{"guid": "692cbb68-4e94-420b-a243-04e1f8fb885b:47d3d7a7-849a-45a5-aa68-ed1a7e2f7dcf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200231.1", "spisova_znacka": "8Sžk/9/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžk/9/2021 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 8Sžk/9/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200231.1", "identifikacne_cislo": "2019200231", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-79.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 79 ods. 2 písm. c) zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-79.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-79"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "nazov": "§ 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "nazov": "§ 37 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/274#paragraf-16", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-79", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/47d3d7a7-849a-45a5-aa68-ed1a7e2f7dcf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200231.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200231.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200231.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžk/9/2021\n2019200231\n27. 04. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2019200231.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Michala Novotného (sudca\nspravodajca) vo veci žalobcov: 1. C.. L. Y., nar. XX. L. XXXX, P.. L. XXXX/XX, B., 2. C.. C. P., nar. XX.\nD. XXXX, Z. XXXX/XX, B., 3. L. E., nar. XX. L. XXXX, P. XX, B., 4. Poľovnícke združenie Mladý háj,\nIČO: 42 286 701, Hurbanova 64, Hlohovec, spoločne zastúpených: JUDr. Norbert Horváth, advokát,\nSlnečný 592/2, Galanta, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, pozemkový a lesný odbor, Vajanského\n22, Trnava, za účasti osoby zúčastnenej na konaní: U.. Y. I., P.., nar. X. I. XXXX, Š. XX, V. - X., zastúpenej\nadvokátskou kanceláriou: TMS Legal, s.r.o., IČO: 47 252 936, Šachorová 33, Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného z 13. mája 2019, č. OU-TT-PLO-2019/018375, o kasačnej sťažnosti osoby\nzúčastnenej na konaní proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20 S 124/2019-142 z 22. apríla\n2020 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Účastníkom ani osobe zúčastnenej na konaní nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca v 3. rade, ako aj osoba zúčastnená na\nkonaní sú (spolu)vlastníkmi pozemkov v spoločnom poľovnom revíre P., ktorého celková výmera je\n1.422,9831 ha. Okrem nich má pozemky v tomto poľovnom revíre celkovo takmer 400 vlastníkov a\nspoluvlastníkov. Najviac (takmer 182 ha) patrí Poľnohospodárskemu družstvu Hlohovec, IČO: 00 207\n781, ďalších približne 30 ha vlastní Slovenský pozemkový fond a 233 ha vlastnia nezistení vlastníci,\nktorých tento fond zastupuje.\n2. Časť spoluvlastníkov v rokoch 2012 až 2015 nájomnými zmluvami zverila svoje pozemky v poľovnom\nrevíre do užívania Poľnohospodárskemu družstvu Hlohovec ako nájomcovi. Najmenej časť týchto\nnájomných zmlúv obsahovala ustanovenie, že nájomca podľa § 7 ods. 3 zákona č. 503/2004 Z. z.\no nájme poľnohospodárskeho pozemku, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov v znení\nneskorších predpisov zastupuje prenajímateľa pri výkone práva poľovníctva. Napriek tomu, že uzavreli\ntakéto zmluvy, časť spoluvlastníkov v roku 2019 udelila nové splnomocnenia Š. I., C.. L. U. a C.. U. F., aby\nich zastupovali pri výkone práva poľovníctva v poľovnom revíre P.. Tieto splnomocnenia neobsahovali\nžiaden prejav vôle o ich vzťahu k dohodám o zastupovaní, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých nájomných\nzmluvách s Poľnohospodárskym družstvom Hlohovec.\n3. Ešte 29. júla 2013 zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre rozhodlo,\nže výkon poľovníckeho práva sa postúpi žalobcovi vo 4. rade, s ktorým bola 2. augusta 2013\nuzavretá zmluva o užívaní poľovného revíru. Žalovaný rozhodnutím z 19. augusta 2013 túto zmluvu\n\nzaevidoval. V dôsledku (správnej) žaloby, ktorú podala osoba zúčastnená na konaní, správny súd\nrozsudkom č. k. 14 S 75/2014-226 zrušil toto rozhodnutie. Vytkol žalovanému, že zmluvu ako\nprenajímateľ uzavrelo „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov“, ktoré však nemalo spôsobilosť\nna práva, lebo ju mali jednotliví vlastníci. Okrem toho však zdôraznil, že žalovaný mal preskúmať\naj splnenie ďalších podmienok podľa zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších\npredpisov. Správnemu súdu totiž nebolo zrejmé, na základe čoho žalovaný ustálil uznášaniaschopnosť\nzhromaždenia, pretože už v danom čase časť vlastníkov udelila splnomocnenia na výkon svojich práv\ntak Poľnohospodárskemu družstvu Hlohovec, ako aj iným osobám. Podľa správneho súdu tak zmluva\nnebola riadne schválená požadovanou väčšinou, pretože „podstatná časť vlastníkov pozemkov bola\nzastúpená na základe plnomocenstiev viacerými zástupcami, ktorí nekonali v zhode“. Tento rozsudok\nnadobudol právoplatnosť4. marca 2019.\n4. Poľnohospodárske družstvo Hlohovec ako vlastník a zároveň (tvrdený) splnomocnenec vlastníkov,\nktorých výmery celkovo tvorili viac ako jednu tretinu výmery poľovných pozemkov, zvolalo na 16. apríla\n2019 nové zhromaždenie vlastníkov pozemkov. Zároveň splnomocnilo žalobcu v 2. rade, aby v mene\nvšetkých týchto vlastníkov vykonával na zhromaždení ich práva. Ešte pred otvorením zhromaždenia\nŠ. I., C.. L. U. a C.. U. F., N.., prezentovali, že sú na základe splnomocnení oprávnení zastupovať\nna zhromaždení niektorých vlastníkov. Predsedajúci zhromaždenia však neumožnil, aby sa mohli do\nlistiny prítomných zapísať ako zástupcovia týchto vlastníkov; poukázal na to, že ich splnomocnenia\nsú duplicitné k tým, ktoré boli už skôr udelené Poľnohospodárskemu družstvu Hlohovec. Počas\nzhromaždenia vlastníkov všetci traja, ako aj právny zástupca osoby zúčastnenej na konaní opakovane\nnamietali proti priebehu zhromaždenia, ako aj proti jednotlivým uzneseniam. Napriek tomu sa prerokovali\njednotlivé body, medzi nimi aj návrh na uzavretie zmluvy o užívaní práva poľovníctva so žalobcom vo 4.\nrade. Tento návrh bol schválený ako uznesenie č. 06/2019, za ktoré podľa konštatovania predsedajúceho\nzhromaždenia hlasovali vlastníci, ktorí vlastnia celkovo 66,2625 % výmery; proti nemu boli vlastníci,\nktorí mali 0,2299 % výmery poľovných pozemkov. Rovnako zhromaždenie schválilo aj uznesenie č.\n07/2019, ktorým poverilo žalobcov v 1. a 2. rade, aby vlastníkov pozemkov zastupovali pri uzavretí\nzmluvy. Samotnú zmluvu títo povereníci, ako aj žalobca vo 4. rade podpísali 2. mája 2019.\n5. Dňa 6. mája 2019 žalobca vo 4. rade predložil žalovanému návrh, aby uzavretú zmluvu zaevidoval\npodľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. a aby vymenoval poľovníckeho hospodára a členov\npoľovníckej stráže. V ten istý deň osoba zúčastnená na konaní predložila žalovanému obsiahle\nstanovisko, v ktorom zhrnula dôvody, kvôli ktorým by zmluvu nemal zaevidovať. Ich podstatu\ntvorila námietka, že Poľnohospodárske družstvo Hlohovec nemalo oprávnenie zastupovať tých\nspoluvlastníkov, ktorí zároveň (duplicitne) udelili splnomocnenie aj pánom I., U. R. F.. V dôsledku toho\nnemohlo zvolať zhromaždenie a na pri hlasovaní sa nemalo prihliadať na hlasy Poľnohospodárskeho\ndružstva Hlohovec, ktoré odovzdalo za takto zastupovaných spoluvlastníkov. Osoba zúčastnená na\nkonaní zdôraznila, že pritom vychádzala zo záverov rozsudku správneho súdu č. k. 14 S 75/2014-226.\n6. Žalovaný tu napadnutým rozhodnutím z 13. mája 2019 rozhodol tak, že a) nezaevidoval predloženú\nzmluvu, „pretože je v rozpore s § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, lebo ju nepodpísali vlastníci spoločného\npoľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov“, a b) z rovnakého\ndôvodu neschválil návrh na vymenovanie poľovníckej hospodára a poľovníckej stráže. Žalovaný z listiny\nprítomných zistil, že na zhromaždení bolo prítomných 66,49 % vlastníkov poľovných pozemkov, resp. ich\nzástupcov. Z nich 22,71 % bolo podľa žalovaného zastúpených duplicitne, lebo udelili splnomocnenie\njednak Poľnohospodárskemu družstvu Hlohovec v nájomných zmluvách, jednak pánom I., U. R. F., a\ntíto zástupcovia „nekonali v zhode“.\n7. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 20 S 124/2019-142 zrušil rozhodnutie žalovaného podľa\n§ 191 ods. 1 písm. d) Správneho súdneho poriadku. V odôvodnení predovšetkým zdôraznil, že rozsudok\nč. k. 14 S 75/2014-226 sa týkal inej zmluvy a dôvody zrušenia rozhodnutia žalovaného boli iné. Správny\nsúd v tu prerokúvanej veci vytkol žalovanému, že neuviedol žiadne ustanovenie právneho predpisu, na\nzáklade ktorého posúdil duplicitné plnomocenstvá, ani neobjasnil, z akej právnej konštrukcie vyvodil svoj\nzáver, že na hlasy dotknutých spoluvlastníkov sa nemôže prihliadať. Podľa správneho súdu sa na vec\nzjavne nevzťahovalo ustanovenie § 31 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Rovnako v rozhodnutí chýbajú\nskutkové zistenia, ktorých konkrétnych splnomocnení sa uvedený problém dotýkal. Rozhodnutie tak\nneobsahuje náležitosti podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou osoba zúčastnená na konaní žiada zrušiť tento rozsudok a\nvec vrátiť na ďalšie konanie. Po zopakovaní doterajšieho priebehu sporov o splnomocnenia medzi\n\n(spolu)vlastníkmi vyjadrila názor, že záver správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia neobstojí.\nNeprihliadnutie na hlasy splnomocnencov, ktorí nekonajú v zhode, je všeobecný princíp; v takom\nprípade je totiž právny úkon neurčitý, a teda neplatný v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nRozhodnutie odkazuje na konkrétny dôvod nezaevidovania zmluvy a takéto dôvody sú primerane\nzrozumiteľné. Správne súdy nemajú zrušovať rozhodnutia, len aby sa odstránili formálne vady. Ďalej\nosoba zúčastnená na konaní vytkla správnemu súdu, že neprípustne dezinterpretoval závery svojho\npredchádzajúceho rozsudku, kde bola žalobkyňou práve zúčastnená osoba. Tým správny súd porušil\njej právo na spravodlivý proces.\n9. Žalobcovia navrhli kasačnú sťažnosť odmietnuť, eventuálne zamietnuť. Odkazy na rozsudok č. k.\n14 S 75/2014-226 nepovažovali za správne, pretože jeho predmetom bolo iné rozhodnutie týkajúce\nsa inej zmluvy. Dôvodom zrušenia tu napadnutého rozhodnutia nebol nesprávny výklad § 31 ods. 3\nOZ, čomu sa venuje kasačná sťažnosť, ale nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Hoci sa na rozhodovanie\nžalovaného nevzťahuje Správny poriadok, judikatúra vyžaduje aplikáciu základných zásad správneho\nkonania. Žalovaný však vôbec nevysvetlil svoje závery, hoci neexistuje záväzný právny predpis, ktorý\nby splnomocnencovi ukladal skúmať, či splnomocniteľ neudelil splnomocnenie aj inému vlastníkovi.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n11. Predmetom konania v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým podľa § 16 ods. 1\nzákona č. 274/2009 Z. z. odoprel zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru. Podľa citovaného\nustanovenia evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad; zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická\nosoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru\nvlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Na toto\nrozhodovanie sa podľa § 79 ods. 2 písm. c) cit. zák. nevzťahuje Správny poriadok. V dôsledku toho\nsprávny súd v odseku 32 napadnutého rozsudku nedôvodne odkazuje na ustanovenie § 47 Spr. por. o\nnáležitostiach rozhodnutia. Toto ustanovenie nemožno na rozhodnutie žalovaného aplikovať, v dôsledku\nčoho žalovanému nemožno ani vytýkať, že jeho rozhodnutie tam uvedené náležitosti neobsahuje. Tento\nnedostatok napadnutého rozsudku však vo výsledku neovplyvňuje jeho vecnú správnosť.\n12. Konanie žalovaného podľa § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. v skutočnosti nie je podrobnejšie upravené\nv žiadnom právnom predpise, a teda žiaden právny ani neustanovuje, aké konkrétne náležitosti musí\nmať rozhodnutie okresného úradu o nezaevidovaní zmluvy. Bolo by v rozpore s týmto jasným prejavom\nvôle zákonodarcu, ak by správne súdy aj napriek tomu v týchto prípadoch vyžadovali, aby rozhodnutie\nvyhovovalo náležitostiam podľa § 47 Spr. por. Na druhej strane však žalovaný pri rozhodovaní o\nzaevidovaní zmluvy podľa cit. § 16 zákona č. 274/2009 Z. z. rozhoduje o právach a právom chránených\nzáujmoch fyzických a právnických osôb. Oprávnenie vlastníkov pozemkov v spoločnom poľovnom revíre\ndať ich do užívania [teda zveriť vykonávanie práva poľovníctva, porov. § 2 písm. w) cit. zák.] inej osobe\nzmluvou vyplýva z § 11 ods. 1 cit. zák. Pretože účinnosť takejto zmluvy je podľa § 14 ods. 3 písm. g) cit.\nzák. vždy odložená až do jej zaevidovania, žalovaný rozhodnutím o tom, či zmluvu zaeviduje alebo nie,\nvo výsledku umožní alebo znemožní vlastníkom pozemkov zo (spoločného) poľovného revíru účinne\nrealizovať svoje právo. Rovnako tým umožní alebo znemožní druhému účastníkovi zmluvy (užívateľovi)\nrealizovať svoje právo na užívanie poľovného revíru. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa\nmôže každý domáhať svojho práva na súde, resp. inom orgáne Slovenskej republiky. Podaním návrhu\nna zaevidovanie zmluvy sa teda uplatňujú subjektívne práva vlastníkov týchto pozemkov a užívateľa.\nVychádzajúc z toho, čo bolo uvedené, je okresný úrad „iným orgánom“ v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,\nktorý v tomto prípade poskytuje ochranu týmto subjektívnym právam.\n13. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúra konštantne judikuje, že súčasťou práva na\nsúdnu, ale aj inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nrozhodnutia orgánu verejnej moci, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej a inej právnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Potreba náležite odôvodniť rozhodnutie orgánu verenej moci je\ndaná vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že jeho postup a rozhodnutie nie sú arbitrárne,\nneprehľadné a že jeho postup a rozhodovanie sú kontrolovateľné verejnosťou. Tieto požiadavky sa\npritom netýkajú len súdov, ale aj tzv. iných orgánov, ktoré poskytujú „právnu ochranu právam“ v zmysle\nčl. 46 ods. 1 ústavy (porov. k rozširujúcemu výkladu týchto požiadaviek napr. nález sp. zn. IV. ÚS\n\n478/2011, podľa ktorého sa tieto požiadavky vzťahujú dokonca aj na akty vlády). Žalovaný, ktorý konal o\nzaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, teda o subjektívnom práve vlastníkov a užívateľa, tak bol\ntakisto viazaný citovanou judikatúrou. Preto bol povinný hoci stručne, ale jasne objasniť nielen skutkové,\nale aj právne otázky, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Tento záver je podporený aj tým, že\nustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP neviaže pojem nepreskúmateľnosti na konkrétne náležitosti\nrozhodnutia alebo opatrenia, ktoré má mať podľa príslušných procesných predpisov. Naopak, toto\nustanovenie je formulované všeobecne tak, že umožňuje zrušiť akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie,\nak je splnená podmienka nepreskúmateľnosti, a to (v zásade) bez ohľadu na to, v akom administratívnom\nkonaní bolo toto rozhodnutie vydané a ako príslušné predpisy upravujú náležitosti takého odôvodnenia.\n14. Rozhodnutie, resp. vo všeobecnosti akýkoľvek akt aplikácie práva, je vo svojej podstate výsledkom\ntzv. právneho sylogizmu. Pri ňom sa z jednej premisy (právna norma) a druhej premisy (skutkový\nstav) vyvodzuje úsudok - záver o tom, či sú naplnené predpoklady právnej normy na to, aby\nsa konkrétnemu účastníkovi priznalo konkrétne právo alebo uložila konkrétna povinnosť. Povinnosť\nobjasniť v odôvodnení skutkové a právne otázky, ktorú má orgán verejnej správy podľa cit. čl. 46 ods.\n1 ústavy, spočíva práve v objasnení oboch premís tohto sylogizmu, ako aj objasnení procesu, akým\nsa z týchto premís vyvodil úsudok. Pokiaľ však orgán verejnej správy vo svojom rozhodnutí vôbec\nneidentifikuje právnu normu, podľa ktorej posúdil zistený skutkový stav, potom celá jedna premisa chýba.\nPotom ale ani výsledný úsudok nie je výsledkom právneho sylogizmu, ale v podstate len prejavom\nnáhody. Za takých okolností však také rozhodnutie nemožno zmysluplne preskúmať, pretože v dôsledku\nchýbajúcej premisy nemožno vôbec uvažovať, či orgán verejnej správy z oboch premís urobil správny\núsudok. Ak by aj tento orgán dospel k „správnemu“ riešeniu, išlo by z jeho strany nanajvýš o správny\n„tip“, nie však o dôsledok racionálnej úvahy. Rozhodnutie založené na takomto tipovaní však nemožno\npovažovať za racionálne odôvodnené tak, aby to vôbec vyhovovalo požiadavkám čl. 46 ods. 1 ústavy.\n15. V tu prerokúvanej veci žalovaný založil svoje preskúmavané rozhodnutie na závere, že na časť\nhlasov splnomocnencov nebolo možné prihliadnuť, pretože tí istí vlastníci udelili viacero splnomocnení\nrôznym splnomocnencom, ktorí nekonali v zhode. Zo skutkových súvislostí je zrejmé, že žalovaný\nposudzoval splnomocnenia, ktoré boli obsiahnuté jednak v jednotlivých nájomných zmluvách na\nzáklade § 7 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., jednak udelené v samostatných listinách menovito\nurčeným splnomocnencom. Občiansky zákonník obsahuje pomerne prepracovanú a komplexnú úpravu\nsplnomocnenia, ako aj úpravu náležitostí a vád právnych úkonov (§ 34 až 41a). Žalovaný svoj\nzáver o tom, že na hlasy odovzdané splnomocnencami nebolo možné prihliadať, pretože nekonali v\nzhode, mohol vyvodiť z ustanovení Občianskeho zákonníka za prípadnej aplikácie osobitných právnych\npredpisov, ktoré môžu tieto následky upravovať. Napriek tomu však odôvodnenie preskúmavaného\nrozhodnutia necituje žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka, ale ani iného právneho predpisu,\nktoré by upravovalo náležitosti a prípadné nedostatky splnomocnení a z ktorého by žalovaný mohol\nsvoj záver vyvodiť. V odôvodnení rozhodnutia tak celkom chýba jedna z dvoch nevyhnutných premís\n- právna norma, ako aj následný proces subsumpcie zistených skutkových okolností pod túto právnu\nnormu. Podľa kasačného súdu tak správny súd celkom správne uzavrel, že preskúmavané rozhodnutie\nje nepreskúmateľné.\n16. Pritom kasačná sťažnosť osoby zúčastnenej na konaní paradoxne záver správneho súdu podporuje.\nZúčastnená osoba totiž počas konania (vyjadrenie č. l. 102) zastávala stanovisko, že na splnomocnenia,\nktoré boli udelené (nesporne v rozdielnych okamihoch a nie v jednej listine) rôznym splnomocnencom,\nsa má aplikovať ustanovenie § 31 ods. 3 OZ, teda že splnomocnenci majú konať spoločne. Správny\nsúd však trefne podotkol, že citované ustanovenie sa (už podľa svojho znenia) vzťahuje na situáciu,\nže plnomocenstvo je udelené niekoľkým splnomocnencom spoločne. Tu sporné plnomocenstvá však\ntakýmto spôsobom udelené neboli. Nato zúčastnená osoba v kasačnej sťažnosti predstavila alternatívnu\nargumentáciu, že neplatnosť úkonov splnomocnencov, ktorí nekonajú v zhode, vyplýva z toho, že tieto\nich úkony sú neurčité v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Rozhodnutie žalovaného sa však neodvoláva ani na\njedno z citovaných ustanovení, v dôsledku čoho aj sama zúčastnená osoba len odhaduje, aké úvahy\nho viedli k jeho záveru. Pritom uvedené úvahy zďaleka nie sú dve jediné, ktoré v tu prerokúvanej veci\nprichádzajú do úvahy.\n17. K námietke zúčastnenej osoby, že správny súd sa odchýlil od záverov svojho skoršieho zrušujúceho\nrozsudku, postačí uviesť, že predmet skoršieho konania a tunajšieho konania sú rozdielne. Rozsudkom\nč. k. 14 S 75/2014-226 správny súd zrušoval rozhodnutie z 19. augusta 2013, kým predmetom prieskumu\nv tunajšej veci je rozhodnutie z 13. mája 2019. Podľa § 191 ods. 6 SSP je síce orgán verejnej\nsprávy viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, avšak len v\nďalšom konaní. Ďalším konaním je zásadne konanie o v tej iste veci, ktorá bola vybavená zrušovaným\nrozhodnutím. Len v tomto rozsahu možno považovať rozsudok správneho súdu za prekážku rei iudicatae\n\n(§ 145 SSP). Uvedené ustanovenia neznamenajú, že by právny názor, ktorý správny súd vyslovil\nv určitej veci, bol bez ďalšieho záväzný pre orgány verejnej správy alebo pre samy súdy v iných\nveciach. Samozrejme, náhodná a nepredvídateľná súdna prax môže odporovať princípu právnej istoty,\nsama osebe je však dôsledkom toho, že v správnom súdnictve pôsobia rôzne krajské súdy a na\nnich rôzni sudcovia. (porov. aj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06 alebo\nIII. ÚS 190/2016, ako aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo 6. decembra 2007, Beian\nproti Rumunsku, sťažnosť č. 30658/05, ods. 31). Zjednocovanie rozdielnych názorov je práve úlohou\nnajvyššieho (správneho) súdu, ktorý však vo veci sp. zn. 14 S 75/2014 nerozhodoval. Okrem toho\nkasačný súd dodáva, že závery k účinkom plnomocenstiev boli v rozsudku č. k. 14 S 75/2014-226\nvyslovené bez akéhokoľvek objasnenia právnych úvah, ktoré k týmto názorom viedli. Preto je pochybné,\nči takýto (vo svojej podstate apodiktický) záver možno považovať za vyjadrenie právneho názoru.\nIV.\nZáver\n18. Na základe všetkých uvedených úvah tak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť osoby\nzúčastnenej na konaní nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP)\nzamietol.\n19. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Kasačnú\nsťažnosť v prerokúvanej veci nepodal žalovaný, ale osoba zúčastnená na konaní, ktorá má osobitné\npostavenie (§ 41 SSP). Ustanovenie § 169 SSP dovoľuje len priznať jej náhradu trov konania voči\nneúspešnému účastníkovi, neustanovuje však, že by zúčastnená osoba mali nahrádzať trovy konania\niným účastník. Ustanovenie § 167 SSP zasa priznáva úspešnému žalobcovi len nárok na náhradu trov\nproti neúspešnému žalovanému, nie proti iným účastníkom ani proti zúčastnenej osobe. Napokon, ani\nsamotní žalobcovia vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti náhradu trov nežiadali, ani neuviedli žiadne\nargumenty, prečo by mala byť zúčastnená osoba (nad rámec citovaných ustanovení) nahrádzať ich trovy.\n20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/124/2019", "guid": "dbe1c667-4351-49e1-8add-001d8fb9d995:a308d95c-e837-4083-971f-5e75c9f63c5c", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}