{"guid": "9e0e69e8-6183-4ba1-8045-f335a47e58e9:b6e0bc9e-ee4b-4308-a5b3-94ad14a23bdb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/43/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/43/2020 z 26. 10. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2022, sp. zn. 6Sžfk/43/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1", "identifikacne_cislo": "3019200421", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 166b ods. 1 písm. d) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6e0bc9e-ee4b-4308-a5b3-94ad14a23bdb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžfk/43/2020\n3019200421\n26. 10. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:3019200421.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka,\nPhD., v právnej veci sťažovateľa (pôv. žalobca): Peter Košík, s miestom podnikania Dubovecká 742/37,\nTrenčianska Teplá, IČO: 41 444 787, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová,\ns.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/166/2019-61 zo\ndňa 12. mája 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11S/166/2019-61\nzo dňa 12. mája 2020 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102005091/2019 zo dňa 21. augusta\n2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101410055/2019 zo dňa 10. júna 2019 zrušuje a\nvec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a\nkasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trenčín (ďalej aj ako „správca dane“) rozhodnutím č. 101410055/2019 zo dňa 10. júna\n2019 podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v účinnom znení (ďalej aj ako „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi ako daňovému subjektu\núrok z omeškania v sume 518,60 Eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“)\nvyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2014 v ustanovenej lehote a v\nustanovenej výške. Správca dane poukázal na to, že daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 2.\nštvrťrok 2014 bolo podané dňa 25. júla 2014 s vlastnou daňovou povinnosťou vo výške 893,99 Eur, ktorú\nsťažovateľ neuhradil. Preto mu správca dane vyrubil úrok z omeškania najdlhšie za štyri roky omeškania\ns platbou. Po odvolaní sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 102005091/2019 zo dňa 21. augusta 2019\n(ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) rozhodnutie správcu dane potvrdil.\nII.\nKonanie na správnom súde\n2. Správnou žalobou podanou na Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) sa sťažovateľ domáhal\nzrušenia preskúmavaného aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie.\n\n3. Správny súd po preskúmaní preskúmavaného rozhodnutia dospel k záveru, že správne orgány sa\nriadili príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré správne aplikovali na danú vec.\n4. V odôvodnení rozsudku správny súd poukázal na to, že prvou spornou otázkou v prejednávanej\nveci je, či s vyhlásením konkurzu na sťažovateľa došlo aj k jeho oddlženiu podľa § 166 a nasl. zákona\nč. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom\nznení (ďalej aj ako „ZKR“). Správny súd dal do pozornosti uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn.\n38Odk/48/2018 zo dňa 26. februára 2018, ktorým bol na majetok sťažovateľa vyhlásený konkurz. V\nrámci predmetného uznesenia súd rozhodol v bode IV. o tom, že oddlžuje dlžníka - sťažovateľa tak, že\ndlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto konkurze, v rozsahu, v akom\nnebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.\n5. Keďže k oddlženiu sťažovateľa v konkurze došlo, stala sa spornou ďalšia právna otázka, a to, či\noddlženie má vplyv na správnosť preskúmavaného rozhodnutia, a teda, či je správny právny názor\nsťažovateľa, že predmetná pohľadávka je v zmysle § 166b ods. 1 písm. d) ZKR nevymáhateľnou\npohľadávkou a došlo podľa § 84 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku k jej zániku.\n6. Správny súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v\nrozhodnutiach sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31. januára 2018 a sp. zn. 2Sžf/79/2015 zo dňa 31. januára\n2018, v zmysle ktorého nevyhnutným predpokladom pre prihlásenie pohľadávky (úrok z omeškania) do\nreštrukturalizačného konania je existencia takejto pohľadávky. Podľa § 158 ods. 1 daňového poriadku sa\ndaňový nedoplatok považuje za pohľadávku na účely konkurzu a reštrukturalizácie, avšak na to, aby bolo\nmožné nejakú pohľadávku úspešne uplatniť, musí byť preukázaná jej existencia v zákonom predvídanej\nforme - v danom prípade vo forme rozhodnutia podľa § 63 Daňového poriadku. Povinnosť zaplatiť úrok z\nomeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne\nvyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania).\n7. Obdobne aj v rozhodnutí sp. zn. 5Sžfk/8/2017 zo dňa 25. októbra 2018 riešil najvyšší súd otázku\nne/možnosti prihlásenia pohľadávky správcu dane do reštrukturalizačného konania, vzniknutej z titulu\nvyrubenia úroku z omeškania, pričom dospel k záveru, že ak pohľadávka vo forme úroku z omeškania\nvznikla až na základe rozhodnutia správcu dane po povolení reštrukturalizácie, nebolo možné ju prihlásiť\ndo reštrukturalizačného konania.\n8. Správny súd zastával názor, že uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu je možné aplikovať aj v\nprejednávanej veci a vychádzajúc z platnej právnej úpravy dospel správny súd k názoru o zákonnosti\npostupu správnych orgánov a ich rozhodnutí. Správny súd považoval za správny právny názor\nžalovaného, že bolo povinnosťou správcu dane vyrubiť predmetnú sankciu sťažovateľovi, keď právnym\ndôvodom jej vyrubenia bolo nesplnenie jeho povinnosti zaplatiť v zákonnej lehote DPH, pričom táto\npovinnosť sťažovateľovi vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu. Podľa správneho súdu žalovaný dospel\nk správnemu právnemu záveru napriek tomu, že v odôvodnení rozhodnutia tvrdil, že nedošlo k oddlženiu\nsťažovateľa. Správny súd poukázal na to, že predmetná pohľadávka sťažovateľa v čase vyhlásenia\nkonkurzu a jeho oddlženia ešte neexistovala, a preto sa oddlženie v konkurze na ňu nemohlo vzťahovať.\nSankciu - úrok z omeškania vyrubený podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku je možné ukladať\nlen rozhodnutím v zmysle § 63 ods. 1 daňového poriadku a pohľadávka vzniká právoplatnosťou takéhoto\nrozhodnutia, nie skôr. Zo žiadneho zákonného ustanovenia daňového poriadku a ani ZKR ako lex\nspecialis, nevyplýva obmedzenie pre správcu dane týkajúce sa vyrubenia sankcie za nesplnenie daňovej\npovinnosti daňovníka po ukončení konkurzného konania, okrem zákonnej lehoty podľa § 156 ods. 8\ndaňového poriadku.\n9. Pokiaľ pohľadávka žalovaného vznikla až po ukončení konkurzu na sťažovateľa a po jeho oddlžení,\nsprávny súd dospel k záveru, že nejde o pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená v konkurze podľa §\n166a ZKR, ani o pohľadávku, ktorá je vylúčená z uspokojenia podľa § 166b ZKR.\nIII.\nKasačná sťažnosť a stanoviská\n10. Proti rozsudku správneho súdu podal sťažovateľ v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnutý rozsudok správneho súdu\nzmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane zruší a vec vráti\nžalovanému na ďalšie konanie.\n11. S poukazom na § 166b ods. 1 písm. d) ZKR zdôraznil, že v danom prípade ide o vyrubenie úroku\nz omeškania za porušenie povinnosti za obdobie pred rozhodujúcim dňom, a preto je vyrubený úrok\nz omeškania nevymáhateľnou pohľadávkou. Mal za to, že vyrubenie neexistujúceho (zaniknutého)\n\ndaňového nedoplatku nie je v súlade so zákonom, lebo podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť\npohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Podľa žalobcu tiež pre pohľadávky\nvylúčené z uspokojenia platí podľa § 166e ods. 2 ZKR, že sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu\nbyť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli\nprihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Keďže\npohľadávka, na základe ktorej vznikol vyrubený úrok z omeškania, je nevymáhateľná, nevymáhateľné\nje nutne aj príslušenstvo takejto pohľadávky. V tejto súvislosti tiež poukázal na ustanovenia § 84 ods. 1\npísm. e/ a f/ daňového poriadku vzťahujúce sa na zánik daňového nedoplatku. Namietal, že žalovaný\nani správny súd citované zákonné ustanovenia nerešpektovali.\n12. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne posúdil podstatnú právnu otázku v danej veci, keď\nsa zameral na okamih vzniku pohľadávky žalovaného. Sťažovateľ zdôraznil, že vzhľadom na dikciu\nustanovenia § 166b ods. 1 písm. d) ZKR je táto okolnosť irelevantná, keďže podstatný je okamih\nporušenia povinnosti, ktoré zakladá právo uplatniť alebo uložiť sankciu. Z obsahu administratívneho\nspisu je zrejmé, že sťažovateľ svoju povinnosť na úhradu predmetnej daňovej povinnosti porušil ešte\nv roku 2014, keďže neuhradil daň vyrubenú podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2.\nštvrťrok 2014 v ustanovenej lehote a výške. Zastával názor, že správnym súdom citované rozhodnutia\nnajvyššieho súdu sú v danom prípade nepoužiteľné, keďže riešia skutkovo a právne úplne inú situáciu,\nkeďže nezohľadňujú účinky § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. V rozpore s týmto zákonným ustanovením je\nprávny názor správneho súdu o tom, že predmetná pohľadávka v čase vyhlásenia konkurzu na žalobcu\na v čase jeho oddlženia ešte neexistovala, a preto sa oddlženie sťažovateľa v konkurze na ňu nemohlo\nvzťahovať.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu považoval napadnutý rozsudok správneho\nsúdu za vecne správny.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s.\np.) preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne\n(§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.) si osvojil záver, že kasačná sťažnosť je dôvodná a preto v zmysle §\n462 ods. 2 S.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Kasačný súd rozhodol\nbez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený tak na\núradnej tabuli súdu ako aj na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 26. októbra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n15. Kasačný súd mal rovnako ako správny súd za preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Trenčín\nsp. zn. 38Odk/48/2018 zo dňa 26. februára 2018 zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 05. marca\n2018 pod č. 45/2018, kedy sa predmetné uznesenie stalo aj právoplatným, bol na žalobcu vyhlásený\nkonkurz, pričom podľa uverejneného obsahu označeného uznesenia Okresný súd Trenčín rozhodol\nzároveň o oddlžení žalobcu tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v tomto\nkonkurze, v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.\n16. Kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 S.s.p. odôvodňuje svoje rozhodnutie v súdenej veci poukazom na\nsvoj rozsudok sp. zn. 4Sžfk/21/2021 z 16.12.2021 v obdobnej veci, ktorého prevzatú časť ďalej uvádza\n(tam ako body 23-31, tu 16-24):\n17. „Spornou právnou otázkou, ktorú kasačný súd posudzoval bolo, či daňový nedoplatok na úroku\nz omeškania je nevymáhateľnou pohľadávkou podľa IV. časti ZKR, ak bol vyrubený po oddlžení a\nvyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným dňom (§ 166a ods. 1 písm.\na) ZKR).\n18. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd, stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľky,\npoukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane\npovinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná\núprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex\nspecialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje\ndo úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa ZKR.\n19. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR dáva jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa\n(ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania v spojení s porušením daňovej povinnosti spred oddlženia\nfyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi po oddlžení\npovažujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,\n\nktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim\ndňom.“\n20. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1\nDaňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“, v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ktoré sa, v závislosti odo\ndňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné (viď\nrozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžfk 29/2021 zo dňa 24.\nnovembra 2021).\n21. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd pri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje\nza podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z omeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR sa podľa názoru kasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 17/2020 zo dňa 25. mája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda\naj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len to, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti\nzakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo inú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v\nširokom zmysle slova, došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto pokuta alebo sankcia je nevymáhateľná.\nTým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa za minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a\numožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od neho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce\nz obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené v § 166c (nedotknuté pohľadávky), §\n166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZKR (odporovateľné právne úkony). Keďže\núrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa § 166c ZKR, je nutné dospieť k\nzáveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase jej splatnosti pred rozhodujúcim\ndňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa 24. novembra 2021.\n22. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z\nomeškania. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré zjednotilo rozhodovaciu\nčinnosť súdov v súvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania\nmá konštitutívnu alebo deklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné\npovažovať za pohľadávku vznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu),\nrozhodnutie o jeho vyrubení nemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia\nveľkého senátu) a aj nevyrubené úroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do\nkonkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia veľkého senátu).\n23. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (v\ninej veci sťažovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 34/2021 zo dňa\n26. júna 2021, bod 14 - 16; ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk\n52/2021 zo dňa 6. júla 2021, sp. zn. 8 Sžfk 46/2021 zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. 5 Sžfk 3/2021 zo\ndňa 30. júna 2021 a iné).\n24. Preto pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane bez ďalšieho vychádzali z toho, že vyrubovaný\núrok z omeškania nie je nevymáhateľnou pohľadávkou a odmietli na prípad sťažovateľky aplikovať §\n166b ods. 1 písm. d) ZKR z dôvodov, ktoré už boli kasačným súdom spochybnené vyššie, vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n25. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí\naj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Kasačný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a\nnásledky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR (upravené v § 166e ods. 4\nZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 29/2021\nzo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho\nvyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“\nV.\nZáver\n\n26. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd porušil zákon v zmysle\nustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., kasačná sťažnosť teda je dôvodná a preto kasačný súd\nnapadnutý rozsudok zmenil v súlade s ust. § 462 ods. 2 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\n27. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského\nsúdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že úspešnému sťažovateľovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného\nkonania, ako aj trov konania pred správnym súdom. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov\nkonania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/166/2019", "guid": "7c194db5-5359-4dc2-8624-89be106ef26b:6194c8b7-7d76-4d8d-8fbb-a1d14f5cd886", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}