{"guid": "442c338d-3b9e-4857-86ac-87f35bf5c066:ab3387d2-fa8b-4e10-84c1-43fe153a5ef8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1", "spisova_znacka": "4Asan/21/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/21/2020 z 26. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. apríla 2022, sp. zn. 4Asan/21/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1", "identifikacne_cislo": "2019200260", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "nazov": "§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-3.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ab3387d2-fa8b-4e10-84c1-43fe153a5ef8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1/text", "citacie_n": 8, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Asan/21/2020\n2019200260\n26. 04. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:2019200260.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Petry Príbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LLM.\n(spravodajca), v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VAON, s.r.o., Sibírska 6945/15, Prešov, IČO: 51 208\n008, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Národný\ninšpektorát práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/\nBEZ/2019/3515, O-156/2019 z 28. mája 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave č.k. 14S/98/2019-91 z 16. apríla 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a súdneho konania\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 14S/98/2019-91\nz 16. apríla 2020 (ďalej aj len ,,napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej aj len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. PO/BEZ/2019/3515, O-156/2019 z 28. mája 2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava (ďalej aj\nlen „prvostupňový orgán“) č. R318/2018/SE, ROZ/2019/340, 2019/2612 z 13. februára 2019 (ďalej aj len\n„prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod.\n1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o\ninšpekcii práce“) uložená pokuta vo výške 10 000,- € za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v štvrtom bode zákona o inšpekcii práce tým, že zamestnávateľ využíval\ndňa 16. apríla 2018 o 8:25 hod. na pracovisku v priestoroch Policajnej akadémie, objekt D, budovy\nKriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave, závislú prácu fyzických osôb: 1/ I. C.,\nM.. X. M. XXXX, K. XX, XXX XX Q., E., Č.. U. V. XXXXXX, 2/ X. P., M.. XX. L. XXXX, U. XX, XXX XX Q.,\nE., Č.. U. V. XXXXXX, 3/ I. P., M.. XX. T. XXXX, U. XX, XXX XX Q., E., Č.. U. U. XXXXXX, 4/ P. K., M..\nXX. J. XXXX, L. XX, XXX XX Q., E., Č.. U. N. XXXXXX, 5/ F. Q., M.. XX. T. XXXX, L. XX, XXX XX Q., E.,\nČ.. U. N. XXXXXX, 6/ X. L., M.. XX. L. XXXX, K. XX, XXX XX Q., E. Č.. U. N. XXXXXX, 7/ U. F., M.. XX. J.\nXXXX, I. N. XXX, W., E., Č.. U. N. XXXXXX, štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí pre zamestnávateľa\nvykonávali závislú prácu - zatepľovanie fasády na kontrolovanom pracovisku v priestoroch Policajnej\nakadémie, objekt D, budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v Bratislave a neboli\nsplnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu - § 21 ods. 1 písm. c/ zákona\n\nč. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj len „zákon o službách zamestnanosti“), čím porušil § 3 ods. 2 v nadväznosti na §\n2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o nelegálnej práci“).\n2. Krajský súd poukázal na zistenia zo spisu spočívajúce v tom, že prvostupňový orgán dňa 16. apríla\n2018 v čase od 8:25 hod. do 10:00 hod. prostredníctvom štyroch inšpektorov L.. L. Q., L.. S. P., L..\nI. R., I.. T. U. vykonal kontrolu siedmych fyzických osôb nachádzajúcich sa v priestoroch Policajnej\nakadémie, objekt D, zatepľovacej fasády budovy Kriminálno-expertízneho ústavu, na Sklabinskej ulici v\nBratislave a vykonávajúcich pracovnú činnosť a to zatepľovanie fasády uvedenej budovy. Kontrolované\nosoby (už označené v bode 1 tohto rozsudku) boli štátnymi príslušníkmi tretej krajiny - Ukrajiny.\nPri kontrole nelegálnej práce, nelegálneho zamestnania bolo zistené, že v čase výkonu kontroly na\nuvedenej prevádzke nebol konateľ spoločnosti žalobcu, ani nikto kto by vyššie uvedených zamestnancov\nzaškoľoval, tak ako sa to uvádza v dohodách, ktoré boli dodatočne predložené zo strany konateľa\nspoločnosti a jednalo sa o dohody o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie v celkovom\npočte sedem kusov. O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol číslo ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18,\nsp.č.1005/9606/2.4/2018 z 6. júna 2018 (ďalej aj len ,,protokol“), prerokovaný dňa 6. júna 2018 s\nkonateľom žalobcu. K protokolu bol vypracovaný dodatok č. 1 č.1005/10453/2.4/2018 z 19. júna 2018\n(ďalej aj len ,,dodatok k protokolu“), ktorého obsahom bolo aj písomné vyjadrenie konateľa žalobcu k\nprotokolu.\n3. Krajský súd poukázal na obsah protokolu, z ktorého vyplýva popis rozhodných skutkových okolností\nspočívajúcich v tom, že v rámci kontroly bolo zistené, že sedem občanov ukrajinskej národnosti\nvykonávalo zatepľovanie fasády, bez prítomnosti školiaceho pracovníka, pričom inšpektori počas\nvýkonu kontroly nevideli žiadneho školiteľa, ktorý by daných pracovníkov školil tak ako to prezentoval\nkonateľ žalobcu a pracovné úlohy boli zadeľované týmto pracovníkom zo strany p. T. U., ktorý\nprišiel počas kontroly a ktorý bol stavbyvedúcim zo spoločnosti DAG Slovakia, a.s., ktorá bola\ngenerálnym dodávateľom rekonštrukcie celej budovy. Na základe tejto skutočnosti inšpektori zistili, že\nsedem pracovníkov - občanov Ukrajiny, vykonávalo v uvedený deň závislú prácu v priestoroch vyššie\nuvedeného objektu, pričom neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu\n(zákona č. 5/2004 Z.z., ani § 23a ods. 1 písm. u/ cit. zákona), čím žalobca ako zamestnávateľ týchto\npracovníkov porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o nelegálnej\npráci.\n4. Krajský súd mal za preukázané, že protokol bol prerokovaný so žalobcom, čo vyplynulo zo\nskutočnosti, že k protokolu sa žalobca 11. júna 2018 písomne vyjadril, keď namietal zamestnanie\nštátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa § 23a zákona o službách\nzamestnanosti - plnenie informačnej povinnosti. Odmietal zistenia v protokole najmä vo vzťahu k tomu,\nže nebol prítomný v čase kontroly na pracovisku, kde sa vykonávali zatepľovacie práce, alebo že tam\nnebol prítomný niekto iný, ktorý by uvedené osoby zaškoľoval. Žalobca vo vyjadrení poukázal na to,\nže pracovný vzťah nebol uzatvorený na hlavný pracovný pomer ktorý si vyžaduje povolenie na prácu\na kontrolovaní zamestnanci boli v procese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom\nvýkonu práce na území SR podľa § 23a ods. 1 písm. u/ zákona o službách zamestnanosti - plnenie\ninformačnej povinnosti.\n5. Krajský súd mal za preukázané skutočnosti uvedené v protokole konštatovaním zo strany štyroch\ninšpektorov, ktorí boli svedkami toho, že tieto osoby vykonávali zatepľovacie práce na danom objekte\na že v čase keď kontrolovali tieto osoby sa v priestore kde boli tieto práce vykonávané nenachádzal\nžiadny školiaci pracovník. Námietka, že ide len o tvrdenie inšpektorov, je podľa krajského súdu bez\nďalšieho dôkazu vyvrátená skutočnosťou, že inšpektori taktiež skonštatovali, že na tomto mieste zistili\nprítomnosť len stavbyvedúceho zo spoločnosti DAG SLOVAKIA, ktorý riadil tieto práce a nebol školiacim\npracovníkom. K tomu krajský súd poznamenal, že nebolo potrebné vykonať výsluch stavbyvedúceho,\ntak ako naznačil žalobca, pretože nie je spochybniteľné, že inšpektori tieto skutočnosti skutočne zistili a\npreniesli ich aj do protokolu, ku ktorému sa žalobca neskôr mohol vyjadriť.\n6. Krajský súd ďalej poukázal na to, že žalobca predložil sedem dohôd o vykonaní práce za účelom\nzvyšovania kvalifikácie, pričom tieto dohody boli uzatvorené so siedmimi pracovníkmi, ktorých činnosť\nbola zistená inšpektormi počas kontroly, pričom išlo o sedem pracovníkov - cudzincov, ktorí vykonávali\n\nna základe týchto dohôd závislú prácu na kontrolovanom pracovisku pre žalobcu, čo vyplýva práve z\ntýchto dohôd. Dohody boli uzatvorené na dobu určitú od 3. marca 2018 do 31. mája 2018 s dohodnutou\nodmenou 2,76 € na hodinu. Okrem týchto dohôd žalobca predložil aj informačné karty uvedených\nzamestnancov o vzniku pracovnoprávneho vzťahu štátneho príslušníka tretej krajiny podľa ust. §\n23a ods. 1 písm. u/ zákona o službách zamestnanosti, pričom tieto boli predložené bez potvrdenia\npríslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Krajský súd k tomu konštatoval, že pokiaľ žalobca\npredložil dohody o zvyšovaní kvalifikácie podľa § 155 zákonníka práce, bol povinný predložiť aj\ndoklad, ktorý potvrdzuje existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom, ktorý si zvyšuje\nkvalifikáciu a zamestnávateľom ktorý mu to umožňuje. Uviedol, že z § 155 ods. 1 zákonníka práce\nvyplýva, že zvyšovanie kvalifikácie je možné len vtedy, ak uvedený zamestnanec má uzatvorený\npracovnoprávny vzťah so zamestnávateľom a dohoda o zvýšení kvalifikácie je až ďalšou dohodou,\nktorou sa zamestnávateľ zaväzuje, že zamestnancovi umožní ďalšie zdokonaľovanie sa v jeho pracovnej\nčinnosti. Okrem toho krajský súd k dohodám o vykonaní práce za účelom zvyšovania kvalifikácie uviedol,\nže takúto formu pracovnoprávneho aktu zákonník práce nepozná v súvislosti so vznikom a existenciou\npracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý má byť aktom založenia\ntakéhoto pracovnoprávneho vzťahu.\n7. K námietke nezákonnosti rozhodnutia a postupu, ktoré spočívalo v tom, že v oznámení o začatí\nsprávneho konania prvostupňový orgán neuviedol okrem protokolu a dodatku k protokolu žiadne iné\ndoklady, krajský súd uviedol, že práve protokol bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia,\nresp. prvostupňového rozhodnutia a v tomto sú uvedené všetky podstatné skutočnosti, ktoré prevzal\nprvostupňový orgán do odôvodnenia svojho rozhodnutia, pričom krajskému súdu nie je známe, aké\nďalšie doklady mal žalobca na mysli, ktoré podľa jeho názoru neboli mu predložené pri prerokovaní\nprotokolu, resp. pri oznámení o začatí správneho konania.\n8. K námietke, že dodatok k protokolu nebol prerokovaný so žalobcom, krajský súd poukázal na to,\nže dodatkom k protokolu sa nezmenili výsledky prvostupňového orgánu, keďže tento skonštatoval, že\nžalobca nepredložil také námietky a dôkazy, ktoré by rozporovali skutočnosti a nedostatok zistený pri\ninšpekcii, pričom na zistenom nedostatku zotrval. Z hľadiska objektívnosti výsledkov dokazovania teda\nnebolo potrebné so žalobcom prerokovať dodatok k protokolu, hoci túto skutočnosť možno zohľadniť na\nťarchu žalovaného, ktorý v rámci čistoty konania tento protokol mal predložiť žalobcovi na prerokovanie,\navšak uvedené nemení žiadne podstatné skutočnosti zistené pri výkone inšpekcie a zachytené v\nprotokole.\n9. K námietke nezrozumiteľnosti protokolu z dôvodu, že opatrenia, ktoré prvostupňový orgán v protokole\nnariadil sú nekonkrétne, krajský súd uviedol, že z obsahu protokolu je zrejmé, že prvostupňový orgán\nnariadil žalobcovi, aby „prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin\na predložil Inšpektorátu práce Trnava písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie\nzistených porušení a predpisov a ich príčin v lehote troch dní po uzatvorení protokolu“. K tomu\nkrajský súd konštatoval, že prvostupňový orgán neuviedol konkrétne opatrenie, avšak z obsahu\nprotokolu je zrejmé, že tieto opatrenia majú smerovať k tomu, aby žalobca vykonal také potrebné\nopatrenia, aby boli splnené podmienky na zamestnanie siedmich štátnych príslušníkov Ukrajiny v zmysle\nzákona o službách zamestnanosti a aby prijatými opatreniami došlo zo strany žalobcu k legalizácii\npracovnoprávnych vzťahov týchto pracovníkov a teda aby neboli porušované ustanovenia § 3 ods. 2 v\nnadväznosti na § 2 ods. 2 písm. c/ zákona o nelegálnej práci. Skutočnosť, že opatrenia nie sú presne\nšpecifikované, neovplyvňuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže z vykonaného dokazovania\nbolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil pri zamestnávaní siedmich pracovníkov dodržiavanie\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona o nelegálnej práci.\n10. Námietku, že v danej veci malo byť nariadené ústne prejednanie v rámci správneho konania, krajský\nsúd považoval za nedôvodnú, pretože zo strany správneho orgánu nenariadením ústneho pojednávania\nnedošlo k porušeniu procesných práv žalobcu. Krajský súd poukázal na zásadu jednotnosti, v zmysle\nktorej mohol žalobca podávať vyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení počas celého správneho konania, čo ako účastník konania aj využil. Žalobcovi bola daná\nmožnosť sa vyjadriť aj k dôvodom konania ktoré sú popísané v protokole, resp. v oznámení o začatí\nsprávneho konania v súlade s § 32 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\n(ďalej aj len „správny poriadok“), pričom žalobca nepredložil jediný dôkaz a neuviedol také skutočnosti,\nktoré by mali vplyv na prehodnotenie jeho porušenia zákona. V prípade, ak mal žalobca v priebehu\n\nkonania reálny záujem oboznámiť sa s jednotlivými podkladmi pre rozhodnutie, mohol využiť napr. aj\nprávo na nazretie do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku. S poukazom na § 21 ods. 1 správneho\nporiadku, krajský súd zdôraznil, že správny orgán v danej veci nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci a najmä ak to prispeje k jej objasneniu alebo ak to ustanovuje osobitný zákon, pričom na\nkonanie o správnom delikte žalobcu sa vzťahuje osobitný zákon, ktorým je zákon o nelegálnej práci,\nktorý takúto povinnosť o nariadení ústneho pojednávania neukladá a posúdenie vhodnosti resp. potreby\nnariadenia ústneho pojednávania neprislúcha žalobcovi, ale správnemu orgánu a to len vtedy, pokiaľ\nnariadenie ústneho pojednávania bude mať svoje opodstatnenie. K tomu ďalej poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/262/2015 z 1. decembra 2016.\n11. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku nezákonnosti protokolu, pretože z jeho obsahu\nje zrejmé, že sú v ňom zaznamenané všetky skutočnosti zachytené inšpektormi pri výkone inšpekcie\nna mieste kontroly, bola popísaná celá inšpekcia, vyhodnotený bol v súlade so zákonom o inšpekcii\na obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Bolo v ňom riadne uvedené miesto, dátum,\nvýkon inšpekcie, predmet inšpekcie, nebol opomenutý ani zoznam podkladov, na základe ktorých boli\nnedostatky ktoré boli v ňom uvedené zistené a je tam aj popis samotného zisteného nedostatku,\nktorý jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, miesto a čas výkonu kontroly, paragrafové znenie\nustanovenia predpisu, ktorý bol žalobcom porušený s presným uvedením času a spôsobom akým\nbola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikácia dotknutých osôb, tak aby\nskutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý, nezameniteľný s iným skutkom. K tomu ďalej uviedol,\nže protokol nie je však jediným podkladom na ďalší postup prvostupňového orgánu, nevyvodzuje\ndeliktuálnu zodpovednosť žalobcu, pretože uložené opatrenie neobsahuje sankciu a preto nemožno v\ntejto súvislosti hovoriť aj o nevykonateľnosti opatrenia, ako namietal žalobca, pretože v protokole je len\nuvedené, že žalobca má uskutočniť všetky opatrenia na odstránenie zistených skutočností, ktorými bol\nporušený zákon a protokol o výsledku inšpekcie práce ako celok nie je možné považovať za rozhodnutie\nvo veci samej a preto nemusí obsahovať náležitosti ako samotné rozhodnutie, t. j. výrokovú časť,\nodôvodnenie a poučenie.\n12. K námietke, že nebol odstránený rozpor medzi tvrdením žalobcu a tvrdením prvostupňového\norgánu o prítomnosti žalobcu na mieste kontroly v čase kontroly, krajský súd uviedol, že inšpekcia\nbola vykonávaná štyrmi inšpektormi, ktorí skonštatovali, že na mieste kontroly nebola prítomná okrem\nstavbyvedúceho - zamestnanca inej spoločnosti, žiadna iná osoba, pričom vierohodnosť týchto výpovedí\nnemožno spochybňovať, keďže išlo o štyroch pracovníkov, ktorí jednoznačným a určitým spôsobom\ndokumentovali v protokole o výsledku inšpekcie všetky skutočnosti, ktoré zistili pri výkone kontroly a z\nobsahu spisu krajský súd nezistil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že niektorí z týchto inšpektorov,\nktorí kontrolu vykonávali mal akýmkoľvek spôsobom úmyselne poškodiť žalobcu v súvislosti s vykonanou\nkontrolou.\n13. Námietku, že z oznámenia o začatí správneho konania nie je zrejmé, kto za prvostupňový orgán\npodpísal toto oznámenie a teda či sa nejednalo o osobu, ktorá mohla byť voči žalobcovi zaujatá,\nkrajský súd vyhodnotil ako účelovú, pretože žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že by\nakákoľvek osoba pracujúca na prvostupňovom orgáne mala úmysel žalobcu poškodiť a navyše žalobca\nsa mohol informovať na príslušnom prvostupňovom orgáne, kto inšpekciu práce vykonáva a kto bol tou\nosobou, ktorá podpísala oznámenie o začatí inšpekcie.\n\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n14. Žalobca ako sťažovateľ zastúpený advokátom, podal včas kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský\nsúd vec nesprávne právne posúdil, svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a odklonil sa od ustálenej\nrozhodovacej praxe krajského i kasačného súdu. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby zmenil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu tak, že zrušuje napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie a vec vracia žalovanému na\nďalšie konanie. Súčasne žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania. Nestotožnil sa s názorom\nkrajského súdu, že protokol, obsahujúci všetky relevantné skutočnosti bol podkladom pre vydanie\nnapadnutého rozhodnutia a namietal, že v oznámení o začatí správneho konania nebolo uvedené, že\n\nprotokol bude podkladom pre rozhodnutie, ale bolo len konštatované, že ,,... Výkonom inšpekcie boli\nzistené inšpektorátom práce nedostatky, o čom bol spísaný Protokol č.: ITA-76-53-2.4/P-B24,28-18, zo\ndňa 06.06.2018 ...“ a v závere ,,...účastník konania má možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie\nrozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších\nlistinných dôkazov ...“. Podľa sťažovateľa sa z uvedeného nedozvedel, ktoré podklady, dôkazy správny\norgán použije a ktoré naopak nepoužije pre vydanie rozhodnutia a túto skutočnosť sa dozvedel až z\nprvostupňového rozhodnutia. Podľa sťažovateľa bolo potrebné tieto podklady špecifikovať. Nestotožnil\nsa s vyhodnotením námietky ohľadom toho, že nie je zrejmé, kto oznámenie o začatí správneho konania\npodpísal, keďže podľa neho nie je jeho povinnosťou preukazovať, že niektorá osoba z prvostupňového\nsprávneho orgánu mala úmysel ho poškodiť, pretože je úlohou správneho orgánu preukázať, že za\noprávnenú osobu podpisuje listiny osoba, ktorá má na takéto úkony oprávnenie. Nejasnú identitu osoby,\nktorá podpisovala namieta aj vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, pričom krajský súd sa touto\nnámietkou podľa sťažovateľa nezaoberal.\n15. S poukazom na vyhodnotenie krajského súdu vo vzťahu k námietke nezákonnosti protokolu namietal,\nže podstatou jeho námietky bolo, že inšpektor mu v protokole nemohol uložiť povinnosť prijať opatrenia\na podať písomnú informáciu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov, lebo z\nprotokolu je zrejmé, že inšpektor práce nenariadil opatrenie podľa § 12 ods. 2 písm. a/, b/ zákona o\ninšpekcii práce. Podľa sťažovateľa protokol a v ňom uložené opatrenia vo vzťahu k sťažovateľovi má\npovahu fiktívneho rozhodnutia. Pre vymožiteľnosť a vykonateľnosť týchto povinností, tieto musia byť\nnáležite identifikované a špecifikované. Ďalej namietal nezrozumiteľnosť protokolu z dôvodu, že z jeho\nobsahu je zrejmé, že inšpektor v ňom nenariadil opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a/ a b/ zákona\no inšpekcii práce a teda ani nemohol uložiť sťažovateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie\nzistených porušení a ani povinnosť predložiť prvostupňovému orgánu písomnú informáciu o prijatých\nopatreniach. Ďalej uviedol, že nenamieta to, že s ním nebol dodatok k protokolu prerokovaný, ale to,\nže dodatok neobsahuje stanovisko k jeho vyjadreniu k protokolu, v tejto súvislosti poukázal na obsah\nsvojho vyjadrenia a vyjadrenie inšpektora v dodatku k protokolu a uviedol, že uvedené nepovažuje za\ndostačujúce a spĺňajúce požiadavky na stanovisko. Podľa sťažovateľa inšpektor nezaujal stanovisko,\nale len prekopíroval časť textu z protokolu a nevyjadril sa ku všetkým skutočnostiam vo vyjadrení\nsťažovateľa k protokolu. Ďalej sa sťažovateľ s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn.\n14S/150/2015 z 16. júna 2016 a Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 8S/4/2018 z 27. júla 2020 namietal,\nže povinnosť prerokovania dodatku k protokolu vyplýva priamo z § 14 ods. 3 písm. a/ v spojení s § 13 ods.\n2 zákona o inšpekcii. Sťažovateľ ďalej poukázal okrem citovaných rozsudkov aj na rozsudok Krajského\nsúdu v Žiline sp.zn. 26S/57/2012 z 18. júla 2013 a žiadal, aby kasačný súd ustálil rozhodovaciu prax vo\nveciach preskúmavania zákonnosti protokolov z výkonov inšpekcie práce, keďže krajské súdy rozhodujú\nrozdielne.\n16. Nestotožnil sa s vyhodnotením námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a s poukazom\nna bod 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku namietal, že krajský súd sa vôbec nevysporiadal so\nskutočnosťou, že sťažovateľ zamestnával cudzích štátnych príslušníkov, ktorí boli v čase kontroly v\nprocese zamestnania štátnych príslušníkov tretích krajín s miestom výkonu práce na území SR podľa\n§ 23a ods. 1 písm. u) zákona o službách zamestnanosti platného v čase kontroly, pričom krajský\nsúd neskúmal ani neodôvodnil rozdiel v zákone o službách zamestnanosti s jeho neskorším znením.\nNamietal, že krajský súd ani žalovaný neposudzovali predmet konania komplexne, neprihliadali na\nustanovenie osobitného predpisu, na ktoré toho času vtedajšia právna úprava odkazovala, ktorým je\n§ 23 ods.2 a 6 zákona č. 404/2011 Z.z. Ďalej namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s pojmom\nzvyšovania kvalifikácie a taktiež namietal, že bol ako zamestnávateľ prítomný pri zvyšovaní kvalifikácie\nna kontrolovanom mieste v čase výkonu kontroly.\n17. Sťažovateľ namietal aj porušenie práva byť vo veci vypočutý, kedy s poukazom na bod 44\nodôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že povaha veci si vyžadovala podrobné preskúmanie a\nodôvodnenie a vo veci existujú tvrdenia sťažovateľa, ktoré sú v rozpore so závermi správnych orgánov,\npričom tieto rozpory neboli podľa sťažovateľa odstránené.\n18. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu, k meritu veci uviedol v zásade svoju predchádzajúcu argumentáciu a navrhol kasačnú sťažnosť\nzamietnuť ako nedôvodnú. K námietke porušenia zásady úzkej súčinnosti v súvislosti s nepredložením\npodkladov poukázal na oznámenie o začatí správneho konania a uviedol, že sťažovateľ mal možnosť\n\nvyjadriť sa k nemu a zároveň využiť ďalšie procesné práva, ktoré mu priznáva správny poriadok najmä\nvo vzťahu k právu na nazeranie do spisov. K námietke nezákonnosti oznámenia o začatí správneho\nkonania z dôvodu absencie zistenia, ktorá osoba mala toto oznámenie podpísať uviedol, že všetky\núkony prvostupňového orgánu podpisuje oprávnená osoba, ktorou je buď štatutár, alebo osoba poverená\nna základe interného aktu, pričom uvedené oznámenie podpísal L.Y.. L. Y., na základe poverenia\nhlavného inšpektora práce z 1. júna 2018. K námietkam týkajúcim sa opatrení v nariaďovacej časti\nprotokolu a prerokovania protokolu a dodatku k protokolu aj s poukazom na svoju argumentáciu v\nodôvodnení uviedol, že popis nedostatku jasne, určito a zrozumiteľne uvádza deň, čas a miesto výkonu\ninšpekcie práce, paragrafové znenie ustanovenia predpisu, ktorý bol porušený, s presným uvedením\nčasu a spôsobu, akým bola povinnosť vyplývajúca z právneho predpisu porušená a identifikáciu osôb\ntak, aby skutok v ňom uvedený bol dostatočne určitý a nezameniteľný s iným skutkom. Vo vzťahu\nk nariaďovacej časti uviedol, že v predmetnej veci má zistený nedostatok taký charakter, pri ktorom\nnie je možné uložiť zamestnávateľovi povinnosť dodržať tú ktorú podmienku zamestnávania štátnych\npríslušníkov tretej krajiny na SR podľa zákona o službách zamestnanosti, ktoré v čase kontroly nelegálne\nzamestnával, keďže cit. zákon poskytuje niekoľko možností, ktorých naplnenie závisí od vôle samotného\nzamestnávateľa ale aj samotného príslušníka tretej krajiny a od iných aspektov a okolností na ne sa\nvzťahujúcich. Protokol podľa žalovaného ešte nevyvodzuje deliktuálnu zodpovednosť, pretože uložené\nopatrenie neobsahuje sankciu. Ďalej uviedol, že ak by prvostupňový orgán aj napriek tomu, že dodatkom\nnemenil nedostatky v prerokovanom protokole, tento opätovne prerokoval s kontrolovaným subjektom a\ndal by sa mu opätovne vyjadriť, vznikol by nikdy nekončiaci sa kolobeh vyjadrení a dodatkov k protokolu.\nK tomu ďalej poukázal na rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/102/2015 z 31. januára 2018 a\nsp.zn. 6S/62/2017 z 8. marca 2018, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 24S/75/2017 z 18. januára\n2018 a Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžk/4/2018 a sp.zn. 3Sžk/22/2017. K námietke nedôveryhodnosti\ntvrdení inšpektorov uviedol, že všetci štyria inšpektori boli očitými svedkami toho, ako štátni príslušníci\ntretej krajiny riadne vykonávali zatepľovacie práce samostatne bez akéhokoľvek školiaceho procesu\ntak, ako to následne bolo zaznamenané v protokole. Keďže sa konateľ sťažovateľa nenachádzal na\nmieste kontroly, zoznam kontrolovaných osôb podpísal p. T. U. ako generálny dodávateľ stavby, ktorý\nnásledne poskytol inšpektorom kontakt na sťažovateľa. Pokiaľ by bolo pravdivé tvrdenie sťažovateľa, že\nsa nachádzal na mieste výkonu kontroly a realizoval proces školenia, potom by bol protokol podpísaný\npriamo ním.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n19. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004\nZ.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSR. Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR 30. októbra 2020 a bola\nzaregistrovaná pod sp.zn. 4Asan/21/2020. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie\no predmetnej kasačnej sťažnosti príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1\nzákona č. 757/2004 Z.z. v súlade s platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu\nSR náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených\nMinisterstvom spravodlivosti SR pridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej\nrozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v\nzmysle § 453 ods. 1 a 2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky http://www.nssud.sk (§ 137\nods. 2 a 3 SSP) a kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n20. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod. 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení\nzákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000,- €\ndo 200 000,- €, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000,- €.\n\n21. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zák.č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu vydania prvostupňového\nrozhodnutia, zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má udelené\npovolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,22c) ak osobitný predpis\nneustanovuje inak,22ca).\n22. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zák.č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu\nvydania prvostupňového rozhodnutia nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou\nalebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej\nkrajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4)\n23. Podľa § 3 ods. 2 zák.č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie\nnelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa §\n2 ods. 3.\n24. Kasačný súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že má za preukázaný skutkový\nstav zistený správnymi orgánmi a z tohto dôvodu ho nebude opätovne popisovať a vyjadrí sa len k\npodstatným kasačným námietkam sťažovateľa.\n25. Sťažovateľ namietal, že sa z oznámenia o začatí správneho konania nedozvedel, ktoré podklady,\ndôkazy správny orgán použije a ktoré naopak nepoužije pre vydanie rozhodnutia a túto skutočnosť\nsa dozvedel až z prvostupňového rozhodnutia, pričom podľa sťažovateľa bolo potrebné tieto podklady\nšpecifikovať. K tejto námietke kasačný súd uvádza, že z oznámenia o začatí správneho konania je\nzrejmé, že ide o správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt vo vzťahu k nelegálnemu\nzamestnávaniu, taktiež je z neho zrejmé, ktoré právne predpisy mali byť porušené, taktiež je zreteľne\nuvedené, že toto porušenie je založené na zisteniach uvedených v protokole, z čoho vyplýva, že tento je\njedným z podkladov pre rozhodnutie a v neposlednom rade predmetné oznámenie obsahuje poučenie\nv zmysle § 33 správneho poriadku, podľa ktorého má sťažovateľ ako účastník konania právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k podkladom\npre rozhodnutie, k spôsobu zisťovania, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Kasačný súd uvádza, že\nobsahové náležitosti oznámenia o začatí konania nie sú v správnom poriadku upravené a preto námietka\nsťažovateľa vo vzťahu k presnej špecifikácii podkladov v zásade nemá výslovnú oporu v zákone, avšak\nnemožno spochybniť, že je nevyhnutné, aby účastník konania mal možnosť oboznámiť sa s podkladmi\npre rozhodnutie. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že účastník konania mal takúto\nmožnosť prostredníctvom využitia inštitútu nazerania do spisu, čo však nevyužil. V tomto ohľade tak\njeho námietka o to viac nebola spôsobilá spochybniť zákonnosť postupu pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia. Námietku ohľadom toho, že nebolo zrejmé, kto oznámenie podpísal považuje kasačný súd\nza zástupnú, keďže jednak je na oznámení o začatí konania, ako aj na protokole, dodatku k protokolu\na rozhodnutiach správnych orgánov uvedené, v mene ktorej konkrétnej osoby bol ten ktorý dokument\npodpísaný spolu s uvedením funkcie a okrem toho sa možno stotožniť s vyjadrením žalovaného, že\nvšetky úkony prvostupňového orgánu podpisuje oprávnená osoba, ktorou je buď štatutár, alebo osoba\npoverená na základe interného aktu.\n26. Kasačný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ namietal, že v protokole mu bol inšpektor povinný\nuložiť konkrétne opatrenia, na čom založil aj podstatu svojich námietok týkajúcich sa nezákonnosti\nprotokolu, uvedené neobstojí, keďže v zmysle judikatúry kasačného súdu (napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/12/2019 z 29. apríla 2020), ak inšpektor práce v súlade s\nustanovením § 12 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, o aké išlo aj v prejednávanej veci, uloží v protokole o\nvýsledku inšpekcie práce kontrolovanému subjektu povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených\nporušení predpisov, nie je povinný ani oprávnený kontrolovanému subjektu v tomto protokole zároveň\nurčiť konkrétny spôsob vykonania nápravy, ale len cieľ, t.j. konečný výsledok, ktorý sa má dosiahnuť.\nKasačný súd zároveň uvádza, predmetom súdneho prieskumu bol správny delikt sťažovateľa a uložené\nopatrenia, resp. ich formulácia v protokole, nemá vplyv na ostatné zistenia z protokolu, ktoré boli\npodkladom pre vyvodenie záverov o deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa.\n\n27. Pokiaľ ide o neprerokovanie dodatku k protokolu, kasačný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu\njudikatúru (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžk/35/2019 z 20. mája\n2020) a konštatuje, že inšpektor práce nie je povinný s kontrolovaným subjektom prerokovať dodatok\nk protokolu o vyšetrení príčin vzniku závažného pracovného úrazu. Vzhľadom na obsahové náležitosti\ndodatku k tomuto protokolu (vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu a stanovisko inšpektora\npráce k tomuto vyjadreniu) dodatok nemá spôsobilosť priamo zasiahnuť do právnej sféry kontrolovaného\nsubjektu, na rozdiel od samotného protokolu, ktorý je potrebné s kontrolovaným subjektom riadne\nprerokovať. V nadväznosti na uvedené a s ohľadom na kasačnú námietku sťažovateľa, že dodatok\nprotokolu neobsahoval riadne stanovisko k jeho vyjadreniu kasačný súd uvádza, že po oboznámení sa\ns obsahom dodatku k protokolu je zrejmé, že inšpektor v ňom reagoval na vyjadrenie sťažovateľa k\nprotokolu a dostatočne jasne uviedol, že zotrváva na zisteniach tak, ako boli uvedené v protokole, keďže\nsťažovateľ svojim vyjadrením nezmenil skutkový stav zistený v protokole.\n28. K námietke spočívajúcej v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne pojednávanie kasačný súd uvádza,\nže túto považuje za neopodstatnenú. Kasačný súd poukazuje na § 21 ods. 1 správneho poriadku,\nktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon\nalebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ustanovenie § 21 ods. 1\nsprávneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje\npovinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné\nnariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel\nod súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to\nvzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia\nskutkového stavu veci. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré dôkazy. Ústne pojednávanie vo veci\nmôže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo však v danom prípade správne orgány\nv rámci svojho správneho uváženia s ohľadom na povahu zistení nepovažovali za potrebné. Cieľom\nústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci, odstrániť rozpory\nmedzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku resp. výsluch\nsvedkov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako osobitný predpis povinnosť nariadiť\nústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje\na správne orgány zistenia uvedené v protokole považovali za dostatočné pre vyvodenie deliktuálnej\nzodpovednosti sťažovateľa. K uvedenému kasačný súd poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k\npožiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové\nokolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti\nPortugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2002, č. sťažnosti 64336/01). Rovnako Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 6Asan/2/2016 zo dňa 13. decembra 2017 uviedol, že „nariadenie\nústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je\nlen fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so\nzásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania\nje ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností\nv danej veci.“.\n29. Kasačný súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti ustálil, že kľúčovými dôvodmi pre jeho rozhodnutie\nvo veci samej boli tie právne a skutkové okolnosti, ktoré sú podrobne hodnotené zo strany kasačného\nsúdu v texte tohto odôvodnenia. Hoci jeho pozornosti neušlo, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uvádza\naj iné sťažnostné body, tieto nie sú schopné negovať relevanciu záverov kasačného súdu, ktoré tvoria\nmateriálny základ pre výrokovú časť tohto rozhodnutia, a ktoré sú detailne prezentované vyššie v tomto\nodôvodnení. Z dôvodu marginálnej povahy zvyšných kasačných bodov pre výrok rozhodnutia kasačného\nsúdu, kasačný súd o nich súhrne uvádza, že tieto samostatne ani kumulovane neboli pre vec podstatné,\na preto ich kasačný súd detailnejšie v texte tohto odôvodnenia nehodnotí.\n30. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal všetkými relevantnými\nnámietkami, preskúmal zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a svoje rozhodnutie náležite a\npresvedčivo odôvodnil. S predmetnými námietkami sa krajský súd dostatočne vysporiadal a aj v súlade\ns judikatúrou kasačného súdu vyvodil správne právne a skutkové závery, pričom neponechal otvorenú\nžiadnu spornú otázku, ktorej riešenie by bolo relevantné pre posúdenie prejednávanej veci. Kasačný súd\npreto v nadväznosti na uvedené konštatuje, že námietky sťažovateľa obsiahnuté v kasačnej sťažnosti\ntak neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ani rozhodnutí\n\nsprávnych orgánov a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačnú\nsťažnosť zamieta ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\n31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona.\n32. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/98/2019", "guid": "7201d773-9499-4b18-916d-23d0537394b5:5f297761-d71d-4b07-a2fd-6768ceecb2b3", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "fc5bef68-b761-4280-8d66-0bab46c4a744:c4120dfa-951f-4dee-87a4-597cd1c489f2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1", "spisova_znacka": "6Asan/2/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 z 12. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:7015200378.1"}], "citovane_v": [{"guid": "490e3f12-c140-419e-ad86-a7dd1dc7b2f3:b560b982-367b-40bd-8530-eeb2f33e2020", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200116.1", "spisova_znacka": "4Stk/14/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/14/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:8020200116.1"}, {"guid": "727639b7-7682-4bc3-aaab-bf9f2fab848f:7a0c3b09-8bd6-49db-9992-fd374b154158", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:4017200392.1", "spisova_znacka": "3Stk/6/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Stk/6/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:4017200392.1"}, {"guid": "ce21c2df-0101-4140-8305-95e26cbcd14c:2e5a4054-6564-47c3-89bb-6cd171e4ce9d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200273.1", "spisova_znacka": "6Ssk/35/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/35/2024 z 12. 12. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200273.1"}, {"guid": "689b0944-3ae5-41e7-bb2a-bdcff379e07d:2d657a1e-91c8-411e-bc23-8b0d06aa760c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1", "spisova_znacka": "8Asan/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/15/2021 z 28. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-28", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7019200323.1"}, {"guid": "1ac27780-8aa6-41ee-8da8-28f9dda58c96:df27ea7a-51e2-40cf-b875-45c26ed6c866", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3", "spisova_znacka": "6S/22/2026", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 6S/22/2026 z 18. 8. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-08-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201662.3"}, {"guid": "40f222ec-3e75-4e6b-9e7d-5add248bfb34:292cf430-72da-4c86-9686-25720b6e2685", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2", "spisova_znacka": "BA-1S/278/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/278/2021 z 25. 3. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201662.2"}, {"guid": "38ffd8fc-bf67-4865-9d3d-a9ade775c5ee:720ff697-1e03-4888-811b-24b92eba9316", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2", "spisova_znacka": "NR-15S/105/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-15S/105/2019 z 15. 11. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-11-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:4017200392.2"}, {"guid": "4e6cc74d-b574-470c-8161-5e7455835ebd:42007e87-b486-4804-9cf5-d4020c310e6f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200141.2", "spisova_znacka": "BA-5S/20/2018", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/20/2018 z 11. 10. 2023", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:1018200141.2"}]}