{"guid": "0420c36a-d54e-4da4-99fb-daac8ffd9e3d:f7f8f719-0561-4486-b4a3-2311553d3d09", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200163.4", "spisova_znacka": "7Sžsk/137/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/137/2018 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 7Sžsk/137/2018, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200163.4", "identifikacne_cislo": "2017200163", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "nazov": "§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228", "nazov": "§ 228 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-185", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7f8f719-0561-4486-b4a3-2311553d3d09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200163.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200163.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200163.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/137/2018\n2017200163\n27. 04. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200163.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej, členky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a člena senátu Michala Novotného (sudca\nspravodajca) vo veci žalobkyne: prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava, Vajanského 22, Trnava, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, za účasti ďalšej účastníčky:\nL.. B. Y., nar. X. L. XXXX, M. XXXX/XX, W. M. U., zastúpenej opatrovníkom: L.. L. Y., bytom A., právne\nzastúpenej: JUDr. Darina Kurňavová, advokátka, Kapitulská 5, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia z\n25. mája 2016, č. 64485-49/2016-TT, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 45 Sa 17/2017-116 z 21. júna 2018 takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta návrh ďalšej účastníčky na prerušenie konania.\nII. Kasačnú sťažnosť zamieta.\nIII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej a z napadnutého rozsudku vyplýva, že ďalšia účastníčka na\nzáklade povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. októbra 1994 poskytovala\nzdravotnú starostlivosť v odbore pediatria. Slovenská lekárska komora jej 8. novembra 2005 vydala\nlicenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0433/05. Okrem toho jej v rovnaký deň\nvydala aj licencie na výkon zdravotníckeho povolania - lekár (č. L1B/TT/0433/06) a na výkon odborného\nzástupcu v povolaní lekár (č. L1C/TT/0433/06). Ďalej jej 22. augusta 2006 vydala ďalšiu licenciu na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/TT/0882/06.\n2. Nato ďalšia účastníčka a jej manžel ako spoločníci založili obchodnú spoločnosť Y. s.r.o., ktorá vznikla\n1. januára 2007. Trnavský samosprávny kraj rozhodnutím z 27. februára 2007 s účinnosťou od 1. apríla\n2007 povolil tejto spoločnosti prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii (okrem iného) v\nkategórii lekár v odbore pediatria, dorastové lekárstvo všeobecné lekárstvo s tým, že ďalšia účastníčka\nbude jej odborným zástupcom. Tým istým rozhodnutím, ktoré 26. apríla 2007 opravil, zrušil s účinnosťou\nod 1. apríla 2007 ďalšej účastníčke skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia.\nLicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek\ntomu sa ďalšia účastníčka u žalovanej uplynutím 31. marca 2007 odhlásila z povinného nemocenského\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n3. Po zistení, že ďalšia účastníčka je aj naďalej (po 31. marci 2007) držiteľkou licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, žalovaná pobočka rozhodnutím z 25. mája 2016 č. 64485-49/2016\nvyslovila, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo 31. marca\n\n2007, ale až 30. júna 2009. Vyšla zo záveru, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nje oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bola ďalšia účastníčka aj po 31. marci 2007\nsamostatne zárobkovo činnou osobou. Jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie tak podľa §\n21 ods. 1 cit. zákona mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom\nroku, kedy jej príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovo činnej osoby nebol vyšší ako 12násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 cit. zákona v znení účinnom do 31. decembra\n2007, resp. podľa § 138 ods. 9 v znení účinnom od 1. januára 2008. Z výpisu z daňového priznania k\ndani z príjmov žalovaná pobočka zistila, že príjem ďalšej účastníčky pod túto hranicu klesol až v roku\n2008, takže povinné poistenie podľa citovaného ustanovenia zaniklo až 30. júna 2009. Ďalšia účastníčka\nbola poučená, že proti rozhodnutiu sa môže odvolať, ale neurobila tak. Až 31. augusta 2016 navrhla\nobnovu konania, jej návrh však bol právoplatne zamietnutý rozhodnutím ústredia Sociálnej poisťovne\nz 24. januára 2017.\n4. Prípisom z 8. septembra 2016 pobočka opravila adresáta svojho rozhodnutia z 25. mája 2016 tak, že\nnamiesto ďalšej účastníčky v ňom malo byť uvedené „L.. L. Y. opatrovník... za samostatne zárobkovo\nčinnú osobu L.. B. Y....“. Na odôvodnenie uviedla, že v rozhodnutí nezohľadnila, že ďalšia účastníčka\nbola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 20 Ps 1/2014 pozbavená spôsobilosti na právne úkony\na bol jej ustanovený opatrovník. Po doručení tohto prípisu podala ďalšia účastníčka odvolanie aj proti\nrozhodnutiu z 25. mája 2016, na ktoré ústredie Sociálnej poisťovne odpovedalo listom zo 14. decembra\n2016 tak, že ho považuje za oneskorené.\n5. Dňa 17. októbra 2016 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu žalovanej pobočky z 25. mája 2016\nprotest. Žalovanej v ňom predovšetkým vytkla, že v rozpore s § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. pri\njeho vydaní nepostupovala v súčinnosti s ďalšou účastníčkou. Ďalej namietla, že žalovaná na základe\nodhlášky vyznačením v spise vydala rozhodnutie, že jej povinné poistenie zaniklo 31. marca 2007.\nToto rozhodnutie bránilo tomu, aby žalovaná opätovne rozhodla o zániku k inému dátumu. Tým, že\nďalšia účastníčka na základe povolenia samosprávneho kraja začala od 1. apríla 2007 prevádzkovať\nzdravotnícke zariadenie ako odborný zástupca spoločnosti Y., s.r.o., prestala byť oprávnená vykonáva\nsamostatnú zdravotnícku prax na základe licencie č. L1A/TT/0433/05 a L1A/TT/0882/06. Na základe\ntýchto licencií ďalšia účastníčka od 1. apríla 2007 nikdy nevykonávala zdravotnícke povolanie lekára,\nale vykonávala ho len ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, a licencia slúžila len ako nevyhnutný\npredpoklad na vydanie povolenia pre túto spoločnosť. Preto od uvedeného dátumu prestala byť\nsamostatne zárobkovo činnou osobou a stala sa zamestnancom spoločnosti Y., s.r.o., ktorá bola\nplatiteľom poistného na sociálne poistenie. Žalovaná podľa žalobkyne nevzala do úvahy, že podľa § 10\nzákona č. 578/2004 Z. z. sa samostatná zdravotnícka prax mohla vykonávať len v inom zdravotníckom\nzariadení. Takisto nevzala do úvahy § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a to, že ďalšia účastníčka zdravotnícku\nprax na základe licencie nevykonávala. Rozhodnutie žalovanej pobočky bolo navyše vydané po deviatich\nrokoch potom, čo na základe odhlášky vyznačila v spise zánik povinného poistenia. Záverom žalobkyňa\nvytkla žalovanej vykonanú opravu. Ak ďalšia účastníčka nemala procesnú spôsobilosť, mala žalovaná\nsvoje rozhodnutie zrušiť, namiesto toho ho opravila spôsobom, že namiesto ďalšej účastníčky urobila\núčastníkom konania jej opatrovníka.\n6. Žalovaná pobočka protestu žalobkyne sama nevyhovela a predložila ho ústrediu, ktoré ho zamietlo\nrozhodnutím z 23. februára 2017, č. 23146-2/2017-BA. Odvolanie, ktoré proti tomuto rozhodnutiu podala\nďalšia účastníčka, generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol svojím rozhodnutím z 11. mája 2017,\nč. 23146-10/2017-BA. Oba orgány zhodne konštatovali, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004\nZ. z. možno zdravotnícke povolanie vykonávať aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe upravenej v § 68 ods. 1 písm. a) cit. zák. (tzv. licencia L1A). Táto licencia nie je podmienkou\nna vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; podmienkou na vydanie takéhoto\npovolenia pre právnickú osobu je, aby jej odborný zástupca mal licenciu na výkon odborného zástupcu\nupravenú v § 68 ods. 1 písm. c) cit. zák. (tzv. licencia L1C). Licencia L1A oprávňovala na dosahovanie\npríjmov podľa § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, preto jej držiteľ spĺňal definíciu samostatne\nzárobkovo činnej osoby. Na tieto účely nie je podstatné, či na základe licencie aj vykonával činnosť, ani\nto, že bol zároveň zamestnancom, pretože zákon č. 461/2003 Z. z. nevylučuje súbeh poistení z rôznych\ndôvodov. Ako zamestnanec takisto nepotreboval licenciu L1A, ale licenciu na výkon zdravotníckeho\npovolania upravenú v § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. (tzv. licencia L1B). To, že žalovaná\nna základe odhlášky vyznačila v spise zánik poistenia k 31. marcu 2007, nie je rozhodnutím o zániku\npoistenia, takže vydaniu rozhodnutia z 25. mája 2016 nebránila prekážka rozhodnutej veci.\n7. Žalobkyňa potom podala proti rozhodnutiu žalovanej pobočky z 25. mája 2016 všeobecnú správnu\nžalobu, v ktorej uplatnila v zásade rovnaké námietky ako v proteste. Správny súd tu napadnutým\n\nrozsudkom žalobe vyhovel a podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a g) Správneho súdneho poriadku toto\nrozhodnutie zrušil. Vytkol žalovanej, že jej rozhodnutiu chýba presvedčivosť, a tak je nepreskúmateľné.\nŽalovaná porušila princípu právnej istoty, keďže žalovaná sa po siedmich (správne: deviatich) rokoch\nrozhodla neakceptovať odhlášku ďalšej účastníčky, ktorá v tomto smere konala dobromyseľne. Rovnako\nporušila aj jej procesné práva, pretože jej neoznámila začatie konania a v rozpore s § 195 a 196 zákona č.\n461/2003 Z. z. jej nedala možnosť vyjadriť sa vo veci. Ak by tak bola žalovaná urobila, mohla v súčinnosti\ns ďalšou účastníčkou zistiť, či vykonávala alebo nevykonávala samostatnú zdravotnícku prax na základe\nlicencie a dosahovala z nej príjmy. Napadnutému rozhodnutiu chýba riadne právne posúdenie, ktoré\nnemožno nahradiť vyjadrením k správnej žalobe. Výklad žalovanej, že dosahovanie príjmu z licencie nie\nje podstatné, považoval správny súd za formálny a nesledujúci účel zákona. Pokiaľ je lekár držiteľom\nlicencie L1A potrebnej na výkon zdravotníckej praxe u iného poskytovateľa, mala žalovaná skúmať, či\nju reálne využíva v zmluvnom vzťahu s iným poskytovateľom. Správny súd sa nestotožnil so záverom,\nže rozhodnutiu žalovanej bránila prekážka rozhodnutej veci, súhlasil však s námietkou, že oprava\npreskúmavaného rozhodnutia nebola vykonaná správne. V jej dôsledku totiž rozhodnutie budí dojem,\nže sa týka povinného poistenia opatrovníka, nie ďalšej účastníčky.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 5 zákona č.\n461/2003 Z. z. naviazané na oprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú realizáciu. Podľa\n§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je také oprávnenie spojené aj s licenciou na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe. Jej držiteľ môže vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy podľa § 6\nzákona č. 595/2003 Z. z. V dôsledku toho povinné nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie podľa\n§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniklo až 30. júna po kalendárnom roku, v ktorom tieto príjmy klesli\npod hranicu určenú v § 138 ods. 9 resp. ods. 10 cit. zák., čo v prípade ďalšej účastníčky znamenalo\n30. júna 2009. Podanie odhlášky samo osebe nemá za následok zánik povinného poistenia. Žalovaná\npri vydaní rozhodnutia nepostupovala v rozpore so zákonom, pretože podľa § 185 ods. 4 zákona č.\n461/2003 Z. z. možno za úkon, ktorým sa začína konanie, považovať aj vydanie rozhodnutia; tento\nnázor zodpovedá aj ustálenej praxi súdov. Ďalšia účastníčka mohla svoje právo hájiť napr. podaním\nodvolania, čo však neurobila. Žalovaná nesúhlasila ani s tým, že by nerozhodla v primeranej lehote,\nkeďže o existencii licencie L1A sa dozvedela až v roku 2016. Ďalšia účastníčka nesplnila svoju povinnosť\na neinformovala ju o jej existencii.\n9. Žalobkyňa a ďalšia účastníčka žiadali kasačnú sťažnosť zamietnuť.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\nIII.A K prerušeniam konania\n11. Najvyšší súd najskôr uznesením z 29. októbra 2019 prerušil kasačné konanie do právoplatného\nskončenia konania sp. zn. 1 Vs 3/2019. Následne uznesením z 30. júna 2021 prerušil kasačné konanie\ndo právoplatného skončenia konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky sp. zn. Rvp 361/2021,\nv ktorom bol ústavnou sťažnosťou napadnutý rozsudok sp. zn. 1 Vs 3/2019. Len čo ústavný súd túto\nústavnú sťažnosť odmietol, tunajší súd uznesením z 3. januára 2022 rozhodol, že sa v kasačnom konaní\nbude pokračovať. Návrhom došlým tunajšiemu súdu 18. a 21. marca 2022 ďalšia účastníčka žiadala, aby\nsa konanie prerušilo „do času prijatia spoločného právneho záveru na rokovaniach vo veci problematiky\nspätného predpisovania poistného a penále... držiteľom licencie L1A na úrovni zástupcov Slovenskej\nlekárskej komory, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny SR a ministra zdravotníctva SR“.\n12. Podľa § 452 ods. 1 SSP sa na kasačné konanie primerané použijú ustanovenia druhej časti, teda aj\njeho § 100 ods. 1 a 2, ktoré ustanovujú dôvody prerušenia konania. Podľa citovaných ustanovení možno\nkasačné konanie prerušiť, ak sú tu určité predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je oprávnený\nriešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané opatrenie bolo napadnuté protestom prokurátora (čo\nlogicky neprichádza do úvahy v konaní o žalobe prokurátora, ktorá bola podaná po nevyhovení protestu),\nžalobca nedal súhlas na zastavenie konania, ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené\n(čo sa v prerokúvanej veci nestalo), prípadne ak to zhodne navrhnú všetci účastníci (v prerokúvanej veci\n\nnavrhla prerušenie len ďalšia účastníčka). Spomedzi všetkých dôvodov prerušenia by tak v prerokúvanej\nveci mohli prichádzať do úvahy len dôvody uvedené v § 100 ods. 1 písm. e) SSP, teda ak sa vo vzťahu\nk preskúmavanému rozhodnutiu začalo správne konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, alebo\n§ 100 ods. 2 písm. a) SSP, teda ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa\nrieši otázka, ktoré môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu.\n13. Z návrhu ďalšej účastníčky však nevyplýva, že by sa akékoľvek takéto konanie začalo. Ďalšia\núčastníčka sa totiž len všeobecne odvolala na rokovania medzi určitými predstaviteľmi orgánom verejnej\nmoci, avšak bez toho, aby bolo zrejmé, akú právnu povahu má mať toto ich rokovanie, čo má byť jeho\nvýsledkom a s akou právnou záväznosťou. Kasačnému súdu tak vôbec nie je jasné, aký by mal výsledok\ntohto rokovania vplyv na tu prejednávanú vec. Treba uviesť, že kasačný súd je podľa § 131 a 132\nSSP viazaný určitými rozhodnutiami, nie je však viazaný len neformálne vyjadreným právnym názorom,\nktorý by vzišiel z určitej porady predstaviteľov orgánov verejnej moci. To platí o to viac, že otázka\nvplyvu licencie L1A na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia už bola vyriešená\nrozsudkom veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019, ktorého právne závery sú pre kasačný\nsúd zásadne záväzné (§ 466 ods. 3 SSP). Kvôli prebiehajúcim rokovaniam medzi predstaviteľmi určitých\norgánov verejnej moci by tak bolo možné prerušiť kasačné konanie, len ak by výstup z tohto rokovania\nmohol prelomiť záväznosť právneho názoru veľkého senátu. Nič také však z návrhu ďalšej účastníčky\nnevyplýva, preto ho najvyšší správny súd podľa § 162 ods. 3 CSP v spojení s § 25 SSP zamietol.\nIII.B K veci samej\n14. V prerokúvanej veci žalovaná pobočka ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej\nna výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej\nprávomoci o otázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods.\n5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona\nč. 461/2003 Z. z.\n15. Podľa § 184 ods. 8 cit. zák. sa nedávkové konanie začína okrem iného z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná\norganizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav\nveci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie\norganizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods. 2 cit. zák. sú organizačné zložky povinné\nrozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania.\n16. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že\nokamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi\nurobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi\n(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to,\nže takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže\naj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon\nč. 461/2003 Z. z. na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nneobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí konania upovedomiť a dať im\nmožnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods. 2 Spr. por.). To samozrejme\nnezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania ochranu jeho oprávnení, ktoré\nsú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.\n2 ústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n17. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP však správny súd môže zrušiť preskúmavané rozhodnutie, len\nak porušenie ustanovení o konaní bolo podstatné a ak mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia vo veci samej. Z citovaného ustanovenia tak celkom zreteľne vyplýva, že pre zrušenie\nrozhodnutia nepostačuje samo zistenie, že boli porušené ustanovenia o konaní, ale toto porušenie\nmusí byť podstatné a muselo byť spôsobilé negatívne sa prejaviť na obsahu vydaného rozhodnutia. Ak\norganizačná zložka nedá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, môže sa\ntýmto postupom pripraviť o určité dôležité poznatky (dôkazy), a tým spôsobiť, že jej rozhodnutie nebude\nvychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda\nbude nezákonné. Avšak to, či sa tak stalo, treba hodnotiť vždy v konkrétnej veci s ohľadom na to, z\nakého podkladu organizačná zložka pri svojom rozhodovaní vychádzala a čo pri svojom rozhodovaní\nnezohľadnila.\n\n18. Z odôvodnenia tu preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná pobočka pri jeho vydaní\nvychádzala z toho, že ďalšia účastníčka je držiteľom „povolenia“ (správne: licencie) na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe od 30. júna 2006, ktoré ku dňu vydania rozhodnutia nie je zrušené. Ďalej\nžalovaná pobočka vychádzala z obsahu daňových priznaní ďalšej účastníčky za zdaňovacie obdobia\n2006, 2007 a 2008, ktoré obsahujú údaje o výške príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti. Ďalšia účastníčka tento skutkový základ preskúmavaného rozhodnutia nijako nespochybnila,\npretože voči preskúmavanému rozhodnutiu ani nepodala včasné odvolanie. Podala až návrh na obnovu\nkonania, v ktorom však znova nijako nespochybnila tieto skutkové zistenia, ale namietla, že vydaniu\nrozhodnutia bráni prekážka rozhodnutej veci a predstavil vlastný právny názor na právny význam licencie\nL1A. Takisto žalobkyňa ani v proteste, ani v samotnej správnej žalobe ani jedno z týchto skutkových\nvýchodísk preskúmavaného rozhodnutia žiadnym konkrétnym spôsobom nespochybnila. Aj pokiaľ by\nteda postup žalovanej pobočky, ktorá nedala ďalšej účastníčke možnosť vyjadriť sa k veci pred vydaním\npreskúmavaného rozhodnutia, bol porušením ustanovení o nedávkovom konaní, podľa kasačného súdu\ntoto porušenie nemohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a nemohlo zakladať dôvod\nna zrušenie preskúmavaného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.\n19. Nie je správny ani záver správneho súdu o tom, že žalovaná nerozhodla v primeranej lehote alebo že\nporušila princíp právnej istoty, ak o zániku poistenia rozhodla po deviatich rokoch od podania odhlášky.\nPodľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo\nčinná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto\nakceptácia však nemá povahu rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia, ako správne uzavrel správny\nsúd. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní\npodľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo\nuvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla\nvydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Rovnako žiadne ustanovenia tohto\nzákona neustanovuje, že by vznik či zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bol\nzávislý od toho, či poistenec bol alebo nebol dobromyseľný o dátume zániku. Ako žalovaná správne\nzdôraznila v kasačnej sťažnosti, postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 zákona č.\n461/2003 Z. z., ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa § 21 cit. zák. nastáva vtedy, ak\nsú splnené príslušné zákonné podmienky. Vedomosť či nevedomosť, prípadne dobromyseľnosť alebo\nnedobromyseľnosť poistenca o tom, či sú tieto podmienky splnené, nie sú podstatné. Pokiaľ má byť\nplynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne,\nnapr. v § 145 ods. 3 (premlčanie vrátenia poistného) alebo v § 147 (premlčanie predpísania a vymáhania\npoistného).\n20. Kasačný súd nesúhlasí ani so záverom, že preskúmavané rozhodnutie je nepreskúmateľné. Podľa\n§ 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. musí rozhodnutie obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní. Podľa odseku 4 cit. paragrafu sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli\npodkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Preskúmavané rozhodnutie odkazuje\nna § 5 a § 21 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a jasne uvádza, že vychádza z informácie Slovenskej\nlekárskej komory, že ďalšia účastníčka má od 30. júna 2006 až do dňa rozhodnutia oprávnenie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe, ako aj z údajov o jej príjme z podnikania a inej zárobkovej činnosti,\nktoré pomeriava k hranici uvedenej v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Takéto odôvodnenie je podľa\nkasačného súdu dostatočne zrozumiteľné s ohľadom na to, že v konaní neboli vznesené žiadne námietky\núčastníkov, s ktorými by sa bolo potrebné osobitne vyrovnať. Len čo účastníčka konania takéto námietky\nvzniesla (v návrhu na obnovu konania), žalovaná sa s nimi vyrovnala v príslušných rozhodnutiach.\n21. Správny súd v napadnutom rozsudku vytkol žalovanej aj to, že vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia zásadnej právnej otázky, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\n(L1A) zakladala žalobkyni povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna otázka\nbola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs\n1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa už citovaného § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí\nveľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na\nprejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným\npre všetky senáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú\núčinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v\nakom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého\nsenátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať\nz neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n\n22. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania\npodľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého\nje lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho\npoistenia. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom\nlicencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať\nzdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa\nneposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či\nvšetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára,\npovažovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003\nZ. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o\npríjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba\ndosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z.\nz. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127\nústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky ju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože\nvyslovené právny závery nepovažoval za ústavne neudržateľné.\n23. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný\na nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny\nnázor vyslovený v žalobe, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje\nna poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004\nZ. z. Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení.\nPredpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia\nzdravotníckeho zariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade\nna akomkoľvek mieste, a to aj bez povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Lekár, ktorý\nposkytoval zdravotnú starostlivosť na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, bol\ndokonca podľa § 39 ods. 1 zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení\núčinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku\nprax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné\noprávnenie lekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke\nzariadenie. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 578/2004 Z. z. nevyplýva, že lekárovi, ktorý má zároveň\nvydanú licenciu na výkon odborného zástupcu a poskytuje zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom\nzariadení - právnickej osobe, zaniká alebo sa prerušuje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe alebo sa rušia jej účinky. Naopak, táto licencia zostáva naďalej platná a dovoľuje lekárovi voľne si\nvyberať, či v konkrétnom prípade poskytne zdravotnú starostlivosť na jej základe alebo prostredníctvom\nurčitého zdravotníckeho zariadenia.\n24. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od\nprávneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\nLekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou\nosobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa § 21 ods. 1 a\nods. 4 písm. b) cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo tým, že jeho príjem z podnikania a\ninej zárobkovej činnosti poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 zákona\nč. 461/2003 Z. z.\n25. Správny súd však žalovanej vytkol aj to, že v dôsledku opravy z 8. septembra 2016 sa preskúmavané\nrozhodnutie stalo nezrozumiteľným a nesprávnym, čo takisto odôvodňovalo jeho zrušenie. Podľa\n§ 440 ods. 2 SSP mala však žalovaná predniesť v kasačnej sťažnosti konkrétne námietky proti\ntomuto posúdeniu veci správnym súdom. Napriek tomu však žiadne takéto námietky nevzniesla, najmä\nnijako nespochybnila záver správneho súdu, že vykonaná oprava robí preskúmavané rozhodnutie\nnezrozumiteľným a tým nesprávnym a že tieto nedostatky sú dôvodom jeho zrušenia. Pokiaľ tak\nžalovaná neurobila, nemôže ani sám kasačný súd spochybniť záver správneho súdu, že táto oprava\nnebola správna a založila dôvod zrušenia rozhodnutia. Tým, že tento záver správneho súdu je sám\nosebe dostatočný na to, aby jeho rozsudok obstál, nemá ani správnosť ostatných sťažnostných bodov\nvplyv na výsledok kasačného konania.\n\nIV.\nZáver\n26. Hoci teda správny súd časť žalobných bodov nevyriešil celkom správne, nemení to nič na tom, že\nkasačný súd musí za správny považovať jeho záver, že nesprávna oprava z 8. septembra 2016 spôsobila\nvadu preskúmavaného rozhodnutia a tým aj dôvod jeho zrušenia. Na základe všetkých uvedených úvah\ntak kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461\nSSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n27. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. c) v spojení § 467 ods. 1 SSP,\nkeďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.\n28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "45Sa/17/2017", "guid": "eb48b627-febd-45ae-bc9a-e72b0f214844:e5320205-9b0b-4897-b1de-0cb46837970d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}