{"guid": "29121fa8-d72c-491b-8311-82d2752c863e:f4fafd12-3b5d-4a24-af16-76e28da4402d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:4016200628.1", "spisova_znacka": "6Svk/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/11/2021 z 24. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 6Svk/11/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:4016200628.1", "identifikacne_cislo": "4016200628", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-1", "nazov": "§ 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-4", "nazov": "§ 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-28.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-54.odsek-1", "nazov": "§ 54 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-54.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-54.odsek-2", "nazov": "§ 54 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-54.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-54.odsek-4", "nazov": "§ 54 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-54.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-28", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-54", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f4fafd12-3b5d-4a24-af16-76e28da4402d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:4016200628.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4016200628.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:4016200628.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Svk/11/2021\n4016200628\n24. 08. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:4016200628.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so\nsídlom Tulčík č. 310, IČO: 313 03 862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom\nŠtúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom\nNámestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, IČO: 421 81 810, za účasti: 1. Štátna ochrana prírody Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Tajovského 28B, Banská Bystrica, zastúpený JUDr. Martinom Dianiškom,\nadvokátom so sídlom Slnečná 42, Banská Bystrica, 2. PRALES, občianske združenie, so sídlom\nOdtrnovie 563, Rosina, IČO: 42 071 879, 3. Združenie domových samospráv, občianske združenie,\nso sídlom Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 6878/2016-6.3 zo dňa 6. septembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/5/2017-170 zo dňa 26. júla 2017, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n23S/5/2017-170 zo dňa 26. júla 2017 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 6878/2016-6.3 zo dňa\n6. septembra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania\npred správnymi súdmi.\nIII. Účastníkom 1. až 3. právo na náhradu trov konania pred správnymi súdmi n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 23S/5/2017-170 zo dňa 26. júla 2017 postupom\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 6878/2016-6.3 zo dňa\n06. septembra 2016. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 ods. 1 a § 169 SSP tak, že\nžalobcovi ani ďalším účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 6878/2016-6.3 zo dňa 06. septembra 2016 žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Banská Bystrica, odboru\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-BB-OSZP1-2016/012283-SP zo dňa 31. mája 2016, ktorým na\nzáklade žiadosti Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 10. marca 2016 žiadateľovi vydal\nsúhlas podľa § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a\n\nkrajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) na let lietadlom, ktorého výška\nletu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla, a podľa § 67 písm. h/\ntohto zákona povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm.\ne/, § 16 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 1 písm. i/ tohto zákona na rozorávanie existujúcich trvalých trávnych\nporastov a rúbanie drevín, na zásah do lesného porastu a poškodenie vegetačného a pôdneho krytu\na na umiestnenie stavby v súvislosti s vybudovaním zariadenia - stavby vyhliadkovej veže v národnej\nprírodnej rezervácii Zadná Poľana na parcele KN-C XXXXX/X v k. ú. V. a podľa § 82 ods. 12 tohto zákona\nurčil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny.\n3. Krajský súd zo žalobných bodov uvedených v správnej žalobe zistil, že žalobca sa domáhal ochrany\nzáujmov v oblasti životného prostredia, konkrétne ochrany prírody a krajiny v územiach, v ktorých platí\nzvýšený stupeň ochrany. V tejto súvislosti poukázal na to, že základným predpokladom pre úspešnosť\nsprávnej žaloby je, že administratívnym rozhodnutím, proti ktorému žalobca podanou správnou žalobou\nbrojil, bol ukrátený na svojich subjektívnych právach (§ 178 ods. 1 SSP), alebo bol porušený verejný\nzáujem v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP). V posudzovanom prípade bol rozhodnutím\norgánu verejnej správy prvého stupňa, v spojení s druhostupňovým rozhodnutím, udelený súhlas a\npovolené výnimky zo zákazov v súvislosti s výstavbou vyhliadkovej veže, ktorá mala byť umiestnená\nv území s piatym stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z., v území, ktoré je národnou\nprírodnou rezerváciou, biosferickou rezerváciou, chráneným vtáčím územím a územím európskeho\nvýznamu. Povoľované činnosti bol žiadateľ - ďalší účastník konania 1. oprávnený vykonávať v období\nod 01. mája 2016 do 31. decembra 2016, teda na toto obdobie bola stanovená platnosť povolenia.\nZ vyjadrenia účastníkov konania na pojednávaní vyplynulo, že v období platnosti povolenia nebola\nvýstavba veže realizovaná a nezačalo sa s výkonom žiadnych prác. Preskúmavané rozhodnutia podľa\nnázoru správneho súdu nezasiahli do žiadnych práv a chránených záujmov, konkrétne ani do záujmov na\nochrane prírody a krajiny, pretože nimi povolená činnosť nebola realizovaná. Keďže platnosť povolenia\nuplynula, preskúmavané rozhodnutia tak nie sú spôsobilé ukrátiť akékoľvek práva a záujmy ani v\nbudúcnosti. Správny súd tak za najpodstatnejší dôvod pre zamietnutie správnej žaloby považoval ten,\nže preskúmavané rozhodnutia žiadnym spôsobom nezasiahli do akýchkoľvek práv a záujmov, pretože\nnimi povolená činnosť nebola realizovaná, a vzhľadom na uplynutie času, na ktorý boli výnimky a\nsúhlas v území s piatym stupňom ochrany udelené, ani v budúcnosti nie sú spôsobilé privodiť zásah do\nakýchkoľvek práv a právnom chránených záujmov. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu správny\nsúd poukázal aj na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sžo/87/2014 zo dňa 17. decembra 2015, kde sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací\nvysporiadaval so skutočnosťou, že preskúmavané rozhodnutie (vydané taktiež v režime zákona č.\n543/2002 Z. z.) v priebehu odvolacieho konania stratilo platnosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuviedol, že ak by došlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré v priebehu súdneho konania\nstratilo platnosť, žalovaný by musel správne konanie podľa § 82 ods. 9 písm. a/ v spojení s § 89 ods.\n3 písm. b/ zákona č. 543/2002 Z. z. zastaviť. Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že:\n„Rozhodnutie správneho orgánu nemožno súdom zrušiť vtedy, ak sa nemôže v ďalšom konaní privodiť\nvecne iné, či výhodnejšie postavenie pre účastníka.“\n4. Ďalej sa správny súd v prejednávanej veci zaoberal žalobnou námietkou, ktorej podstatou bolo\ntvrdenie, že udeleniu súhlasu malo predchádzať vypracovanie odborného stanoviska podľa § 28 ods.\n4 zákona č. 543/2002 Z. z. Sporným sa v posudzovanej veci stalo to, či odborné stanovisko v zmysle\ntohto ustanovenia má orgán verejnej správy prvého stupňa vydať vždy (a v ňom posúdiť, či môže ísť\no významný vplyv na dotknuté územia v dôsledku realizácie zamýšľaného plánu alebo projektu), alebo\nči v prípade, že dôjde k záveru, že predmetná činnosť (realizovaná na základe plánu alebo projektu)\nnebude mať na dotknuté územie významný vplyv, odborné stanovisko nie je potrebné vypracovať.\n5. Dal do pozornosti, že právna úprava v ustanovení § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je výsledkom\ntranspozície Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich\nrastlín zo dňa 21. mája 1992 (ďalej len „Smernica“). Správny súd pri výklade ustanovenia § 28 zákona\nč. 543/2002 Z. z. vychádzal tak z textu uvedenej Smernice, ako aj z Metodickej príručky k ustanoveniam\nčlánkov 6.3 a 6.4 Smernice, vypracovanej Európskou komisiou, Riaditeľstvom pre životné prostredie. Z\núvodných ustanovení Metodickej príručky vyplýva, že hodnotenia podľa článkov 6.3 a 6.4 Smernice sú\nvyžadované tam, kde plán alebo projekt môže mať významný dopad na lokality sústavy NATURA 2000,\npričom termín hodnotenia sa na účely príručky používa vo význame „hodnotenie vplyvov na životné\nprostredie“ (EIA).\n\n6. Správny súd dospel k záveru, že postup pri rozhodovaní o povolení činností v chránených územiach,\nupravený v § 28 zákona č. 543/2002 Z. z., je potrebné v spojení so Smernicou a príručkou k nej\nvykladať tak, že nie v každom prípade sa má vypracovať odborné stanovisko, ale len v tých prípadoch,\nkeď povoľovaná činnosť môže mať na chránené územia významný vplyv. Konajúci orgán je oprávnený\nv niektorých prípadoch vyhodnotiť, že predmetná činnosť nebude mať významný vplyv na chránené\nlokality už na základe podkladov predložených žiadateľom (projekt), prípadne v spojení s informáciami,\nktoré sú mu ako odbornému subjektu známe z jeho činnosti, taktiež v spojení s bežne publikovanými\na dostupnými informáciami. Tento záver nič nemení na tom, že rozhodnutie o tom, že povoľovaná\nčinnosť nebude mať významný vplyv, musí byť preskúmateľné a dostatočne odôvodnené, zohľadňujúc\nosobitosti konkrétneho prípadu.\n7. V zmysle uvedených záverov mal správny súd za to, že orgány verejnej správy nepochybili, keď\nv predmetnom administratívnom konaní nebolo vypracované odborné stanovisko a vychádzali zo\nZáznamu o nezistení významných účinkov, ktorý je aj v zmysle Metodickej príručky bežný spôsob\nukončenia prvej etapy konania pri nezistení významných účinkov na chránené lokality (str. 22 Metodickej\npríručky). Z administratívneho spisu je zrejmé, že Záznamy o nezistení významných vplyvov boli\nvypracované Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správou Chránenej krajinnej oblasti\nPoľana podľa vzorových formulárov uvedených v Metodickej príručke. Predmetom vyhodnocovania bol\ndopad činností, ktoré žiadateľ žiadal povoliť na chránené vtáčie územie, ako aj na územie európskeho\nvýznamu. Závery o nezistení významných vplyvov sú preskúmateľné a z predložených formulárov je\nzrejmé, čo bolo predmetom hodnotenia, aké malo byť zloženie a umiestnenie stavby, aký mal byť\npostup pri jej realizácii, aké podmienky s ohľadom na ochranu rastlín a živočíchov bolo potrebné\ndodržať, aj konkrétny popis jednotlivých druhov živočíchov a rastlín, ktoré mohli byť krátkodobo, počas\nvýstavby, dotknuté. Bol konštatovaný čiastočný záber malej plochy na trase turistického chodníka, s\nrušením živočíchov len krátkodobo, počas prepravy materiálu a realizácie stavby. Celková realizácia\nbola podmienená dodržiavaním podmienok, ktoré zohľadňovali záujem na ochrane prírody a krajiny tým,\naby boli v čo najmenšej miere dotknuté živočíchy a rastliny v bezprostrednom okolí.\n8. Taktiež uviedol, že samotná Smernica pamätá na to, že právne úpravy členských štátov sú rôzne a\nsú v nich rôzne inštitúcie ochrany prírody a krajiny, s ktorými má povoľujúci orgán konať. V predmetnom\nprípade nastala určitým spôsobom neštandardná situácia, že screeningové formuláre a stanovisko\nk udeleniu súhlasu a povoleniu výnimiek podala v priebehu administratívneho konania organizačná\nzložka samotného žiadateľa. Ani túto skutočnosť však správny súd nepovažoval za spôsobilú privodiť\nnezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Je nepochybné, že Štátna ochrana prírody Slovenskej\nrepubliky je ako príspevková organizácia, zriadená Ministerstvom životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, odbornou organizáciou, ktorej poslaním podľa § 65a ods. 2 písm. v/ zákona č. 543/2002\nZ. z. je aj vypracovanie odborných stanovísk pre štátne orgány. Nie je vylúčené, aby Štátna ochrana\nprírody Slovenskej republiky realizovala v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny rôzne projekty\nv chránených lokalitách a zároveň predkladala odborné stanovisko. Ide o odbornú organizáciu, ktorej\nzamestnanci, pôsobiaci v jednotlivých organizačných zložkách, najlepšie poznajú pomery týchto lokalít,\npretože ich dlhodobo monitorujú. Za dôležité v prejednávanom prípade navyše správny súd považoval\nto, že žiadny z účastníkov administratívneho konania nenamietal a nerozporoval závery v záznamoch výsledkoch screeningu, a na spochybnenie ich správnosti nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.\n9. Pokiaľ ide o námietku o neudelení výnimky podľa § 16 ods. 1 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z. z. správny\nsúd k tejto uviedol, že rozsah konania pred orgánom verejnej správy určuje účastník konania, ktorý\nkonanie iniciuje, teda žiadateľ, čo navyše v predmetnom prípade bola odborná organizácia, pôsobiaca\nv oblasti ochrany prírody a krajiny. Napriek uvedenému považoval za potrebné uznať, že orgán štátnej\nsprávy na úseku ochrany prírody a krajiny by mal dôsledne dbať na záujmy ochrany životného prostredia\na nazerať na žiadosti komplexne, pri zhodnocovaní všetkých možných dopadov povoľovanej činnosti v\nchránených lokalitách. V predmetnom prípade mal ale správny súd za to, že prípustnosť rušenia ticha a\npokoja v dotknutom území (prípustnosť hluku) sú už subsumované v udelenom súhlase a v povolených\nvýnimkách, z povahy ktorých vyplýva, že je pri nich možné očakávať určitý ruch a narušia krátkodobo\npokoj lesnej lokality. Preto aj túto žalobnú námietku správny súd považoval za nespôsobilú privodiť\nnezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.\n\n10. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-243/15 zo dňa 08. novembra\n2016 uviedol, že v tomto rozhodnutí sa Súdny dvor EÚ primárne zaoberal inou otázkou ako bola otázka\nriešená v tomto súdnom konaní, pričom ani tie jeho časti, na ktoré poukazoval žalobca, nevylučujú závery\nprijaté správnym súdom.\n11. Správny súd zároveň pokladal za potrebné vysporiadať sa s vyjadreniami ďalšieho účastníka\nkonania 4., ktoré boli prednesené písomne a aj ústne v rámci pojednávania. Vo svojom prvom vyjadrení\ntento účastník konania vyjadril súhlas s podanou správnou žalobou a jej dôvodmi, následne označil\npreskúmané rozhodnutia za vecne správne a namietal len nedostatky v procesnom postupe, nakoniec\noznačil žalobu za dôvodnú, ale z iných dôvodov ako uviedol samotný žalobca. Dodal, že účastníkmi\nkonania pred správnym súdom sú všetci účastníci administratívneho konania. Účelom tejto právnej\núpravy je, aby všetky subjekty, ktoré sa zúčastnili administratívneho konania a dotýka sa ich výsledný akt\ntohto konania - v tomto prípade rozhodnutie, boli oboznámení s tým, že bola podaná správna žaloba, v\ndôsledku úspešnosti ktorej môžu byť prelomené účinky administratívneho rozhodnutia. Preto všetky tieto\nsubjekty v pozícii ďalšieho účastníka konania majú zákonom garantované právo vyjadriť sa v priebehu\nsúdneho konania za účelom uplatňovania ochrany svojich práv a záujmov. Nie je však prípustné, a\nprieči sa to samotnej procesnej pozícii žalobcu a ďalšieho účastníka konania, aby ďalší účastník konania\nrozširoval, prípadne menil žalobné body za žalobcu. Ďalšiemu účastníkovi konania ako účastníkovi\nkonania v administratívnom konaní taktiež prináležali oprávnenia vznášať námietky, navrhovať dôkazy,\npodať odvolanie a v konečnom dôsledku aj oprávnenie podať správnu žalobu za splnenia zákonom\npredpísaných podmienok.\n12. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že\nneúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznal. Ďalším účastníkom\nsprávny súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože od nich nežiadal splnenie povinnosti, v\ndôsledku ktorej by im vznikli v konaní pred správnym súdom trovy (§ 169 SSP).\nII.\n13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n14. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n15. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že nesprávne právne posúdenie veci krajským\nsúdom spočíva v tom, že považoval obmedzenie doby platnosti preskúmavaného správneho\nrozhodnutia za skutočnosť spôsobujúcu, že po uplynutí doby platnosti rozhodnutie nemôže mať\nakýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania, ani privodiť zásah do akýchkoľvek práv a\nprávom chránených záujmov. Žalobca mal za to, že krajský súd pri právnom posúdení veci nijakým\nspôsobom nezohľadnil § 178 ods. 3 SSP, ktorý zakladá právo zainteresovanej verejnosti podať správnu\nžalobu ak tvrdí, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.\n16. Žalobca poukázal na čl. 3 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“), zakotvujúci úpravu základných princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, podľa\nktorého je každé ustanovenie tohto zákona potrebné vykladať okrem iného v súlade s judikatúrou\nSúdneho dvora Európskej únie a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú touto judikatúrou a\nrozhodovacou činnosťou iných súdnych autorít chránené. Žalobca mal za to, že rozhodnutie správneho\nsúdu o zastavení konania o žalobe bez preskúmania rozhodnutia ňou napadnutého je v priamom rozpore\ns rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 zo dňa 08. marca 2011 a vedie k vylúčeniu\nLesoochranárskeho zoskupenia VLK z možnosti domôcť sa preskúmania rozhodnutí v oblasti životného\nprostredia, ktoré by mohli byt' v rozpore s právnymi predpismi na ochranu životného prostredia.\n17. Žalobca ďalej namietal, že každé rozhodnutie vydané v rozpore s právnymi predpismi na ochranu\nživotného prostredia porušuje verejný záujem na takejto ochrane, keďže vytvára možnosť pre činnosť,\nktorá je v rozpore s verejným záujmom na ochrane životného prostredia. Nepreskúmanie takéhoto\nrozhodnutia znemožňuje posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a rozhodnutie súdu o\ntom, či postup a rozhodnutie orgánov v oblasti životného prostredia boli zákonné alebo nie.\n\n18. Rovnako tak namietal, že krajský súd sa právnym posúdením veci z hľadiska postavenia žalobcu ako\nzainteresovanej verejnosti vôbec nezaoberal. Pri argumentácii, že uplynutím lehoty platnosti výnimky\nnapadnuté rozhodnutie nemôže mať naďalej akýkoľvek vplyv na práva a povinnosti účastníkov konania,\nopomenul skutočnosť, že aktívna legitimácia žalobcu spočíva v existencii rozhodnutia porušujúceho\nverejný záujem v oblasti životného prostredia, a nespája sa s porušením subjektívnych práv žalobcu v\nsprávnom konaní či napadnutom rozhodnutí.\n19. Taktiež tvrdil, že nesprávnosť rozhodnutia krajského súdu vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 875/2016 zo dňa 28. februára 2017, v ktorom tento vyslovil: „Ústavný\nsúd obiter dictum dáva do pozornosti sťažovateľa právnu úpravu účinnú od 1. júla 2017, keď zákon\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok zaviedol inštitút zainteresovanej verejnosti (resp. dotknutej\nverejnosti - zjednocujúc tak terminologickú nejednotnosť pomenovania tohto inštitútu v právnej úprave),\nktorá predstavuje nový osobitný procesný subjekt, ktorý má oproti nedostatočnej pôvodnej právnej\núprave danej piatou časťou Občianskeho súdneho poriadku zabezpečiť náležitú realizáciu procesných\npráv v konaní pred správnym súdom vo veciach životného prostredia a ktorý reflektuje požiadavku\nna účasť zainteresovanej verejnosti v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, ktorá\nvyplýva jednak z vnútroštátnych a európskych právnych predpisov, ako i medzinárodných záväzkov\nSlovenskej republiky (tiež napr. Aarhuský dohovor); osobitne prihliada na diskrepanciu v rozsahu\nprocesným oprávnený účastníka takéhoto konania a zainteresovanej, resp. dotknutej osoby v takomto\nadministratívnom konaní, zaisťujúc tak faktické stotožnenie týchto inštitútov pre konania týkajúce sa\nživotného prostredia. Vzhľadom na zmenenú procesno-právnu úpravu možno predpokladať revíziu\npraxe správnych súdov stabilizovanej v režime predchádzajúcej procesnej úpravy podľa Občianskeho\nsúdneho poriadku\". Namietal, že z neho vyplýva nesporne zásadná zmena medzi ustanoveniami\nObčianskeho súdneho poriadku a Správneho súdneho poriadku vo vzťahu k žalobe žalobcu ako\nzainteresovanej verejnosti.\n20. Vadu nesprávneho právneho posúdenia žalobca rovnako videl aj v posúdení otázky nutnosti vydania\nodborného stanoviska podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. správnym súdom. Namietal, že\nzáver krajského súdu, že odborné stanovisko podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je potrebné\nvypracovať len vtedy, ak povoľovaná činnosť môže mať významný vplyv na chránené územie, je v\npriamom rozpore so znením cit. zákonného ustanovenia, nakoľko tvrdil, že práve predmetné ustanovenie\njednoznačne zakotvuje, že práve odborné stanovisko je nástrojom, ktorého úlohou je určiť, či navrhovaná\nčinnosť môže mať významný vplyv na chránené územie. Krajskému súdu vyčítal, že svojou úvahou\nposunul vyhodnotenie možnosti významného vplyvu navrhovanej činnosti do štádia predchádzajúceho\nvydaniu odborného stanoviska, ktoré nie je v ustanoveniach zákona č. 543/2002 Z. z. nijako zakotvené.\nDodal, že ani Metodická príručka, na ktorú sa krajský súd rozsiahlo, avšak podľa názoru žalobcu\nnepresne odvoláva, nedáva za pravdu ním vyslovenému právnemu názoru. Zdôraznil, že z jej časti 3.\n1. 5 vyplýva, že výsledkom zisťovacieho konania musí byť rozhodnutie o tom, že možno vysloviť názor\no nepravdepodobnosti významných účinkov, ale zhromaždené informácie potvrdzujú pravdepodobnosť\nvýznamných účinkov, alebo ju nevylučujú. Prisvedčil tvrdeniu, že Smernica o biotopoch neustanovuje\nkonkrétne formálne náležitosti zisťovacieho konania a jeho ukončenia vo vzťahu k územiam NATURA\n2000, ale taktiež dodal, že aj z cit. Metodickej príručky vyplýva, že ide o inštitucionalizovanú časť\nposudzovania, ktorej výstupy majú byť prístupné v štádiu zisťovania všetkým účastníkom, pričom\naj zo samotného Záznamu o nezistení významných účinkov vyplýva, že tento má byť predmetom\npripomienkovania. Mal za to, že pokiaľ v zákone č. 543/2002 Z. z. zakotvená úprava formalizuje\nzisťovacie konanie do podoby odborného stanoviska vydávaného v správnom konaní, nie je možné\nobísť zákonom predpísaný postup nepresným výkladom Metodickej príručky, ktorá nesporne slúži na\nimplementáciu čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice o biotopoch a nie je nástrojom ako oslabiť ochranu, ktorú\núzemiam NATURA 2000 čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice poskytujú, a zároveň z procesu tohto hodnotenia\nvylúčiť verejnosť.\n21. Navrhoval, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať žalobcovi náhradu trov\nkonania v plnej výške.\nIII.\n\n22. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 13. novembra 2017.\n23. Ohľadom kasačnej námietky žalobcu, v zmysle ktorej žalobca vzhliadol vadu nesprávneho právneho\nposúdenia veci v závere krajského súdu, ktorý považoval nerealizovanie výnimky počas doby jej platnosti\nza skutočnosť majúcu za následok, že preskúmavané rozhodnutia nezasiahli do práv a právnom\nchránených záujmov, vrátane záujmov na ochrane prírody a krajiny, zároveň zdôrazňujúc, že správny\nsúd nezohľadnil § 178 ods. 3SSP, uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaným subjektom na podanie\nsprávnej žaloby podľa § 178 ods. 1, 3 SSP. Rovnako tak uviedol, že krajský súd posúdil dôvodnosť\nsprávnej žaloby žalobcu v intenciách oboch týchto ustanovení.\n24. Ďalej uviedol, že podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 zo dňa 08. marca\n2011 čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru nemá priamy účinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu\nsúdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť\nna podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v\nsúlade tak s cieľom čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv\nposkytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na ochranu životného prostredia, akou je žalobca,\nnapadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci súdneho konania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom\nÚnie v oblasti životného prostredia.\n25. Vyjadril sa, že žalovanému nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalobcu k záveru, že zamietnutím jeho\nžaloby došlo k porušeniu jeho práva na prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré by mohli byť v\nrozpore s právnou úpravou v oblasti životného prostredia, nakoľko sa so žalobcom v priebehu celého\nsprávneho konania ako s účastníkom konalo. Doplnil, že žalobca podaním žaloby využil svoje právo na\nsúdnu ochranu, ako aj na prístup k súdnemu konaniu, v rámci ktorého mal možnosť realizovať všetky\npráva účastníka súdneho konania, vyplývajúce mu z príslušných procesných právnych predpisov. Preto\nžalovaný nemal za opodstatnenú odvolávku žalobcu na porušenie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\n26. Rovnako tak zdôraznil, že žalobcom napádaná výnimka nebola v čase jej platnosti vôbec\nzrealizovaná. Mal za to, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že kasačná sťažnosť podaná žalobcom je\nneopodstatnená. Taktiež uviedol, že krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného\na orgánu verejnej správy prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, a až\nna základe toho správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Dodal, že krajský súd sa podrobne\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku.\n27. Ku námietke, týkajúcej sa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. uviedol, že odborné stanovisko\npríslušný okresný úrad vydáva iba k návrhu plánu alebo projektu, ktorý pravdepodobne môže mať\nsamostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na územie sústavy chránených území\nvýznamný vplyv, a nie ku každému plánu alebo projektu, ktorý sa má v území sústavy chránených\núzemí realizovať. Podnetom na vydanie odborného stanoviska v zmysle § 28 ods. 4 tretej vety zákona\nč. 543/2002 Z. z. môže byť len zistenie o možnom významnom vplyve návrhu plánu alebo projektu na\núzemie sústavy chránených území. Zároveň uviedol, že súčasťou stanoviska Správy Chránenej krajinnej\noblasti Poľana boli aj formuláre pre zisťovacie konanie a záznamy o nezistení významných účinkov k\nvýstavbe vyhliadkovej veže na Zadnej Poľane v SKUEV0319 Poľana a SKCHVU022 Poľana, v ktorých\nje jednoznačne a odborne zdôvodnené, prečo sa neočakávajú významné vplyvy na populácie druhov\nživočíchov vrátane vtákov ani redukcia biotopov, ktoré sú predmetom ochrany dotknutého chráneného\nvtáčieho územia a územia európskeho významu. Napokon doplnil, že vyššie uvedené odborné závery\nnespochybnil v rámci prvostupňového ani odvolacieho konania žiaden z účastníkov konania vrátane\nžalobcu a správne orgány oboch stupňov mali za ustálené, že navrhovaný projekt výstavby vyhliadkovej\nveže nebude mať významný vplyv na chránené vtáčie územie Poľana (SKCHVU022) a územie\neurópskeho významu Poľana (SKUEV0319). Podľa žalovaného teda absentoval právny dôvod na\nvydanie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 2 až 4 zákona č. 543/2002 Z. z.\n28. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n29. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 21. novembra 2017 na vedomie.\n\nV.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/5/2017-170 zo dňa 26. júla 2017 svojim skorším uznesením sp. zn.\n5Sžk/3/2018 zo dňa 29. januára 2020 rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť ako neprípustnú z dôvodu jej\noneskoreného podania podľa § 459 písm. a/ SSP odmietol.\n31. Na základe ústavnej sťažnosti občianskeho združenia Lesoochranárske zoskupenie VLK (v tomto\nkonaní žalobca) Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. IV. ÚS 151/2021-38 zo dňa 05.\noktóbra 2021 rozhodol o tom, že základné právo občianskeho združenia Lesoochranárske združenie\nVLK na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/3/2018 zo dňa 29. januára 2020 porušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky taktiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžk/3/2018 zo dňa 29. januára 2020 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\n32. V odôvodnení nálezu (bod 25.) Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nenaplnil požiadavky plynúce zo základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu, keď\nodmietol jeho kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu ako oneskorene podanú. Keďže Ústavný\nsúd Slovenskej republiky dospel k záveru o dôvodnosti ústavnej sťažnosti, vyslovil porušenie jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky.\n33. Po zrušení uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/3/2018 zo dňa 29. januára\n2020 Ústavným súdom Slovenskej republiky sa vec vrátila opäť do štádia kasačného konania.\nVI.\n34. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.\n35. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/5/2017-170\nzo dňa 26. júla 2017, ktorým zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného č. 6878/2016-6.3 zo dňa 06. septembra 2016, ktorým tento\nodvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor starostlivosti\no životné prostredie č. OU-DD-OSZP1-2016/012283-SP zo dňa 31. mája 2016.\n36. Rozhodnutím č. OU-DD-OSZP1-2016/012283-SP zo dňa 31. mája 2016 správny orgán prvého\nstupňa na základe žiadosti Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 10. marca 2016\nžiadateľovi vydal súhlas podľa § 16 ods. 2 v znení § 14 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z. na let\nlietadlom, ktorého výška letu je menšia ako 300 m nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla, a\npodľa § 67 písm. h/ tohto zákona povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a/ v znení\n§ 15 ods. 1 písm. e/, § 16 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 1 písm. i/ cit. zákona na rozorávanie existujúcich\ntrvalých trávnych porastov a rúbanie drevín, na zásah do lesného porastu a poškodenie vegetačného\na pôdneho krytu a na umiestnenie stavby v súvislosti s vybudovaním zariadenia - stavby vyhliadkovej\nveže v národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana na parcele KN-C XXXXX/X v k. ú. V. a podľa § 82\nods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce\nochranu prírody a krajiny.\n37. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že žiadosť o udelenie výnimky zo zakázaných\nčinností a vydanie súhlasu, doručená orgánu verejnej správy dňa 16. marca 2016 zo strany ďalšieho\núčastníka Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, bola odôvodnená tým, že vyhliadková veža,\nktorej umiestnenie sa plánuje v rámci pripravovaného projektu „Švajčiarsky projekt (Slovenské Karpaty)“,\nmala byť umiestnená v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana, v ktorej platí piaty stupeň ochrany\nv zmysle zákona č. 543/2002 Z. z., pričom dotknuté územie je zároveň chráneným vtáčím územím a\núzemím európskeho významu. Účelom výstavby zariadenia - vyhliadkovej veže je podpora návštevnosti\n\na koordinácia pohybu návštevníkov, zatraktívnenie územia Poľany, zefektívnenie monitorovania druhov\na lesných požiarov. Práce mali byť vykonávané v predpokladanom termíne od 01. mája 2016 do 31.\ndecembra 2016. V žiadosti ďalší účastník taktiež uviedol, že vzhľadom na charakter stavby a malý plošný\nzáber pôdy je predpoklad, že stavba nebude mať vplyv na predmety ochrany území zaradených do\nsústavy Natura 2000. Deklaroval snahu väčšinu prác v teréne koordinovať tak, aby nedošlo k výrazným\nrušivým vplyvom na prostredie.\n38. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že v merite prejednávanej veci bolo kľúčovým aspektom\nposúdenie otázky, či bol správnymi orgánmi presne a úplne zistený skutkový stav, pričom s uvedeným\nsúviselo aj naplnenie zákonných podmienok na povolenie výnimky, ktorej výsledkom by bolo realizovanie\nčinností zakázaných alebo podmienených súhlasom v chránených územiach.\n39. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinného do 26.12.2019) na území, na ktorom platí\npiaty stupeň ochrany, je zakázané\na/ vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 5 platia rovnako,\nb/ zasiahnuť do lesného porastu,\nc/ narušiť vegetačný a pôdny kryt,\nd/ pásť, napájať, preháňať alebo nocovať hospodárske zvieratá,\ne/ umiestniť a používať intenzívny svetelný zdroj na osvetlenie územia,\nf/ rušiť pokoj a ticho,\ng/ chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha,\nh/ meniť stav mokrade alebo upravovať koryto vodného toku,\ni/ umiestniť stavbu,\nj/ vysádzať rastliny.\n40. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinného do 26.12.2019) na území, na ktorom platí piaty\nstupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13\nods. 2 písm. a/, i/, j/ a l/ a § 14 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 15 ods. 2 písm. b/.\n41. Podľa § 67 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z. z. (účinného do 31.07.2019) okresný úrad v sídle kraja\nmôže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností v územiach s druhým, tretím,\nštvrtým alebo piatym stupňom ochrany, v chránených vtáčích územiach a ak ide o prírodné pamiatky a\nnárodné prírodné pamiatky a ich ochranné pásma podľa § 24 a ak ide o druhy podľa § 40 v súvislosti s\npovoľovaním výnimky z územnej ochrany, ak tak určí ministerstvo a povoľuje výnimku podľa § 7b ods. 2.\n42. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie,\nprávo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane\nživotného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 ústavy a\nako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv,\nktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti\na spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III.ÚS\n4/2018-45 zo dňa 13. novembra 2018).\n43. Podľa čl. 44 ods. 1 ústavy každý má právo na priaznivé životné prostredie.\n44. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n45. Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby\njeho záležitosť bola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\n46. Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutia týkajúce sa základných\npráv a slobôd.\n\n47. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené\nv jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu\numožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb alebo orgánov verejnej moci, ktoré\nsú v rozpore s jej vnútroštátnym právom oblasti životného prostredia.\n48. Základné pojmy a základné zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických\nosôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri využívaní prírodných zdrojov vymedzuje\nzákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, ktorý vychádza z princípu\ntrvalo udržateľného rozvoja, označuje za životné prostredie všetko, čo vytvára prirodzené podmienky\nexistencie organizmov, vrátane človeka a je predpokladom i ďalšieho vývoja; jeho zložkami sú hlavne\novzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy. Zákonná úprava obsahuje aj iné právne predpisy v oblasti\nživotného prostredia s platnosťou na celom území Slovenskej republiky. Zároveň tu existujú právne\npredpisy vydané regionálnymi orgánmi verejnej správy, ktoré majú platnosť na území jednotlivých\nregiónov, resp. právne predpisy vydané miestnou špecializovanou štátnou správou s platnosťou na\núzemí miest a obcí (bod 21 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 274/2018-45 zo\ndňa 13. novembra 2018).\n49. V prejednávanej veci bolo preukázané, že výnimka zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm.\na/ v znení § 15 ods. 1 písm. e/, § 16 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 1 písm. i/ zákona č. 543/2002 Z.\nz. (účinného v čase rozhodovania správnych orgánov) nebola počas obmedzenej časovej platnosti\nrozhodnutia ministerstva, a to v období od 01. mája 2016 do 31. decembra 2016 realizovaná.\n50. V predchádzajúcich obdobiach Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaniach týkajúcich sa\npovoľovania výnimiek podľa zákona č. 543/2002 Z. z., ktorých prevažná časť sa vzťahovala k povoleniu\nodstrelu jedincov medveďa hnedého (napr. rozhodnutia sp. zn. 7Sžo/136/2015 zo dňa 30. novembra\n2016, sp. zn. 6Sžo/130/2015 zo dňa 27. júla 2016, sp. zn. 9Sžp 11/2013 zo dňa 26. novembra 2013,\n3Sžo/143/2015 zo dňa 26. apríla 2017) striktne aplikoval publikované Stanovisko správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24. júna 2013 a v jeho zmysle opakovane\nvo svojich rozhodnutiach uvádzal: „Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na uvedené zákonné\nustanovenia ako aj stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. Snj 72/2013,\nz 24. júna 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha\n- medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená má za následok,\nže odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje.\nSprávny orgán, resp. súd preto môže (ba dokonca musí) zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek\nštádiu konania.“\n51. Na druhej strane však nemožno prehliadnuť, že v ďalšom vývoji rozhodovacej činnosti Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky došlo k odklonu od tohto názoru, prejavom čoho je aj jeho kasačne záväzné\nrozhodnutie sp. zn. 4Sžk/21/2018 zo dňa 13. mája 2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky\nzrušil uznesenie krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/188/2017 - 90 zo dňa 29. marca 2018 o zastavení\nkonania vo veci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, ktoré vychádzalo z vyššie uvedeného\nStanoviska. Najvyšší súd Slovenskej republiky pritom argumentoval aktuálnou judikatúrou Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, konkrétne nálezom č. k. III. ÚS 274/2018-45 zo dňa 13. novembra 2018 a\nnálezom č. k. III. ÚS 418/2018-41 zo dňa 29. januára 2019.\n52. Z rozhodovacej praxe súdov je zrejmé, že obsah a záväznosť vyššie uvedeného Stanoviska naďalej\nvýznamne ovplyvňuje rozhodovanie najmä krajských súdov. O jednoznačnosti zmeny smerovania\njudikatúry však svedčí aj ďalší nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 380/2019 - 83 zo\ndňa 13. júla 2021, v ktorom tento konštatoval porušenie práva totožného žalobcu na súdnu ochranu v\nzmysle č. 46 ods. 1,2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru a v bode 34 a 35. predmetného nálezu uviedol:\n34. Ústavný súd v zásade akceptuje argumentáciu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti z toho hľadiska,\nže záujem na ochrane životného prostredia nezaniká nevyhnutne uplynutím lehoty, na ktorú bolo\npríslušné rozhodnutie vydané. Záujem na ochrane životného prostredia okrem iných spočíva v tom,\naby rozhodnutia, ktoré môžu porušovať tento záujem, neboli vydané a ak boli vydané, aby boli\npredmetom preskúmania súdom. Ústavný súd ale dodáva, že takáto ochrana na druhej strane nemôže\nbyť paušalizovaná a zovšeobecňovaná, ale musí spĺňať aj podmienku účinnosti v kontexte konkrétneho\nprípadu, ktorý je predmetom konkrétneho (správneho) konania so zreteľnou subjektívno-právnou\n\npozíciou zainteresovanej verejnosti k predmetu tohto konania, inak by takéto konanie logicky nebolo vo\nsfére jej záujmu (pozri bod 23 odôvodnenia).\n35. Verejný záujem na preskúmaní špecifikovanej výnimky, teda preskúmaní potenciálne negatívneho\nzásahu do životného prostredia, bezpochyby existuje a pretrváva v okolnostiach danej veci aj po\nčasovom uplynutí výnimky (bez ohľadu na to, či bola zrealizovaná výnimka zo zakázaných činností).\nZáujmom každého, teda verejným záujmom, je, aby dôvodnosť a zákonnosť takejto výnimky - výnimka\nzo zakázaných činností podľa § 35 ods. 1 písm. b) a e) zákona č. 543/2002 Z. z. (povolenie usmrtiť\nzákonom chráneného živočícha) - bola preskúmaná nezávislým súdom, a to bez ohľadu na uplynutie\njej platnosti. Potrebné je ale dodať, že pokiaľ je možné účinné prostriedky na ochranu uplatniť na súde\nv reálnom čase (počas platnosti výnimky), poskytnutá ochrana súdu reálnymi prostriedkami v takom\nčase môže byť zjavne účinnejšia ako jeho následné závery po meritórnom prieskume nasledujúcom\naž po realizácii (ale aj nerealizácii) výnimky. V takom prípade je potrebné mať na zreteli vyváženie\nnevyhnutnosti potreby na vydanie výnimky s argumentáciou na jej nevydanie v kontexte dôsledkov s\ntakýmto postupom spojených, nielen v kontexte ochrany samotného životného prostredia, ale aj ochrany\niných ľudských práv (ochrana života a zdravia, ochrana majetku...).\n53. Predmetný nález bol vydaný v konaní o námietke porušenia ústavných práv žalobcu postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžk/36/2017, v ktorom\nuznesením zo dňa 27. marca 2019 zamietol kasačnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu o\nzastavení konania vo veci preskúmania rozhodnutia o povolení výnimky zo zákazu odstrelu medveďa\nhnedého podľa § 99 písm. g/ SSP s poukazom na odpadnutie dôvodov ďalšieho vedenia konania tým,\nže zanikli účinky napadnutého rozhodnutia.\n54. Vzhľadom na uvedené, predovšetkým s dôrazom na potrebu ochrany životného prostredia aj cestou\njudikovania v otázke požiadaviek na priebeh správnych konaní a obsah rozhodnutí týkajúcich sa\nudeľovania výnimiek podľa zákona č. 543/2002 Z. z., kasačný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie\nv rozsahu kasačných dôvodov.\n55. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu konštatuje, že dôvodom\npre povolenie výnimky zo zákazov ustanovených v § 16 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 15 ods.\n1 písm. e/ zákona č. 543/2002 Z. z., v § 16 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, ako aj v § 16 ods. 1\npísm. i/ cit. zákona je podľa rozhodnutí správnych orgánov skutočnosť, že vyhliadková veža má plniť\nmultifunkčnú funkciu, teda okrem popularizácie a zapojenia miestnych obyvateľov, má byť aj miestom\npre monitoring živočíchov, ako aj prípadných lesných požiarov, pričom v neposlednom rade bude\nmať edukačný význam zameraný na dôležitosť lesných ekosystémov. Jej umiestneniu predchádzalo\nzisťovanie ohľadom optimálneho vizuálneho obrazu pre návštevníkov, hasičov, ako i pre monitoring,\nprieskum vhodnosti miesta vzhľadom na geologické podložie a do úvahy bol braný aj historický\nkontext. Navyše prevádzkou veže, ktorá sa nachádza priamo pri turistickom a náučnom chodníku,\nsa neočakávajú významné vplyvy na populácie druhov živočíchov alebo redukcia biotopov, ktoré sú\npredmetom ochrany týchto chránených území. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že v\npredmetnej veci bolo dostatočným spôsobom preukázané, že výstavba vyhliadkovej veže v predmetnom\nchránenom území a jej využívanie návštevníkmi nie sú v rozpore s predmetom a účelom ochrany\nchráneného územia, nakoľko správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu, náležitým spôsobom posúdil žiadateľom navrhovanú činnosť z hľadiska\njej vplyvov na dotknuté chránené územie, keď zohľadnil skutočnosti uvedené v odbornom stanovisku\nSprávy Chránenej krajinnej oblasti Poľana, ako aj ďalšie skutočnosti uvedené v žiadosti žiadateľa,\nktoré mali pre vec podstatný význam, a náležite sa vyrovnal aj s vyjadrením odvolateľa k podkladom\nrozhodnutia.\n56. Žalovaný tiež vyhodnotil ako neodôvodnenú námietku žalobcu, že pozícia žiadateľa ako investora\nstavby v národných prírodných rezerváciách je v rozpore so zákonom č. 543/2002 Z. z., ako aj námietku,\nže žiadateľ nebol v rámci konania upozornený na potrebu udelenia výnimiek z ďalších ustanovení cit.\nzákona. Žalovaný vyslovil, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o povolení výnimiek a vydaní\nsúhlasu podľa zákona č. 543/2002 Z. z. vychádzal zo žiadosti žiadateľa, ktorého pôsobnosť a úlohy\nsú vymedzené rozhodnutím ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 76/2007-1.8 zo dňa\n05. decembra 2007 o vydaní štatútu Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky v znení neskorších\ndodatkov. Žiadateľ je odbornou organizáciou ochrany prírody a krajiny zriadenou ministerstvom a teda\nmusí mať vedomosť o tom, ktoré ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. môžu byť dotknuté činnosťou,\nktorú vykonáva. Žalovaný mal za to, že zo žiadosti žiadateľa o vydanie rozhodnutia bolo v súlade s §\n82 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje a teda\n\nsprávny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom,\nkeď rozhodol o povolení výnimiek a vydaní súhlasu podľa cit. zákona v rozsahu ako to žiadateľ požadoval\nvo svojej žiadosti.\n57. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. (účinného do 26.12.2019) chránené vtáčie územia,\nchránené územia európskeho významu a zóny chránených území podľa § 27 ods. 9 sú súčasťou\neurópskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov\neurópskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli.\n58. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so\nstarostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie\núzemie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území“) alebo nie je\npre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným\nplánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto\núzemie z hľadiska cieľov jeho ochrany.\n59. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt\npodľa odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ“), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie\norgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom\nposudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.\n60. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu\nalebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie\nsústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné\nstanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť\nplánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja\nz vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu\nalebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať\nsamostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je\npredmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.\n61. Podľa § 54 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. dokumentácia ochrany prírody a krajiny najmä\na/ určuje strategické ciele ochrany prírody a krajiny a opatrenia na ich dosiahnutie,\nb/ vymedzuje chránené územia a ich ochranné pásma vrátane zón a stupňov ich ochrany, biotopy\nchránené týmto zákonom, chránené druhy a územia medzinárodného významu, stanovuje zásady ich\nvývoja vo vzťahu k činnostiam jednotlivých odvetví,\nc/ posudzuje dôsledky zásahov do ekosystémov, ich zložiek a prvkov alebo do biotopov a navrhuje ich\noptimálne využitie a spôsob ochrany,\nd/ obsahuje návrh asanačných, rekonštrukčných, regulačných alebo iných zásahov do územia a ďalších\npreventívnych alebo nápravných opatrení v územnej ochrane, druhovej ochrane a ochrane drevín,\ne/ určuje programové zámery a opatrenia na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja 83) a územného\nsystému ekologickej stability,\nf/ poskytuje súhrn poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov chránených území, ich\nochranných pásiem a zón,\ng/ určuje vzácnosť, zriedkavosť a ohrozenosť chránených druhov vrátane prioritných druhov a prioritných\nbiotopov.\n62. Podľa § 54 ods. 2 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z. dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria\ndokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny.\n63. Podľa § 54 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel\nuvedený v odseku 1 písm. b/ až d/ a tvoria ich\na/ programy starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,\nb/ programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov,\nc/ programy záchrany osobitne chránených častí prírody a krajiny,\nd/ programy starostlivosti o lesy.\n\n64. Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality\nalebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne,\nalebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú\nlokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a\npodľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po\npresvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní\nstanoviska verejnosti.\n65. Podľa čl. 6 ods. 4 Smernice ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri\nneexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného\nzáujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné\nopatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená.\nO prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.\n66. Ak sa v príslušnej lokalite vyskytuje prioritný biotop a/alebo prioritný druh, jediné dôvody, ktoré\nmôžu prichádzať do úvahy, sú tie, ktoré sa týkajú zdravia alebo bezpečnosti ľudí, priaznivých dôsledkov\nprimárneho významu na životné prostredie alebo tiež stanoviska Komisie k ďalším nevyhnutným\ndôvodom vyššieho verejného záujmu.\n67. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušiť, nakoľko nie je v súlade so zákonom.\n68. Po preskúmaní veci sa kasačný súd nestotožnil s názorom krajského súdu ako aj názorom správnych\norgánov, že postup pri rozhodovaní o povolení činností v chránených územiach, upravený v § 28 zákona\nč. 543/2002 Z. z. je potrebné v spojení so Smernicou a Metodickou príručkou k nej vykladať tak, že\nnie v každom prípade sa má vypracovať odborné stanovisko, ale len v tých prípadoch, keď povoľovaná\nčinnosť môže mať na chránené územia významný vplyv, pričom konajúci orgán je oprávnený v niektorých\nprípadoch vyhodnotiť, že predmetná činnosť nebude mať významný vplyv na chránené lokality už na\nzáklade podkladov predložených žiadateľom (projekt), prípadne v spojení s informáciami, ktoré sú mu\nako odbornému subjektu známe z jeho činnosti, taktiež v spojení s bežne publikovanými a dostupnými\ninformáciami.\n69. Taktiež dáva do pozornosti, že v danom prípade územie, na ktorom mala byť vyhliadková veža\nvybudovaná, sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Zadná Poľana, kde platí piaty stupeň ochrany\nprírody a je zaradené do sústavy NATURA 2000 (územie európskeho významu Poľana (SKUEV0319)\na tiež Chránené vtáčie územie Poľana (SKCHVU022)).\n70. Kasačný súd k veci uvádza, že krajský súd ako aj správne orgány nesprávne právne posúdili\nustanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Z dôvodu, že predmetné územie patrí do chráneného\núzemia, tak podľa názoru kasačného súdu akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so\nstarostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, je potrebné vyhodnotiť z\npohľadu, či tento môže mať na toto územie významný vplyv, pričom závery tohto posúdenia určia, či\npodlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany, tak ako to vyplýva z §\n28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Uvedené vyplýva aj z čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice. Preto nie je možné\nobísť dané ustanovenie uvedením, že odborné stanovisko je potrebné vypracovať len v tých prípadoch,\nkeď povoľovaná činnosť môže mať na chránené územia významný vplyv, za predpokladu že konajúci\norgán uplatní oprávnenie vyhodnotiť, že predmetná činnosť nebude mať významný vplyv na chránené\nlokality už na základe podkladov predložených žiadateľom (projekt), prípadne tiež s prihliadnutím na\ninformácie, ktoré sú mu ako odbornému subjektu známe z jeho činnosti, rovnako tak v spojení s\nbežne publikovanými a dostupnými informáciami. Nakoľko ide o územie patriace do územia sústavy\nchránených území, nebol postup krajského súdu, ako ani správnych orgánov v súlade s ustanovením\n§ 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených\núzemí sa zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona č. 543/2002 Z.\nz. Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených\núzemí, vyplýva z dokumentov starostlivosti. Ak táto činnosť nie je súčasťou dokumentov starostlivosti,\nnejedná sa o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. V takomto prípade v zmysle\n§ 28 ods. 2 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je vždy potrebné, aby okresný úrad v sídle kraja k návrhu\n\ntakéhoto plánu alebo projektu vydal odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie\nsústavy chránených území. Až po vypracovaní predmetného odborného stanoviska môže správny orgán\nrozhodnúť o podanej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností.\n71. Kasačný súd ďalej uvádza, že z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že pred\nrozhodnutím o udelení súhlasu (prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu) nebolo vydané odborné\nstanovisko okresného úradu v sídle kraja o tom, že činnosť žiadateľa, vybudovanie zariadenia vyhliadkovej veže, nemôže mať významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 28 ods.\n4 zákona č. 543/2002 Z. z.). Absenciou daného stanoviska sa nezaoberal ani žalovaný vo svojom\nrozhodnutí. Na uvedený záver nemá vplyv ani stanovisko Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana č.\nCHKO PO/246/16 zo dňa 12. apríla 2016, ktorého prílohou je Záznam o nezistení významných účinkov\nna chránené lokality, podľa ktorého všetky práce budú realizované tak, aby sa minimalizovala možnosť\nrušenia živočíchov a budú sústredené len priamo na lokalitu, kde bude výstavba veže prebiehať,\npričom výstavbou veže dôjde k priamemu záberu plochy len na minimálnej ploche umiestenia pätiek.\nPrevádzkou veže sa nepredpokladá výrazné zvýšenie návštevnosti tejto lokality oproti minulosti a tým\naj nárastu rušivých vplyvov na okolie lokality.\n72. Kasačný súd ďalej vytýka správnym orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali ani\ns ochranou biotopov a biotopov druhov, pre ktoré boli územia vyhlásené za chránené a zaradené do\nsústavy NATURA 2000.\n73. Kasačný súd na základe vyššie uvedených záverov konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobu zamietol. Preto využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti\nkonania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu, rozsudok\nkrajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č.\n6878/2016-6.3 zo dňa 06. septembra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n74. Podľa § 469 SSP ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n75. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v zmysle § 467 ods. 1 a 2 SSP tak,\nže procesne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného\nkonania ako aj konania pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, o výške ktorých rozhodne krajský súd.\nĎalším účastníkom konania 1. až 3. náhradu trov konania nepriznal, nakoľko pre taký postup neboli\nsplnené zákonné podmienky (§ 467 SSP v spojení s § 169 SSP).\n76. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/5/2017", "guid": "4d2ba5a1-7552-4d80-9b2e-cb251a605e85:34c10697-1f0e-460e-af56-abe518568cd0", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d1a8db7f-b7ca-40eb-9397-baecb42e75de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.151.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 151/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 151/2021 z 5. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.151.2021.2"}, {"guid": "ussr:97aee61d-2111-4bb0-816c-9214ae351b5b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 380/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 380/2019 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.380.2019.1"}, {"guid": "ussr:23c17df5-4180-487e-8414-c482e799a29c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:3.US.418.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2018 z 29. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-29", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:3.US.418.2018.1"}, {"guid": "ussr:5528cf33-46e1-429a-b9c9-ced0c7ad0571", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.274.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 274/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 274/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.274.2018.2"}, {"guid": "ussr:73bef4d7-dc6e-4480-abeb-60c284735e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 4/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 4/2018 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.4.2018.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}], "citovane_v": []}