. O.\" a pod.,\nteda jednoznačne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie správnej žaloby zainteresovanou\nverejnosťou, vyhodnotil ako nedôvodné, preto sa nimi nezaoberal a neposudzoval ich.\n17. Rovnako tak správny súd dospel k záveru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri\nrozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje\nrozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti správny súd dal do pozornosti žalobcu, že z konštantnej\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. januára 2009 vo veci García\nRuiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS\n260/06) vyplýva, že nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku,\nale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú\nnámietku.\n18. Mal za to, že žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou\nnapadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia\nzakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami\nžalobcu, dokonca v niektorých bodoch nad rámec koncentračnej zásady ovládajúcej stavebné konanie.\n19. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na\nrozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní\n(napr. uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 63/2014, II. ÚS 218/02, III. ÚS\n198/07), správny súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza zákonné\ndôvody o vyhovení žiadosti stavebníka na vydanie stavebného rozhodnutia o povolení navrhovaných\nstavieb v zmysle stavebného zákona.\nII.\n20. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal, že\nkrajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n21. Na úvod vyjadril svoj nesúhlas s posúdením jeho aktívnej legitimácie na podanie správnej žaloby,\nkeď mal za to, že naplnil podmienky účastníctva v správnom súdnom konaní podľa § 178 ods. 1 SSP, a\n\nteda, že podal správnu žalobu ako fyzická osoba, ktorá bola vydaným stavebným povolením ukrátená\nna svojich právach z dôvodu, že je vlastníkom priamo susediacich pozemkov.\n22. Za podstatný dôvod nezákonnosti celého administratívneho procesu označil, že stavebnému\nkonaniu nepredchádzalo územné konanie. Mal za to, že neobstojí poukaz na § 32 ods. 2 stavebného\nzákona, ktorým konajúce orgány verejnej správy v tomto procese zdôvodňovali takýto postup v podobe\nlegitímnosti „preskočenia\" územného konania.\n23. Žalobca ďalej zrekapituloval v žalobe vznesenú námietku nenaplnenia predpokladov vydania\nstavebného povolenia podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona, keď na jednej strane územný plán mesta\nNitra nedefinuje územie pre strategický park (a malo teda prebehnúť územné konanie), na druhej\nstrane orgány verejnej správy konštatovali, že územné rozhodnutie na umiestnenie povoľovanej stavby\nsa nevyžaduje. Územný plán mesta Nitra totiž pre predmetné územie určuje funkčné využitie, no\nnedefinuje priestorové regulatívy zástavby (prípustná podlažnosť, podiel zastavanosti) a ani dopravnú\nkoncepciu obslúžiteľnosti priemyselného parku a z tohto dôvodu stanovuje podmienku spracovania\núzemnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny, pričom tá do dnešného dňa v rámci mesta Nitra\nschválená nebola. Žalobca namietal, že postupom, ktorý zvolil žalovaný, došlo k preskočeniu územného\nkonania, ktoré malo predchádzať vyvlastňovaciemu a stavebnému konaniu.\n24. Mal za to, že účelom § 32 ods. 2 stavebného zákona je oslobodiť vybudovanie strategického\nparku a prípravu územia na jeho realizáciu, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii,\nod územného rozhodnutia, avšak iba ak priestorové usporiadanie územia a jeho funkčné využívanie\nvyplýva z územného plánu obce alebo zóny. Nemožno prijať zdôvodnenie, že územné rozhodnutie\nsa nevyžaduje iba z dôvodu strategickej investície, hoci na ňu bolo vydané osvedčenie o významnej\ninvestícii.\n25. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade predmetného administratívneho (stavebného) konania nešlo o\nprípad predpokladaný hypotézou § 32 ods. 2 stavebného zákona v tom zmysle, že by sa malo jednať o\nstavbu spadajúcu pod pojem umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu\nstrategického parku, pretože sa jedná o povolenie stavby „T. Z. X.\" v rozsahu vo výroku stavebného\npovolenia uvedeného stavebného objektu, teda jedná sa o stavby realizované stavebníkom P. s.r.o.\nPodľa názoru žalobcu je aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona možná len\nv prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku\nako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé významné investície, ktoré sa\nbudú realizovať v rámci strategického parku.\n26. Žalobca nesúhlasil s posúdením jeho námietky nepredloženia zastavovacieho plánu celého súboru\nstavieb a mal za to, že v stavebnom konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného\npovolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park, nebol takýto dokument\npredložený.\n27. K posúdeniu námietky týkajúcej sa dopravného napojenia, vyústenia dopravy na cestu I/64,\nnapojenia na rýchlostnú komunikáciu R1A opakovane poukázal na to, že podklady stavebného povolenia\ntýkajúce sa vyššie uvedených dopravných riešení a ich vplyv na životné prostredie sú nepreskúmateľné.\nMal za to, že stavbu nemožno uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Aj keď stavebný\núrad konštatoval, že riešenie týchto otázok nebolo predmetom stavby povolenej v stavebnom povolení,\nžalobca sa domnieval, že v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona mali byť posudzované.\n28. Žalobca uviedol, že už v žalobe poukazoval na znenie § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z.z.,\nv zmysle ktorého je v prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov daná zo zákona povinnosť\nviesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek ďalších determinantov. Následne je nutné prihliadnuť\nna § 38 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z., podľa ktorého povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez\nvydaného záverečného stanoviska, alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o\nnavrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa tohto zákona. Ak sa predmetná stavba realizuje\nv rámci strategického parku, v súvislosti s ktorým neprebehlo zisťovacie konanie, strategický park potom\nnebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné prostredie a táto skutočnosť spôsobuje nezákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy. Orgány verejnej správy mali pochybiť, keď neprerušili konanie o\n\nvydanie stavebného povolenia do rozhodnutia povinného hodnotenia vplyvov na životné prostredie v\nzmysle zákona č. 24/2006 Z.z.\n29. Vo vzťahu k strategickému parku ako významnej investícii, neprebehol zákonný proces EIA, a\npreto, pokiaľ sa jedná o stavbu realizovanú v tomto strategickom parku, nie je pre to daný zákonný\npodklad. Žalobca uviedol, že administratívne konanie (proces EIA) malo predchádzať všetkým ostatným\nkonaniam, a to tak zisťovaciemu konaniu na zámer „T. Z. X.\", či „T. Z. X. - G. X\", a teda aj všetkým\npovoľovacím konaniam, keďže nemôže dôjsť k posudzovaniu a následnému povoľovaniu jednotlivých\ninvestícií v rámci strategického parku, keď nebol posúdený samotný strategický park.\n30. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ nebol dodržaný zákon a významná investícia v podobe stavby\nV. nebola posúdená podľa zákona č. 24/2006 Z.z., nemôžu byť legitímne ďalšie stavby - významné\ninvestície, ktoré budú realizované v predmetnom strategickom parku. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nna skutočnosť, že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park O. sa bude posudzovať v\nzmysle zákona č. 24/2006 Z.z.\n31. Krajský súd sa mal opomenúť vysporiadať aj s tým, že sa vedie správne súdne konanie na\nkrajskom súde pod sp. zn. 26S/3/2016, predmetom ktorého je prieskum zákonnosti rozhodnutia o\nneposudzovaní vplyvov na životné prostredie, pričom vyriešenie tejto otázky je významným momentom\npre náležité vysporiadanie sa so žalobcom namietanými skutočnosťami ohľadne toho, či výstavba, ktorá\nje predmetom stavebného povolenia, je v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona č. 24/2006 Z.z.\na táto výstavba má byť predmetom povinného posudzovania vplyvov na životné prostredie. Predmet\nkonania vedeného pod sp. zn. 26S/3/2016 je pre účel tohto stavebného konania tzv. predbežnou\notázkou, o ktorej si správny orgán nemohol urobiť vlastný úsudok, a preto už správny orgán prvého\nstupňa mal postupovať podľa § 29 správneho poriadku a stavebné konanie prerušiť. Pokiaľ správny\norgán prvého stupňa takto nepostupoval a tento procesný nedostatok neodstránil ani žalovaný, ich\nrozhodnutia, napádané touto žalobou, sú nezákonné.\n32. V ďalšom žalobca vyjadril svoje úvahy o rozdieloch medzi pojmami strategický park a investícia,\nktorá sa má v rámci strategického parku realizovať. Z § 1 ods. 2, 3 a 11 zákona č. 175/1999 Z.z. vyplýva,\nže investícia a významná investícia (na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii) nie sú\nsamostatným strategickým parkom, ale jedná sa len o stavebné činnosti pre priemyselnú výrobu, ktoré\nbudú realizované v strategickom parku ako takom. Za splnenia predpokladov uvedených v § 1 ods. 3\npísm. b/ vyššie citovaného zákona môže byť aj stavba samotného strategického parku považovaná za\nvýznamnú investíciu.\n33. Poukazujúc na § 61 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o\npriestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) namietal vecnú nepríslušnosť prvostupňového\nsprávneho orgánu, tvrdiac, že cit. zákonné ustanovenie upravuje vecnú príslušnosť pre takéto\nadministratívne konanie na okresný úrad, teda nie na okresný úrad v sídle kraja, ktorý podľa žalobcu už\nzo samotnej podstaty uvádzanej právnej normy nemohol vo veci konať. Zároveň tvrdil, že v súvislosti\ns odvolacím konaním nebola zachovaná dvojinštančnosť s poukazom na § 4 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 180/2013 Z. z., z ktorého vyplýva, že v druhom stupni vykonáva štátnu správu okresný úrad v sídle\nkraja, ak v prvom stupni rozhodol tiež okresný úrad v sídle kraja, len ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n34. Žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Eventuálne žiadal, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil\nnáhradu trov konania.\nIII.\n35. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 12. mája 2021, v ktorom uviedol, že\npostup v konaní Krajského súdu v Nitre bol pri vydávaní napadnutého rozhodnutia zákonný a vecne\nsprávny.\n36. Ďalší účastník 1. MH Invest s. r. o. sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 20. mája 2021.\nUviedol, že v podanej kasačnej sťažnosti absentujú zákonné náležitosti v zmysle Správneho súdneho\n\nporiadku, keďže táto nie je riadne a dostatočne odôvodnená. Žalobca síce formálne uvádza dôvody\njej podania odkazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, avšak z kasačnej sťažnosti už nie je zrejmé, aké\nskutkové okolnosti, a aký postup zo strany krajského súdu v prejednávanej veci napĺňajú kasačný dôvod\npodľa Správneho súdneho poriadku. Zdôraznil, že žalobca v kasačnej sťažnosti len opakuje argumenty\nuvedené v žalobe, pričom uvádza len údajné porušenia zákona zo strany správnych orgánov, ale netvrdí,\na ani nepreukazuje, že by Krajský súd v Nitre žalobné dôvody nesprávne právne posúdil. Taktiež\nabsentuje tvrdenie, v čom má nesprávne právne posúdenie spočívať. Dodal, že takéto vymedzenie\nkasačného dôvodu je nedostatočné a neurčité, čo má za následok nepreskúmateľnosť podanej kasačnej\nsťažnosti. Ohľadom uvedeného dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 2Obdo/13/2017 zo dňa 25. apríla 2018.\n37. Súčasne poukázal aj na postavenie žalobcu v stavebnom konaní, nakoľko mal za to, že žalobca\nnebol preskúmavanými rozhodnutiami ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch.\nZdôraznil, že žalobca nevymedzil, na akých právach a právom chránených záujmoch mal byť ukrátený.\nV spojitosti s uvedeným poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n502/2015 zo dňa 06. októbra 2015.\n38. Rovnako tak dal do pozornosti, že námietky žalobcu sú v kasačnej sťažnosti formulované v rozpore\ns požiadavkami § 440 ods. 2 SSP, keďže žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza právne posúdenie\nkrajského súdu z rozsudku, pričom nie je zrejmé, v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia.\n39. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie,\npričom údajne neboli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože\núzemie podľa žalobcu nie je dostatočne zaregulované územným plánom zóny, predovšetkým uviedol,\nže v stavebnom konaní bolo preukázané, že predmetná stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou\ndokumentáciou mesta Nitra, v katastrálnom území ktorého sa bude stavba realizovať. Uvedené pokladal\nza preukázané, pričom zdôraznil, že príslušná územnoplánovacia dokumentácia dostatočne reguluje\ndotknuté územie, na základe čoho je nepochybné, že bola daná dôvodnosť postupu podľa § 32 ods.\n2 stavebného zákona, a teda správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný, ktorý potvrdil rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa žiadnym spôsobom nepochybil.\n40. Ku kasačnej námietke žalobcu, spočívajúcej v tvrdení, že stavebnému konaniu nepredchádzalo\nkonanie o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa Strategického parku ako celku\nuviedol, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „X. X. Z. - Q.\" podľa zákona č. 127/1994 Z.z. o\nposudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem\nStrategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa\n13. júla 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. júla 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.\nfebruára 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „V.\" je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na\nvydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetkovoprávne\nvysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície.\nPokladal za nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „X. X. Z. - Q.\" sa zhoduje s účelom vybudovania\nStrategického parku.\n41. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol.\nAlternatívne navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.\nIV.\n42. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd\") ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n43. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n\n44. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n45. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s\nreformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca vo\nvyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé\" veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n46. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalobcu v prejednávanej veci je rozsudok Krajského\nsúdu v Nitre č.k. 11S/171/2017-237 zo dňa 25. novembra 2020, ktorým krajský súd zamietol žalobu\no preskúmanie rozhodnutia a postupu žalovaného, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky žalobcu sú spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n47. Najvyšší správny súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, po preskúmaní\nrozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil\nžiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\nPreto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci\nkrajským súdom za správne.\n48. Najvyšší správny súd zastáva názor, že žalobca v kasačnej sťažnosti namietal v zásade tie isté\nskutočnosti, ktoré tvorili argumentačné jadro podanej správnej žaloby, a s ktorými sa krajský súd\nnáležitým spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Námietku týkajúcu sa aktívnej\nžalobnej legitimácie žalobcu vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Tak ako krajský súd, ani kasačný\nsúd nemá z tvrdení žalobcu nijako preukázané, že by bol ako fyzická osoba dotknutý stavebným\npovolením na svojich právach a právom chránených záujmoch tak, ako to predpokladá § 178 ods. 1 SSP.\nIné závery nevyplývajú ani z predloženého administratívneho spisu, či už z obsahu správnej žaloby alebo\nkasačnej sťažnosti. V nej žalobca iba stroho konštatuje, že sa cíti byť účastníkom konania odvodzujúc\nsvoje postavenie údajným vlastníctvom priamo susediacich pozemkov. Takéto tvrdenia bez ďalšieho\nnemohli zvrátiť závery krajského súdu, ktorý vyčerpávajúco odôvodnil postavenie žalobcu vyplývajúce\nzo zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré považuje kasačný súd za vecne správne a nevidí dôvod, aby sa od\nneho odchýlil a posúdil ho v zmysle žalobcom prezentovaných záverov.\n49. Kasačný súd len okrajovo dodáva, že si je vedomý predchádzajúcej rozhodovacej praxe, kedy\nsprávne súdy výnimočne priznávali aktívnu žalobnú legitimáciu aj účastníkom administratívneho\nkonania, ktorí neboli vydaním rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy ukrátení na svojich\nsubjektívnych právach (napríklad v súvislosti s rozhodnutiami o zastavení konania z dôvodu, že skutok,\no ktorom sa koná, nie je priestupkom), no išlo o špecifické prípady týkajúce sa výlučne priestupkových\nkonaní, čo nie je predmetný prípad a takýto prístup k aplikácii § 178 ods. 1 SSP teda neprichádza do\núvahy.\n50. Ohľadom namietanej vecnej nepríslušnosti správneho orgánu prvého stupňa kasačný súd uvádza,\nže túto námietku žalobcu nemohol považovať za opodstatnenú. Kasačný súd je toho názoru, že\npredmetom príslušného stavebného povolenia bola stavba, ktorá je v zmysle ustanovenia § 1 ods. 12\nzákona č. 175/1999 Z.z., zahrnutá pod výraz „príprava územia\", nakoľko je činnosťou nevyhnutnou na\nzabezpečenie realizácie strategického parku, konkrétne v súvislosti s výstavbou a realizáciou preložiek\nvodnej stavby.\n51. Ustanovenie § 117 stavebného zákona určuje obec ako vecne a miestne príslušný stavebný\núrad, správny orgán prvého stupňa. Nasledujúce ustanovenia stavebného zákona uvádzajú, kedy obec\nstavebným úradom nie je. Kým ustanovenie § 117b stavebného zákona určuje zmenu vecnej príslušnosti\n\nstavebného úradu (obce), v ustanovení § 120 ods. 1 stavebného zákona sú uvedené stavby, ktorých\npovoľovanie prináleží špeciálnym stavebným úradom. Pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov je\nurčená osobitnými predpismi, a ak tieto neuvádzajú inak, špeciálne stavebné úrady pri povoľovaní\nstavieb postupujú podľa príslušných ustanovení stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov.\n52. Nakoľko sa nejednalo o stavbu, ktorá je samotnou významnou investíciou, ale o prípravu naň,\nnemožno hovoriť o naplnení dispozície ustanovenia § 117 stavebného zákona. Krajský súd teda\nvec správne posúdil, keď uviedol, že Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie\nv predmetnej veci bol príslušným správnym orgánom prvého stupňa. V predmetnej veci vykonával\npôsobnosť špeciálneho stavebného úradu v zmysle ustanovenia § 120 stavebného zákona, ktorý je\nurčený osobitnými právnymi predpismi a v nadväznosti na to je potrebné aplikovať vodný zákon ako\nosobitný zákon špecifikujúci pôsobnosť špeciálnych stavených úradov. Vodný zákon v § 58 určuje\norgány štátnej vodnej správy a v § 59 a nasl. špecifikuje pôsobnosť týchto špeciálnych orgánov. V\nzmysle ustanovenia § 61 písm. c/ pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu vo veciach vodných stavieb\nvykonáva okresný úrad (§ 26 ods. 3 cit. zákona).\n53. Rovnako tak nie je dôvodná kasačná námietka v časti namietaného porušenia dvojinštančnosti v\nodvolacom konaní. Je potrebné prisvedčiť správnosti postupu žalovaného, ktorý rozhodol o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia\nochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia zo dňa 24. mája 2017, pričom tak rozhodol\nako odvolací orgán okresný úrad v sídle kraja, ktorý v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o\nštátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonáva\nštátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov a v zmysle § 4 ods. 2 písm.\nb/ zákona č. 180/2013 Z. z. v platnom znení vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v\nktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom\nobvode, nakoľko osobitný zákon neustanovuje inak.\n54. Vo vzťahu k obsahu ostatných vznesených námietok najvyšší správny súd dodáva, že námietky\nžalobcu nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o povolení na výstavbu a realizáciu preložiek\nvodnej stavby, ale sa týkali iných rozhodnutí orgánov verejnej správy.\n55. K žalobcom namietanej nesprávnej aplikácii ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona kasačný\nsúd uvádza, že nie je relevantná vo vzťahu k vydanému stavebnému povoleniu. V zmysle vyššie\ncitovaného ustanovenia stavebného zákona, územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie\nstrategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané\nosvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia\na funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu\nobce alebo územného plánu zóny. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje, a to na základe zákona č.\n254/2015 Z.z. z 30. septembra 2015, ktorým bolo do stavebného zákona zavedené ustanovenie § 35\nods. 2. Na výstavbu automobilového výrobného podniku v rámci strategického parku v Nitre bolo vydané\nOsvedčenie o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. januára 2016 podľa § 3 ods.\n2 zákona č. 175/1999 Z.z. V uvedenej právnej veci je zrejmé, že stavba, ktorá sa realizuje v rámci\nstavebného povolenia v k.ú. F., je umiestnená v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou\nmesta Nitra, v ktorej je riešené funkčné využívanie územia. Ohraničenie plochy strategického parku\nvyplýva z citovaného osvedčenia o významnej investícii a priestorového usporiadania strategického\nparku zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný\nobjekt areálu. Vydaním stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové\nusporiadanie územia.\n56. Najvyšší správny súd sa tiež zaoberal kasačnou námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že\nv rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006 Z.z. Túto\nvšak nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom zisťovacieho\nkonania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom\nposudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním\nzáverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho konania, v\nktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať podľa zákona\nč. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom konania nie\nje preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na životné\n\nprostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa § 54 stavebného zákona, teda že každá stavba pred\nzačatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a\npredložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je\npredmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu\na realizáciu preložiek vodnej stavby špecifikovanej v rozhodnutí.\n57. Zároveň poukazuje na skutočnosť, že stavebné povolenie na výstavbu a realizáciu preložiek vodnej\nstavby v rozsahu špecifikovaných stavebných objektov bolo vydané orgánom verejnej správy prvého\nstupňa dňa 24. mája 2017 pod č. OU-NR-OSZP3-2017/002320-13/F40, právoplatnosť nadobudlo dňa\n06. septembra 2017. Krajský súd v odôvodnení rozsudku poukázal na skutočnosť, že stavebnému\nkonaniu v tejto veci predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti\no životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia vydal dňa 08.\noktóbra 2015 rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, v zmysle ktorého sa navrhovaná\nčinnosť „T. Z. X.\", ktorú predložil navrhovateľ - Q. po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať\npodľa § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom\ni na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,\nreferátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. decembra 2015.\nNásledne dňa 01. júla 2021 rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 26S/3/2016\nbola zamietnutá žaloba žalobcu zo dňa 23. februára 2016, ktorou sa domáhal preskúmania a zrušenia\ntohto rozhodnutia, čo znamená, že napadnuté rozhodnutie je stále právoplatné a záväzné pre správne\norgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre správny súd v súlade s § 135 ods. 1 SSP.\n58. V nadväznosti na uvedené je zároveň potrebné dať do pozornosti skutočnosti známe kasačnému\nsúdu z jeho rozhodovacej činnosti, a to konkrétne závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/36/2019 zo dňa 01. decembra 2020, v ktorom bolo konštatované,\nže dňa 4. novembra 2016 bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl. k navrhovanej\nčinnosti „T. Z. X. - G. X\", v ktorom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, odbor\nposudzovania vplyvov na životné prostredie vyjadrilo súhlas s navrhovanou činnosťou za predpokladu\nsplnenia tam uvedených podmienok a realizácie opatrení, pričom uviedlo, že účelom navrhovanej\nčinnosti je vybudovanie výrobného závodu zameraného na výrobu a montáž automobilov P. a E. v\nlokalite strategického parku Nitra s tým, že súčasťou navrhovanej činnosti sú aj súvisiace činnosti\nexternej infraštruktúry, ktorú bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s.r.o. Na základe rozkladu proti\nzáverečnému stanovisku rozhodol minister životného prostredia Slovenskej republiky rozhodnutím č.\n2930/2017-9.2 (1/2017 - rozkl.) zo dňa 13. januára 2017 rozklad zamietol a záverečné stanovisko zo\ndňa 04. novembra 2016 potvrdil.\n59. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že dôvody, ktorými žalobca v kasačnej sťažnosti spochybňoval\npredmetné rozhodnutie krajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v správnom konaní\ni v žalobe, a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť\nžalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné námietky, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že nebolo\nmožné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre\nrozhodnutia vydané v stavebnom konaní o povolení na výstavbu a realizáciu preložiek vodnej stavby, a\nto i s poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať\nsprávnym súdom. Uvedenému zodpovedá i poučenie o opravných prostriedkoch a preskúmateľnosti\nsprávnym súdom v závere písomného vyhotovenia rozhodnutia. Správny súd preto nemal v tomto konaní\nprávomoc zaoberať sa prieskumom tohto rozhodnutia v spojení s napadnutým rozhodnutím v zmysle\n§ 27 ods. 1 SSP.\n60. Krajský súd sa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie\nktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší\nsprávny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n61. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami\n§ 167 ods. 1, § 169 SSP a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi nepriznal náhradu trov konania z\ndôvodu neúspechu v konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva. Ďalším\n\núčastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov konania\nnepriznal.\n62. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}