{"guid": "99f58696-91de-412a-8d5a-31f2e1af3044:d6934f87-0e85-4838-a6ff-bd258b65a2be", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/104/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/104/2018 z 15. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. júla 2022, sp. zn. 9Sžsk/104/2018, ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3", "identifikacne_cislo": "4017200759", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d6934f87-0e85-4838-a6ff-bd258b65a2be", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/104/2018\n4017200759\n15. 07. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:4017200759.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a Mgr. Michala\nNovotného, v právnej veci žalobkyne: S.. S. F., nar. XX. N. XXXX, bytom N. XXXX/XX, X., právne\nzastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 38937-3/2017-BA zo dňa 15. augusta 2017, o kasačnej sťažnosti\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/124/2017-83 zo dňa 12. marca 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/124/2017-83 zo\ndňa 12. marca 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom č. k. 23Sa/124/2017-83 zo dňa 12. marca 2018 postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)\nzrušil rozhodnutie žalovanej č. 38937-3/2017-BA zo dňa 15. augusta 2017, ako aj rozhodnutie Sociálnej\npoisťovne, pobočka Levice č. 16338-1/2017-LV zo dňa 27. marca 2017 a vec žalovanej vrátil na ďalšie\nkonanie. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové\nrozhodnutie, ktorým pobočka Levice rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe\n(ďalej aj „SZČO“) nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.\njúla 2006.\n3. Správny súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa Registračným listom fyzickej osoby (ďalej len „RL\nFO“) - odhláška zo dňa 01. augusta 2006 odhlásila z povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby ku dňu 31. júla 2006, a preto považoval za potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne\nzárobkovo činnej osoby aj po 01. auguste 2006 v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 o sociálnom\npoistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), keď už bola zamestnankyňou a konateľkou spoločnosti\nQ. Správny súd videl pochybenie zo strany správnych orgánov v tom, že sa nezaoberali podstatnou\nnámietkou vyslovenou žalobkyňou týkajúcou sa podania RL FO - odhláška a tvrdenia, že už nebude\nvykonávať činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Správny orgán sa podľa názoru správneho súdu\nmal zaoberať existenciou žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby a posudzovať jej príjmy po\nroku 2006, teda na základe akého výkonu práce tento príjem dosiahla, aby bolo možné posúdiť správne\n\notázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Napadnuté rozhodnutie žalovanej je tak podľa\nsprávneho súdu vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n4. Podľa názoru správneho súdu aplikácia § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v prípade žalobkyne\nnie je možná, vzhľadom na to, že od 01. augusta 2006 už nevykonávala samostatne zárobkovú činnosť,\npretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie - povolenie Nitrianskeho samosprávneho\nkraja, ktoré už v čase od 01. augusta 2006 ako samostatne zárobkovo činná osoba nemala a bola v\npracovnoprávnom vzťahu v spoločnosti Q. V zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., tak povinné\npoistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ cit. zákona dňom zániku\ntýchto oprávnení. Správny súd poukázal na skutočnosť, že pre zánik povinného poistenia v zmysle §\n21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a\nna príjem sa neprihliada.\n5. Správny súd uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej zaoberať sa rozhodnutím\npobočky žalovanej zo dňa 27. marca 2017, pretože existuje rozhodnutie o zániku povinného poistenia\nžalobkyne k 31. júlu 2006, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná sa má zaoberať aj otázkou, či žalobkyňa na\nzáklade licencie L1A vydanej Slovenskou lekárskou komorou, mohla vykonávať samostatne zárobkovú\nčinnosť.\n6. Na základe vyššie uvedených dôvodov správny súd zistil, že námietky žalobkyne sú dôvodné, a preto\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím pobočky žalovanej v zmysle § 191 ods. 1 písm.\nc/ SSP zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná z dôvodov podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP. Nesúhlasila s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia\nkrajského súdu a tento považovala za nesprávny, i naďalej zastávala názor, že žalobkyni, ktorá bola\nv spornom období držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/NR/0889/06),\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby dňa 31. júla 2006. Poukázala na § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do\n31. decembra 2010, podľa ktorého sa za samostatne zárobkovo činnú osobu považuje fyzická osoba,\nktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby\nv pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Pre\nposúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely\nsociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 preto nie je právne významné, či dotknutá\nosoba samostatnú zárobkovú činnosť skutočne vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že\ndotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status SZČO. Zákon č. 461/2003 Z.\nz. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť\nfyzická osoba na to, aby nadobudla status SZČO. Na podporu svojho názoru poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016.\n8. Podľa právneho názoru žalovanej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1\npísm. a/) vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, označovaná\nako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci\nnapr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely sociálneho poistenia podľa\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Žalovaná taktiež poukázala\nna znenie § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., z ktorého bolo zrejmé, že zákon upravuje rôzne alternatívy,\nako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Jednou z nich je výkon zdravotníckeho povolania na\nzáklade licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vychádzajúc z ustanovení zákona č.\n578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nvydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a/ cit. zákona (licencia L1A) je oprávnený vykonávať zdravotnícke\npovolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/) a poskytovať zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b/) v zdravotníckom\nzariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§\n\n10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“). Vzhľadom na citovanú právnu\núpravu zastávala žalovaná názor, že výkon činnosti na základe licencie typu L1A nie je podmienený\nvydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti príslušným orgánom. Z § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. ani zo žiadneho iného\nustanovenia zákona nevyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podkladom\nna vydanie povolenia príslušného orgánu, resp. že bez povolenia príslušného orgánu nie je možné\nna základe tejto licencie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie túto\nfakticky nevyužívať pre účely zárobkovej činnosti, nemá pre kvalitatívnu stránku statusu SZČO právnu\nrelevanciu.\n9. Žalovaná vychádzajúc z § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. skonštatovala, že rozhodnutia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/63/2009 a sp. zn. 1Sžso/38/2010, na ktoré\npoukazuje krajský súd sa netýkajú obdobnej veci, keďže v prípade, ktorý je predmetom tohto konania\nžalovaná nepovažuje žalobkyňu za SZČO na účely sociálneho poistenia na základe licencie L1C, ale\nna základe licencie L1A, ktorej bola žalobkyňa v spornom období držiteľkou.\n10. Žalovaná poukazom na § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. ako i § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. zastávala názor, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia SZČO nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu dosiahla SZČO príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti. Rozhodujúca je podľa žalovanej len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu\ndefiníciu SZČO na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2\nzákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nie je právne významné zisťovať, z akých úkonov\na z čoho pozostávajú príjmy, ktoré dotknutá osoba preukázateľne dosiahla podľa zákona. Konštatovala,\nže pri posudzovaní vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia SZČO vychádza žalovaná vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej\nrepubliky (Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky do 31. decembra 2011) a nie je oprávnená z hľadiska\nsvojej pôsobnosti do týchto údajov akýmkoľvek spôsobom zasahovať.\n11. S poukazom na uvedené žalovaná zotrvala na názore, že žalobkyni, ktorá bola držiteľom oprávnenia\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe L1A, aj po 31. júli 2006, kedy podala v pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list fyzickej osoby\n- odhlášku zo sociálneho poistenia z dôvodu zrušenia povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti\nNitrianskym samosprávnym krajom, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010)\ndňom 31. júla 2006. Tvrdila, že na uvedené nemá vplyv ani podanie Registračného listu - odhlášky,\nkeďže táto má iba deklaratórne účinky. S uvedeným sa stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 1Sžso/16/2016.\n12. Záverom žalovaná namietala, že z rozhodnutia krajského súdu nie je zrejmé, na základe akých\nskutkových zistení a právnych záverov usúdil, že existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne k\n31. júlu 2006, ktoré zrušené nebolo. Žalovaná poukazovala na to, že preskúmavané rozhodnutie je\nprvým rozhodnutím pobočky o spornej otázke zániku povinného poistenia. Keďže do 27. marca 2017\nneexistovalo rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 31. júla 2006, nemožno spravodlivo\npožadovať, aby bola reálna neexistencia tejto skutočnosti preukázaná. Neexistencia niečoho majúca\ntrvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, preto nie je spravodlivé požadovať od žalovanej, aby sa\nzaoberala rozhodnutím pobočky Levice zo dňa 27. marca 2017 z tohto pohľadu.\n13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná navrhla rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\n14. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 21. júna 2018. Poukázala\nna to, že zákonodarca účasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie\ndvoch podmienok a to je status SZČO a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyni z licencie L1A\nneplynul. Uviedla, že žalovaná v konaní nepreukázala, že žalobkyňa po 31. júli 2006 dosahovala príjmy\nako SZČO. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 426/2012, podľa ktorého pri výklade pojmov podľa § 5 a § 21\n\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. je potrebné uprednostniť výklad materiálny. Mala za to, že licencia na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nv povolaní lekár, avšak licencia nezakladá štatút SZČO. Žalobkyňa uviedla, že nikdy nevykonávala\nsamostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe. Vytýkala žalovanej, že vôbec nevzala do úvahy, že samostatnou\nzdravotníckou praxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré\nprevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia.\n15. Žalobkyňa súhlasila s tým, že prihláška alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama osebe\nnemôže zakladať vznik alebo zánik povinnej účasti na sociálnom poistení, nakoľko tieto nastávajú\npriamo zo zákona. V nadväznosti na uvedené však mala za to, že je povinnosťou žalovanej skúmať, či\nprihláška alebo odhláška je dôvodná (či odhláškou je preukázaný skutkový stav, ktorý má následok zánik\npoistenia) a rozhodnúť o tom. Nepovažovala za pravdivé tvrdenie žalovanej, že neexistuje rozhodnutie\no zániku poistenia žalobkyne ku dňu 31. júla 2006. Na základe žalobkyňou podanej odhlášky, po ktorej\npreskúmaní dospela príslušná pobočka Sociálnej poisťovne k záveru, že sú naplnené podmienky zániku\npoistenia, bolo vyznačením v spise rozhodnuté o zániku poistenia k 31. júlu 2006.\n16. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n17. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu. Podľa § 11 písm. h/ SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach.\nZ vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na najvyššom súde k 1. augustu 2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude\nako súd kasačný, konať a rozhodovať najvyšší správny súd.\n18. Najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej\nsťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu\nkrajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej (ktoré sú podrobnejšie opísané\nv bodoch 3 až 5 vyššie) a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni, ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa\n31. júla 2006 alebo trvalo aj naďalej. Rozhodným pre zodpovedanie spornej otázky je potom posúdenie\njednak charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou) žalobkyne v relevantnom čase.\n19. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených\nprávnych predpisov ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť z nasledovných dôvodov.\n20. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď\nVeľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra\n2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá ústavným súdom\nuznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021.\n\n21. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne\nzárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení platnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č.\n578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona\nč. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z. z.\nrozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b/] a na základe\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c/].“\n22. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou LlC.\n23. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b/].\n24. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a/ bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné\nvykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b/ tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa\nrozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na\nvýkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]\na právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n25. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky\npre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je\nnaviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané\npovolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná\n(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára\nnásledne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n26. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\n\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje\nlekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v\npracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať\nzdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom\nzdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a/ bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B\npredpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),\nktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením\nna vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení\nplatnom do 31.12.2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania\nzdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri\nžiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencii L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“.\n27. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na\nvykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania\nv pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom\nlicencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a\nteda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“\n\n28. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs/3/2019, zo dňa 24.\nnovembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nz titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nplatnom do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228\nods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej\nosoby na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia\nSZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký\nsenát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na\nzáklade povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj\nako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a/, b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n29. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\n30. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,\nv ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne\nupravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n31. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.\n32. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n33. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\n34. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku\npracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom „a“. To\nznamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nlekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n35. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n36. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na\nsvojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku\npracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie\npodľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej\nosoby podľa § 5 písm. c/ cit. zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“\ntúto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky\nz povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n37. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\n(ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.\naugusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/\na § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.“\n38. Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol ústavnú\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020,\nkonštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne\nneodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich\noporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných\nustanovení právnych predpisov.“\n39. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého\nrozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a\nvyužíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade\nvyužiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.\n40. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,\nnemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov\na iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).\n41. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v\nzmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.\n42. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky\npostupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom\nprijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n43. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n\n44. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods.\n2 písm. g/ zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú.\n45. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia\noznačených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n46. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy\nzáväzné.\n47. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj\npo vydaní rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI: 2006/104246 zo dňa 21. júla 2006,\nktorým žalobkyni ku dňu 31. júla 2006 zrušil povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie vydané\nNitrianskym samosprávnym krajom č. 105982/2004 dňa 01. decembra 2004 v odbore oftalmológia,\nbola naďalej držiteľkou licencie č.: L1A/NR/0889/06 vydanou Slovenskou lekárskou komorou na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore oftalmológia dňa 14. februára 2006 a za\npredchádzajúce obdobie vykazovala príjem, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade\nso zákonom č. 461/2003 Z. z., keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006, keďže\nv intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu najvyššieho súdu v spojení s rozhodnutím\nústavného súdu žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo\nčinnej osoby v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. V prípade žalobkyne ako držiteľky licencii\nL1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna\nvonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať\nsamostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení\nprevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka\ntejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd kasačné námietky sťažovateľky, ktorými\nnamietala nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP\nvyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého\nrozhodnutia správneho súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440\nods. 1 písm. g/ SSP rozhodnutie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n49. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť\nzásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť\nzákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového\nsprávneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí, a napokon\nvo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí\nvo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane nároku na\nnáhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n50. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}