{"guid": "5f493bff-65b3-46e7-bd42-c1ecd5e5e1ab:61f6d836-beeb-4075-8fd3-25fb1b53d30e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/26/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/26/2019 z 27. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/26/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3", "identifikacne_cislo": "2018200053", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/61f6d836-beeb-4075-8fd3-25fb1b53d30e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/26/2019\n2018200053\n27. 06. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2018200053.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcu: Z.. P. K., narodený X. A. XXXX, bytom A.. D. XXX/XX, N.\nE., zastúpený: JUDr. Andrea Hauptvogelová Hudcovičová, advokátka so sídlom A. Hlinku 58/81,\nPiešťany, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 23. januára 2018, číslo 23482-3/2018BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 27. septembra 2018, č.k.\n47Sa/4/2018-163, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č. k. 47Sa/4/2018-163\nzo dňa 27. septembra 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z 27.\nseptembra 2018, č. k. 47Sa/4/2018-163 podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z\n23. januára 2018, číslo 23482-3/2018-BA (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, pobočka Trnava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) zo 14. júna 2017, číslo:\n108-42/2017-TT (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom\nrozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu vo veci zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia a prvostupňové správne rozhodnutie\npotvrdila. Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi, ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 31. decembra 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 5 písm. a) až f), § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. b)\na § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase a postupom v zmysle právnej\núpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za\nprimeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu\ndospel k záveru, že je potrebné druhostupňové rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť a\nvec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal odôvodňujúc svoje rozhodnutie, podrobne\nzhrnul v časti I až III kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, pričom za rozhodné možno\npovažovať najmä nasledovné: Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol,\nže žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie dňa 31. decembra 2007, ale zaniklo dňa 30. júna 2009. Prvostupňový\nsprávny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca je od 1. júna 2005 držiteľom platnej licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0144/05 a zároveň, že v rokoch 2006 a 2007\npríjmy žalobcu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti presiahli zákonom stanovenú, ktoré\nskutočnosti považoval prvostupňový správny orgán za relevantné pre aplikáciu ustanovenia § 5 v spojení\ns § 21 zákona č. 461/2003 Z. z. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa žalobca odvolal, o odvolaní\nrozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalovaná vo\nsvojom rozhodnutí dôvodila, že licenciu L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár\nmožno považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré oprávnenie\nzakladá status žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č.\n461/2003 Z. z. Uviedla, že skutočnosť, že žalobca vykonával lekárske povolanie ako zamestnanec v\npracovnom pomere a odborný zástupca v obchodnej spoločnosti F. nemá vplyv na zmenu alebo zrušenie\nadministratívneho rozhodnutia, nakoľko mu tým nezaniklo právne postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby. Za podstatnú žalobkyňa považovala skutočnosť, že príjmy žalobcu z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu za roky 2006 a 2007 presiahli sumu\nustanovenú zákonom. Námietku žalobcu napádajúcu premlčanie práva správneho orgánu určiť zánik\npovinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalovaná vyhodnotila ako\nnedôvodnú tvrdiac, že námietku premlčania možno vzniesť len v súvislosti s právom správneho orgánu\npredpísať poistné, penále a uložiť účastníkovi pokutu.\n4. Žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie správnou žalobou, ktorú v podstatnom odôvodnil tým,\nže vzhliadol nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom predovšetkým vo výklade právnych\ndôsledkov formálnej držby licencie č. L1A/TT/0144/05. Dôvodil, že status samostatne zárobkovo činnej\nosoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vnímať len z formálneho hľadiska (z\npohľadu existencie osobitného oprávnenia, povolenia vo forme listiny), ale je nutné prihliadnuť aj na\nmateriálnu stránku, teda na možnosť vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, resp. na jej reálny výkon.\nUviedol, že Slovenská lekárska komora nebola orgánom, ktorý vydával licenciu na výkon zdravotníckej\npraxe s konštitutívnymi účinkami pre vznik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby. Sám, podľa\njeho vyjadrenia, nemal vedomosť o tom, že táto licencia mu zakladá automaticky status samostatne\nzárobkovo činnej osoby, nikdy ju nevyužíval, nemal v súvislosti s ňou žiadne zdaniteľné príjmy a nemal\nna jej základe záujem vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Žalobca taktiež namietal (odkazujúc na\nustanovenie § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia.\nNamietal taktiež, že prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia nedostatočne zistil skutočný\nstav veci a taktiež, že rozhodovaniu správneho orgánu o zániku povinného sociálneho poistenia\nžalobcu bráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Žalovanej vytýkal, že sa nesprávne vysporiadala\ns námietkou premlčania dôvodiac, že podľa jeho názoru má napadnuté rozhodnutie o zániku povinného\nsociálneho poistenia priamy vplyv na vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobcovi a teda sa\npriamo týka vyrubenia poistného, „kde premlčacie lehoty sú ustanovené priamo“. Žiadal, aby krajský súd\nzrušil prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\n5. Krajský súd v odôvodnení svojho kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia v prvom rade\nustálil, že „V prejednávanej veci je medzi účastníkmi konania sporné určenie dňa zániku povinného\nnemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby,\nv nadväznosti na právnu otázku zániku postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby v povolaní\nlekár, ktorý je držiteľom licencie vydanej Slovenskou lekárskou komorou podľa § 68 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 578/2004 Z. z. na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v príslušnom\nodbore.“. Uviedol, že medzi stranami nie je spornou skutočnosť, že žalobca disponoval licenciou L1A,\nktorá bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 1. júna 2005 a ktorej bol žalobca držiteľom\ndo 26. augusta 2017. Spornou taktiež nebola skutočnosť, že na základe rozhodnutia Trnavského\nsamosprávneho kraja č. TA/2007/4384 zo dňa 19. novembra 2007 bolo zrušené povolenie žalobcu\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii - kategórii lekár v špecializačnom odbore\npediatria a v certifikovanej pracovnej činnosti dorastové lekárstvo. Po tom, ako krajský súd vyložil\n\nustanovenie § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a poukázal na rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. II. ÚS 63/2012, III. ÚS 295/2017 a III. ÚS\n341/07, dospel k záveru, že „ ... vychádzajúc z citovaných rozhodnutí ústavného súdu, sa priklonil k\nteleologickému výkladu ustanovení § 3 ods. 1 písm. b), § 5 písm. c), § 14 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 1 a\n4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010 a vyhodnotil právne posúdenie\nveci žalovanou za formálne a neudržateľné, pretože potiera samotný účel zákona o sociálnom poistení,\nktorým je viazať účasť na sociálnom poistení na určitý dosiahnutý príjem zo zárobkovej činnosti, čo je\npotrebné vykladať ako príjem dosiahnutý realizáciou činnosti, nie držbou povolenia na výkon tej ktorej\nčinnosti podľa osobitných predpisov.“. Krajský súd (interpretujúc vyššie uvedené ustanovenia zákona č.\n461/2003 Z. z.) uzavrel, že „ ... účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21\nods. 1 a ods. 4 písm. b) ZSP sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie,\nna základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9, zaniklo.“. Krajský súd (v súvislosti\ns námietkami žalobcu týkajúcimi sa procesných pochybení správnych orgánov) vytkol prvostupňovému\nsprávnemu orgánu porušenie zásady súčinnosti konajúceho správneho orgánu s účastníkom konania,\nako aj porušenie procesných práv žalobcu, a to práva byť informovaný o začatí konania v spornej\nveci zániku povinného sociálneho poistenia, porušenie práva byť informovaný o podkladoch na vydanie\nrozhodnutia a práva vyjadriť sa k spôsobu ich získania a k ich obsahu, prípadne navrhnúť dôkazy na\npodporu tvrdení účastníka konania. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na Rezolúciu Výboru ministrov\nRady Európy (77) 31 zo dňa 28. septembra 1977 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami\nsprávnych orgánov, resp. Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy Rec (2007) 7 zo dňa 20. júna\n2007 o dobrej verejnej správe, ako aj „na vývoj v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a\nmedzinárodné záväzky vyplývajúce Slovenskej republike z vyššie uvádzaných signovaných rezolúcií“.\nKrajský súd, s odkazom na vyššie uvedené, prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie\npodľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a g) SSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie\nkonanie. Úspešnému žalobcovi priznal podľa § 167 ods. 1 SSP náhradu trov konania v celom rozsahu.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Žalovaná vymedzila kasačný\ndôvod v úvode kasačnej sťažnosti slovami „Proti rozsudku Krajského súdu podáva žalovaná túto\nkasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok.“.\n7. Žalovaná uviedla, že právne posúdenie veci krajským súdom považuje za nesprávne. Dôvodila,\nže ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neupravuje vznik, resp. zánik povinného\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia osobitne vo vzťahu ku každému\noprávneniu, ktoré zakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedla, že „ ...\nzastáva právny názor, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 v § 21\nods. 1 upravuje príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a\n2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou bez toho, aby rozlišoval na základe akého oprávnenia bol\ndaný príjem dosiahnutý.“. Podľa žalovanej je rozhodujúca len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá\nspĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dosiahla v\nrozhodujúcom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. Svoju argumentáciu podporila\nodkazom na rozhodovaciu činnosť označených súdov (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 27Sa/3/2017 z 15. augusta 2017; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/2/2017 z 9. mája\n2017; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 25Sa/1/2017 z 9. mája 2017; rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 z 31. mája 2016 alebo rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/27/2010 z 1. júla 2011), ako aj Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky. Poukázala taktiež na posudzovanie právneho postavenia advokátov a súvisiacu rozhodovaciu\nprax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V súvislosti s\nnámietkami žalobcu týkajúcimi sa procesných pochybení správnych orgánov v podstatnom zhrnula, že\n„Žalobca mal možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy“ v rámci odvolacieho konania\na zároveň mal podľa § 190 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. právo nazerať do spisov a robiť si z nich\nvýpisy, odpisy a na požiadanie aj vyhotoviť fotokópie.“. Žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n8. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 20. decembra 2018, v ktorom podrobne zhrnul\nargumentáciu žalovanej obsiahnutú v kasačnej sťažnosti, vyjadril sa k jednotlivým tvrdeniam žalovanej,\nkonštatujúc, že je toho názoru, že krajský súd rozhodol vo veci správne a zaujal správny právny názor o\notázke, že žalobca po 31. decembri 2007 nebol povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou osobou\na jeho účasť na systéme sociálneho poistenia zanikla dňa 31. decembra 2007 zánikom povolenia\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení. Odvolávajúc sa na judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodovaciu prax\nsprávnych súdov dôvodil, že formalistický výklad ustanovenia § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nplatnom do 31. októbra 2010 má pre žalobcu extrémne negatívny dopad. Poukázal na skutočnosť,\nže v jeho prípade absentovala materiálna stránka výkonu činnosti, ktorá predstavuje reálnu možnosť\nuvedenú činnosť vykonávať a dosahovať z nej príjem. Uviedol, že licenciu L1A nepotreboval, pretože\nmal naďalej záujem byť poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a prevádzkovať vlastné zdravotnícke\nzariadenie a zdôraznil, že „Táto licencia mu bola vnútená, musel za ňu zaplatiť, inak by nedostal tú,\nktorú potreboval.“. V závere žalobca žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n9. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej dňa 22. januára 2019 na vedomie.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n10. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach.\nZ vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na najvyššom súde k 1. augustu 2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude\nako súd kasačný, konať a rozhodovať najvyšší správny súd.\n11. Najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej\nsťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu\nkrajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej (ktoré sú podrobnejšie opísané\nv bodoch 3 až 5 vyššie) a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi, ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa\n31. decembra 2007 alebo až 30. júna 2009. Rozhodným pre zodpovedanie spornej otázky je potom\nposúdenie jednak charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej\nvýšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (alebo\nvýnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou) žalobcu v relevantnom čase.\n12. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených\nprávnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť z nasledovných dôvodov.\n13. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 (ďalej len „rozsudok\n1Vs/3/2019“). Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.\nnovembra 2021.\n\n14. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na\nzáklade oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nplatnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., §\n4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.\nz., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov\nmedzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“\n15. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3\npísm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§\n68 ods. 1 písm. b)]. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1 a § 11 zákona č. 578/2004 Z.\nz. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod\npovolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má\nlicenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004\nZ. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n16. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n17. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\n\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár\nv pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom\npomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom\nzariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom\nna vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva\nministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do\n31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby\nna prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania\nzdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri\nžiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\n18. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n\n19. Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku č. k. 1Vs/3/2019 k otázke zániku povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle §\n5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc\n§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods.2, písm. a/, § 228 ods.1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj\n„SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia\nSZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“. V tejto súvislosti považoval Veľký\nsenát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie\nL1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne\npoistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n20. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom\nlicencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.\nz., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať\noprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n21. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom\nzániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu\nvzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom\n„a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v\nktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n22. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č.\n461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva\nvyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od\nvzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť\nRegistračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n23. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi: (i) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo (ii) podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom\n„a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08.2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku\nlicencie, alebo (iii) odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v\nktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227\n\nods. 2 písm. a/ a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom\n„a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného\npomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.\n24. Ústavný súd v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu 1Vs/3/2019 konštatoval: „Podľa názoru ústavného\nsúdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,\nktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku,\npretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva\ndostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom\npre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd\nopäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať\ntak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto,\nak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto\npostupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k\nvýkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m.\nIV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou\nveľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z\nhľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie\npodstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho\nnázoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne\npočíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie\n(k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu\nv predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní\nv zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované\n(ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami\nveľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21\nods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n25. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na\nodmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými\nv petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a\nslobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj\nrozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy záväzné.\n26. Najvyšší správny súd v bode 11 vyššie vymedzil dve oblasti, ktorých posúdenie je zásadné pre\nrozhodnutie vo veci (posúdenie charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky\nkvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom\nčase). Keďže prvá oblasť (posúdenie charakteru licencie L1A) korešponduje právnym otázkam, ktorými\nsa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne\nzaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval\nich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v\nodôvodnení tohto rozhodnutia.\n27. Čo sa týka druhej oblasti (posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania\na z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase), najvyšší správny súd uvádza, že\n\nv konaní nebolo sporným, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za\nrok 2006 bol vo výške 1 006 926,- Sk a za rok 2007 bol vo výške 1 038 099,- Sk, išlo teda o sumu (v\noboch rokoch) vyššiu ako zákonom stanovená hranica 91 200,- Sk, resp. 97 200,- Sk. Uvedený príjem\nje nutné považovať za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona\nč. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či tento\npríjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp.\npísm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010.\n28. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.\n47Sa/4/2018-163 zo dňa 27. septembra 2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, v ktorom krajský súd, súc viazaný vyššie uvedeným právnym názorom, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte jednomyseľne - pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "47Sa/4/2018", "guid": "f543c1e0-9329-4adb-9541-4e7ec897b63d:32f41d7a-c34b-4018-b08b-1484ad24e3ae", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}