{"guid": "24dcf297-180c-4051-ab02-fda404c71548:32faa4b0-a35c-4fb2-bf22-2d111126af42", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/32/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/32/2019 z 24. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 7Sžsk/32/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5", "identifikacne_cislo": "2018200127", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/32faa4b0-a35c-4fb2-bf22-2d111126af42", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/32/2019\n2018200127\n24. 08. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2018200127.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej v právnej veci žalobkyne: A.. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, B. S., právne\nzastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12,\nBratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom 29. augusta 8 a 10, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 24658-3/2018-BA zo dňa 28. februára 2018, o\nkasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/11/2018-76 zo dňa 30.\nnovembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/11/2018-76 zo\ndňa 30. novembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 20Sa/11/2018-76 zo dňa 30. novembra\n2018 podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č. 24658-3/2018-BA zo dňa 28. februára 2018 a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie, ktorým pobočka Dunajská Streda predpísala žalobkyni podľa § 144 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) poistné za obdobie\nmesiacov november a december 2008 v sume 211,31 eur na nemocenské poistenie, poistné na starobné\npoistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do\nrezervného fondu solidarity. Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu je príloha.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 a v zmysle\nprávnej úpravy ustanovenej SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby.\n3. Krajský súd mal v konaní za preukázané, že skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa vydania povolenia\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31. októbra 2008 neboli v konaní medzi\núčastníkmi konania spornými. Spornou bola zákonnosť postupu správneho orgánu vo veci a právne\nposúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie\ndňom 31. októbra 2008 a podaním odhlášky z poistenia stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon samostatnej\n\nzdravotníckej praxe. Na konanie žalovanej sa nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\n(správny poriadok). Platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánu\nverejnej správy, vrátane práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj\nprincíp predvídateľnosti rozhodnutia. V danom prípade tieto zásady dodržané neboli. Odhliadnuc od\nznačného časového odstupu medzi skutočnosťami, z ktorých správne orgány vychádzali a vydaním\nprvostupňového rozhodnutia (9 rokov) odôvodňujúceho záver o nepredvídateľnosti rozhodnutia, je z\nhľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenie úvah správneho orgánu\npri hodnotení dôkazov a aplikácií právnych predpisov rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky o\npredpísaní poistného zo dňa 08. augusta 2017 potrebné považovať za rozhodnutie trpiace obsahovými\nnedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\nV neposlednom rade neurčitosť a z toho vyplývajúca nepreskúmateľnosť rozhodnutia spôsobuje údaj,\nobsiahnutý v jeho výroku o tom, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha, ktorú rozhodujúci\norgán bližšie neidentifikoval ako vo výroku, tak ani v odôvodnení rozhodnutia. Rozhodnutie žalovanej\nako odvolacieho orgánu vzhľadom na potrebu vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobkyne\nobsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vrátane ozrejmenia dôvodu posudzovania žalobkyne v\nrozhodnom období ako samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s platnou licenciou L1A, avšak\njeho konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods.\n2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. má zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie,\nje formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Dunajská\nStreda zo dňa 08. augusta 2017. Rozhodnutie nezohľadňuje požiadavku zákona, ba ozrejmenie úvah\npri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t. j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi\ncitovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.\n4. Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že na základe\nvýzvy pobočky Dunajská Streda účastníčka konania dňa 31. júla 2017 (správne malo byť 2007)\npodala registračný list fyzickej osoby - odhlášku, v ktorej uviedla ako dátum zániku poistenia 31. júna\n2010, čo malo byť dôvodom, že v jej prípade nebolo potrebné vydávať rozhodnutie o tom, že jej\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. októbra 2008, ale zaniklo dňa 30.\njúna 2010, opomenul ozrejmiť právny význam obsahu tejto odhlášky pre zánik povinného poistenia,\na to aj v súvislosti s predchádzajúcou odhláškou žalobkyne zo dňa 31. októbra 2008 s dňom zániku\npoistenia 31. októbra 2008. Krajský súd iba predpokladal, že žalovaná mala na mysli zosúladenie\nnázorov účastníkov na okamih zániku povinného poistenia , ktoré (zosúladenie názorov) však popiera\nobsah žaloby v predmetnej veci a neodporuje ho ani obsah administratívneho spisu, z obsahu ktorého\nnie je zrejmý dôvod podania registračného listu zo dňa 31. júla 2017 a nevyplýva z neho zámer\nžalobkyne „opraviť“ nesprávnosť údajov pôvodne podaného registračného listu. Samotné podanie\ndvoch registračných listov - odhlášok z poistenia odklon od rozhodovacej praxe Sociálnej poisťovne\nneodôvodňuje, resp. rozhodnutie žalovanej ani správneho orgánu prvého stupňa akceptovateľné\nvysvetlenie takéhoto odklonu neobsahujú. Rozhodnutie žalovanej je tak nielen nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, ale aj výsledkom postupu porušujúceho princíp predvídateľnosti rozhodovania\nsprávneho orgánu (legitímneho očakávania).\n5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods.\n1 písm. d/ a g/ SSP a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom pokiaľ žalovaná zotrvá na názore\nna význam licencie L1A pre posudzovanie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, zabezpečí\nzákonnosť postupu pri predpísaní poistného zodpovedajúce okolnostiam prípadu - spornosti okamihu\nzániku povinného poistenia žalobkyne.\n6. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP s tým, že o výške trov bude\npodľa § 175 ods. 2 SSP rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n7. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n8. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n\n9. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaná bližšie uviedla, že\norganizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia vo veci predpísania poistného\nvenovala dostatočnú pozornosť statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby. V čase\nvydania rozhodnutia o predpísaní poistného status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby\nnebol sporný, a preto o ňom Sociálna poisťovňa nebola oprávnená rozhodnúť. Žalobkyňa síce podala\ndňa 31. októbra 2008 v pobočke Sociálnej poisťovne Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho\npoistenia s dátumom zániku poistenia 31. októbra 2008, ale na základe výzvy Sociálnej poisťovne,\npobočka Dunajská Streda zo dňa 14. júna 2017 žalobkyňa dňa 31. júla 2017 dobrovoľne opravila\nregistráciu a predložila registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom zániku poistenia\n30. júna 2010, t. j. dňom, kedy jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\npodľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Uviedla, že v prípade, ak by\nžalobkyňa nesúhlasila s opravou podaného registra FO - odhlášky zo sociálneho poistenia a naďalej by\nzastávala názor, že jej zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom\n31. októbra 2008, pobočka Sociálnej poisťovne by bola povinná o spornom zániku sociálneho poistenia\nrozhodnúť podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z. z. Tento postup je podrobne\nodôvodnený na strane 5 žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej. Opravený Registračný list FO,\nktorý je riadne žalobkyňou podpísaný, považuje žalovaný za prejav vôle žalobkyne opraviť nesprávny\núdaj na registračnom liste FO - odhláške zo sociálneho poistenia, zo dňa 31. októbra 2008. Na základe\npredmetného opraveného Registračného listu FO, v ktorom uvedené údaje korešpondujú s právnou\núpravou účinnou do 31. decembra 2010, trvalo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné\ndôchodkové poistenie do 30. júna 2010.\n10. Žalobkyňa pri podaní Registračného listu FO - odhlášky zo sociálneho poistenia dňom 31. októbra\n2008 neoznámila pobočke Sociálnej poisťovne, že je držiteľkou licencie L1A. Sociálna poisťovňa,\npobočka Dunajská Streda nemala reálnu možnosť túto skutočnosť zistiť skôr, ako jej boli relevantné\núdaje poskytnuté priamo Slovenskou lekárskou komorou o držiteľoch licencie L1A, nemala vedomosť\no tom, že žalobkyňa disponuje licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe P., vydanej\nSlovenskou lekárskou komorou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe od 19. októbra 2005. Podľa\nprávneho názoru žalovanej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1\npísm. a/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,\nzdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č. 578/2004 Z. z.“), označovaná ako\nlicencia L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci,\nnapr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávacie činnosti podľa\nosobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby\nna účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 1.\ndecembra 2010. Vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie\na poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení a dosahovať príjmy z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení\nneskorších predpisov. Preto zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia dňom\n31. októbra 2008 nespôsobilo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby.\n11. Skutočnosť, že Sociálna poisťovňa nekonala 9 rokov, nebola spôsobená nezáujmom vo veci konať,\nale z dôvodu, že prvostupňový orgán nemal vedomosť o relevantných skutočnostiach spôsobujúcich\nspornosť zániku sociálneho poistenia. Žalovaná zároveň poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z. z.\nneukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej má vo veci rozhodnúť.\n12. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla\nza rok 2007 (1 291 281,00 Sk) vzniklo žalobkyni nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nod 01. júla 2008 do 30. júna 2009. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia zákon č. 461/2003 Z. z. spája aj vznik odvodovej povinnosti. Keďže žalobkyňa\nsi svoju zákonnú odvodovú povinnosť v spornom období nesplnila, Sociálna poisťovňa bola podľa § 144\nzákona č. 461/2003 Z. z. povinná dlžnú sumu poistného predpísať.\n13. Keďže zánik povinného nemocenského poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej\nosoby, nebol sporný vzhľadom na to, že žalobkyňa na opravenom registračnom liste FO - odhláške zo\n\nsociálneho poistenia zo dňa 31. júla 2017 uviedla správny dátum zániku poistenia, t. j. 30. jún 2010,\nžalovaná trvá na právnom názore, že postupovala v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z., ak o zániku\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nerozhodla v samostatnom\nkonaní, ale pristúpila k vydaniu rozhodnutia vo veci predpísania dlžnej sumy poistného, ktorú žalobkyňa\nv spornom období neuhradila.\n14. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n15. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním z 22. februára 2019.\n16. Poukázala na výzvu zo 14. júna 2017, aby opravila registráciu v Sociálnej poisťovni a na samotnú\nopravu zo dňa 31. júla 2017, ktorou dobrovoľne opravila registráciu s dátumom zániku poistenia 30. júna\n2010. Plne sa stotožnila so závermi plynúcimi z rozsudku krajského súdu a nad jeho rámec uviedla,\nže žalovaná nebola oprávnená vyzývať žalobkyňu na zmenu odhlášky. Ak dospela k záveru o nesúlade\nmedzi odhláškou podanou žalobkyňou v roku 2008 a skutočnosťami, ktoré nasvedčovali inému dátumu\nzániku poistenia, malo byť začaté konanie o zániku poistenia.\n17. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n18. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 04. marca 2019.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n20. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z. najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n21. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n22. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti\ns reformou súdnictva, ktorý v článku XX. novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca\nvo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n23. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a\nrozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších\nosôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).\n24. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n25. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n26. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\n\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n29. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n30. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať,\nči správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané\nnáležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako\naj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n31. Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach\nstarobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom sa nevzťahuje osobitný\npredpis (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní).\n32. V správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nžalobkyňa argumentovala nesprávnym právnym posúdením veci, ktoré malo spočívať v nesprávnom\nposúdení právnej povahy licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore\nvšeobecné lekárstvo. Žalobkyňa tvrdila, že licencia nezakladá štatút samostatne zárobkovo činnej osoby\na že sa Sociálna poisťovňa nezaoberala ustanoveniami zákona č. 578/2004 Z. z.\n33. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď\nVeľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra\n2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra\n2021.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo\ndňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia\nna vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.\ndecembra 2010 citujúc § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra\n2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č.\n578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.,\nkonštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov\nmedzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b/] a na základe licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c/].“\n35. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/], teda s tzv. licenciou LlC.\n\n36. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b/].\n37. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a/ bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať\nv kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b/ tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej\nzdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon\nzdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej\nosobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom\npovolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12\nods. 3 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na\nvydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom\nviazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby\nlekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n38. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n39. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje\nlekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v\npracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať\nzdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom\nzdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a/ bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B\npredpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),\nktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením\nna vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára\n\n- fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely\nposkytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade\nlicencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní\nlekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára,\nči popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c/\nzákona č. 578/2004 Z. z.], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n40. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c/\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na\nvykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania\nv pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom\nlicencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a\nteda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu\n§ 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z.“\n41. Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke\nzániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na\nvykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra\n2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b/, § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6\nzákona č. 461/2003 Z. z., konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na\nzáklade licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je\nvšak predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za\npotrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona č.\n461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba - držiteľ licencie L1B na základe\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako\nzamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a/, b/, d/ až f/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n42. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z.\n\n43. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,\nv ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne\nupravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.\n44. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/.\n45. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n46. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\n47. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku\npracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b/, časť vety za spojovníkom „a“. To\nznamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nlekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a/ a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c/, teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n48. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb/, za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n49. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa vydala a na\nsvojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku\npracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie\npodľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej\nosoby podľa § 5 písm. c/ zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“\ntúto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky\nz povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo\nčinnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n50. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\n(ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.\naugusta 2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/\na § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c/ tohto zákona.“\n\n51. Ústavný súd v uznesení č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol ústavnú\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020,\nkonštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne\nneodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich\noporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných\nustanovení právnych predpisov.“\n52. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého\nrozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a\nvyužíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade\nvyužiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.\n53. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,\nnemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov\na iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).\n54. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v\nzmysle čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.\n55. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky\npostupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom\nprijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n56. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n57. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods.\n2 písm. g/ zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov ako zjavne neopodstatnenú.\n58. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia\noznačených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.\n59. Rozhodnutie ústavného súdu, ako aj rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy\nzáväzné.\n60. Predmetom kasačného konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu,\nktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a g/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej\npoisťovne, ústredie č. 24658-3/2018-BA zo dňa 28. februára 2018 a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n\nŽalovaná týmto rozhodnutím postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. potvrdila\nprvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. 700-0511462117GC04/17 zo dňa 08. augusta 2017 vo veci predpísania poistného za obdobie mesiacov november a\ndecember 2008 v sume 211,31 eur podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č.\n572/2009 Z. z.\n61. Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe\nlicencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\n62. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je a/ na účely\nnemocenského poistenia a dôchodkového poistenia 1/ činnosť zamestnanca, 2/ činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená, b/\nna účely poistenia v nezamestnanosti činnosť zamestnanca.\n63. Podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom od 01. augusta\n2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,\nktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby\nv pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.\n64. Podľa § 14 ods. 1 písm. h/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od\n01. augusta 2008 do 31. decembra 2010 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná\nosoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.\n65. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 01.\njanuára 2008 povinne dôchodkovo poistená je zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky\npoistená.\n66. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od\n01. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\nbol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna\nkalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v\n§ 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.\n67. Podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom\nod 01. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto\noprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ odo dňa vzniku pracovného\npomeru, v ktorom na výkon činností je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto\ndňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5\npísm. c/ zákona.\n68. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými\npravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku,\nkeď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou,\nnevykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,\nt. j. do 31. decembra 2010, dospejúc k nesprávnemu záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané v\nrozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.\n69. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí\nadministratívny spis žalovanej, kasačný súd zistil, že na žiadosť žalobkyne zo dňa 27. júla 2005\nSlovenská lekárska komora v Bratislave vydala dňa 17. augusta 2005 žalobkyni A.. E. P. licenciu (L1A)\n\nčíslo P. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore pediatria, nefrológia.\nNásledne Trnavský samosprávny kraj dňa 26. augusta 2008 rozhodol o povolení na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia od 01. novembra 2008 v ambulancii - kategórii lekár v špecializačnom odbore\npediatria, nefrológia, odborným zástupcom A.. E. P. z dôvodu pretransformácie fyzickej osoby na\nprávnickú osobu po predložení dokladov pre Z., s.r.o., , so sídlom B. S., A. č. XXX/XX zastúpenej\nkonateľmi A.. E. P. a U.. W. P.. Povolenie bolo vydané na dobu neurčitú. Súčasne bolo dňom 31. októbra\n2008 zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia A.. E. P., vydané J. č. j. J. zo\ndňa 04. januára 2006 v odbore pediatria a nefrológia s miestom výkonu činnosti B. K. a B. S..\n70. V správnom konaní tak, ako to z obsahu spisov vyplynulo, žalobkyňa namietla zákonnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov, ktorými bolo rozhodnuté o jej povinnosti zaplatiť poistné za obdobie mesiacov\nnovember a december 2008 v sume 211,31 eur podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nzákona č. 572/2009 Z. z. Zákonodarca v zákone č. 461/2003 Z. z. ustanovil podmienky účasti fyzickej\nosoby na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení tak, že za splnenia zákonných podmienok je\nfyzická osoba účastná na povinnom nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení. Zákonodarca v\nprávnej norme § 14 ods. 1 písm. b/ stanovil, že povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo\nčinná osoba (§ 5), ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 5. V právnej norme § 15 ods. 1 písm. b/, stanoví, že povinne dôchodkovo\npoistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. V prípade\nsamostatne zárobkovo činnej osoby táto je účastná na povinnom nemocenskom poistení a povinnom\ndôchodkovom poistení za splnenia zákonných podmienok ustanovených v § 21 ods. 1 tohto zákona, v\nzmysle ktorých povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo\nčinnej osobe vzniká od 01. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a\n2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou\nsamostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §\n138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (§ 6 ods. 1 a 2 zákona č.\n595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5,\nak zákon č. 461/2003 Z. z. neustanovuje inak. V zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 228 zákona č.\n461/2003 Z. z. povinnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby je prihlásiť sa na nemocenské poistenie\na dôchodkové poistenie na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna\npoisťovňa najneskôr v zákonom určenej lehote, v ktorej lehote je aj povinná oznámiť Sociálnej poisťovni\nkaždú zmenu v osobných údajoch.\n71. Zákonodarca v právnej úprave zákona o sociálnom poistení súčasne ustanovuje podmienky, na\nzáklade ktorých fyzická osoba môže byť účastná na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení aj\ndobrovoľne, a to v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 14 ods. 2 a § 15 ods. 2 tohto zákona. Pokiaľ\nfyzická osoba sa stane účastná na nemocenskom a dôchodkovom poistení dobrovoľne na základe\nprihlášky do uvedeného poistenia, vzniká jej povinnosť počas celého obdobia trvania dobrovoľného\npoistenia platiť poistné, teda až do oznámenia Sociálnej poisťovne o ukončení dobrovoľného poistenia\nna základe odhlášky z tohto poistenia. Dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je samostatným druhom\npoistenia, zákonodarcom predpokladaným.\n72. Vychádzajúc zo skutkových okolností danej veci a z citovanej úpravy zákona o sociálnom poistení,\npokiaľ žalobkyňa bola účastná na dobrovoľnom poistení fyzickej osoby na základe prihlášky podanej v\nsociálnej poisťovni, bola povinná uhrádzať poistné počas celého obdobia dobrovoľného poistenia, teda\naž do dňa odhlásenia sa z tohto poistenia vo forme odhlášky podanej v sociálnej poisťovni. Po splnení\nzákonných podmienok samostatne zárobkovo činnej osoby žalobkyni vznikla povinnosť platiť povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a toto poistné Sociálnej poisťovni riadne a včas\nodvádzať. Žalobkyňa pri platení poistného bola súčasne povinná platbu poistného identifikovať a uviesť\nk nej variabilný symbol a špecifický symbol. Zmena dátumu zániku povinného poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby účastníčky konania mala vplyv aj na jej povinnosť platiť a odvádzať poistné a\npríspevky.\n\n73. Po preskúmaní veci aj vzhľadom na obsah pripojeného spisu správneho orgánu najvyšší správny\nsúd dospel k záveru, že právne postavenie sťažovateľky ako samostatne zárobkovo činnej osobe aj\nvzhľadom na právny názor vyslovený veľkým senátom správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn.\n1Vs/1/2019 z 30. apríla 2019 a zhodne uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 243/2020-54 zo dňa 26.\nmája 2020, nebolo sporné. Keďže žalobkyňa bola držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa\nosobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A aj po 31. októbri 2009,\nkedy jej bolo Trnavským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia, nezaniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie (podľa\n§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010) dňom 31. októbra 2008\ntak, ako to žalobkyňa namietala, a teda jej nezanikla ani odvodová povinnosť súvisiaca s povinným\npoistením. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a s ňou spojená odvodová\npovinnosť zanikli žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, podľa § 21 ods. 1 zákona č.\n461/2003 Z. z. v znení účinnom až 30. júna 2010 vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku\n2009, ako to vyplýva z obsahu spisov, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nod 1. júla 2010. Kasačný súd považoval tiež za potrebné poznamenať, že nadobudnutie právneho\npostavenia zamestnanca v spoločnosti s ručením obmedzeným nemá vplyv na povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby vzhľadom na to, že\nzákon č. 461/2003 Z. z. nevylučuje súbeh poistení. V ustanovení § 138 zákona č. 461/2003 Z. z.\nsúčasne upravuje poradie odvodovej povinnosti u tých poistencov, ktorí podliehajú viacerým sociálnym\npoisteniam, ako aj vymeriavací základ na platenie poistného, ktorý nemôže byť v úhrne presiahnutý\n(vymeriavací základ v úhrne).\n74. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462\nods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.\n75. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vec\nprejednať v medziach podanej žaloby, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení\ns rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu vo svetle kasačným súdom konštatovaných záverov\na vo veci znovu rozhodnúť.\n76. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n77. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}