{"guid": "a7561ab9-ca1c-48b7-aae2-3b1040dfcc25:74d0985e-da25-46bb-a67b-bfdaba3a0226", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1", "spisova_znacka": "2Asan/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Asan/12/2020 z 29. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 2Asan/12/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1", "identifikacne_cislo": "3019200167", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/152", "nazov": "zákon č. 152/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o potravinách", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-8", "nazov": "§ 28 ods. 8 zákona č. 152/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/152/#paragraf-28.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/152-1995/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "nazov": "§ 441 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-441", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-441"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/152#paragraf-20", "/SK/ZZ/1995/152#paragraf-28", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-441"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74d0985e-da25-46bb-a67b-bfdaba3a0226", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Asan/12/2020\n3019200167\n29. 09. 2022\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2022:3019200167.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity\nFilovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD., a JUDr. Juraja Vališa, LL.M.,\nvo veci žalobcu: COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, 912 50\nTrenčín, zastúpený advokátska kancelária Geško, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava,\nproti žalovanému (sťažovateľ): Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom\nBotanická 17, 842 13 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 368/2019 z\n25. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k.\n13S/29/2019-133 zo 4. septembra 2019, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/29/2019-133\nzo 4. septembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania\n1. Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom vykonala dňa 6. septembra\n2018 u žalobcu v jeho predajni v Novom Meste nad Váhom na Hviezdoslavovej 22 odber vzoriek\njadier lieskových orechov. Tieto odobraté vzorky boli dňa 17. septembra 2018 vyhodnotené Štátnym\nveterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom v Bratislave, Botanická\n15, ako neprijateľné pre ľudskú spotrebu pre potuchnutú chuť, a to na základe senzorickej skúšky. Tiež\nbolo konštatované, že balenie týchto orechov obsahuje 3 rôzne krajiny pôvodu. Následne 1. októbra\n2018 Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad Váhom vykonala u žalobcu na\ntom istom mieste kontrolu za účelom overenia dodržiavania potravinového práva na základe zistenia\nnevyhovujúceho laboratórneho vyšetrenia, kde bolo konštatované, že predmetný tovar sa už na predajni\nnenachádza.\n2. V nasledujúcom správnom konaní Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Mesto nad\nVáhom rozhodla 27. decembra 2018 pod č. Ro-2317/2018-003/ZOP, že sa žalobca dopustil správneho\ndeliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o\npotravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) tým, že balenie jadier\nlieskových orechov, ktoré 6. septembra 2018 uvádzal do predaja vo svojej predajni na Hviezdoslavovej\nulici v Novom Meste nad Váhom, obsahovali 3 krajiny pôvodu, a ďalej podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona\no potravinách tým, že toto balenie nebolo prijateľné pre ľudskú spotrebu pre potuchnutú chuť.\n3. Na tom základe bola žalobcovi uložená úhrnná pokuta vo výške 1 000 000,- €, a to podľa § 28\nods. 8 zákona o potravinách, keďže žalobcovi už bola v poslednom roku opakovane uložená pokuta\npodľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách, a to za spáchanie správneho deliktu podľa § 28 ods. 4\n\npísm. a/ zákona o potravinách rozhodnutím Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nové Mesto\nnad Váhom č. Ro-1878/2017-002/ZOP z 18. októbra 2017, právoplatným 10. novembra 2017, po\ndruhýkrát rozhodnutím tej istej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. Ro-2749/2017-002/\nZOP z 18. decembra 2017, právoplatným 17. januára 2018, za ten istý správny delikt, a po tretíkrát\nrozhodnutím tej istej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy č. Ro-1390/2018-003/ZOP z 5. júna\n2018, právoplatným 21. júna 2018, pre ten istý správny delikt.\n4. Napadnutým rozhodnutím žalovaný na odvolanie žalobcu zmenil rozhodnutie Regionálnej veterinárnej\na potravinovej správy Nové Mesto nad Váhom č. Ro-2317/2018-003/ZOP 27. decembra 2018 tak, že po\npreformulovaní jeho výrokovej časti vo vzťahu k správnemu deliktu podľa § 28 ods. 4 písm. a/ zákona\no potravinách (vo vzťahu k zatuchnutosti jadier lieskových orechov), zostalo zachované konštatovanie\no spáchaní správneho deliktu podľa tohto ustanovenia. Pasáž výroku o porušení § 28 ods. 2 písm. f/\nzákona o potravinách (označenie 3 krajín pôvodu) však bola vypustená, a následne bola uložená pokuta\nv rovnakej výške na základe rovnakých skutočností týkajúcich sa opakovaného páchania správnych\ndeliktov, nie však už úhrnná.\n5. Žalovaný zistil, že sa žalobca nedopustil aj správneho deliktu podľa § 28 ods. 2 písm. f/\nzákona o potravinách, pretože na dotknutom balení bola uvedená ako krajina pôvodu „Slovenská\nrepublika“ (baliareň ALFA SORTI, s.r.o., Zvolen), a 3 rôzne krajiny boli označené ako krajiny pôvodu\nsuroviny, čo je prípustné.\n6. Inak ale konštatoval, že použitá metóda na stanovenie zatuchnosti tovaru bola korektná, že táto\nzatuchnutosť predstavuje nevhodnosť pre ľudskú spotrebu aj s ohľadom na požiadavky ustanovené\nv prílohe č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č.\n132/2014 Z.z. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových\nplodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich, a tým aj potravinovú nebezpečnosť podľa čl. 2 písm. b/\nnariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a\npožiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy\nv záležitostiach bezpečnosti potravín v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie č. 178/2002“).\n7. Ďalej bolo uvedené, že na spáchanie predmetného správneho deliktu nie je potrebné zavinenie, že\nsprávny orgán musí uložiť pokutu v minimálnej výške 1 000 000,- €, keď prvostupňový orgán správne\nzistil opakovanosť páchania správnych deliktov žalobcom. Žalovaný napokon argumentoval, že aj keď\nna Ústavnom súde SR pod sp.zn. PL. ÚS 3/2019 prebieha konanie o súlade § 28 ods. 8 zákona o\npotravinách, Ústavný súd SR nepristúpil k dočasnému pozastaveniu účinnosti tohto ustanovenia, pričom\nsprávny orgán nie je povinný prerušiť konanie až do rozhodnutia Ústavného súdu SR.\n8. Po tom, čo krajský súd priznal žalobe podanej žalobcom proti napadnutému rozhodnutiu odkladný\núčinok uznesením č.k. 13S/29/2019-122 z 29. mája 2019, napadnutým rozsudkom zamietol návrh na\nprerušenie konania v súvislosti s vecou vedenou na Ústavnom súde SR pod sp.zn. PL. ÚS 3/2019,\nnásledne zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového\norgánu, vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňového orgánu a priznal žalobcovi trovy konania.\n9. Krajský súd uviedol, že správne orgány svoje skutkové závery vyvodili len z protokolu o skúške\nvykonanej Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom, Veterinárnym a potravinovým ústavom\nBratislava, a zisteniu v ňom uvedenému, že predmetný tovar má potuchnutú chuť, a teda ide o potravinu\nneprijateľnú pre ľudskú spotrebu. Uvedené zistenie bolo prijaté na základe senzorickej skúšky, ktorá je\nsubjektívnym typom overovania, ktorý si vyžaduje ďalšiu objektivizáciu. Z protokolu nevyplýva, ako táto\nsenzorická skúška prebiehala a či ju realizovalo viacero hodnotiteľov.\n10. Ďalej krajský súd argumentoval, že z čl. 14 ods. 5 nariadenia č. 178/2002 vyplýva, že pri určovaní\ntoho, či je nejaká potravina nevhodná pre ľudskú spotrebu sa má brať ohľad na to, či je potravina\nneprijateľná pre ľudskú spotrebu podľa jej určeného použitia, a to z dôvodov kontaminácie vonkajším\nvplyvom alebo iným hnilobným procesom, pokazením alebo rozkladom. Tieto skutočnosti, ale neboli\nsprávnymi orgánmi zistené. Skutkový stav teda nebol správnymi orgánmi zistený dostatočne.\nII. Argumentácia účastníkov konania\n\n11. Žalovaný podal proti napadnutému rozsudku kasačnú sťažnosť. Namieta, že senzorická metóda má\nrovnakú výpovednú hodnotu ako iné typy skúšok (napr. fyzikálne). Hodnotenia pritom vždy vykonáva\nkomisia, a nie jednotlivec.\n12. Senzorická metóda je akreditovanou metódou, sťažovateľovi teda nie je zrejmé, prečo by\nsi mala vyžadovať objektivizáciu. Táto objektivizácia nie je v prípade potuchnutej chuti možná\nani mikrobiologicky (zmenená chuť nemá vplyv na rast mikroorganizmov), ani nie sú stanovené\nfyzikálnochemické parametre pre potvrdenie potuchnutej chuti.\n13. Laboratórium, ktoré skúšku vykonalo, je akreditované a pri senzorickej skúške postupovalo podľa\nakreditovaného postupu. Vzorku posudzuje vždy minimálne 5 posudzovateľov, ale za zachovania\nanonymity, pričom títo hodnotitelia musia byť certifikovaní. Hodnotiteľ s nevyhovujúcim zdravotným\nstavom sa na hodnotení nezúčastňuje. Protokol vyhotovený laboratórium nemusí obsahovať podrobný\nopis postupu hodnotenia či mená hodnotiteľov, toto je zaznamenané v laboratórnych denníkoch.\nSťažovateľ nemá dôvod spochybňovať závery laboratória, ktoré bolo riadne akreditované a ktoré\nvykonalo akreditovanú, a nie len neakreditovanú informatívnu skúšku, ani nemá dôvod si myslieť, že\nlaboratórium nedodržiava akreditované postupy.\n14. Sťažovateľ ďalej uviedol, že správne súdy doposiaľ senzorickú metódu nespochybnili. Napokon\nuviedol, že žalobca mohol podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách žiadať dostatočné množstvo vzorky,\naby si ju mohol overiť v inom akreditovanom laboratóriu, a tým spochybniť závery úradného skúšania\nvzorky. V práve súdenej veci sa tak nestalo.\n15. Sťažovateľ k podanej kasačnej sťažnosti po lehote na jej podanie pripojil aj stanovisko Štátneho\nveterinárneho a potravinového ústavu, Veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava k vhodnosti\nsenzorickej metódy skúšania odobratých vzoriek a k existencii alternatív k nej.\n16. Sťažovateľ požaduje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n17. Žalobca uviedol, že sťažovateľ v podstate nenamieta nesprávne právne posúdenie krajským súdom,\nale jeho skutkové zistenia. Zodpovednosť za riadne zistený skutkový stav má správny orgán, a nie\nskúšobné laboratórium; správny orgán musí dôkaz vypracovaný laboratóriom, ak nemá dostatočné\nobsahové náležitosti, nepoužiť.\n18. Žalobca ďalej namieta, že v rozpore so zákazom novôt podľa § 441 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) sťažovateľ predložil stanovisko\ndotknutého laboratória k vhodnosti senzorickej metódy.\n19. Žalobca ďalej uviedol, že krajský súd nespochybnil senzorickú metódu ako takú, ale spochybnil jej\npoužitie v konkrétnej veci. Napokon žalobca argumentoval, že má právo na postup podľa § 20 ods. 1\nzákona o potravinách, a nie povinnosť na tento postup; správny orgán nie je zbavený povinnosti riadne\nzistiť skutkový stav.\nIII. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n20. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“ alebo „kasačný súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6\nÚstavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu\nsúdu 30. júla 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 2Asan/12/2020. Od 1. augusta\n2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená\ndo piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto\nrozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n21. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n\n22. Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že senzorická metóda skúmania odobratej vzorky\nje postačujúcou pre riadne zistenie skutkového stavu. V tejto súvislosti sťažovateľ ďalej v podstate\nargumentuje, že skúmaniu vzorky v akreditovanom laboratóriu akreditovaným postupom svedčí\nprezumpcia správnosti.\n23. Zo súdneho spisu je zrejmé, že v reakcii na žalobnú argumentáciu spochybňujúcu korektnosť\nsenzorickej metódy sťažovateľ ako žalovaný neargumentoval spôsobom, akým argumentoval v kasačnej\nsťažnosti, teda že alternatívne možnosti testovania vlastne nie sú možné, ale argumentoval, že\nalternatívne možnosti testovania k testovaniu senzorickou metódou sú s ňou rovnocenné, a preto\nnepotrebné, a že výsledkom dodaným akreditovaným laboratóriom po dodržaní akreditovaného postupu\nsvedčí prezumpcia správnosti. Rovnako je zrejmé, že sťažovateľ stanovisko opísané v bode 15 tohto\nrozsudku, z ktorého vyplýva nemožnosť alternatívneho testovania zatuchnutosti tovaru, predložil až v\nrámci kasačného konania.\n24. Vychádzajúc z obsahu predmetného stanoviska, kasačný súd ustálil, že argumenty uvedené v tomto\nstanovisku boli uplatnené i v podanej kasačnej sťažnosti, a preto nie sú oneskorené s poukazom na\nustanovenie § 445 ods. 2 SSP.\n25. Kasačný súd považuje za potrebné na úvod reagovať na argument žalobcu, že zákaz novôt uvedený\nv § 441 SSP sa nevzťahuje na skutočnosti uvádzané žalovaným. Na uvedené ustanovenie je totiž\npotrebné nahliadať ako na obmedzenie prieskumu kasačným súdom oproti určitému argumentačnému\nstavu, ktorý v konaní pred správnym súdom nastal a ktorý bol navodený žalobcom na základe podanej\nžaloby Tento argumentačný stav je spoľahlivo možné odvodiť porovnaním podanej žaloby a v nej\nvymedzeným žalobným bodom, ktoré musia byť všetky uplatnené najneskôr v lehote na podanie žaloby\n(§ 183 SSP).\n26. Účelom zákazu novôt v opravnom konaní, slovami českého Najvyššieho správneho súdu, „je\nzamezit situaci, kdy by [opravná inštancia] rozhodoval[a] o kvantitativně i kvalitativně bohatším návrhu\nstěžovatele, než o jakém mohl rozhodovat soud v předchozím řízení.“ (rozsudok z 18. marca 2004, č.k.\n4 Azs 1/2004-68). Rovnako sa český Najvyšší správny súd touto otázkou zaoberal aj v rozsudku z 2.\njúla 2008, č. j. 1Ans 5/2008-104, v ktorom uviedol, že „zákaz uvádět v řízení o kasační stížnosti nové\nprávní důvody, které nebyly uplatněny v řízení před krajským soudem (§ 104 odst. 4 SŘS), dopadá pouze\nna takového stěžovatele, který byl v řízení před krajským soudem žalobcem. Žalovaný správní orgán,\nkterý podává kasační stížnost, může argumentovat jakýmikoli právními důvody, a to bez ohledu na to,\njakou procesní obranu uplatnil ve vyjádření k žalobě a zda takové vyjádření vůbec podal. Uvedený závěr\nvyplývá zejména z aplikace dispoziční zásady, jelikož nikoliv žalovaný, ale právě žalobce uplatněnými\nžalobními body určuje rozsah přezkumu napadeného rozhodnutí krajským soudem.“\n27. Žalobca je teda pánom sporu a v princípe určuje, akými otázkami sa bude správny súd zaoberať.\nUstanovenie § 441 SSP následne toto obmedzenie dôsledne premieta do kasačného konania; uvedené\nustanovenie je však spojené so žalobnou koncentráciou v prvej inštancii, ktorá obmedzuje žalobcu,\nz povahy veci nie však žalovaného (keďže nie je iniciátorom konania a nemá právo „prvého“ slova v\nkonaní). Preto žalovaný, pokiaľ podá kasačnú sťažnosť môže argumentovať aj dôvodmi, ktoré v konaní\npred správnym súdom neuplatnil.\n28. Najvyšší správny súd následne posudzoval jednotlivé kasačné body, pričom dospel k záveru, že im\nje potrebné priznať úspech.\n29. V prvom rade, kasačný súd uvádza, že žalobca nespochybňoval, že právny poriadok kladie na\nsuché škrupinové plody (in concreto balené orechy) požiadavku nezatuchnutosti. Táto požiadavka totižto\nvyplýva z prílohy č. 4 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky\nč. 132/2014 Z. z. o spracovanom ovocí a zelenine, jedlých hubách, olejninách, suchých škrupinových\nplodoch, zemiakoch a výrobkoch z nich.\n30. Uvedený vykonávací predpis neposkytuje bližšiu definíciu „zatuchnutosti“, preto je potrebné\nvychádzať z významu tohto slova v bežnom jazyku. Je možné sa stotožniť so žalovaným, že\nzatuchnutosť je vlastnosťou suchého škrupinového plodu, ktorú je možné zisťovať pomocou čuchu.\n\nSlovníková definícia pojmu „zatuchnosť“ síce mieri (popri pachových kvalitách) aj na absenciu plesnivosti\nči vlhkosti, tieto kategórie však už citovaná vyhláška uvádza ako požiadavky osobitné od požiadavky\nnezatuchnutosti. Zatuchnutosť je potom takým nedostatkom suchého škrupinového plodu, ktorý nie je\nmožné overiť metódami na zisťovanie prítomností plesní alebo vlhkosti.\n31. Kasačný súd následne vychádzal z tvrdenia sťažovateľa, že neexistuje alternatívna metóda k\nsenzorickej metóde na účely zistenia zatuchnutosti. Toto tvrdenie bolo totižto potvrdené aj obsahom\nvyjadrenia predloženého žalovaným, s autorstvom Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu,\nVeterinárneho a potravinového ústave v Bratislave, Botanická 15. Toto vyjadrenie považuje kasačný súd\nza odborné vyjadrenie podľa § 123 ods. 2 SSP.\n32. Žalovanému (sťažovateľovi) nie je možno vyčítať, že nepoužil inú metódu na ustálenie skutkového\nstavu, pretože táto evidentne ani neexistuje. Správny súd nemôže žalovaného zaväzovať k uplatňovaniu\npostupov, ktoré celkom zjavne nie sú možné alebo realizovateľné, a to v situácii, keď je žalovaný naďalej\npovinný ako orgán výkonnej moci vykonávať zákon o potravinách a štandardy ustanovené na jeho\naplikáciu v príslušnom vykonávacom predpise.\n33. V druhom rade, je možné súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že výsledkom dodaným akreditovaným\nlaboratóriom po dodržaní akreditovaného postupu svedčí vyvrátiteľná prezumpcia správnosti. To\nznamená, že spochybnenie záverov (a vyvrátenie prezumpcie) takéhoto expertného postupu nielen z\nhľadiska bremena tvrdenia, ale aj (a hlavne) dôkazného bremena zaťažuje žalobcu. Dôkazy v tomto\nsmere, ale žalobca žiadne nepredložil, a to ani v rámci postupu podľa § 20 ods. 1 zákona o potravinách.\n34. Na tomto mieste kasačný súd uvádza, že nemá dôvod spochybňovať závery lege artis postupov\ndosiahnutých v súlade s vedeckým poznaním, ani nemá dôvod spochybňovať bez relevantných dôkazov\nintegritu a profesionalitu riadne akreditovaného laboratória a jeho zamestnancov.\n35. Možno však prisvedčiť žalobcovi v tom, že aj keď nevyužil kontrolný postup podľa § 20 ods. 1\nzákona o potravinách, nijako to nezbavuje správny orgán povinnosti riadne zistiť skutkový stav veci.\nPodľa zákonného znenia ide o právo kontrolovaného subjektu, nie o jeho procesnú povinnosť spojenú\ns procesným následkom. Rovnako o znenie § 20 ods. 1 zákona o potravinách v relevantnej časti nie\nje možné oprieť záver, že by snáď zákonodarca chcel týmto ustanovením v skutkovej rovine zaviesť\nkoncentráciu; ak by tak chcel urobiť, musel by tak učiniť dostatočne zrozumiteľne a predvídateľne, ako\ntomu štandardne v právnych predpisoch býva (napr. už citovaný § 183 SSP). Na strane druhej, ako\nuž kasačný súd uviedol v bode 33 tohto rozsudku, spochybnenie záverov akreditovaného laboratória\nzaťažuje žalobcu, ktorý tak mohol urobiť práve prostredníctvom využitia ustanovenia § 20 ods. 1 zákona\no potravinách, ktorý postup však nevyužil.\n36. Kasačnej sťažnosti žalovaného preto treba priznať úspech. Kasačný súd je toho názoru, že žalovaný\nriadne a dostatočne zistil skutkový stav a preto nebol daný dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP, tak ako ho vymedzil krajský súd. Úlohou krajského\nsúdu bude opätovne posúdiť dôvodnosť správnej žaloby s tým, že pokiaľ ide o námietku nedostatočne\nzisteného skutkového stavu, v tomto smere je viazaný vysloveným právnym názorom kasačného súdu.\n37. Kasačný súd súčasne dáva krajskému súdu do pozornosti, že zákonom č. 211/2022 Z.z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 491/2001 Z.z. o organizovaní trhu s vybranými\npoľnohospodárskymi výrobkami v znení neskorších predpisov, došlo k úprave sankcií uvedených v §\n28 ods. 8 zákona o potravinách [v novom znení zákona po uvedenej novele ide o § 28 ods. 9 zákona\no potravinách].\n38. V nasledujúcom správnom súdnom konaní bude preto úlohou krajského súdu v zhode s judikatúrou\n(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2019, sp.zn. 4Asan/2/2019, č. R\n20/2021, body 72, 73, 76 a 78) zohľadniť aj neskoršiu miernejšiu právnu úpravu (v rozsahu ukladanej\nsankcie), ktorá bola prijatá až po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, t.j. napadnutého rozhodnutia\nžalovaného.\n\n39. Po prípadnom znovuotvorení správneho konania bude aj povinnosťou žalovaného v zhode s\njudikatúrou (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2010 sp.zn. 5Sž/18/2010,\ns. 19; zo 4. mája 2021 sp.zn. 4Asan/20/2019, body 85 a 88) uplatniť na vec žalobcu v prípade, že ho\nuzná vinným zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods. 8 zákona o potravinách v znení v čase,\nkeď sa mal stať skutok, novšie, miernejšie znenie pravidla o výške pokuty, dnes uvedené v § 28 ods.\n9 zákona o potravinách.\n40. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd kasačnej sťažnosti vyhovel a postupom podľa § 462\nods. 1 Správneho súdneho poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Právnym názorom kasačného súdu obsiahnutého v bodoch 29 až 39 tohto rozsudku je správny\nsúd a následne aj orgán verejnej správy (žalovaný) viazaný (§ 469 SSP).\n41. O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP.\n42. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}