{"guid": "a20ac27c-37fb-4e36-bb57-13dd6da1a69d:a7ed3680-8c61-41fe-96ef-71a9abfc2630", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200366.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/27/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/27/2019 z 6. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 6. júla 2022, sp. zn. 7Sžsk/27/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200366.4", "identifikacne_cislo": "2017200366", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-07-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-184.odsek-8", "nazov": "§ 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-184.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "nazov": "§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "nazov": "§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "nazov": "§ 466 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-184", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-185", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7ed3680-8c61-41fe-96ef-71a9abfc2630", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200366.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200366.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200366.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/27/2019\n2017200366\n06. 07. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200366.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Michala Novotného\n(sudca spravodajca) a členiek JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Martinčekovej vo veci\nžalobcu: F.. P. R., nar. XX. L. XXXX, Z.. F. B. X, B., zastúpeného: Advokátska kancelária ŠKODLER\n& PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 26. októbra 2017\nč. 45460-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20 Sa\n34/2017-79 z 12. októbra 2018 takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20 Sa\n34/2017-79 z 12. októbra 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca na základe povolenia z 28. septembra\n2004 poskytoval zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore ortopédia. Slovenská\nlekárska komora mu 2. augusta 2006 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/\nTT/0817/06. Na žiadosť žalobcu mu Trnavský samosprávny kraj 4. septembra 2006 s účinnosťou k\n30. septembru 2006 zrušil skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe mu však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu\nsa žalobca u žalovanej uplynutím 30. septembra 2006 odhlásil z povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobca bol aj naďalej (po 30. septembri 2006) držiteľom licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Trnave rozhodnutím zo 14. júna 2017 č. 108-43/2017-TT\nvyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniklo 30.\nseptembra 2006, ale zaniklo až 30. júna 2008. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bol žalobca aj po 30.\nseptembri 2006 samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho\npo kalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol\nvyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 (od 1. januára 2008 išlo o ods. 9)\ncit. zák. Z údajov poskytnutých finančnou správou pobočka zistila, že žalobcov príjem klesol prvýkrát\npod zákonom stanovenú hranicu až v roku 2007, a preto jeho povinné poistenie nemohlo zaniknúť 30.\nseptembra 2006.\n\n3. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 26. októbra 2017,\nč. 45460-3/2017-BA. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré považovala\nsprávne. Uviedla, že pokiaľ mal žalobca platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom období za rok 2005 a 2006\ndosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší než je zákonom stanovená\nhranica, vzniká mu povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe, pričom nie je podstatné,\nna základe akého oprávnenia tieto príjmy dosiahol. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré zakladalo žalobcovi postavenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby. Z dôvodu, že žalobca podal nesprávne vyplnený registračný list\nfyzickej osoby - odhlášku, pobočka vydala rozhodnutie o zániku povinného poistenia k 30. júnu 2008.\n4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovanej\npodľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Vytkol jej, že porušila procesné práva žalobcu, pretože mu\nako účastníkovi neoznámila začatie konania. Tým mu nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia, hoci podľa § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. by malo ísť o sporný prípad.\nPrvostupňové rozhodnutie vydané po takmer jedenástich rokoch od prijatia odhlášky považoval za\nnepredvídateľné, navyše nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 3 cit. zák., pretože vo výroku\nabsentovalo uvedenie hmotnoprávneho ustanovenia, na základe ktorého bolo o povinnom poistení\nžalobcu rozhodnuté. Skonštatoval, že hoci rozhodnutie žalovanej obsahuje širšie skutkové a právne\nzdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia je potrebné\naj toto považovať za arbitrárne. Postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5\npísm. c) cit. zák. vyplývalo z povolenia samosprávneho kraja. Zánikom tohto povolenia zaniklo podľa §\n21 ods. 4 písm. b) cit. zák. aj jeho povinné sociálne poistenie. Nesúhlasil s tým, že po zániku povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mal nastúpiť iný dôvod povinného poistenia - držba licencie\nL1A, hoci žalobca na jej základe nevykonával žiadnu činnosť ani z nej nemal žiaden príjem. Licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe na vznik povinného poistenia nepostačuje. To vyplýva aj z §\n10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z., čím sa však žalovaná riadne nezaoberala. Záverom zdôraznil,\nže pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ale aj\njeho účel, ktorý vzhľadom na konštatovaný časový odstup vydania rozhodnutia zjavne nebol sledovaný.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z. naviazané na oprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú\nrealizáciu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je také oprávnenie spojené aj s licenciou na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe ako jednou z alternatív, na základe ktorej je možné vykonávať\nzdravotnícke povolanie. Držiteľ tejto licencie teda môže poskytovať zdravotnú starostlivosť a dosahovať\npríjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. V dôsledku toho povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniklo až 30. júna po kalendárnom roku, v ktorom\ntieto príjmy klesli pod hranicu určenú v § 138 ods. 10 cit. zák. Ďalej uviedla, že postupovala v súlade\nso zákonom č. 461/2003 Z. z. Žalobca mal možnosť hájiť svoje práva v rámci odvolacieho konania.\nRozhodnutie pobočky spĺňa náležitosti uvedené v § 209 ods. 3 a 4 cit. zák. Odôvodnenie rozhodnutia\nnemusí dávať odpoveď na každú vznesenú námietku, podstatné je, aby v ňom pobočka zdôvodnila\nskutkový a právny stav prejednávanej veci a aby uviedla, na podklade akých skutočností rozhodla.\n6. Žalobca navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Obdobne ako v správnej žalobe namietal, že licenciu\nL1A nevyužíval a nikdy na základe nej neposkytoval zdravotnú starostlivosť. Preto mu licencia nemohla\nzakladať účasť na povinnom sociálnom poistení. Je presvedčený, že po preskúmaní jeho odhlášky\nžalovaná dospela k záveru, že boli naplnené podmienky zániku poistenia, a preto tak rozhodla\nvyznačením v spise k 30. septembru 2006.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n\n8. V prerokúvanej veci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho\npoistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o\notázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák.\npredmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003\nZ. z.\n9. Nedávkové konanie sa podľa § 184 ods. 8 cit. zák. začína okrem iného z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná\norganizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav\nveci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie\norganizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods. 2 cit. zák. sú organizačné zložky povinné\nrozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania.\n10. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že\nokamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi\nurobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi\n(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Takýmto prvým úkonom môže byť\naj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže aj z neho je celkom zrejmé, že sa voči\núčastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon č. 461/2003 Z. z. na rozdiel od napríklad\nSprávneho poriadku neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania\nupovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 Spr.\npor.). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu\njeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n11. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len\nak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie\nrozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie\nmusí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia.\nAk organizačná zložka pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nedá účastníkovi konania možnosť\nvyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa týmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky\n(dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\n(cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda bude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť\nvždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z akého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní\nvychádzala a čo pri svojom rozhodovaní nezohľadnila.\n12. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zo 14. júna 2017 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní\nvychádzala z toho, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/\nTT/0817/06. Ďalej vychádzala z údajov poskytnutých finančnou správou, z ktorých zistila, že žalobcov\npríjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti klesol prvýkrát pod zákonom stanovenú\nhranicu v roku 2007. Žalobca mohol uplatniť svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy\npodaním odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Odvolanie aj podal a namietal v ňom obdobné argumenty\nako v neskorších podaniach. Nijako v ňom však nerozporoval skutkový stav v súvislosti s držbou\nlicencie L1A a s výškou príjmu za rok 2005 a 2006. Žalobcovi tak bola daná primeraná možnosť, aby\nuplatňoval svoje právo vyjadriť sa k skutkovému základu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov. Za\ndaných okolností tak nemožno uzavrieť, že by bolo ustanovenie o konaní porušené natoľko podstatným\nspôsobom, aby to zakladalo dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm.\ng) SSP.\n13. Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie má\nnesprávny výrok. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. musí rozhodnutie obsahovať výrok,\n\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. Podľa odseku 3 cit. paragrafu výrok obsahuje rozhodnutie vo\nveci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Citované ustanovenie\nbližšie neustanovuje, aké ustanovenie má byť vo výroku uvedené. V prerokúvanej veci sa výrokom\nprvostupňového rozhodnutia zo 14. júna 2017 rozhodovalo o tom, že k 30. septembru 2006 neboli\nnaplnené podmienky, za ktorých podľa § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. malo zaniknúť povinné\npoistenie žalobcu a splnenie týchto podmienok nastalo až 30. júna 2008. Citovať vo výroku ustanovenia,\nz ktorých vyplýva, kedy sociálne poistenie zaniká, no nie, kedy nezaniká, by tak mohlo pôsobiť mätúco\npráve vo vzťahu nenaplneniu zákonných podmienok. Žalovaná tak nepochybila podstatným spôsobom,\nak vo výroku odkázala len na všeobecné ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) cit. zák., ktoré jej dovoľuje\no tejto spornej otázke rozhodnúť a až v odôvodnení rozhodnutia konkretizovala použitie ustanovení\nprávnych predpisov, na základe ktorých vo veci žalobcu rozhodla.\n14. Námietka žalobcu, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá\noporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nsa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“\ntreba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením\nv spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie\nmožno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom\nsystéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo\nčinná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali\nnič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v\nspise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti,\nkvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez\nďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho\npoistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom\nkonaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak, než\nbolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla\nvydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely\nsociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne, napr. v § 145 ods. 3\n(premlčanie vrátenia poistného) alebo v § 147 (premlčanie predpísania a vymáhania poistného).\n15. Podstatnou otázkou, ktorou sa podľa kasačného súdu mal zaoberať správny súd, bolo predovšetkým\nto, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobcovi\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Správny súd sa však tejto otázke venoval len okrajovo v\nods. 13 a 14 svojho rozsudku, keď bez hlbšieho rozboru prevzal záver žalobcu, že táto licencia na vznik\npovinného poistenia nepostačuje, čo by malo vyplývať aj z § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z. Táto\nkľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho\nsúdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa už citovaného § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený\nv rozhodnutí veľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova\npostúpi na prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva\nzáväzným pre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého\nsenátu zanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu\nv tom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho\nrozhodnutia veľkého senátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov\nlicencie L1A vychádzať z neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n16. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania\npodľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie\nL1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého\nlekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho\ndaňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne\n\nzárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom\npriznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§\n6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej\nosoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm.\nc) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho\nsúdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky\nju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za\nústavne neudržateľné.\n17. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný\na nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny\nnázor žalobcu, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa tohto\nustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v\nzariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom\nvyužívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho\nzariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek\nmieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa §\n39 ods. 1 písm. d) zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do\n30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával\nna inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné oprávnenie\nlekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto\nzáveru svedčí okrem ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. aj ustanovenie § 4 písm. b) cit.\nzák., podľa ktorého je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie,\nrovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa § 11 cit. zák.\n18. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od\nprávneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\nLekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou\nosobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa § 21 ods. 1\na ods. 4 písm. b) cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo k 30. júnu tým, že jeho príjem z\npodnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu podľa § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z.\nIV.\nZáver\n19. Správny súd tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto\nsťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova,\nviazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).\n20. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.\n21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/34/2017", "guid": "47489d12-8645-4bdd-9ae0-30de97555f6f:c7a9bae2-7bdd-4143-9021-08d2fe276da3", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}