{"guid": "14ea873d-31e8-4f8d-90c5-b646c00d04f7:d4ec246b-dc69-4d49-b39b-46a5e50f0ac9", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200066.2", "spisova_znacka": "1Sžfk/71/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/71/2020 z 31. 1. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2022, sp. zn. 1Sžfk/71/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200066.2", "identifikacne_cislo": "2017200066", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2022-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "nazov": "§ 467 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "nazov": "§ 175 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-175.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-175"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-1", "nazov": "§ 120 ods. 1 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-120"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-175", "/SK/ZZ/2005/7#paragraf-120", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d4ec246b-dc69-4d49-b39b-46a5e50f0ac9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200066.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200066.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200066.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/71/2020\n2017200066\n31. 01. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:2017200066.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): STAKOS SLOVAKIA, a. s., IČO: 36 294 233, bytom: Pekárska 11, 917 01\nTrnava, zastúpený advokátom Mgr. Mgr. Pavol Sojka, PhD., so sídlom: Námestie Matice slovenskej\n4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,\nso sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 104437673/2016 zo dňa 08. decembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/166/2019-244 zo dňa 4. decembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/166/2019-244\nzo dňa 4. decembra 2019 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 104437673/2016 zo dňa 08.\ndecembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania,\nako aj na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj „prvostupňový správny orgán\") vydal rozhodnutie č. 103906249/2016\nzo dňa 13.09.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\"). Týmto rozhodnutím vyrubil žalobcovi úrok z\nomeškania podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok\") v\nsume 2.178,60 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za\nzdaňovacie obdobie marec 2011 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.\n2. Žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím\nč. 104437673/2016 zo dňa 08.12.2016. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zmenil výrok\nprvostupňového rozhodnutia v časti sumy úroku, a to zo sumy 2.178,60 eur na sumu 1.783,10 eur.\nDôvodom uvedenej zmeny odvolaním napadnutého rozhodnutia bolo nesprávne určenie počtu dní\nomeškania správcom dane, čo bolo v rozpore s ustanovením § 156 ods. 2 daňového poriadku, podľa\nktorého úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Žalovaný preto zmenil\npočet dní omeškania s platbou dane v sume 2.971,97 eur z 1785 dní omeškania na 1461 dní omeškania\na v nadväznosti na zákonom určený spôsob výpočtu úroku z omeškania znížil jeho sumu na 1.783,10\neur.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal\nzrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Napadnutým\nrozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\")\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. Za podstatnú právnu otázku krajský súd považoval určenie, či zákon o konkurze a reštrukturalizácii ako\nlex specialis v konkurencii s daňovým poriadkom umožňuje po začatí reštrukturalizácie vyrubiť dlžníkovi\npodstupujúcemu proces reštrukturalizácie úroky z omeškania podľa § 156 ods. 1 a 2 daňového poriadku,\nako sankciu za oneskorené zaplatenie daňovej povinnosti, ktorá bola správcom dane prihlásená do\nreštrukturalizačného konania. Svoje rozhodnutie vo veci zdôvodnil nasledovne:\n- správny súd vzal do úvahy dve podstatné skutočnosti - teda obdobie omeškania, za ktoré bol úrok z\nomeškania s riadnym platením dane vyrubený a moment vzniku tejto peňažnej povinnosti\n- z administratívneho spisu vyvodil, že maximálne obdobie, za ktoré bol úrok z omeškania vyrubený\nz nezaplatenej dlžnej sumy 2.971,97 eur (§ 156 ods. 1 a 2, 8 daňového poriadku), spadá do obdobia\nštyroch rokov po dni splatnosti (od 27.04.2011 do 27.04.2015), t. j. do obdobia pred tým, ako začalo\nreštrukturalizačné konanie (03.02.2016) a nastali účinky povolenia reštrukturalizácie (15.03.2016) vo\nvzťahu k plynutiu zákonnej lehoty na prihlasovanie pohľadávok\n- účinky a rozsah reštrukturalizačného plánu na rozsah a splatnosť priznanej daňovej povinnosti\nnepôsobili, keďže protiprávne konanie, ktoré je uložením uvedenej sankcie postihované nastalo v období\npred povolením reštrukturalizácie\n- právne účinky novácie záväzku žalobcu voči štátnemu rozpočtu, t. j. povinnosti platiť včas prihlásené\ndaňové pohľadávky v zmenenom rozsahu a so zmenenou postupnou splatnosťou do konca roka\n2020 podľa obsahu potvrdeného reštrukturalizačného plánu, pôsobia do budúcnosti (ex nunc) odo dňa\nzverejnenia uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu príslušným súdom v Obchodnom vestníku\n(16.09.2016). Reštrukturalizačný plán nemá retroaktívne účinky a je účinný, resp. záväzný len vo vzťahu\nk prihláseným pohľadávkam a vo vzťahu k účastníkom plánu (veritelia prihlásených pohľadávok)\n- účinky začatia reštrukturalizácie podľa § 114 ods. 1 ZKR sú upravené taxatívnym a kogentným\nspôsobom, nie je možné ich rozširovať na iný druh pohľadávok alebo konaní. Z uvedeného dôvodu\nje možné začať a viesť daňové konanie o vyrubení úroku z omeškania v súvislosti s vyvodením\nzodpovednosti voči dlžníkovi za porušenie jeho povinnosti platiť riadne a včas daňovú povinnosť, a to\nza obdobie predtým, ako nastali účinky schváleného reštrukturalizačného plánu\n- v čase začatia reštrukturalizačného konania pohľadávka správcu dane pozostávajúca z určenia úrokov\nz omeškania za nezaplatenie DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011, neexistovala, a teda nemohli\nsa na ňu vzťahovať účinky začatia reštrukturalizačného konania a povinnosť ich prihlásenia v lehote 30\ndní od povolenia reštrukturalizácie\n- vyrubiť úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 a nasl. daňového poriadku môže správca dane len\nformou rozhodnutia (§ 63 ods. 1 daňového poriadku), ktorého výrokom sa, okrem sumy vyčísleného\núroku z omeškania, ukladá daňovému subjektu povinnosť uloženú sankciu v stanovenej lehote zaplatiť\nna účet správcu dane. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania má\nkonštitutívny charakter vo vzťahu k vzniku uloženej peňažnej povinnosti. Tu správny súd poukázal na\nrozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/20/2013 zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 1Sžso/46/2013 zo\ndňa 24.03.2015, sp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22.02.2017\n- správca dane postupoval v súlade so zákonnou úpravou účinkov začatia predmetného\nreštrukturalizačného konania a mal oprávnenie a zároveň zákonnú povinnosť predmetné úroky vyrubiť\n- zákaz pokračovať alebo začať konanie vo veci pohľadávok voči dlžníkovi sa vzťahuje len na pohľadávky\nvzniknuté pred začatím reštrukturalizačného konania a tento zákaz sa na prednostné pohľadávky\nvzniknuté po začatí reštrukturalizačného konania nevzťahuje (§ 120 ods. 2 ZKR)\n- žalobcu výrok rozhodnutia žalovaného o vyrubení úroku z omeškania zaväzuje v plnom rozsahu,\nvrátane určenia splatnosti uloženej peňažnej sankcie, a to bez ohľadu na účinky potvrdeného\nreštrukturalizačného plánu, ktorý je záväzný len pre pohľadávky v ňom uvedené, vzniknuté pred začatím\nreštrukturalizačného konania. Uvedené je tak z dôvodu, že právoplatné rozhodnutie o vyrubení úrokov z\nomeškania má konštitutívny charakter a úrok z omeškania je svojou povahou prednostnou pohľadávkou,\nna ktorú účinky začatia reštrukturalizačného konania nepôsobia a nezahŕňa sa do reštrukturalizačného\nplánu\n- krajský súd podporil závery uvedené vo svojom rozsudku aj jeho skorším rozhodnutím týkajúcim sa\nprávnej otázky vyrubenia úrokov z omeškania podľa daňového poriadku počas reštrukturalizačného\nkonania sp. zn. 14S/27/2015 zo dňa 31.05.2017. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 2Sžf/128-132/2014 zo dňa 22. februára 2017, ktoré sa týka obdobnej veci\n\n- ohľadom namietaného účelového oneskoreného vydania rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania\nuviedol, že správca dane rozhodnutím vyrubil úrok z omeškania v zákonom stanovenej lehote v súlade\ns ustanovením § 156 ods. 8 daňového poriadku\n- námietku, že správca dane neinformoval žalobcu o postúpení odvolania žalovanému na rozhodnutie\no odvolaní, správny súd vyhodnotil ako procesné pochybenie, ktorej odstránenie v prípade zrušenia\ndruhostupňového rozhodnutia žalovaného by nemohlo privodiť pre žalobcu vecne iné alebo priaznivejšie\nrozhodnutie\n- za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku napádajúcu rýchlosť vydania preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného v rámci odvolacieho konania\n- nestotožnil sa ani s argumentami žalobcu týkajúcimi sa namietanej nepreskúmateľnosti a\nnezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia v časti určenia výšky úroku z omeškania, resp. dňa\nomeškania, od ktorého sa úrok počítal. Uviedol, že zo zákonom určenej splatnosti priznanej daňovej\npovinnosti, znalosti dlžnej sumy priznanej dane, v nadväznosti na zákonom určenú maximálnu dobu\nomeškania so zaplatením dane, za ktorú zákon pripúšťa vyrubenie úroku z omeškania, jednoznačne\nvyplýva spôsob výpočtu tejto sankcie, vrátane veličín vstupujúcich do výpočtu sankcie, pričom je zrejmá\nmožnosť ich kontroly i zo strany dotknutého daňového subjektu.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n5. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že\nkrajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP.\n6. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne:\n- úroky z omeškania boli napadnutým rozhodnutím vyrubené až po skončení reštrukturalizačného\nkonania a potvrdení reštrukturalizačného plánu, pričom v tom čase už nebolo možné vychádzať z\npôvodnej lehoty splatnosti a výšky daňových nedoplatkov, lebo boli záväzným spôsobom nahradené\nnovými\n- pohľadávka vzniknutá na úrokoch z omeškania nie je prednostnou pohľadávkou, pretože vznikla a bola\nvyrubená dávno po tom, ako bolo reštrukturalizačné konanie začaté\n- úroky z omeškania nie sú samostatnou pohľadávkou, ale len príslušenstvom a je potrebné prihliadať na\nich akcesorickú povahu k hlavnej pohľadávke. Podľa argumentácie sťažovateľa zo samotnej skutočnosti,\nže nárok na úroky z omeškania nevzniká priamo zo zákona, ale je potrebné ich vyrubiť rozhodnutím\nneznamená, že ide o samostatnú pohľadávku\n- nesúhlasil, že by zrušenie rozhodnutia žalovaného z dôvodu procesného pochybenia (neinformovania\nsťažovateľa prvostupňovým správnym orgánom o postúpení odvolania na rozhodnutie žalovanému)\nnemohlo preňho privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Ak by správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil,\núrok z omeškania by už vzhľadom na § 156 ods. 8 daňového poriadku (uplynutie 5 - ročného obdobia)\nnebolo možné vyrubiť a konanie by muselo byť zastavené.\n- správny súd tiež nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť\npreskúmavaného rozhodnutia z dôvodu nejasnosti o období, za ktoré sa úrok z omeškania vyrubil\n- považoval za porušenie jeho práva na spravodlivý proces správnym súdom tým, že sa nevysporiadal\ns relevantnou a pre prípad rozhodujúcou argumentáciou sťažovateľa.\n7. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zmeniť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave\ntak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie podľa § 462\nods. 2 SSP.\n8. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že trvá na správnosti napadnutého\nrozsudku a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.\nŽalobca vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti ďalej uviedol:\n- zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj vyjadrení k žalobe\n- preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - teda\nide o nové rozhodnutie, ktoré v celom rozsahu nahrádza pôvodné rozhodnutie\n- rozporoval tvrdenie sťažovateľa, že vyrubené úroky z omeškania sa považujú za pohľadávku len na\núčely daňového poriadku\n\n- preskúmavané rozhodnutie je dostatočne určité a preskúmateľné. Spôsob výpočtu úroku z omeškania\nz neho vyplýva bez akýchkoľvek pochybností, pričom je jednoznačná možnosť jeho kontroly aj zo strany\nsťažovateľa.\n9. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný\nneuvádza žiadne nové skutočnosti. Sťažovateľ vzhľadom na uvedené zotrval na podanej kasačnej\nsťažnosti v celom rozsahu.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd\")\npreskúmal vyššie uvedený rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho\npôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo\n757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o\nsúdoch\").\n11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. januára\n2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n12. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná\nkasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná včas a oprávnenou\nosobou.\n13. Kasačný súd následne preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej\nsťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú. Bližšie tieto\nzávery odôvodňuje v nasledovnom texte.\n\nV.\nVybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\nPodľa § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú\nlen veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky\nv reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v\nprípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.\nPodľa § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania,\npracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k\nzačatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii\nneuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky\"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia\núčinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s\ntým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku\npráva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom\npohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť\ntakúto pohľadávku.\nPodľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa\nodseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške\nalebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.\n\nVI.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n14. Kasačný súd už rozhodoval v obdobnej veci týkajúcej sa možnosti vyrubenia a vymáhania úrokov\nz omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia\n\nreštrukturalizácie. K uvedenému súd odkazuje na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021:\n„35. Veľký senát kasačného súdu vychádzal pri posúdení veci z účelu reštrukturalizácie, ktorým je\npredovšetkým usporiadanie majetkových pomerov dlžníka v úpadku vo forme postupného (aspoň\nčiastočného) uspokojenia veriteľov v súlade s reštrukturalizačným plánom, s primárnym cieľom\nzachovania dlžníka a jeho podnikateľskej činnosti. Za týmto účelom sa v prísne formalizovanom a\ntransparentnom procese upravenom zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zisťuje majetok dlžníka,\njeho záväzky a tiež spôsobilosť opätovného začlenenia dlžníka do trhového prostredia a pokračovania\njeho podnikania, pri čo najvyššej miere splatenia minulých záväzkov (a priebežného uspokojovania\nnových). Rozsah a výška záväzkov dlžníka voči veriteľom sa stabilizuje vo forme prihlásenia pohľadávok\nzo strany veriteľov v stanovenej lehote s tým, že včas neprihlásené pohľadávky, ktoré sa skutkovo viažu\nk obdobiu pred povolením reštrukturalizácie, sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými. To znamená, že\nna pohľadávky existujúce v čase vyhlásenia reštrukturalizácie, ktoré neboli v určenej lehote prihlásené\nv reštrukturalizačnom konaní, sa v procese reštrukturalizácie a ani v ďalšej budúcnosti podnikateľského\nsubjektu neprihliada. Je teda vylúčené, aby po ukončení reštrukturalizácie dlžníka zaťažovali záväzky\nmajúce pôvod v období spred vyhlásenia reštrukturalizácie, pretože tie boli bez výnimky transformované\ndo reštrukturalizačného plánu a nahradili dovtedy existujúce záväzky.\n36. Veľký senát kasačného súdu sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu (vyjadreným\nv rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/23/2018 zo dňa 21.1.2020, bod 39), že v reštrukturalizačnom konaní\nsa rozdeľujú záväzky dlžníka voči veriteľom na predreštrukturalizačné (§ 120 ods. 1 ZKR) a\nreštrukturalizačné, resp. prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR), pričom za predreštrukturalizačné sa považujú\ntie, ktoré vznikli v čase pred povolením reštrukturalizácie. Na tieto pohľadávky sa viaže povinnosť\nich prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní, inak ich vymáhateľnosť voči dlžníkovi (za predpokladu\nsplnenia ďalších zákonných podmienok) zaniká. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje pohľadávky voči\ndlžníkovi na uvedené dve skupiny, je teda dátum vyhlásenia reštrukturalizácie.\n37. Veľký senát sa prikláňa k názoru senátu 1S, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania za\noneskorené zaplatenie daňového nedoplatku žalobcu na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie\nobdobie roku 2011 je v časti odo dňa splatnosti uvedenej dane (31.1.2012) až do dňa povolenia\nreštrukturalizácie žalobcu (19.12.2014), pohľadávkou predreštrukturalizačnou, ktorá vznikla pred\nrozhodujúcim dňom. K otázke zákonnosti vyrubenia úroku z omeškania za trvanie omeškania po dni\nzačatia reštrukturalizačného konania voči žalobcovi môže veľký senát len poukázať na ustanovenie\n§ 156 ods. 2 piata až siedma veta daňového poriadku, ktoré umožňuje správcovi dane vyrubiť úrok\nz omeškania vočidaňovému dlžníkovi v reštrukturalizácii len za dobu do začatia reštrukturalizačného\nkonania. Za obdobie trvania omeškania so zaplatením predreštrukturalizačných pohľadávok po\nrozhodujúcom dni už správcovi dane úroky z omeškania nepatria. Tie sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR\ndo reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú a po potvrdení plánu súdom sa považujú v celom rozsahu\nza odpustené.\n38. V zmysle § 2 písm. b/ daňového poriadku sa za daň považuje aj úrok z omeškania za oneskorené\nsplnenie daňovej povinnosti. Daňový poriadok rozlišuje medzi daňovou pohľadávkou a daňovým\nnedoplatkom, pričom za kritérium tohto rozlíšenia označuje ich splatnosť. Pohľadávka správcu dane\nna dani do lehoty splatnosti je daňovou pohľadávkou, zatiaľ čo dlžná suma dane (vrátane úroku\nz omeškania) po lehote splatnosti je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. e/, f/ daňového poriadku).\nDaňová pohľadávka sa vo všeobecnosti stáva splatnou jej vyrubením, pričom za vyrubenú sa považuje\nrozhodnutím správcu dane vydaným podľa § 63 daňového poriadku, prípadne podaním daňového\npriznania alebo zaplatením dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods. 4 písm.\na/, b/, c/ daňového poriadku).\n39. Veľký senát je tej mienky, že ustanovenia daňového poriadku upravujúce otázky vzniku a splatnosti\npohľadávok daňovej správy na úrokoch z omeškania voči daňovým dlžníkom v reštrukturalizácii je nutné\nvykladať predovšetkým s prihliadnutím na vyššie spomenutý účel reštrukturalizácie sledovaný zákonom\no konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je v pomere špeciality k všeobecným ustanoveniam daňového\nporiadku. Napokon daňový poriadok výslovne v § 158 ods. 5 stanovuje, že po povolení reštrukturalizácie\npostupuje správca dane pri uplatňovaní pohľadávok voči daňovému dlžníkovi podľa ZKR.\n40. Veľký senát poukazuje na to, že v súvislosti s riešením daňových pohľadávok štátu voči daňovým\ndlžníkom na úrokoch z omeškania zo starších daňových nedoplatkov obsahoval podrobnejšiu úpravu\nzákon o správe daní, ktorý stanovil, že za predreštrukturalizačnú daňovú pohľadávku, ktorú bolo treba\nprihlásiť v reštrukturalizačnom konaní, sa považovala i pohľadávka, ktorá nebola vyrubená (vrátane\npohľadávky na úrokoch), pričom úroky sa považovali za daňovú pohľadávku, ak mohli byť vyrubené\ndo povolenie reštrukturalizácie (§ 95 ods. 1, 3, 8 zákona o správe daní). Daňový poriadok, ktorý zrušil\n\na nahradil zákon o správe daní, takúto explicitnú právnu úpravu neprevzal, no príslušné ustanovenia\ndaňového poriadku je podľa názoru veľkého senátu nutné interpretovať v intenciách spomenutej\npredchádzajúcej právnej úpravy.\n41. Majúc na zreteli uvedené východiská veľký senát konštatuje, že právoplatným rozhodnutím o\nvyrubení sa daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania stáva splatnou a uplynutím lehoty na plnenie\nnadobúda status daňového nedoplatku. Splatnosť takejto pohľadávky však nie je podmienkou jej vzniku.\nVznik pohľadávky na úrokoch z omeškania sa viaže na objektívne právne skutočnosti, ktorými sú\nexistencia splatnej dane, nesplnenie daňovej povinnosti v lehote splatnosti a trvanie omeškania so\nzaplatením dane (plynutie času), pričom od dĺžky trvania omeškania závisí výška tejto pohľadávky.\nSadzbu úrokov z omeškania stanovuje právny predpis (§ 156 ods. 2 daňového poriadku).\n42. Možno preto uzavrieť, že daňová pohľadávka na úrokoch z omeškania vzniká na základe zákona\na pri poznaní výšky splatnej dane, dňa jej splatnosti a doby trvania omeškania je táto pohľadávka\nkvantifikovateľná ku ktorémukoľvek dňu omeškania bez toho, aby bola rozhodnutím správcu dane\nvyrubená. Právny dôvod i výška takejto pohľadávky pre účely jej prihlásenia v reštrukturalizačnom konaní\nsú správcovi dane ako veriteľovi známe, a preto skutočnosť, že úroky z omeškania neboli vyrubené\nrozhodnutím, nebráni správcovi dane ich vyčísleniu až do dňa začatia reštrukturalizačného konania a\nprihláseniu tejto pohľadávky v uvedenom konaní.\n43. Rozhodnutie o vyrubení úrokov z omeškania predstavuje autoritatívne potvrdenie výšky pohľadávky\na určenie dňa jej splatnosti, pričom má deklaratórnu povahu a slúži predovšetkým na ďalší postup\nsprávcu dane pre prípad jej vymáhania. Bez rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania dlžník nemá\nsankcionovateľnú právnu povinnosť úrok zaplatiť, z hľadiska práva však niet prekážky, ktorá by bránila\nsprávcovi dane uplatneniu takejto pohľadávky prihláškou v reštrukturalizačnom konaní odo dňa jej\nsplatnosti až do začatia reštrukturalizačného konania. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že právna\núprava úrokov z omeškania je z hľadiska systematiky daňového poriadku zaradená do piatej časti tohto\nzákona (§ 154 a nasl. - zodpovednosť za porušenie povinností) pod sankcie.\n44. Veľký senát poukazuje na to, že daňový poriadok umožňuje správcovi dane vyrubiť úroky z\nomeškania i priebežne, pričom výslovne počíta v prípade daňového dlžníka v reštrukturalizácii s\nvyrubením úrokov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti daňového nedoplatku do začatia\nreštrukturalizačného konania (§ 156 ods. 2). Ako však už veľký senát uviedol, rozhodnutie o vyrubení len\nautoritatívne deklaruje existenciu daňovej pohľadávky na úrokoch z omeškania a určuje jej splatnosť.\n45. Veľký senát tiež upozorňuje na dôvodovú správu k bodu 13 (k § 120 ods. 2) zákona č. 377/2016\nZ. z., ktorým bol s účinnosťou od 01.03.2017 novelizovaný zákon o konkurze a reštrukturalizácii, k\notázke rozlíšenia „starého dlhu\" a „nového dlhu\" dlžníka v úpadku, v ktorej sa konštatuje, že splatnosť\npohľadávky nie je podmienkou vzniku pohľadávky a správnym postupom pre rozlíšenie starého a nového\ndlhu (v reštrukturalizácii prezentovaného inštitútom prednostnej pohľadávky) sú výlučne skutkové\nokolnosti vzniku pohľadávky. Aj z toho je zrejmé, že určenie splatnosti pohľadávky správcu dane na\núrokoch z omeškania nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vyrubení nie je podmienkou vzniku a\nprihlásenia pohľadávky na úrokoch v reštrukturalizačnom konaní. Výška a splatnosť takto prihlásených\nnevyrubených pohľadávok na úrokoch sa určí až v reštrukturalizačnom pláne, z ktorého vyplynie rozsah\na spôsob uspokojenia veriteľa a ktorý sa po jeho potvrdení zo strany príslušného súdu stane záväzným\npre všetkých účastníkov plánu (§ 132 ods. 1 ZKR).\n46. Ani sťažovateľom tvrdené (a žiaľ nedostatočne skutkovo i argumentačne podložené) neplnenie\nreštrukturalizačného plánu zo strany žalobcu nemá žiadny vplyv na nevymáhateľnosť neprihlásených\npredreštrukturalizačných pohľadávok na úrokoch z omeškania. Neplnenie plánu zo strany dlžníka má\nv zmysle § 159 ZKR za následok, že sa plán stáva voči neuspokojenému účastníkovi plánu (veriteľovi)\nneúčinným, avšak len vo vzťahu k pohľadávke (záväzku), ktorá mu vyplynula z plánu. Keďže sporné\npohľadávky sťažovateľa sa v dôsledku ich neprihlásenia v reštrukturalizačnom konaní nestali súčasťou\nplánu, sú sťažovateľove tvrdenia o neúčinnosti plánu voči nemu neopodstatnené.\n47. Z uvedených dôvodov dospel veľký senát k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný\npohľadávku na úrokoch z omeškania voči žalobcovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej\nlehote aj napriek tomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 daňového\nporiadku. Toto ustanovenie daňového poriadku v reštrukturalizačnom konaní napokon ani nebolo možné\nuplatniť s ohľadom na princíp ius specialis zakotvený v § 158 ods. 5 daňového poriadku (bod 39\ntohto rozsudku). Keďže tak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať\ntieto nároky voči dlžníkovi potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla (§ 84 ods. 1 písm. g/\ndaňového poriadku, § 155 ods. 2 ZKR).\n48. Veľký senát sa stotožňuje s predkladajúcim senátom v tom, že možnosť vyrubenia a vymáhania\núrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti pochádzajúce z obdobia spred\n\nvyhlásenia reštrukturalizácie voči žalobcovi, a to na základe rozhodnutí vydaných po povolení\nreštrukturalizácie (a dokonca i po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom), by popieralo účel\nreštrukturalizácie popísaný v bode 35 tohto rozhodnutia a malo by za následok nezákonné zvýhodnenie\nštátu v zastúpení správcom dane ako jedného z veriteľov predreštrukturalizačnej pohľadávky pred\nostatnými veriteľmi.\"\n15. Právnym názorom vyjadreným vo vyššie citovanom rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR\nbol kasačný súd pri rozhodovaní o kasačnej sťažnosti viazaný podľa § 466 ods. 3 SSP. Vzhľadom na\nuvedené dospel kasačný súd k záveru, že správca dane bol oprávnený i povinný pohľadávku na úrokoch\nz omeškania voči sťažovateľovi prihlásiť v reštrukturalizačnom konaní v ustanovenej lehote aj napriek\ntomu, že táto pohľadávka nebola vyrubená rozhodnutím vydaným podľa § 63 Daňového poriadku. Keďže\ntak správca dane v prejednávanom prípade neurobil, právo vyrubiť a vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi\npotvrdením reštrukturalizačného plánu súdom zanikla.\nVII.\nZáverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n16. Kasačný súd uvádza, že správny súd nesprávne právne posúdil nosnú právnu otázku týkajúcu\nsa možnosti vyrubenia a vymáhania úrokov z omeškania za oneskorené splnenie daňovej povinnosti\npochádzajúce z obdobia spred vyhlásenia reštrukturalizácie. Samotné rozhodnutie žalovaného však trpí\nvadami, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť. Z toho dôvodu kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu\ntak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie\nv zmysle § 462 ods. 2 SSP.\n17. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov postupovať v súlade s vyššie uvedenými právnymi\nzávermi vyslovenými v tomto rozsudku, ako aj v rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Vs/3/2020 zo dňa 27.01.2021.\nPodľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n18. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\na vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom\nsúde v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n19. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}