{"guid": "f53dbe65-50c6-46c9-9f97-0c8d34050d40:4284e337-2f37-443b-b549-eb5f49932695", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200056.1", "spisova_znacka": "1Sak/5/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/5/2021 z 14. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 14. apríla 2022, sp. zn. 1Sak/5/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200056.1", "identifikacne_cislo": "2020200056", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-04-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-c", "nazov": "§ 33 ods. 6 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-33.odsek-6.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-33"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-36", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-33"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4284e337-2f37-443b-b549-eb5f49932695", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200056.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200056.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2020200056.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sak/5/2021\n2020200056\n14. 04. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2020200056.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyne): T. S., nar. XX.X.XXXX, bytom F..\nXXX., E. J.., XXXXX XXXXX L., Iránska islamská republika, štátna občianka Iránskej islamskej republiky,\nprávne zastúpená: GH LEGAL s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Kazanská 12152/3, 821 06\nBratislava, IČO: 52 232 743, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava,\nÚrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava,\nv konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/062963-003 zo\ndňa 20. decembra 2019, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n20S/37/2020-78 z 12. mája 2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky m e n í rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.\n20S/37/2020-78 z 12. mája 2021 tak, že rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2019/062963-003\nzo dňa 20. decembra 2019 z r u š u j e a vec mu\nv r a c i a na ďalšie konanie.\nSťažovateľke p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda ako prvostupňový správny orgán,\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BA8-5243-009/2019-Z zo dňa 13.9.2019 zamietlo žiadosť žalobkyne o\nobnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel zlúčenia rodiny, ktorú podala\ndňa 24.1.2018. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyni bol dňa 7.5.2017 udelený prechodný pobyt\nna území Slovenskej republiky, za účelom zlúčenia rodiny s platnosťou do 31.3.2018. Nadobudnutím\nprávoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania\ngaranta žalobkyne - jej manžela, dňom 2.5.2019 nespĺňala žalobkyňa podmienky na obnovenie\nprechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny.\n2. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v\nzákonom stanovenej lehote odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ- HCP-BA2-2019/062963-003\nzo dňa 20.12.2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie.\n3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pobyt žalobkyne je viazaný na pobyt garanta a\nžiadosť o obnovenie pobytu za účelom podnikania garanta bola právoplatne zamietnutá, nakoľko v\n\nčase rozhodnutia žalovaného žalobkyňa nemala na území Slovenskej republiky rodinného príslušníka\ns prechodným alebo trvalým pobytom, nespĺňala podmienky obnovenia prechodného pobytu za účelom\nzlúčenia rodiny.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nKrajskému súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) dňa 4. marca 2020 žalobu, v ktorej namietala, že\n- zo spisového materiálu je zrejmé, že udelenie prechodného pobytu žalobkyne plne súvisí s udelením\nprechodného pobytu jej garanta a žalobkyňa predložila správnemu orgánu prvého stupňa všetky\npotrebné doklady na udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky,\n- požiadala o prerušenie konania, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci garanta žalobkyne, ktorý podal\nna krajský súd žalobu o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti o obnovenie prechodného\npobytu,\n- namietala, že rozhodnutie žalovaného sa nespravovalo riadnym právnym posúdením skutkových\nokolností daného prípadu, čo spôsobuje jeho vecnú nesprávnosť a vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia.\n- žiadala rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec\nvrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd rozsudkom č. k. 20S/37/2020-78 zo dňa 12.5.2021 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) žalobu zamietol a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Krajský súd v rozsudku opísal\npriebeh konania pred správnym orgánom ako aj pred žalovaným ako odvolacím orgánom. K námietke\nžalobcu ohľadne prerušenia konania súd odkázal na ustanovenie § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správneho súdneho poriadku týkajúceho sa zásady rozhodovania súdu za rozhodujúceho stavu\nkonania, ktorý je daný v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti krajský súd\ndodal, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v čase, kedy garantovi žalobkyne (jej manželovi) bola\nprávoplatne zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania. Žalobkyňa\npreto podľa súdu nespĺňala podmienky zlúčenia rodiny. Krajský súd nezistil v postupe žalovaného žiadne\npochybenia a preto považoval jeho vydané rozhodnutie za správne. Záverom krajský súd dodal, že\nna správnosti postupu žalovaného nič nemení ani skutočnosť, že následne bol žalobkyni obnovený\nprechodný pobyt na území SR za účelom zlúčenia rodiny, keďže rozhodnutie o zamietnutí žiadosti\ngaranta žalobkyne na obnovenie prechodného pobytu za účelom podnikania bolo krajským súdom\nnásledne zrušené v inom súdnom konaní a garantovi bol následne obnovený prechodný pobyt na území\nSR. Krajský súd opätovne poukázal, že pri preskúmaní rozhodnutia vychádzal zo stavu, ktorý bol v\nčase vydaného napadnutého rozhodnutia a pokiaľ došlo k zmene skutočností, tak tieto skutočnosti\nboli premietnuté v nasledovných rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré v danom smere neboli v\ntomto konaní predmetom prieskumného konania. Ohľadne trov konania krajský súd rozhodol tak, že ich\nžalovanému nepriznal, keďže nenastala žiadna výnimočná situácia na to, aby žalovanému ako štátnemu\norgánu bola náhrada trov priznaná.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n6. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podala sťažovateľka v\nzákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj „S.s.p.“), z dôvodu že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho\nposúdenia veci, v ktorej namietala:\n- právny stav, kedy jej manžel má na území prechodný pobyt, ale osoby viazané na jeho pobyt - t. j. ona\nako manželka a jeho deti prechodný pobyt nemajú,\n- narušenie súkromného a rodinného života s poukazom na čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd s tým, že sťažovateľka je zvyknutá byť neustále so svojim manželom aj na\núzemí Slovenskej republiky sa zdržiavala po dlhšiu dobu,\n- poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/22/2014, podľa ktorého je správny orgán\npovinný skúmať rodinný a súkromný život príslušníka tretej krajiny a v prípade, že by dôsledky zrušenia\ntrvalého pobytu boli neprimerané dôvodu jeho zrušenia, správny orgán trvalý pobyt nezruší,\n\n- s odkazom na doktrínu legitímneho očakávania, ktorej podstata je očakávanie účastníka konania\nod orgánu verejnej moci, že v skutkovo podobných veciach budú štátne orgány rozhodovať rovnako,\npoukázala na výlučnú závislosť medzi udelením prechodného pobytu jej osobe a udelením pobytu\njej garantovi, keďže po zamietnutí obnovy prechodného pobytu garantovi, bola zamietnutá obnova\nprechodného pobytu aj sťažovateľke. Následne však prechodný pobyt garantovi bol obnovený.\nRozhodnutie krajského súdu je preto podľa sťažovateľky prekvapivé, pričom boli opomenuté jej legitímne\nočakávania,\n- poukázala na rozsudok krajského súdu sp. zn. 20S/38/2020 z 26.5.2021 vo veci zamietnutia žiadosti\no obnovenie pobytu jej dcére I. A., ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie správneho orgánu z dôvodu,\nže „skutkový stav, ktorý správny orgán vzal za základ svojho rozhodnutia, je v súčasnosti v rozpore so\nskutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu týkajúcej sa zásadnej okolnosti prípadu - osudu\nžiadosti garanta žalobkyne.“. V uvedenom prípade ide o rovnaký prípad ako sťažovateľkin a totožný\nskutkový stav, rozdielnymi rozhodnutiami v tej istej veci však bola narušená právna istota pri rozhodovaní\na dôvera voči súdnej ochrane.\n7. V sťažnostnom návrhu sťažovateľka navrhla, aby kasačný súd zmenil rozhodnutie krajského súdu\ntak, že rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie eventuálne, aby došlo\nk zrušeniu rozsudku krajského súdu a vráteniu veci na ďalšie konanie. Žalobca tiež navrhol, aby mu\nkasačný súd priznal náhradu trov konania na krajskom ako aj kasačnom súde vo výške 100%.\n8. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľky nevyjadril, napriek tomu, že bol na možnosť\nuplatnenia tohto práva vyzvaný v lehote 20 dní od doručenia mu výzvy zo strany krajského súdu.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n9. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 S.s.p., § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o\nrozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné\nzmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku (§ 462 ods. 2 S.s.p).\n10. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14. apríla 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods.\n1 S.s.p.).\n11. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny udelí policajný\nútvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny,\nktorý je a) rodinným príslušníkom štátneho príslušníka tretej krajiny s prechodným pobytom alebo s\ntrvalým pobytom, b) príbuzným v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov, alebo c)\nzávislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy.\n12. Podľa § 33 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu prihliada na a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske\nzáujmy Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny\npre hospodárstvo Slovenskej republiky a na ochranu verejného zdravia, b) záujmy maloletého dieťaťa\nštátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho\nfinančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu, c) stanovisko zastupiteľského\núradu k udeleniu prechodného pobytu.\n13. Podľa § 33 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže prerušiť konanie o udelení\nprechodného pobytu podľa § 27, ak štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o jeho udelenie v čase,\nkeď sa ešte nerozhodlo o žiadosti o udelenie trvalého pobytu alebo prechodného pobytu podľa tohto\nzákona štátneho príslušníka tretej krajiny, s ktorým žiada zlúčenie rodiny.\n\n14. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní správny orgán konanie preruší, ak\nsa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote\nodstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného\nopatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.\n15. Podľa § 36 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný pobyt, ak\nzistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33\nods. 6 alebo ods. 7 zákona o pobyte cudzincov.\n16. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala ochrany svojich práv proti\nrozhodnutiu žalovaného, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí\nžiadosti o obnovenie prechodného pobytu z dôvodu, že nespĺňa podmienky na udelenie prechodného\npobytu [§ 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte cudzincov].\n17. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a v medziach kasačnej\nsťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov. Ako nosnú námietku voči rozsudku správneho súdu\nidentifikoval námietku nesprávneho právneho posúdenia, ktorú vyhodnotil za dôvodnú. Bližšie tieto\nzávery odôvodňuje v nasledovnom texte.\n18. Kasačný súd zistil, že o obdobnej kasačnej sťažnosti, ktorá sa týkala zamietnutia žiadosti o\nobnovenie prechodného pobytu dieťaťa sťažovateľky I. A., kasačný súd rozhodol rozsudkom sp. zn.\n2Sak/3/2021 z 28. októbra 2021, preto kasačný súd bral do úvahy aj závery kasačného súdu v tejto\nveci, s ktorými sa stotožnil.\n19. Kasačný súd má za to, že pre riadne rozhodnutie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na\núčel zlúčenia rodiny, ktorý je vo svojej podstate závislý na pobytovom statuse tzv. garanta, bolo potrebné\nzistiť, ako bolo v konečnom dôsledku skončené konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu\nmanžela sťažovateľky.\n20. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že dňa 16.9.2019 bolo správnemu orgánu doručené\nvyjadrenie sťažovateľky, v ktorom okrem iného uviedla, že jej garant podal dňa 1.7.2019 na príslušný\nKrajský súd v Trnave žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti\no obnovenie prechodného pobytu, a v tejto súvislosti žiadala o prerušenie konania, kým nebude\nrozhodnuté o odklade vykonateľnosti rozhodnutia, resp. až do skončenia súdneho konania. V súvislosti s\ntýmto vyjadrením kasačný súd považoval za potrebné poukázať na nezrovnalosti ohľadne preukázania,\nkedy bolo toto vyjadrenie doručené na správny orgán. Z otlačku pečiatky potvrdzujúcej prijatie doručenia\nvyjadrenia je zrejmé, že došlo k opravovaniu (prepisovaniu) dátumu prijatia podania v časti konkrétneho\ndňa mesiaca september 2019, pričom samotné vyjadrenie bolo datované na deň 23.8.2019. Kasačný\nsúd tiež poukazuje na otázny postup správneho orgánu, ktorý prostredníctvom výzvy z 20.8.2019,\ndoručenej splnomocnenej zástupkyni sťažovateľky dňa 21.8.2019, požiadal sťažovateľku v pomerne\nkrátkej lehote 5 dní od jej doručenia vyjadriť sa k zabezpečeným podkladom, ktoré odôvodňujú\nzamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nbolo vydané dňa 13.9.2019, pričom podľa priloženej poštovej doručenky bol prvý pokus o doručenie\ntohto rozhodnutia sťažovateľke uskutočnený až dňa 8.11.2019. Uvedený sled udalostí dáva obraz\no účelovom postupe správneho orgánu, ktorý vyvoláva dojem možnej zaujatosti správnych orgánov\npri posúdení žiadosti sťažovateľky v jej neprospech. Takýto postup je možné označiť za rozporný\nso základným princípom tzv. dobrej verejnej správy, majúceho na zreteľ zachovanie si európskeho\nštandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a činnosti verejnej správy, t. j. výkon právomoci\nsprávneho orgánu ako služby občanom, nezneužívanie voľnej úvahy správneho orgánu a výkon jeho\nprávomoci len za účelom ustanoveným zákonom (Rozsudok Najvyššieho správneho súd SR sp. zn.\n2Sak/3/2021 z 28. októbra 2021).\n21. Kasačný súd má za to, že už prvostupňový správny orgán mal na základe informácie o podanej\nžalobe garanta sťažovateľky, konanie prerušiť a počkať do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci\nžaloby manžela sťažovateľky podľa procesnej analógie § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov prípadne\naj § 29 ods. 1 Správneho poriadku vzhľadom na skutočnosť, že jej pobytové oprávnenie je viazané na\npobytový status osoby, s ktorou sa zlučuje, teda jej manželom.\n\n22. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd postupoval nesprávne, keď sa formalisticky pridŕžal\n§ 135 ods. 1 S.s.p., v zmysle ktorého je „na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase\nprávoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej\nsprávy.“ Rozhodovanie o správnej žalobe garanta žalobkyne - jej manžela podanej proti rozhodnutiu o\nzamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania totiž predstavovalo vo vzťahu\nk rozhodovaniu o správnej žalobe žalobkyne predbežnú otázku. Viazanosť rozhodnutím o predbežnej\notázke predstavuje pritom vo vzťahu k pravidlu danému § 135 ods. 1 S.s.p. lex specialis, ktorý normatívne\nvyplýva z § 132 ods. 2 a § 145 ods. 4 S.s.p. Inak povedané, ak rozhodnutie správneho (krajského)\nsúdu v jednej veci má pre druhú vec povahu posúdenia predbežnej otázky, musí ju správny (krajský)\nsúd pri svojom rozhodovaní v druhej veci posudzovať v zmysle § 132 ods. 2 S.s.p., pretože aj správny\n(krajský) súd predstavuje iný orgán verejnej moci, ktorý má na mysli znenie § 132 ods. 1 S.s.p. V druhom\nkonaní má preto správny (krajský) súd povinnosť prihliadnuť aj na svoje skoršie rozhodnutie, ktoré je v\nrámci posúdenia predbežnej otázky pre neho záväzné, pričom táto záväznosť vyplýva zo znenia § 145\nods. 4 S.s.p., keďže rozhodnutie správneho súdu je záväzné nielen pre účastníkov konania ale aj pre\norgány verejnej moci. To znamená, že viazanosť rozhodnutím o predbežnej otázke predstavuje výnimku\nz viazanosti správneho súdu stavom existujúcim v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia\norgánu verejnej správy v zmysle § 135 ods. 1 S.s.p. Krajský súd bol preto v konaní sp.zn. 20S/37/2020\npovinný zohľadniť aj svoj rozsudok sp. zn. 14S/79/2019 z 18.6.2020 týkajúci sa garanta žalobkyne.\n23. Vydanie rozsudku sp. zn. 14S/79/2019 z 18.6.2020 bolo pritom krajskému súdu v konaní sp.zn.\n20S/37/2020 známe.\n24. Kasačný súd zo súdneho spisu zistil, že žalobkyňa v správnej žalobe žiadala o prerušenie konania,\nkým nebude rozhodnuté o žalobe jej manžela o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o\nobnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Sťažovateľka ďalej vo vyjadrení z 3.8.2020 (č. l.\n49) krajskému súdu uviedla, že vo veci žaloby jej manžela vydal Krajský súd v Trnave dňa 18.6.2020\npod sp. zn. 14S/79/2019 rozsudok, ktorým rozhodol o zrušení preskúmavaného rozhodnutia a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 5.1.2020 (č. l. 65), doručenému krajskému\nsúdu dňa 7.1.2021, oznámila, že jej manželovi ako garantovi bol obnovený prechodný pobyt na účel\npodnikania do 18.12.2021.\n25. Tieto skutočnosti boli podľa názoru kasačného súdu spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie krajského súdu\na krajský súd ich mal vo svojom rozhodnutí zohľadniť v zmysle § 120 písm. a) S. s. p., kedy súd nie je\nviazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže vykonať ďalšie dokazovanie, ak\nto považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci.\n26. Informácia o tom, že garantovi sťažovateľky bol obnovený prechodný pobyt na účel podnikania mala\npre sťažovateľku významný vplyv a celkové právne posúdenie práve z toho dôvodu, ako už bolo vyššie\nuvedené, že jej oprávnenie na pobyt je naviazané na pobytový status jej garanta.\n27. Krajský súd po zistení uvedených skutočností mal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie, ktorý mohol opätovne rozhodnúť o žiadosti sťažovateľky o obnovenie\nprechodného pobytu, kedy by po zohľadnení informácie o udelenom prechodnom pobyte garantovi,\nsťažovateľka spĺňala všetky podmienky na to, aby mohlo dôjsť k opätovnej obnove prechodného pobytu\nza účelom zlúčenia rodiny.\n28. Zároveň má kasačný súd za potrebné vytknúť krajskému súdu rozdielnu rozhodovaciu činnosť,\nkedy rovnaký senát krajského súdu ako ten, ktorý vydal napadnutý rozsudok dňa 12.5.2021, dňa\n26.5.2021 rozhodol vo veci dcéry sťažovateľky I. A. (č.k. 20S/38/2020-86), pričom za rovnakého\nzisteného stavu rozhodol rozdielnym spôsobom bez toho, aby tento rozdielny prístup náležite odôvodnil.\nTakýto postup krajského súdu je v skutku v rozpore s princípom právnej istoty a princípom legitímnych\nočakávaní, ako jedného z výrazov materiálneho právneho štátu, a teda rozporný s čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky. Podľa Ústavného súdu Slovenskej republiky princíp predvídateľnosti rozhodovania\na rozhodnutia znamená, že účastníci právnych vzťahov môžu legitímne očakávať, že štátne orgány\nbudú v skutkovo a právne porovnateľných prípadoch rozhodovať rovnako. Iba takýto postup rešpektuje\nprincíp právnej istoty a jeho dôsledné dodržiavanie sa významne pozitívne prejavuje aj v rámci celkového\nnazerania spoločnosti na význam a úlohu práva (III. US 275/2018). Zákonná formulácia princípu právnej\n\nistoty vyjadrená v čl. 2 Civilného sporového poriadku, na ktorú kasačný súd podľa § 5 ods. 1 S.s.p\npoukazuje, chráni hodnotu predvídateľnosti práva, resp. súdnych rozhodnutí ako jednu z najvyšších\nústavných hodnôt materiálneho právneho štátu. V zmysle odseku 2 citovaného článku je právnou istotou\nstav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,\nv ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Aj podľa názoru\nústavného súdu rozdielna rozhodovacia prax v totožných veciach nie je žiaduca a v prípade, že sa\nvšeobecný súd s prihliadnutím na skutkové a právne okolnosti konkrétne prípadu rozhodne odkloniť\nod ustálenej rozhodovacej praxe, tento odklon je potrebné v rozhodnutí riadne, racionálne a ústavne\nkonformne riadne odôvodniť.\n29. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu\nzáveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a\nsprávnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu\npredchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale\npovažoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, ako je\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, že sťažovateľke, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\npriznal právo na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p.\nv spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude\nrozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\n31. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/37/2020", "guid": "ca36371c-c099-4d4c-98da-c4688692ab00:4afd1c2d-e8fa-417d-ac35-134a8f2f1d15", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}