{"guid": "9ecff9b9-0012-404c-830c-95b2a7f5682d:1efb70bf-9a5a-4b1f-94bf-2f9963fc2e01", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200106.1", "spisova_znacka": "9Sžsk/113/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/113/2020 z 24. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. mája 2022, sp. zn. 9Sžsk/113/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200106.1", "identifikacne_cislo": "2019200106", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1efb70bf-9a5a-4b1f-94bf-2f9963fc2e01", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200106.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200106.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/113/2020\n2019200106\n24. 05. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2019200106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej\nveci žalobcu: Okresná prokuratúra Senica, so sídlom v Senici, Janka Kráľa č. 735, proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa, pobočka Senica, so sídlom v Senici, Hollého č. 1219, za účasti ďalšieho účastníka:\nMUDr. B. Ž., narodený XX. U. XXXX, bytom v K., T. Č.. XXXX/XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017-SE, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Trnave z 02. apríla 2020, č.k. 44Sa/7/2019-95, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 02. apríla 2020, č.k.\n44Sa/7/2019-95 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd\") napadnutým rozsudkom z 02. apríla 2020, č.k.\n44Sa/7/2019-95, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP\") zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017-SE,\nktorým táto postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom\npoistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.\") rozhodla tak, že\nžalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 5, § 21\nods. 1, § 21 ods. 4 písm. b/, § 184 ods. 8, § 185 ods. 4 a § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a\npostupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu\nžalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa\nPrvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.\n3. Krajský súd mal preukázané, že Slovenská lekárska komora vydala rozhodnutie z 08. novembra 2005,\nčíslo L1A/TT/43605, ktorým ďalšiemu účastníkovi udelila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe v povolaní lekár, v odbore gynekológia a pôrodníctvo. Zároveň dňa 16. januára 2007 Slovenská\nlekárska komora vydala ďalšiemu účastníkovi rozhodnutie číslo L1B/TT/1001/06, na výkon zdravotného\npovolania, v povolaní lekár, v odbore ultrazvuk, v gynekológii a pôrodníctve. Ďalší účastník bol v Sociálnej\npoisťovni, pobočka Senica zaregistrovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba dňom 01. júla 2005.\nTrnavský samosprávny kraj rozhodnutím zo 07. septembra 2004, číslo TA/2004/2734 vydal ďalšiemu\núčastníkovi povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení\nv odbore gynekológia a pôrodníctvo, s miestom výkonu neštátneho zdravotníckeho zariadenia Poliklinika\n\nSenica. n.o. Slovenský hodváb, a.s. Senica, s účinnosťou od 01. októbra 2004. Dňa 01. júla 2008 bola do\nobchodného registra zapísaná spoločnosť K., K..Q..X.. Senica, s predmetom podnikania prevádzkovania\nzdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár, v špecializovanom odbore - gynekológia a\npôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve. Štatutárnym orgánom tejto spoločnosti sa stal podľa\nvýpisu z obchodného registra ďalší účastník. Rozhodnutím zo 04. septembra 2008, číslo TA/305/2008/\nOZDF-007 Trnavský samosprávny kraj z dôvodu transformácie ďalšieho účastníka ako fyzickej osoby\nna právnickú osobu K., K..Q..X.., konateľom ktorej bol ďalší účastník, povolil spoločnosti K., K..Q..X..\nSenica prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom\nodbore gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve s miestom prevádzkovania v\nPoliklinike Senica, s dňom začatia prevádzkovania 01. novembra 2008. Dňa 07. novembra 2008 doručil\nďalší účastník Sociálnej poisťovni, pobočka Senica odhlášku poistenia dňom 31. októbra 2008 a dňa 06.\nnovembra 2008 doručil označenej pobočke vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku\npracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, t.j. že od 01. novembra 2008 nevykonáva činnosť uvedenú v § 5 písm. c/\nzákona č. 461/2003 Z.z. Rovnako mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Senica rozhodnutie\nSlovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - licenciu L1A z 08. novembra\n2005 evidovanú pod č. TT/0436/05 nezrušila, čo Sociálna poisťovňa, pobočka Senica vyhodnotila ako\ndôvod, ktorý zakladal u ďalšieho účastníka postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Tiež mal\npreukázané, že ďalší účastník ako držiteľ licencie L1A za rok 2007 dosiahol príjem z podnikania v sume\n3.339.134,-Sk (riadne daňové priznanie podané dňa 19. marca 2008) a za rok 2008 v sume 3.906.693,Sk (riadne daňové priznanie podané 23. marca 2009), t.j. v sume vyššej ako bol zákonom č. 461/2003\nZ.z. ustanovená suma na rok 2007 a 2008 podľa § 138 ods. 9 menovaného zákona.\n4. Za takto preukázaného stavu krajský súd aj s ohľadom na existenciu licencie L1A súbežne s povolením\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (na ktoré sa vyžaduje licencia L1C) uvádzal, že zákon č.\n461/2003 Z.z. explicitne neupravoval a ani neupravuje situáciu, keď fyzická osoba disponovala dvomi\noprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, príjem mala len z činnosti, ktorá\nbola vykonávaná výlučne na základe jedného z nich a oprávnenie, z ktorého fyzická osoba dosahovala\npríjem zaniklo, tak ako v posudzovanom prípade. Menovaný zákon v znení účinnom do 31. decembra\n2010 v § 21 ods. 4 písm. b/ ustanovoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie zaniká vždy, samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku\ntýchto oprávnení. Pokiaľ aj ďalší účastník mal vydanú licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, ktorá jej podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 31. decembra 2010 bez ďalšieho\nzakladala status samostatne zárobkovo činnej osoby, účasť na sociálnom poistení jej toto oprávnenie\nzakladať nemohlo, a to z dôvodu, že týmto oprávnením (licenciou L1A) nevykonával zárobkovú činnosť.\nInak povedané nemal z neho príjem, ktorý by sa na účely povinného nemocenského a dôchodkového\npoistenia posudzoval podľa § 21 ods. 1. Preto po zániku povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia, z ktorého ako samostatne zárobkovo činná osoba výlučne dosahoval príjem, jeho účasť na\npovinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení nemohla na základe iba formálnej existencie tejto\nlicencie pokračovať. Pokiaľ by to tak bolo, priečilo by sa to účelu zákona, ktorý povinné nemocenské a\ndôchodkové poistenie kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status samostatne zárobkovo\nčinnej osoby a s tým spojený výkon zárobkovej činnosti, ktorý však ďalšiemu účastníkovi z licencie L1A\nuž neplynul (plynul mu už ako právnickej osobe).\n5. Krajský súd sa priklonil k teleologickému výkladu dotknutých ustanovení § 5 písm. c/ a § 21 ods.\n1 a 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. a vyhodnotil právne posúdenie veci žalovanou za formálne a\nneudržateľné, popierajúce samotný účel zákona č. 461/2003 Z.z., ktorým je viazať účasť na sociálnom\npoistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti. Mal za to, že ďalší účastník konania\ndosahoval príjem výlučne na základe povolenia Trnavského samosprávneho kraja zo 04. septembra\n2008 a licenciu L1A, na základe ktorej bol tiež oprávnený dosahovať príjem, nevyužíval. Zákon č.\n461/2003 Z.z. nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže\ndosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky\núčasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto krajský súd ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, ktoré podľa § 5\npísm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 zakladali status samostatne\nzárobkovo činnej osoby, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods.\n1 sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa\n\nvýlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 10 zaniklo. Uvedený právny názor súd oprel aj o rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2011, sp. zn. 7Sžso/20/2011, ktoré bolo\npublikované aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 4/2012 pod č. 72, v ktorom\nnajvyšší súd zastal právny názor, že pri posudzovaní príjmov podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ.z. je potrebné prihliadať len na tie príjmy z podnikania, ktoré vyplynuli z podnikateľskej činnosti\nposudzovaného statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre posudzovaný prípad to konkrétne\nznamená, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti ďalšieho účastníka posudzovať\njeho príjmy výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Uzavrel, že povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie v prípade ďalšieho účastníka zaniklo k 31. októbru 2008 a dodal, že pokiaľ by\nsúd pripustil, že iba formálna dispozícia licenciou L1A bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia\nplynul, by zakladal účasť na sociálnom poistení, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý účasť na\nsociálnom poistení spája nielen so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj s dosiahnutým\npríjmom (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Ďalšiemu účastníkovi účasť na sociálnom poistení na\nzáklade licencie L1A z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu podľa § 21 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. nevznikla a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať aj po 31. októbri\n2008, výlučne na základe príjmu dosahovaného prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia na základe\nrozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja zo 04. septembra 2008, č. j. TA305/2008/OZDF-007.\n6. Z vyššie uvedených dôvodov súd zistil, že námietky žalobcu uvedené v žalobe sú dôvodné, a preto\npredmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie.\n7. O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 168 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi trovy\nkonania nepriznal, pretože u žalobcu sa jedná o orgán štátnej správy, ktorému možno priznať trovy len vo\nvýnimočných prípadoch. Ďalšiemu účastníkovi súd rovnako nepriznal v zmysle § 169 SSP trovy konania,\npretože tomuto možno priznať trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil\nsúd, pričom v predmetnej veci súd ďalšiemu účastníkovi žiadnu takúto povinnosť v konaní neuložil.\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Zotrvala na názore, že ďalšiemu účastníkovi konania, ktorý bol v spornom období držiteľom licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A/TT/0436/05) a dosahoval zákonom stanovený príjem,\nnezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby\ndňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. 1Sžso/16/2016, podľa ktorého cit.: „Z citovaných ustanovení\nzákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj\nzánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom\npredpokladané skutočnosti a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a\nna prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok.\nVznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby\na súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká\nzo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie\" s tým, že cit.: „Vznik a trvanie povinného poistenia\nje totiž spojené s existenciou oprávnenia na podnikanie, nie s jeho realizáciou\". Vychádzajúc zo zákona\nč. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských\norganizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.\") je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A)\noprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie (§ 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z.) a\nposkytovať zdravotnú starostlivosť (§ 4 písm. b/ zákona č. 578/2004 Z.z.) v zdravotníckom zariadení,\nktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2\nzákona č. 578/2004 Z.z.) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\n§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003\nZ.z.\"). Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 578/2004 Z.z. nevyplýva, že držiteľ licencie L1A má len\noprávnenie uchádzať sa o vykonávanie činnosti u iného poskytovateľa. Licencia na výkon samostatnej\n\nzdravotníckej praxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z.), označovaná ako licencia L1A,\nna základe ktorej môžu podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. samostatnú zdravotnícku prax vykonávať\nzdravotnícki pracovníci, napríklad v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na\nvykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne\nzárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia (túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba\nv pracovnom pomere). Zároveň uviedla, že z údajov poskytnutých (toho času) Daňovým riaditeľstvom\nSlovenskej republiky vyplýva, že príjmy ďalšieho účastníka konania z podnikania za rok 2007 a za rok\n2008 presiahli zákonom stanovenú sumu, a preto mu ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj naďalej, až do 30. júna 2010.\n11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 18. júna 2020.\n13. Uviedol, že zo systematického výkladu ustanovení § 68 ods. 1 písm. a/ a § 10 ods. 1 a 2 zákona č.\n578/2004 Z.z. nepochybne plynie, že zákonodarca výkon samostatnej zdravotníckej praxe predpokladal\na orientoval do sféry poskytovania zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje\niný poskytovateľ alebo do sféry iného miesta ako v zdravotníckom zariadení. Zotrval na názore, že\nsamotná držba licencie L1A lekárom jeho status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho\npoistenia nie je spôsobilá založiť. Odkázal na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019, podľa ktorého cit.: „Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004\nZ.z. samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení,\nktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia alebo na inom mieste ako zdravotníckom\nzariadení, a preto licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5\npísm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať\nlicencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom.\nPojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. vykonávaná na\nzáklade licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v\nzmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s\npojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho poistenia.\"\n14. Vo vzťahu k príjmu ďalšieho účastníka dosiahnutému v rozhodných rokoch 2007 a 2008 uviedol, že\nžalovaná nijakým spôsobom neskúmala a nepreukázala, že ňou zistený a uvádzaný príjem pochádza z\nvýkonu licencie L1A. Systematickým a ústavne udržateľným výkladom § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm.\nb/ a § 21 ods. 1, ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že samotná existencia\nlicencie L1A bez toho, aby jej výkonom, t.j. výkonom samostatnej zdravotníckej praxe na základe\npredmetnej licencie, došlo k získaniu príjmov z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti,\nnemôže v čase po zániku oprávnenia samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorého výkonu príjmy\nskutočne plynuli, zakladať dôvodnosť trvania povinného sociálneho poistenia. Opačný výklad založený\nna pretrhnutí väzby oprávnenia na výkon samostatnej zárobkovej činnosti a príjmu z toho plynúceho\nje v rozpore s princípmi, na ktorých je budovaný zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý pri definovaní príjmu\nv § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. definuje príjem z konkrétneho podnikania alebo samostatnej\nzárobkovej činnosti, ktorého výkonom ku generovaniu príjmu skutočne došlo. Je preto vylúčené, aby\nžalovaná na jednej strane striktne vyžadovala a verifikovala existenciu konkrétneho a špecifikovaného\noprávnenia, ktoré má ex lege pristúpiť k založeniu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely\nsociálneho poistenia a na druhej strane svojvoľne bez väzby na konkrétne oprávnenie posudzovala\na selektívne konštatovala, že v čase existencie oprávnenia (viacerých oprávnení) na vznik povinnej\núčasti fyzickej osoby na sociálnom poistení postačí akýkoľvek príjem z akéhokoľvek oprávnenia, a to\ndokonca aj príjem, ktorý je príjmom právnickej osoby, v ktorej predtým samostatne zárobkovo činná\nosoba aktuálne vykonáva funkciu kvalifikovaného odborného zástupcu. Pre podporu svojho tvrdenia\nopätovne žalobca odkázal na záver plynúci z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019, podľa ktorého cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne\npri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či\n\nvšetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára\npovažovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\"\n15. Ďalej uviedol, že žalovaná zánik povinného sociálneho poistenia posúdila podľa prvej časti § 24 ods.\n1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., aj keď správne mala splnenie podmienok pre zánik poistenia posúdiť\npodľa dikcie upravujúcej zánik povinného sociálneho poistenia zo strany samostatne zárobkovo činnej\nosoby, ktorej následne po podaní odhlášky vznikol pracovný pomer. Žalovaná túto skutočnosť podrobila\nnesprávnemu právnemu výkladu a aplikácii ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.,\nktorý upravuje lex generalis spôsob a dôvod zániku povinného sociálneho poistenia v podobe zániku\noprávnení samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. b/ a c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a\nlex specialis spôsob a dôvod zániku povinného sociálneho poistenia výhradne pre prípad samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ menovaného zákona, ak sa táto osoba stane zamestnancom\nodo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa\nosobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zákona. Prípad zániku povinného sociálneho poistenia\nďalšieho účastníka konania mohol a mal byť správne a zákonne žalovanou posúdený výhradne podľa\nlex specialis spôsobu a dôvodu jeho zániku, ktorý však nevyžaduje zánik všetkých oprávnení na výkon\nčinnosti samostatne zárobkovo činnej osoby, ako je tomu v prípade tzv. lex generalis spôsobu a dôvodu\nzániku povinného sociálneho poistenia. Žalovaná sa v tomto prípade, de facto požadujúc zánik všetkých\noprávnení na výkon samostatnej zárobkovej činnosti od osoby, ktorá sa stala zamestnancom podľa\nlicencie L1C a na základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja zo 04. septembra 2008, číslo\nTA/305/2008/OZDF-007 začala bezprostredne po doručení odhlášky z povinného sociálneho poistenia\nrealizovať prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným,\ndopustila sa nesprávnej subsumpcie a aplikácie časti zákonnej normy ustanovenej v § 21 ods. 4\npísm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., čo rovnako robilo napadnuté rozhodnutie meritórne nezákonným a\nopodstatňovalo dôvodnosť protestu prokurátora a dôvodnosť podanej žaloby prokurátora. Podľa žalobcu\nďalší účastník konania postupoval v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z., keď doručil odhlášku z\npovinného sociálneho poistenia, pričom od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonával činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Je teda podstatným\nto, že ďalší účastník konania takúto činnosť nevykonával a je irelevantné, že mal zachovanú licenciu L1A.\n16. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú\npostupom podľa § 461 SSP zamietol.\nIV.\n17. Ďalší účastník konania sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 03. júla 2020.\n18. Uviedol, že nespĺňa podmienku plynúcu z § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to dosahovanie\npríjmu z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Zákonodarca účasť osoby na\npovinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to je status samostatne\nzárobkovo činnej osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobcovi z licencie L1A neplynul. Ďalší\núčastník licenciu L1A nevyužíval, a teda licencia bez ďalšieho nezakladala účasť na povinnom sociálnom\npoistení. Žalovaná v konaní nepreukázala, že žalobca (po správnosti ďalší účastník konania; pozn.\nsúdu) dosahoval príjmy ako samostatne zárobkovo činná osoba. V tejto súvislosti odkázal na závery\nplynúce z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 426/2012, podľa ktorého pri\nvýklade pojmov podľa § 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné uprednostniť materiálny\nvýklad. Ďalej uviedol, že licencia L1A oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v\npovolaní lekár, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby. Nikdy nevykonával\nsamostatnú zdravotnícku prax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe, vždy poskytoval zdravotnú starostlivosť na podklade rozhodnutí\nTrnavského samosprávneho kraja, žalovaná vôbec nevzala do úvahy, že samostatnou zdravotníckou\npraxou sa rozumie poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje\niný poskytovateľ na základe povolenia. Ďalší účastník konania podobne ako žalobca poukázal na závery\nplynúce z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2019, sp. zn.\n1Vs/1/2019. Tiež vyjadril súhlas s tým, že prihláška, alebo odhláška zo sociálneho poistenia sama o\nsebe nemôže zakladať vznik alebo zánik povinnej účasti na sociálnom poistení, nakoľko tie nastávajú\nna základe zákona. Je povinnosťou žalovanej skúmať, či prihláška alebo odhláška je dôvodná (či je\n\nňou preukázaný skutkový stav, ktorý má za následok zánik poistenia) a rozhodnúť o tom. Ak žalovaná\ndospeje k záveru, že vyhláška bola dôvodná, rozhodne o zániku poistenia vyznačením v spise. Ak\nzistí, že nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia, nakoľko odhláška bola podaná nesprávne\n(predčasne), a teda je sporné, či došlo k zániku povinného poistenia, rozhodne písomným rozhodnutím.\nO odhláške Sociálna poisťovňa rozhoduje vždy. To znamená, že je nepravdivé tvrdenie žalovanej, že\nneexistuje rozhodnutie o zániku poistenia k 31. októbru 2008. Na základe podanej odhlášky, po ktorej\npreskúmaní dospela žalovaná k záveru, že sú naplnené podmienky zániku poistenia, bolo vyznačením\nv spise rozhodnuté o zániku poistenia k 31. októbru 2008.\n19. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú\npostupom podľa § 461 SSP zamietol.\nV.\n20. K vyjadreniu ďalšieho účastníka sa vyjadrila žalovaná listom z 27. júla 2020, zotrvala na\nskutočnostiach obsiahnutých v podanej kasačnej sťažnosti, žalobou napadnuté rozhodnutie považovala\nza zákonné.\n21. K vyjadreniu ďalšieho účastníka sa vyjadril žalobca listom z 10. augusta 2020, stotožnil sa so\nzávermi plynúcimi z vyjadrenia ďalšieho účastníka, žalovaná nesprávne právne posúdila absenciu\nkumulatívneho splnenia zákonných podmienok formálneho statusu samostatne zárobkovo činnej osoby\na materiálnej podmienky existencie príjmu plynúceho z konkretizovaného formálneho právneho statusu\nďalšieho účastníka konania, ktorý v rozhodujúcom období preukázateľne absentoval. Rovnako sa\nstotožnil s tým, že samotná odhláška doručená žalovanej neviedla k zániku sociálneho poistenia, k\núčinnému zániku sociálneho poistenia došlo v dôsledku toho, že ďalší účastník konania doručil žalovanej\npísomnú odhlášku zo sociálneho poistenia k 31. októbru 2008, následne doručil žalovanej dňa 06.\nnovembra 2008 „Vyhlásenie SZČO, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO, na\nktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu\", t.j. že od 01. novembra 2008 nevykonáva činnosť\nuvedenú v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. a žalovaná odhlášku zo sociálneho poistenia dňom 31.\noktóbra 2008 akceptovala vyznačením v administratívnom spise.\nVI.\n22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd\") ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n23. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n24. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n25. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu\nvšetky „živé\" veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n26. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n28. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n29. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n30. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n31. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017SE, ktorým táto postupom podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak, že\nžalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30. júna 2010.\n32. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, samostatne\nzárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu 19) okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej\nvýkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu 21) [pozn. pod čiarou č. 19 - napríklad\nzákon Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení zákona č. 302/1999 Z.z., zákon\nSlovenskej národnej rady č. 129/1991 Zb. o komerčných právnikoch v znení neskorších predpisov].\n33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,\npovinne nemocensky poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9.\n34. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinne\ndôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.\n35. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od\n1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného\nv § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý\njej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 34) alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n36. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010,\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo\nčinnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo\nčinnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti\nje povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 21) ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/; [pozn. pod čiarou č. 21\n- napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore\ndaňových poradcov v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o\nautorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a\nzákon č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].\n37. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nzdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§\n10).\n\n38. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nsamostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci v povolaní lekár, sestra, pôrodná\nasistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér. Na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe sa vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68\nods. 1 písm. a)].\n39. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, Samostatná\nzdravotnícka prax podľa odseku 1 je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení,\nktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom\nzariadení.\n40. Podľa § 11 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie,\nsamosprávny kraj v rámci preneseného výkonu štátnej správy vydáva povolenie na prevádzkovanie\nambulancie ...\n41. Podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, sestra, pôrodná\nasistentka, fyzioterapeut, liečebný pedagóg, logopéd, psychológ, špeciálny pedagóg a masér.\n42. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, komora vydá\nlicenciu zdravotníckemu pracovníkovi, ak má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu, je zdravotne\nspôsobilý (§ 32), je odborne spôsobilý (§ 33), je bezúhonný (§ 38), je zapísaný v registri (§ 64).\n43. Podľa § 69 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení účinnom v čase vydania licencie, podmienkou\nna vydanie licencie je aj dôveryhodnosť zdravotníckeho pracovníka.\n44. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej\nmal za nesporne preukázané, že\n- ďalší účastník konania bol od 01. júla 2005 registrovaný v Sociálnej poisťovni ako samostatne\nzárobkovo činná osoba,\n- Slovenská lekárska komora vydala rozhodnutie z 08. novembra 2005, číslo L1A/TT/43605, ktorým\nďalšiemu účastníkovi udelila licenciu na výkon samostatnej zdravotnej praxe v povolaní lekár, v odbore\ngynekológia a pôrodníctvo,\n- Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím zo 07. septembra 2004, číslo TA/2004/2734 vydal ďalšiemu\núčastníkovi povolenie na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení\nv odbore gynekológia a pôrodníctvo, s miestom výkonu neštátneho zdravotníckeho zariadenia Poliklinika\nSenica. n.o. Slovenský hodváb, a.s. Senica, s účinnosťou od 01. októbra 2004,\n- dňa 01. júla 2008 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť K., K..Q..X.. Senica, s predmetom\npodnikania prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár, v špecializovanom\nodbore - gynekológia a pôrodníctvo, ultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve,\n- rozhodnutím zo 04. septembra 2008, číslo TA/305/2008/OZDF-007 Trnavský samosprávny kraj z\ndôvodu transformácie ďalšieho účastníka ako fyzickej osoby na právnickú osobu K., K..Q..X.., konateľom\nktorej bol ďalší účastník, povolil spoločnosti K., K..Q..X.. Senica prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializovanom odbore gynekológia a pôrodníctvo,\nultrazvuk v gynekológii a pôrodníctve s miestom prevádzkovania v Poliklinike Senica, s dňom začatia\nprevádzkovania 01. novembra 2008,\n- dňa 07. novembra 2008 doručil ďalší účastník Sociálnej poisťovni, pobočka Senica odhlášku poistenia\ns účinnosťou k 31. októbru 2008,\n- dňa 06. novembra 2008 doručil ďalší účastník označenej pobočke „Vyhlásenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby,\nna ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu\", t.j. že od 01. novembra 2008 nevykonáva činnosť\nuvedenú v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.\n45. Rovnako spornou nebola tá skutočnosť, že ďalší účastník konania v zmysle údajov poskytnutých\ntoho času zo strany Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky dosiahol príjem z podnikania alebo z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti v roku 2007 vo výške 3.339.134,-Sk a v roku 2008 príjem vo výške\n3.906.693,-Sk.\n\n46. Vychádzajúc zo skutkových zistení plynúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej a k tomu priliehajúcej relevantnej právnej úpravy zákona č. 461/2003\nZ.z. najvyšší správny súd zistil, že v predmetnej veci zostala spornou predovšetkým tá skutočnosť, či\nďalšiemu účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010, alebo zaniklo skôr, k dátumu 31. októbra\n2008.\n47. Krajský súd pri ustaľovaní svojho záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby primárne vychádzal z\nkonštatovania, že žalovaná mala na účely rozhodnutia o povinnej účasti ďalšieho účastníka posudzovať\njeho príjmy výlučne vo vzťahu k licencii L1A. Konštatoval, že povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie v prípade ďalšieho účastníka zaniklo k 31. októbru 2008 a dodal, že pokiaľ by\nsúd pripustil, že iba formálna dispozícia licenciou L1A bez akéhokoľvek príjmu, ktorý by z jej využitia\nplynul, by zakladal účasť na sociálnom poistení, došlo by k popretiu účelu zákona, ktorý účasť na\nsociálnom poistení spája nielen so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby, ale aj s dosiahnutým\npríjmom (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.). Ďalšiemu účastníkovi účasť na sociálnom poistení na\nzáklade licencie L1A z dôvodu nedosiahnutia zákonom požadovaného príjmu podľa § 21 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. nevznikla, a preto táto účasť logicky nemohla kontinuálne pokračovať aj po 31. októbri\n2008, výlučne na základe príjmu dosahovaného prevádzkovaním zdravotníckeho zariadenia na základe\nrozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja zo 04. septembra 2008, č. j. TA305/2008/OZDF-007.\n48. Najvyšší správny súd mal z obsahu podaní jednotlivých účastníkov, primárne zo strany žalobcu\na ďalšieho účastníka preukázané, že títo pri koncipovaní svojich neskorších podaní vychádzali aj zo\nzáverov plynúcich z rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Veľký\nsenát\") z 30. apríla 2019, sp. zn. 1Vs/1/2019, ktorý v relevantnej časti týkajúcej sa dosahovania príjmu\nz licencie L1A dospel k záveru, že cit.:\n„Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/\nbod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky\npríjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára\npovažovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ.z.\"\n49. V tomto smere za zmienku stojí uviesť, že vzhľadom na to, že senát „9S\" Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sa so závermi vyjadrenými v rozhodnutí Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/1/2019\nnestotožnil a v inej skutkovo obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. 9Sžsk/94/2018 sa chcel od\nzáverov prijatých veľkým senátom odchýliť, uznesením z 23. septembra 2019, sp. zn. 9Sžsk/94/2018\npostúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Veľkému senátu podľa § 466 ods. 3 SSP. Dňa 24. novembra\n2020 Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 rozhodol a vyslovil opačné právne názory\nnež tie, ku ktorým dospel Veľký senát v predchádzajúcej veci vedenej pod sp. zn. 1Vs/1/2019. Tieto\nnázory sú pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzné, tak ako to predpokladá § 466 ods. 3 SSP.\nLen pre úplnosť najvyšší správny súd dodáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením z 30.\nnovembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol ústavnú sťažnosť podanú proti uvedenému rozsudku\nVeľkého senátu z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019.\n50. Veľký senát v uvedenom rozsudku z 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs 3/2019 sa vyjadril aj k\notázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať príjmy poistenca\n- lekára samostatne vo vzťahu k licencii L1A. V tomto smere Veľký senát vychádzajúc z výkladu § 178\nods. 1 písm. a/ bod prvý, § 179 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. dospel\nk záveru, že cit.: „Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A,\nv zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a\nnie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom\nobdobí sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5\npísm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem\n\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s\npodnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov)\nide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej\nstatusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/2003 Z.\nz. v znení platnom do 31.12.2010.\"\n51. Vzhľadom na takto ustálené závery Veľkého senátu, ktoré sú v zmysle § 466 ods. 3 SSP pre\nsenáty najvyššieho správneho súdu záväzné, možno uzavrieť, že zo strany krajského súdu prijatý právny\nzáver a obsiahnutý v bode 47 tohto rozsudku a tvoriaci jeho základné argumentačné jadro vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci. S ohľadom na to najvyšší správny súd dospel k záveru, že\nkrajský súd vec nesprávne právne posúdil, čo zakladá dôvod pre zrušenie jeho rozsudku a vrátenie veci\nna ďalšie konanie postupom podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP.\n52. Odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností, najvyšší správny súd po preskúmaní predmetnej\nkonkrétnej veci považuje za nevyhnutné dať do pozornosti krajskému súdu aj tú skutočnosť, že\nzákonodarca zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia upravil v\n§ 21 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že\npodľa § 21 ods. 1 menovaného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak\npodľa § 21 ods. 4 menovaného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 v časti týkajúcej sa\npráve právneho postavenia ďalšieho účastníka (§ 21 ods. 4 písm. b/) samostatne zárobkovo činnej\nosobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať\noprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.\n53. Z uvedeného je zrejmé, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa\nlicencie L1A môže zaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\n(ďalej len „príjem z podnikania\") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4 prvej časti vety pred spojkou „a\" zákona č. 461/2003 Z.z. vždy dňom zániku licencie,\nalebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/ a §\n228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za spojkou „a\" tohto zákona) taký\nlekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva\nčinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.\n54. Z podaní žalobcu, primárne z protestu prokurátora z 29. októbra 2018 podaného proti rozhodnutiu zo\n14. júna 2017, Číslo: 29402-1/2017-SE a z následne podanej správnej žaloby vyplýva, že ďalší účastník\nkonania v mesiaci november 2008 doručil žalovanej nielen príslušnú odhlášku, ale aj „Vyhlásenie\nSZČO, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť SZČO, na ktorú má oprávnenie podľa\nosobitného predpisu.\" Za tohto stavu potom bude úlohou krajského súdu uvedenú skutočnosť riadne\noveriť, vyžiadať si zo strany žalovanej príslušné vyhlásenie vrátane pracovnej zmluvy, a pokiaľ príslušné\nvyhlásenie bude spĺňať základné náležitosti vyhlásenia na účely § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č.\n461/2003 Z.z., bude potrebné, aby krajský súd túto skutočnosť zhodnotil vo svetle § 21 ods. 4 písm. b/\nzákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ zaniká vždy odo dňa vzniku pracovného\n\npomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto\ndňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5\npísm. c/ menovaného zákona.\n55. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462\nods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n56. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,\nkrajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP).\n57. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n58. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44Sa/7/2019", "guid": "336a0d99-fbdf-4ae2-9361-fe353ab1fd8d:3ff9f181-f2b7-46ab-9a30-a8816c6b616b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 29. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}