{"guid": "903617cf-77fc-437a-b337-9bb192713f16:c4a0cc44-4fa3-483b-b73b-af914c7ef082", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/87/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/87/2019 z 15. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 15. júla 2022, sp. zn. 7Sžsk/87/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4", "identifikacne_cislo": "2018200329", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-07-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "nazov": "§ 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4a0cc44-4fa3-483b-b73b-af914c7ef082", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/87/2019\n2018200329\n15. 07. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2018200329.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala\nNovotného, v právnej veci žalobkyne F.. M. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom K., X. R. XXXX/XX, právne\nzastúpená Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, Bratislava, IČO: 47\n238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 02.10.2018, číslo: 69550-2/2018-BA, o kasačnej sťažnosti\nsťažovateľky (žalovanej) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 08.04.2019, č. k. 48Sa/23/2018-64,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 48Sa/23/2018-64 zo\ndňa 08.04.2019 z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 08. apríla 2019, č. k.\n48Sa/23/2018-64, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z 02.10.2018, číslo: 69550-2/2018-BA, ktorým\ntáto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 461/2003 Z.z.“) odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové\nsprávne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo 14. augusta 2018, číslo 57148-97/2018TT, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 31.\nmarca 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo 31. decembra\n2010.\n2. Krajský súd v predmetnej veci preskúmal zákonnosť vyššie uvedených rozhodnutí určujúcich, že\nžalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. marca 2009, ale zaniklo dňa\n31. decembra 2010, a to na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobkyni na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia bolo rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 31. marec 2009\nzrušené, táto naďalej mala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľkou\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0556/05. Za sporné považoval krajský\nsúd, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 30.\napríla 2009 stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo\nzachované ako držiteľke licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (ďalej len „licencia L1A“;\npozn. súdu).\n\n3. Preskúmaním veci mal krajský súd za preukázané, že žalobkyňa v priebehu prevádzkovania\nzdravotníckeho zariadenia v odbore pediatria, a ani po 31. marci 2009 nevykonávala na základe licencie\nL1A činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy z podnikania a inej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a\n2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z\npríjmov“). Na základe uvedeného správny súd dospel k názoru, že iba formálne držanie licencie L1A\nžalobkyňou aj po 31. marci 2009 nemôže napĺňať materiálnu podmienku na to, aby žalobkyňa bola aj po\nzániku prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, výlučne z ktorého dosahovala príjmy posudzované\nna účely sociálneho poistenia, účastná na sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu krajský súd\nuzatvoril, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v prípade žalobkyne\nzaniklo k 31. marcu 2009, teda dňom zrušenia rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke\nzariadenie. Pokiaľ by správny súd pripustil, že iba formálna dispozícia licencie L1A bez akéhokoľvek\npríjmu, ktorý by jej z využitia plynul, by zakladala účasť na sociálnom poistení, došlo by k popretiu\núčelu zákona, ktorý účasť na sociálnom poistení spája nielen so statusom SZČO, ale aj s dosiahnutým\npríjmom. Takýto záver žalovanej je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení a bol dôvodom zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.\n4. K namietaným procesným pochybeniam krajský súd uviedol, že zákon o sociálnom poistení neukladá\nSociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, zániku alebo prerušení sociálneho\npoistenia v sporných prípadoch. Námietku ohľadom oneskoreného rozhodovania Sociálnej poisťovne\nvyhodnotil za nedôvodnú. Rovnako sa nestotožnil ani s námietkou, že v danej veci sa rozhodlo o zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise, čo by\nznamenalo, že v danej veci už bolo právoplatne rozhodnuté, resp. že existuje prekážka res iudicata.\nV zmysle zákona vydáva Sociálna poisťovňa rozhodnutie v nedávkových konaniach iba v sporných\nprípadoch, preto potvrdenie registračného listu FO nemožno automaticky považovať za rozhodnutie\nvydané vyznačením v spise. Naviac Sociálna poisťovňa do predloženia licencia L1A Slovenskou\nlekárskou komorou nepovažovala vec za sporný prípad, pričom až keď získala informáciu, že žalobkyňa\nje držiteľkou licencie L1A rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnom poistení, preto\nsa v danom prípade nejedná o rozhodnutie vydané v rámci obnovy konania.\n5. Krajský súd sa vysporiadal aj s námietkou, ktorou žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že Sociálna\npoisťovňa ju neupovedomila o začatí nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k\nzačatému konaniu a k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Krajský súd potvrdil, že nedávkové\nkonanie sa môže začať na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Konanie, ktoré sa začalo na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nje začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi\nkonania prvý úkon a za tento úkon možno teoreticky považovať aj doručenie rozhodnutia. S postupom\nžalovanej vysloveným v rozhodnutí NS SR sp. zn. 7Sžso/20/2010 z 24. februára 2011 sa krajský súd\nnestotožnil, pretože v prejednávanej veci sa riešili skutkovo neporovnateľné situácie. Preskúmavané\nkonanie bolo špecifické tým, že sa riešil sporný zánik sociálneho poistenia, k vydaniu rozhodnutia došlo\npo viac ako deviatich rokoch a za okolností, kedy žalobkyňa mala za to, že jej status SZČO vrátane\npovinnej účasti v sociálnom poistení zanikol dňa 31. marca 2009. V rozhodnutí NS SR, ktorý použila\nžalovaná, sa riešilo predpísanie dlžnej sumy poistného a príspevkov zamestnávateľovi, ktorý si ich\nvypočítal v nesprávnej výške. Z dôvodu prijatia záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci (body 48 a 49 rozsudku) správny súd za ďalší dôvod zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej zobral aj § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, že v konaní došlo k podstatnému\nporušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, konkrétne s poukazom na čl. 1 ods. 1\nÚstavy SR a odporúčanie CM/Rec (2007) Výboru ministrov členských štátov rady Európy z 20. júna\n2007 o dobrej verejnej správe, došlo k porušeniu zásady súčinnosti (§ 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.\nsprávny poriadok), ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.\n6. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a g/ SSP zrušil\nnapadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci a podstatné porušenie ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\na vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni priznal\nprávo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n10. Podľa právneho názoru sťažovateľky zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby ako „ jedno poistenie\n“ a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní vzniku, resp. trvania\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby v zmysle § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je rozhodujúce, na základe\nakého oprávnenia na vykonávanie činnosti dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická\nosoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia\ndosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Vznik, trvanie,\nresp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho\nroka, ak bola samostatne zárobkovo činnej osobe predĺžená lehota na podanie daňového priznania,\npričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z\nvýnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne\nzárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov\npreukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Zákon o sociálnom\npoistení neukladá žalovanej pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby skúmať, z akých\núkonov a na základe akého výkonu práce dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z\npodnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pri posudzovaní vzniku, trvania, resp. zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby vychádza žalovaná vždy z údajov jej poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej\nrepubliky. Žalovaná nie je oprávnená z hľadiska svojej vecnej pôsobnosti do týchto údajov akýmkoľvek\nspôsobom zasahovať. Žalovaná doplnila, že v jednotlivých ustanoveniach zákona o sociálnom poistení\nvzťahujúcich sa na samostatne zárobkovo činnú osobu sa uvádza iba príjem, ktorý samostatne\nzárobkovo činná osoba dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. Bližšiu špecifikáciu\ndosiahnutých príjmov zákon o sociálnom poistení neuvádza a ani nezakazuje posudzovať príjmy\ndosiahnuté samostatnou zárobkovo činnou osobou z viacerých činností ako celok. Príjmy z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti sa podľa zákona č. 595/2003 Z.z. sa ďalej členia len na účely tohto\nzákona. K rovnakému názoru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 27Sa/3/2017\nzo dňa 15. augusta 2017 a Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 zo dňa 9. mája 2017 a sp. zn.\n25Sa/1/2017 zo dňa 9. mája 2017.\n11. V súvislosti s právnym názorom krajského súdu, ktorý sa týka nesplnenia materiálnej podmienky\nexistencie účasti na povinnom poistení sťažovateľka poukázala na rozsudok Krajského súdu v\nTrenčíne sp. zn. 14Sa/11/2017 z 19.12.2017, kde krajský súd konštatoval, že „oprávnenie na výkon\nčinnosti je potrebné vidieť tak vo formálnej, ako aj materiálnej rovine. Zatiaľ čo formálna rovina\npredstavuje existenciu tohto povolenia (v danej veci licencie), materiálna predstavuje právo uvedenú\nčinnosť podľa tohto oprávnenia vykonávať a dosahovať z nej príjem. Uvedená materiálna rovina\nvšak nepredstavuje dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnenia licencovaný,\nale faktickú (objektívnymi skutočnosťami) danú nemožnosť vykonávať regulovanú činnosť v zmysle\nudeleného oprávnenia...Rozhodnutie žalobkyne uvedenú licenciu reálne nevyužívať napriek tomu že o\nňu požiadala, nemá pre posúdenie naplnenia materiálnej roviny postavuje ako SZČO právny význam“.\nPredmetný rozsudok krajského súdu bol preskúmavaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý\nrozsudkom sp. zn. 9Sžsk/16/2018 zo 26. septembra 2018 potvrdil závery krajského súdu. Sťažovateľka\nje povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali\nneopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. Zákon o sociálnom poistení\nneustanovuje žalovanej povinnosť rozhodovať podľa „účelu“, ako konštatuje krajský súd v napadnutom\nrozsudku. Veci, o ktorých je pobočka Sociálnej poisťovne, ako aj žalovaná, povinná rozhodovať taxatívne\nustanovuje zákon o sociálnom poistení v § 178 a 178.\n\n12. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že nesúhlasí s názorom krajského súdu o porušení procesných\npráv žalobkyne, najmä, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia.\nŽalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy jednak ešte pred vydaním\nsamotného prvostupňového rozhodnutia, ako aj v rámci následného odvolacieho konania a zároveň\nmala podľa § 190 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy,\nodpisy a na požiadanie aj vyhotoviť fotokópie. Sťažovateľka poukázala na list Sociálnej poisťovne,\npobočka Trnava z 26. júna 2018 (doručený žalobkyni 29. júna 2018), ktorým bola žalobkyňa vyzvaná\nna predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa\nmala vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci zániku jej povinného poistenia ešte pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľky, aj keby nedošlo k oznámeniu začatia konania\nvo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyni,\npobočka Sociálnej poisťovne by tým nekonala v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o\nsociálnom poistení, ktoré upravujú konanie o veciach sociálneho poistenia. V tejto súvislosti poukázala\nna rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sžso/20/2010 z 20. februára 2011, v\nktorom vyslovil právny názor, „ že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej\npoisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči\núčastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č 461/2003 Z.z.). Zákon č. 461/2003 Z.z. však\nnekonkretizuje o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia,\npokiaľ Sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna\npoisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z.z. ani povinnosť, aby o začatí konania\nupovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok). Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni\npred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania jeho podkladu i k spôsobu jeho\nzistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie“. Žalovaná poukázala na to, že rozhodovacia prax súdov\nje v tomto smere ustálená. Vo väčšine nedávkových konaní je reálna dôkazná iniciatíva na strane\norganizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pretože organizačná zložka Sociálnej poisťovne má možnosť\noveriť si všetky údaje skutočného stavu veci z výkonu vlastnej činnosti, najmä vo svojich databázach\na registroch poistencov. Žalovaná začatím nedávkového konania realizuje svoje práva vyplývajúce zo\nsociálno-poisťovacích právnych vzťahov, ktorým na druhej strane zodpovedajú povinnosti subjektov\nsociálneho poistenia. Týmto konaním sa v plnej miere realizuje zásada oficiality na strane príslušnej\norganizačnej zložky žalovanej. Podklady, ktorými žalovaná disponovala v čase vydania rozhodnutia vo\nveci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, boli\npostačujúce na rozhodnutie vo veci. V rámci odvolacieho konania bola celá vec z hľadiska skutkového\na právneho opätovne posúdená.\n13. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 01. júla 2019.\n15. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že aby mohla byť považovaná za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu pre účely sociálneho poistenia s povinnou účasťou na sociálnom poistení, nespĺňa\npodmienku, ktorú vyžaduje § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to dosahovanie príjmu z podnikania\nalebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Je potrebné mať na zreteli účel zákonodarcu, ktorý\núčasť osoby na povinnom sociálnom poistení viaže na kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to je\nstatus samostatne zárobkovo činnej osoby a výkon zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyni z licencie L1A\nneplynul. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení do 31.12.2010 viazal účasť na povinnom sociálnom poistení na\ndosiahnutie požadovanej hranice príjmu o zárobkovej činnosti. Žalobkyňa licencie nevyužívala a teda\nlicencia jej automaticky nezakladala bez ďalšieho účasť na povinnom sociálnom poistení. Žalovaná v\nkonaní nepreukázala, že žalobkyňa po 01. auguste 2008 dosahovala príjmy ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba. V tejto súvislosti upriamila pozornosť na rozhodnutie Ústavného súdu SR s č. II. ÚS\n426/2012, podľa ktorého pri výklade pojmov podľa § 5 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je potrebné\nuprednostniť výklad materiálny.\n16. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe oprávňuje držiteľa na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe v povolaní lekár, avšak licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej\nosoby. Sociálnej poisťovni vytýkala, že sa vôbec nezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z.z.\n\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v\nzdravotníctve a v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa nikdy nevykonávala samostatnú zdravotnícku\nprax v povolaní lekár na základe licencie Slovenskej lekárskej komory na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe. Samostatná zdravotnícka prax je podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. poskytovanie\nzdravotníckej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ alebo na inom\nmieste ako v zdravotníckom zariadení. Žalobkyňa vždy poskytovala zdravotnú starostlivosť na podklade\nrozhodnutí Trnavského samosprávneho kraja.\n17. Záverom vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti poukázala na rozhodnutie Veľkého senátu správneho\nkolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2019, ktorý v obdobnej veci konštatoval,\nže povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/\nbod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je posudzovať príjmy poistenca - lekára\nosobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v\npríslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú\nosobu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. Najvyšší súd zároveň uviedol, že licencia L1A\nnemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003\nZ.z., keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť, ktorú môže\nvykonávať až na základe dohody /zmluvy/ s iným poskytovateľom. Najvyšší súd SR poukázal aj na to, že\nSociálna poisťovňa nezabezpečila účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou\nzákladného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i\nzákladného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a ktoré mu priznávajú aj medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná v\nzmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky.\n18. Kasačnú sťažnosť žiadala zamietnuť.\nIV.\n19. Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 03. júla 2019.\nV.\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n21. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n22. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n23. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z.z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti\ns reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z.z. vyplýva, že zákonodarca\nvo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n24. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a\nrozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších\nosôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).\n25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n27. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n29. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n31. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,\nči správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n32. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.\n33. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke\nstatusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5\npísm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.,\n§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.\nz., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona\ne. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu\n[písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“\n34. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.\n35. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].\n36. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať\nv kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej\nzdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon\nzdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej\nosobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom\npovolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12\nods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na vydanie\npovolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná\nna povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol\ndržiteľom aj licencií L1B a L1C.\n37. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\n\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n38. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť\npovolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,\nčo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej\nzdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti\n(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na\nexistenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je\niba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany\nverejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho\nposkytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere\nu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská\nlekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako\nfyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4\npísm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo\nalebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,\nktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010\n- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti\nzaloží spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti\nodborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,\npožiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru\ns prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A\nnaďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne\nzmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude\nprevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12\nods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou\nna výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv.\nlicenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a\nnie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne\npozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát\nsa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A\nje naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna\nvonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\n\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ\nlicencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z.“.\n39. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n40. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.\nnovembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nz titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2,\npísm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval:\n„Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho\ndôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania\ntakého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže\nbyť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A\nalebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená\nv § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n41. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n42. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,\nv ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne\nupravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n43. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n44. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n45. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\n46. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku\npracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To\nznamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nlekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228\nods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke\nSociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva\nčinnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n\n47. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa\n§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n48. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna\npoisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na\nktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,\nt. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO\n- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n49. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nplatnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/\na § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“\n50. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým\nodmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.\n1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie\nje možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený\nna právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v\npredmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“\n51. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého\nrozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a\nvyužíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade\nvyužiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.\n52. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,\nnemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže\nzaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii\nnajvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).\n53. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v\nzmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.\n54. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky\npostupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom\nprijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n\n55. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n56. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n57. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia\noznačených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“\n58. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.\n59. Predmetom kasačného konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu,\nktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej\npoisťovne, ústredie č. 69550-2/2018-BA zo dňa 02.10.2018 a vec jej vrátil na ďalšie konanie, žalovaná\ntýmto rozhodnutím postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. potvrdila prvostupňové\nsprávne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo 14. augusta 2018, číslo 57148-97/2018TT, ktorým bolo rozhodnuté tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo dňa 31.\nmarca 2009 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ale zaniklo 31. decembra\n2010.\n60. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z.z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\n61. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je a/ na účely\nnemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 1/ činnosť zamestnanca, 2/ činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, b/\nna účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca.\n62. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom od\n01.08.2006 do 31.12.2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,\nktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby\nv pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.\n63. Podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom\nod 01.08.2008 do 31.12.2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba,\nktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.\n64. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom\nod 01.01.2008 povinne dôchodkovo poistená je zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky\npoistená.\n65. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z. účinnom od 01.01.2008\ndo 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo\nčinnej osobe vzniká od 01.07. kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom\nroku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n66. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. účinnom\nod 01.08.2006 do 31.12.2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká\nsamostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a\nsamostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v\nktorom na výkon činností je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa\nsvojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/\nzákona.\n67. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\n\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nnevykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j.\ndo 31.12.2010, dospejúc k nesprávnemu záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore so\nzákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.\n68. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí\nadministratívny spis žalovanej, kasačný súd zistil, že na žiadosť žalobkyne zo dňa 13.01.2006 Slovenská\nlekárska komora v Bratislave vydala dňa 23.01.2006 žalobkyni MUDr. M. A. licenciu (L1A) číslo L1A/\nTT/0556/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore pediatria, dorastové\nlekárstvo. Následne Trnavský samosprávny kraj dňa 21.03.2006 rozhodol o povolení na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom odbore pediatria, dorastové\nlekárstvo s miestom prevádzkovania K., Q. Č.. X. od 01.04.2006. Povolenie bolo vydané na dobu\nneurčitú. Súčasne bolo dňom 31.03.2009 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia F.. M. A., vydané TTSK č.j. TA/2006/1820 zo dňa 21.03.2006, a to na základe žiadosti\nspoločnosti F.. M. A. Q..J..H.., zastúpenej konateľmi F.. M. A. a F. A. v odbore pediatria a dorastové\nlekárstvo s miestom výkonu činnosti K., Q. Č.. X.\n69. V správnom konaní tak, ako to z obsahu spisov vyplynulo, žalobkyňa namietla zákonnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia dňom 31.12.2010 a nie dňom 31.03.2009. Zákonodarca v zákone o sociálnom\npoistení ustanovil podmienky účasti fyzickej osoby na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení\ntak, že za splnenia zákonných podmienok je fyzická osoba účastná na povinnom nemocenskom poistení\na dôchodkovom poistení. Zákonodarca v právnej norme § 14 ods. 1 písm. b/ stanovil, že povinne\nnemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba (§ 5), ktorej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.\nv znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou\nčinnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. V právnej\nnorme § 15 ods. 1 písm. b/, stanoví, že povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná\nosoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby táto je\núčastná na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení za splnenia zákonných\npodmienok ustanovených v § 21 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorých povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov)\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších\npredpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší\nako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak zákon o sociálnom poistení\nneustanovuje inak. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 228 zákona č. 461/2003 Z. z. povinnosťou\nsamostatne zárobkovo činnej osoby je prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie\nna tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa najneskôr\nv zákonom určenej lehote, v ktorej lehote je aj povinná oznámiť Sociálnej poisťovni každú zmenu v\nosobných údajoch.\n70. Zákonodarca v právnej úprave zákona o sociálnom poistení súčasne ustanovuje podmienky, na\nzáklade ktorých fyzická osoba môže byť účastná na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení aj\ndobrovoľne, a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ\nfyzická osoba sa stane účastná na nemocenskom a dôchodkovom poistení dobrovoľne na základe\nprihlášky do uvedeného poistenia, vzniká jej povinnosť počas celého obdobia trvania dobrovoľného\npoistenia platiť poistné, teda až do oznámenia Sociálnej poisťovne o ukončení dobrovoľného poistenia\nna základe odhlášky z tohto poistenia. Registračný list - odhlášku prijala pobočka Sociálnej poisťovne\ndňa 30.03.2009 s uvedeným dátumom zániku poistenia 31.03.2009. Žalobkyňa, ako samostatne\nzárobkovo činná osoba však splnila aj v období od 01.04.2009 podmienky pre vznik a trvanie povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je\nsamostatným druhom poistenia, zákonodarcom predpokladaným.\n71. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo\nDaňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01.01.2012 Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky),\nžalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjmy z poľnohospodárskej výroby a\n\nlesného a vodného hospodárstva za rok 2008 v sume 1 592 804 Sk (daňové priznanie podané\n25.03.2009), t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 106 827,00 Sk; za rok 2009 dosiahla príjmy z\npodnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov v sume 22 963,67 eur (daňové priznanie zo dňa\n19.03.2010), t.j. vyššie ako zákonom ustanovená suma 3 834,96 eur.\n72. Po preskúmaní veci aj vzhľadom na obsah pripojeného spisu správneho orgánu najvyšší správny\nsúd dospel k záveru, že správny súd nesprávne právne posúdil postavenie sťažovateľky ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z dôvodu nesprávne podaného\nRegistračného listu fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 31.03.2009, Sociálna\npoisťovňa, pobočka rozhodla, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osoby zaniklo povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.12.2010.\n73. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462\nods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n74. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec\nprejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vo svetle kasačným súdom konštatovaných záverov\na vo veci znovu rozhodnúť.\n75. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n76. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}