{"guid": "9d77887b-5a89-4bd4-8c8a-9c66098bb40b:815d8b08-8124-42cb-b15f-33827a1f0e5b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200328.1", "spisova_znacka": "7Sžsk/11/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/11/2021 z 30. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 7Sžsk/11/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200328.1", "identifikacne_cislo": "3018200328", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1959/76/#paragraf-33.odsek-5", "nazov": "§ 33 ods. 5 zákona č. 76/1959 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1959/76/#paragraf-33.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/76-1959/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-130.odsek-2", "nazov": "§ 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-130.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-133.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 133 ods. 4 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-133.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1959/76#paragraf-33", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-130", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-133", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/815d8b08-8124-42cb-b15f-33827a1f0e5b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200328.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200328.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200328.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/11/2021\n3018200328\n30. 11. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:3018200328.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobcu: D.. M. Q., narodený XX. L. XXXX, bytom v Z. L., H. Č.. X/XX, právne zast.: JUDr. Mariánom\nĎurinom, advokátom so sídlom v Bratislave, Sibírska č. 4, proti žalovanému: Ministerstvo obrany\nSlovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Kutuzovova č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného zo 07. septembra 2019, Č.: SEĽUZ-118-6/2018-OdSP, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 19. októbra 2020, č.k. 14Sa/34/2018-115, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 19. októbra 2020, č.k.\n14Sa/34/2018-115 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného zo 07. septembra 2019, Č.: SEĽUZ-118-6/2018-OdSP, ktorým tento podľa\n§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil\nprvostupňové správne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 08. júna 2018, číslo\nVÚSZ-654307007915504/44. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 105 ods. 4\npísm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“) žalobcovi zvýšil výsluhový\ndôchodok tak, že od 24. marca 2012 žalobcovi patrí výsluhový dôchodok vo výške 909,77 eur mesačne,\nod 01. júla 2013 vo výške 928,07 eur mesačne, od 01. júla 2014 vo výške 942,45 eur mesačne, od 01.\njúla 2015 vo výške 950,95 eur mesačne, od 01. júla 2016 vo výške 954,06 eur mesačne a od 01. júla\n2017 vo výške 967,46 eur mesačne.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 133 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č.\n100/1988 Zb.“), § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nSprávnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.\n3. Krajský súd v prvom rade zdôraznil, že o nárokoch žalobcu bolo od roku 1992, keby bol\nprepustený zo služobného pomeru vždy rozhodované rozhodnutím, ktoré mohol žalobca napadnúť\n\nopravným prostriedkom, pokiaľ s ním nesúhlasil. Podanie opravného prostriedku slúži k oprave\nvadných rozhodnutí. Ak však účastník nepodá riadny opravný prostriedok, potom rozhodnutie nadobúda\nprávoplatnosť a nemalo by byť do neho zo strany správnych orgánov viac zasahované. Žalobca nepodal\nani v jednom prípade, keď bolo rozhodované o jeho dôchodkových nárokoch (priznanie dôchodku a\njeho jednotlivé realizované valorizácie) riadny opravný prostriedok. Od roku 2015 podával len návrhy\nna zvýšenie dôchodku, ktorými sa snažil mimo odvolacieho konania a mimo systému mimoriadnych\nopravných prostriedkov, iniciovať rozhodovanie správnych orgánov v danej záležitosti. Riadny opravný\nprostriedok však nepodal a tak jednotlivé rozhodnutia (o priznaní dôchodkovej dávky a jej zvyšovaní)\nnadobudli právoplatnosť a právnu záväznosť. Žalobca v podaných žiadostiach o zvýšenie dôchodku\nnamietal nesprávnosť jeho výpočtu. Aj v podaniach, ktoré učinil pred správnym súdom konštatoval,\nže uvedené chyby sa týkajú už prvotného rozhodnutia o priznaní dôchodkovej dávky z roku 1993.\nOtázka doby jeho služby, ktorá mala byť zohľadnená pri posudzovaní jeho nároku na dôchodkovú\ndávku predstavovala vo svojej podstate námietku smerujúcu voči správnosti rozhodnutia o priznaní\ndôchodku v roku 1993. Žalobcovi bol priznaný dôchodok v najvyššej zákonom dovolenej sume (v\nzmysle vtedy platných právnych predpisov). V rozhodnutí o priznaní dôchodku z 18. marca 1993 bolo\njasne a zrozumiteľne uvedené, aká doba a v akej kategórii sa žalobcovi zohľadnila pri posudzovaní\njeho nároku. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, nenamietal jeho nesprávnosť a preto\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Takto priznaný dôchodok bol následne opakovane valorizovaný a\nzmenený na výsluhový dôchodok. Do roku 2015 žalobca voči jeho výške nič nenamietal. Žalobca od roku\n2015 opakovane žiadal mimo odvolacieho konania, respektíve mimo režimu mimoriadnych opravných\nprostriedkov vyriešiť otázku, ktorá už bola de facto záväzne vyriešená. Vzhľadom na právoplatnosť a\nz toho plynúcu záväznosť a nezmeniteľnosť správneho aktu bolo však posudzovanie takýchto otázok\nv ďalšom administratívnom konaní vylúčené a neprípustné. Napriek uvedenému sa správny orgán\nzaoberal žiadosťou žalobcu na zvýšenie jeho starobného dôchodku a v tejto veci vydal aj rozhodnutie,\na to opakovane. Prvotne bolo o žiadosti žalobcu právoplatne rozhodnuté tak, že jeho žiadosť bola\nzamietnutá, respektíve bolo rozhodnuté, že sa jeho dôchodok nezvyšuje. Pri ďalšej žiadosti jej bolo\nčiastočne vyhovené a dôchodok bol od roku 2012 zvýšený tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti\nsprávneho rozhodnutia. Žalobca však nebol s takýmto zvýšením spokojný, nakoľko pri tomto postupe\nnebola dvojnásobne zhodnotená doba od 01. októbra 1966 do 31. decembra 1969, z ktorého dôvodu\npodal správnu žalobu. Zdôraznil, že otázka započítania doby služobného pomeru bola už právoplatne\n(a teda záväzne) vyriešená a preto nemala byť táto otázka opätovne riešená. Samotná skutočnosť, že ju\nsprávne orgány opätovne posudzovali, však v danom prípade neviedla k zrušeniu vydaných rozhodnutí,\nkeď súd prihliadol na skutočnosť, že na základe týchto správnych právnych aktov bolo rozhodnuté aj\no čiastočnom zvýšení dôchodku. Zákonnosť tejto časti rozhodnutia nebola medzi účastníkmi sporná\na žalobcovi boli na jej základe vyplatené finančné prostriedky, ktoré v dobrej viere prijal. Dodal, že\nžalovaný riadne a zrozumiteľne žalobcovi vysvetlil ako bola otázka dvojnásobného započítania doby\nod 01. októbra 1966 do 31. decembra 1969 posudzovaná. Konkrétne uviedol, že v zmysle článku 10\npredpisu Fin-6-1, ktorý nadobudol účinnosť 01. októbra 1964 by mohlo k takémuto zvýhodnenému\nzápočtu dôjsť len v prípade, ak by posudzovaná osoba nezískala pre vznik nároku na starobný dôchodok\npotrebných 20 rokov služby v I. kategórii. V prípade žalobcu služobný pomer trval 30 rokov v I. kategórii,\ntakže nebolo potrebné pristúpiť k takémuto zvýhodnenému zápočtu.\n4. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n5. O trovách konania krajský súd rozhodol s použitím § 168 SSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu\ntrov nepriznal, nakoľko mu trovy v súdnom konaní nevznikli.\nII.\n6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n8. Konkrétne namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nrozhodoval bez osobnej účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu, výrazne sa odklonil od výkonu\nobjektívneho dokazovania a zisťovania pravdy, nepreveroval hodnovernosť univerzálnych listinných\ndôkazov, spoliehal sa len na mechanicky predložené názory žalovaného, dokazovanie sa nevykonávalo\n\nvyčerpávajúcim spôsobom. Žalovaný svoje rozhodnutie náležite nezdôvodnil, nereagoval vo svojom\nrozhodnutí na žalobcove argumenty.\n9. Uvádzal, že od počiatku správneho sporu žiadal uznať zvýhodnenú dobu 2 roky a 7 mesiacov a žiadal\nprepočítať a priznať dôchodok odo dňa prepustenia vojaka z činnej vojenskej služby k 31. októbru 1992.\nDôchodok mu bol priznaný a vypočítaný iba z 39 odslúžených rokov a mal byť vypočítaný podľa výkazu\ndôb a kategórie funkcií 41 rokov a 8 mesiacov, ktoré žalobca v skutočnosti naozaj odslúžil. Poukázal na\nto, že dňa 30. októbra 1992 bol žalobca odvolaný z doterajšej funkcie personálnym rozkazom č. 15/1992\nnáčelníka služby zabezpečenia vyzbrojovania Ministerstva obrany ČSFR. Dňa 31. októbra 1992 (o deň\nneskôr) prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 26 ods. 2 písm. b/ zákona č.\n76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 76/1959\nZb.“; pozn. súdu) a nasledujúcim dňom preložený do zálohy (PR MO ČSFR č. 140 z 27. júla 1992); v\nzálohe je žalobca pripravený zastavať funkciu ZVS ČVO 232. Teda jednoznačne ako dôvod prepustenia\nz vojenskej činnej služby žalobcu bolo ustanovenie § 26 ods. 2 písm. b/ zákona č. 76/1959 Zb., keď\nosobu žalobcu uznala vojenská lekárska komisia neschopným na vojenskú činnú službu zo zdravotných\ndôvodov, teda nie na vlastnú žiadosť žalobcu, ako to dnes nekorektne tvrdí žalovaný. Žalobca toto žiadal\nvysvetliť a rozsudok krajského súdu korigovať. Ďalej podľa § 27 zákona č. 76/1959 Zb. o prepustenie\nzo služobného pomeru u vojakov z povolania vo svojej pôsobnosti vykonáva minister národnej obrany\nČSFR - žalobcovi nebol priznaný výsluhový príspevok z dôvodu, že zo služobného pomeru vojaka z\npovolania možno prepustiť vojakov, ktorí spĺňajú podmienky nároku na starobný dôchodok. To bola\npodmienka a nie dôvod, ktorú žalobca spĺňal. Žalobcovi nebol priznaný výsluhový príspevok na základe\nžiadosti z 25. septembra 1992, keď zo služobného pomeru vojaka z povolania bol prepustený rozkazom\nFederálneho ministra národnej obrany ČSFR č. 140 z 27. júla 1992 a keď žalobcu uznala vojenská\nlekárska komisia za neschopného na vojenskú činnú službu zo zdravotných dôvodov. Žiadosť z 18.\nfebruára 1993 doručená VÚSZ v Bratislave a priznanie starobného dôchodku od 01. marca 1993\nbola protiprávne napísaná VÚSZ v Prahe. V tej dobe VÚSZ Praha už nemal žiadny právny vzťah,\nani kompetencie voči žalobcovi, ktorý už bol v hlbokom dôchodku v tej dobe, mimo trvalého bydliska\ndoručená mu nebola, a preto žalobcom podpísaná nebola. Žiadosť bola pravdepodobne doručená iba\nna OZVS u n. p. ZVS Dubnica nad Váhom, ale určite nie žalobcovi. VÚSZ Praha bol povinný podľa § 33c\nzákona č. 361/1992 Zb. výsluhový príspevok v pôsobnosti Federálneho ministra národnej obrany ČSFR\npriznať a vyplácať vo výmere 6.655,-Sk do 31. decembra 1992 a vyplácať podľa § 33 zákona č. 76/1959\nZb. v znení zákona č. 361/1992 Zb. priznať od 01. novembra 1992 do 27. decembra 1992. VÚSZ Praha\nz nepochopiteľných dôvodov žalobcovi nepriznal a nevyplatil výsluhový príspevok vo výške 3.800,-Sk\nza mesiace november a december 1992.\n10. Ďalej poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pôvodne žalobcovi čiastočne vyhovel, avšak\nžalovaný v odvolacom konaní jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne\nprvostupňový správny orgán konal v súlade s právne záväzným názorom žalovaného a vydal nové\nrozhodnutie, ktorým žalobcovi zvýšil dôchodok spätne od roku 2012 tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti jeho rozhodnutia z 08. júna 2018, ale svojvoľne mu nezapočítal odslúženú dobu od 01. októbra\n1966 do 31. decembra 1969, kedy pracoval na zvlášť nebezpečnej pyrotechnickej prevádzke s\npyroelementami. Konkrétne žalobca vykonával práce s ostrou a svojou povahou nebezpečnou muníciou,\ns jej súčiastkami, výbušninami a iniciátormi všetkých druhov, vývojových a kontrolných skúškach,\nvojskových a streleckých skúškach, skúškach overovacej série munície samotnej, vrátane balistických\nstrelieb zbraní jednotlivých prototypov, kontrolách dodržiavania technologického postupu priamo pri\nlaborácii munície na laboračných linkách pyroprevádzok, laborácii strelivového prachu do nábojníc,\norganizovaní a vykonávaní skúšok extrémneho namáhania a munície a iniciátorov všetkého druhu čo znamená preprava munície po hrboľatej poľnej ceste, následne po nerovnom teréne, preprava po\nželeznici na veľké vzdialenosti, pády munície na betónovú podlahu z predpísanej výšky, pády iniciátorov,\nzapaľovačov kolmo na betónovú podlahu, tepelné namáhanie šokom, vytemperovanie na + 50 °C,\nponorenie do vody - 40 °C, následne skúšky vodotesnosti. Časť produkcie sa odobrala na statické strelné\nskúšky, časť na balistické skúšky a časť na úplne detailnú delaboráciu. Žalobca na všetkých skúškach\nvykonával kvalitu týchto nebezpečných segmentov, prísne a presne ich hodnotil podľa technických\npodmienok a hospodárskej zmluvy. Doba výkonu týchto prác sa u žalobcu pre účely dôchodku hodnotí\npodľa Prílohy 2 k R MNO ČSSR č. 17/1988 Smernice pre zvýhodnený zápočet doby v obore pôsobnosti\nFederálneho ministerstva národnej obrany ČSFR a R MNO ČSSR č. 1/1976 doba služby dvojnásobne\nstrávenej v mieri vo výkone pyrotechnickej služby a pri bezprostrednej práci s nebezpečnými látkami,\npretože táto zvlášť nebezpečná práca bola vykonávaná viac ako 50 % pracovného času. Doba služby\n\ntakejto práce pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania podľa čl. 1 Prílohy 2 k Rozkazu\nMNO ČSFR č. 17/1988 sa súčasne považuje za výkon funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa\nnebezpečnosti. Toto sa prehliadlo a rozhodovalo sa od zeleného stola, bez akéhokoľvek dokazovania,\niba podľa mechanicky predložených dokladov a názoru neskúseného jednotlivca.\n11. V závere aj s poukazom na priebeh vojenskej služby uviedol, že štúdium na vojenskej akadémii v\nBrne (VAAZ) ukončil 30. júla 1966 a počas výkonu vojaka z povolania v činnej službe do prepustenia zo\nslužobného pomeru 31. októbra 1998 nemal nič spoločné so žalovaným ani prvostupňovým správnym\norgánom, žiaden pracovný, služobný, zmluvný vzťah a už vôbec vzťah podriadenosti.\n12. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nzruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n13. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 25. januára 2021.\n14. Napadnuté rozhodnutie považoval za správne, vydané v súlade s právnymi predpismi spĺňajúce\nvšetky tak formálne, ako aj obsahové náležitosti; skutkový stav bol riadne podriadený pod príslušné\nprávne normy. V plnom rozsahu sa tiež stotožnil so závermi, ku ktorým dospel krajský súd.\nŽalobca nenamietal pravosť listinných dôkazov predložených žalovaným, ani pravdivosť údajov v\nnich uvedených, žiaden listinný dôkaz nespochybňoval. Dodal, že konanie o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia je správnym súdnym konaním, v ktorom je rozsah dokazovania odlišný od rozsahu\ndokazovania v civilnom sporovom konaní. Správny súd na rozdiel od všeobecných súdov neuskutočňuje\ntzv. nachádzacie konanie zamerané na zistenie skutkového stavu veci, keďže ten býva zistený už\norgánmi verejnej správy, je zaznamenaný v administratívnom spise a vychádza z neho aj napadnuté\nrozhodnutie alebo opatrenie. Účastník konania sa žalobou domáha preskúmania napadnutého\nrozhodnutia, ktoré vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol podkladom rozhodnutia. Preto aj správny súd\n(až na zásadné výnimky podľa § 120 SSP) vychádza z toho, čo bolo podkladom na vydanie rozhodnutia\nalebo opatrenia, smerujúceho proti dotknutému účastníkovi. Dokazovanie je zamerané na overenie\nsprávnosti skutkového stavu a jeho správne podradenie pod ustanovenia právnych predpisov.\n15. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú\nzamietol.\nIV.\n16. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 01. februára\n2021.\nV.\n17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP,\npričom jej dôvodmi nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n18. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n19. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n\n20. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu\nvšetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nsprávnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\nzo 07. septembra 2019, Č.: SEĽUZ-118-6/2018-OdSP, ktorým tento podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie\nVojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 08. júna 2018, číslo VÚSZ-654307007915504/44.\nUvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 105 ods. 4 písm. b/ zákona č. 328/2002\nZ.z. žalobcovi zvýšil výsluhový dôchodok tak, že od 24. marca 2012 žalobcovi patrí výsluhový dôchodok\nvo výške 909,77 eur mesačne, od 01. júla 2013 vo výške 928,07 eur mesačne, od 01. júla 2014 vo výške\n942,45 eur mesačne, od 01. júla 2015 vo výške 950,95 eur mesačne, od 01. júla 2016 vo výške 954,06\neur mesačne a od 01. júla 2017 vo výške 967,46 eur mesačne.\n26. Podľa § 33 ods. 5 zákona č. 76/1959 Zb., pri súbehu výsluhového príspevku so starobným,\ninvalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, patrí oprávnenému\npodľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.\n27. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., ministri národnej obrany a vnútra Československej\nsocialistickej republiky a ministri spravodlivosti republík vo svojej pôsobnosti určia, ktoré funkcie sa\nzaraďujú do I. kategórie a ako sa toto zaradenie uskutočňuje. Pritom môžu určiť, v akom rozsahu sa\nzapočítava doba služby výkonného letca a doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného\nstupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.\n28. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak\nbol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň\na/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,\nb/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.\n29. Podľa § 133 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., najvyššia výmera starobného dôchodku je\nmesačne 3 800 Kčs, ak vojak z povolania vykonával aspoň 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie\nfunkcií.\n30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného\nmal preukázané, že\n- žalobca bol rozkazom Federálneho ministra obrany ČSSR z 24. júla 1992, číslo 140 prepustený zo\nslužobného pomeru vojaka z povolania dňom 31. októbra 1992,\n- dňa 25. septembra 1992 požiadal o priznanie výsluhového príspevku, ktorý žiadal priznať od 01.\nnovembra 1992,\n\n- Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím zo 17. marca 1993 žalobcovi priznal\nvýsluhový príspevok od 01. novembra 1992 vo výmere 3.800,-Sk mesačne\n[základ pre vymeranie výsluhového príspevku bol určený na 13.580,-Sk, započítateľná doba\nrozhodujúca pre nárok na výsluhový príspevok a jeho výšku bola stanovená na 39 ukončených rokov;\npodľa § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. bol žalobcovi určený celkový výmer 6.655,-Sk, avšak\nvzhľadom na to, že najvyšší výmer výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania nesmie prekročiť\nnajvyšší výmer starobného dôchodku podľa § 24 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., bol výsluhový príspevok\nstanovený na sumu 3.800,-Sk mesačne],\n- žalobca rovnako dňa 18. februára 1993 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať\nod 01. marca 1993,\n- Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím z 18. marca 1993 žalobcovi priznal\nstarobný dôchodok v sume 3.800,-Sk, ktorá suma bola toho času na základe § 133 ods. 4 písm. a/\nzákona č. 100/1988 Zb. najvyššou možnou výmerou starobného dôchodku vojaka z povolania; súčasne\ntýmto rozhodnutím zrušil rozhodnutie zo 17. marca 1993 o priznaní výsluhového príspevku\n[pre nárok a výšku starobného dôchodku bolo žalobcovi zhodnotených 37 rokov, 3 mesiace a 3 dni, teda\n37 skončených rokov, z toho v I. kategórii 30 rokov, v II. kategórii 5 rokov a v III. kategórii 2 roky; pre\nzvýšenie dôchodku bola žalobcovi započítaná doba služobného pomeru po vzniku nároku na starobný\ndôchodok od 28. decembra 1988 do 31. októbra 1992, celkom 1.363 dní, z toho bolo zhodnotených\n1.350 dní],\n- v priebehu ďalších rokov, primárne rokov 1993 až 1998 bola suma starobného dôchodku žalobcu v\nsúlade s príslušnými právnymi predpismi valorizovaná,\n- následne rozhodnutím z 23. apríla 1998 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v súvislosti s\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov rozhodol, že\nstarobný dôchodok žalobcu sa od 01. mája 1998 považuje za výsluhový dôchodok, ktorý súčasne navýšil\no 12 %; výsluhový dôchodok bol následne v priebehu rokov 1999 až 2002 ďalej valorizovaný,\n- následne rozhodnutím z 21. augusta 2002 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v súvislosti s\nnadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. priznal žalobcovi miesto doterajšieho výsluhového\ndôchodku, výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a tento od 01. júla 2002 (nadobudnutie\núčinnosti zákona č. 328/2002 Z.z.) zvýšil o 10 %; výsluhový dôchodok bol následne v priebehu\nnasledujúcich rokov ďalej valorizovaný,\n- dňa 03. marca 2008 vydal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutie a žalobcovi s odkazom\nna § 143d zákona č. 328/2002 Z.z. uvoľnil výšku starobného dôchodku, ktorý bol obmedzený podľa\npredchádzajúcich predpisov najvyššou výmerou; tento dôchodok bol prepočítaný a od 01. januára 2007\nbol vyplácaný v sume, v akej by sa vyplácal k tomuto dňu bez obmedzenia,\n- žiadosťou z 24. marca 2015 žalobca požiadal Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia o prepočítanie\nuž priznaného výsluhového (pôvodne starobného) dôchodku\n[žiadosť žalobca odôvodnil primárne tým, že mu neboli započítané niektoré odslúžené doby, pre nárok\nna starobný dôchodok sa dostatočne nezhodnotilo zaradenie do I. a II. kategórie funkcií v službe v\nozbrojených zboroch, ďalej vzhľadom k tomu, že po dobu viac ako 20 rokov slúžil v I. kategórii funkcií,\nsplnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok už dosiahnutím fyzického veku 55 rokov a nie vo\nveku 60 rokov; v závere upriamil pozornosť, že doposiaľ nemal započítanú dobu od 01. októbra 1966\ndo 31. augusta 1969, t.j. obdobie, kedy pracoval na zvlášť nebezpečnej pyrotechnickej prevádzke s\npyroelementami],\n- Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia na uvedenú žiadosť žalobcu reagoval listom z 22. apríla 2015,\nžiadosť o prepočet nepovažoval za opodstatnenú primárne zdôrazniac, že výška starobného dôchodku\nžalobcu bola obmedzená najvyššou výmerou v sume 3.800,-Sk, následne v súlade s § 143d zákona\nč. 328/2002 Z.z. rozhodnutím z 03. marca 2008 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia uvoľnil výšku\nstarobného dôchodku, ktorý bol obmedzený podľa predchádzajúcich predpisov najvyššou výmerou;\ntento dôchodok bol prepočítaný a od 01. januára 2007 bol vyplácaný v sume, v akej by sa vyplácal k\ntomuto dňu bez obmedzenia, ďalej uviedol, že Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia žalobcovi priznal\nstarobný dôchodok od 01. marca 1993 s nárokom od XX. L. XXXX, teda od dovŕšenia 55 rokov fyzického\nveku,\n- na uvedený list reagoval žalobca listom z 18. mája 2015, s dôvodmi uvedenými Vojenským úradom\nsociálneho zabezpečenia vyjadril nesúhlas a navyše požiadal, aby o jeho žiadosti bolo riadne rozhodnuté\nformou rozhodnutia,\n- Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia rozhodnutím zo 17. júna 2015 vydal rozhodnutie, ktorým\nžalobcovi starobný dôchodok nezvýšil\n\n[odhliadnuc od dôvodov uvedených v liste z 22. apríla 2015 Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia\ndoplnil, že zvýhodnený zápočet za žalobcom požadované obdobie 01. október 1966 až 31. august 1969\nby bolo možné povoliť iba za dobu výkonu funkcie, ktorá je v tabuľkách mierových počtov zaradená ako\nfunkcia I. kategórie, avšak v prípade žalobcu bola zaradená do II. kategórie funkcií],\n- v priebehu rokov 2015 a 2017 prebehla medzi žalobcom a Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia\n(prípadne aj Ministerstvom obrany Slovenskej republiky) výmena názorov ohľadom výšky výsluhového\n(starobného) dôchodku, ktorá vyústila do vydania rozhodnutia z 12. decembra 2017, ktorým Vojenský\núrad sociálneho zabezpečenia zvýšil žalobcovi výsluhový dôchodok tak, že od 24. marca 2012 žalobcovi\npatrí výsluhový dôchodok vo výške 943,03 eur mesačne, od 01. júla 2013 vo výške 961,33 eur mesačne,\nod 01. júla 2014 vo výške 975,71 eur mesačne, od 01. júla 2015 vo výške 984,21 eur mesačne, od 01.\njúla 2016 vo výške 987,32 eur mesačne a od 01. júla 2017 vo výške 1000,72 eur mesačne\n[predmetným rozhodnutím Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia čiastočne vyhovel žalobcovi, keď\nmu bola primárne zhodnotená aj zvýhodnená doba od 01. októbra 1966 do 31. decembra 1969 v trvaní\n930 dní, keď bolo dodatočne zistené, že predmetné obdobie nebolo žalobcovi započítané zvýhodneným\nzápočtom],\n- na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím z 22. marca 2018, Č.: SEĽUZ-118-2/2018-OdSP zrušil\nprvostupňové správne rozhodnutie z 12. decembra 2017 a vec vrátil Vojenskému úradu sociálneho\nzabezpečenia na nové prejednanie a rozhodnutie\n[žalovaný sa nestotožnil so záverom, ku ktorému dospel Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia, keď\nžalobcovi započítal dobu od 01. októbra 1966 do 31. decembra 1969 zvýhodnene; dodal, že žalobca\nv danom období vykonával službu zaradenú v II. kategórii funkcií, o čom svedčia aj údaje uvedené v\nosobnom spise žalobcu, ktorý je uložený vo Vojenskom archíve - Centrálna registratúra Trnava],\n- Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia opakovane a viazaný právnym názorom odvolacieho\nsprávneho orgánu vysloveným v rozhodnutí z 12. decembra 2017 rozhodnutím z 08. júna 2018 zvýšil\nžalobcovi výsluhový dôchodok tak, že od 24. marca 2012 žalobcovi patrí výsluhový dôchodok vo výške\n909,77 eur mesačne, od 01. júla 2013 vo výške 928,07 eur mesačne, od 01. júla 2014 vo výške 942,45\neur mesačne, od 01. júla 2015 vo výške 950,95 eur mesačne, od 01. júla 2016 vo výške 954,06 eur\nmesačne a od 01. júla 2017 vo výške 967,46 eur mesačne,\n- na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím zo 07. septembra 2019, Č.:\nSEĽUZ-118-6/2018-OdSP zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne\nrozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 08. júna 2018.\n31. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n32. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že rozkazom Federálneho ministra obrany ČSSR\nz 24. júla 1992, číslo 140 bol žalobca prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania dňom 31.\noktóbra 1992. Ku dňu prepustenia vykonával službu v ozbrojených silách po dobu 39 rokov, 1 mesiac\na 3 dni, t.j. mal 39 ukončených rokov. V rozhodnom období žalobca požiadal o priznanie výsluhového\npríspevku (žiadosť z 25. septembra 1992), ktorý žiadal priznať od 01. novembra 1992 a jednak o\npriznanie starobného dôchodku (žiadosť z 18. februára 1993), ktorý žiadal priznať od 01. marca 1993.\n33. Výsluhový príspevok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím zo 17. marca 1993 podľa toho času\nplatného a účinného zákona č. 76/1959 Zb. s tým, že pre výpočet jeho výšky bolo rozhodujúce určenie\nzákladu pre vymeranie výsluhového príspevku v sume 13.580,-Sk a preukázaných 39 ukončených rokov.\nZa tohto stavu potom bolo potrebné na prípad žalobcu aplikovať § 33 ods. 1 písm. c/ menovaného\nzákona, v zmysle ktorého vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1\npísm. a/ až c/ a e/ až g/ a ods. 2 patrí výsluhový príspevok do 60 rokov veku vo výške 30% platu, ak konali\nslužbu v ozbrojených silách po dobu najmenej 20 rokov. Zároveň táto výmera sa zvyšovala za 21. a každý\nďalší ukončený rok služby o 1% platu. Nakoľko teda žalobca konal službu v ozbrojených silách celkovo\n39 ukončených rokov, patrila mu suma výsluhového príspevku v sume 6.655,-Sk mesačne (13.580 x\n49%). Nakoľko však najvyššia výmera výsluhového príspevku ku dňu jeho priznania v súlade s § 33 ods.\n3 zákona č. 76/1959 Zb. v danom období nesmela prekročiť najvyššiu výmeru starobného dôchodku\n(odkaz na § 24 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.), Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia správne a v\nsúlade s toho času platnou a účinnou právnou úpravou priznal žalobcovi výsluhový príspevok v sume\n\n3.800,-Sk. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v rozhodnom znení najvyššia výmera starobného\ndôchodku včítane zvýšenia za dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok je 3.800,Sk mesačne. Námietka žalobcu, že mu patril výsluhový príspevok vo výške 6.655,-Sk teda odporuje\ntoho času platnej a účinnej právnej úprave.\n34. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný rozhodnutím z 18. marca 1993 podľa Piatej časti zákona\nč. 100/1988 Zb. upravujúcej sociálne zabezpečenie vojakov z povolania s tým, že aj s ohľadom na to, že\npri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového príspevku a žiadosti o priznanie starobného\ndôchodku sa vychádzalo z rozdielnych právnych predpisov (zákon č. 76/1959 Zb. / zákon č. 100/1988\nZb.), potom aj jednotlivé vstupné kritériá potrebné pre výpočet konkrétnej výšky dávky (predovšetkým\nzápočet doby) boli rozdielne. Kým pre výpočet výsluhového príspevku bola žalobcovi započítaná doba\nvojenskej služby v celkovom rozsahu 39 ukončených rokov (28. september 1953 až 31. október 1992),\nna účely výpočtu výšky starobného dôchodku bola žalobcovi započítaná doba od 18. roku veku do vzniku\nnároku žalobcu na starobný dôchodok dosiahnutím veku XX J., keď splnil podmienku plynúcu z § 132\nods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok,\nak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov\nslužbu zaradenú do I. kategórie funkcií. Z príslušného rozhodnutia z 18. marca 1993 tiež vyplýva, že pre\nzvýšenie starobného dôchodku bola žalobcovi započítaná aj doba od 28. decembra 1988 do 31. októbra\n1992, preto námietka žalobcu, že mu nebol zohľadnený „skorší odchod do dôchodku“, t.j. dosiahnutím\nveku XX J., nie je opodstatnená. Vo vzťahu k výške starobného dôchodku najvyšší správny súd uvádza,\nže v danej dobe rovnako ako v prípade výsluhového príspevku, aj výška starobného dôchodku v\ndôsledku úpravy (obmedzenia) priemerného mesačného zárobku bola obmedzená najvyššou výmerou,\na to 3.800,-Sk mesačne (§ 133 ods. 4 písm. a/ a ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb.). Len pre úplnosť\nnajvyšší správny súd uvádza, že až zákonom č. 592/2006 Z.z. o poskytovaní vianočného príspevku\nniektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.\njanuára 2007 bol doplnený zákon č. 328/2002 Z.z. o ustanovenie § 143d ods. 1, podľa ktorého mohol\nbyť žalobcovi starobný dôchodok vypočítaný z neobmedzeného priemerného mesačného zárobku. Na\ntúto skutočnosť Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia reflektoval, o čom svedčí rozhodnutie z 03.\nmarca 2008 o zvýšení sumy výsluhového (starobného) dôchodku v súlade s práve vyššie menovanou\nnovelou zákona č. 328/2002 Z.z. a účinnou od 01. januára 2007. V tomto smere najvyšší správny\nsúd ďalej uvádza, že nakoľko si žalobca po priznaní výsluhového príspevku požiadal aj o priznanie\nstarobného dôchodku, bolo potrebné zo strany Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia vychádzať\nz § 33 ods. 5 zákona č. 76/1959 Zb., podľa ktorého pri súbehu výsluhového príspevku so starobným,\ninvalidným, čiastočným invalidným dôchodkom alebo dôchodkom za výsluhu rokov, patrí oprávnenému\npodľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok. Tým, že žalobca v čase poberania výsluhového\npríspevku požiadal o priznanie starobného dôchodku, možno tento prejav vyložiť ako súhlas s poberaním\nstarobného dôchodku namiesto výsluhového príspevku. O tejto skutočnosti mal žalobca vedomosť,\nnakoľko v rozhodnutí z 18. marca 1993 o priznaní starobného dôchodku bol súčasne upovedomený o\ntom, že rozhodnutie zo 17. marca 1993 (t.j. rozhodnutie o priznaní výsluhového príspevku) bolo týmto\nrozhodnutím zrušené. Navyše predmetné rozhodnutie nenapadol odvolaním. V priebehu ďalších rokov\nv súvislosti s pravidelnou valorizáciou jeho starobného dôchodku (rozhodnutie zo 06. septembra 1994,\nz 10. júla 1995, zo 14. mája 1996, a z 23. júna 1997) nenamietal, že by mal mať i naďalej priznaný\na vyplácaný výsluhový príspevok namiesto starobného dôchodku. Rovnako tento prejav vôle žalobcu,\nt.j. poberať starobný dôchodok namiesto výsluhového príspevku vyplýva aj z jeho žiadosti nazvanej\ncit.: „Vec: Žiadosť - urgencia“ doručenej Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia dňa 17. marca\n1993, ktorou urgoval vyplácanie výsluhového príspevku od 01. novembra 1992 do 28. februára 1993\na priznanie starobného dôchodku od 01. marca 1993.\n35. Pokiaľ žalobca namietal, že za mesiac november 1992 a december 1992 mu nebol vyplatený\nvýsluhový príspevok, najvyšší správny súd uvádza, že táto skutočnosť nie je relevantná pre\nsúdny prieskum v danom prípade vymedzený rozhodnutím žalovaného zo 07. septembra 2019, Č.:\nSEĽUZ-118-6/2018-OdSP, ktorý zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 08. júna 2018, nakoľko je to otázka,\ntýkajúca sa iba výplaty už priznaného výsluhového príspevku a nie otázky majúcej dopad na samotný\nnárok na výsluhový príspevok. Odhliadnuc od uvedeného, z obsahu administratívneho spisu vyplýva,\nže žalobca viacerými žiadosťami urgoval vyplatenie výsluhového príspevku za uvedené mesiace, na čo\nreagoval Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia listom z 24. marca 1993, v ktorom žalobcovi oznámil,\n\nže doplatky výsluhového príspevku (aj starobného dôchodku) boli žalobcovi zaslané dňa 22. marca 1993\nvo výške 10.000,-Sk.\n36. V súvislosti so zvýhodneným zápočtom doby v rozsahu dvoch rokov a sedem mesiacov za službu,\nktorú žalobca vykonával od 01. októbra 1966 do 31. decembra 1969 najvyšší správny súd uvádza, že\nzvýhodnený zápočet doby služby povoľoval vo svojom rozkaze nadriadený na návrh náčelníka. Povolený\nzvýhodnený zápočet služobnej doby sa zapisoval do evidenčného listu zvýhodnene započítateľnej\nslužobnej doby vojaka z povolania. Z časti A. článku 1 Smernice pre zvýhodnený zápočet doby v\nobore pôsobnosti Federálneho ministerstva národnej obrany tvoriacej prílohu č. 2 k rozkazu Ministra\nnárodnej obrany z 23. septembra 1988, číslo 17/1988 je zrejmé, že pre nárok a výšku dôchodku\nsa započítava vojakom z povolania a vojakom, ktorí sú po dobu činnej služby hmotne zabezpečení\nako vojaci z povolania dvojnásobne doba služby strávená v mieri vo výkonnej leteckej, výsadkovej a\npyrotechnickej službe a pri bezprostrednej práci s nebezpečnými výbušninami, chemickými, otravnými a\nrádioaktívnymi látkami, laserovým žiarením, nebezpečným elektromagnetickým žiarením a pôvodcami\nzvlášť nebezpečných nákaz v Čs. ľudovej armáde. Doba výkonu týchto služieb (prác) sa pre účely\ndôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania súčasne považuje za výkon funkcií zvláštnej povahy\nalebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Podľa časti B. článok 2 menovanej Smernice zvýhodnený\nzápočet možno povoliť len za celé kalendárne mesiace. K zlomkom mesiacov sa neprihliada. Podľa\nčasti B. článok 3 písm. c/ Smernice nárok na zvýhodnený zápočet doby služby podľa článku 1 majú: pyrotechnici a pomocníci pyrotechnikov, ktorí vykonávali nebezpečné práce pri\n- vyhľadávaní, odstraňovaní a ničení nevybuchnutej munície, zlyhanej, odistenej, alebo inak neistej\nmunície, pyrotechnických imitačných prostriedkov a mín, starých súčastí munície a mín a pri trhacích\nprácach,\n- študijnej a pokusnej deadjustácií ostrej munície, narábaní s ňou, alebo s jej nebezpečnými súčasťami,\n- pokusných, výskumných a študijných prácach alebo pri preberacích skúškach uskutočňovaných\nvŕtaním, kladením alebo trhaním hotovej i rozpracovanej ostrej a svojou povahou nebezpečnej munície,\n- prácach s ostrou a svojou povahou nebezpečnou muníciou alebo s jej súčasťami, s výbušninami a\niniciátormi všetkých druhov,\n- vývojových, kontrolných, vojskových preberacích a streleckých skúškach munície, výbušnín a\nprototypov zbraní vrátane balistických strelieb.\nV zmysle časti B. článok 4 Smernice sa ustanovenie článku 3 písm. c/ vzťahovalo výhradne na vojakov\nz povolania, ktorí vykonávali funkcie, v ktorých pracovnej činnosti trvalo prevažovali (to znamená tvorili\ntrvalo viac ako 50 % ich činností) práce uvedeného charakteru, pokiaľ títo vojaci poberali za túto činnosť\npríplatky podľa predpisov o peňažných náležitostiach vojakov v činnej službe za viac než polovicu\npracovných dní v kalendárnom roku. V zmysle časti B. článok 5 Smernice zvýhodnený zápočet bolo\nmožné povoliť najskôr dňom prijatia do služobného pomeru vojaka z povolania (prijatie za vojaka, ktorý\nbol po dobu činnej služby hmotne zabezpečený ako vojak z povolania), a to len za dobu výkonu funkcie,\nktorá bola v tabuľkách mierových počtov zaradená ako funkcia I. kategórie. Podľa časti C. článok 10\nSmernice, pre zvýhodnený zápočet dôb pred 01. októbrom 1988 platili predpisy, za účinnosti ktorých\nbola vykonávaná služba (práce), ktorá sa započítavala zvýhodnene. O zápočte týchto dôb rozhodoval\nnáčelník príslušnej správy (samostatného oddelenia) Federálneho ministerstva národnej obrany, pokiaľ\no ňom nebolo už rozhodnuté. Rovnako v týchto prípadoch platil už vyššie zmieňovaný článok 5 časti B.\n37. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiadal zvýhodnene započítať dobu v rozsahu dvoch rokov\na sedem mesiacov za službu, ktorú žalobca vykonával od 01. októbra 1966 do 31. decembra 1969.\nV tomto smere aj s ohľadom na obsah v predchádzajúcom bode vymedzenej časti C. článku 10 pre\nzvýhodnený zápočet dôb pred 01. októbrom 1988 platili predpisy, za účinnosti ktorých bola vykonávaná\nslužba (práce), ktorá sa započítavala zvýhodnene, t.j. v danom prípade obdobie od 01. októbra 1966 do\n31. decembra 1969. V danom období zvýhodnený zápočet doby služby upravovala smernica Sociálne\nzabezpečenie vojakov, evidovaná pod označením Fin-6-1, ktorá nadobudla účinnosť 01. októbra 1964\na vydaná na základe zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení a vyhlášky štátneho úradu\nsociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení.\nOdhliadnuc od skutočnosti, že doba služby výkonného letca a výkonu funkcií postavených na roveň\nslužbe výkonného letca sa v zmysle článku 10 príslušnej smernice Fin-6-1 započítavala zvýhodnene\nlen v prípade, ak výkonní letci a vojaci z povolania, ktorí vykonávali funkcie postavené na roveň službe\nvýkonného letca, nezískali pre vznik nároku na starobný dôchodok potrebných 20 rokov služby v I.\nkategórii, z obsahu administratívneho spisu žalovaného, konkrétne z príslušných vložiek k záznamu o\nslužobných príjmoch za roky 1966 až 1969, mal najvyšší správny súd za preukázané, že žalobca buď\n\nnepoberal žiaden príplatok za prácu v nebezpečných podmienkach (január až október 1966, apríl, máj,\naugust, september 1967, február, marec, máj, august, september, november, december 1968, apríl až\ndecember 1969), alebo tento poberal nepravidelne a v minimálnych výškach, čo však nezodpovedá\npožiadavke, aby vojaci z povolania na tieto účely vykonávali funkcie, v ktorých pracovnej činnosti trvalo\nprevažovali (to znamená tvorili trvalo viac ako 50 % ich činností) práce uvedeného charakteru.\n38. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal\nnepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti aj\nÚstavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti\ntakému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony\núčastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s\nplatným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník\nkonania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre\nľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku\nvšak nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok\nvo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných\nzáverov možno potvrdiť, že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným\na v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho\nsúdnictva) postačujúcim spôsobom reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad\naplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych\npredpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, dostatočne odôvodnil.\n39. V tomto smere (keďže článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky dopadá aj na orgány verejnej\nsprávy) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k zásadnej námietke súčasne odkazujúce\njednak na článok 10 smernice evidovanej pod číslom Fin-6-1 a jednak na obsah príslušných vložiek\nk záznamu o služobných príjmoch za roky 1966 až 1969 s poukazom na zásadnú skutočnosť, že\nžalobca buď nepoberal žiaden príplatok za prácu v nebezpečných podmienkach, alebo tento poberal\nnepravidelne a v minimálnych výškach, na základe čoho mal preukázané, že žalobca v rozhodnom\nobdobí nevykonával nebezpečné práce v takom rozsahu (viac ako 50 % pracovnej činnosti), aby spĺňal\npodmienky na priznanie zvýhodneného zápočtu, možno považovať za týchto okolností za spĺňajúce\naspoň základné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.\n40. V súvislosti s namietanou otázkou dokazovania, najvyšší správny súd uvádza, že v správnom\nsúdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné\nna preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva\n(§ 119 SSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať\nzákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených\nžalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy, t.j. preskúmať aj postup,\nktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu,\nktorý tu bol v čase ich právoplatnosti. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z\nktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo\npre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy\nlogicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.\n41. K námietke žalobcu, že krajský súd rozhodol bez osobnej účasti žalobcu, najvyšší správny súd\nuvádza, že žalobca vo veci právne zastúpený nepožiadal v súlade s § 199 ods. 3 a § 202 ods. 2 veta\ndruhá per analogiam v spojení s § 182 ods. 1 písm. g/ SSP o nariadenie pojednávania.\n\n42. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za\ndôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n44. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Sa/34/2018", "guid": "b6bce65d-a0b1-4cc9-bb48-f756c4bf6d74:029955f0-85cc-4946-b140-bd2eaac06d1c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 372/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 372/06 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eea5116e-7272-4a09-8a28-556c2baa8cd6"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}