{"guid": "224a08cd-dbe8-42eb-a01a-a3aa22001fd6:36f54bb7-a589-49ad-b309-9161f66f840b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200382.4", "spisova_znacka": "9Sžsk/101/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/101/2018 z 27. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/101/2018, ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200382.4", "identifikacne_cislo": "3017200382", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2022-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578", "nazov": "zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/36f54bb7-a589-49ad-b309-9161f66f840b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200382.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200382.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:3017200382.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/101/2018\n3017200382\n27. 06. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:3017200382.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobkyne: G.. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, D. R., právne\nzastúpená: Mgr. Vladimír Karásek, advokát so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\npostupu a rozhodnutia žalovanej č. 48605-2/2017-BA zo dňa 10. augusta 2017, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sa/44/2017-61 zo dňa 23. apríla\n2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobkyne na prerušenie konania z a m i e t a .\nIII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 15Sa/44/2017-61 zo dňa 23. apríla 2018 podľa § 190 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 48605-2/2017-BA zo dňa 10. augusta 2017 (ďalej len\naj ako „preskúmavané rozhodnutie“) o zamietnutí odvolania žalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej\npoisťovne, pobočka Považská Bystrica, č. 379-30/2017-PB zo dňa 28. marca 2017, ktorým táto rozhodla,\nže povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe nezaniklo dňa 31. decembra 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po oboznámení sa s obsahom súdneho\na administratívneho spisu má za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu, vrátane ich postupu, sú v súlade so zákonom, nakoľko majú oporu vo\nvykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Za\nsporné medzi účastníkmi považoval právne posúdenie postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo\nčinnej osoby (ďalej aj „SZČO“) ku dňu 31. decembra 2007.\n3. Konštatoval, že status SZČO v sociálnom poistení počas rozhodného obdobia sa zakladal výlučne\nna držbe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez ohľadu na to, či sa táto\nčinnosť aj reálne vykonávala. Dospel k záveru, že práve povolenie alebo licenciu podľa § 3 ods. 4\n\npísm. b/ až e/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych\npracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), je potrebné chápať ako oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného zákona, ktoré je upravené v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z. z.“), a ktoré jeho držiteľovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby.\nŽalobkyňa tak bola správne považovaná za SZČO nielen počas trvania povolenia na poskytovanie\nzdravotníckej starostlivosti, ktoré bolo zrušené dňom 31. decembra 2007, ale aj po tomto dátume,\npretože bola naďalej držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktoré\nsa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona (§ 3 ods. 4 písm. c/ v spojení s\n§ 10 a § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.) zakladajúce status samostatne zárobkovo činnej\nosoby (§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.). Nakoľko žalobkyňa zároveň dosiahla za rok 2006 aj\npotrebný kvalifikovaný príjem v súlade s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., vznikla jej (resp. trvala)\npovinná účasť na sociálnom poistení aj po 31. decembri 2007 z dôvodu dosiahnutého príjmu. Krajský\nsúd poznamenal, že zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotníckeho povolania, podanie odhlášky\nzo sociálneho poistenia k 31. decembru 2007 a následné vykonávanie funkcie zodpovedného zástupcu\nv pracovnom pomere k spoločnosti L. na tomto závere nič nemení, keď podstatnou skutočnosťou bola\nexistencia platnej licencie L1A, ktorej sa zrušenie povolenia žiadnym spôsobom nedotklo. Uzavrel, že\nžalobkyňa mala na základe dvoch rôznych právnych titulov (oprávnení), dva rôzne statusy, t. j. ako SZČO\npodľa licencie L1A a aj ako zamestnanec spoločnosti s ručením obmedzeným v pracovnom pomere na\nzáklade licencie L1C v postavení odborného zástupcu. Doplnil, že povinné poistenie žalobkyne trvalo\nlen do 30. júna 2009, nakoľko za rok 2007 nedosiahla kvalifikovaný príjem, ktorý by jej zakladal účasť na\npovinnom sociálnom poistení. K procesným žalobným námietkam uviedol, že zákon neukladá Sociálnej\npoisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo prerušení sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch, a preto námietka ohľadom oneskoreného rozhodovania správneho orgánu prvého\nstupňa nie je dôvodná.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobkyňa z dôvodov podľa §\n440 ods. 1 písm. g/ SSP. Mala za to, že správny súd nepresne vyložil podstatné zákonné ustanovenia\ndotknutých právnych predpisov vzťahujúcich sa na danú vec (zákon č. 578/2004 Z. z. a zákon č.\n461/2003 Z. z. v znení do 31. decembra 2010). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7Sžso/27/2010 zo dňa 01. júla 2010 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 63/2012 a II. ÚS 426/2012 argumentovala, že pre posúdenie žalobkyne ako SZČO na\núčely sociálneho poistenia, je potreba súčasného naplnenia dvoch podmienok, a to nielen formálnej\npodmienky, ktorou je držba oprávnenia na výkon činnosti, ale aj podmienky materiálnej, ktorou sa\nrozumie faktická možnosť vykonávania činnosti a dosiahnutie požadovaného príjmu. Dôvodila, že držba\nlicencie L1A sama o sebe nezakladá okrem oprávnenia aj reálnu možnosť vykonávania činnosti a je len\noprávnením uchádzať sa o výkon tejto činnosti u iného poskytovateľa. Zastávala tiež názor, že samotným\nregistračným listom - odhláškou fyzickej osoby zo sociálneho poistenia, ako aj ústnym deklarovaním\npracovníkovi pobočky žalovanej, dostatočne, jasne a preukázateľne prejavila vôľu, že ďalej túto činnosť\n- podnikanie ako SZČO vykonávať nebude a nemieni. Sťažovateľka tak mala za to, že predmetnou\nodhláškou sa neodhlasovala len z časti poistenia, resp. v rozsahu licencie L1A, ale súčasne aj z licencie\nL1B a registračný list - odhláška plní funkciu riadneho a preukázateľného vyhlásenia fyzickej osoby\nna účely § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.\ndecembra 2010. Zotrvala na tom, že poistenie jej zaniklo podľa § 21 ods. 4 písm. b/ a v súvislosti so\nzánikom poistenia zaniklo tiež postavenie žalobcu ako SZČO podľa § 5 písm. c/, čo korešponduje s\nodvolacími dôvodmi a tieto preukazujú správnosť právneho názoru žalobkyne k danej veci. Navrhla\npreto, aby kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalobkyňa neuviedla také kasačné námietky\nk správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali\nzmenu alebo zrušenie preskúmavaného rozhodnutia. Stotožnila sa s právnymi závermi krajského súdu\nvyjadrenými v rozsudku a navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n\n6. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach.\nZ vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na najvyššom súde k 1. augustu 2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude\nako súd kasačný, konať a rozhodovať najvyšší správny súd.\n7. Najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.\n8. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite postupoval v súlade s procesnými pravidlami\nzákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny\nprieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou, vykonal náležite\nv zmysle platnej právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s právnou úpravou ustanovenou v\nzákone č. 578/2004 Z. z., a svoju právnu úvahu, na základe ktorej ustálil svoj právny záver, aj riadne\nodôvodnil.\n9. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. kasačný súd zistil, že medzi\núčastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2009, a nie 31. decembra\n2007. Kasačný súd túto spornú otázku považoval za zásadnú, a preto predovšetkým na ňu zameral\nsvoju pozornosť.\n10. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí\nsp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný\nsúd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami\nžalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že v zásade\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.\n11. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď\nVeľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra\n2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom\nSlovenskej republiky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke\nstatusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle §\n5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3\nods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z.,\n§ 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona\ne. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu\n[písm. b/] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c/].“\n\n13. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou LlC.\n14. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b/ ].\n15. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a/ bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné\nvykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b/ tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa\nrozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti,\nústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na\nvýkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]\na právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n16. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky\npre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je\nnaviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané\npovolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná\n(pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára\nnásledne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n17. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje\nlekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v\npracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať\nzdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom\nzdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a/ bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B\n\npredpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),\nktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením\nna vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára\n- fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely\nposkytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade\nlicencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní\nlekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára,\nči popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm.\nc/ zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.“.\n18. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“\n19. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs/3/2019, zo dňa 24.\nnovembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom do 31. decembra 2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/,\n§ 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp.\ntrvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto\nsúvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený\nako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako\nfyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia;\n\nsúčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5\npísm. a/, b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n20. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.\n21. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,\nv ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne\nupravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n22. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.\n23. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n24. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\n25. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku\npracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom „a“. To\nznamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nlekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n26. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n27. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa\nvydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby,\nže od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú\nmá oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,\nt. j. „od.....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO\n- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n28. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\n(ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.\naugusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a §\n\n228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto zákona) taký\nlekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva\nčinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.\n29. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021,\nktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu č. k. 1Vs/3/2019 zo\ndňa 24. novembra 2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné\npovažovať za zjavne neodôvodnený, ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych\nzáveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní\naplikovaných ustanovení právnych predpisov.“\n30. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého\nrozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a\nvyužíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade\nvyužiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.\n31. Ústavný súd Slovenskej republiky opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22\nodôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne\nprávne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nresp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k\nvýkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m.\nIV. ÚS 426/2018).\n32. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v\nzmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.\n33. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky\npostupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom\nprijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n34. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n35. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods.\n2 písm. g/ zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia\noznačených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“\n\n37. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.\n38. Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní\nrozhodnutia č. TSK/2007/04906/zdrav.-2 zo dňa 16. novembra 2007 Trenčianskym samosprávnym\nkrajom, ktorým bolo dňom 31. decembra 2007 vyhovené žiadosti žalobkyne o zrušenie povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie v špecializačnom odbore pediatria a dorastové\nlekárstvo (vydané dňa 17. októbra 2006), bola naďalej držiteľom licencie číslo: L1A/TN/0402/05 vydanej\ndňa 24. augusta 2005 Slovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v\npovolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa za roky 2006 a 2007 v daňovom priznaní\npriznala príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§\n6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či\ntento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp.\npísm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010.\n39. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr\naž dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním\na s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z., keď tomuto\ndňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobkyne, že od vzniku\npracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.\n40. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobkyni ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až\ndňa 30. júna 2009, a nie dňa 31. decembra 2007, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného\nnázoru veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu\nSlovenskej republiky.\n41. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna\naj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka\nnezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku\nprax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným\nposkytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala, neznamená\nreálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona\nč. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v\nkonaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n42. Keďže námietky, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešpondujú právnym\notázkam, ktorými sa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019)\ndôsledne zaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a\npovažoval ich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého\nsenátu.\n43. Kasačný súd dodáva, že krajský súd tiež správne uviedol, že zákon žalovanej neukladá\nlehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo o prerušení sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch. Taktiež neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o začatí\nsprávneho konania, ako to ukladá správny poriadok a neukladá Sociálnej poisťovni ani povinnosť pred\nvydaním rozhodnutia dať možnosť účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom, prípadne navrhnúť\ndoplnenie. Zároveň umožňuje Sociálnej poisťovni začať konanie na podnet organizačnej zložky, ktoré\nje v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči účastníkovi konania. Zákon o sociálnom\npoistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje teda, aby prvým úkonom bolo aj doručenie\nrozhodnutia. Aj účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia\nprvostupňového rozhodnutia, stále zostáva zachovaná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam\npred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s\nprvostupňovým konaním jeden celok.\n\n44. Kasačný súd ešte poznamenáva, že nemožno akceptovať ani požiadavku žalobkyne, aby podanie\nregistračného listu fyzickej osoby - odhlášky bolo považované za jej vyhlásenie podľa § 21 ods. 4 písm.\nb/ zákona č. 461/2003 Z. z., a to z dôvodov už uvedených v odsekoch 28, 29 a 30 odôvodnenia.\n45. Dňa 17. mája 2022 bol kasačnému súdu doručený návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu,\nže v obdobnej veci, založenej podľa jej názoru na rovnakom skutkovom základe, bola podaná ústavná\nsťažnosť na Ústavnom súde Slovenskej republiky vedená pod evidenčným číslom spisu Rvp 1630/2021.\nNavrhla preto kasačnému súdu, aby konanie v jej právnej veci prerušil podľa § 100 ods. 2 písm. a/\nSSP, keďže prebieha súdne konanie, v ktorom sa riešia otázky, ktoré môžu mať zásadný význam\npre rozhodnutie najvyššieho správneho súdu v predmetnej právnej veci, a to až do právoplatnosti\nrozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.\n46. Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie\nuznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka,\nktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie\npodnet.\n47. Rozhodnutie, či súd preruší konanie z dôvodu podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, tak patrí výlučne\ndo pôsobnosti súdu.\n48. Kasačný súd poukazuje na to, že uznesením najvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/61/2018\nzo dňa 21. marca 2022 bolo rozhodnuté o pokračovaní v konaní o právnej veci žalobkyne, ktoré bolo\nnaposledy prerušené v dôsledku toho, že proti rozhodnutiu Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 bola podaná ústavná sťažnosť podľa čl. 127\nÚstavy Slovenskej republiky pod evidenčným číslom spisu Rvp 361/2021.\n49. Právne závery ohľadom (pôvodne medzi účastníkmi konania sporných) právnych otázok tak už\nprešli riadnou kontrolou ústavnosti a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.\nÚS 610/2021 zo dňa 30. novembra 2021 (vo veci ústavnej sťažnosti ev. č. 361/2021), bola ústavná\nsťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky proti rozhodnutiu Veľkého senátu správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/3/2019 odmietnutá. Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky pritom výslovne konštatoval, že odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu je podľa jeho názoru\nvýslovne „dostatočné a zrozumiteľné. Najvyšší súd dostačujúco vysvetlil, prečo kasačnú sťažnosť\nsťažovateľa zamietol, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska za akceptovateľné\na udržateľné. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle a je dostatočne\nodôvodnené, ústavný súd teda nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať\n(podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nnajvyššieho súdu.“\n50. Kasačný súd z uvedeného dôvodu návrh žalobkyne na prerušenie konania s poukazom na to, že\nna ústavnom súde bola podaná aj iná (ďalšia) ústavná sťažnosť v obdobnej právnej veci, nevyhodnotil\nako dôvodný. Navyše, žalobkyňa hoci je v konaní kvalifikovane právne zastúpená, nešpecifikovala a\nani bližšie nevysvetlila, pre ktoré skutočnosti a v akom kontexte sa domnieva, že napriek argumentom\nuvedeným v predchádzajúcom bode odôvodnenia, je potrebné vyčkať aj na rozhodnutie ústavného súdu\no ústavnej sťažnosti s evidenčným číslom Rvp 1630/2021.\n51. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom\npodľa § 461 SSP zamietol.\n\n52. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobkyni (sťažovateľke), ktorá v\ntomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP)\na žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168\nSSP).\n53. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}