{"guid": "c409e11d-0339-4a0a-8cbe-10097dc85df2:9ab9ba5c-712a-4543-b6b9-a45bb066792e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200380.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/37/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/37/2019 z 6. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 6. júla 2022, sp. zn. 9Sžsk/37/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200380.3", "identifikacne_cislo": "2017200380", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-07-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-184.odsek-8", "nazov": "§ 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-184.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "nazov": "§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "nazov": "§ 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "nazov": "§ 466 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-5", "nazov": "§ 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-67.odsek-9", "nazov": "§ 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-67.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-67"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-184", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-185", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-4", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-67"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9ab9ba5c-712a-4543-b6b9-a45bb066792e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200380.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200380.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200380.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/37/2019\n2017200380\n06. 07. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200380.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Michala Novotného\n(sudca spravodajca) a členiek JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Martinčekovej vo veci\nžalobkyne: A.. W. K., nar. X. L. XXXX, Z. XXX, I. E. J., zastúpenej: Michal Mrva - advokátska kancelária,\ns. r. o., IČO: 50 145 860, Trenčianska 38, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.\n29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 2. novembra 2017\nč. 31356-2/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43\nSa 35/2017-111 z 19. novembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43 Sa\n35/2017-111 z 19. novembra 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia z 29. novembra\n2006 poskytovala zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo.\nSlovenská lekárska komora jej ešte 23. januára 2006 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe č. L1A/TT/0548/06. Na žiadosť žalobkyne jej Trnavský samosprávny kraj 27. júna 2013 s\núčinnosťou k 1. júlu 2013 zrušil skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.\nLicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek\ntomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 2. júla 2013 odhlásila z povinného nemocenského poistenia\na povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 2. júli 2013) držiteľkou licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe a zároveň bola registrovaná na daň z príjmu fyzickej osoby podľa § 6 ods. 1\na 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom do 31. decembra 2013, pobočka\nžalovanej v Trnave rozhodnutím z 13. januára 2017 č. 255-5/2017-TT vyslovila, že povinné nemocenské\npoistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni nezaniklo 2. júla 2013, ale zaniklo až 2. septembra\n2013. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na\nvykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.\ndecembra 2013, v dôsledku čoho bola žalobkyňa aj po 2. júli 2013 samostatne zárobkovo činnou osobou.\nNavyše z výpisu daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov pobočka zistila, že jej príjem za rok\n2012 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu podľa § 21 ods. 1 cit. zák. a bol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 cit. zák. Jej povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie, tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, kedy jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nepresiahol\n\ntúto hranicu, alebo podľa § 21 ods. 4 cit. zák. dňom zrušenia registrácie na účely dani z príjmu fyzickej\nosoby podľa § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.\n3. Napriek odvolaniu žalobkyne žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 2. novembra\n2017 č. 31356-2/2017-BA. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré\npovažovala správne. Zdôraznila, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve v znení neskorších predpisov sa zdravotnícke povolanie lekár mohlo vykonávať aj na\nzáklade licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa\n§ 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2011,\nktoré zakladalo žalobkyni postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Tiež uviedla, že v zmysle\nnovelizovaného § 5 cit. zák. žalobkyňa nadobudla postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby,\nnakoľko splnila podmienku veku a tiež bola registrovaná na daň z príjmu fyzických osôb. Keďže pobočka\nžalovanej zistila, že dátum zániku povinného poistenia v odhláške je sporný podľa § 178 ods. 1 písm. a)\ncit. zák. vydala rozhodnutie o zániku povinného poistenia žalobkyne ku dňu zrušenia jej registrácie na\ndaňovom úrade. Rozhodnutie pobočky bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci spĺňajúc náležitosti v zmysle § 209 cit. zák.\n4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovanej\npodľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP. Nestotožnil sa s jej názorom, že pre účasť na povinnom\nsociálnom poistení postačuje len držba licencie L1A, bez ohľadu na to či žalobkyňa licenciu využívala\na mala z nej príjmy. Z § 14 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by postačovala len\nformálna držba oprávnenia na podnikanie podľa zákona č. 578/2004 Z. z., hoci sa na jeho základe\nposudzovaný príjem vôbec nedosahoval. Ďalej uviedol, že cit. zák. explicitne neupravuje situáciu, keď\nfyzická osoba disponovala viacerými oprávneniami na výkon činnosti a príjem mala výlučne na základe\ntoho oprávnenia, ktoré zaniklo. Preto prijal záver, že len formálna držba licencie nezakladá žalobkyni\núčasť na povinnom poistení a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, dosiahnuté\nna základe viacerých oprávnení, je potrebné posudzovať samostatne. To vyplýva aj z § 10 ods. 1 a 2\nzákona č. 578/2004 Z. z., čím sa však žalovaná riadne nezaoberala. Vytkol jej, že porušila procesné\npráva žalobkyne, pretože jej ako účastníčke neoznámila začatie konania. Tým jej nebolo umožnené\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, hoci podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., by malo\nísť o sporný prípad. Prvostupňové rozhodnutie vydané po takmer štyroch rokoch od prijatia odhlášky\npovažoval za nepredvídateľné, navyše nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 3 cit. zák., nakoľko\nvo výroku absentovalo uvedenie hmotnoprávneho ustanovenia, na základe ktorého bolo o povinnom\npoistení žalobkyne rozhodnuté. Záverom zdôraznil, že pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický\nvýznam ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj jeho účel, ktorý vzhľadom na konštatovaný časový\nodstup vydania rozhodnutia zjavne nebol sledovaný.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 5 v spojení s §\n3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. naviazané na\noprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú realizáciu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004\nZ. z. je také oprávnenie spojené aj s licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Jej držiteľ\nmôže vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003\nZ. z. Ustanovenie § 21 ods. 1 cit. zák. neupravuje bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov vo vzťahu\nku každému oprávneniu zvlášť. Navyše novelizáciou § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.\njanuára 2011 do 30. júna 2014 v zmysle prechodného ustanovenia § 293cu musí fyzická osoba spĺňať\npodmienku dovŕšenia 18 rokov veku a byť registrovaná na daňovom úrade v súvislosti so zárobkovou\nčinnosťou, ktorá zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.\nKeďže žalobkyňa bola registrovaná v registri daňových subjektov až do 2. septembra 2013 a jej príjem\nbol vyšší ako zákonom stanovená hranica, splnila všetky zákonné podmienky samostatne zárobkovo\nčinnej osoby. Podotkla, že ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. sa aplikujú rovnako na všetky slobodné\npovolania a ani lekárov z nich nemožno vynímať. Žalobkyňa mala možnosť hájiť svoje práva v rámci\nodvolacieho konania. Jej rozhodnutie, ako aj rozhodnutie pobočky, spĺňa náležitosti uvedené v § 209\nods. 4 cit. zák.\n\n6. Žalobkyňa navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Obdobne ako v správnej žalobe namietala, že\nlicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A nezakladá postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby. To, že nemohla na základe tejto licencie dosahovať príjmy potvrdzuje aj to, že nemala\nambulanciu, zrušila registráciu na účely dane z príjmu a tiež sa odhlásila z povinného poistenia ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba u žalovanej, v zdravotnej poisťovni, ako aj na Štatistickom úrade\nSlovenskej republiky. Poukázala na svoj príjem z roku 2013 a zdôraznila, že súdy majú vykladať právo\ns ohľadom na spravodlivosť, k čomu odkázala na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nnemeckého Spolkového ústavného súdu.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n8. V prerokúvanej veci žalovaná pobočka ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na\nvýkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej\nprávomoci o otázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods.\n5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona\nč. 461/2003 Z. z.\n9. Nedávkové konanie sa podľa § 184 ods. 8 cit. zák. začína okrem iného z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná\norganizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav\nveci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie\norganizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods. 2 cit. zák. sú organizačné zložky povinné\nrozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania.\n10. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že\nokamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi\nurobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi\n(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom podľa\njudikatúry môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže aj z neho je\ncelkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon č. 461/2003\nZ. z. na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania\nupovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2\nSpr. por.). To samozrejme nezbavuje žalovanú povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho\noprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp.zn. 1 Vs 1/2019).\n11. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však možno zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len ak porušenie\nustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia\nvo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie rozhodnutia\nnepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie musí byť\npodstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Ak\norganizačná zložka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nedá účastníkovi konania možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky\n(dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\n(cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda bude nezákonné. To, či sa tak stalo, treba hodnotiť\n\nvždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní\nvychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila.\n12. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 13. januára 2017 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní\nvychádzala z informácií poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, že žalobkyňa je držiteľkou licencie\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/TT/0548/06 z 23. januára (s právoplatnosťou od 15.\nfebruára) 2006. Ďalej vychádzala z údajov z registra daňových subjektov, z ktorého zistila, že žalobkyňa\nbola registrovaná na daňovom úrade do 2. septembra 2013. Žalobkyňa mohla uplatniť svoje práva podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Odvolanie podala a\nnamietala v ňom takmer rovnaké argumenty ako v neskorších podaniach. Hoci uviedla, že registráciu na\ndaň z príjmu fyzickej osoby zrušila k spomínanému dátumu, v súvislosti so zánikom statusu samostatne\nzárobkovo činnej osoby to nepovažovala za relevantné. Tiež nijakým spôsobom nespochybnila skutkový\nstav v súvislosti s držbou licencie L1A a s výškou príjmu za rok 2012. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyni\nbola daná primeraná možnosť, aby uplatňovala svoje právo vyjadriť sa ku skutkovému stavu rozhodnutia\na navrhovať vykonanie dôkazov. Za daných okolností tak nemožno uzavrieť, že by bolo ustanovenie o\nkonaní porušené natoľko podstatným spôsobom, aby to zakladalo dôvod na zrušenie preskúmavaného\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n13. Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie má\nnesprávny výrok. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. musí rozhodnutie obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa odseku 3 cit. paragrafu výrok obsahuje rozhodnutie vo\nveci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Citované ustanovenie\nbližšie neustanovuje, aké ustanovenie má byť vo výroku uvedené. V prerokúvanej veci sa výrokom\nprvostupňového rozhodnutia z 13. januára 2017 rozhodovalo o tom, že k 2. júlu 2013 neboli naplnené\npodmienky, za ktorých podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. malo zaniknúť povinné poistenie\nžalobkyne a splnenie týchto podmienok nastalo až 2. septembra 2013. Citovať vo výroku ustanovenia,\nz ktorých vyplýva, kedy sociálne poistenie zaniká, no nie, kedy nezaniká, by tak mohlo pôsobiť mätúco\npráve vo vzťahu nenaplneniu zákonných podmienok. Žalovaná tak nepochybila podstatným spôsobom,\nak vo výroku odkázala len na všeobecné ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) cit. zák., ktoré jej dovoľuje\no tejto spornej otázke rozhodnúť a až v odôvodnení rozhodnutia konkretizovala použitie ustanovení\nprávnych predpisov, na základe ktorých vo veci žalobkyne rozhodla.\n14. Názor žalobkyne, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá\noporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nsa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“\ntreba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením\nv spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie\nmožno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom\nsystéme. Podľa § 228 ods. 1 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2013 bola samostatne zárobkovo\nčinná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali\nnič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v\nspise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti,\nkvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez\nďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho\npoistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom\nkonaní podľa § 172 ods. 5 cit. zák. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v\nodhláške.\n15. Poslednou, najzásadnejšou otázkou, na ktorej správny súd postavil svoj zrušujúci rozsudok a ktorej\nsa v prevažnej miere venuje aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto\nkľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí\nveľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na\nprejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným\npre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú\núčinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v\n\nakom právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého\nsenátu. Podľa kasačného súdu, tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať\nz neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n16. V ňom veľký senát formuloval právny názor, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona\nč. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. [pozn. s účinnosťou od 1. januára 2011 v zmysle § 5\nv spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z.],\nna základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na\núčely sociálneho poistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom,\nktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti\nposkytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie\nL1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna\npoisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná\nskúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú\npríjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č.\n461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním\na s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy\no príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba\ndosiahla z titulu jej postavenia podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003\nZ. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl.\n127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol,\npretože vyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.\n17. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi\nviazaný a nevidí žiaden dôvod, aby sa od nich podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny názor\nvyslovený v správnej žalobe, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004\nZ. z. Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení.\nPredpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia\nzdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa citovaného ustanovenia umožňuje poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na\nzáklade tejto licencie, bol dokonca podľa § 119 ods. 1 písm. a) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a\nzdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. septembra 2013 oprávnený predpisovať aj lieky,\na to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.\nLicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru\nsvedčí okrem ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. aj ustanovenie § 4 písm. b) cit. zák., podľa\nktorého je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým\nposkytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa § 11 cit. zák.\n18. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od právneho\nzáveru, že držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 v spojení s § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. s\núčinnosťou od 1. januára 2011. Lekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia\nsamostatne zárobkovo činnou osobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom\npoistení môže podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo tým, že\njeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu\npodľa § 138 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a tiež aj v zmysle § 21 ods. 4 cit. zák. dňom zrušenia\nregistrácie na účely dani z príjmu fyzickej osoby podľa § 67 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. Z citovaných\nustanovení však nijako nevyplýva, že by žalovaná mala skúmať, či príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) cit.\nzák. žalobkyňa dosahovala len z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie alebo či ho prípadne\ndosahovala na základe akéhokoľvek iného (hoci aj skôr zaniknutého) oprávnenia.\n\n19. Na základe vyššie uvedeného, tak žalobkyni nemohlo povinné nemocenské a povinné dôchodkové\npoistenie zaniknúť k 2. júlu 2013, keďže jej príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za\nrok 2012 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu a zároveň až do 2. septembra 2013 bola registrovaná\nna príslušnom daňovom úrade. Za daných okolností, tak žalovaná správne rozhodla, že žalobkyňa\nsplnila všetky zákonné predpoklady a povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobkyni zaniklo\naž zrušením jej registrácie na daň z príjmu fyzickej osoby k 2. septembru 2013.\nIV.\nZáver\n20. Správny súd, tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. e) a g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto\nsťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova,\nviazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).\n21. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.\n22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Sa/35/2017", "guid": "6faa29e2-1669-4fb2-88d2-1339e312c1be:1cee95ad-ff1e-490e-8c2b-2d53caac759e", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}], "citovane_v": []}