{"guid": "d0388f03-27af-410a-98f0-30cc046c8746:a9772755-d7b6-4ae3-b53a-703111c823dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200218.1", "spisova_znacka": "5Sfk/30/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/30/2021 z 1. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 1. júla 2022, sp. zn. 5Sfk/30/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200218.1", "identifikacne_cislo": "2020200218", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-07-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-77.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 77 ods. 2 písm. a) zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-77.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-81.odsek-1", "nazov": "§ 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-81.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-81"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/582", "nazov": "zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-77", "/SK/ZZ/2004/582#paragraf-81"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9772755-d7b6-4ae3-b53a-703111c823dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200218.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200218.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200218.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sfk/30/2021\n2020200218\n01. 07. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:2020200218.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej\nveci žalobcu: D.. C. J., bytom F. C. XXX/XX, F., proti žalovanému (sťažovateľ): Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 428553/2020 zo dňa 17. septembra 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/121/2020-52 zo dňa 9. septembra 2021, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nŽalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 20S/121/2020-52\nzo dňa 9. septembra 2021 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho\nsúdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. 428553/2020 zo dňa 17.\nseptembra 2020 ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Mesta Galanta č.\n5817010521 zo dňa 12. júna 2020 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.\n2. Rozhodnutím č. 428553/2020 zo dňa 17. septembra 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Mesta Galanta č. 5817010521\nzo dňa 12. júna 2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych\ndaniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 582/2004 Z.z.“), Daňového poriadku, v súlade so Všeobecne záväzným\nnariadením Mesta Galanta č. 11/2019 o podmienkach určovania a vyberania miestneho poplatku za\nkomunálne odpady a drobné stavebné odpady vyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na\nobdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v sume 40,07 €. Orgány verejnej správy v odôvodnení\nsvojich rozhodnutí uviedli, že žalobca je z titulu vlastníctva bytu č. X nachádzajúcom sa na ulici H. XXX/\nXX v k.ú. G. oprávnený užívať tento byt a teda sa považuje bez ďalšieho za poplatníka na účely zákona\nč. 582/2004 Z.z. V tejto súvislosti poukázali aj na ust. § 123 Občianskeho zákonníka, z ktorého toto\nprávo užívať apriori vlastníkovi veci vyplýva.\n3. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného na krajskom súde správnou žalobou. Namietal, že správne\norgány vec nesprávne právne posúdili, keď s takýmto právnym názorom žalovaného správneho orgánu\nsa možno stotožniť len potiaľ, pokiaľ nie je z určitého dôvodu právo vlastníka veci ju užívať, obmedzené.\nV tejto súvislosti poukázal na to, že vlastník veci je oprávnený vec užívať, avšak uvedené neplatí\nabsolútne, nakoľko sú určité inštitúty, resp. právne situácie, ktoré toto právo vlastníka obmedzujú.\n\nVlastníkovi síce ostáva jeho vlastnícke právo, avšak nemôže toto právo realizovať v plnej miere tak,\nako mu ho garantuje ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, na ktorý odkázal žalovaný správny\norgán. Uviedol, že takýmto právom je napr. právo zodpovedajúce vecnému bremenu ako právo k cudzej\nveci. To, že toto vecné právo obmedzuje vlastníka napokon vyplýva aj z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho\nzákonníka, čo uvádzal už v rámci odvolacieho správneho konania. V predmetnej veci, vlastníctvo\nk bytu č. 4, ktorého je žalobca výlučným vlastníkom v 1/1-ine, je takýmto právom zodpovedajúcim\nvecnému bremenu jednoznačne zaťažené. Je tým právo doživotného užívania a bývania v tomto byte\nv prospech L. E., rod. J.. Táto skutočnosť vyplýva aj z informatívneho výpisu z LV č. XXXX, k.ú. G.,\nktorý bol doložený v rámci odvolacieho správneho konania, pričom L. E. má právo doživotne vec užívať,\nčo znamená, že vlastnícke právo žalobcu je v rozsahu zriadeného vecného bremena obmedzené.\nUvedené bolo žalovanému aj preukázané, a to dohodou o výkone vecného bremena zo dňa 12. augusta\n2013, uzavretou s oprávnenou z práva zodpovedajúceho vecnému bremenu L. E., z ktorej dohody\njednoznačne vyplýva, že žalobca ako povinný z vecného bremena toto právo rešpektoval, a teda bol\npovinný zdržať sa užívania predmetného bytu. Ďalej poukázal na to, že na účely ustanovenia § 77 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. sa za poplatníka miestneho poplatku za odvoz komunálneho odpadu\npovažuje taká fyzická osoba, ktorá má buď trvalý, alebo prechodný pobyt v obci, alebo ktorá užíva (teda\nfakticky obýva, užíva) byt alebo je oprávnená byt užívať. V tejto súvislosti zdôraznil, že vo vzťahu k nemu\nnie je splnená žiadna z týchto podmienok, nakoľko v meste G. nemá hlásený trvalý a ani prechodný\npobyt, čo de facto ani nebol dôvod vyrubenia tohto poplatku. Znamená to, že predmetný byt v meste G.\nneužíva a ani nie je oprávnený ho užívať, a to z dôvodu existencie zmluvného práva zodpovedajúceho\nvecnému bremenu.\n4. Správny súd po oboznámení sa s pripojeným obsahom administratívneho spisu zistil, že skutkový\nstav veci, ktorý bol zistený a popísaný žalovaným v jeho rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvostupňového\nsprávneho orgánu verejnej správy korešponduje so zisteniami v správnom konaní, keď nebolo ani\nsporné, že k predmetnému bytu, ktorého vlastníkom je žalobca, má zriadené právo doživotného bývania\nL. E., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt. Krajský súd mal za to, že jeho úlohou\nbolo zodpovedať otázku, či žalobca je poplatníkom poplatku v zmysle § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n582/2004 Z.z. z dôvodu existencie oprávnenia užívať predmetný byt, ktoré je obsahom jeho vlastníckeho\npráva k nemu, a to bez ohľadu na to, že jeho faktické užívanie je vo forme zriadeného práva doživotného\nbývania v prospech L. E..\n5. Krajský súd konštatoval, že žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci vznesená zo\nstrany žalobcu bol dôvodná. Mal za to, že v ust, § 77 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. sú vymedzené\nnáklady a činnosti súvisiace s komunálnymi odpadmi a drobným stavebným odpadom. V odseku 2\ntohto ustanovenia sú vymedzené subjekty, ktoré sú povinné poplatok platiť. V prípade fyzických osôb\nje poplatníkom tá fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo ktorá má v obci prechodný pobyt,\nalebo fyzická osoba, ktorá je na území obce oprávnená užívať byt, alebo tá fyzická osoba, ktorá na\núzemí obce užíva byt alebo iné nehnuteľnosti, objekty, či ich časti a to na iný účel, ako na podnikanie.\nV predmetnej veci nebolo sporné, že žalobca ktorý je fyzickou osobou nemá v meste G. prechodný\nani trvalý pobyt a ani neužíva predmetný byt, ktorý vlastní. Žalovaný (správca dane) považoval pre\nvyrubenie poplatku žalobcovi za dostatočnú a rozhodujúcu skutočnosť to, že z titulu jeho vlastníckeho\npráva k predmetnému bytu ho má právo aj užívať. Neprihliadal k nespornému skutkovému zisteniu, že\nv predmetnom byte má zriadené právo doživotného bývania L. E., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom\nevidovaný aj trvalý pobyt, čo je nesporné. Správny súd dospel po preskúmaní tejto žalobnej námietky\nk záveru, že uvedený právny záver žalovaného je výsledkom jeho omylu pri aplikácii § 77 ods. 2 písm.\na/ uvedeného zákona na zistený skutkový stav veci, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nezákonné.\nHoci žalovaný správne konštatoval obsah vlastníckeho práva, ktoré je právom absolútnym a pôsobí\nvoči všetkým, pričom jeho obsahom je právo vec držať, užívať ju, požívať jej plody a disponovať s ňou,\nopomenul, že tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže vlastník veci realizovať sám, ale má právo ich\naj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil. Právo držby veci, t.j. možnosť vlastníka mať danú vec\nvo svojej moci je výslovným oprávnením vlastníka veci. Neznamená to, že vec musí fakticky aj držať,\npretože vec môže na základe rôznych právnych úkonov dať do držby iným subjektom a rovnako má\nprávo sám rozhodnúť, či bude úžitkovú hodnotu veci realizovať sám, alebo využitie jej úžitkovej hodnoty\numožní iným subjektom. Znamená to, že vlastník veci môže rozsah svojich vlastníckych oprávnení zúžiť,\nako tomu bolo aj v preskúmavanej veci.\n\n6. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu správny súd považoval žalobu za dôvodnú, v dôsledku\nnesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko žalovaný (správca dane) nesprávne podriadil zistený\nskutkový stav veci pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, pretože skutkové predpoklady pre jej\naplikáciu neboli naplnené. Žalobca nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníkom poplatku,\npretože v meste G. nemá právo užívať predmetný byt a preto mu nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Za\ntohto stavu možno konštatovať, že poplatok za komunálny odpad za rok 2020 bol žalobcovi vyrubený\nv rozpore s § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z., a preto správny súd žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil prvostupňovému\norgánu verejnej správy na ďalšie konanie.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. g/\nS.s.p. kasačnú sťažnosť. Namietal, že z jeho strany nedošlo k omylu pri aplikácii § 77 ods. 2 písm. a/\nzákona č. 582/2004 Z.z. ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak ako to uviedol v odôvodnení\nsvojho rozsudku krajský súd. Sťažovateľ pri rozhodovaní, či žalobca je v meste G. poplatníkom alebo\nnie, vychádzal predovšetkým z aplikačnej praxe a výkladu tvorcu zákona č. 582/2004 Z.z., ktorým je\nMinisterstvo financií SR. Podľa sťažovateľa z ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. vyplýva,\nže poplatníkom poplatku je každá fyzická osoba z dôvodu trvalého pobytu alebo prechodného pobytu,\nalebo z dôvodu oprávnenia užívať (vlastnícke právo) alebo užívania (skutočné užívanie nehnuteľnosti)\nbytu, nebytového priestoru, pozemnej stavby alebo jej časti, alebo objektu, ktorý nie je stavbou. Zákon\nč. 582/2004 Z.z. osobitne nevymedzuje, čo sa považuje za oprávnenie užívať nehnuteľnosť, preto pri\nposudzovaní, či fyzická osoba je poplatníkom poplatku z dôvodu oprávnenia užívať nehnuteľnosť, tvorca\nzákona vychádza z ust. § 123 Občianskeho zákonníka z obsahu vlastníckeho práva, ktorým je tzv. triáda\noprávnení formulovaná klasickou rímskou právnou vedou. Ide o právo vec držať (ius possidendi), vec\nužívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) a právo vecou disponovať (ius disponendi).\nObsah vlastníckeho práva je právom absolútnym, pričom tieto jednotlivé vlastnícke oprávnenia môže\nvlastník realizovať sám, ale má právo ich aj previesť na inú osobu bez toho, aby vec scudzil. To znamená,\nže vlastník veci môže rozsah svojich vlastníckych oprávnení zúžiť, napr. faktickú držbu veci prenechať\ninej osobe spolu s oprávnením realizovať úžitkovú hodnotu. V praxi to znamená, že ak predmetom\nvlastníctva je napr. byt a vlastník bytu prenajme byt inej osobe, vlastník bytu ostáva naďalej jeho\nvlastníkom, ale oprávnenie užívať tento byt má na základe právneho úkonu iná osoba. Zákonodarca to\nvykladá tak, že fyzická osoba, ktorá je vlastníkom nehnuteľnosti, je poplatníkom poplatku podľa § 77\nods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z. z dôvodu oprávnenia nehnuteľnosť užívať, ktoré je jedným z\noprávnení absolútneho vlastníckeho práva. Táto fyzická osoba je poplatníkom poplatku aj v tom prípade,\nak sa dočasne čiastočne vzdá oprávnenia užívať nehnuteľnosť alebo jej časť (napr. na základe zmluvy\no výpožičke, nájomnej zmluvy, príp. inominátnej zmluvy a pod.), ale nehnuteľnosť alebo jej časť naďalej\nspolu s nájomcom, vypožičiavateľom a pod. užíva. Ak sa fyzická osoba ako vlastník nehnuteľnosti\ndočasne úplne vzdá užívacieho práva (oprávnenia užívať nehnuteľnosť) na základe právneho úkonu,\nt. j. túto nehnuteľnosť naďalej vlastní, ale dočasne ju neužíva, pretože nehnuteľnosť dá do nájmu,\nvýpožičky, a pod., nie je poplatníkom poplatku z dôvodu oprávnenia užívať nehnuteľnosť. To však\npodľa zákonodarcu neplatí v prípade zriadenia vecného bremena. Zriadenie vecného bremena v danom\nprípade nie je možné chápať ako dočasne úplné vzdanie sa užívacieho práva ako napr. pri nájme alebo\nvýpožičke. Z uvedeného podľa sťažovateľa vyplýva, že žalobca ako vlastník predmetného bytu v meste\nG. je oprávnený tento byt užívať, toto právo mu nezaniklo ani tým, že v ňom má zriadené vecné bremeno\nL. E., ktorá byt skutočne užíva a má v ňom evidovaný aj trvalý pobyt, pretože zriadenie vecného bremena\nv žiadnom prípade neobmedzuje užívanie bytu vlastníkom - žalobcom. Na základe uvedeného vyslovil\nsťažovateľ presvedčenie, že v danom prípade nedošlo z jeho strany k nesprávnej aplikácii zákona č.\n582/2004 Z.z., keď žalobca spĺňa podmienky poplatníka stanovené v § 77 ods. 2 písm. a) tohto zákona.\n8. Žalobca sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nestotožnil s argumentáciou sťažovateľa. Poukázal\nna ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jasne vyplýva, že vecné bremená obmedzujú\nvlastníka nehnuteľnosti v prospech niekoho iného (oprávneného z práva zodpovedajúceho vecnému\nbremenu). V prejednávanej veci bolo k bytu vo vlastníctve žalobcu zriadené právo doživotného bývania a\nužívania, pričom výkon tohto práva k cudzej veci bol aj bližšie špecifikovaný v dohode o výkone vecného\nbremena. Z tejto dohody vyplýva, že žalobca sa zdrží užívania tohto bytu, pričom toto užívacie právo\nv celom rozsahu vykonáva oprávnená z vecného bremena. S poukazom na uvedené preto žiadal, aby\nkasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n\n9. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať\na rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta\n2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nPredmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju\nzamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).\n11. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie\nsťažovateľa č. 428553/2020 zo dňa 17. septembra 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy\nprvého stupňa - Mesta Galanta č. 5817010521 zo dňa 12. júna 2020, ktorým bol žalobcovi podľa § 81\nods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. a v súlade so Všeobecne záväzným nariadením Mesta Galanta č. 11/2019\nvyrubený miestny poplatok za komunálne odpady na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv sume 40,07 €.\n12. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval kasačný súd za potrebné posúdiť správnosť\nzáverov krajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku konštatoval, že zo strany orgánu verejnej správy\nprvého stupňa a sťažovateľa došlo k nesprávnej aplikácii § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004\nZ.z. Krajský súd dôvodil tým, že žalobca nie je v zmysle tohto zákonného ustanovenia poplatníkom\npoplatku, pretože v meste G. nemá právo užívať byt (vo vzťahu ku ktorému došlo k uloženiu poplatkovej\npovinnosti za komunálny odpad za rok 2020) a preto mu nevznikla povinnosť ho zaplatiť. Ako dôvodnú\ntak v tejto spojitosti vyhodnotil argumentáciu žalobcu, že z dôvodu zriadenia a výkonu vecného bremena\nk dotknutému bytu ( spočívajúceho v práve ho ako vec doživotne užívať) L.Í. E., bol povinný zdržať sa\nužívania predmetného bytu, čím nebola splnená podmienka v zmysle § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č.\n582/2004 Z.z.\n13. Podľa § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z., ak ďalej nie je ustanovené inak, poplatok platí\npoplatník, ktorým je fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je\nna území obce oprávnená užívať alebo užíva byt, nebytový priestor, pozemnú stavbu alebo jej časť,\nalebo objekt, ktorý nie je stavbou, alebo záhradu, vinicu, ovocný sad, trvalý trávny porast na iný účel\nako na podnikanie, pozemok v zastavanom území obce okrem lesného pozemku a pozemku, ktorý je\nevidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha.\n14. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že poplatkovej povinnosti podliehajú fyzické\nosoby, t.j. právna úprava výslovne predpokladá, že poplatníkom môže byť v zásade každá fyzická\nosoba (aj nevlastník), ktorá má v obci trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorá je na území\nobce oprávnená užívať alebo užíva byt. Ťarchy poplatkovej povinnosti sú tak zbavené fyzické osoby,\nktoré (z rôznych dôvodov) nemajú oprávnenie byt užívať, resp. ho neužívajú spôsobom, s ktorým sa\nspája i nakladanie s komunálnym odpadom. Z predmetného ustanovenia zákona zároveň vyplýva, že\nzákonodarca ako jednu z požiadaviek na kvalifikáciu fyzickej osoby ako poplatníka stanovil oprávnenosť\nužívania bytu, resp. jeho užívania samotnou fyzickou osobou. Dotknutá právna úprava - zákon č.\n582/2004 Z.z. síce bližšie nevymedzuje význam slovného spojenia „oprávnenie užívať byt“, avšak je\nnepochybné, že ide o oprávnenie užívať byt spôsobom, ku ktorému je z podstaty veci určený, resp.\núčelu ktorému slúži - bývanie. Kasačný súd zároveň poukazuje na to, že fyzická osoba (nevlastník)\nmôže nadobudnúť právo užívať byt na základe rôznych právnych úkonov, ktorými dochádza k určitému\nobmedzeniu či dokonca k vzdaniu sa užívacieho práva k bytu v prospech inej osoby a z tohto dôvodu\naj k vyňatiu z poplatkovej povinnosti v zmysle ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.. O\n\ntakéto obmedzenie byt užívať spôsobom, ku ktorému je určený môže ísť aj v prípade zriadenia vecného\nbremena. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa\nktorého vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je\npovinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám\nsú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Kasačný súd poukazuje\nna to, že so zriadením vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania bytu\nv prospech inej osoby je spojená aj povinnosť strpieť užívanie bytu inou/oprávnenou osobou. Zriadenie\npráva doživotného užívania bytu v prospech inej osoby tak samo o sebe nevylučuje vlastníka z užívania\nbytu, nakoľko takéto obmedzenie mu ukladá len povinnosť strpieť/umožniť užívanie bytu inou fyzickou\nosobou. Je preto potrebné v každom prípade zvlášť aj s ohľadom na úpravu zmluvných vzťahov posúdiť,\nči v konkrétnom prípade je povinná osoba zdržať sa užívania bytu t.j. či nie je oprávnená byt užívať po\ndobu trvania vecného bremena (uplatnenie výluky v zmysle § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.)\n15. V posudzovanej veci bolo k bytu vo vlastníctve žalobcu dohodou o výkone vecného bremena zo dňa\n12. augusta 2013 zriadené právo doživotného bývania a užívania v prospech L. E., rod. J., Uvedené\nnapokon vyplýva aj z informatívneho výpisu z LV č. XXXX, k.ú. G. s tým, že oprávnená má právo\ndoživotne byt (v celom rozsahu) užívať a žalobca ako povinný z vecného bremena bol povinný (po\ndobu trvania vecného bremena) zdržať sa užívania predmetného bytu. Obmedzenie práva žalobcu\nspočívajúce v dočasnom (zmluvnom) vzdaní sa práva užívať byt v jeho vlastníctve v prospech inej osoby\ntak zodpovedá nedostatku oprávnenia užívať byt spôsobom predpokladaným v ust. § 77 ods. 2 písm.\na/ zákona č. 582/2004 Z.z.. a spojeným s nemožnosťou vyrubiť mu miestny poplatok za komunálne\nodpady. Kasačný súd poznamenáva, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti síce poukazoval na aplikačnú\nprax, resp. výklad dotknutého ustanovenia Ministerstvom financií SR, avšak v tomto smere nepredostrel\nžiadnu právne relevantnú argumentáciu, ktorá by zriadenie vecného bremena ako úplne vzdanie sa\nužívacieho práva k bytu neumožňovala podriadiť pod režim ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004\nZ.z.. Sťažovateľ sa v zásade obmedzil iba na právne posúdenie otázky vzniku poplatkovej povinnosti\nv súvislosti s nájmom bytu, pričom vo vzťahu k otázke zriadenia vecného bremena k bytu a s tým\nspojeného obmedzenia užívacieho práva vlastníka neuviedol žiadne právne argumenty, ktoré by mali\nodôvodňovať iný/odlišný prístup k výkladu ust. § 77 ods. 2 písm. a/ zákona č. 582/2004 Z.z.\n16. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\ntaké relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) kasačný\nsúd dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia citoval relevantné právne normy,\npresvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami\núčastníkov konania, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v\nkasačnom konaní vyústiť do zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n17. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 467\nods. 1 S.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že v kasačnom konaní úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.\n18. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/121/2020", "guid": "706e2274-9b5f-437b-adfa-203a42e6d5ab:d4f06ea7-853e-4c24-96c2-b43f4919301e", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}